Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216622 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113216622.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, dieťaťa matky Z. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX a otca G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. U. XXX/X, právne zastúpeného Mgr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom v G., v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/163/2013-230 zo dňa 16.11.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil otcovi G. X., nar. XX.XX.XXXX platiť zvýšené výživné pre B. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 67 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 22.05.2013 a od 01.09.2015 sumu 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky v tom čase maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.05.2013 do 30.11.2016 vo výške 2.566,13 eur umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky v tom čase maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca G. X. na zníženie výživného zamietol, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Prvoinštančný súd posudzujúc zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného, ustálil, že na strane rodičov došlo oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia matky k zvýšeniu príjmu, poklesu výdavkov na bývanie, u otca k zvýšeniu príjmu zo sumy 295,50 eur na 1200-1600 eur mesačne. Skutočnosť, že otec v dôsledku trestného stíhania prišiel o zamestnanie, súd vyhodnotil ako vzdanie sa vyššieho príjmu v dôsledku protiprávnej činnosti, preto pri zmene výšky výživného vychádzal z potencionálneho (zrejme aj reálneho) príjmu otca, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 1200-1600 eur mesačne netto. Povinnosť otca platiť výživné vo vzťahu k ďalším dvom deťom vo výške 90 a 60 eur mesačne považoval za okolnosť, ktorá by mohla ovplyvniť výšku výživného vo vzťahu k navrhovateľke, za irelevantný považoval výdavok otca súvisiaci s úhradou škody približne 150 eur mesačne, poukazujúc na znenie ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Zjavne za bezvýznamnú považoval skutočnosť, že pokiaľ by mal otec v súčasnosti tak nízky príjem a tak vysoké výdavky, ako popísal jeho právny zástupca, bolo by nepochopiteľné, prečo zostáva v Španielsku a nevráti sa na Slovensko, kde má okrem iného tri maloleté deti. Na strane navrhovateľky došlo k zmene v tom, že v septembri 2015 nastúpila do prvej triedy gymnázia v G., od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 8 rokov, v dôsledku čoho sa nielenže zvýšili životné náklady, ale dieťa fyzicky i psychicky vyspelo. Otec sa na výchove dieťaťa vôbec nepodieľa, platí výživné vo výške 70 eur. Ani poberanie sociálneho štipendia súd nevyhodnotil ako okolnosť, ktorá by v zásade mohla ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti otca. Sociálne štipendium je vyplácané aj preto, že si práve otec neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Matka ustálila náklady na 150 eur - 170 eur s tým, že nástupom na strednú školu sa zvýšili asi o 90 eur. V tejto súvislosti súd poznamenal, že kvantitatívne výdaje nevystihujú všetky výdavky matky, avšak boli ustálené na základe dôkazov, ktoré mal súd objektívne k dispozícii. Ustálenie konkrétnej výšky výživného je mimoriadne komplikované, exaktnosť pri určovaní výživného je takmer vylúčená. Zohľadnil rast životných nákladov v rozhodnom období, radikálne zvýšenie príjmu otca oproti príjmu zistenému v roku 2009. Ojedinelý príjem dieťaťa v súvislosti s brigádnickou činnosťou v lete pri rozhodovaní o zvýšení výživného nezohľadňoval. Právnym zástupcom otca predložený doklad o príjme 990 eur súd považoval za nehodnoverný, uprednostnil princíp reálneho otcom tvrdeného zárobku 1200-1600 eur a následne princíp potencionality, (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a platnej právnej úpravy zvýšil výživné otca zo sumy 67 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 22.05.2013 a od 01.09.2015 na sumu 150 eur mesačne. Zdôraznil, že výživným sa neprispieva len na stravu dieťaťa, ale „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, hlavne teda aj uspokojovanie iných potrieb, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. V nadväznosti na zvýšenie výživného prvoinštančný súd rozhodol i o nedoplatku na výživnom, ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a v súlade s ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil odvolanie otec navrhovateľky. Zastal názor, že v konaní pred súdom riadne preukázal výšku príjmu, potvrdením vystaveným zamestnávateľom. Pokiaľ jeho výdavky predstavujú približne 920 eur bez stravy a oblečenia, čiže sa takmer rovnajú jeho príjmu, neznamená to automaticky, že o výške príjmu zavádzal. Na pojednávaní matka maloletej uviedla, že výživné jej uhrádza matka otca, ktorá mu čiastočne pomáha s úhradou niektorých výdavkov. Hoci zákon o rodine ustanovuje, že výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča, neznamená to, že nemá právo na obydlie, jedlo či ošatenie. Býva v bežnom byte, ktorý má výmeru 40 m2, nechodí na žiadne dovolenky, nemôže si ani dovoliť vycestovať na Slovensko, na návštevu príbuzných. Na Slovensku nevlastní žiaden majetok, teda v prípade návratu na Slovensko by si musel prenajať byt. Prejavil presvedčenie, že súd sa riadne nezaoberal schopnosťami a možnosťami matky živiť maloletú dcéru. Matka už od roku 2009 pracuje len na dohody, resp. polovičný úväzok, jej príjem nepresahuje čiastku 190 eur mesačne. Tvrdenie matky o výške jej príjmu označil za nehodnoverné, takýto zárobok nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. V kvetinárstve, v ktorom matka maloletej pracuje, nie je otvorené len počas jej úväzku v trvaní 20 hod. týždenne, ale v pracovných dňoch od 08:00 hod. do 17:00 hod. a počas víkendu od 08.00 hod. do 12:00 hod.. Pokiaľ matka pracuje iba 20 hod. týždenne, v prípade záujmu by si našla i iné zamestnanie, prípadne by si mohla nájsť ďalšiu prácu na dohodu či skrátený úväzok. Poukázal na to, že v meste G. pôsobí od roku 2014 nový zamestnávateľ špecializujúci sa na výrobu plastových dielov pre automobilový priemysel, ktorý zamestnal niekoľko stoviek nových zamestnancov. Matka v konaní nijako nepreukázala, že sa snažila nájsť si prácu na plný úväzok a zabezpečiť si vyšší príjem. Dcére bolo priznané prospechové štipendium, ktoré tiež slúži na krytie výdavkov, súvisiacich so vzdelávacím procesom, súd túto skutočnosť nezohľadňoval. Pokiaľ mu súd uložil platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, uložil mu uhrádzať všetky výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, naviac tak vysoké výživné nie je schopný zo svojho príjmu platiť. Žiadal preto rozhodnutie prvoinštančného súdu zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdiť. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že 04.05.2005 podala na Okresný súd v Žiline návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností pre maloletú. Napriek tomu, že bývala v tom čase u svojich rodičov, otec maloletej uzatvoril zmluvu o nájme bytu s mestom G., povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy neplnil, mestu G. spôsobil dlh vo výške 22.736,50,- Sk. Túto dlžnú čiastku musela zaplatiť ona, pretože bola uvedená na nájomnej zmluve ako nájomca č. 2. Od otca maloletej zaplatenú istinu nikdy nevymáhala. V tom čase bol vycestovaný v zahraničí a v kontakte neboli. Keďže si neplnil vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rozsudku 30P/288/2008, bola nútená požiadať o náhradné výživné, ktoré jej bolo vyplatené od 01.10.2008 do 30.04.2009 a od 01.06.2011 do 30.04.2013. Toto vyplatené náhradné výživné od štátu musela vrátiť v mesačných splátkach, pretože si nemohla dovoliť zaplatiť celú sumu naraz. Ani uvedené nevymáhala. Po prevezení na Slovensko v Zápisnici o výsluchu obvineného ORP1168/OEK-ZA-2008 zo dňa 04.07.2013 v Žiline otec uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1.200 eur. Čiže v čase, keď otec maloletej mesačne zarobil 1.200 eur, nemal dostatočnú sumu na zaplatenie vyživovacej povinnosti na dcéru, ktoré bolo 67 eur mesačne. Z rozsudku 1T/149/2013 vyplýva, že otec spôsobil dlh na výživnom vo výške 1.495,99 eur. Do dnešného dňa svoj dlh nevyrovnal. Maloletá videla otca naposledy, keď mala 8 rokov. Od toho času sa otec o ňu nezaujímal, nedostala od neho žiaden darček na narodeniny, meniny či iné príležitosti. Z jej života ho nič nezaujímalo, či je zdravá, ako sa jej darí v škole, v živote a podobne. Teraz študuje na gymnáziu v G., chce pokračovať v štúdiu na Žilinskej univerzite. Poberá sociálne štipendium, ktorého výška závisí od jej prospechu. Nie je jednoduché nájsť si brigádu, pretože jej veľa voľného času zaberá učenie. Nemôžu si dovoliť nadštandard, nevlastnia žiaden majetok, naďalej im pomáhajú rodičia. Pokiaľ otec navrhuje matke maloletej, aby si našla inú prácu, on dlhodobo žije v zahraničí, kde má vybudované zázemie, má lepšie podmienky a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Keď otcovi maloletej skončí podmienečný trest, ktorý ešte trvá, prestane si plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ako to už urobil predtým. Dodala, že sa po druhýkrát vydala, prijala manželovo priezvisko - U.. V prílohe vyjadrenia predložila doklady preukazujúce ňou uvedené tvrdenia. 5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 65 a § 67 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario, rozsudok prvoinštačného súdu ako správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Za podstatné odvolací súd považoval, že naposledy o výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28.10.2009, sp.zn. 30P/288/2008, čo znamená, že od tohto obdobia do podania návrhu na zvýšenie výživného matkou uplynula pomerne dlhá doba. Automaticky sa nielen zvýšili životné náklady, ale navrhovateľka psychicky a fyzicky dospela. V septembri 2015 nastúpila do prvej triedy gymnázia v G., XX.XX.XXXX dovŕšila 18 rokov. To znamená, že v prípade navrhovateľky už nejde o dieťa, ale o mladú ženu, ktorej výdavky je potrebné posudzovať nie z hľadiska potrieb dieťaťa, ale s ohľadom na túto skutočnosť. Otec na jednej strane predostrel vlastné výdavky, na druhej strane výdavky navrhovateľky minimalizoval a žiadal ich ohraničiť výškou svojho príjmu. Navrhoval tiež, aby si matka našla lepšie platenú prácu, prípadne ďalšie zamestnanie, a to i napriek tomu, že matka sa na rozdiel od otca o navrhovateľku od detstva osobne stará, poskytuje jej každodennú starostlivosť, pričom otec nepredložil jediný dôkaz o tom, že by o navrhovateľku prejavil akýkoľvek záujem. Žije a pracuje v zahraničí, kde má určite vhodnejšie podmienky nájsť si lepšie platenú prácu, prípadne i viac zamestnaní popri sebe, nakoľko na rozdiel od matky sa stará iba sám o seba. Pokiaľ poukazoval na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nepreukázal, že by sa mimo plateného výživného i iným spôsobom podieľal na výžive a výchove ďalších detí, resp. že by mal záujem životnú úroveň svojich detí určitým spôsobom zlepšiť a zvýšiť. 7. Napokon pokiaľ by sa aj príjem otca pohyboval na ním tvrdenej hranici, odvolací súd totožne so závermi vyslovenými zo strany prvoinštančného súdu uzavrel, že otcovi maloletej nič nebráni i z takto dosahovaného príjmu platiť prvoinštančným súdom určené výživné. Správne prvoinštančný súd nezohľadnil výdavky otca na úhradu škody, nakoľko týmto by preniesol jeho zodpovednosti na navrhovateľku, pokiaľ sa týka otcom tvrdeného nájmu 550 eur, túto skutočnosť jednak nepreukázal a jednak sám v podanom odvolaní uviedol, že by sa mu situácia presťahovaním na Slovensko nezlepšila, a to aj napriek tomu, že sa nájmy podľa jeho vlastného vyjadrenia pohybujú okolo 300-400 eur mesačne, teda v nižších sumách ako tvrdí, že platí v Španielsku. Odvolací súd sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ nezohľadňoval príjem maloletej z poberaného štipendia a z brigádnickej činnosti, nakoľko čo sa týka brigádnickej činnosti, išlo o jednorazovú záležitosť a čo sa týka poberania štipendia, nie je zárukou, že sa v priebehu ďalšieho obdobia môžu podmienky pre poskytovanie štipendia zmeniť a tento príjem jej môže byť odňatý. 8. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s podrobným odôvodnením zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozsudok ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nemal preukázané, že by jej v súvislosti s odvolaním otca účelne vynaložené výdavky vznikli. 9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)