Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/64/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241421 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5111241421.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Danica Birošová, Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu, MIGAREAL, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín 911 01, IČO: 31 636 292: proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neprípustnosti exekúcie a zaplatenie sumy 2.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 281/2011-48 zo dňa 30.7.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 281/2011-48 zo dňa 30.7.2013 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 118 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR"), § 114 ods. 1 písm. b) ZKR okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd uviedol, že žalobca spolu „s návrhom na povolenie odkladu exekúcie spôsobom prikázania iných pohľadávok uplatneným pod bodom 11 žaloby súd v súlade s rozvrhom práce predložil žalobu oddeleniu Er Okresného súdu Žilina, nakoľko o návrhu na odklad exekúcie súd rozhoduje v príslušnom konaní zapísanom v registri Er na základe žiadosti súdneho exekútora a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, v danom prípade do konania 20Er/289/2010.“ 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 19.3.2012 odporca uviedol, že navrhovateľ dňa 8.6.2009 poskytol banke ručiteľské vyhlásenie v rozsahu vyplývajúcom z obsahu notárskej zápisnice spísanej JUDr. Chodelkovou na Notárskom úrade v S. č. N 514/2009. Uvedené vyhlásenie považuje banka a súd za oddeliteľné od ručiteľskej listiny v tom rozsahu, že môže zakladať aj ručenie inak, ako je definované v ručiteľskom vyhlásení. Odporca má za to, že obmedzenie, ktorého sa dovoláva navrhovateľ, obsiahnuté v ustanovení článku 3.7 ručiteľskej listiny, bolo potrebné v prípade jeho platnosti obsiahnuť aj v samotnom texte notárskej zápisnice, čo sa však nestalo, a z toho dôvodu má za to, že ručiteľ nemal záujem takýmto spôsobom obmedziť exekučný titul. Ručiteľské vyhlásenie ako jednostranné vyhlásenie navrhovateľa, zároveň aj ako povinnej osoby o tom, že za dlžníka uspokojí pohľadávku banky ako veriteľa, je súčasťou notárskej zápisnice, a preto notárska zápisnica sama osebe je platným právnym úkonom, ktorým sa navrhovateľ zaviazal za stanovených podmienok uvedených v notárskej zápisnici splniť za dlžníka pohľadávku banky. V predmetnej notárskej zápisnici navrhovateľ súhlasil s vykonateľnosťou uvedeného vyhlásenia ako exekučného titulu. V konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora súd preskúmal exekučný titul a následne vydal poverenie. Výkon exekúcie nie je možné obmedziť len na určitý spôsob výkonu exekúcie a je plne na zvážení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu za podmienok stanovených v exekučnom poriadku. V prípade, ak navrhovateľ mal za to, že je potrebné domáhať sa uvedeného obmedzenia, mal tak urobiť v zákonnej lehote na podanie námietok voči exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Túto obranu však navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote nepoužil. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť, a preto nie je daný dôvod na prejednanie veci, keďže sa podľa názoru odporcu jedná o námietky podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok. Spôsob vykonania exekúcie urči exekútor, pokiaľ nie je zákonom stanovené inak. Súdny exekútor môže vykonávať exekúciu aj niekoľkými spôsobmi. Domáhať sa ochrany pred neoprávnenou exekúciou v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1, resp. 56 ods. 2 Exekučného poriadku, zákonodarca priznáva tretím osobám, t. j. osobám nezúčastneným na samotnom výkone exekúcie. Toto právo však neprináleží oprávnenému, ani povinnému z exekúcie. Navrhovateľ preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Odporca preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a konanie zastaviť.“ 4. Pojednávanie konané dňa 30.7.2013 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu a jeho právneho zástupcu za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených § 101 ods. 2 OSP. Žalovaný „....sa v celom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe, na doplnenie ktorého uviedol, že vzhľadom na účinky povolenia reštrukturalizácie navrhovateľa, navrhovateľ stratil naliehavý právny záujem na požadovanom určení o vyslovení neprípustnosti exekúcie. V dôsledku povolenia reštrukturalizácie došlo k prerušeniu exekučného konania. Vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol v žalobe žiadne zákonné ustanovenia, z ktorých by vyplývala dôvodnosť uplatneného peňažného nároku.“ 5. Z Obchodného vestníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, s dátumom zverejnenia dňa 14.3.2013 pod číslom OV 52/2013 okresný súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 28R/1/2013 zo dňa 7.3.2013 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka MIGAREAL, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, preto konania o výkon rozhodnutia a o vykonanie exekúcie, ktoré sa začali pred začatím reštrukturalizačného konania, sa jeho začatím ex- lege prerušujú. Povolením reštrukturalizácie následne dochádza zo zákona k zastaveniu konania, a to momentom zverejnenia uznesenia súdu, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. 6. Základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písmeno c) OSP je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzuje, či podaná žaloba je vhodným, t.j. účinným a správne zvoleným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu, a či je vhodne zvoleným preventívnym prostriedkom pred vznikom ďalších žalôb. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, len pokiaľ vedie k ďalším súdnym sporom a nevytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu. Procesnou povinnosťou žalobcu je v čase rozhodovania súdu preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, to znamená, že žalobca musí tvrdiť a preukázať, že v čase rozhodovania súdu existujú okolnosti v prejednávanej veci, ktoré vedú k sporu medzi účastníkmi a je na strane žalobcu naliehavá potreba, aby súd určil, či tu právny vzťah je, alebo nie je. Súčasne tiež musí vysvetliť, že žaloba, ktorou uplatňuje žalovaný nárok, je procesne vhodným nástrojom a prostriedkom, ktorým sa rieši stav právnej neistoty medzi účastníkmi. 7. Vzhľadom na to, že s účinkami ku dňu 15.3.2013 došlo k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka MIGAREAL, s.r.o., t. j. žalobcu, v dôsledku čoho došlo zo zákona podľa § 118 ods. 3 ZKR k zastaveniu exekučného konania, v čase rozhodovania okresného súdu o podanej žalobe na strane žalobcu zjavne neexistoval naliehavý právny záujem na určení neprípustnosti exekúcie spôsobom prikázania pohľadávky z účtu. Okresný súd preto žalobu v tejto časti zamietol. 8. Pokiaľ sa žalobca v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.12.2011 do zaplatenia, bolo potrebné podľa okresného súdu konštatovať, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tejto časti žalovaného nároku. „Žalobca uviedol, že zaplatenia sumy 2.500,- Eur sa voči odporcovi domáha z titulu, že na účet exekútora JUDr. Boľoša zaplatil dlžník navrhovateľa - obchodná spoločnosť Fatra - global, s.r.o., Martin, titulom nájomného za prenájom nebytových priestorov na základe jej doručeného exekučného príkazu zo dňa 25.1.2011. Z takéhoto tvrdenia navrhovateľa nevyplýva, na základe akých skutkových a právnych dôvodov sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 2.500,- eur voči odporcovi , ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa súd zistil , že na základe príkazu na vykonanie exekúcie (exekučného príkazu) dlžník povinného, t. j. dlžník navrhovateľa zaplatil sumu 2.500,- eur na účet súdneho exekútora. Podľa Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydáva exekučný príkaz. O neprípustnosti exekúcie, respektíve o zastavení exekúcie, rozhoduje všeobecný súd kedykoľvek v priebehu exekučného konania vtedy, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Teda všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Pokiaľ k realizácii exekúcie došlo na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej s osobou povinnou, aj osobou oprávnenou, a to spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41 ods. 2 písmeno c) Exekučného poriadku (z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v jeho platnom znení), notárska zápisnica je spôsobilá byť exekučným titulom. Povinný sa teda môže brániť proti exekúcii podaním námietok, avšak musí tak urobiť v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, alebo dovtedy, kým sa súdnemu exekútorovi nedoručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorými sa námietky zamietli, súdny exekútor nemôže vydať exekučný príkaz, t. j. príkaz na vykonanie exekúcie. Ak súd na základe podaných námietok zistí okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti uplatneného nároku, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, námietkam exekučný súd vyhovie. Ak nejde o takýto prípad, súd námietky zamietne.“ Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spisová značka sp.zn. 20Er 289/2010 okresný súd zistil, že žalobca ako povinný v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote námietky voči exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nepodal. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20 Er 289/2010-135 zo dňa 18.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.8.2010 súd námietky žalobcu (ako povinného v rade 2 v exekučnom konaní) ako oneskorene podané odmietol. Na základe exekučného titulu a v zákone vymedzeného spôsobu exekúcie peňažnej pohľadávky podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, súdny exekútor určil spôsob vykonania exekúcie v súlade s § 64 Exekučného poriadku. Pokiaľ za danej situácie spoločnosť Fatra - global, s.r.o., so sídlom Martin, na podklade exekučného príkazu zaplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Boľošovi, so sídlom W. XX, Q. Q., spolu sumu 2.500,- Eur, postupoval tak dlžník povinného v súlade s obsahom exekučného príkazu, ktorý predstavuje príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov upravených Exekučným poriadkom, medzi inými aj prikázaním pohľadávky. Ak sa žalobca za daného skutkového stavu domáhal zaplatenia sumy 2.500,- Eur spolu s príslušenstvom voči žalovanému - Všeobecnej úverovej banke, a.s., bolo namieste žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. V časti návrhu o určenie, že výkon exekúcie proti žalobcovi spôsobom prikázania iných peňažných pohľadávok je neprípustný, okresný súd svoje rozhodnutie oprel o záver, že zastavením exekučného konania povolením reštrukturalizácie žalobcu zjavne neexistuje naliehavý právny záujem na určení neprípustnosti exekúcie spôsobom prikázania pohľadávky z účtu. Žalobca sa nestotožnil s týmto právnym názorom okresného súdu, pretože nie vždy a pri každom zastavení exekučného konania bez ďalšieho zaniká (prestane už existovať) naliehavý právny záujem (samozrejme v prípade, že pred zastavením exekúcie existoval) na určení neprípustnosti exekúcie spôsobom prikázania pohľadávky z účtu. „Uvedomuje si tiež, že podaná žaloba bola v tom čoho sa domáha rozporná medzi návrhom žalobného petitu a obsahom ostatných častí žaloby, keď sú pletené spôsoby výkonu exekúcie - jedenkrát prikázaním pohľadávky z účtu a druhýkrát prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Navrhovateľ si však tiež uvedomuje, že pri podaní návrhu na začatie konania, je pre posúdenie toho čoho sa domáha rozhodujúce to čo je uvedené v návrhu žalobného petitu. Preto aj keď navrhovateľ podaním žaloby sledoval záujem na určení neprípustnosti výkonu exekúcie spôsobom prikázania iných peňažných pohľadávok, tak ako to uvádza za označením účastníkov konania na prvej strane žaloby, rešpektuje fakt, že súd rozhodoval o prípustnosti výkonu exekúcie spôsobom prikázania pohľadávky z účtu.“ „Je nesporne chybou navrhovateľa, že terminologickú podobnosť spôsobu výkonu exekúcie proste poplietol. Poukazuje na rozpornosť odseku 5 Skutkového stavu žaloby medzi jeho obsahom (kde hovorí o prikázaní pohľadávky z účtu s odkazom na „Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie" a obsahom tohto Upovedomenia, tiež označeného ako dôkaz na preukázanie tvrdenia v tomto odseku, ktorým exekútor upovedomuje povinného, že vykoná exekúciu spôsobom prikázania inej peňažnej pohľadávky, navrhovateľ ale poukazuje predovšetkým na ods. 10 skutkového stavu podanej žaloby, cit.: Žalobca sa týmto návrhom na začatie konania súčasne domáha určenia, že v predmetnej exekúcii oprávnený nemá proti nemu ako povinnému v 2. rade právo vykonať exekúciu spôsobom prikázania iných peňažných pohľadávok podľa § 63 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a § 93, a § 105 a nasl. Exekučného poriadku, a preto tento spôsob výkonu exekúcie je proti nemu neprípustný“ S týmto odsekom žaloby, ktorý je evidentne v rozpore s formuláciou žalobného petitu, sa okresný súd vôbec nevysporiadal a ani sa s ním nezaoberal. Žalobca v „súvislosti s týmto chce však poukázať na bežnú súdnu prax v takýchto prípadoch, podľa ktorej v prípade existencie takých rozporov súd vyzve účastníka na podanie vysvetlenia či odstránenia existujúcich rozporov a spresnenie alebo úpravu či zmenu toho čoho sa v skutočnosti domáha. Navrhovateľ si myslí, že to súd v tomto prípade urobiť mohol, aj keď je to (možno) procesné ponechané iba na jeho vôli.“ Okresný súd pri posudzovaní toho čoho sa žalobca podanou žalobou domáha postupoval prísne formalisticky. „Ústavná prax hodnotí prísne formalistický výklad nielen právnych noriem súdom ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.“ 10. V odvolaní žalobca poukázal na časť žaloby o zaplatenie 2.500.- Eur, ktorá bola zamietnutá a okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť vo vzťahu k žalovanému nároku, keď z tvrdenia žalobcu, že zaplatenia sumy 2.500.- Eur sa voči žalovanému domáha z titulu, že na účet „exekútora JUDr. Boľoša zaplatil dlžník navrhovateľa - obchodná spoločnosť Fatra - globál, s.r.o., Martin titulom nájomného za prenájom nebytových priestorov na základe jej doručeného exekučného príkazu zo dňa 25.1.2011 nevyplýva, za základe akých skutkových a právnych dôvodov sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 2.500.- Eur voči odporcovi, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s.“ Zdôraznil, že odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu nerozumie. Dikciu odôvodnenia rozsudku si vykladá tak, že ako žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného VÚB, a.s. „(formulácia - voči odporcovi, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s.). Ak by malo ísť o nesplnenie dôkaznej povinnosti k iným skutočnostiam, tak zo svojho pohľadu hodnotí takého odôvodnenie ako odôvodnenie neurčité a nepresvedčivé, predovšetkým v jednoznačnom určení skutočnosti, na preukázanie ktorej mal dôkaznú povinnosť. Ak ide o záver súdu, že žalobca v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovanej Všeobecnej úverovej banky a.s., potom navrhovateľ uvádza, že pasívna legitimácia žalovanej vyplýva jednak zo všeobecných predpisov, ale tiež z nesporných skutočnosti preukázaných v tomto konaní priloženými alebo označenými dôkazmi: V konaní je medzi účastníkmi nesporné, že platba obchodnej spoločnosti Fatra-globál, s.r.o. vo výške 2.500.- Eur bolo plnením povinného (v tejto veci žalobca) v prospech oprávneného (v tejto veci žalovaný) na základe exekučného príkazu v exekučnom konaní, a to spôsobom prikázania inej peňažnej pohľadávky, účastníkmi tohto exekučného konania sú (boli) na jednej strane povinný (v tejto veci žalobca) a na strane druhej oprávnený (v tejto veci žalovaný), - Každé v exekučnom konaní exekútorom exekvované plnenie je vždy plnením povinného v prospech oprávneného, - Pri výkone exekúcie formou prikázania inej peňažnej pohľadávky plní dlžník povinného pohľadávku povinného na účet povereného exekútora v prospech veriteľa povinného, - Navrhovateľ tvrdí, že výkon exekúcie vedenej proti nemu v exekučnom konaní formou prikázania inej peňažnej pohľadávky je neprípustné.“ 11. Žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd zamietnutie žaloby na zaplatenie sumu 2.500.- Eur, vychádzajúc z citácie odôvodnenia, odôvodnil tým, že z tvrdenia žalobcu nevyplýva, za základe akých skutkových a právnych dôvodov sa žalobca domáha zaplatenia sumy 2.500.- Eur voči žalovanému, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s.. „Voľným výkladom možno dospieť k záveru, že z tvrdenia navrhovateľa pre súd nevyplývajúce skutkové a právne dôvody, na základe ktorých navrhovateľ uplatňuje zaplatenie 2.500.- Eur, sú skutkové a právne skutočnosti, ktoré majú preukazovať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku či právny základ nároku (z úvodu formulácie v odôvodnení: za základe akých skutkových a právnych dôvodov sa navrhovateľ domáha). Z odôvodnenia rozsudku tento možný záver pre navrhovateľa však jednoznačne nevyplýva, i keď by hlavne a predovšetkým mal vyplývať pre neho a on by mu ako prvý bez akýchkoľvek pochybnosti mal rozumieť a mal ho pochopiť, pretože odôvodnenie rozsudku je určené pre a hlavne iba pre účastníkov konania. Ak by tomu tak bolo a súd zamietol uplatnený nárok z dôvodov, že návrh navrhovateľa nepreukázal právnu kvalifikáciu uplatnenia svojho nároku či jeho právny základ navrhovateľ uvádza: - Z obsahu žaloby je nesporne zrejme, že navrhovateľ výkon exekúcie formou prikázania inej peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní EX 40/2010 považuje s poukazom na exekučný titul za neprípustný, a z toho vyplývajúci záver, že každé plnenie (exekvovanie) formou prikázania inej peňažnej pohľadávky je plnenie bez právneho dôvodu. - viď ods. 8 Skutkového stavu žaloby. Na preukázanie tohto tvrdenia súdu navrhovateľ predložil ako dôkazy exekučný titul - Notársku zápisnicu Č.N 514/2009, NZ 19097/2009, NCRls 119310/2009 zo dňa 8.6.2009, v spojení s Ručiteľskou listinou 339/2009/RL zo dňa 8.6.2009 a Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 932/2009/ ZZ zo dňa 8.6.2009, z ktorých podľa navrhovateľa vyplýva obmedzenie exekučného titulu iba na spôsob exekúcie -výkonom záložného práva.“ Okresný súd sa však týmto dôkazným materiálom vôbec nezaoberal. Na jednej strane uvádzal, že „O neprípustnosti exekúcie, respektíve o zastavení exekúcie, rozhoduje všeobecný súd kedykoľvek v priebehu exekučného konania vtedy, ak zistí že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Teda všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania ". Na strane druhej v rámci podanej žaloby je daný aj podnet, ale súd túto skutočnosť neskúma.“ Okresný súd nerozlišoval medzi všeobecnou spôsobilosťou exekučného titulu na výkon exekúcie a medzi prípustnými možnými spôsobmi výkonu tejto exekúcie. Žalobca nespochybňoval, že Notárska zápisnica nebola spôsobilá na výkon exekúcie, ale tvrdil, že bola spôsobilá iba na výkon exekúcie spôsobom výkonu záložného práva (viď ods. 1, 2, 3 a 4 Skutkového stavu žaloby). Okresný súd „tiež asi nerozlišoval medzi Upovedomením o začatí exekúcie, proti ktorému sa môže povinný brániť podaním námietok, o ktorých rozhoduje súd, a medzi Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, proti ktorému nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.“ Z tohto rozdielu vyplýva, že „na vydanie Upovedomenia o začatí exekúcie, z ktorého všeobecne vyplýva pristúpenie k výkonu exekúcie, vo vzťahu medzi povinným a oprávneným, boli splnené podmienky. Upovedomenie o spôsobe exekúcie je rozhodnutie konajúceho exekútora, ktorým volí spôsob výkonu exekúcie, v tomto prípade v Upovedomení zo dňa 12.2.2010 rozhodol, že exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného vykoná prikázaním iných peňažných pohľadávok. Upovedomenie o spôsobe exekúcie možno vydať až po tom, čo Upovedomenie o začatí exekúcie je právoplatné, t.j. až po tom čo buď neboli v zákonnej lehote podané námietky, alebo podané boli a súd námietky zamietol. Voľby spôsobu výkonu exekúcie je daná na voľbu konajúceho exekútora, ktorý je však v tejto voľbe obmedzený podmienkami danými exekučným titulom. V tomto prípade exekučný titul voľbu jednoznačne obmedzil iba na výkon exekúcie spôsobom výkonu záložného práva. Súd túto otázku pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, nezaoberal sa s nimi, v odôvodnení neuviedol prečo na tieto priložené dôkazy neprihliadal. Tento stav treba vyhodnotiť ako nedostatočné odôvodnenie vydaného rozhodnutia a tým navrhovateľovi svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý súdny proces.“ 12. V odvolaní žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 3, posledný odsek) vyplýva, že žalovaný podal na prvostupňový súd písomné vyjadrenie k podanej žalobe zo dňa 19.3.2012. Toto vyjadrenie žalobcovi ako účastníkovi tohto sporového konania nebolo okresným súdom doručené, ani iným spôsobom o jeho obsahu nebol oboznámený. Žalobca namietal, že takýmto postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súčasne, podľa žalobcu tento postup okresného súdu spôsobil, že v konaní nebola zachovaná kontradiktórnosť konania a „rovnosť zbraní" účastníkov, čo je jeden z podstatných aspektov zachovania práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní" je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby to zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v plnej výške spolu s priznaním trov konania podľa ich vyčíslenia. 13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich prechádzajúcich vyjadrení. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina v danej veci považuje za vecne aj právne správne. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol. 14. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril (čl. 90, 91 spisu). 15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Primárne v procesnej rovine je potrebné uviesť, že aj keď odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania žalobcu, v podaní právneho zástupcu zo dňa 17.09.2013 (čl. 57 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Z Obchodného vestníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, s dátumom zverejnenia dňa 14.3.2013 pod číslom OV 52/2013 vyplývalo, že uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 28R/1/2013 zo dňa 7.3.2013 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka MIGAREAL, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292. 18. Odvolací súd zistil, že konkurz vyhlásený uznesením Okresného súd Trenčín dňa 12.3.2014 sp.zn. 28 R/1/2013 na majetok žalobcu trvá i k momentu rozhodovania odvolacieho súdu. Pre pokračovanie v konaní boli v zmysle § 47 ods. 1, 3 ZKR naplnené podmienky vyjadrením správkyne konkurznej podstaty žalobcu v podaní zo dňa 15.03.2018, v ktorom navrhla pokračovať v prerušenom konaní. 19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 20. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmavaný v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní v podaní (v čase podania bol zastúpený právnym zástupcom) zo dňa 17.09.2013 (č.l. 57 a nasl. spisu). Žalobca primárne namietal odňatie možnosti konať pred súdom a tiež uplatnil vecno-právne námietky. V rámci podaného odvolania žalobca namietal: „Z odôvodnenia rozsudku (str. 3, posledný odsek) vyplýva, že odporca podal na prvostupňový súd písomné vyjadrenie k podanej žalobe zo dňa 19.3.2012. Toto vyjadrenie navrhovateľovi ako účastníkovi tohto sporového konania nebolo súdom doručené, ani iným spôsobom o jeho obsahu nebol oboznámený. Navrhovateľ zastáva názor, že takýmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súčasne tento postup súdu spôsobil, že v konaní nebola zachovaná kontradiktórnosť konania a „rovnosť zbraní" účastníkov, čo je jeden z podstatných aspektov zachovania práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní" je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Navrhovateľ zastáva názor, že tento stav možno vyhodnotiť tiež ako vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a takýto postup súdu odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.“ 21. V súvislosti s týmito námietkami žalobcu považuje krajský súd za podstatné uviesť, že odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), Civilný sporový poriadok (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu CSP (OSP k momentu rozhodovania okresného súdu) na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2011, sp.zn. 5 Cdo 215/2011). 22. V súvislosti s predmetnou argumentáciou žalobcu v odvolaní sa odvolací súd dôsledne oboznámil s celým obsahom spisového materiálu okresného súdu vo väzbe na dôvody uvedené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že na č.l. 21 spisu sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 19.03.2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 05.04.2012. Z obsahu spisu však nie je možné prijať záver, že uvedené vyjadrenie bolo žalobcovi v rámci zvoleného procesného postupu okresného súdu i doručené. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresného súdu na č.l. 48 spisu vyplýva, že „V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 19.3.2012 odporca uviedol, že navrhovateľ dňa 8.6.2009 poskytol banke ručiteľské vyhlásenie v rozsahu vyplývajúcom z obsahu notárskej zápisnice spísanej JUDr. Chodelkovou na Notárskom úrade v Žiline č. N 514/2009. Uvedené vyhlásenie považuje banka a súd za oddeliteľné od ručiteľskej listiny v tom rozsahu, že môže zakladať aj ručenie inak, ako je definované v ručiteľskom vyhlásení. Odporca má za to, že obmedzenie, ktorého sa dovoláva navrhovateľ, obsiahnuté v ustanovení článku 3.7 ručiteľskej listiny, bolo potrebné v prípade jeho platnosti obsiahnuť aj v samotnom texte notárskej zápisnice, čo sa však nestalo, a z toho dôvodu má za to, že ručiteľ nemal záujem takýmto spôsobom obmedziť exekučný titul. Ručiteľské vyhlásenie ako jednostranné vyhlásenie navrhovateľa, zároveň aj ako povinnej osoby o tom, že za dlžníka uspokojí pohľadávku banky ako veriteľa, je súčasťou notárskej zápisnice, a preto notárska zápisnica sama osebe je platným právnym úkonom, ktorým sa navrhovateľ zaviazal za stanovených podmienok uvedených v notárskej zápisnici splniť za dlžníka pohľadávku banky. V predmetnej notárskej zápisnici navrhovateľ súhlasil s vykonateľnosťou uvedeného vyhlásenia ako exekučného titulu. V konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora súd preskúmal exekučný titul a následne vydal poverenie. Výkon exekúcie nie je možné obmedziť len na určitý spôsob výkonu exekúcie a je plne na zvážení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu za podmienok stanovených v exekučnom poriadku. V prípade, ak navrhovateľ mal za to, že je potrebné domáhať sa uvedeného obmedzenia, mal tak urobiť v zákonnej lehote na podanie námietok voči exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Túto obranu však navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote nepoužil. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť, a preto nie je daný dôvod na prejednanie veci, keďže sa podľa názoru odporcu jedná o námietky podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok. Spôsob vykonania exekúcie urči exekútor, pokiaľ nie je zákonom stanovené inak. Súdny exekútor môže vykonávať exekúciu aj niekoľkými spôsobmi. Domáhať sa ochrany pred neoprávnenou exekúciou v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1, resp. 56 ods. 2 Exekučného poriadku, zákonodarca priznáva tretím osobám, t. j. osobám nezúčastneným na samotnom výkone exekúcie. Toto právo však neprináleží oprávnenému, ani povinnému z exekúcie. Navrhovateľ preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Odporca preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a konanie zastaviť.“ 23. Krajský súd poukazuje na to, že právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčastí práva na spravodlivý proces (mutatis mutandis I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04). Je však potrebné akcentovať, že súdy nemajú povinnosť doručovať účastníkom všetky vyjadrenia, resp. návrhy od ostatných účastníkov konania. Správnosť týchto záverov krajského súdu je dotvrdená len primerane a podporne i uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01.12.2010, sp.zn. 5 Cdo 231/2010, v zmysle ktorého „Súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O.s.p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O.s.p.), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod.“ 24. Odvolací súd vyhodnotil vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.3.2012, s poukazom a dôrazom na obsahovú závažnosť vo väzbe na konštatovanie okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, za také podanie, ktorého obsahom bol právny rozbor prejednávanej veci a tiež závažné skutkové tvrdenia, z ktorých dôvodov podľa krajského súdu vznikla povinnosť okresného súdu doručiť toto vyjadrenie žalobcovi. V tejto rovine nazerania krajského súdu nemožno opomenúť ani argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.10.2010, sp.zn. 4 Cdo 141/2010, ktorú si odvolací súd osvojil a v zmysle ktorej „Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalobcu nebolo doručené žalovanej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).“ 25. Ak za tohto konštatovaného stavu (nedoručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe) žalobca namietal odňatie možnosti konať pred súdom, tak nebolo možné, aby odvolací súd túto námietku vzhľadom na vyššie uvedené, vyhodnotil ako právne irelevantnú. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že nedoručením vyjadrenia žalovaného žalobcovi, bola porušená zásada rovnosti strán. Táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalobcu ako odvolateľa, ale aj žalovaného, pretože v súdnom konaní nesmie dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012). 26. Len pre úplnosť krajský súd poukazuje na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „....Uvedený postup (nedoručenie vyjadrenia žalovaného žalobcovi) sa javí ako neakceptovateľný. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 31/2016 zo dňa 21.07.2016 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c. Švajčiarsko z 23.10.1996). Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho kontradiktórny charakter. Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c. Francúzsko). Súdne rozhodnutie je výsledkom rozhodnutia medzi stranami, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany. Kontradiktórny spor znamená možnosť strán popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03. IV. ÚS 186/09. II. ÚS 18/2013, II. ÚS 148/2014, Trančíková c. Slovenská republika). Zistená procesná vada konania podľa ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p. (nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu druhému účastníkovi konania) zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f) O. s. p., dovolací súd nemohol posúdiť, či odvolací súd v konaní správne vyložil ustanovenie § 667 ods. 1 posledná veta OZ v rovine jeho dispozitívnosti a možnosti zmluvného vylúčenia jeho použitia v rovine práv, ktorých uplatnenie by prichádzalo do úvahy v budúcnosti, preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v spojení s § 450 C.s.p.)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Obdo/22/2015 zo dňa 21.09.2016). 27. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). 28. Vzhľadom na zistenia odvolacieho súdu o nedoručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi, nebol priestor pre iný záver odvolacieho súdu, než ten, ktorý sa premietol do zrušenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietaným postupom súdu prvého stupňa, ktorý nedoručil vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi, došlo nielen k porušeniu OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) ale i k porušeniu novej právnej úpravy v § 167 ods. 3 CSP. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sa týkali odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi a vzhľadom na toto konštatovanie už posudzovanie ďalších odvolacích dôvodov, nebolo potrebné odvolacím súdom v tomto štádiu konania vyhodnocovať. Ak odvolací súd konštatoval, že napadnutým postupom okresný súd odňal žalobcovi právo konať pred súdom, tak cez úpravu v § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil cez úpravu v § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. 30. V ďalšom konaní okresný súd vec opätovne prejedná, primárne doručí žalobcovi predmetné vyjadrenie žalovaného, pri novom rozhodnutí vo veci sa okresný súd bude zaoberať relevantnou argumentáciou oboch sporových strán s tým, že dôsledne vyhodnotí tak celú argumentáciu žalobcu, ako aj žalovaného včítane tej, ktorá je obsiahnutá v odvolaní žalobcu. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní a dôsledne bude rešpektovaný postup doručovania cez úpravu v zákonnej úprave CSP. 31. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.