Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200437 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, so sídlom Severná 15, 036 01 Martin, za účasti účastníka konania: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX P., o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Okresného úradu Martin, katastrálny odbor č.k. V 1556/2016 zo dňa 18.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č.k. V 1556/2016 zo dňa 18.05.2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 25/2016-PTR, uzavretej dňa 21.03.2016 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako záložným veriteľom a J. X., ako záložcom, v zmluve zastúpeným DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 42180139. V odôvodnení uviedol, že predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. P. zapísaným na LV č. XXX - stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3674/43, pozemok reg. C KN parc. č. 1674/41, záhrady o výmere 378 m2, parc. č. 1674/43, zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1-ina. Zmluva o úvere č. 609001744 zo dňa 03.02.2015 uzavretá medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, na základe ktorej vznikli alebo vzniknú všetky pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a ktorých splnenie má byť zabezpečené záložným právom na základe predloženej záložnej zmluvy, je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľom a J. X. ako spotrebiteľom. Poukázal na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 39 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ďalej konštatoval, že Zmluvu o zriadení záložného práva č. 25/2016-PTR zo dňa 21.03.2016 podpísal za záložcu J. X. na základe Dohody o splnomocnení predseda združenia DSS Nestor o.z. L. T., ktorý na preukázanie oprávnenia zastupovať záložcu predložil Dohodu o splnomocnení uzavretú medzi J. X. ako splnomocniteľom (podpis zo dňa 03.02.2015) a DSS Nestor o.z., zastúpené predsedom L. T., ako splnomocnencom (podpis zo dňa 13.02.2015). Predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorou p. J. X. splnomocnila DSS Nestor o.z., zastúpené predsedom L. T. na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva, považuje okresný úrad v zmysle § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za absolútne neplatnú, nakoľko odporuje zákonu. Citoval tiež ust. § 3 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku, § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a uviedol, že s ohľadom na uvedené skutočnosti okresný úrad návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených „predpokladov“ odporcu. Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 OZ, rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej namietal, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože: 1/ došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp, 2/ udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané, 3/ neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Navrhol, aby Okresný úrad Martin, katastrálny odbor zrušil rozhodnutie sp. zn. V 1556/2016 zo dňa 18.05.2016 o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva a povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam tak, ako sú v zmluve špecifikované, a ak tak neurobí, navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom odporcu žiadal zaviazať k povinnosti nahradiť trovy konania. Odporca v stručnom vyjadrení zo dňa 21.11.2016 uviedol, že dôvody odvolania nepovažuje za dôvodné, naďalej trvá na svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad a zastáva názor, že pri tak rozsiahlych formálnych nedostatkoch predloženej zmluvy o zriadení záložného práva by bolo povolenie vkladu okresným úradom porušením zákona a prekročením jeho právomoci. Účastník konania sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Podľa § 492 ods. 1 CSP konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. S poukazom na ust. § 2 zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov krajský súd odvolanie podané navrhovateľom vyhodnotil ako návrh podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p. a konanie o ňom vykonal podľa ustanovení O.s.p.. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a preto ho potvrdil pri aplikácii ust. § 250q ods. 3 O.s.p. z nasledovných dôvodov: Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že okresnému úradu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Prílohu k návrhu na vklad tvorila pripojená Zmluva o zriadení záložného práva č. 25/2016-PTR zo dňa 21.03.2016, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava) v zastúpení L. T., predsedom združenia. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Z bodu II. záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 609001744 zo dňa 03.02.2015 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka (ako je uvedené v bode II. záložnej zmluvy). Súčasťou administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom a splnomocnencom DSS Nestor o.z. zastúpeným L. T., predsedom občianskeho združenia ProHelp, z ktorej súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec v rámci predtlače je už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení mal súd preukázané, že táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava číslo zmluvy 609001744, pričom splnomocniteľ udelil združeniu DSS Nestor po osobnom prerokovaní a po poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie (bod 1.) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru (bod 2.), ktoré poskytne združenie DSS Nestor splnomocniteľovi bezplatne na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. V bode 4. dohody o splnomocnení boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti v spoluvlastníctve splnomocniteľa. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (viď nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný ten okresný úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa názoru krajského súdu odporca v posudzovanej veci dostatočne zistil skutkový stav veci, pričom krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym orgánom, pokiaľ ide o posúdenie dohody o splnomocnení ako absolútne neplatného právneho úkonu a nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu poznamenáva, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením DSS Nestor nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko je mu predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca dlžníka bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Súd konštatuje, že v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, preto je potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v posudzovanom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá, pripravená a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (teda nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci je možné podľa názoru súdu potom vyvodiť, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle spotrebiteľa, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Rovnako obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Neprijateľnou podmienkou je tiež fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Z týchto dôvodov potom súd v plnom rozsahu považoval napadnuté rozhodnutie za správne, zodpovedajúce stavu veci a zákonu. Súd považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To má potom za následok, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, a preto bolo potrebné po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Na základe vyššie uvedeného dohoda o splnomocnení je dohodou vo svojej podstate spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a spotrebiteľom, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Na jednej strane podľa výpisu z Obchodného registra má navrhovateľ v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré obsahuje administratívny spis, nebolo preukázané, že by spotrebiteľ bral úver za účelom financovania podnikateľskej činnosti, preto ide o spotrebiteľa aj vo vzťahu k uzavretej dohode o splnomocnení. Podľa názoru krajského súdu v súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona bol správny orgán oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkovi konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného určito a zrozumiteľne, slobodne a vážne. Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola záložnému dlžníkovi, splnomocniteľovi, predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či J. X. mala možnosť slobodného výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna. Plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne, takýto právny úkon je neplatný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil, pričom konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené už nebolo potrebné sa s ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa bližšie zaoberať. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešný, náhrada trov konania mu preto nepatrí, z ktorého dôvodu mu súd náhradu trov konania nepriznal. Účastníkovi a odporcovi v konaniach podľa piatej časti O.s.p. náhrada trov zo zákona neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.