Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200220 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobkyne: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2018/5019 zo dňa 30.04.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca prvostupňovým správnym rozhodnutím Číslo: CA2/ OPPKPČ/SOC/2017/48673-4, Č.z.: 2017/209929 zo dňa 04.01.2018 rozhodol podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon) tak, že nevyhovel žiadosti X. P., ktorú podala 30.10.2017 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán vystavil dňa 20.12.2017 komplexný posudok, ktorom sa účastníčka považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na sprievodcu. Miera funkčnej poruchy je 50 %. V oblasti mobility a orientácie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s artrózou pravého kolena III. - IV. stupňa, je plánovaná výmena kolenného kĺbu. Na ľavom kolennom kĺbe je diagnostikovaná artróza II. - III. stupňa. Má tiež degeneratívne ochorenie chrbtice v lumbálnej krajine, lieči sa na astmu III. stupňa, poruchu krvného tlaku II. stupňa. Z lekárskeho posudku vyplýva, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, zvládne nastupovať a vystupovať do vozidla a z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy, zvládne udržať sa v ňom počas jazdy a zvládne situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy. Orientačnú schopnosť nemá narušenú. Uvedené vyplýva z lekárskeho posudku s poukazom na § 14 ods. 6 citovaného zákona. 2. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo spisu: UPS/US7/ SSVODPPKPC1/SOC/2018/5019 zo dňa 30.04.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníčky zamietol. Žalovaný opätovne posúdil odkázanosť účastníčky na požadovanú formu kompenzácie. V telefonickom rozhovore účastníčka uviedla, že netrvá na osobnom posúdení posudkovým lekárom a zároveň uviedla, že doloží nález od ortopéda. Uvedený nález bol odvolaciemu správnemu orgánu doručený 26.03.2018. Posudková lekárka žalovaného vydala podľa § 11 na základe všetkých predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu lekársky posudok zo dňa 11.04.2018, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy účastníčky 50 % podľa prílohy č. 3. Z medicínskeho hľadiska ide o obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa obojstranne a poruchy chrbtice. Zároveň ide o obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe stredného stupňa obojstranne, bronchiálnu astmu stredne ťažkú a poruchy krvného tlaku strednej formy. Ani jedno z týchto ochorení samo o sebe z posudkového hľadiska nedosahuje percentuálne ohodnotenie zodpovedajúce ťažkému zdravotnému postihnutiu. Pri určovaní miery funkčnej poruchy posudková lekárka odvolacieho orgánu využila § 12 ods. 3 zákona a mieru funkčnej poruchy zodpovedajúcu zdravotnému postihnutiu s najvyšším percentuálnym ohodnotením zvýšila o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy. Podľa lekárskeho posudku ústredia zo dňa 11.04.2018 účastníčka nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať, vystupovať z nich a zvládnuť situácie v ňom podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona. Mobilita účastníčky je zachovaná, chôdza s oporou vychádzkovej palice, eventuálne francúzskej barly, ako doporučuje ortopéd v lekárskom zázname z 22.03.2018. Poukázal na § 14 ods. 6 citovaného zákona, preto nie je možné odporučiť poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 3. V zákonnej lehote podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body uviedla: Komplexný posudok je neobjektívny, keď je zrejmé, že neprihliadol v dostatočnej miere na ňou predloženú lekársku správu zo dňa 22.03.2018 vypracovanú MUDr. U. E.. Z tejto správy si posudkový lekár vybral iba jedno odporúčanie, t.j. oporu francúzskou barlou. Ortopéd skonštatoval že potrebuje trvalý šetriaci režim, oporu francúzskej barly, pomoc druhej osoby pri každodenných úkonoch osobnej hygieny, pri obúvaní a obliekaní, pri zabezpečovaní stravy a podobne. Zároveň konštatoval, že ide o trvalú poruchu funkcie pohybového aparátu s predpokladom progresie vekom a trvalú redukciu schopnosti využívať prostriedky hromadnej dopravy. Posúdenie zdravotného stavu ortopédom, ktorý nie je v zmluvnom vzťahu so správnym orgánom, je podstatne objektívnejšie ako posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom správneho orgánu. Posudkový lekár síce mal potrebné zdravotné záznamy, ale nesprávne jej zdravotný stav posúdil. Žalobkyňa sa nemala možnosť oboznámiť s vypracovaným komplexným posudkom a namietať jeho závery pred tým, ako rozhodol žalovaný orgán. Ďalej namietala nedostatok dôvodov v závere posudkového lekára, resp. v komplexnom posudku zo dňa 26.04.2018, zároveň aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Len konštatovanie a poukázanie na záver posudkového lekára, ktorý v lekárskom posudku kompenzáciu formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov nenavrhol, postačujúci nie je. Opätovne poukázala na lekársku správu MUDr. E., ktorú správny orgán nevyhodnotil, resp. so záverom lekára sa nezaoberal v dostatočnej miere, nakoľko z toho nálezu vyplýva, že má trvalú redukciu využívať prostriedky hromadnej dopravy. Preto napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a doložené vykonaným dokazovaním. Ďalej vo všeobecnosti konštatovala, akým spôsobom má byť odôvodnenie správneho rozhodnutia vykonané. Namietala, že rozhodnutie je arbitrárne, skutkový stav, z ktorého vychádzal správny orgán, nie je v súlade s objektívnym stavom, v rozhodnutí absentuje správna úvaha a je nedostatočne odôvodnené. Ďalej poukázala na výklad § 14 ods. 6 zákona. Skutočnosť, že posudzovaná osoba dokáže nastúpiť, vystúpiť a zotrvať v prostriedkoch hromadnej dopravy, sama o sebe bez ďalšieho neznamená, že nespĺňa požiadavky uvedené v tomto ustanovení, nakoľko je potrebné, aby takáto osoba bola schopná premiestniť sa k vozidlu, nastupovať do vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle a je schopná túto činnosť vykonávať na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Výklad § 14 ods. 6 citovaného zákona, ktorý použil správny orgán, by znamenal, že každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je schopná premiestniť sa, nastúpiť, zvládať inú situáciu vo verejných hromadných dopravných prostriedkoch, by automaticky bez ďalšieho nespĺňala status odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Preto každá osoba musí byť hodnotená z hľadiska jej zdravotného postihnutia a schopností, individuálne musí byť prehodnotená aj jej schopnosť premiestniť sa, nastúpiť a zotrvať v takýchto prostriedkoch, vo väzbe na zachovanie jej prirodzenej dôstojnosti. Nakoniec namietala, že rozhodnutie je aj nepreskúmateľné, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch a zopakovala, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.08.2018. Uviedol, že ani jedno zo zdravotných postihnutí, ktoré žalobkyňa zdokladovala, nie je samostatne ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže však v konkrétnom prípade ide o kumuláciu postihnutí viacerých segmentov pohybového ústrojenstva, posudková lekárka pristúpila k zvýšeniu miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy. Námietky uvedené v žalobe nepovažoval za opodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotila ortopedické vyšetrenie MUDr. E. z marca 2018, na ktoré poukazuje žalobkyňa. V lekárskom posudku nie je možné prihliadať na tvrdenia žalobkyne o predpoklade zhoršenia zdravotného stavu, pretože v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. je potrebné na účely kompenzácie vychádzať z aktuálneho hodnotenia zdravotného stavu ako je popísaný v jednotlivých lekárskych nálezoch. V prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobkyňa možnosť kedykoľvek opätovne požiadať o konkrétnu formu kompenzácie. 5. Žalobkyňa k vyjadreniu podala repliku zo dňa 31.08.2018. Uviedla, že už teraz je jej zdravotný stav odôvodňujúci priznanie príslušnej kompenzácie. Správnemu orgánu boli predložené všetky potrebné nálezy, ktoré boli aktuálne, rovnako ako aktuálna správa od MUDr. E.. 6. Žalovaný k replike dupliku nepodal. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v zmysle žalobných bodov, pričom posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj mimo žalobných bodov (§ 134 ods. 2, § 203 ods. 2 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 8. Zo správneho spisu vyplýva nasledovný skutkový stav: Dňa 15.11.2017 vypracovaná príloha č. 3 k z.č. 448/2008 Z.z. o spôsobe odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Podľa jej záverov je žalobkyňa samostatná vo všetkých úkonoch, okrem obliekania a vyzliekania, teda aj v zmenách polohy, pri sedení a státí, je schopná sama pohybu po schodoch s použitím alebo bez použitia pomôcok a je schopná vykonávať všetky úkony pohybu po rovine, je orientovaná v prostredí. Prvostupňový správny orgán vydal lekársky posudok zo dňa 15.11.2017, v ktorom zobral do úvahy všetky žalobkyňou predložené objektívne nálezy - lekárske nálezy a vyhodnotil, že sa pohybuje samostatne s vychádzkovou paličkou, nemá udávanú poruchu v oblasti orientácie či komunikácie. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko zvládne premiestniť sa, nastúpiť či vystúpiť ako aj situáciu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. Správny orgán prvého stupňa vykonal dokazovanie aj osobným pohovorom so žalobkyňou zo dňa 27.11.2017 podľa § 13 zákona č. 447/2008 Z.z., z ktorého vyplýva posudkový záver v oblasti mobility, že žalobkyňa je mobilná. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. 9. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ku ktorému pripojila neaktuálne lekárske nálezy okrem aktuálneho lekárskeho nálezu zo dňa 09.10.2017, preto posudkový lekár prvého stupňa posúdil aj tento nález a za týmto účelom vydal nový lekársky posudok zo dňa 14.02.2018. Tento aktuálny lekársky nález zo dňa 09.10.2017 sa však týkal iného ochorenia ako ochorenia súvisiaceho s mobilitou (išlo o hemoroidy III. stupňa). Posudkový lekár vyšetril žalobkyňu osobne prítomnú. Z jeho odborného posúdenia v lekárskom posudku vyplýva, že je orientovaná správne, postoj vzpriamený, verbálny prejav primeraný, chôdza samostatná, používa aj vychádzkovú paličku, koleno vpravo mierne zhrubnuté, artroticky zmenené, pohyby čiastočne redukované. Z odôvodnenia lekárskeho posudku vo vzťahu k mobilite vyplýva, že pohybuje sa samostatne s vychádzkovou paličkou, nemá udávanú poruchu v oblasti orientácie, či komunikácie. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko zvládne premiestniť sa, nastúpiť či vystúpiť ako aj situáciu v prostriedku verejnej hromadnej dopravy. Lekár prvostupňového správneho orgánu sa aj samostatne písomne vyjadril k lekárskemu posudku zo dňa 15.11.2017 (prvý lekársky posudok prvého stupňa v poradí) vo vyjadrení zo 14.02.2018, kde k lekárskym nálezom doloženým k odvolaniu uviedol, že má pohyby mierne redukované, je samostatne mobilná, používa vychádzkovú paličku. 10. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu prvostupňovým správnym orgánom a vzhľadom na to, že tento orgán nevzhliadol potrebu zmeny svojho rozhodnutia, postúpil odvolanie žalobkyne odvolaciemu orgánu, a to dňa 06.03.2018. Po predložení veci odvolaciemu orgánu žalobkyňa opätovne doplnila dôkaz k svojmu odvolaniu, a to lekársky nález ortopedickej ambulancie MUDr. U. E. zo dňa 22.03.2018, ktorý došiel žalovanému 26.03.2018. Žalovaný vypracoval lekársky posudok druhého stupňa zo dňa 11.04.2018, v ktorom posúdil aj tento nový dôkaz. Lekársky posudok zo dňa 11.04.2018 vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne tak, že ponechal mieru funkčnej poruchy na 50 % pri zvýšení miery funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 zákona s tým, že ide o fyzickú osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, polymorbídnu pacientku s prevažne pohybovým postihnutím váhonosných kĺbov aj chrbtice. Okrem toho má ďalšie uvedené choroby. Chodí s oporou vychádzkovej palice, eventuálne francúzskej barly ako doporučil ortopéd dňa 22.03.2018. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, zvláda s oporou paličky, eventuálne francúzskej barly všetky situácie v hromadnej doprave. Následne bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 26.04.2018 a vydané napadnuté rozhodnutie, ktorého súčasťou bol komplexný posudok. Z komplexného posudku vyplýva, že v oblasti mobility má čiastočne znížené pohybovú schopnosť a fyzickú výkonnosť v dôsledku obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa obojstranne, obmedzenia funkcie v kolennom kĺbe stredného stupňa obojstranne, porúch chrbtice a ďalších ochorení, mobilita zachovaná, chôdza s oporou, je schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy i zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 07.05.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. Podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. Podľa § 13 ods. 9 citovaného zákona výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) 2. citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 12. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy bola v komplexnom posudku žalovaného určená na 50 %. Prevažujúcim ochorením podľa lekárskych posudkov je pohybové postihnutie váhonosných kĺbov a chrbtice s tým, že v stanovenom percente boli komplexne zhodnotené všetky zdravotné postihnutia sťažovateľky, teda aj ďalšie postihnutia. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom, pretože zvláda s oporou palice, resp. francúzskej barly všetky situácie v hromadnej doprave. Naopak žalobkyňa uvádzala, že jej zdravotný stav tieto situácie jej zvládnuť nedovoľuje. Namietala teda právne posúdenie a aj zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal žalovaný. 13. Čo sa týka námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, táto je podľa správneho súdu nedôvodná. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný správny orgán v celom rozsahu prihliadli na všetky lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predkladala v rámci správneho konania na akomkoľvek stupni. Žalovaný v rámci lekárskeho posudku druhého stupňa prihliadol a vyhodnotil aj lekársky nález MUDr. E. z 22.03.2018, ktorý žalobkyňa predložila priamo žalovanému v rámci odvolacieho konania. Rovnako prvostupňový správny orgán vyhodnotil aj aktuálny lekársky nález zo dňa 09.10.2017, ktorý žalobkyňa predložila ako prílohu svojho odvolania po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Nepochybne žalobkyňa mala právo tieto dôkazy predkladať v rámci celého priebehu konania vo veci kompenzácie tak, ako to stanovuje § 11 ods. 4 citovaného zákona. Preto ak prvostupňový správny orgán sa s týmito novopredloženými dôkazmi zaoberal a opätovne vydal lekársky posudok zo dňa 14.02.2018, do ktorého zahrnul aj nový aktuálny lekársky nález zo dňa 09.10.2017 týkajúci sa hemoroidov III. stupňa a zároveň osobne prehliadol žalobkyňu a samostatne sa aj vyjadril v rámci vyjadrenia posudkového lekára zo dňa 14.02.2018, uvedené korešponduje s touto právnou úpravou a s požiadavkou riadneho zistenia skutkového stavu veci - v tomto prípade zdravotného stavu účastníčky. 14. Čo sa týka komplexnosti posúdenia novopredloženého dôkazu - lekárskeho nálezu MUDr. E., na ktorý žalobkyňa vyslovene poukazovala, správny súd konštatuje, že posudková lekárka žalovaného uviedla v lekárskom posudku všetky v lekárskom náleze uvedené diagnózy a celý objektívny nález. Oboznámila sa s týmto lekárskym nálezom v celom rozsahu. Nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že z uvedeného lekárskeho nálezu vyplýva odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona - žalobkyňa túto potrebu videla v tom, že MUDr. E. v lekárskom náleze uviedol, že má trvalú redukciu využívať prostriedky hromadnej dopravy. Správny súd konštatuje, že samotné posúdenie neschopnosti využívať hromadnú dopravu prináleží len správnemu orgánu, pretože ide o komplexné posúdenie celého skutkového stavu na základe všetkých odborných lekárskych nálezov posúdených v lekárskom posudku podľa § 11 zákona a posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona. Pritom samotné závery MUDr. E., napr. trvalá porucha funkcie pohybového aparátu na podklade adapt. zmien s predpokladom progresie deformačných adaptačných zmien vekom a podľa intenzity zaťažovania, sú uvedené ako prognóza. Prognóza vývoja zdravotného stavu žalobkyne do budúcnosti však nie je relevantná pre zistenie skutočného skutkového stavu v momente vydania napadnutého rozhodnutia, pretože sa nemôže týkať súčasného zdravotného stavu. Okrem toho samotné konštatovanie o trvalej redukcii, t.j. obmedzení schopnosti využívať prostriedky hromadnej dopravy nesvedčí o tom, že by žalobkyňa hromadnú dopravu nemohla využívať prostredníctvom pomôcok, ktoré ku chôdzi bežne používa. Samotné používanie hromadnej dopravy v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona nie je možné preto v danom prípade vylúčiť len na základe tohto jediného lekárskeho posudku, ktorý v tejto časti nie je ani jednoznačný (slovné spojenie trvalá redukcia), keď z tohto slovného spojenia vyplýva, že určitú schopnosť využívať prostriedky hromadnej dopravy žalobkyňa má. 15. Zistenie skutkového stavu nebolo vykonané len lekárskou posudkovou činnosťou v zmysle § 11 citovaného zákona, ale aj sociálnou posudkovou činnosťou podľa § 13 citovaného zákona. So žalobkyňou bol vykonaný osobný pohovor. Vyplýva z neho, že chôdza je len na kratšiu vzdialenosť, používa vychádzkovú palicu, plánuje výmenu pravého kolenného kĺbu. Ďalej bola žalobkyňa posudzovaná v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., a to z titulu posudzovania odkázanosti na pomoc inej fyzickej osobe. Stupeň odkázanosti dosiahla I. pri počte 115 bodov, z čoho vyplýva, že nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Je samostatná vo všetkých úkonoch okrem obliekania a obúvania, teda aj v zmenách polohy pri sedení či státí, je schopná samostatného pohybu po schodoch s použitím alebo bez použitia pomôcok a je schopná vykonávať všetky úkony pohybu v rovine, tiež je orientovaná v prostredí. 16. Z takto vykonaného dokazovania má správny súd za to, že bolo vykonané v dostatočnej miere na to, aby správne orgány prvého a druhého stupňa riadne zistili súčasný aktuálny zdravotný stav žalobkyne s akcentom na to, či je alebo nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Preto správne žalovaný v súlade s ostatným vykonaným dokazovaním vyhodnotil aj záver MUDr. E. o trvalej redukcie schopnosti využívať prostriedky hromadnej dopravy tak, že táto redukcia bola zistená aj v správnom konaní, ale v takej miere, ktorá umožňuje žalobkyni využívať hromadnú dopravu. Pohyby čiastočne redukované vyplývajú z lekárskeho posudku prvého stupňa, z prílohy č. 3 zo dňa 15.11.2017 a taktiež aj z lekárskeho posudku druhého stupňa. Týkajú sa najmä chôdze, obliekania a obúvania a osobnej hygieny žalobkyne. Pri chôdzi v rovine alebo po schodoch neboli zistené také obmedzenia, ktoré by jej bránili využívať hromadnú dopravu s pomôckou, ktorú jej odporučil lekár (francúzska barla, vychádzková palica). Žalovaný, ktorý vo vypracovanom lekárskom posudku posúdil vo vzájomnej súvislosti všetky žalobkyňou predložené lekárske nálezy a zároveň v posudkovom závere aj závery osobného pohovoru so žalobkyňou, potom mohol vyvodiť záver o odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keď komplexne posúdil jej zdravotný stav. 17. Samotné vyhlásenie lekára o trvalej redukcii schopnosti využívať prostriedky hromadnej dopravy nie je bez kontextu s ďalším dokazovaním. Iný výklad by znamenal, že akýkoľvek záver lekára v lekárskom náleze (pritom nie odborný záver, ale skutkový záver ako v danom prípade), napr. o nemožnosti využívať prostriedky hromadnej dopravy by bol nezvrátiteľný ďalším dokazovaním. Naopak, tieto závery, na rozdiel od odborných záverov, sa posudzujú v kontexte celého vykonaného dokazovania. Správny súd preto námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia lekárskeho záveru MUDr. E. vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné. 18. Ďalšou námietkou bol nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V napadnutom rozhodnutí je odkaz na komplexný posudok, ktorý tvorí jeho prílohu. V ňom sú uvedené všetky podstatné závery vyplývajúce z lekárskeho posudku druhého stupňa zo dňa 11.04.2018 vrátane diagnóz a lekárskeho nálezu zo dňa 22.03.2018. Žalobkyňa namietala, že v druhostupňovom rozhodnutí ani v komplexnom posudku sa správny orgán nezaoberal tým, že má trvalú redukciu využívať prostriedky hromadnej dopravy. Súd uvádza, že z obsahu druhostupňového rozhodnutia aj komplexného posudku vyplýva, že lekárskym nálezom zo dňa 22.03.2018 sa zaoberali, čo však neznamená, že ho musia v celom rozsahu citovať alebo reagovať na všetky konkrétne závery uvedené v tomto lekárskom náleze. Z druhostupňového rozhodnutia aj komplexného posudku druhého stupňa vyplýva, že tento lekársky nález zhodnotili v súvislosti s ostaným vykonaným dokazovaním s dôrazom na mobilitu žalobkyne, smerodajnú pri využívaní hromadnej dopravy a nezistili pritom redukciu jej schopnosti pohybovať sa v tom rozsahu, že by jej bránila využívať hromadnú dopravu. V druhostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že jej mobilita je zachovaná, chôdza je s oporou vychádzkovej palice alebo francúzskej barly, ako doporučuje ortopéd v lekárskom náleze zo dňa 22.03.2018, to znamená, že jej redukciu pohybu správny orgán vyhodnotil tak, že existuje, ale za pomoci týchto pomôcok jej nebráni využívať hromadnú dopravu. 19. Čo sa týka námietky, že žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s komplexným posudkom a namietať jeho závery, súd poukazuje na § 53 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého na konanie vo veciach kompenzácie sa nepoužije ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V danom prípade teda povinnosť správneho orgánu dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, správne orgány nezaväzuje. 20. Ďalšia námietka vo vzťahu k nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia bola formulovaná len vo všeobecnosti, keď žalobkyňa len citovala všeobecné postuláty a právnu teóriu týkajúcu sa náležitostí riadneho odôvodnenia správnych rozhodnutí, preto súd túto námietku môže vyhodnotiť len vo všeobecnej rovine, a to tak, že nie je spôsobilá poukázať na konkrétnu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 21. Správny súd poukazuje na to, že bolo preukázané, že zdravotný stav žalobkyne v čase vydania napadnutého rozhodnutia jej dovoľoval premiestniť sa primerane k jej zdravotnému stavu a za pomoci pomôcok k vozidlu hromadnej dopravy a vykonať v ňom aj prepravu. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa túto schopnosť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti (§ 14 ods. 6 citovaného zákona) nemala. Podľa názoru súdu tieto podmienky sú splnené aj vtedy, ak fyzická osoba na premiestnenie vozidlom hromadnej dopravy a na jazdu v nich používa konkrétne pomôcky - vychádzkovú palicu alebo francúzsku barlu, pretože s použitím takýchto pomôcok sa k prostriedkom hromadnej dopravy premiestňuje veľa fyzických osôb, pokiaľ ostatné atribúty zdravia žalobkyne zostali zachované (správna orientácia, neexistencia duševnej poruchy, žiadne ochorenie podľa § 14 ods. 6 písm. c), ktoré žalobkyňa ani netvrdila, potreba iných pomôcok na chôdzu špeciálneho charakteru, atď.). V tejto súvislosti súd uvádza, že je potrebné súhlasiť s názorom, že každá fyzická osoba musí byť hodnotená individuálne. Avšak nie je možné prisvedčiť námietke, že žalobkyňa takto hodnotená nebola. Naopak, aj žalobkyňa bola takto hodnotená; o tom svedčí vykonané rozsiahle dokazovanie: vykonaný osobný pohovor, vypracovanie prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. z 15.11.2017, vypracovanie lekárskeho posudku prvého stupňa zo dňa 15.11.2017, jeho doplnenie zo dňa 14.02.2018, osobné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pred posudkovým lekárom prvého stupňa za jej prítomnosti, vypracovanie lekárskeho posudku druhého stupňa zo dňa 11.04.2018, pričom všetky tieto podklady boli vypracované za plnej súčinnosti so žalobkyňou, ktorá predkladala lekárske nálezy, ktoré boli všetky vyhodnotené. 22. Poslednou námietkou boli námietka nepreskúmateľnosti, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch. Táto námietka je podľa názoru správneho súdu zmätočná. Ak je preukázané, že zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, nejde o nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP, ale o samostatný dôvod zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. V danom prípade však k takémuto rozporu nedošlo. Všetky podklady, ktoré boli zhromaždené v správnom spise sa týkajú žalobkyne a skutkový stav bol zistený z podkladov, ktoré sú súčasťou správneho spisu. Tieto podklady boli detailne uvedené v lekárskych posudkoch prvého a druhého stupňa, ktoré sa všetky v administratívnom spise nachádzajú, preto žiaden rozpor medzi obsahom administratívnych spisov a napadnutým rozhodnutím neexistuje. Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že skutkový stav zo zhromaždených dôkazov bol nesprávne zistený a preto je s nimi v rozpore, nejde o námietku rozporu skutkového stavu s administratívnym spisom, ale o námietku nesprávneho zistenia skutkového stavu. S tou námietkou sa správny súd vysporiadal v odôvodnení vyššie. Správny súd má za to, že v konaní predložené lekárske posudky sú z hľadiska skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov predloženými žalobkyňou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Posudkoví lekári vyhodnotili aj vedľajšie ochorenia, čo sa prejavilo vo zvýšení miery funkčnej poruchy. Samotné subjektívne presvedčenie žalobkyne, že vzhľadom na jej zdravotné postihnutie má nárok na žiadanú kompenzačnú dávku, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach kompenzácií je zverené posudkovým lekárom. 23. Správny súd nezistil žiadne dôvody, na ktoré by ex offo prihliadol v zmysle § 203 ods. 2 SSP, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dôvody uvedené v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Zároveň nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.