Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200230 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200230.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Z. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, občan Poľskej republiky, trvale bytom S. XA, XX-XXX X., Poľská republika, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti: MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 889 124, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17413-4/2018- BA zo dňa 15.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline p o s t u p u j e vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.06.2018 domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 17413-4/2018-BA zo dňa 15.01.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a jeho zamestnávateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla, že žalobcovi Z. Q. K., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, od 1. júna 2015 podľa slovenskej legislatívy. 2. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 3. Podľa § 9 ods. 2 SSP ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. 4. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5. Ust. § 9 SSP upravuje základnú zásadu, že správne súdne konanie sa prejednáva na tom správnom súde, ktorý je na prejednanie vecne, miestne a kauzálne príslušný. Na príslušnosť sa vzťahuje zásada „perpetuatio fori“, podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú zo žaloby k momentu začatia konania (§ 31 SSP), v praxi spravidla podľa dátumu podacej pečiatky a trvajú až do skončenia konania. 6. Správny súd skúma miestnu príslušnosť ex officio alebo na námietku účastníka na začiatku konania. Vychádza pritom z okolností existujúcich v čase začatia konania, ktoré musia byť zistiteľné už zo samotnej žaloby. Takto určená miestna príslušnosť trvá do skončenia konania bez ohľadu na prípadnú zmenu rozhodných okolností. 7. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 8. Podľa obsahu krajský súd posúdil podanie žalobcu ako žalobcu v sociálnych veciach v zmysle § 6 ods. 1 písm. c), § 199 a nasl. SSP. 9. Miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje podľa § 13 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca jednoznačne na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže nepodniká. Z obsahu žaloby ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v U.. Podľa názoru krajského súdu samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržovanie) na území Slovenskej republiky je sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným vyhodnotená ako činnosť zanedbateľného rozsahu, ekonomicky nenávratná s úmyslom výberu výhodnejšieho systému sociálneho zabezpečenia, pričom žalovaný, rovnako ani žalobca netvrdili, že táto činnosť mala byť vykonávaná v sídle jeho zamestnávateľa. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca zdržiaval v sídle zamestnávateľa, čo by predpokladalo jeho pravidelnú dochádzku do zamestnania, ktoré by bolo na adrese S. XX, U.. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nedržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca pri podaní žaloby neprejavil, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v U. v sídle zamestnávateľa trvale ani prechodne. Žalobca sa v žalobe identifikuje adresou trvalého bydliska na území Poľskej republiky. 10. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. 11. Krajský súd v Žiline poznamenáva, pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 1Nds/65/2014 a 1Nds/47/2014, že tieto boli vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom Najvyšší súd SR podľa § 11 ods. 3 O.s.p. určoval miestne príslušný súd, keď podmienky miestnej príslušnosti chýbali, alebo ich nebolo možné zistiť. V obidvoch týchto prípadoch, skutkovo obdobných v predpokladanej veci (žaloba poľského občana o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci sociálneho poistenia), Najvyšší súd SR konštatoval splnenie procesných podmienok pre učenie miestne príslušného súdu v zmysle § 11 ods. 3 O.s.p., keď uviedol, že absentujú podmienky miestnej príslušnosti, a preto vybral jeden súd podľa kritéria sídla zamestnávateľa a tento určil na prejednanie veci. Od 01.07.2016, od účinnosti Správneho súdneho poriadku už Najvyšší súd SR nemá takúto kompetenciu, keďže v prípade, že podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, je v zmysle § 9 ods. 2 SSP automaticky miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Žiline uvádza, že miestnu príslušnosť v predmetnej veci nie je možné určiť ani podľa § 13 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak. SSP práve v ust. § 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1. Úprava § 13 ods. 3 je teda výnimkou zo všeobecnej miestnej príslušnosti. V právnej teórii je označená ako výlučná príslušnosť, čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná miestna príslušnosť a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej. Z tejto premisy je potom zrejmé, že ak nie je možné použiť pravidlo výlučnej príslušnosti, nemožno príslušnosť určiť ani podľa pravidla o všeobecnej príslušnosti, keďže aplikácia všeobecnej príslušnosti bola od začiatku nemožná. Preto v prípade nemožnosti použitia tejto „inej“ (výlučnej) úpravy uvedenej v § 13 ods. 3 nemožno aplikovať úpravu v § 13 ods. 1. Zákaz aplikácie § 13 ods. 1 vo veciach, v ktorých je miestna príslušnosť stanovená inak, t.j. výlučne, vyplýva priamo z § 13 ods. 1, ktorý uvádza, že pravidlo o určovaní miestnej príslušnosti stanovené v tomto ustanovení sa bezvýnimočne použije len vtedy, ak zákon neustanovuje inak. V tejto situácii nejde o prípad, keď sa použije všeobecná úprava, ak nie je možné použiť úpravu špeciálnu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje tiež na uznesenia Najvyššieho súdu SR v skutkovo rovnakých veciach sp.zn. 5Nds/5/2018 zo dňa 28.06.2018 a sp.zn. 5Nds/6/2018 zo dňa 28.06.2018. 12. Na základe týchto skutočností a citovaných ustanovení Krajský súd v Žiline postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému súdu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. b) SSP).