Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200433 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200433.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: E L A N spol. s r.o., so sídlom Brezovička č. 128, 082 74 Brezovička, IČO: 31 561 276, právne zastúpený: JUDr. Pavel Dlhopolček, advokát, so sídlom XXX XX O. č. XX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova č. 20, Žilina, 2/ Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, so sídlom M. Rázusa č. 104, Žilina, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Kollárova č. 2, Liptovský Mikuláš, 4/ Obec Liptovské Matiašovce, so sídlom Liptovské Matiašovce č. 79, Liptovská Sielnica, 5/ V. N., bytom L. č. XX, Y. W., 6/ V. N., bytom Y. č. XXX/X, Y. W., 7/ W. W., bytom L. XX/XX, Y. W., 8/ F. J., bytom Y. č. XXXX, Y. W., 9/ W. J., bytom K. SN XXXX/XB, Y. W., 10/ X. K., bytom Y. č. X, Y. W., 11/ E. G., bytom T. č. XXX, Y. W., 12/ Y. M., bytom B. č. XXXX/X, Y. W., 13/ L. Z., bytom L. XXX/X, Y. W., 14/ R.. W. W., bytom L. XX, Y. W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2017/005468-6/Pál zo dňa 31.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 14/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový správny orgán - Mesto Liptovský Mikuláš rozhodnutím Číslo: ÚRaSP 2013/01684-008Le zo dňa 30.01.2014, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 5 písm. a) bod 1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie návrh žalobcu o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „civilné letisko - heliport“ na pozemku parc. č. KN-C 1061/485, 1061/486, 1061/498, 1061/499, 1061/1 (KN-E 765/2) v k. ú. Y. T. s poukazom na ust. § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 02.02.2012 bývalý Krajský stavebný úrad Žilina rozhodnutím č. A/2012/00286/KSÚ Žilina/Pál zrušil rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš o zamietnutí návrhu na vydanie územného rozhodnutia na stavbu civilné letisko - heliport a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu si prvostupňový správny orgán vyžiadal stanovisko Leteckého úradu. Letecký úrad nevydal nové záväzné stanovisko s odôvodnením, že hodnotil stavbu heliportu v zmysle svojich predpisov a súlad s územným plánom je oprávnený vyhodnocovať len príslušný stavebný úrad. Ďalej uviedol, že keďže heliport sa plánuje umiestniť na území, ktoré je v územnom pláne definované ako zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti, kde je max. výška zástavby plánovaná na päť nadzemných podlaží v budúcnosti môže nastať situácia, kedy bude musieť Letecký úrad zakázať prevádzku na heliporte a to z dôvodu, ak by akákoľvek výstavba presahovala prekážkové roviny heliportu, čím by nebola zaistená bezpečná prevádzka vrtuľníkov. Dňa 18.06.2012 prvostupňový správny orgán prerušil územné konanie do doby ukončenia posudzovania vplyvov na životné prostredie. Dňa 08.07.2013 žalobca predložil záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši. Prvostupňový správny orgán pri posudzovaní návrhu žalobcu vychádzal z metodického usmernenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v zmysle ktorého pri posudzovaní umiestnenia stavby je záväzný platný územný plán. Územný plán Mesta Liptovský Mikuláš v znení Zmien a doplnkov č. 2 bol platný dňom 20.09.2013. V územnom pláne Mesta Liptovský Mikuláš stanovené regulatívy funkčného využitia a priestorového usporiadania, navrhnuté pre jednotlivé urbanistické bloky sú popísané v grafickej prílohe územného plánu vo výkrese č. 2 „Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešných stavieb“. Predmetom územného konania je stavba navrhnutá v zmiešanom území s prevahou občianskej vybavenosti, kde prípustné funkčné využitie nesmie narušiť svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi prevládajúci charakter a kvalitu prostredia. Funkcia heliportu bola z príslušného funkčného využitia poslednou zmenou územného plánu vyčiarknutá a stala sa tak neprípustnou. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenie prvostupňový správny orgán konštatoval, že návrh žalobcu je v rozpore s najdôležitejším podkladom pre vydanie rozhodnutia, a preto návrh s poukazom na ust. § 37 stavebného zákona zamietol. Nakoľko návrh je v rozpore s najdôležitejším podkladom pre vydanie rozhodnutia je bezpredmetné riešiť ostatné súvisiace otázky v územnom konaní (napr. stanovisko k námietkam účastníkov konania smerujúce proti hodnoteniu hluku heliportu a pod.). 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2017/005468-6/Pál zo dňa 31.08.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na podstatné súvislosti (z hľadiska dĺžky administratívneho konania) predchádzajúceho administratívneho konania, v ktorom žalovaný rozhodnutím č.s.: OU-ZA- OVBP2-2014/011285/Pál zo dňa 10.06.2014 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu rozhodnutie č. ÚRaSP 2013/01684-008Le zo dňa 30.01.2014, ktorým rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení vyššie citovanej stavby. Proti rozhodnutiu žalovaného č.s.: OU-ZA- OVBP2-2014/011285/Pál zo dňa 10.06.2014 bol podaný Krajskou prokuratúrou Žilina protest č.: Kd 244/14/5500-9 zo dňa 14.10.2014. Nakoľko po preskúmaní dôvodov pre podanie protestu žalovaný nemal za dôvodné tomuto vyhovieť, postúpil ho v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) listom zo dňa 05.11.2014 Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 25558/2014/B625-SV/86334/Pek z 26.11.2014 vyhovelo protestu a zrušilo protestom napadnuté rozhodnutie žalovaného č.s.: OU-ZA-OVBP2-2014/011285/ Pál z 10.06.2014. Proti takto vydanému rozhodnutiu bol žalobcom podaný rozklad, o ktorom rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č.: 08999/2015/D220- SLP/8571-M z 04.06.2015 tak, že podaný rozklad zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2015. Žalovaný predložil následne kompletný administratívny spis Generálnej prokuratúre SR z dôvodu preskúmania podnetu podaného žalobcom. Dňa 17.07.2015 žalobca oznámil žalovanému, že 14.07.2015 podal voči rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR žalobu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Žalovaný prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/204/2015, kde bol žalobný návrh žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra z 04.06.2015 postúpený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotil ako predbežnú otázku a prekážku v pokračovaní v novom odvolacom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný rozhodnutím č.: OU-ZA-OVBP2-2015/002798-8/Pál z 23.11.2015 prerušil s tým, že v konaní bude pokračovať len čo pominú prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené, teda do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o podanom žalobnom návrhu žalobcu. Dňa 30.03.2017 žalobca doručil žalovanému uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/204/2015-138 z 08.02.2017, ktorým bola žaloba žalobcu odmietnutá. Na základe uvedeného požiadal žalobca o pokračovanie v konaní žalovaného. Nakoľko pominula prekážka prerušenia odvolacieho konania žalovaný bol povinný pokračovať v odvolacom konaní v zmysle záväzného právneho názoru vysloveného v rozhodnutí ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja z 04.06.2015. Nakoľko Slovenská pošta, a.s. kompletný administratívny spis zapožičaný Generálnej prokuratúre SR nedoručila žalovanému, bola vykonaná rekonštrukcia spisu. Vzhľadom na stratu administratívneho spisu a potrebu jeho rekonštrukcie, opätovne odvolacie konanie rozhodnutím č.s.: OU-ZA-OVBP2-2017/005468-2/Pál z 05.04.2017 prerušil. Prvostupňový správny orgán doručil žalovanému dňa 07.08.2017 zrekonštruovaný prvostupňový administratívny spis, avšak nie v úplnom rozsahu. Na základe uvedeného žalovaný opätovne pristúpil k posúdeniu odvolania žalobcu z 21.02.2014. S poukazom na zákonné ustanovenia § 37 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, ust. § 59 ods. 1, 3 Správneho poriadku konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a žalovaný nezistil dôvody pre jeho zrušenie. V podrobnostiach žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 25558/2014/B625-SV/68334/Pek z 26.11.2014, v zmysle ktorého z dikcie ustanovenia § 37 ods. 1 veta prvá jednoznačne vyplýva vzájomná väzba slovných spojení „územné rozhodnutie“ a „územný plán“ a nie územné rozhodnutie a územný plán v čase platnosti podania návrhu. Právna úvaha, či má rozhodnutie vo všeobecnosti vychádzať z platných právnych predpisov nadobúda v odôvodnení okresného úradu až špekulatívny charakter bez akejkoľvek opory v zákone. Správny orgán je povinný v konaní aplikovať právne predpisy účinné v čase jeho konania a rozhodovania t. j. v prípade, že počas konania a rozhodovania správneho orgánu dôjde k prijatiu právnej normy, podľa ktorej správny orgán rozhoduje, a ak prechodné ustanovenia neustanovujú inak, je správny orgán povinný v konaní túto zmenu aplikovať. Žalovaný ďalej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v čase podania návrhu žalobcom bol platný územný plán Mesta Liptovský Mikuláš, ktorý bol schválený uznesením č.: 115/2010 Mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš dňa 16.12.2010 a ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 7/2010/VZN. Stavba heliportu je navrhovaná v území, ktoré je záväznými regulatívmi funkčného využitia územia definované ako „zmiešané územie s prevahou OV“. Maximálna výška zástavby je 5 nadzemných podlaží a koeficient zastavanosti je určený 0,30. V charakteristike funkčného využitia územia podľa jednotlivých typov uvedených v záväznej časti ÚPN Mesta Liptovský Mikuláš je „zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti“ definované nasledovne: Funkčné využitie: - Prevládajúce - Funkčné využitie formujúce typický verejný charakter prostredia s koncentráciou zariadení občianskej vybavenosti celomestského a regionálneho významu vytvárajúce predpoklady pre uspokojovanie širokej škály potrieb obyvateľov i návštevníkov mesta. Najmä: administratíva, zariadenia obchodu celomestského i regionálneho významu, služieb, kultúry, zábavy, zariadenia verejného stravovania a prechodného ubytovania, zariadenia školstva, zdravotníctva, soc. starostlivosti, zariadenia zábavy,... -Prípustné Funkčné využitie nenarúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi prevládajúci charakter a kvalitu prostredia. Najmä: bytové domy s polyfunkčným parterom, rodinné domy s integrovanými zariadeniami v existujúcej zástavbe, vhodne začlenené do okolitého prostredia, rodinné domy v existujúcej zástavbe (so zastúpením rodinných domov) vhodne začlenené do okolitého prostredia, bytové domy v existujúcej zástavbe (so zastúpením bytových domov) vhodne začlenené do okolitého prostredia, zariadenia výrobných služieb a drobnej výroby bez neprimeraných negatívnych dopadov na okolie, zariadenia pre šport a rekreáciu, služobné byty v. objektoch občianskej vybavenosti, areály obrany štátu, obslužné komunikácie, zariadenia verejnej dopravy bez neprimeraných negatívnych dopadov na okolie, plochy a objekty statickej dopravy, hromadné garáže vhodne začlenené do okolitej zástavby, špecifické zariadenia dopravy lokálneho významu (heliport, zar. vodnej dopravy,...) -podmienené preverením podrobnejšou dokumentáciou, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia, plochy upravenej zelene, ČSPH ako súčasť objektov a areálov občianskej vybavenosti,... - Neprípustné Funkčné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie (hluk, prach, exhaláty,...) narúša charakter prostredia a neprimerane limituje možnosti využitia priľahlých pozemkov pre lokalizáciu zariadení občianskej vybavenosti. V priebehu konania boli Mestským zastupiteľstvom Liptovský Mikuláš schválené Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu mesta Liptovský Mikuláš, a to Uznesením pod č.: 75/2013 zo dňa 19.09.2013. Záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 7/2013/VZN zo dňa 19.09.2013. Týmto boli okrem iného definované aj prípustné, obmedzujúce alebo vylučujúce podmienky na využitie jednotlivých plôch a intenzita ich využitia. Pre zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti" sa z časti „Prípustné'' vypustil text, ktorý znie: „(heliport, zar. vodnej dopravy, ...)' a nahradil sa textom, ktorý znie: „okrem heliportu" a za slová „podmienené preverením podrobnejšou dokumentáciou" sa vložil text, ktorý znie: „a environmentálnou štúdiou, ktorá bude zohľadňovať nielen územnotechnické predpoklady, ale aj prevádzkové obmedzenia". Ďalej, v časti „Zásady a regulatívy verejného dopravného územia" sa vypustil text 11. odrazky a nahradil sa odrazkami, ktoré znejú: umiestniť heliport na území mesta je možné len ak je vyznačený v grafickej časti, vo výkrese č. 2 ,, Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a VPS", UPN mesta Liptovský Mikuláš. rešpektovať existujúce heliporty na území mesta. V intenciách vysloveného právneho názoru ministerstva posúdil žalovaný návrh žalobcu na umiestnenie heliportu v zmysle zmien a doplnkov č. 2 územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš, ktoré boli schválené Mestským zastupiteľstvom v Liptovskom Mikuláši v priebehu územného konania, ale pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia. V prípustných podmienkach v jednotlivých plochách, a teda aj „zmiešanom území s prevahou občianskej vybavenosti“, v ktorej je stavba heliportu navrhovaná, je vylúčené umiestnenie heliportu a stavebný úrad v územnom konaní v prvom rade skúma súlad navrhovanej stavby s platným územným plánom, ak ho má obec schválený (§ 37 ods. 1 stavebného zákona). Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1 s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecne technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2 návrh zamietne (§ 37 ods. 4 stavebného zákona). Stavebný úrad podľa názoru žalovaného postupoval v súlade s danými ustanoveniami stavebného zákona a správne vyhodnotil nesúlad navrhovanej stavby heliportu so zmenami a doplnkami č. 2 územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš, nakoľko ako vyplýva z jeho regulatívov „heliport“ bol vylúčený z prípustných podmienok jednotlivých funkčných typov území. K odvolacej námietke o neprimeranej dĺžke územného konania žalovaný uviedol, že právne predpisy nespájajú s dĺžkou konania žiadne účinky z hľadiska vecného riešenia problematiky. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa. V odôvodnení žaloby poukázal na predchádzajúce administratívne konanie. Uviedol, že dňa 08.03.2011 podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby heliportu. Podaniu návrhu predchádzalo predloženie projektovej dokumentácie „letecko-prevádzkové a stavebno-technické posúdenie HELIPORTU Liptovský Trnovec“ primátorovi mesta Liptovský Mikuláš ako vedúcemu stavebného úradu. Primátor mesta vydal 08.02.2011 k predloženej dokumentácií záväzné stanovisko, obsahom ktorého je súhlas s projektovou dokumentáciou. Súčasťou záväzného stanoviska je aj vyjadrenie, že navrhované funkčné využitie je v súlade s platným Územným plánom mesta Liptovský Mikuláš. Prvostupňový správny orgán však návrh na vydanie územného rozhodnutia z 09.03.2011 rozhodnutím č. j. ÚRaSP 2011/01584-008Le z 16.09.2011. O odvolaní žalobcu voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. A/2012/00286/KSÚ Žilina/Pél zo dňa 02.02.2012, ktorým rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal prvostupňový správny orgán mimoriadny opravný prostriedok Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý predmetné rozhodnutie bezo zmeny potvrdil. V rámci nového prejednania žalobca na požiadavky prvostupňového správneho orgánu postupne predkladal požadované dokumenty. Prvostupňový správny orgán na základe úplnosti podkladov návrhu listom zo dňa 26.08.2013 oznámil dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania doplnenie návrhu zo strany žalobcu s tým, že k týmto doplneným podkladom sa môžu vyjadriť v lehote 7 pracovných dní. Táto lehota uplynula 19.09.2013. Od 02.02.2012, kedy začal proces stavebného konania stavebný úrad bezdôvodne opäť začal naťahovať čas napriek tomu, že od 02.02.2012 t. j. od vrátenia veci Krajským stavebným úradom Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie do vydania zamietavého rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom dňa 30.01.2014 uplynuli skoro dva roky. Dňa 10.09.2013 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené námietky W., ako zástupcu rekreačnej a chatovej oblasti L., ktorými vyjadril nesúhlas s vydaním územného rozhodnutia a záverečným stanoviskom. Napriek tomu, že namietajúci nemal písomné splnomocnenie účastníkov konania, prvostupňový správny orgán začal konanie a ako účastníka konania nezákonne vylúčil. Nakoľko nezákonne akceptovaný W. mal obdržať list s uvedeným tejto skutočnosti, stavebný úrad vydal nezákonné rozhodnutie. Na odvolanie W. M. žalovaný svojim rozhodnutím č. 2013/01648-0034Le rozhodnutie stavebného úradu zrušil bez náhrady ako nezákonné z dôvodu nezákonného akceptovania žiadosti W. M.. Uvedeným konaním prvostupňový správny orgán nezákonne predĺžil konanie o ďalší jeden mesiac. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový správny orgán zámerne vyčkal vzhľadom na schválenie nového územného plánu, keď bude stavba heliport z neho vylúčená. Žalobca v žalobe žalobné body formuloval nasledovne: 1 - Nezákonné odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca poukazuje na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a všeobecné teoretické postuláty v zmysle ktorých odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby sa každý mohol dozvedieť, prečo správny orgán rozhodol, tak ako rozhodol. Malo by byť z neho zrejmé, o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodnutie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo a akými úvahami sa riadil a pod.. Nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v prípade jeho preskúmavania. Žalobca uvedený žalobný bod bližšie nevymedzil, uvedená žalobná námietka má všeobecný charakter. 2 - Nezákonnosť prerušenia konania. V súvislosti s touto námietkou žalobca poukazuje na rozhodnutie Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 08999/2015/D220-SLP/8571-M z 04.06.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu z 15.12.2014. Žalobca zdôrazňuje, že nenastali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatniť postup žalovaného v zmysle § 29 Správneho poriadku, t. j. inštitút predbežnej otázky a ani iný právny dôvod. Naopak, označené usmernenie ministra explicitne určilo ďalší postup žalovaného, a to je povinnosť v odvolacom konaní sa vecou nanovo zaoberať, rozhodnúť o odvolaní a vydať rozhodnutie v súlade so zákonom. Podanie určovacej žaloby žalobcom v zmysle nesprávneho poučenia v citovanom rozhodnutí ministra dopravy neospravedlňuje neakceptovanie jeho pokynu. Uvedeným konaním porušil žalovaný ust. § 29 a § 59 ods. 3 Správneho poriadku. 3 - Nezákonnosť odôvodnenia rozhodnutia. K tejto žalobnej námietke žalobca bližšie uvádza, že časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (predposledný odsek strana 3 až 4 odsek na strane 8), v ktorej žalovaný popisuje priebeh doterajšieho konania a súčasne svoje uplatnené postupy a názory ešte pred podaným protestom a následne zrušeným rozkladom, ktoré sú a contrario (v protiklade) s výrokom rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku popisuje, čo má byť obsahom odôvodnenia rozhodnutia, považuje žalobca uvedenú časť odôvodnenia za nezákonnú. 4 - Neplatnosť aktuálneho územného plánu. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobca popisuje postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý 26.02.2015 doručil žalobcovi list č. Práv.2015/01001-02/ DZR zo dňa 25.02.2015, obsahom ktorého bola informácia o nových skutočnostiach súvisiacich s platnosťou nového územného plánu. Podľa obsahu tohto listu zastupiteľstvo uznesením č. 17/2015 z 05.02.2015 požiadalo hlavnú kontrolórku mesta o vykonanie kontroly a prešetrenie hlasovania mestského zastupiteľstva, ktorým bola schválená záväzná časť zmeny Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš - Zmeny a doplnky č. 2. Hlavná kontrolórka v správe o výsledku kontroly č. 4/KO/2015 z 13.02.2015 medzi zistenými nedostatkami konštatuje: „Napriek tomu, že z kontrolovanej dokumentácie a záznamov je zrejmé, že poslanci mali záujem schváliť aj zmenu VZN č. 7/2013/VZN v znení, ako obdržali v materiáloch na MsZ, ako aj napriek zneniu v ust. § 28 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., podľa ktorého v schválenej územnoplánovacej dokumentácii orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, označí okrem iného aj číslo uznesenia a dátum schválenia. Kontrolný orgán konštatuje, že návrhová komisia, pretože ju predsedajúci MsZ nevyzval, nepredložil na hlasovanie návrh samotného VZN č. 7/2013/VZN, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš - Zmeny a doplnky č. 2, a preto MsZ o takomto VZN nehlasovalo“. Žalobca v súvislosti so závermi hlavnej kontrolórky poukazuje na judikát NS SR sp. zn. 3Sžp 3/2009, v zmysle ktorého prameňom práva nie je uznesenie mestského zastupiteľstva, ale sú ním všeobecne záväzné právne predpisy, medzi ktoré patria aj nariadenia obcí a samosprávnych krajov, pričom keďže v danom prípade o všeobecne záväznom nariadení, ako ďalej uvádza žalobca, sa nehlasovalo, prameň práva nevznikol, nemohlo byť nariadenie ani vydané ani publikované či zverejnené, ako schválené a platné. Žalobca je preto toho názoru, že k zmene VZN č. 7/2013 nedošlo a platí pôvodné VZN č. 7/2013/VZN z 16.12.2010. 5 - Porušenie zákona postupom krajskej prokuratúry. V podrobnostiach odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 219/2015, 6Sžp/13/2011, 5Sžf 27/2014, 6Sžf/66-72/2013 vidiac nezákonnosť postupu krajskej prokuratúry, ktorá podala dňa 14.10.2014 protest č. Kd 244/14/5500-9 proti procesnému rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/011285/Pál z 10.06.2014. Žalobca je toho názoru, že protest nepochybne smeroval proti rozhodnutiu procesnej povahy, a preto je v zmysle označených judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jeho uplatnenie vylúčené. Podľa názoru žalobcu nezákonné podanie protestu prokurátorom, t. j. nad rámec pôsobnosti a oprávnení prokuratúry, spôsobilo ukrátenie práv žalobcu odňatím práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nasledujúcom po rozhodnutí žalovaného, čím bolo žalobcovi odňaté ústavné právo právnej istoty na spravodlivý proces garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V uvedenom postupe prokurátora vidí žalobca porušenie ust. § 69 Správneho poriadku, § 22 a § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre). 6 - Nesprávna interpretácia ustanovení Správneho poriadku. Nesúhlasí so záverom žalovaného, v zmysle ktorého právne predpisy nespájajú s nedodržaním dĺžky konania žiadne účinky z hľadiska vecného riešenia problematiky. Uvedený názor žalovaného označil za pohŕdanie ust. § 50 Správneho poriadku. Žalobca označil postup žalovaného za šikanózny výkon práva a porušenie aj ust. § 29 ods. 1, § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Žalobca zdôrazňuje, že správny orgán zámerne vyčkával na pokyn svojho vedúceho stavebného úradu primátora Mesta Liptovský Mikuláš a začal konať, až pokým sa nezmenil územný plán mesta. Aj prokurátor má oprávnenia konať v prípade prieťahov, resp. nečinností orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre. Uvedené oprávnenie však nevyužil, prokurátor nekonal ani v prípade, v ktorom vedúci stavebného úradu (vtedajší primátor Mesta Liptovský Mikuláš) robil prieťahy v konaní a vyjadril sa v záverečnom stanovisku č. 2013/00832-031-VIT vydaným Obvodným úradom životného prostredia v Liptovskom Mikuláši dňa 04.07.2013 v časti „III. Popis priebehu posudzovania“ pod bodom „3 Prerokovanie správy o hodnotení s verejnosťou“ primátorom Mesta Liptovský Mikuláš uviedol: „...teraz je to v súlade s územným plánom. Čo nám teraz ostáva: Buď sa p. J. dobrovoľne vzdá zámeru, uhradíme mu ako mesto škodu, ktorá mu vznikla - štúdie, projekty, atď., alebo sa budeme o túto škodu súdiť a my s pokúsime zmeniť územný plán, z ktorého heliport ako taký vyškrtneme. Odhadujeme škodu cca 50 tis. Eur. Buď schválime zmenu ÚP, alebo tam ostane. Podľa súčasného plánu môže byť heliport v meste na nových miestach. Ja to vnímam ako silnú podporu k zmene územného plánu“. Žalobca ďalej udáva, že prokurátor po obdržaní podnetu na konanie nekonal, ale naopak vyčkal napriek zámerným prieťahom na nové schválenie územného plánu a až po jeho schválení začal konať ale nie na podnet žalobcu, ako stavebníka, ale na podnet stavebného úradu. 7 - Rozporuplná činnosť krajskej prokuratúry. Opätovne žalobca poukazuje na rozporuplnú činnosť krajskej prokuratúry. Žalobca podal 13.12.2013 opakovaný podnet na krajskú prokuratúru, okrem iného vo veci nečinnosti prvostupňového správneho orgánu v stavebnom konaní. Krajská prokuratúra v liste č. Kd 230/13/5500-10 z 17.02.2014 okrem iného uviedla, že okresný úrad po rozbore konania konštatoval, že stavebný úrad porušil v konaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia ust. § 49 Správneho poriadku, pretože po uplynutí lehoty 60 dní od podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia nepožiadal o predĺženie lehoty. S týmto záverom sa prokuratúra stotožnila, avšak z dôvodu, že odvolací orgán vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu s výzvou, aby po odpadnutí dôvodu prerušenia v konaní bezodkladne pokračoval a rozhodol, opatrenie prokuratúra nepovažuje za účelné. Žalobca zdôrazňuje tú časť vyjadrenia prokuratúry, kde uvádza, že pred právoplatným skončením konania prokurátor nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť jednotlivých úkonov. Pokiaľ však považuje žalobca postup a najmä konečné rozhodnutie s ohľadom na vady vyskytujúce sa v konaní za nezákonné, môže sa obrátiť na prokuratúru s podnetom preskúmania zákonnosti konečného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na opačný postup prokuratúry v prípade vybavovania podnetu stavebného úradu, keď ihneď konala a podala dňa 14.10.2014 už označený protest pod č. Kd 244/14/5500-9. V uvedenom postupe prokuratúry vidí žalobca porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, porušenie § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. e), § 5 písm. b), d) zákona o prokuratúre. V súvislosti s námietkou rozporuplnej činnosti prokuratúry žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnenú pod sp. zn. 6Sžp/4/2012. 4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 27.02.2018 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. K žalobnej námietke č. 1 uviedol, že z uvedenej námietky nie je zrejmé, v čom vidí nedostatky odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. K žalobnému bodu č. 2, kde žalobca namieta nezákonnosť prerušenia konania, žalovaný uvádza, že keby pristúpil priamo k opätovnému rozhodnutiu o podanom odvolaní, ako uvádza v žalobe žalobca, rozhodol by tak, že by odvolanie žalobcu zamietol pre nesúlad navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. V takom prípade by musel žalobca iniciovať preskúmanie svojho rozhodnutia mimo odvolacieho konania na ministerstve, nakoľko rozhodnutie by vychádzalo aj z rozhodnutia Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré by bolo zrušené. Žalovaný zastáva názor, že prerušenie odvolacieho konania z dôvodu predbežnej otázky nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. K žalobnému bodu č. 3 žalovaný udáva, že opätovne z uvedeného bodu nie je zrozumiteľné, v čom vidí žalobca nezákonnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ mal žalobca na mysli citovanie textu odvolania žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, je žalovaný toho názoru, že je povinný do odôvodnenia svojho rozhodnutia preniesť aj obsah podaného odvolania, a to v celom rozsahu, resp. v skrátenej forme, pričom je vhodné opísať aj doterajší priebeh administratívneho konania. K žalobnému bodu č. 4, kde žalobca namieta neplatnosť aktuálneho územného plánu, zaujal žalovaný názor, v zmysle ktorého je prameňom práva aj všeobecne záväzné nariadenie a nie je v kompetencii žalovaného hodnotiť proces prijímania všeobecne záväzného nariadenia, ktorý namieta žalobca. K žalobnému bodu č. 5, pokiaľ žalobca namieta nezákonnosť postupu krajskej prokuratúry, opätovne žalovaný zdôrazňuje, že k uvedenej otázke neprináleží zaujať mu stanovisko. K žalobnému bodu č. 6, kde žalobca namieta nesprávnosť interpretácie ustanovení Správneho poriadku, žalovaný v časti, kde žalobca namieta opätovne postup krajskej prokuratúry a porušenie zákona o prokuratúre, uvádza, že sa mu k uvedenej otázke neprináleží vyjadrovať. Žalovaný uznal, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k nečinnosti, pričom nečinnosť prvostupňového správneho úradu mala dosť závažný vplyv na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keďže došlo k zmene Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš. Nakoľko však ministerstvo sa zhodlo s názorom Krajskej prokuratúry v Žiline a žalovaný je viazaný právnym názorom ministerstva, prebral uvedený názor do svojho rozhodnutia, t. j. že je bez akéhokoľvek významu, či sa v procese konania vyskytla neodôvodnená nečinnosť, resp. právne predpisy nespájajú s dĺžkou konania žiadne účinky z hľadiska vecného riešenia problematiky. 5. Ďalší účastník v rade 1/ - Krajská prokuratúra Žilina vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 21.03.2018 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vzťahu k prvej žalobnej námietke uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom túto nešpecifikuje, t. j. v akom smere by rozhodnutie nemalo spĺňať požiadavky § 43 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalší účastník v rade 1/ má za to, že rozhodnutie žalovaného je jednoznačné v tom smere, že platný územný plán obsahuje regulatív, ktorý vylučuje umiestnenie heliportu. Dôvody zamietnutia návrhu žalobcu sú teda jednoznačné a zrozumiteľné. Vo vzťahu k žalobnej námietke - nezákonnosť prerušenia konania - kde žalobca namieta nezákonnosť odôvodnenia v časti týkajúcej sa prerušenia konania, ďalší účastník v rade 1/ udáva, že samotná skutočnosť, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí venuje popisu priebehu konania a dôvodov na prerušenie konania, nič nemení na podstate rozhodnutia a uvedené nespôsobuje vadu rozhodnutia. K žalobnej námietke č. 3 ďalší účastník v rade 1/ udáva, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal popis priebehu konania obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia žalovaného spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný si protirečí, kde v bode 1 poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Ďalší účastník v rade 1/ je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného napĺňa zákonné atribúty § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K žalobnému bodu č. 4 udáva, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Liptovský Mikuláš č. 7/2013-VZN zo dňa 20.09.2013 doposiaľ nebolo zrušené zákonom predpísaným spôsobom, platí teda prezumpcia platnosti uvedeného nariadenia. Skutočnosť, či pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia boli porušené interné normatívne akty (rokovací poriadok obecného - mestského zastupiteľstva), nie je právne relevantný, nakoľko orgány dozoru a prieskumu neposudzujú súlad postupu orgánov obce s internými normami ale len so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K žalobnej námietke č. 5 udáva, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú výlučne zákonnosť postupu orgánov verejnej správy, a preto predmetom prieskumu by nemal byť postup prokuratúry (obdobne rozhodnutie NS SR č. k. 1Sžk/1/2017 z 31.10.2017). Žalobca sa domáhal preskúmania postupu Krajskej prokuratúry Žilina podnetom na Generálnu prokuratúru SR ako nadriadený orgán Krajskej prokuratúry Žilina. Vo veci podal opakovane podnet, ktorý bol vybavený listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 GD 423/15/1000-7 z 15.12.2015. Predpokladom pre podanie protestu proti rozhodnutiu správneho orgánu je právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú si však nemožno zamieňať s právoplatným skončením celého konania, resp. vydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia. V intenciách názoru Generálnej prokuratúry SR ďalší účastník v rade 1/ ďalej udáva, že uvedené znamená, že prokurátor môže podať protest aj proti takým právoplatným rozhodnutiam, ktoré boli vydané v rámci prebiehajúceho správneho konania. Zákon nestanovuje žiadnu ďalšiu podmienku, a to preto, lebo prokurátor v rámci svojej ingerencie prioritne chráni objektívne právo, t. j. zákonnosť (obdobne rozsudok NS SR č. k. 5Sžo/15/2011 z 29.09.2011). Z ust. § 21 ods. 2 zákona o prokuratúre je zrejmé, že procesné rozhodnutia nie sú z prieskumu prokuratúry vylúčené. Rozhodnutie žalovaného č. k. OÚ-ZA-OVBP2-2014/011285/Pál zo dňa 10.06.2014 nadobudlo právoplatnosť 31.07.2014, teda zákonná podmienka pre podanie protestu bola splnená. Žalobcom v žalobe označené rozhodnutia súdu neriešia otázku podmienok pre podanie protestu prokurátora, ale venujú sa väčšinou problematike aktívnej legitimácie na podanie žaloby proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora. Na dôvažok ďalší účastník v rade 1/ udáva, že žalobca v súvislosti s podaným protestom prokurátora podal tiež žalobu na odstránenie zásahu štátneho orgánu na Krajský súd v Žiline. Uznesením č. k. 21S/58/2016-64 z 09.11.2016 krajský súd konanie o tejto žalobe zastavil. O kasačnej sťažnosti rozhodol NS SR pod č. 1Sžk/1/2017 dňa 31.10.2017 tak, že ju zamietol. K žalobnej námietke č. 6 udáva, že všetky podnety žalobcu týkajúce sa postupu Mesta Liptovský Mikuláš boli prokurátorom zákonným spôsobom vybavené. Ak žalobca považoval vybavenie svojho podnetu za nesprávne, mohol sa domáhať jeho preskúmania cestou nadriadenej prokuratúry. Pokiaľ prokurátor v proteste uviedol, že právne predpisy nespájajú s dĺžkou konania žiadne účinky z hľadiska vecného riešenia problematiky, uvedeným rozhodne nemienil ospravedlňovať postup konajúcich orgánov. Mal tým len na mysli, že stavebný úrad je povinný konať a návrh na vydanie územného rozhodnutia posudzovať podľa platného územného plánu v dobe rozhodovania bez ohľadu na to, koľko už konanie trvalo. K žalobnej námietke č. 7 udáva, že opätovne žalobca namieta postup prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov, predmetom súdneho prieskumu v rámci konania o správnej žalobe je však preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a nie postupu prokuratúry. V podrobnostiach ďalej ďalší účastník v rade 1/ zdôvodňuje zákonnosť postupu krajskej prokuratúry v súvislosti s danou vecou. Na záver udáva, že prijatím Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš došlo k zmene regulatívov pre územie Mesta Liptovský Mikuláš. Platné regulatívy majú všeobecnú záväznosť. Z tohto dôvodu možno rozhodnutie považovať za súladné so stavebným zákonom, pretože platný Územný plán Mesta Liptovský Mikuláš obsahoval v dobe vydania prvostupňového, ako aj rozhodnutia žalovaného regulatívy, neumožňujúce výstavbu civilného letiska - heliportu. 6. Ďalší účastník v rade 13/ vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 26.03.2018 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú majúc za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, je v súlade so zákonom a Územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš. V žiadnom zo žalobných bodov nie je konkrétny dôkaz, ktorý by mal súd skúmať a bol by relevantný. 7. Ďalší účastník v rade 5/ vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 03.04.2018 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vyjadrení uviedol najmä, že prevádzkovanie letov helikoptér generuje zvlášť rušivý zvuk, ktorý obťažuje niekoľko tisíc dotknutých občanov. Namieta objednávku na meranie hluku. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. sa individuálne rušivý hluk posudzuje na základe subjektívneho vnímania zvuku sťažovateľom a na rôzne osoby. Objektivizácia hluku vykonáva sa v chránenom vnútornom a vonkajšom priestore rodinných domov, pričom v tomto prípade nebola požiadavka vyhlášky splnená. V hlukovej štúdii spoločnosti Euroakustik s.r.o. je uvedené, že dotknuté územie sa nachádza v blízkosti letísk. Toto tvrdenie však nemá oporu vo vyhláške č. 549/2007 Z.z., nakoľko v dotknutom území sa žiadne letisko nenachádza. 8. Ďalšia účastníčka v rade 12/ vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 10.04.2018 navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že býva v tesnej blízkosti pozemku, na ktorom sa plánuje výstavba heliportu, z ktorého organizuje žalobca so svojimi zamestnancami, resp. rodinnými príslušníkmi štartovanie a pristávanie helikoptéry a samotné veľmi nízke hlučné lety ponad ich domy znášajú veľmi citlivo a ťažko. Ten, kto tu nežije, netrpí, lebo nevie. Pociťuje tiež zásah do súkromia, keďže má pocit, že ich neustále niekto sleduje z vtáčej perspektívy. Lieči sa na ťažké bolesti hlavy, migrenózne stavy u neurológa, zo všetkých účastníkov sa jej osoby dotýka výstavba heliportu najviac. Keď človek túži po oddychu, ho periodicky opakujúce sa veľmi nízke a hlučné prelety obťažujú, niekedy aj pri každom prelete krúžia ponad domy niekoľkokrát za sebou. 9. V replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu dňa 22.03.2018 žalobca uviedol najmä, že tvrdenie žalovaného v tom, že prerušenie odvolacieho konania z dôvodu predbežnej otázky, tak ako ju žalovaný vyhodnotil, nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, je zavádzajúce, nakoľko týmto úkonom žalovaný spôsobil prieťahy v konaní o viac ako 18 mesiacov, čo možno v prípade úspechu v konaní považovať za nesprávny úradný postup žalovaného s následným uplatnením v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného poukazuje na obsah ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý explicitne určuje obsah odôvodnenia rozhodnutia práve pre zamedzenie jeho nepreskúmateľnosti. K žalobnej námietke neplatnosti aktuálneho územného plánu žalobca uvádza, že pri jeho prerokovaní podané námietky R.. H. J. neboli akceptované. Pokiaľ Mesto Liptovský Mikuláš, ako orgán územného plánovania, nezohľadnil pripomienky R. H. J. a spoločnosti E L A N spol. s r.o., podľa § 22 ods. 7 stavebného zákona bolo jeho povinnosťou ich s nimi znova prerokovať. V procese prerokovania aj schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia malo mesto povinnosť postupovať v súlade s § 22 až § 28 stavebného zákona. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že návrh všeobecne záväzného nariadenia, o ktorom malo rokovať obecné zastupiteľstvo, malo byť v intenciách ust. § 6 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. zverejnené vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred jeho rokovaním. Podľa skutočného stavu bol návrh zverejnený 04.09.2013 a zvesený 19.09.2013, t. j. 14 dní. Správnosť uvedených skutočností potvrdzuje aj znenie judikátu NS SR sp. zn. 6Svzn 1/2010. K otázke nesprávnej interpretácie Správneho poriadku žalobca poukazuje na princíp dobrej správy obsiahnutý v odporúčaní Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.06.2007 (CM/ rec (2007)7) ktoré prikazuje, aby orgány verejnej moci konali v súlade s princípom právnej istoty, pričom sa zakazuje zavádzať retroaktívne opatrenia a prikazuje sa rešpektovať princíp legitímneho očakávania, ktorého podstatou je predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, ako aj vyššie uvedenej možnosti zneužitia mocenského zásahu do právnej istoty fyzickej a právnickej osoby. V podrobnostiach žalobca poukazuje na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdneho dvora. Ústavný súd SR nálezom č. PL.ÚS 10/06-58 konštatoval, že napadnutá norma vykazuje znaky nepravej retroaktivity. Ani takáto zmena smerujúca do budúcna však nemusí byť bez ústavného kontextu, pretože ak výrazne zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca, potom môže byť v napätí s princípom ochrany legitímneho očakávania. Pre prípad žalobcu je tento princíp determinujúci ku konaniu stavebného úradu, ktorý začal cestou svojho vedúceho v podaní záväzného stanoviska, ktoré postupnými krokmi bez akejkoľvek právnej prekážky na strane žalobcu postupne rušil a bezdôvodne čakal na zmenu územného plánu, ktorá bola už pre žalobcu nepriaznivá, a túto vyžil na zamietnutie navrhovaného stavebného konania. Týmto výrazným zhoršením doterajšej právnej pozície žalobcu bol značne narušený princíp ochrany legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, ako komponent právneho štátu. Žalobca ďalej udáva, že princíp konania v primeranej lehote, je tak isto súčasťou princípu dobrej správy. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je primeraná rýchlosť konania jednou z podmienok spravodlivého procesu, v širšom zmysle slova tento princíp vychádza z poznania, že pomalá spravodlivosť je odmietnutá a že spravodlivosť je vždy ohrozená, ak sa uskutočňuje priveľmi rýchlo. 10. K vyjadreniu ďalších účastníkov v rade 5/, 12/ a 13/ žalobca repliku nepodal. 11. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ (Krajskej prokuratúry Žilina) podal žalobca repliku doručenú správnemu súdu 23.04.2018. Uviedol, že vyjadrenie prokuratúry nie je spôsobilé spochybniť dôvodnosť podanej žaloby, k bodu 4 udáva, že Krajská prokuratúra v Žiline sa nevyjadrila priamo k tvrdeniu žalobcu, že k vzniku všeobecne záväzného nariadenia, ako prameňa práva, nedošlo. Zápisnica zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Liptovský Mikuláš dňa 19.09.2013 v časti schválenia VZN č. 7/2013/ VZN, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš - Zmeny a doplnky č. 2, na ktorý sa krajská prokuratúra odvoláva, nemohlo nadobudnúť platnosť, nakoľko sa o takomto VZN nehlasovalo. Nedošlo teda k naplneniu zákonnej činnosti mestského zastupiteľstva, ktorú má na mysli ust. § 12 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. K vyjadreniu prokuratúry vo vzťahu k bodu 5 žaloby žalobca poukazuje na zákonnú úpravu protestu prokurátora obsiahnutú v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 219/2015. Podľa názoru žalobcu nezákonné podanie protestu, t. j. nad rámec pôsobnosti prokuratúry spôsobilo ukrátenie práv žalobcu odňatím práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nasledujúcom po rozhodnutí žalovaného, ktorým konaním bolo žalobcovi odňaté ústavné právo právnej istoty na spravodlivý proces zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a Listinou základných ľudských práv čl. 36 ods. 1. V ďalšej časti vyjadrenia poukazuje žalobca na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžp/13/2011, 5Sžf 27/2014. Je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu nebolo uzákoniť dvojaký protest prokurátora, taký, ktorého nevyhovenie podlieha súdnej žalobe, a taký, ktorého nevyhovenie súdnej žalobe nepodlieha, resp. jedine že by zákonodarca sa spoliehal, že všetkým protestom prokurátora bude príslušnými orgánmi vyhovené, čo je absurdné. V podrobnostiach žalobca ďalej poukazuje na list Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši č. Pd 194/15/5505-2 zo 14.10.2015, ktorý je nesporným dôkazom skutočnosti, že právomoc prokuratúry je podať protest len proti právoplatnému rozhodnutiu v merite veci. Rovnako žalobca v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline obsiahnuté v liste doručenom žalobcovi 17.02.2014, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že stavebný úrad porušil v konaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia ust. § 49 Správneho poriadku, pretože po uplynutí lehoty 60 dní od podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia nepožiadal o predĺženie lehoty na vydanie územného rozhodnutia. S týmto záverom sa okresná prokuratúra stotožnila, avšak z dôvodu, že odvolací orgán vec vrátil stavebnému úradu s výzvou, aby po odpadnutí dôvodu prerušenia v konaní bezodkladne pokračoval a vo veci rozhodol, opatrenie nepovažuje za účelné. Pred právoplatným skončením konania prokurátor nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť jednotlivých úkonov, pretože v súlade s § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Až právoplatné rozhodnutia a súvisiace postupy správneho orgánu môže prokurátor vecne preskúmavať. Žalobca zdôrazňuje, že krajská prokuratúra ďalej uvádza: „Predpokladom pre podanie protestu proti rozhodnutiu správneho orgánu je právoplatnosť napádaného rozhodnutia (§ 24 ods. 1 zákona o prokuratúre), ktorú si však nemožno zamieňať s právoplatným skončením celého konania, resp. vydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia. To znamená, že prokurátor môže podať protest aj proti takým právoplatným rozhodnutiam, ktoré boli vydané v rámci prebiehajúceho správneho konania.“ 12. K replike žalobcu doručil ďalší účastník v rade 1/ (Krajská prokuratúra Žilina) dupliku dňa 27.04.2018, v ktorej vo vzťahu k žalobnému bodu 1 a replike žalobcu udáv že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia boli jednoznačne zistené dôvody zamietnutia návrhu na vydanie územného rozhodnutia, teda že regulatívy platného územného plánu umiestnenie heliportu vylučujú. K žalobnému bodu č. 2 opakovane udáva, že predmetom žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.08.2017. Ak sa žalobca domnieval, že správny orgán bol v konaní nedôvodne nečinný, mal možnosť pred skončením konania využiť prostriedky k odstráneniu ním tvrdenej nečinnosti. Zdôrazňuje, že predmetom konania nie je odstránenie nečinnosti správneho orgánu. Uvedený bod žaloby v tomto smere preto nekorešponduje so žalobou vymedzeným predmetom konania. K bodu 3 žaloby v nadväznosti na repliku žalobcu ďalší účastník v rade 1/ udáva, že jednotlivé časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou nie sú vo vzájomnom rozpore, v časti, v ktorej popisuje priebeh konania, sa jedná len o sumarizáciu priebehu konania, ktoré nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. K žalobnému bodu č. 4 v nadväznosti na repliku žalobcu ďalší účastník v rade 1/ udáva, že do pôsobnosti hlavného kontrolóra obce nepatrí preskúmavanie zákonnosti postupu obecného zastupiteľstva pri prijímaní uznesenia všeobecne záväzných nariadení, naviac nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa prokuratúra otázkou hlasovania nezaoberala. Námietky hlavnej kontrolórky mesta boli preskúmané a nepotvrdilo sa jej tvrdenie, že by poslanci o zmene územného plánu riadne a potrebnou väčšinou nehlasovali. Naviac bolo prokuratúre doručené aj podanie petičného výboru, ktorého súčasťou bolo vyjadrenie poslancov Mestského zastupiteľstva Mesta Liptovský Mikuláš, ktorí prehlásili, že záväzná časť doplnku územného plánu vo forme všeobecne záväzného nariadenia bola v roku 2013 súčasťou poslancom predloženého materiálu: „Územný plán Mesta Liptovský Mikuláš - Zmeny a doplnky č. 2“ a o tejto poslanci riadne hlasovali. K bodu 5 žaloby ďalší účastník v rade 1/ zdôrazňuje, že predmetom konania vedeného pred správnym súdom nie je preskúmavanie zákonnosti postupu prokuratúry. Naviac označuje judikáty citované v replike žalobcu za judikáty primárne týkajúce sa úplne inej problematiky, žiadne z týchto rozhodnutí priamo neriešilo otázku podania protestu prokurátora proti procesnému rozhodnutiu. Vo vzťahu k protestu prokurátora sa jedná len o podpornú argumentáciu na dokreslenie právneho názoru súdu v nesúvisiacich veciach. Práve rozhodnutie NS SR č. k. 1Sžk/1/2017 z 31.10.2017 túto problematiku riešilo priamo, pričom z jeho obsahu vyplýva, že protest je jedným z nástrojov prokurátorského dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Prokurátor môže protestom napadnúť akékoľvek právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Protest prokurátora nie je rozhodnutím o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pretože prokuratúra využívaním kompetencií prokurátorského dozoru podľa štvrtého dielu tretej časti zákona č. 153/2001 Z.z. verejnú správu nevykonáva, ale ju kontroluje. V tejto súvislosti poukázal na rovnaké závery aj odbornej literatúry (Správny súdny poriadok, komentár JUDr. Jana Baricová a spol.). V ďalšej časti dupliky ďalší účastník v rade 2/ zdôvodňuje zákonnosť konania prokuratúry v súvislosti s danou vecou. 13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 a contrario, ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a ust. § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.09.2018, o čom bola spísaná zápisnica. 14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa ust. § 7 písm. c) SSP správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 40 ods. 1, 2 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 19.09.2017, (ďalej len stavebný zákon) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 16. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že pôvodným rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2014/011285/Pál z 10.06.2014 žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo: ÚRaSP 2013/01684-008Le z 30.01.2014, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Civilné letisko - heliport“ na pozemkoch v k. ú.: Y. parc. č. KN-C 1061/485, 1061/486, 1061/498, 1061/499, 1061/1 KN-C (765/2 KN-E) - (ďalej len „heliport“). Proti označenému rozhodnutiu žalovaného podal prokurátor protest č.: Kd 244/14/5500-9 z 14.10.2014. Žalovaný ako nedôvodný postúpil protest v zmysle § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré rozhodnutím č.: 255558/2014/B625-SV/68334/Pek z 26.11.2014 podanému protestu vyhovelo a zrušilo protestom napadnuté pôvodné rozhodnutie žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2014/011285/Pál z 10.06.2014. Proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja podal žalobca rozklad, ktorý Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č: 08999/2015/ D220-SLP/8571-M z 04.06.2015 zamietol. Prípisom zo dňa 17.07.2015 žalobca žalovanému oznámil podanie žaloby o súdny prieskum vyššie citovaného rozhodnutia ministra. Žalobca žalovanému doručil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/204/2015-138 z 08.02.2017, ktorým Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu odmietol. Prvostupňový aj druhostupňový administratívny spis bol prípisom č: OU-ZA-OVBP2-2015/002798-5/Pál zo dňa 17.07.2015 zaslaný Generálnej prokuratúre SR za účelom prieskumu podnetu žalobcu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dňa 29.07.2015 administratívny spis zaslala poštovou prepravou žalovanému. Z výsledku reklamačného konania zo dňa 10.11.2015 plynie, že prepravca - Slovenská pošta, a. s. nedodala zásielku - administratívny spis žalovanému. Z uvedeného dôvodu bolo pristúpené k rekonštrukcii administratívneho spisu. Prvostupňový správny orgán predložil prípisom č.: MsÚ/ÚRaSP2016/0163/MUD z 31.07.2017, doručeným žalovanému 07.08.2017, zrekonštruovaný administratívny spis (avšak ako prvostupňový správny orgán udáva, nie v jeho úplnom rozsahu). Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že všeobecne záväzným nariadením č. 7/2013/VZN zo dňa 20.09.2013, ktoré bolo vyvesené dňa 20.09.2013 a nadobudlo účinnosť dňom 05.10.2013, bola zmenená a doplnená záväzná časť Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš - všeobecne záväzné nariadenie č. 7/2010/VZN zo dňa 16.12.2010 (okrem iných) aj v čl. 3 ods. 3.1, ktorým je stanovené určenie prípustných obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, pričom pre zmiešané územie mestského centra sa z časti „prípustné“ vypustil text, ktorý znie „(heliport,...)“ a nahradil sa textom, ktorý znie: „okrem heliportu“. Za slová „podmienené preverením podrobnejšou dokumentáciou“ bol vložený text, ktorý znie: „a environmentálnou štúdiou, ktorá bude zohľadňovať nielen územnotechnické podklady ale aj prevádzkové obmedzenia“. Zmena sa dotkla aj čl. 3 ods. 3.3., ktorý upravuje zásady a regulatívy umiestnenia verejného, dopravného a technického vybavenia územia, kde v bode 3.a - zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia územia bol vypustený text 11. odrážky a nahradil sa odrážkami so znením: - umiestniť heliport na území mesta je možné, len ak je vyznačený v grafickej časti, vo výkrese č. 2 „komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a VPS“, ÚPN Mesta Liptovský Mikuláš, - rešpektovať existujúce heliporty na území mesta. 17. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné: Námietku žalobcu označenú v žalobe ako bod č. 1, v ktorej žalobca poukazuje na porušenie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vo všeobecnosti konštatuje, aké kritériá preskúmateľnosti by malo odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu spĺňať, považuje správny súd za nedôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že táto námietka má všeobecný charakter, a preto, v súlade s ustálenou súdnou praxou, prináleží správnemu súdu vyhodnotiť takúto námietku len vo všeobecnej rovine (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Sž-o-KS 132/2004). Aplikujúc tento postulát, správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného napĺňa zákonné kritériá obsiahnuté v citovanom ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia žalovaného, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dokazovania a právnom posúdení veci. Žalovaný stručne a zrozumiteľne zodpovedal všetky odvolacie námietky žalobcu majúce relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci. 18. Žalobnú námietku č. 2, v ktorej žalobca označil prerušenie odvolacieho konania žalovaným v rozhodnutí č. k. OU-ZA-OODP2-2015/002798-8/Pál z 23.11.2015 za nezákonné, namietajúc absenciu predbežnej otázky, resp. iného dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 29 Správneho poriadku, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd uvádza, že v odvolacom konaní nastala predbežná otázka, ktorú má na mysli citované ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Výsledok žalobcom iniciovaného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra bol pre žalovaného právne významný. Minister v označenom rozhodnutí zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorým ministerstvo vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 244/14/5500-9 zo 14.10.2014 a zrušilo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/011285/Pál zo dňa 10.06.2014. V danej veci je právne významné, že v označenom rozhodnutí z 10.06.2014 žalovaný (okrem iného) vyslovil pre prvostupňový správny orgán záväzný právny názor, z kontextu ktorého možno dovodiť, návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia má byť posúdený podľa Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš platným a účinným v čase podania návrhu. Protichodný právny názor v otázke posudzovania súladu návrhu na vydanie územného rozhodnutia s Územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš však vyslovilo ministerstvo v rozhodnutí z 26.11.2014. Išlo teda o posúdenie predbežnej otázky významnej pre rozhodnutie žalovaného. 19. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku č. 3, v ktorej označil žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné pre rozpor s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca je toho názoru, že „popis doterajšieho priebehu konania a uplatnené postupy a názory (predposledný odsek strana 3 až 4 odsek na strane 8)“ sú v protiklade s výrokom rozhodnutia a nemali byť obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného, ako bolo správnym súdom uvedené v bode č. 17 tohto rozsudku, je v súlade s citovaným ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a to jeho časti označenej žalobcom (predposledný odsek strana 3 až 4 odsek na strane 8) je zrejmé, že žalovaný na strane 3 - 6 citoval z obsahu žalobcom podaného odvolania, teda citoval aj žalobcom v odvolacom konaní vznesené odvolacie námietky. Práve táto časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bola nevyhnutná k splneniu zákonného príkazu v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v časti, v ktorej zákonodarca prikazuje správnemu orgánu v odôvodnení uviesť: „... ako sa (správny orgán) vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia ...“. Pokiaľ má správny orgán splniť pri tejto časti normatív ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, je nevyhnutné, aby aspoň stručne v odôvodnení rozhodnutia uviedol obsah odvolacích námietok účastníka konania. Citáciu obsahu odvolania (hoc pomerne obšírnu) správny súd nevyhodnotil ako porušenie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale naopak, za jeho naplnenie. V predposlednom odseku strany 8 žalovaný len cituje zo záväzného právneho názoru ministerstva, t. j. túto časť možno subsumovať pod povinnosti správneho orgánu v intenciách ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviesť v odôvodnení rozhodnutia: „...ako (správny orgán) použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval...“ 20. Správny súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu v žalobe označenú bodom č. 4 - Neplatnosť aktuálneho územného plánu, ktorou zdôvodňoval aj porušenie ust. § 37 stavebného zákona v súvislosti s rozhodnutím žalovaného posudzujúceho návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia s „neplatným“ Územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš, t. j. Územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš v znení Zmien a doplnkov č. 2. 21. Na úvod považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že Správny súdny poriadok striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v ust. § 3 ods. 1 SSP jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť žalobný typ vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu sa zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne zložité viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy. 22. V konaní o všeobecnej správnej žalobe o súdny prieskum zákonnosti individuálneho správneho aktu neprináleží správnemu súdu preskúmavať (ani predbežne posudzovať) zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené plynie z citovaného ust. § 7 písm. c) SSP, v zmysle ktorého súdnemu prieskumu správnych súdov nepodliehajú všeobecne záväzné právne predpisy, pokiaľ Správny súdny poriadok neustanovuje inak. Je potrebné dodať, že Správny súdny poriadok súdny upravuje aj súdny prieskum všeobecne záväzných právnych predpisov (v štvrtej časti, štvrtá hlava, piaty diel - konanie vo veciach územnej samosprávy - konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy), toto je však osobitým konaním v zmysle štvrtej časti SSP spravujúcim sa osobitnou právnou úpravou, najmä čo do definície aktívnej a pasívnej legitimácie, náležitostí žaloby, atď.. Žalobca v žalobe o prieskum nezákonnosti individuálneho správneho aktu namieta aj nezákonnosť normatívneho správneho aktu, najmä porušenie normatívne ustanoveného postupu pri prijímaní daného nariadenia, spočívajúce v porušení procesných ustanovení pri jeho prijímaní a publikácii. Správnemu súdu, ako bolo už uvedené, v konaní o žalobe o prieskum nezákonnosti individuálneho správneho aktu neprináleží túto otázku hodnotiť ani predbežne. Aktívna legitimácia k podaniu žaloby o prieskum zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia prináleží jedine prokurátorovi. Pokiaľ by správny súd vyhodnocoval otázku zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia ako predbežnú, konal by v príkrom rozpore s normatívnymi ust. § 357 a nasl. SSP v nadväznosti na ust. § 7 písm. c) SSP. Z uvedeného dôvodu správny súd námietku nezákonnosti (ktorú bližšie označil žalobca v žalobe ako „neplatnosť“) všeobecne záväzného nariadenia Mesta Liptovský Mikuláš v znení Zmien a doplnkov č. 2 vyhodnotil ako nedôvodnú, bez možnosti zaoberať sa otázkami vzťahujúcimi sa k zákonnosti procesu prijímania a publikácie daného nariadenia. Za súčasného skutkového a právneho stavu, t. j. pokiaľ doposiaľ postupom v zmysle § 357 a nasl. SSP nebol vyslovený nesúlad všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom a všeobecnými záväznými nariadeniami a podľa § 367 ods. 2 SSP nestratilo nariadenie účinnosť, je správny súd (rovnako aj správne orgány) takýmto všeobecne záväzným nariadením viazaný tak, ako každým iným všeobecne záväzným normatívnym právnym aktom. Žalovaný posúdil potom súlad návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia - umiestnenia heliportu v súlade s Územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš v znení jeho Zmien a doplnkov č. 2, ktoré záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 7/2013/VZN zo dňa 19.09.2013, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalovaný aplikujúc ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona jasným a zrozumiteľným spôsobom konštatoval, že citovaný územný plán obsahuje regulatív, ktorý v dotknutom území vylučuje umiestnenie heliportu, ktorý je výslovne vylúčený v prípustných podmienkach jednotlivých funkčných typov území. 23. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku č. 5 s označením - Porušenie zákona postupom krajskej prokuratúry a námietku č.7 s označením - Rozporuplná činnosť krajskej prokuratúry. Správny súd k tejto časti žalobného bodu udáva, že v zmysle § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Legálnu definíciu „orgánu verejnej správy“ obsahuje ust. § 4 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého orgánmi verejnej správy na účely tohto zákona sa rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Z citovaných ustanovení plynie, že preskúmavanie zákonnosti postupu prokurátora správnemu súdu neprináleží. V súlade s ustálenou súdnou praxou (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžk/1/2017 z 31.10.2017) je potrebné konštatovať, že podaním protestu proti akémukoľvek rozhodnutiu orgánu verejnej správy prokurátor len využíva zákonné oprávnenie iniciovať konanie o odstránenie prípadnej nezákonnosti administratívneho rozhodnutia, nenadobúda však postavenie orgánu verejnej správy, a preto protest nie je spôsobilým predmetom správneho konania v intenciách citovaných ustanovení SSP. Protest prokurátora nie je totiž rozhodnutím o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, pretože prokurátor využívaním kompetencií prokurátorského dozoru podľa štvrtého dielu tretej časti zákona č. 153/2001 Z.z. verejnú správu nevykonáva, ale ju kontroluje. Podaním protestu len začína konanie, v ktorom môže správny orgán, ktorý protestom napadnuté rozhodnutie vydal, prípadne jeho nadriadený orgán, napraviť nezákonnosť, ktorú prokurátor v proteste namieta. V konaní o proteste orgán verejnej správy skúma nielen vecnú opodstatnenosť námietok prokurátora o porušení zákona vydaným administratívnym rozhodnutím alebo postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ale aj splnenie zákonných podmienok pre podanie prokurátorského protestu. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môžu účastníci konania podať odvolanie a po právoplatnom skončení tohto konania je možné napadnúť toto rozhodnutie správnou žalobou na príslušnom správnom súde. Až právoplatným rozhodnutím o proteste prokurátora tak môže dôjsť k zásahu do právneho postavenia účastníka správneho konania. Z uvedených dôvodov správny súd námietky žalobcu č. 5 a č. 7 považoval za nedôvodné. 24. Napokon správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku č. 6 - Nesprávna interpretácia Správneho poriadku. Žalobca namieta právne závery žalovaného a ďalšieho účastníka v rade 1/ (Krajskej prokuratúry Žilina), podľa ktorých „právne predpisy nespájajú s dĺžkou konania žiadne účinky z hľadiska vecného riešenia problematiky“. Žalobca je toho názoru, že žalovaný svojim postupom porušil § 50 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný, alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2. Správny orgán, ako tvrdí žalobca, „zámerne vyčkával na pokyn svojho vedúceho služobného úradu a začal konať až pokým sa nezmenil územný plán mesta so zámerom vylúčiť z investičnej činnosti žalobcu, napriek tomu, že záväzným stanoviskom mu to bolo umožnené“. Na tomto mieste obdobne, ako bolo konštatované v záveroch správneho súdu k žalobnému bodu 4. (neplatnosť Územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš v znení Zmien a doplnkov č. 2) považuje správny súd za potrebné opätovne konštatovať, že žalobca je povinný vždy zvoliť taký žalobný typ podľa Správneho súdneho poriadku a v takom časovom horizonte, ktorý pre tvrdené porušenie subjektívnych práv žalobcu orgánom verejnej správy (v danom prípade tvrdené porušenie subjektívnych práv žalobcu nečinnosťou orgánu verejnej správy) tento procesný predpis dovoľuje. Takýmto žalobným typom bola za danej skutkovej situácie, ktorú opísal žalobca, a to v časovom úseku tvrdenej nečinnosti orgánov verejnej správy (t. j. pred vydaným žalobcom napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa), po vyčerpaní zákonného postupu v zmysle § 244 ods. 1 SSP, žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Žalobca „zmeškal“ možnosť využitia uvedeného súdneho prostriedku ochrany svojich práv, keďže toho času už daný procesný prostriedok súdnej ochrany využiť nemožno - bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Námietky, ktoré mali byť žalobcom uplatnené v rámci žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, už v konaní o všeobecnej správnej žalobe nemajú právnu relevanciu. Právnu úpravu inštitútu všeobecnej správnej žaloby oproti právnej úprave inštitútu žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (obdobne ako napr. právnu úpravu inštitútu žaloby o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy) je potrebné vnímať vo vzťahu lex generalis contra lex specialis. Tak ako správnemu súdu v konaní o všeobecnej správnej žalobe neprináleží predbežne hodnotiť zákonnosť všeobecne záväzného nariadenia obce (ako už bolo podrobne rozvedené na iných miestach tohto rozsudku), neprináleží mu v konaní o všeobecnej správnej žalobe posudzovať otázky dôvodnosti (v zmysle zákonnosti) nečinnosti či nedôvodnosti (v zmysle nezákonnosti) nečinnosti orgánu verejnej správy v posudzovanom kontexte a vyvodzovať z týchto predbežných otázok vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia vo veci, nakoľko by tým správny súd obchádzal normatívnu úpravu § 248 a nasl. SSP. 25. Na záver správny súd zdôrazňuje, že prípadné nedodržanie procesných lehôt na vydanie správnych rozhodnutí podľa Správneho poriadku samo osebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Aj s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty, avšak ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (práve tejto otázky sa týkajú rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (rovnako uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018). 26. Z uvedených dôvodov správny súd všeobecnú správnu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP. 27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 14/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo ich povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.