Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/127/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232749 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5111232749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina /skrátene OSBD Žilina/, so sídlom Tulská 33, 010 08 Žilina, IČO: 00 176 265, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: RBR ing, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina, IČO: 31 593 313, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom H. XXXX/XX, XXX XX L., o uloženie povinnosti odstrániť vady diela, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/178/2011-279 zo dňa 12. júna 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/178/2011-279 zo dňa 12. júna 2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Štátu Slovenskej republike v zastúpení Okresným súdom Žilina priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 560 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, § 561 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 563 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 429 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 431 Obchodného zákonníka, § 432 Obchodného zákonníka, § 564 veta prvá Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, § 437 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že Zmluva o dielo č. 51/2006 bola uzatvorená dňa 22.06.2006 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom (ďalej aj len „Zmluva“). Predmetom diela v zmysle čl. I. Zmluvy bola obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j., Limbová ulica č. 1 - 6 v Žiline, súp. č. 3054. Čl. I. Zmluvy odkazuje na projektovú dokumentáciu spracovanú pre obnovu obvodového plášťa bytového domu zateplením v decembri 2005 F.. S. A., autorizovaným stavebným inžinierom v odbore Projektovanie pozemných stavieb, ev. č. SKSI0451*A*1 a farebné riešenie podľa návrhu F.. arch. H. U. schválené Mestským úradom v Žiline pod č. C-1101/22/06-CHR. Na stavbu bolo vydané ohlásenie stavebných úprav pod uvedeným číslom a ohlásenie stavebných úprav na výmenu oceľových zasklených schodiskových stien za plastové okná s vymurovaným parapetom pod uvedeným číslom a následne bol predmet diela upravený o výmenu oceľových schodišťových zasklených stien za čiastočne murované s plastovými oknami a zateplenie bočnej steny lodžie od obytnej miestnosti, čo bolo požadované vlastníkmi bytov uznesením zo schôdze vlastníkov z 29.05.2006. V čl. I. Zmluva vymedzuje rozsah prác, ktoré tvoria predmet diela. V čl. VI. Zmluvy bola dojednaná záručná doba na vykonanie diela 60 mesiacov, začínajúca plynúť nasledujúci deň po komplexnom prevzatí diela. 3. Na základe Zmluvy o dielo č. 51/2006 zo dňa 22.06.2006 bol vyhotovený Záznam z prevzatia dokončených stavebných prác na diele (č.l. 11 spisu), predmetom ktorého bola obnova bytového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j., Limbová ulica č. 1 - 6 v Žiline, súp. č. 3054. Z obsahu záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác vyplývalo, že prevzatie stavebných prác bolo ukončené 13.10.2006, od ktorého dňa začína plynúť záručná doba na vykonané práce 60 mesiacov. Zo záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác ďalej vyplýva, že práce boli vykonané v požadovanom rozsahu a kvalite. Zároveň je vymedzený súpis zistených vád, odstránenie ktorých bolo dojednané do 30.10.2006. 4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.01.2014 upresnil petit žaloby tak, že predmetom konania bude odstránenie vád diela, ktoré sa nachádzajú na severnej a západnej strane fasády predmetného bytového domu a ktoré sa prejavujú tvorbou tmavých fľakov. 5. Uznesením č.k. 11Cb/178/2011-94 zo dňa 26.03.2014 okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva. Znalcovi uložil posúdiť kvalitu diela vykonaného žalovaným pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 51/2006, ktorej predmetom bola realizácia diela „Obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j., Limbová ulica 1 - 6 v Žiline, súp. č. 3054“, a to na severnej a západnej strane fasády bytového domu. Znalcovi bolo uložené vyjadriť sa k rozsahu a príčine znečistenia fasády - tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády predmetného bytového domu a tiež k možným spôsobom odstránenia tohto znečistenia. Znalcovi bolo taktiež uložené vyjadriť sa k otázkam sformulovaným žalobcom v podaní zo 07.03.2014 (č.l. 87 spisu) a žalovaným v podaní z 03.03.2014 (č.l. 84 spisu). Na základe uznesenia okresného súdu bol vo veci vypracovaný Znalecký posudok č. 6/2016. K skutočnostiam namietaným žalobcom sa ustanovená znalkyňa vyjadrila písomným podaním zo dňa 07.11.2016 a citovala časti kapitoly č. 2.4. znaleckého posudku, v ktorých je uvedené stanovisko k možným príčinám vzniku plošného znečistenia fasády mikroorganizmami. Poukázala na kapitolu 2.4.2 znaleckého posudku, v ktorej je uvedený základný koncepčný návrh likvidácie a prevencie, ako aj možný spôsob odstránenia. V závere je odporúčané pravidelné čistenie a oprava súvisiacich konštrukčných prvkov (klampiarskych prvkov a stykov okenných výplní). Princípom je odstránenie a vyhubenie mikroflóry - pravidelné čistenie spojené s utesnením parapetov okien, pretože riziko vzniku plošnej a lokálnej kontaminácie pod oknami je možné eliminovať pravidelným čistením a obmedzením prísunu vlhkosti nápravami a opravami klampiarskych prvkov. Znalkyňa upozornila na to, že nebola poskytnutá súčinnosť pri znaleckom dokazovaní tak, aby bolo možné preveriť stav a zatesnenia všetkých stykov konštrukcií oplechovania parapetov a okien, stykov osadenia okien na pôvodné parapety. Taktiež upozornila na skutočnosť, že stav klampiarskych prvkov nie je možné v danom prípade považovať za majoritný vplyv na znečistenie povrchu fasády; avšak bez ich opravy a nápravy sa efekt čistenia a pravidelnej údržby zníži. 6. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o dielo č. 51/2006 dňa 22.06.2006. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou a predmet ich záväzkov okresný súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah obchodno-právny v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o dielo uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom Zmluvy a predmetom diela v zmysle čl. I. Zmluvy bola obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j., Limbová ul. č. 1 - 6 v Žiline, súp. č. 3054, a to v súlade s projektovou dokumentáciou a farebným riešením tak, ako boli špecifikované v čl. I. Zmluvy. Rovnako rozsah prác, na realizáciu ktorých sa žalovaný predmetnou Zmluvou zaviazal, vyplýva z čl. I. Zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a uvedené rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný dielo v zmysle Zmluvy vykonal a žalobca dielo prevzal tak, ako to bolo potvrdené zmluvnými stranami v zázname z prevzatia dokončených stavebných prác zo dňa 13.10.2006 (č.l. 11 spisu). V zázname z prevzatia dokončených stavebných prác bol zaznamenaný súpis zistených vád a opatrenia na ich odstránenie, ktoré vady aj v zmysle prejavu objednávateľa v zázname z prevzatia dokončených stavebných prác neboli prekážkou prevzatia diela a rovnako predmetné vady nesúvisia s predmetom konania v prejednávanej veci. 7. Predmetom konania v prejednávanej veci je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na odstránenie vád diela, ktoré žalovaný realizoval pre žalobcu na základe Zmluvy. Ako vyplývalo z písomnej žaloby v tejto veci, žalobca uplatňoval nárok na odstránenie vád, ktoré sa na diele mali vyskytnúť v záručnej dobe reklamovaných žalobcom listom z 01.04.2010. V zmysle skutkového vymedzenia uplatneného nároku v podanej žalobe tak nešlo o uplatnený nárok na odstránenie vád, ktoré malo dielo v čase jeho odovzdania (§ 560 ods. 2 Obchodného zákonníka), ale vád, ktoré sa na žalovaným realizovanom diele mali vyskytnúť v priebehu záručnej doby. V zmysle dojednania zmluvných strán žalobcu a žalovaného v čl. VI. bod 1. Zmluvy žalovaný poskytol na vykonané dielo záručnú dobu v trvaní 60 mesiacov začínajúcu plynúť nasledujúci deň po komplexnom prevzatí diela, ku ktorému podľa vykonaného dokazovania došlo v zmysle záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác dňa 13.10.2006. Zmluvné strany dojednali, že počas záručnej lehoty zhotoviteľ zodpovedá za vady a akosť diela a pri ich posudzovaní sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, najmä 436 až 441. 8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rámci plynúcej dojednanej záručnej doby 60 mesiacov v zmysle čl. VI. Zmluvy žalobca listom z 01.04.2010 uplatnil u žalovaného reklamáciu skrytých vád diela, ktoré špecifikoval tak, že „severná stena bytového domu je v miestach pod oknami nadmerne znečisťovaná stekajúcou dažďovou vodou z parapetných plechov“ a že „steny nad vystupujúcimi konštrukciami striešok v mopedárni sú nadmerne znečistené riasami“. Vo vzťahu k predmetu konania v tejto veci bolo relevantné poukázanie žalobcu v reklamácii z 01.04.2010 na nadmerné znečisťovanie severnej steny bytového domu v miestach pod oknami stekajúcou dažďovou vodou z parapetných plechov. V nadväznosti na predmetnú písomnú reklamáciu z 01.04.2010, ktorú žalovaný neuznal, žalobca v prejednávanej veci uplatnil nárok z vád diela, a to požiadavku na odstránenie vád diela, ktorý nárok požadoval aj v rámci písomnej reklamácie z 01.04.2010. Nárok objednávateľa na odstránenie vád diela vyplýval z ustanovení Obchodného zákonníka objednávateľovi diela bez potreby splnenia ďalších podmienok, tak v prípade podstatného porušenia zmluvy o dielo zhotoviteľom (§ 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka), ako aj v prípade nepodstatného porušenia zmluvy o dielo zhotoviteľom (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka). 9. V priebehu konania žalobca formuloval uplatnený nárok na odstránenie vád diela v písomnej žalobe tak, že žiadal odstrániť vady diela označeného ako „obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j., Limbová ulica 1 - 6 v Žiline, súp. č. 3054“ spočívajúce v nadmernom znečistení fasády bytového domu - v tvorbe tmavých fľakov; a neskôr na pojednávaní konanom dňa 24.01.2014 špecifikoval uplatnený nárok na odstránenie vád diela tak, že žiadal odstrániť vady diela, ktoré sa nachádzajú na severnej a západnej strane fasády bytového domu a prejavujú sa tvorbou tmavých fľakov. Vady diela, ktoré žalobca žiadal odstrániť, tak v písomnej žalobe v spojení s prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.01.2014 špecifikoval nadmerným znečistením fasády bytového domu prejavujúcej sa formou tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády bytového domu. Konkrétne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto fľaky sa majú nachádzať pod parapetmi okien. Okresný súd mal za to, že aj prípadné znečistenie fasády bytového domu za situácie, kedy predmetom zmluvy o dielo je obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením, vrátane realizácie povrchovej úpravy omietok s navrhovaným farebným riešením, môže byť považované za vadu takéhoto diela, pokiaľ by takéto znečistenie fasády bolo dôsledkom porušenia povinností zhotoviteľa pri realizácii diela vyplývajúcich mu zo zmluvy alebo zo zákona. Realizácia zateplenia bytového domu a následná realizácia povrchovej úpravy omietkami s určitým farebným riešením je nielen otázkou požiadaviek na zabezpečenie funkčnosti zatepľovacieho systému, ale súvisí aj s estetickou stránkou diela, ktorá je taktiež účelom a súčasťou realizácie konečnej povrchovej úpravy fasády bytových domov. V kontexte uplatnenej reklamácie a skutkových tvrdení žalobcu v spojení s obsahom vykonaných dôkazov však bolo zrejmé, že znečistenie fasády pod parapetnými plechmi okien predmetného bytového domu je žalobcom vnímané ako sekundárny prejav inej vady diela, ktorú žalobca špecifikoval až po vykonaní znaleckého dokazovania vo veci ako nesprávne osadené parapetné plechy pod oknami bytového domu, ktoré sú osadené v rozpore s projektovou dokumentáciou, a to na celom bytovom dome. Okresný súd pritom nevylúčil, aby vady diela boli objednávateľom notifikované u zhotoviteľa aj spôsobom popísania ich prejavov na diele. 10. Dokazovanie v prejednávanej veci bolo okresným súdom zamerané práve na otázku existencie a príčin výskytu znečistenia na fasáde predmetného bytového domu. Žalobca za týmto účelom predložil fotodokumentáciu stavu predmetného bytového domu v období decembra 2013 (č.l. 66 až 71 spisu), na ktorej možno vidieť tmavé fľaky tiahnuce sa smerom nadol spod parapetov niektorých okien, ako aj plošné znečistenie fasády bytového domu tmavými fľakmi mimo okien na priestoroch stien. K výskytu znečistenia fasády bytového domu sa vyjadrovali svedkovia F.. M. H., ktorý uviedol, že závady na fasáde sa začali prejavovať niekedy v roku 2009 čiernymi fľakmi pod oknami. K predloženým fotografiám uviedol, že je na nich zachytená severná strana bytového domu a niektoré fotky sú zboku asi zo západnej strany. Svedok zároveň uviedol, že na južnej strane sa závady nevyskytovali a ani jedna fotka nie je z južnej strany fasády bytového domu. Na fasáde z južnej strany sa začali objavovať prvé fľaky v roku 2013. Svedok pán Z. H. vo výpovedi uviedol, že závady sa objavili ešte predtým, ako bolo dielo dokončené, kedy keď vonku pršalo, cez niektoré parapety pretekala voda. Keď sa to objavilo prvýkrát, tak pretekala len voda a fasáda bola čistá. Až časom sa pod oknami vytvorili tmavé fľaky. Poukázal na to, že problémy sú minimálne na 20 miestach v celom bytovom dome (v ktorom je inak 84 bytov). Obdobne ako svedok F.. M. H. poukázal na to, že na predložených fotografiách je odfotená severná strana, kde sa závady vyskytujú, okrem toho sa čiastočne vyskytujú aj na bočnej západnej stene a svedok si všimol, že sa začali vyskytovať aj na južnej strane. 11. Na žiadosť žalovaného k znečisteniu fasády bytového domu na Limbovej ulici 1 až 6 v Žiline sa vyjadroval Technický a skúšobný ústav stavebný, n.e., ktorý v liste z 05.05.2010 uviedol, že 22.04.2010 na základe obhliadky fasády predmetného bytového domu bolo zistené tmavé znečistenie fasády v miestach pod parapetnými plechmi viacerých okien na severnej stene. Na južnej stene sa uvedený jav vyskytoval iba ojedinele. Na viacerých oknách bolo merané vyloženie parapetu oproti fasáde, pričom namerané hodnoty vyloženia parapetov sú väčšie ako odporúčaná minimálna hodnota 30 mm. Porovnaním stavu južnej a severnej steny je možné sa domnievať, že tmavé znečistenie je spôsobené mikroorganizmami a nie konštrukciou parapetov, nakoľko pod parapetnými plechmi nedochádza k intenzívnemu omývaniu fasády hnaným dažďom, ktorý zároveň zmýva prípadné usadené baktérie, riasy a huby. Hoci v predmetnom vyjadrení je zároveň konštatované, že znečistenie fasády vplyvom mikroorganizmov nie je možné považovať za nedostatok, ktorý by mal vplyv na funkčné vlastnosti zatepľovacieho systému, tak ako už bolo konštatované vyššie, okresný súd pripustil, že aj nadmerné znečisťovanie fasády bytového domu by bolo možné považovať za vadu realizovaného diela za predpokladu, že jeho príčinou by bolo porušenie povinností zmluvných alebo zákonných zo strany zhotoviteľa pri realizovaní diela, čo však v prejednávanej veci bezpochyby preukázané nebolo. 12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že stav znečistenia fasády predmetného bytového domu nebol zaznamenaný fotodokumentáciou v čase realizovanej reklamácie vád diela v apríli 2010. V danom období bola reklamácia z hľadiska rozsahu prejavených vád diela spresnená v listine označenej ako „upresnenie reklamácie“ (č.l. 15 spisu), v ktorej je uvedené, že zo severnej vonkajšej strany pod oknami je zatečená fasáda, začína plesnivieť u označených nájomníkov a vlastníkov bytov. Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2013 bola predložená žalobcom fotodokumentácia aktuálneho stavu bytového domu, a to podľa vyjadrení svedkov F.. H. a Z. H. severnej a západnej strany bytového domu. Ďalšia fotodokumentácia bola predložená žalobcom v prílohe písomného podania z 21.02.2017, vyhotovená v apríli 2016, ktorá má zachytávať stav bytového domu po dlhšie trvajúcom daždi. Z tejto fotodokumentácie možno konštatovať existenciu tmavých fľakov nachádzajúcich sa pod „parapetami“ niektorých okien, vizuálne podobných ako sa nachádzajú na fotodokumentácii na č.l. 66 a nasl. spisu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v konaní bolo preukázané, že v čase uplatnenia reklamácie vád diela listom z 01.04.2010 sa na fasáde dotknutého bytového domu objavovali tmavé fľaky, a to jednak plošne, na fasáde bytového domu, ako aj konkrétne v miestach pod parapetnými doskami na severnej strane bytového domu, kedy vzhľadom na predloženú fotodokumentáciu na č.l. 66 a nasl. spisu v spojení s výpoveďami svedkov F.. M. H. a Z. H., je zrejmé, že na západnej strane bytového domu sa podľa predloženej fotodokumentácie okná nenachádzajú. Z uvedených dôkazov nevyplývalo, že by sa v čase realizovanej reklamácie predmetné znečistenie vyskytovalo aj na južnej, resp. východnej strane bytového domu, kedy uvedené dve zostávajúce strany bytového domu neboli ani podľa vyjadrení žalobcu zachytené v predloženej fotodokumentácii. Vyjadrenie TSÚS zo dňa 05.05.2010 hovorilo o tom, že tmavé znečistenie fasády v miestach pod parapetnými plechmi viacerých okien bolo zistené na severnej stene bytového domu, tak ako to vyplývalo z obrázku č. 1 a na južnej stene sa uvedený jav vyskytuje iba ojedinele, tak ako to vyplývalo z obrázku č. 2. Svedok F.. M. H. vo výpovedi na pojednávaní 24.01.2014 uviedol, že na fasáde z južnej strany sa začali objavovať prvé fľaky v roku 2013 a z jeho výpovede vyplývalo, že závady sa nevyskytovali ani na všetkých oknách na severnej strane. Svedok Z. H. uviedol, že si všimol, že závady sa začali vyskytovať aj na južnej strane, avšak bez konkrétneho časového vymedzenia. 13. Nakoľko medzi stranami bolo sporné, či žalovaný ako zhotoviteľ diela spočívajúceho v zateplení fasády bytového domu nesie zodpovednosť za fľaky, ktoré sa na fasáde tohto bytového domu vyskytli počas záručnej doby, kedy žalovaný sa bránil tým, že sa jedná o prirodzený proces, za ktorý nemôže niesť zodpovednosť a žalobca tvrdil, že ide o pochybenie žalovaného pri realizácii diela v zmysle Zmluvy, ktorého vady riadne reklamoval a ktoré je žalovaný povinný odstrániť, v dôsledku čoho v konaní bolo sporné, či žalovaný postupoval v súlade so zmluvou a príslušnými technickými normami a či fľaky a iné nedostatky tejto fasády sú dôsledkom prípadného porušenia povinnosti žalovaným alebo ide o prirodzený a nezvratný proces, ktorá otázka bola otázkou odbornou, tak okresný súd vo veci na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo. „Úlohou znalca bolo posúdiť kvalitu diela vykonaného žalovaným pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 51/2006 na severnej a západnej strane fasády predmetného domu s tým, že znalec sa vyjadrí k rozsahu a príčine znečistenia fasády - tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády predmetného domu a k možným spôsobom odstránenia tohto znečistenia a zároveň sa vyjadrí k otázkam sformulovanými stranami sporu.“ 14. Na základe uznesenia okresného súdu bol vo veci vypracovaný znalecký posudok č. 6/2016 znalkyňou doc. Ing. Naďou Antošovou, PhD., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, za súčinnosti s konzultantom O. zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, Lekárskej fakulty, oddelenie mikrobiológie. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu obhliadky miestneho šetrenia a odberu vzoriek biologického materiálu dňa 07.12.2015. Z obsahu znaleckého posudku časť 2.3 zistenia vyplývajúce z obhliadky a miestneho šetrenia vyplýva, že v rámci obhliadky bolo zaznamenané, že zateplenie k dátumu obhliadky (07.12.2015) vykazuje anomálie vo finálnej vrstve - usadeniny mikrobiologického materiálu bez ochrany slizom na severnej stene, na východnej štítovej strane objektu, lokálne aj na južnej strane fasády - prevažne v okolí parapetov. Uvedené zistenia teda nezaznamenávajú anomálie vo finálnej vrstve zateplenia bytového domu na západnej stene. Ďalej je uvedené, že usadeniny biologického materiálu sú prevažne čiernej alebo zelenej farby, vyskytujú sa na severne orientovanej strede fasády, lokálne v mieste pod oplechovaním parapetov v typicky vertikálnom smere. Na obrázku č. 3 na strane 8 znaleckého posudku je vľavo znázornená severná stena s označením kontaminácie biologickým materiálom. Lokálne výskyty kopírujú obvyklé stekanie vody z parapetov pri nedostatočnom vyložení alebo únik teplého vzduchu z interiéru v styku okná a parapetu. Na obrázku č. 3 vpravo je označená južná fasáda s výraznejším viditeľným ušpinením v oblasti žltého pigmentu. Okresný súd konštatoval, že na základe oboznámenia sa s obrázkom č. 3 na strane 8 znaleckého posudku nemožno konštatovať, že by sa ušpinenie pod parapetnými plechmi nachádzalo pod všetkými oknami na severnej a južnej strane fasády bytového domu. Následne na strane 9 znaleckého posudku na obrázku č. 4 je znázornená východná strana bytového domu a zobrazená kontaminácia biologickým materiálom prevažne plnoplošne ako vodorovné pásy kopírujúce tolerované nerovnosti finálnej vrstvy v mieste podláh lešenia alebo pracovných záberov z lávky, prípadne štruktúrovanie konečnej úpravy farebnej omietky. Kontaminácia na nároží kopíruje prúdenie vzduchu v okolí fasády. „Fotodokumentácia predmetného bytového domu je ďalej zaznamenaná na obrázku č. 11 na strane 12 znaleckého posudku s popisom, že celkovo je zvýšený výskyt ušpinenia zaznamenaný v oblasti okien bytov, ktorých osadenie do otvorov nebolo súčasťou predloženej zmluvy. V oblasti pod oplechovaním parapetov okien v schodiskovom priestore je vizuálne nižšie ušpinenie, vyskytuje sa ojedinele, čo môže odrážať kvalitu utesnenia škáry a tiež fakt, že ide o zapustenú časť fasády chránenú pred poveternostnými teplotami a s nižšou interiérovou teplotou na spoločných priestorov. Okenné výplne a výmurovka v schodiskovom priestore bola dodávkou žalovaného. Utesnenie okenných škár a parapetov vykonal žalovaný. Realizácia osadenia výplní otvorov v bytoch nebola dodávkou žalovaného“. Súčasťou zmluvných dojednaní bolo len oplechovanie parapetov. Zo záverov termografického šetrenia, ktoré je popísané v bode 2.3.3 znaleckého posudku vyplývalo, že zaznamenané zvýšené teplotné hodnoty v miestach pod parapetov indikujú defekty - netesnosti škáry okenného rámu a obvodového plášťa v mieste parapetu, kde s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza k úniku teplého vzduchu z interiéru, vodné pary na povrchu fasády v miestach parapetov kondenzujú v smere obtekania vzduchu, čím vytvárajú sekundárny zdroj vlhkosti pre kontamináciu povrchov mikroorganizmami. 15. Okresný súd uviedol, že v bode 2.4.2 znaleckého posudku sa znalkyňa vyjadrovala k rozsahu a príčine znečistenia fasády a tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády predmetného bytového domu a tiež k možným spôsobom odstránenia tohto znečistenia, ktorá úloha znalkyne bola formulovaná vo väzbe na žalobcom upravený žalobný návrh na pojednávaní dňa 24.01.2014, kedy v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu sa žalobca domáhal odstránenia vád diela, ktoré „sa nachádzajú na severnej a západnej strane fasády bytového domu a prejavujú sa tvorbou tmavých fľakov. V tejto časti znaleckého posudku sa znalkyňa vyjadrovala k pomenovaniu biokorózia obvodového plášťa a k celosvetovým výskumom v oblasti identifikácie jej príčin vo všeobecnosti, na základe výsledkov viacročných výskumov realizovaných pri rozbore odobratých vzoriek z kontaminovaných fasád. Znalkyňa uvádza, že usadeniny na povrchu fasády domov so zateplením kontaktným zatepľovacím systémom ETICS boli v spolupráci s biológmi všetky izolované mikroskopické vláknité huby identifikované ako bežný druh vonkajšej mikoflóry v chladnejšom období roka (vysvetľuje to tiež ich podobný výskyt na všetkých testovaných oblastiach a farebných odtieňoch povrchov fasády na Limbovej ulici 1 až 6 v Žiline - „ušpinených“ ako aj „čistých“, čiže tých, kde nie sú pozorované voľným okom mikroorganizmy a ktoré sú považované za kontrolné vzorky. Rovnaký výskyt bol zaznamenaný aj v odobratom ovzduší). Znalkyňa ďalej uvádza, že jednoznačná príčina kolonizácie zateplenia riasami a inými mikroorganizmami nie je doposiaľ známa a poukazuje na možné faktory vyplývajúce z poznatkov príbuzných vedných odborov s tým, že doposiaľ nie sú známe, resp. vyjadrené exaktne vzťahy medzi jednotlivými faktormi, ktoré stimulujú alebo inhibujú mikroorganizmy ku kolonizácii povrchov ETICS, avšak tieto faktory spoločne sú nekontrolovateľné, neupraviteľné, veľmi ťažko modifikovateľné, nakoľko ani jeden faktor nemá hlavný (zásadný, majoritný) vplyv na vznik biokorózie. Exaktne nie sú doposiaľ známe alebo vyjadrené vzťahy medzi jednotlivými faktormi, ktoré stimulujú alebo inhibujú mikroorganizmy ku kolonizácii povrchov ETICS. V ďalšom znalkyňa poukazuje na výsledky výskumov preukazujúcich možnú vzájomnú súvislosť relatívnej vzdušnej vlhkosti, povrchovej vlhkosti zateplenia s dobou sušenia povrchu ETICS a aj s materiálovou bázou finálnej úpravy, ktorých spoločný vplyv má pozitívny účinok na vznik mikroorganizmov. Rovnako tieto faktory sú však spoločne nekontrolovateľné, neupraviteľné, veľmi ťažko modifikovateľné, nakoľko ani jeden z nich nemá hlavný, zásadný, majoritný vplyv na vznik biokorózie. Z hľadiska vlhkostného zaťaženia poukazuje znalkyňa na to, že toto je vo všeobecnosti umocňované zrážkovou vodou, zadržiavaním zrážkovej vody v nerovnostiach, trhlinách ako aj kumuláciou zrážkovej vody v detailoch alebo kondenzáciou vodných pár pri úniku či prestupe z interiéru (utesnenie parapetov okien, neustále otvorené výklopové okná, vetracie mriežky potravinových skríň a pod.).“ 16. Konkrétne, vo vzťahu k fasáde dotknutého bytového domu, znalkyňa v bode 2.4.2. znaleckého posudku ako predpokladanú príčinu v prípade predmetu posúdenia - škvŕn v trojuholníkovom tvare v miestach parapetov pod oknami na Limbovej 1 - 6 v Žiline uviedla, že je možné hovoriť o príčine z typických nedostatkov technologickej disciplíny - utesnenia škáry okenných rámov a parapetu pri osadzovaní okna alebo pri osadzovaní parapetu, príp. ich kombinácie. V tomto prípade dochádza k umocňovaniu vlhkostného zaťaženia kondenzáciou uniknutého teplého vzduchu z interiéru na povrch zateplenia. V tejto súvislosti okresný súd opätovne poukázal aj na popis pri obrázku č. 3 na str. 8 znaleckého posudku, kedy vľavo na severnej strane je zaznamenaná kontaminácia biologickým materiálom s tým, že lokálne výskyty kopírujú obvyklé stekanie vody z parapetov pri nedostatočnom vyložení alebo únik teplého vzduchu z interiéru v styku okna s parapetom. K výskytu mikroorganizmov v pásoch (kopíruje dovolené nerovnosti omietky) a v ploche zateplenia znalkyňa uviedla, že ide o typický jav pre kontaktný zatepľovací systém s omietkami s vyšším podielom disperzných alebo akrylátových živíc, približne 3 až 5 rokov od realizácie. Vyšší podiel vyžadujú obvyklé sýte farebné odtiene finálnej vrstvy náchylnejšie na kolonizáciu, sú z praktických pozorovaní žlté a červené odtiene. Disperzie v omietkovinách zabezpečujú ich spracovateľnosť na stavbe a tiež technickú možnosť realizácie tenkovrstvových (niekoľko milimetrových) omietok. Celoplošná kolonizácia severnej a západnej fasády na Limbovej 1 - 6 v Žiline mikroorganizmami súvisí s poznaním celej problematiky v období realizácie s vlhkostnými pomermi v okolí fasády s kolonizovanými objektmi v okolí a pod. Podľa výsledkov šetrenia znalkyňa zhodnotila zistený stav v trojúrovňovej stupnici (estetický nedostatok, vada bežná, vada zásadná) ako estetický nedostatok, kedy je kolonizovaný prevažne len povrch ETICS jednobunkovými mikroorganizmami bez ochrany slizom a na povrchu nie sú zaznamenané trhliny. Za nedostatok sa považuje stav, ktorý znižuje úžitkové a estetické vlastnosti ETICS, ale nemá vplyv na funkčnosť alebo bezpečnosť ETICS. Zaznamenané následky sa dajú bežne opraviť a napraviť, kedy v ďalšej časti znaleckého posudku sa znalkyňa vyjadrovala a opisovala možný spôsob odstránenia mikroorganizmov z povrchu fasády spôsobom jej vyčistenia a zároveň uviedla, že pre elimináciu mikroorganizmov v budúcnosti navrhuje zabezpečiť obmedzenie prísunu vlhkosti na povrchu ETICS nápravami a opravami, a to utesnením parapetov okien (zabránenie úniku teplého vzduchu z interiéru a tým kondenzácie vodných pár na povrchu ETICS). Záverom v tejto časti znalkyňa uvádzala, že likvidáciou existujúcich biologických nánosov na povrchu ETICS a pravidelnou kontrolou a údržbou fasády je možné stav udržať pod kontrolou počas celej predpokladanej životnosti zateplenia. 17. Na základe námietok žalobcu k podanému znaleckému posudku, ktoré boli obsahom jeho písomného podania z 01.06.2016 (č.l. 218 spisu), predložila znalkyňa písomné vyjadrenia k skutočnostiam namietaným žalobcom dňa 15.11.2016 (č.l. 226 spisu). Pokiaľ išlo o stanovisko k možným príčinám vzniku plošného znečistenia fasády mikroorganizmami, tak poukázala na časti 2.4. znaleckého posudku a nadväzne na z nich vyplývajúci záver, že plnoplošné znečistenie fasády mikroorganizmami je typickým javom pre kontaktný zatepľovací systém s omietkami, s vyšším podielom disperzných alebo akrylátových živíc, čo je uvedené v kapitole 2.4.2 časť predpokladaná príčina a v prípade predmetu posúdenia - škvŕn v trojuholníkovom tvare v miestach parapetov pod oknami na Limbovej 1 - 6 v Žiline je možné hovoriť o príčine z typických nedostatkov technologickej disciplíny - utesnenia škáry okenných rámov a parapetu pri osadzovaní okna alebo pri osadzovaní parapetu, príp. ich kombinácie. V tomto prípade dochádza k umocňovaniu vlhkostného zaťaženia kondenzáciou uniknutého teplého vzduchu z interiéru na povrch zateplenia. 18. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to najmä znaleckým posudkom vypracovaným doc. Ing. Naďou Antošovou, PhD. v spojení aj s ostatnými vykonanými dôkazmi tak, ako na ne bolo poukazované vyššie, „...nebolo jednoznačne preukázané, že by príčinou vád diela nachádzajúcich sa na severnej a západnej strane fasády bytového domu prejavujúcich sa tvorbou tmavých fľakov, tak ako sa ich odstránenia žalobca pôvodne v tomto konaní domáhal v zmysle upraveného petitu prednesom právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 24.01.2014, bolo porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii diela na základe Zmluvy uzatvorenej so žalobcom, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný za vady diela spočívajúce v znečistení fasády bytového domu formou tvorby tmavých fľakov celoplošne, resp. konkrétne pod parapetami okien zodpovedal v zmysle prevzatej záruky za akosť realizovaného diela.“ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že znečistenie fasády bytového domu, ktoré bolo predmetom skúmania v znaleckom posudku, je dôsledkom kolonizácie fasády mikroorganizmami, t.j. dôsledkom vplyvu vonkajších udalostí (prírodných javov), ktorých príčinu podľa znalkyne nemožno jednoznačne stanoviť. K tvorbe tmavých fľakov v trojuholníkovom tvare pod parapetami okrem kolonizácie povrchu zateplenia mikroorganizmami prispievajú aj technologické príčiny identifikované znalkyňou, znaleckým posudkom však nebolo preukázané, že by ich spôsobil žalovaný. 19. Zo znaleckého posudku ďalej podľa zistení okresného súdu vyplynulo, že znalkyňa rozlišuje plnoplošné znečistenie fasády mikroorganizmami, ktoré označuje za typický jav pre kontaktný zatepľovací systém s vyšším podielom disperzných alebo akrylátových živíc a zároveň uvádza, že jednoznačná príčina kolonizácie zateplenia riasami a inými mikroorganizmami ani na základe celosvetovo realizovaných výskumov nie je doposiaľ známa. Na otázku žalobcu, či použitá povrchová úprava (omietka) zatepľovacieho systému je vhodná do prostredia, v ktorom sa nachádza predmetný bytový dom, súp. č. 3054 na Ulici Limbová v Žiline, znalkyňa na str. 21 odpovedala, že navrhovaná omietka je na báze silikátov, typové označenie podľa vyjadrenia zhotoviteľa VR610 uvádza výrobca ako silikátovú omietku. Skutočné použitie omietky nie je možné v danom čase objektívne preveriť. V rámci výskumov sa preukázali ako menej náchylné na mikroorganizmy práve omietky s vyšším podielom minerálnych látok - silikátové. Avšak podiel umelých živíc pre sýte farebné stvárnenie je v silikátovej zmesi vyšší ako v prípade svetlých bielych, šedých odtieňov. Vo všeobecnosti je v danom prostredí návrh omietky na báze silikátov vhodnejším variantným riešením. „Zo záverov znaleckého posudku tak vyplýva, že plnoplošné znečistenie fasády bytového domu mikroorganizmami nie je spôsobené porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii diela na základe Zmluvy uzatvorenej so žalobcom, teda toto znečistenie nespôsobil žalovaný, ale je dôsledkom vplyvu vonkajších udalostí (prírodných javov).“ 20. K predmetu posúdenia, a to škvrnám v trojuholníkovom tvare v miestach parapetov pod oknami na Limbovej ulici 1 - 6 v Žiline, znalkyňa poukázala na príčinu z typických nedostatkov technologickej disciplíny, a to utesnenia škáry okenných rámov a parapetu pri osadzovaní okna alebo pri osadzovaní parapetu, príp. ich kombináciu, v ktorom prípade dochádza k umocňovaniu vlhkostného zaťaženia kondenzáciou uniknutého teplého vzduchu z interiéru na povrch zateplenia. Na základe uvedeného tak okresný súd konštatoval, že zo znaleckého posudku nemožno jednoznačne identifikovať príčinu tmavých škvŕn v trojuholníkovitom tvare, ktoré sa prejavujú v miestach parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome. Znalkyňa ako možnú príčinu uvádzala nedostatky pri utesnení škáry okenných rámov a parapetu pri osadzovaní okna, čo nebolo predmetom diela v zmysle Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Ako ďalšiu možnú príčinu uvádzala nedostatky pri osadzovaní parapetu, čo bolo predmetom diela v zmysle Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, avšak z vykonaného dokazovania „nemožno jednoznačne prijať záver, že žalovaný porušil povinnosti zhotoviteľa pri realizovaní časti diela spočívajúcej v osadzovaní jednotlivých parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome, ktoré dôvody budú podrobne špecifikované ďalej v odôvodnení tohto rozsudku.“ Okresný súd tak konštatoval, že vykonaným dokazovaním rovnako nebolo jednoznačne preukázané, že by príčinou výskytu, resp. tvorby tmavých fľakov označených znalkyňou ako škvrny v trojuholníkovom tvare v miestach parapetov pod oknami bytového domu súp. č. 3054 na Limbovej ulici 1 - 6 v Žiline bolo porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela a že by ich spôsobil žalovaný. 21. Pokiaľ aj v časti 2.4.1 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že zásadné nedostatky boli lokálne zaznamenané v miestach odberov - vývrtov finálnej vrstvy, kde v celkovej hrúbke výstužnej a pigmentovanej vrstve nebola dodržaná projektová hrúbka 6 mm a nebol tiež dodržaný spôsob realizácie výstužnej vrstvy v súlade s technologickými pravidlami výrobcu z obdobia realizácie cca 2006, čo je bližšie uvedené pri obrázkoch č. 8 a 9 tohto posudku, tak okresný súd konštatoval, že uvedené zistenie nie je v zmysle záverov znaleckého posudku možné považovať za príčinu tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády bytového domu. Poukázal na odpoveď znalkyne pod bodom 5. časti 2.4.3 znaleckého posudku, kde znalkyňa v nadväznosti na uvedené zistenie uvádzala, že v súvislosti s výskytom mikroorganizmov na povrchu zateplenia, môžu tieto skutočnosti ovplyvniť tvorbu trhlín vo finálnej vrstve, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na rozvoj machov a lišajníkov aj v súvrství zateplenia. Trhliny však počas obhliadky neboli zaznamenané. Z uvedeného vyplývalo, že nedodržanie projektovanej hrúbky finálnej vrstvy 6 mm a nedodržanie spôsobu realizácie výstužnej vrstvy, keď neboli zároveň zaznamenané počas obhliadky trhliny vo finálnej vrstve, nemalo vplyv na znečistenie fasády mikroorganizmami, a to tak pokiaľ ide o plnoplošné znečistenie fasády, ako ani pokiaľ ide o vznik škvŕn v trojuholníkovom tvare v miestach pod parapetami okien. 22. Po vypracovaní znaleckého posudku v prejednávanej veci právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 na otázku okresného súdu, aby žalobca konkretizoval vady diela, odstránenia ktorých sa domáha, uviedol, že „žalobca žiada, aby boli odstránené vady diela, a to nesprávne osadené parapetné plechy pod oknami bytového domu, ktoré sú osadené v rozpore s projektovou dokumentáciou a nakoľko má za to, že parapetné plechy sú nesprávne osadené na celom bytovom dome, žiadal o ich odstránenie na celom bytovom dome. Uvedený prednes právneho zástupcu žalobcu súd posúdil v zmysle ust. § 140 CSP ako zmenu skutkového vymedzenia žaloby v časti identifikácie vady, odstránenia ktorej sa žalobca domáhal (kedy sa už ďalej nedomáhal odstránenia vady diela spočívajúcej v nadmernom znečistení fasády bytového domu - v tvorbe tmavých fľakov, resp. vady prejavujúcej sa na severnej a západnej strane fasády bytového domu tvorbou tmavých fľakov) a zároveň za rozšírenie rozsahu, v ktorom žiadal vady diela odstrániť, kedy v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.01.2014 sa žalobca domáhal odstránenia vád diela na severnej a západnej strane fasády, a v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 11.05.2017 sa domáhal odstránenia vád diela na celom bytovom dome.“ 23. Už v písomnom podaní z 01.06.2016, ktorým sa žalobca vyjadroval k znaleckému posudku vypracovanému v prejednávanej veci s odkazom na bod 6, 8 a 9 časti 2.4.3 znaleckého posudku vyjadril názor, že pokiaľ zhotoviteľ dodal parapetné plechy v hrúbke a uložil v rozpore s projektovou dokumentáciou, ako bolo konštatované v znaleckom posudku, mal by za tento stav zodpovedať. Obdobne v obsahu písomného podania z 21.02.2017, v prílohe ktorého žalobca predložil fotodokumentáciu predmetného bytového domu vyhotovenú v apríli 2016 a navrhol výsluch svedka F.. K. G., uvádzal, že týmito dôkazmi preukazoval, že zhotoviteľ dodal parapetné plechy v hrúbke a uložil v rozpore s projektovou dokumentáciou, ako bolo konštatované aj v znaleckom posudku č. 6/2016, čo je dôvodom znečisťovania fasády bytového domu. Okresný súd konštatoval, že „žalobcom predložené listinné dôkazné prostriedky, a to fotodokumentácia predmetného domu vyhotovená 28.04.2016, výsluch svedka F.. K. G., ale ani obsah znaleckého posudku vypracovaného v prejednávanej veci nepreukazujú, že žalobca na celom dotknutom bytovom dome dodal parapetné plechy v hrúbke a uložil ich v rozpore s projektovou dokumentáciou a že uvedené je zároveň jednoznačne príčinou znečisťovania fasády bytového domu.“ 24. V zmysle čl. I. predmet diela súčasťou rozsahu prác vykonávaných žalovaným na základe Zmluvy uzatvorenej so žalobcom boli aj klampiarske konštrukcie z pozinkovaného plechu hrúbky 0,8 mm, demontáž pôvodného oplechovania parapetných plechov okien r.š. 330 mm dl. 504 mm, oplechovanie parapetných plechov okien r.š. 330 mm dl. 504 mm a oplechovanie horného okraja r.š. 250 (pod atikou) dl. 200m. Prípadné dodanie parapetných plechov okien na dotknutom bytovom dome v hrúbke nezodpovedajúcej projektovej dokumentácii a ich následné uloženie v rozpore s projektovou dokumentáciou by bolo nepochybne vadou diela, ktorá by existovala už v čase odovzdania predmetu diela objednávateľovi dňa 13.10.2006. Svedok pán Z. H. uviedol, že zatekanie cez parapety (ktoré možno vnímať ako prejav prípadnej vady diela) zaznamenal ešte pred dokončením diela a obdobne svedok pán K. G. uviedol, že jav zatekania nastal bezprostredne po osadení parapiet. Okresný súd konštatoval, „že v zázname z prevzatia dokončených stavebných prác zo dňa 13.10.2006 existencia takejto vady diela nie je konštatovaná a rovnako uvedená skutočnosť nie je konštatovaná v písomnej reklamácii skrytých vád diela zo dňa 01.04.2010, kedy žalobca pod bodom 1. poukazuje na závadu spočívajúcu v tom, že severná stena bytového domu je v miestach pod oknami nadmerne znečisťovaná stekajúcou dažďovou vodou z parapetných plechov. Obsahom reklamácie však nie je priamo oznámenie vady spočívajúcej v dodaní parapetných plechov v hrúbke, ktorá je v rozpore s projektovou dokumentáciou, ani ich uloženie v rozpore s projektovou dokumentáciou. Na uvedené poukazoval aj samotný žalovaný v písomnom podaní z 12.04.2017, v ktorom namietol, že z obsahu záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác nevyplýva, že žalobca reklamoval vady konštrukcie zateplenia a súvisiacich konštrukcií. Obdobne, v nadväznosti na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 11.05.2017, právny zástupca žalovaného poukázal na záznam z prevzatia dokončených stavebných prác, v rámci ktorého neboli vytknuté žiadne vady oplechovania.“ 25. Zodpovednosť žalovaného za tvrdené vady diela spočívajúce v dodaní parapetných plechov okien na dotknutom bytovom dome v hrúbke nezodpovedajúcej projektovej dokumentácii a v ich následnom osadení v rozpore s projektovou dokumentáciou z hľadiska aplikácie právnej úpravy okresný súd posudzoval podľa § 560 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka ako zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má dielo v čase odovzdania, nakoľko nesprávne osadené parapetné plechy na diele by nepochybne boli vadou, ktorú by dielo malo už v čase odovzdania. Hoci žalovaný v písomnom podaní z 12.04.2017 namietol, že z obsahu záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác nevyplývalo, že žalobca reklamoval vady konštrukcie zateplenia a súvisiacich konštrukcií a na pojednávaní dňa 11.05.2017, právny zástupca žalovaného opätovne poukázal na záznam z prevzatia dokončených stavebných prác, v rámci ktorého neboli vytknuté žiadne vady oplechovania, obsah uvedených vyjadrení žalovaného nemožno hodnotiť ako námietku nie včasného splnenia notifikačnej povinnosti žalobcom v zmysle § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej účinky by zároveň ani v zmysle § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka nenastali, nakoľko o tvrdených vadách spočívajúcich v dodaní a osadení parapetných plechov v rozpore s projektovou dokumentáciou by žalovaný v čase odovzdania diela musel vedieť. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je zodpovednosťou objektívnou za stav, že vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ za vady diela nezodpovedá v prípade, ak preukáže okolnosti v zmysle § 561 Obchodného zákonníka. Je však primárnou dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať existenciu tvrdených vád diela. 26. Okresný súd konštatoval, že existencia tvrdených vád diela spočívajúcich v nesprávne osadených parapetných plechoch pod oknami bytového domu súp. č. 3054 na Ulici Limbovej 1 - 6 v Žiline, resp. spočívajúca v ich osadení v rozpore s projektovou dokumentáciou vykonaným dokazovaním preukázaná nebola. Existenciu uvedenej vady diela nepreukazovala fotodokumentácia predložená žalobcom v prílohe písomného podania z 21.02.2017, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 236-252 spisu. Rovnako existenciu uvedenej vady nepreukazovala ani výpoveď svedka F.. K. G., „ktorý na jednej strane síce poukazoval na to, že vypracovaný znalecký posudok rieši problémy znečisťovania fasády, avšak podstata problému je v tom, že po dlhotrvajúcich dažďoch objekt permanentne zateká pod parapetami, ktorý jav zatekania nastal bezprostredne po ich osadení, keď boli súvislejšie zrážky, zároveň uviedol, že mapa zamokrenia je pod každým oknom iná a každé zatekanie je individuálne z hľadiska plochy a tvaru zatečenia. Z jeho výpovede ani z ostatných vykonaných dôkazov, a to predloženej fotodokumentácie a výsluchu svedkov F.. M. H. a Z. H., nevyplýva existencia tvrdenej vady diela spočívajúcej v osadení parapetných plechov v rozpore s projektovou dokumentáciou na všetkých oknách dotknutého bytového domu. Pokiaľ by aj prejavom tejto tvrdenej vady malo byť zatekanie poza parapety a tvorba tmavých fľakov na fasáde bytového domu pod parapetami, tak z predloženej fotodokumentácie, znaleckého posudku, ostatných listinných dôkazov a ani zo svedeckých výpovedí nevyplýva, že by sa tento jav vyskytoval pod všetkými oknami predmetného bytového domu.“ Okresný súd poznamenal, že svedok pán F.. K. G. potvrdil, že k zatekaniu nedochádza na oknách v schodiskových priestoroch, na ktorých osádzal parapety žalovaný súčasne s osadením žalovaným dodávaných okien. Na oknách v schodiskových priestoroch však žalobca ani odstrániť vadu diela spočívajúcu v nesprávne osadených parapetných plechoch nežiadal. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že záver o dodaní parapetných plechov v hrúbke v rozpore s projektovou dokumentáciou a ich osadenie v rozpore s projektovou dokumentáciou na všetkých oknách dotknutého bytového domu nemožno prijať ani na základe záverov vypracovaného znaleckého posudku č. 6/2016. Existencia takejto tvrdenej vady ani nebola priamo predmetom skúmania vo vypracovanom znaleckom posudku, kedy obsah znaleckého posudku sa zameriaval predovšetkým na zistenie možných príčin znečistenia fasády, a to tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády predmetného domu a možnými spôsobmi odstránenia tohto znečistenia, a to vo väzbe na žalobcom sformulovaný uplatnený nárok v čase vypracovania znaleckého posudku, a to odstránenie vád diela, ktoré sa nachádzajú na severnej a západnej strane fasády bytového domu a prejavujú sa tvorbou tmavých fľakov. Znalecký posudok v bode 2.4.1 posúdenie kvality diela konštatuje, že miestne šetrenie a kontrola technického stavu konštrukcie zateplenia, lokálne kontrola trhlín v kritických miestach v ploche, okolí okien, nároží, kontrola deformácií poduškového efektu, adhézie finálnych vrstiev, kontrola skladby a hrúbky finálnej vrstvy, rovinnosti nepreukázala výrazné nedostatky výslednej kvality diela. Realizácia bola vykonaná v období, ktoré podľa denných záznamov stavby nevykazovalo klimaticky nedovolené teploty. Ďalšie zásady spôsobu realizácie diela z dostupných podkladov bez deštrukčných skúšok nebolo možné preveriť (napr. prekrytie sieťok, väzba izolantov, diagonálne vystuženie, zakladacia lišta, ukončenie a utesnenie pri atike, spôsob lepenia izolantov - na terče, plnoplošne...). Okrem zásadných nedostatkov zaznamenaných v mieste vývrtov finálnej vrstvy, ktorými sa okresný súd zaoberal v odseku 46. odôvodnenia tohto rozsudku, znalecký posudok v bode 2.4.1 ďalej konštatoval, že detail osadenia parapetu v mieste ostenia nebol v súlade so súčasnými technologickými pravidlami výrobcu. Oplechovanie nie je zapustené do zateplenia tak, aby umožnilo plynulý odtok zrážkovej vody a zamedzilo prieniku vody v kútovom spoji oplechovania parapetu a okenného profilu do vrstiev obvodového plášťa. Oplechovanie utesnené v ostení tmelom z obdobia realizácie, ktorý v čase obhliadky v spodných podlažiach nevykazuje výrazné defekty, je funkčné. Realizovaný detail je v súlade s projektovou dokumentáciou z obdobia realizácie (2006). Realizovaný detail - utesnenie tmelom - pripúšťajú aj technologické predpisy výrobcov zateplenia z obdobia realizácie a pred realizáciou zateplenia. Vyloženie oplechovania je väčšie ako je v súčasnosti odporúčané (3 cm) a väčšie ako uvádza projektová dokumentácia (4 cm). Prílišné predsadenie oplechovania (5 - 6 cm) pred obvodový plášť môže pri prúdení vzduchu spôsobovať jeho nadvihovanie a tým aj porušenie styku zateplenia a pod oplechovaním parapetu. V nadväznosti na uvedené znalkyňa na otázku žalobcu pod bodom 6, aký vplyv na znečistenie fasády domu má izolácia pod oknami a parapetnými plechmi, ako aj detail styku okna s ostením uviedla, že každý únik teplého vzduchu z interiéru a jeho kondenzácia na povrchu zateplenia zvyšuje vlhkostné zaťaženie fasády pravidelným prísunom vlhkosti, čo podporuje pri nižších teplotách rozvoj rias a mikromicéd. Únik teplého vzduchu zo škáry medzi okenným rámom a parapetom alebo škáry pod parapetom, má vplyv na zvýšený výskyt mikroorganizmov na už celoplošne kontaminovanej fasáde. Výskyt mikroorganizmov je v typickom trojuholníkovom tvare, ktorý kopíruje prúdenie vzduchu spod parapetu. Izolácia pod oknami na celoplošnú kontamináciu povrchu nemá v zásade vplyv. Na otázku žalobcu pod bodom 8, či dodané parapetné plechy sú certifikované a vhodné pre použitie na tento detail stavby, znalkyňa uviedla, že pozinkovaný plech je bežným výrobkom určeným na klampiarske práce stavebné, vrátane detailov oplechovania parapetov. V čase výstavby technologické predpisy výrobcov pripúšťali aj využitie detailov s osadením týchto typov parapetov. Certifikát k zabudovaným výrobkom - oplechovania parapetov - nebol k dispozícii. Hrúbka plechu orientačne premeraná pri obhliadke vykazuje rozdiely medzi projektovanou hrúbkou a skutočnou hrúbkou plechu. Menšia hrúbka plechov môže negatívne ovplyvňovať odolnosť klampiarskych prvkov voči deformácii pri náhlej zmene teplôt (slnko - búrka). Nedovolená deformácia plechov môže vo vzťahu k výskytu mikroorganizmov na fasáde spôsobovať trhliny pod parapetom v styku zateplenia a parapetu. Na otázku žalobcu pod bodom 9, či parapetné plechy sú osadené v súlade s platnými normami a predpismi a spĺňajú podmienky stavebného výrobku, poukázala znalkyňa na odpoveď v bode 6 a uviedla, že normou odporúčané prekrytie zvislých častí oplechovaním je 3 cm. Projektová dokumentácia navrhuje 4 cm. V prípade obvodového plášťa bez zateplenia, dlhšie preloženie a odchyľovanie pri prúdení vzduchu okolo fasády nespôsobuje problém, nakoľko prípadne uniknutý teplý vzduch z interiéru, cez škáru medzi oknom a parapetom vytvára kondenzáciu vodných pár na povrchu konštrukcií bez zateplenia, s pôvodnými omietkami v kratších intervaloch. V prípade skutočného vyloženia na úroveň 6 cm, je možnou príčinou úniku pár aj odtrhnutie pôvodne utesneného styku. Norma STN 732901 zhotovovanie vonkajších zatepľovacích kontaktných systémov je platná od roku 2008, ktorá je slovenskou verziou ČSN 732901 z roku 2005 a ktorá detaily parapetov nerieši. Detaily osadenia oplechovania parapetov pri zateplení sú obsiahnuté v technologických predpisoch výrobcov a technickej norme, ktorá pojednáva o klampiarskych prácach stavebných. „Osadené plechy - detaily - sú v súlade s technologickými predpismi a technickými detailmi v čase realizácie.“ V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na skutočnosti uvedené v bode 2.2 (obhliadka a miestne šetrenie) znaleckého posudku, kde sa uvádza, že prístup do bytov s reklamovanými vadami ušpinenia fasády pod parapetom okien nebol umožnený. Miestne šetrenie, diagnostika bolo vykonané z exteriéru v dosahu z okolitých spevnených plôch a striešok vjazdov do garáží. Odbery vzoriek boli realizované na severnej strane fasády z prístupných miest v okolí vchodov do domu. Znalecký posudok ďalej uvádzal, že zaznamenaná bola materiálová charakteristika oplechovania parapetov okien, spôsob kotvenia a realizácie stykov s konštrukciou obvodového plášťa. „Zameraná bola hrúbka oplechovania v dvoch prístupných miestach. Z uvedeného vyplýva, že predmetom skúmania znalkyne, na základe ktorého vypracovala závery znaleckého posudku č. 6/2016, boli len z voľne prístupných miest v okolí vchodov do domov náhodne vybrané parapety, pričom výslovne znalecký posudok uvádza, že hrúbka oplechovania bola meraná v dvoch prístupných miestach. Z obrázka č. 6 na strane 10 znaleckého posudku vyplýva, že skutočné presahy parapetov boli merané v miestach dosahu zo striešok garáží a dosahovali hodnoty od 6 do 7 cm. Hoci je konštatované, že takéto preloženie vo vyšších podlažiach môže spôsobovať pri prúdení vzduchu oddeľovanie oplechovania od podkladu, poškodenie utesnenia omietky a oplechovania - adhézie tmelu, tak už v ďalších podlažiach parametre osadených parapetov skúmané neboli. Rovnako, pokiaľ na obr. č. 7 na strane 10 je zaznamenaná hrúbka oplechovania, tak táto bola meraná len v miestach dosahu zo striešok garáží dosahujúc hodnoty od 0,68 do 0,82 mm. Aj v rámci odpovede na otázky žalobcu pod bodom 9 znalkyňa uvádza, že v rámci obhliadky nebola odobratá vzorka parapetného plechu zabudovaného v bytovom dome na Limbovej 1 - 6 v Žiline (celý parapet). Dôvodom bola najmä neúčasť odporcu a zhotoviteľa v jednej osobe, neúčasť vlastníkov bytov, nutnosť odborného odobratia parapetu, technické zabezpečenie voči zatekaniu do konštrukcie po odobratí parapetu. Dôvodom sú tiež náklady na overovanie vlastností v certifikovanom laboratóriu, by neúmerne zvyšovali cenu za znalecké dokazovanie. Výsledky preukazovania skutočnosti, či ide o stavebný výrobok, nemajú zásadný vplyv na vznik a rozvoj mikroorganizmov na povrchu zateplenia. Aj v následnom vyjadrení znalkyne k námietkam žalobcu voči znaleckému posudku v písomnom podaní zo dňa 07.11.2016 znalkyňa upozornila na to, že nebola poskytnutá súčinnosť pri znaleckom dokazovaní tak, aby bolo možné preveriť stav a zatesnenia všetkých stykov konštrukcií oplechovania parapetov a okien, stykov osadenia okien na pôvodné parapety.“ Okresný súd konštatoval, že ani znalecký posudok č. 6/2016 vypracovaný v prejednávanej veci nepreukazoval tvrdenie žalobcu, že by žalovaným vykonané dielo vykazovalo vady spočívajúce v nesprávne osadených parapetných plechoch pod oknami bytového domu súp. č. 3054 na Limbovej ulici 1 - 6 v Žiline (konkrétne osadenie všetkých parapetných plechov v hrúbke nezodpovedajúcej projektovej dokumentácii a spôsobom nezodpovedajúcim projektovej dokumentácii). Okresný súd poukázal na to, že aj znalkyňa v úvode vyjadrenia k otázkam žalobcu zo dňa 07.03.2014 (č.l. 87 spisového materiálu) pod bodom 2.4.3 znaleckého posudku uviedla, že vzhľadom k podstate predmetu sporu - reklamácia tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády bytového domu na Limbovej 1 - 6 v Žiline - rozsahu a obsahu otázok budú odpovede na položené otázky uvádzané vo vzťahu ku kolonizácii povrchu zateplenia mikroorganizmami. Z uvedených dôvodov, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal existenciu tvrdených vád diela (nesprávne osadených parapetných plechov pod oknami dotknutého bytového domu), okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu okresný súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň okresný súd za analogického použitia § 255 ods. 1 CSP v nadväznosti na Čl. 4. základných princípov CSP rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré platil (časť znalečného vyplatená znalkyni doc. Ing. Nadi Antošovej, PhD. z rozpočtových prostriedkov okresného súdu na základe uznesenia č.k. 11Cb/178/2011-212 zo dňa 26.05.2016) a priznal štátu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. O výške náhrady trov konania žalovaného aj štátu rozhodne okresný súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie (bod 67) tým, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu „tvrdených vád diela (nesprávne osadených parapetných plechov pod oknami dotknutého bytového domu).“ Ako vyplývalo z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd dospel k svojmu zamietavému záveru najmä s poukazom na vypracovaný znalecký posudok č. 6/2016 znalkyňou doc. Ing. Naďou Antošovou, PhD., MPH. V rámci predmetného znaleckého posudku však znalkyňa okrem iného dospela tiež v časti 2.4.3 k záveru, že: v bode 6.:„Vyloženie oplechovania je väčšie ako je odporúčané (3 cm) a väčšie ako uvádza PD (4 cm), čoho dôsledkom je potom možné, že dôjde k nadvihovaniu plechu a tým k porušeniu styku zateplenia a pod oplechovaním parapetu." a v bode 8.: „Hrúbka plechu orientačne premeraná pri obhliadke vykazuje rozdiely medzi projektovanou hrúbkou a skutočnou hrúbkou plechu. Menšia hrúbka plechov môže negatívne ovplyvňovať odolnosť klampiarskych prvkov voči deformácii pri náhlej zmene teplôt." a v bode 9.:„V prípade skutočného vyloženia vyloženie na úroveň 6 cm je možnou príčinou úniku pár z interiéru aj odtrhnutie pôvodne utesneného styku." Priamo v znaleckom posudku sú uvedené vyššie citované zistenia ako možné príčiny znečistenia fasády pod parapetnými plechmi a v závere posudku sú tieto zhrnuté do odporúčaní na opravu a nápravu klampiarskych prvkov s konštatovaním, že sa týmto zásahom eliminuje prísun vlhkosti na povrchu ETICS s predpokladom, že sa pravdepodobne zhoršia podmienky pre výskyt mikroorganizmov na fasáde v tejto časti. V bode 2.4.1 znalkyňa konštatovala, že detail osadenia parapetu v mieste ostenia nie je v súlade „so súčasnými technologickými pravidlami výrobcu.“ Oplechovanie nie je zapustené do zateplenia tak, aby umožnilo plynulý odtok zrážkovej vody a zamedzilo prieniku vody v kútovom spoji oplechovania parapetu a okenného profilu do vrstiev obvodového plášťa. Vyloženie oplechovania je väčšie ako je v súčasnosti odporúčané (3 cm) a väčšie ako uvádza projektová dokumentácia (4 cm). Prílišné predsadenie oplechovania (5-6 cm) pred obvodový plášť môže pri prúdení vzduchu spôsobovať jeho nadvihovanie a tým aj porušenie styku zateplenia a pod oplechovaním parapetu. Hrúbka plechu orientačne premeraná pri obhliadke vykazuje rozdiely medzi projektovanou hrúbkou a skutočnou hrúbkou plechu. Menšia hrúbka plechov môže negatívne ovplyvňovať odolnosť klampiarskych prvkov voči deformácii pri náhlej zmene teplôt (slnko - búrka). Nedovolená deformácia plechov môže vo vzťahu k výskytu mikroorganizmov na fasáde spôsobovať trhliny pod parapetom v styku zateplenia a parapetu. V bode 2.4.2 znaleckého posudku znalkyňa poukázala na to, že z hľadiska vlhkostného zaťaženia toto je všeobecne umocňované zrážkovou vodou, zadržiavaním zrážkovej vody v nerovnostiach, trhlinách ako aj kumuláciou zrážkovej vody v detailoch alebo kondenzáciou vodných pár pri úniku či prestupe z interiéru (utesnenie parapetov okien, neustále otvorené výklopové okná, vetracie mriežky potravinových skríň a pod.). Ako predpokladanú príčinu v prípade škvŕn v trojuholníkovom tvare v miestach parapetov pod oknami bytového domu znalkyňa uviedla, že je možné hovoriť o príčine z typických nedostatkov technologickej disciplíny - utesnenia škáry okenných rámov a parapetu pri osadzovaní okna alebo pri osadzovaní parapetu, prípadne ich kombinácie. V tomto prípade dochádza k umocňovaniu vlhkostného zaťaženia kondenzáciou uniknutého teplého vzduchu z interiéru na povrch zateplenia. Pre elimináciu mikroorganizmov v budúcnosti znalkyňa navrhla zabezpečiť obmedzenie prísunu vlhkosti na povrchu ETICS nápravami a opravami, a to utesnením parapetov okien (zabránenie úniku teplého vzduchu z interiéru a tým kondenzácie vodných pár na povrchu ETICS). Z uvedených skutočností a zistení znalkyne bolo možné podľa žalobcu dospieť k záveru, že žalovaný porušil povinnosti zhotoviteľa pri realizovaní časti diela spočívajúcej v osadzovaní jednotlivých parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd konštatoval v bode 64 napadnutého rozsudku, že pokiaľ by aj prejavom tejto tvrdenej vady malo byť zatekanie poza parapety a tvorba tmavých fľakov na fasáde bytového domu pod parapetami, tak z predloženej fotodokumentácie, znaleckého posudku, ostatných listinných dôkazov a ani zo svedeckých výpovedí nevyplývalo, že by sa tento jav vyskytoval pod všetkými oknami predmetného bytového domu a poukázal na výpoveď svedka pána F.. K. G., ktorý potvrdil, že k zatekaniu nedochádza na oknách v schodiskových priestoroch, na ktorých osádzal parapety žalovaný súčasne s osadením žalovaným dodávaných okien. S týmto záverom okresného súdu sa žalobca stotožnil z dôvodu, že tvorba tmavých fľakov sa nevyskytuje pod každým jedným oknom, pretože napríklad okná na južnej strane a priestor pod parapetami týchto okien je samozrejme vo väčšej miere vysušovaný svietiacim slnkom ako na severnej strane bytového domu. Pokiaľ sa svedok pán F.. K.. G. vyjadril vo svojej výpovedi k tomu, že k zatekaniu nedochádza na oknách v schodiskových priestoroch, na ktorých osádzal parapety žalovaný súčasne s osadením žalovaným dodávaných okien, týmto svedok poukazoval práve na rozdiel v parapetných plechoch, ktoré v prípade schodiskových okien boli dodávané v originál vyhotovení spolu s oknami, ktoré sa osádzali na bytovom dome, pričom tu k žiadnemu zatekaniu a fľakom na fasáde nedochádza na rozdiel od ostatných parapetných plechov, ktoré dodával a montoval žalovaný k už existujúcim oknám. Teda tieto parapety neboli originál k už existujúcim oknám, ale dodatočne dodané žalovaným pri zatepľovaní bytového domu, ako sa ukázalo na základe znaleckého posudku v rozpore s projektovou dokumentáciou a tu práve dochádza k zatekaniu a tvorbe fľakov pod oknami a osadenými parapetami bytového domu. Žalobca taktiež predložil fotodokumentáciu, ktorá zachytáva stav domu súp. č. 3054 postaveného na pozemku parc. č. 8037 na ul. Limbová v Žiline, ktorý je predmetom tohto sporu a na porovnanie v rovnakom čase stav susedného domu postaveného na pozemku parc. č. 8035 na ul. Limbová v Žiline, ktorý je bezprostredne susediacim domom a expozične rovnako orientovaným, pričom z fotodokumentácie je zrejmé, že na susednom dome sa žiadne zatekanie a ani tvorba tmavých fľakov pod parapetami bytového domu vôbec nenachádza, takže ak by sa malo jednať výlučne o prírodný jav, obdobné tmavé fľaky by sa museli zákonite objavovať a vyskytovať aj na susednom bytovom dome, kde sa však vôbec nenachádzajú. K týmto skutočnostiam sa však okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril, pričom výpoveď svedka pána F.. K. G. zjavne nesprávne vyhodnotil, čo sa týka svedectva pána P.., tak kľúčová podľa žalobcu bola dokumentačná sila fotografií, ktoré zobrazujú a porovnávajú dôsledky nefunkčného osadenia parapetných plechov spočívajúce v opakujúcom sa neželateľnom zmáčaní časti fasády pod oknami. Spoluvlastnícky vzťah svedka k poškodzovanému majetku neznižuje dokumentačnú hodnotu fotografií, t.j. zobrazenia dôsledkov chybného diela. Dôsledky chybného diela spočívajúce v obsadení fasády domu mikroorganizmami nemusia byť vzhľadom na neodstránenie závadného stavu konečným prejavom negatívnych javov na dome. Nasledovať môže atakovanie obvodového plášťa domu plesňami až zníženie životnosti samotného diela. Nefunkčnosť vonkajších parapetných plechov dodávaných žalovaným je analogická aj na južnej strane domu. Rozdielne sú len dôsledky, ktoré vyplývajú z opakovaného zmáčania časti obvodového plášťa (pod oknami na južnej starne domu) nakoľko na tejto expozícii zmáčanie fasády v dôsledku vysúšania muriva slnkom trvá podstatne kratšiu dobu ako na expozícii severnej, ktorá je dokumentovaná na fotografiách. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/178/2011-279 zo dňa 12.06.2017 a to tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnej výške. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že žalobca v podanom odvolaní účelovo vytrhával zo znaleckého posudku Ing. Nadi Antošovej, PhD., MPH len časti, avšak príčiny vzniku zašpinenia fasády je potrebné posudzovať komplexne a zohľadniť všetky aspekty, ktoré prispievajú k tvorbe čiernych fľakov. Žalobca uvádzal, že „Vyloženie plechovania je väčšie ako je odporúčané (3 cm) a väčšie ako uvádza PD (4 cm), čoho dôsledkom je potom možné, že dôjde k nadvihovaniu plechu a tým porušeniu styku zateplenia a pod oplachovaním parapetu" - k uvedenému tvrdeniu je potrebné uviesť, že znalkyňa miestnym šetrením a kontrolou technického stavu nezistila výrazné nedostatky vo výslednej kvalite diela, zároveň znalkyňa v časti 2.4.1. ZP konštatovala, že oplechovanie je utesnené v ostení tmelom z obdobia realizácie, ktorý v čase obhliadky v spodných podlažiach nevykazuje výrazné defekty, je funkčné. „Znalkyňa zároveň v uvedenom odseku konštatovala, že realizovaný detail je v súlade s projektovou dokumentáciou z obdobia realizácie (2006) - utesnenie tmelom pripúšťajú aj technologické predpisy výrobcov zateplenia z obdobia realizácie a pred realizáciou zateplenia. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že osadenie parapiet zo strany žalovaného ako zhotoviteľa bolo vykonané v súlade s technickými normami a postupmi, ktoré boli platné v čase realizácie diela. Zároveň je potrebné uviesť, že od realizácie diela uplynulo 11 rokov a i napriek tomu je osadenie parapiet naďalej funkčné.“ Odhliadnuc od uvedeného je potrebné uviesť, že znalecký posudok č. 6/2016 bol vypracovaný až 5 rokov po uplynutí záručnej doby diela. Uvedené má za následok, že nie je možné určiť stav oplechovania, tesnosť a funkčnosti ku dňu, kedy bola zo strany žalobcu uplatnená reklamácia. Žalovaný poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo k reklamácii nesprávneho osadenie parapetov, resp. ich nefunkčnosť (viď uplatnenie reklamácie). Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že detail osadenia parapetu v mieste ostenia nie je v súlade so súčasnými technologickými pravidlami výrobcu - uvedené tvrdenie je opätovne vytrhnuté z kontextu, pričom žalovaný zdôraznil, že dielo bolo realizované v roku 2006. „Správnosť postupu pri osadení parapetov v čase realizácie diela opätovne potvrdila znalkyňa a to v bode 2.4.1. ZP.“ Zo znaleckého posudku (str. 12 ZP) je ďalej zrejmé, že zvýšený výskyt „ušpinenia je zaznamenaný v oblasti okien, ktorých osadenie do otvorov nebolo súčasťou zmluvy o dielo. Uvedené má za následok, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretích osôb. Uvedené konštatovanie je potvrdené i termografickým šetrením (str. 14 ZP), z ktorého jednoznačne vyplýva netesnosť rámov okien. Netesnosti rámov okien ako i neustále vetranie tzv. vetračkami spôsobujú ohrievanie fasády, čo má vplyv následne na vznik kondenzu a samotná fasáda je tak neustále vlhká, čo vytvára priaznivé podmienky na kolonizáciu fasády mikroorganizmami a hubami.“ Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v podanom odvolaní opieral svoj nárok i o fotodokumentáciu, ktorú predložil svedok F.. K uvedeným tvrdeniam ako i fotografiám bolo podľa žalovaného potrebné uviesť, že z fotiek nie je zrejmý dátum ich vyhotovenia, miesto vyhotovenia ako i to, či sa tieto fotky týkajú predmetného bytového domu. Z predložených fotiek nie je vidno žiadny identifikátor, z ktorého by bolo nesporné, že sa fotodokumentácia týka bytového domu na ul. Limbová, ktorý je predmetom sporu. Zároveň poukázal na to, že údajná fotodokumentácia bola vyhotovená dňa 28.04.2016, t.j. takmer 10 rokov odo dňa prevzatia realizovaného diela. V tejto súvislosti poukázal na § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Keďže fotodokumentácia bola vyhotovená údajne dňa 28.04.2016, nemôže byť použitá ako dôkazný prostriedok, keďže neodzrkadľuje stav fasády v čase prevzatia diela. Pokiaľ by sa aj žalovaný stotožnil s tvrdením žalobcu, v ktorom uvádzal, že nesprávne osadenie parapetov má za následok znečistenie fasády, tak v tomto prípade by sa znečistenie vyskytovalo iba pod parapetami, avšak znečistenie sa vyskytuje po celom obvode plášťa bytového domu ako i na strane, kde nie sú žiadne okná a parapety. Uvedené potvrdzovalo zjavnú nesprávnosť záverov žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2016 jednoznačne vyplývalo, že žalovaný ako zhotoviteľ dodržal technologické postupy pri realizácii diela. Nedostatky na obvodovom plášti sú prirodzeným javom a v celku sa jedná iba o estetický nedostatok, ktorý nemá vplyv na bezpečnosť a funkčnosť zatepľovacieho systému. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 100%. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného žalobcom, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 29.6.2017 (č.l. 315 a nasl. spisu). Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/127/2017-359 zo dňa 23.5.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu malo náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP, ktorý procesnoprávny predpis bol platný a účinný v štádiu konania a rozhodovania krajským súdom. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej veci, pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci, k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského súdu konštatované riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajským súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku, sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, ...„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ Žalobca v podanom odvolaní primárne namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom. Po vykonaní odvolacieho prieskumu však odvolací súd nemohol konštatovať dôvodnosť uvedeného odvolacieho dôvodu vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Konštatoval, že v znaleckom posudku sú uvedené citované zistenia a možné príčiny znečistenia fasády pod parapetnými plechmi, ktoré sú v závere posudku zhrnuté do odporúčaní na opravu a nápravu klampiarskych prvkov s konštatovaním, že týmto zásahom sa eliminuje prísun vlhkosti na povrchu ETICS s predpokladom, že sa pravdepodobne zhoršia podmienky pre výskyt mikroorganizmov na fasáde v tejto časti. Zároveň poukázal a citoval žalobca v podanom odvolaní bod 2.4.1 a bod 2.4.2 znaleckého posudku, na základe ktorej citácie dospel k záveru, že žalovaný porušil povinnosti zhotoviteľa pri realizovaní časti diela spočívajúcej v osadzovaní jednotlivých parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome. Vo vzťahu k týmto záverom poukázal žalobca v odvolaní na bod 64. napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že existencia tvrdených vád spočívajúcich v nesprávne osadených parapetných plechoch pod oknami bytového domu súpisné číslo 3054 na ulici Limbovej 1-6 v Žiline, resp. spočívajúca v ich osadení v rozpore s projektovou dokumentáciou vykonaným dokazovaním preukázaná nebola. Existenciu uvedenej vady diela nepreukazuje podľa okresného súdu ani fotodokumentácia predložená žalobcom v prílohe písomného podania z 21.2.2017, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 236-252 spisu a tiež konštatoval, že existenciu uvedenej vady nepreukázala ani výpoveď svedka F., ktorý síce na jednej strane poukazoval na to, že vypracovaný znalecký posudok rieši problémy znečisťovania fasády, avšak podstata problému bola v tom, že po dlhotrvajúcich dažďoch objekt permanentne zateká pod parapetami. V súvislosti s poukazom na žalobcu na bod 2.4.1 znaleckého posudku odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu, že nedodržanie projektovej hrúbky finálnej vrstvy 6mm a nedodržanie spôsobu realizácie výstužnej vrstvy, kedy neboli zároveň zaznamenané počas ohliadky trhliny vo finálnej vrstve, nemalo vplyv na znečistenie fasády mikroorganizmami, a to tak pokiaľ ide o plnoplošné znečistenie fasády, ani pokiaľ išlo o vznik škvŕn v trojuholníkovom tvare miestach pod parapetami, ktorou argumentáciou sa však už žalobca v odvolaní nezaoberal. Uvedená argumentácia žalobcu v rámci podaného odvolania, že žalovaný porušil povinnosti zhotoviteľa pri realizovaní časti diela, spočívajúcej v osadzovaní jednotlivých parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome, nekorešpondovala záverom znaleckého posudku, z ktorého nebolo jednoznačne preukázané, že by príčinou vád diela, nachádzajúcich sa na severnej a západnej strane fasády bytového domu prejavujúcich sa tvorbou tmavých fľakov, tak ako sa ich odstránenia žalobca pôvodne v tomto konaní domáhal v zmysle upraveného petitu prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.1.2014, by bolo porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii diela na základe zmluvy uzatvorenej so žalobcom, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný za vady diela spočívajúce v znečistení fasády bytového domu formou tvorby tmavých fľakov celoplošne, resp. konkrétne pod parapetami okien zodpovedal v zmysle prevzatej záruky za akosť realizovaného diela. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že znečistenie fasády bytového domu, ktoré bolo predmetom skúmania v znaleckom posudku, je dôsledkom kolonizácie fasády mikroorganizmami, t.j. dôsledkom vplyvu vonkajších udalostí prírodných javov, ktorých príčinu podľa znalkyne nie je možné jednoznačne stanoviť. K tvorbe tmavých fľakov v trojuholníkovom tvare pod parapetami okrem kolonizácie povrchu zateplenia mikroorganizmami, prispievajú aj technologické príčiny, identifikované znalkyňou, znaleckým posudkom však nebolo preukázané že by ich spôsobil žalovaný. Je potrebné upriamiť pozornosť na závery okresného súdu, že zo znaleckého posudku nemožno jednoznačne identifikovať príčinu tmavých škvŕn v trojuholníkovom tvare, ktoré sa prejavujú v miestach parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome. Znalkyňa ako možnú príčinu uvádzala nedostatky pri utesnení škáry okenných rámov a parapetu pri osadzovaní okna, čo však ale podľa zistení okresného súdu nebolo predmetom diela v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorý záver žalobca v odvolaní nenamietal. V súvislosti s uvedenými závermi dáva odvolací súd do pozornosti odôvodenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd poukázal, že v čase po vypracovaní znaleckého posudku na pojednávaní konanom dňa 11.5.2017 právny zástupca žalobcu žiadal, aby boli odstránené vady diela, a to nesprávne osadené parapetné plochy pod oknami bytového domu, ktoré mali byť osadené v rozpore s projektovou dokumentáciou, nakoľko mal za to, že parapetné plechy sú nesprávne osadené na celom bytovom dome, žiadal o ich odstránenie na celom bytovom dome. Uvedený prednes právneho zástupcu žalobcu okresný súd posúdil v zmysle § 140 CSP ako zmenu skutkového vymedzenia žaloby v čase identifikácie vady, odstránenia ktorej sa žalobca domáhal a zároveň za rozšírenie rozsahu, v ktorom žiadal vady diela odstrániť, pričom v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.1.2014 sa žalobca domáha odstránenia vád diela na severnej a západnej strane fasády a v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 11.5.2017 sa domáhal odstránenia vád diela už na celom bytovom dome, i na ktoré skutočnosti je nevyhnutné prihliadať pri posúdení notifikácie vád (riadne a včas) žalobcom v rozhodnom čase vo vzťahu k žalobou (včítane jej zmien) uplatnenému nároku. Odvolací súd pripomína, že v zmysle čl. 1 Predmet diela zmluvy o dielo súčasťou rozsahu prác vykonávaných žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy so žalobcom boli klampiarske konštrukcie z pozinkovaného plechu hrúbky 0,8 mm, demontáž pôvodného oplechovania parapetných plechov okien r.š. 330mm, dĺžka 504mm, oplechovanie parapetných plechov okien r.š. 330mm, dĺžka 504mm a oplechovanie horného okraja r.š. 250 (pod atikou) dĺžka 200m. Prípadné dodanie parapetných plechov okien na dotknutom dome v hrúbke nezodpovedajúcej projektovej dokumentácii a ich následné uloženie v rozpore s projektovou dokumentáciou by bolo nepochybne vadou diela, ktorá by existovala už v čase odovzdania predmetu diela, ktorý záver odvolacieho súdu korešponduje i so záverom okresného súdu. Z prevzatia dokončených stavebných prác, tak odvolací súd ako i okresný súd zistili, že neboli vytknuté žiadne vady oplechovania, obsah uvedených vyjadrení žalovaného nemožno hodnotiť ako námietku nie včasného splnenia notifikačnej povinnosti v zmysle § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej účinky by zároveň ani v zmysle § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka nenastali, nakoľko o tvrdených vadách spočívajúcich v dodaní a osadení parapetných plechov v rozpore s projektovou dokumentáciou by žalovaný v čase odovzdania diela musel vedieť. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je zodpovednosťou objektívnou za stav, že vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ za vady diela nezodpovedá v prípade, ak preukáže okolnosti § 561 OBZ, avšak dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo preukázať existenciu tvrdených vád diela v rozhodnom čase. K existencii tvrdených vád diela, spočívajúcich v nesprávne osadených parapetných plechoch v rozpore, resp. vada spočívajúca v osadení v rozpore s projektovou dokumentáciou, vykonaným dokazovaním podľa okresného súdu, nebola. Okresný súd konštatoval, že túto vadu nepreukázala ani výpoveď svedka pána F. a ak svedok pán Z. H. uviedol, že zatekanie pod parapety zaznamenal ešte pred dokončením diela a obdobne aj svedok K. G. uviedol, že zatekanie nastalo bezprostredne po osadení parapiet, tak je namieste konštatovať, že v zázname z prevzatia dokončenia stavebných prác zo dňa 13.10.2006 existencia takejto vady konštatovaná nebola a ani nebola táto vada uvedená v písomných reklamáciách skrytých vád zo dňa 1.4.2010. Z rozsahu vykonaného dokazovania však nie je možné prijať ani záver, že žalobca reklamoval vady konštrukcie zateplenia a súvisiacich konštrukcií, a to podľa obsahu záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností považuje odvolací súd za podstatné zhrnúť rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisového materiálu okresného súdu, keď žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 12.10.2011 a žalobou žalobca žiadal odstrániť vady diela „Obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j. Limbová ul. 1-6 v Žiline, súp.č. 3054“, spočívajúce v nadmernom znečistení fasády uvedeného bytového domu - v tvorbe tmavých fľakov, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trov konania v tej istej lehote.“ V rámci konania pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.3.2017, v zmysle vyhláseného uznesenia (č.l. 273 spisu) pripustil okresný súd zmenu žaloby, na základe ktorej sa žalobca domáha, aby žalovaný odstránil vady diela spočívajúce v nesprávne osadených parapetných plechoch pod oknami bytového domu súp. č. 3054 na Limbová 1-6 v Žiline. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami bola dňa 21.6.2006 uzavretá Zmluva o dielo č. 51/2006. Zo záznamu z prevzatia dokončených stavebných prác (č.l. 11 a nasl. spisu) bolo zrejmé, že prevzatie stavebných prác bolo ukončené 13.10.2006 a v rámci zmluvy o dielo č. 51/2006 vyplýva, že záručná doba na vykonané dielo bola dohodnutá v zmysle čl. VI bod 1 na 60 mesiacov a začala plynúť nasledujúci deň po komplexnom odovzdaní diela. Počas záručnej lehoty zhotoviteľ zodpovedá za vady a akosť diela a pri posudzovaní sa primárne použijú ustanovenia Obchodného zákonníka § 436-441. Ak teda pôvodne žalobca žalobou žiadal o odstránenie vád diela v nadmernom znečistení fasády bytového domu v tvorbe tmavých fľakov (žaloba doručená okresnému súdu dňa 12.10.2011) a pripustenou zmenou žaloby žiadal, aby žalovaný odstránil vady diela, spočívajúce v nesprávne osadených parapetných plechov pod oknami bytového domu súp. č. 3054 na Limbová 1-6 v Žiline a ak okresný súd za tohto stavu konštatoval, že predmetom konania v prejednávanej veci je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na odstránenie vád diela, pričom zo žaloby vyplývalo, že žalobca uplatňuje nárok na odstránenie vád diela, ktoré mali vzniknúť v záručnej dobe, ktoré boli reklamované listom z 1.4.2010, tak v zmysle skutkového vymedzenia uplatneného nároku v podanej žalobe nejde o uplatnený nárok na odstránenie vád, ktoré malo mať dielo v čase jeho odovzdania, ale vád, ktoré sa na žalovaným realizovanom diele mali vyskytnúť v priebehu záručnej doby. Záručná doba začala plynúť dňa 13.10.2006 a uplynúť mala dňa 13.10.2011. Tiež nepochybným zostalo, že práve v rámci plynutia dojednanej záručnej doby v zmysle čl. 6 žalobca listom z 1.4.2010 uplatnil u žalovaného reklamáciu skrytých vád, ktoré špecifikoval tak „severná stena bytového domu je v miestach pod oknami nadmerne znečisťovaná stekajúcou dažďovou vodou z parapetných plechov“ a „steny nad vystupujúcimi konštrukciami striešok mopedární sú nadmerné znečistené s riasami“. Žalovaný takto uplatnenú reklamáciu neuznal, preto žalobca uplatnil nárok z vád diela, a to na odstránenie vád diela, ktoré požadoval aj v písomnej reklamácii. Nemožno prehliadnuť, že v priebehu konania žalobca formuloval uplatnený nárok na odstránenie vád diela v písomnej podobe tak, že žiadal odstrániť vady diela označeného ako obnova obvodového plášťa bytového domu zateplením 84 b.j., Limbová 1-6 v Žiline, súp. č. 3054, spočívajúce v nadmernom znečistení fasády bytového domu v tvorbe tmavých fľakov, na pojednávaní dňa 24.1.2014 špecifikoval uplatnený nárok na odstránenie vád diela tak, že žiadal odstrániť vady diela, ktoré sa nachádzajú na severnej a západnej strane fasády bytového domu, prejavujú sa tvorbou tmavých fľakov. V kontexte uplatnenej reklamácie a skutkových tvrdení žalobcu v spojení s obsahom vykonaných dôkazov však je možné prijať záver okresného súdu, že znečistenie fasády pod parapetnými plechmi okien predmetného domu, bolo žalobcom vnímané ako sekundárny prejav inej vady diela, ktorú však žalobca špecifikoval až po vykonaní znaleckého dokazovania vo veci ako nesprávne osadené parapetné plechy pod oknami bytového domu, ktoré sú osadené v rozpore s projektovou dokumentáciou na celom dome. Okresný súd pritom nevylúčil, aby vady diela boli objednávateľom notifikované u zhotoviteľa aj spôsobom popísania ich prejavov na diele. Preto okresný súd zameral dokazovanie na zistenie otázky existencie príčin výskytu znečistenia na fasáde predmetného domu. V súvislosti so zisťovaním znečistenia fasády bytového domu na Limbovej ulici 1-6 sa vyjadroval aj Technický skúšobný ústav stavebný, nezisková organizácia, ktorý v liste z 5.5.2010 uviedol, že porovnaním stavu južnej a severnej steny je možné sa domnievať, že tmavé znečistenie je spôsobené mikroorganizmami a nie konštrukciou parapetou. V tejto časti sa odvolacím súdom poukazuje na bod č. 49 napadnutého rozsudku. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplývalo, že plnoplošné znečistenie fasády bytového domu mikroorganizmami, nie je spôsobené porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii diela, na základe zmluvy uzatvorenej so žalobcom, teda toto znečistenie nespôsobil žalovaný, ale bolo dôsledkom vplyvu vonkajších udalostí prírodných javov, kedy odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na bod 57 napadnutého rozsudku. Pokiaľ išlo o posúdenie škvŕn v trojuholníkovom tvare, miestach parapetov pod oknami, tak síce znalkyňa poukázala na príčinu z typických nedostatkov technologickej disciplíny, avšak zo znaleckého posudku nemožno jednoznačne identifikovať príčinu tmavých škvŕn v trojuholníkovom tvare, ktoré sa prejavujú v miestach parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome. Znalkyňa len ako možnú príčinu, nie nosnú a rozhodujúcu, uvádzala nedostatky pri utesnení škáry okenných rámov a parapetu pri osádzaní okna, ďalšiu možnú príčinu nedostatky pri osadzovaní parapetu, utesnení škáry okenných rámov a parapetu pri osádzaní okna, čo však nebolo predmetom diela v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom. Ďalšiu príčinu uvádzala nedostatky v osadzovaní parapetu, čo bolo predmetom diela, v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, avšak z vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne prijať záver, že žalovaný porušil povinnosti zhotoviteľa pri realizovaní časti diela spočívajúcej v osadení jednotlivých parapetov pod oknami na dotknutom bytovom dome. Je zrejmé, z prednesu na pojednávaní dňa 11.5.2017, v zmysle ktorého došlo k zmene žaloby, že žalobca nielen zmenil žalobu, ale i rozšíril v rozsahu, v ktorom žiadal odstrániť vady diela na celom bytovom dome. V prednese dňa 24.1.2014 sa žalobca domáhal odstránenia vád diela na severnej a západnej strane fasády. V písomnom podaní z 1.6.2016 sa žalobca vyjadroval k znaleckému posudku a zdôraznil, že ak zhotoviteľ dodal parapetné plechy v hrúbke a uložil v rozpore s projektovou dokumentáciou, tak ako bolo konštatované v znaleckom posudku, mal byť za to zodpovedať. Zároveň poukázal na fotodokumentáciu predmetného bytového domu, ktorá bola zhotovená v roku 2016. V súvislosti s týmito skutočnosťami mal odvolací súd za to, že záver okresného súdu, napriek námietkam žalobcu, že predložené listinné dôkazy, a to fotodokumentácia predmetného domu vyhotovená dňa 28.4.2016, výsluch svedka F.. K. G., ale ani obsah znaleckého posudku, v prejednávanej veci nepreukazovali, že žalobca na celom dotknutom bytovom dome dodal parapetné plechy v hrúbke a uložil ich v rozpore s projektovou dokumentáciou a že uvedené je zároveň jednoznačnou a hlavnou príčinou znečistenia fasády bytového domu, ktorý záver bol krajským súdom vyhodnotený ako vecne správny. K uvedenému pristupuje i záver, že prípadné dodanie parapetných okien na dotknutom bytovom dome v hrúbke nezodpovedajúcej projektovej dokumentácii a ich prípadné následné uloženie v rozpore s projektovou dokumentáciou, by bolo nepochybne vadou diela, ktorá by bola existovala už v čase odovzdania diela. Žalobcom však takéto vady, napriek tomu, že došlo k prevzatiu dokončených stavebných prác, notifikované u žalovaného v rozhodnom čase neboli. Je zrejmé, že ak takáto vada v rozhodnom čase notifikovaná nebola, tak potom cez úpravu v § 428 ods. 2 a 3 OBZ nemohli nastať následky spájané s včasnou a riadnou notifikáciou vád diela, ktoré podľa žalobcu mali spočívať v rozpore s projektovou dokumentáciou. Je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať existenciu tvrdených vád v rozhodnom čase. Záver o dodaní parapetných plechov v hrúbke, ktorá je v rozpore s projektovou dokumentáciou, ich osadenie v rozpore s projektovou dokumentáciou na všetkých oknách bytového domu, nemožno prijať ani na základe záverov vypracovaného znaleckého posudku č. 6/2016, i keď si je odvolací súd vedomý, že obsah znaleckého posudku sa zameriaval na zistenie možných príčin znečistenia fasády, a to tvorby tmavých fľakov na severnej a západnej strane fasády predmetného domu a možnými spôsobmi odstránenia tohto znečistenia, vo väzbe na žalobcom sformulovaný uplatnený nárok. Tiež nebolo možné odvolacím súdom vyhodnotiť ako relevantnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorý za kľúčovú považoval dokumentačnú silu fotografií F., ktoré zobrazujú a porovnávajú dôsledky nefunkčného osadenia parapetných plechov, spočívajúcich v opakujúcom sa a neželateľnom zmáčaní časti fasády pod oknami, a to z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré sa cez úpravu v 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje. Krajský súd pripomína, že zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napríklad, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z konania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd prvého stupňa mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Ak žalobe žalobcu nebolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Krajský súd k svojim zhodnoteniam poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalovanému ako úspešnej strane sporu tohto odvolacieho konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.