Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/183/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219692 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113219692.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Ústav turizmu, s.r.o., so sídlom Odborárske nám. 3, 812 07 Bratislava, IČO: 35 682 396, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., so sídlom Májkova 3, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, proti žalovanému: COVERA, s.r.o., so sídlom ul. sv. Martina 285, 013 06 Terchová, IČO: 31 607 594, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o zaplatenie 13.277,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/184/2013-418 zo dňa 23. júna 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/184/2013-418 zo dňa 23. júna 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.277,57 Eur spolu s úrokom vo výške 7,25 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 11.03.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o trovách súdneho konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Samostatným výrokom bolo rozhodnuté, že Slovenská republika má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú na Okresnom súde Žilina dňa 18.06.2013, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 13.277,57 Eur spolu s úrokom vo výške 7,25 % ročne počítaným zo sumy 13.277,57 Eur od 11.03.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol podľa Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 08.03.2006 dlžníkovi, t.j. žalovanému pôžičku vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 Eur) poukázaním sumy na účet dlžníka uvedený v zmluve dňa 10.03.2006, pričom sa účastníci zmluvy dohodli na úrokovej sadzbe z pôžičky vo výške 7,25 % ročne. Dlžník sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi vrátiť navýšené o dohodnutý úrok 7,25 % ročne z požičanej sumy v lehote maximálne do 14.03.2007. Dlžník podľa poskytnutých tvrdení žalobcu v dohodnutom termíne pôžičku nevrátil a účastníci sa dohodli za rovnakých podmienok na predĺžení splatenia pôžičky do 31.08.2008 s možnosťou predčasného splatenia pôžičky, a to dodatkom č. 1 zo dňa 14.03.2007. Následne bol termín splatenia pôžičky prolongovaný ďalšími dodatkami č. 2 zo dňa 01.09.2008, dodatkom č. 3 zo dňa 01.01.2009, dodatkom č. 4 zo dňa 01.07.2009 a naposledy dodatkom č. 5 zo dňa 01.01.2010. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svoj záväzok nesplnil, je v omeškaní s úhradou pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému si uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 01.01.2011 do zaplatenia spolu s dohodnutým úrokom. 2. Okresný súd uviedol, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní rozhodol rozsudkom č.k. 10Cb 184/2013-117 zo dňa 05.12.2014 tak, že žalobe vyhovel. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/79/2015 zo dňa 16.09.2015 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že nevykonaním dôkazov navrhnutých žalovaným je rozhodnutie okresného súdu predčasné. Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie prečítaním listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2006 podpísaného vtedajším konateľom dlžníka pánom Bardiovským a podpisom žalobcu. Súčasne bol navrhnutý výsluch svedkov Ing. X. O. a Ing. A. Q., externej účtovníčky žalovaného na preukázanie spornej skutočnosti vrátenia pôžičky žalobcovi. Za spornú skutočnosť medzi stranami považoval okresný súd skutočnosť, či došlo k vráteniu pôžičky, pretože ako nesporné bolo uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.03.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 400.000,- Sk, t.j. 13.277,57 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal na základe dodatkov k zmluve vrátiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2010 spolu s úrokom vo výške 7,25 % ročne z požičanej sumy. Okresný súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.03.2006 v znení dodatkov č. 1 až 5, posledným dodatkom zo dňa 01.01.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 31.12.2006, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Ing. X. O. a Ing. A. Q., znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca z odboru Písmoznalectvo č. 9A/2016 PhDr. Evy Balážovej zo dňa 17.02.2017. Za aplikácie ustanovenia § 261 ods. 1, 5, 6, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť, pretože žalovaný nepreukázal, že vrátil pôžičku žalobcovi. 3. Okresný súd poukázal na to, že na vrátenie pôžičky žalovaným, žalovaný označil ako dôkaz výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, ktorý mal za žalovaného opatriť podpisom vtedajší konateľ spoločnosti Ing. O. a výsluchy svedkov Ing. O. a Ing. Q.. Výsluchom svedka X. O. okresný súd zistil, že podpis, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, nie je podpisom konateľa žalovaného Ing. O., pričom výpoveď tohto svedka bola súladná so závermi znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca PhDr. Evy Balážovej, ktorá v závere znaleckého posudku k pravosti podpisu tohto svedka na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006 uviedla, že Ing. X. O., od ktorého boli predložené porovnávacie materiály, pravdepodobne nevyhotovil sporný podpis obsiahnutý v časti „vyhotovil“ na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006. Výpoveď žalobcu, ktorou spochybnil pravosť a pravdivosť listiny zo dňa 31.12.2006, bola súladná so závermi znaleckého posudku, keď súdom ustanovený znalec v rámci posúdenia pravosti podpisu Ing. V. C., CSc., konateľa žalobcu na listine - výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006 znejúceho na sumu 400.000,- Sk, vylúčil pravosť podpisu Ing. V. C., CSc. v časti „podpis príjemcu“ na výdavkovom pokladničnom doklade. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalobcu, keď konateľ žalobcu Ing. C., CSc. uviedol, že výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006 nikdy v minulosti nevidel, tento nepodpísal a finančné prostriedky vo výške 13.277,57 Eur nikdy od Ing. O. ani od inej osoby zastupujúcej žalovaného neprevzal. Ďalej zo strany žalobcu bolo uvedené, že dňa 31.12.2006 sa žalobca s Ing. O. ani s inou osobou vystupujúcou v mene žalovaného nestretol, na Silvestra nikdy nebol v Terchovej a ani v práci a nikdy neprevzal obnos 400.000,- Sk v hotovosti v daný deň. Žalobca poukázal na obsah žalovaným predloženej listiny a údaj o konverznom kurze, ktorý bol stanovený rozhodnutím ministrov financií krajín Európskej únie až dňa 08.07.2008, a je preto nemožné, aby uvedený prepočet bol na doklade vystavenom už dňa 31.12.2006, keďže v tom čase ešte konverzný kurz nebol pevne stanovený, a teda nebol známy. Na listine predloženej žalovaným, ktorá sa nachádza na č.l. 184 spisu, je v spodnom riadku označenie výrobcu formulárovej listiny KROS, a.s., pričom spoločnosť KROS, a.s. vznikla až dňa 01.01.2007, čiže v čase údajného vrátenia pôžičky dňa 31.12.2006 existoval výrobca programu Omega ešte v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným ako KROS s.r.o.. Listinný dôkaz predložený žalovaným dňa 12.02.2016 ako doklad z počítača obsahuje iné daňové identifikačné číslo v porovnaní so skorším predloženým dokladom, ktoré je v neštandardnom formáte a patrí žalobcovi neznámej spoločnosti (doklad predložený dňa 05.12.2014 obsahuje daňové identifikačné číslo 2020437012, ktoré patrí dlžníkovi COVERA s.r.o.). Žalobca zdôraznil, že výdavkový pokladničný doklad č. V V-06-1951 zo dňa 31.12.2006, ktorý bol predložený prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 05.12.2014 a na pojednávaní dňa 12.02.2016 pod názvom „výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006“, ktoré mali preukázať zánik záväzku žalovaného sú účelovo, dodatočne vyhotovené a sfalšované. Žalobca uviedol, že listinné dôkazy žalovaného nezodpovedajú ani stavu účtovníctva žalovaného, pretože zostatok v pokladni žalovaného ku dňu 31.12.2006 podľa predloženého dôkazu - pokladničnej knihy žalovaného pod poradovým číslom 2684 uvádza výšku 27.715,62 Sk (č.l. 183 spisu), pričom počiatočný stav pokladne zo dňa 01.01.2007 v zmysle súvahy k 31.12.2007 uvádza výšku 11.000,- Sk (č.l. 389 spisu). Tlačivo, na ktorom je zaznamenaný stav pokladne za december 2006, v tom čase neexistovalo, z čoho možno dovodiť, že účtovníctvo bolo zrejme dodatočne zmenené a účelovo zmanipulované. Svedok Ing. X. O. ako bývalý konateľ žalovaného pôsobiaci vo funkcii v rozhodnom období údajného vrátenia pôžičky, na konaní pred okresným súdom ako svedok uviedol, že nemá vedomosť o vrátení pôžičky žalovaným a namietal pravosť podpisu, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006. 4. K týmto argumentom a k ním doloženým, vykonaným dôkazom potom okresný súd vykonal zhodnotenie, ktoré sa premietlo do vyhovenia žaloby, z dôvodu, že pravosť a pravdivosť listiny, ktorou žalovaný preukazoval vrátenie pôžičky žalobcovi bola spochybnená výpoveďou žalobcu, výpoveďou svedka Ing. O. a závermi znaleckého posudku okresným súdom ustanoveného znalca. Vo vzťahu k preukázaniu vrátenia pôžičky okresný súd za zásadnú skutočnosť považoval overenie pravosti podpisu osoby, ktorá v mene žalobcu ako veriteľa mala pôžičku od žalovaného prevziať, t.j. podpisu Ing. C., CSc., keď závery znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca sú súladné s výpoveďou žalobcu, výpoveďou Ing. O., aj vyjadrením právneho zástupcu žalovaného na základe dodatočných zistení a konzultácie týchto záverov so znalkyňou Ing. Strakovou o tom, že podpis príjemcu, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, nie je podpisom Ing. C., CSc., konateľa žalobcu. Dôvodnosť obrany žalovaného bola vyvrátená aj listinnými dôkazmi, a to dodatkami k zmluve o pôžičke, ktoré prolongovali splatnosť poskytnutej pôžičky v čase po údajnom vrátení pôžičky žalobcovi. Napriek tomu, že podpisy na dodatkoch k zmluve nie sú úradne overené, čo nebolo ani podmienkou ich platnosti, vo väzbe na ostatné okresným súdom vykonané dôkazy a zistenia z nich vyplývajúce, okresný súd nemal pochybnosti o pravdivosti týchto listín. Spornosť výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2006 bola vyvolaná aj samotným obsahom listiny, keď táto obsahuje údaj o konverznom kurze v čase, kedy tento nemohol byť účastníkom zmluvy známy, ako dôvodne namietal žalobca. Vzhľadom k týmto zhodnoteniam potom neboli podstatné námietky zo strany žalovaného k záverom znaleckého dokazovania, pokiaľ žalovaný poukázal na to, že k podpisu Ing. O. znalkyňa Straková tento označila za pravdepodobne pravý, čím podľa názoru žalovaného súdom ustanovený znalec s určitosťou nepotvrdil, či sporný podpis patrí Ing. O.. Vzhľadom k uvedenému potom žalovaný, ak spochybňoval vierohodnosť tvrdení svedka O. aj vo vzťahu k vystavenému výdavkovému pokladničnému dokladu podľa prijatých záverov okresného súdu, táto obrana žalovaného nebola rozhodná a podstatná vzhľadom k tomu, že sporný doklad, na ktorom žalovaný zakladal svoju obranu o vrátení pôžičky nebol opatrený podpisom veriteľa, t.j. za žalobcu konajúci Ing. C., CSc., u podpisu ktorého závery znaleckého posudku jednoznačne ustálili, že výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006 nie je opatrený podpisom Ing. C., CSc., konateľa žalobcu. Okresný súd okrem dohodnutého úroku vo výške 7,25 % ročne z tejto sumy od 11.03.2006, t.j. od dátumu nasledujúceho po poskytnutí pôžičky žalovanému až do zaplatenia priznal aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 01.01.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky predĺženej dodatkom č. 5 k Zmluve o pôžičke až do jej zaplatenia. 5. O trovách súdneho konania okresný rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Z dôvodu, že žalobca bol v súdnom spore úspešný, bol mu priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania voči žalovanému, o výške ktorej náhrady trov konania okresný súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Ako dôvody odvolania žalovaný poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu a zotrval na obrane o vrátení pôžičky žalovaným žalobcovi s dôrazom na to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zdôraznil výsledky znaleckého dokazovania, predmetom ktorého bolo posúdenie pravosti podpisu Ing. V. C., konateľa žalobcu a Ing. X. O., vtedajšieho konateľa žalovaného na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006. Žalovaný poukázal na nejednoznačnosť záverov znaleckého dokazovania týkajúcich sa podpisu p. Ing. O., ktorý mal v mene žalovaného podpísať sporný výdavkový pokladničný doklad. Žalovaný poukázal aj na písomné vyjadrenie PhDr. A. W., písmoznalkyne, ktoré bolo okresnému súdu prednesené a doručené v rámci pojednávania dňa 23.06.2017, v spojitosti s ostatnými závermi znaleckého dokazovania. Žalovaný bol názoru, že záver o tom, že sporný podpis pravdepodobne nevyhotovil p. O., bol zo strany žalovaného jednoznačne spochybnený, čím boli súčasne spochybnené aj ďalšie podstatné skutkové okolnosti, o ktoré žalobca opiera svoj nárok. Navyše podľa názoru žalovaného, okresný súd nekriticky vyhodnotil výpoveď svedka p. Ing. O., ktorú považoval za vierohodnú a to napriek tomu, že žalovaný v konaní opakovane poukázal na blízky priateľský vzťah svedka s konateľom žalobcu, ako aj na mimoriadne naštrbené vzťahy p. Ing. O. s bývalou konateľkou spoločnosti - žalovaného p. E., ktoré sú navyše predmetom viacerých súdnych sporov. Podľa názoru žalovaného okresný súd sa dostatočne nevysporiadal ani s procesnou obranou žalovaného, pokiaľ išlo o námietky týkajúce sa pečiatky žalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania. Zo strany žalobcu nedošlo k jednoznačnému preukázaniu ním tvrdených skutočností, pretože tieto boli zo strany žalovaného dôvodne spochybnené. Žalovaný poukázal najmä na odsek 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd iba stroho konštatuje, že dospel k dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bez toho, aby sa bližšie venoval námietkam a ostatným skutkovým tvrdeniam žalovaného, ktorými boli dôvodne spochybnené tvrdenia žalobcu. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá. 7. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.8.2017 (č.l. 437 spisu), bolo doručené odvolanie žalovaného žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote do 10 dní, ktorú možnosť žalobca využil v podaní zo dňa 31.1.2018. Žalobca poukázal na to, že bolo preukázané poskytnutie pôžičky žalovanému, pričom jej vrátenie žalovaným nebolo preukázané. Žalobca poukázal na výsledky dokazovania, ktoré nepreukázali vrátenie pôžičky žalovaným. Žiadal rozsudok potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania. 8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/183/2017-449 zo dňa 15.12.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 13.3.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 10. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného obsiahnutých v podaní zo dňa 03.08.2017 uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného zopakoval tie skutkové a právne závery okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, ale je postačujúce na ne len odkázať, čo je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. US 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005. 11. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka v spôsobe vyhodnotenia dôkazov vykonaných pred okresným súdom, na základe čoho žalovaný mal za to, že okresný súd vyšiel z nesprávnych skutkových zistení a následne potom vec aj nesprávne právne posúdil. Žalovaný v odvolaní namietal, že výsledky dokazovania jednoznačne nepotvrdili, že podpis Ing. O. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006, ktorým žalovaný preukazoval vrátenie pôžičky žalobcovi by nepatril Ing. O., ktorý v tom čase konal za žalovaného a súčasne bola zo strany žalovaného vznesená aj námietka spôsobu hodnotenia svedeckej výpovede Ing. O., ktorú nebolo možné považovať za vierohodnú, pretože žalovaný poukázal na blízky priateľský vzťah tohto svedka s konateľom žalobcu, ako aj mimoriadne naštrbené vzťahy Ing. O. s bývalou konateľkou žalovaného p. E., ktoré sú navyše predmetom viacerých sporov. K týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. 12. K vecne správnym skutkovým a právnym záverom okresného súdu krajský súd v prvom rade zvýrazňuje, že okresný súd pred vydaním napadnutého rozsudku postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/79/2015 zo dňa 16. septembra 2015, keď práve na obranu žalovaného o vrátení pôžičky žalobcovi vykonával v súdnom konaní dôkazy rozhodné k tomu, či žalovaný svoje tvrdenie o vrátení pôžičky žalobcovi preukázal alebo nie. Žalovaný svoju obranu o vrátení pôžičky žalobcovi sústredil na výdavkový pokladničný doklad: V V-06-1951 zo dňa 31.12.2006 v spojení s výdavkovými pokladničným dokladom zo dňa 31.12.2006 (č.l. 184, 185 spisu), ktorý sa stal predmetom aj znaleckého dokazovania, výsledkom ktorého podľa znaleckého posudku č. 9A/2016 vyhotoveného okresným súdom ustanovenou znalkyňou PhDr. Evou Balážovou, bol prijatý záver, že na predmetnom výdavkovom pokladničnom doklade sporný podpis nevyhotovil Ing. V. C., CSc., ktorý mal konať za žalobcu ako konateľ pri žalovaným tvrdenom vrátení pôžičky žalobcovi a ďalší záver, že Ing. X. O., ktorý mal konať pri výdavkom pokladničnom doklade za žalovaného ako bývalý konateľ pravdepodobne nevyhotovil sporný podpis obsiahnutý v časti „vyhotovil“ na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006. Okresný súd správne kládol dôraz pri uplatnenom nároku žalobcu ako veriteľom voči žalovanému ako dlžníkovi na vrátenie poskytnutej pôžičky na to, že výdavkový pokladničný doklad predložený žalovaným zo dňa 31.12.2006 nie je dôkazom o vrátení pôžičky žalovaným žalobcovi. Vyplýva to z rozhodujúcej skutočnosti, že podpis za žalobcu ako veriteľa, ktorý mal potvrdiť vrátenie pôžičky žalovaným, a to podpis Ing. V. C., CSc., konateľa žalobcu, podľa záveru znaleckého posudku nie je podpisom Ing. V. C., CSc. Sporný podpis obsiahnutý v časti „Podpis príjemcu“ na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006 nie je podpisom Ing. C., ak závery znaleckého posudku vylúčili pravosť podpisu Ing. V. C., CSc. Ak sa žalovaný bránil vrátením pôžičky žalobcovi, čo mal preukazovať dôkaz výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2006, tak ak výsledky dokazovania potvrdili to, že za žalobcu ako veriteľa tento výdavkový pokladničný doklad nebol podpísaný konateľom žalobcu Ing. C., CSc., keď závery znaleckého dokazovania okresným súdom ustanovenej znalkyne potvrdili, že Ing. V. C., CSc., na výdavkovom pokladničnom doklade v časti „Podpis príjemcu“ nevyhotovil sporný podpis, tým bolo nevyhnutné konštatovať, že žalovaný nepreukázal svoju obranu o vrátení pôžičky žalobcovi. Táto rozhodná skutočnosť, na ktorú poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v odseku 23., nadväzuje na súhrn ďalších vykonaných listinných dôkazov, ktoré okresný súd vyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 191 ods. 1 O.s.p. a z týchto vykonaných dôkazov vyhodnotil správny skutkový, ako aj právny záver, že žalovaný obranu o vrátení pôžičky žalobcovi v súdnom spore nepreukázal. 13. V podrobnostiach skutkových, ako aj právnych záverov krajský súd cez aplikáciu ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Dodáva sa, že v súhrne vykonávaných dôkazov pred okresným súdom nebola spochybnená ani vierohodnosť výpovede svedka Ing. O., pretože v konečnom dôsledku táto výpoveď svedka ako jeden z vykonaných dôkazov pred okresným súdom bol hodnotený v kontexte s tými dôkazmi, ktoré boli vykonávané pred súdom prvej inštancie, a pri ktorej svedeckej výpovedi nebola zistená jej nesúladnosť s obsahom ostatných dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní. Žalovaný aj na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/79/2015 zo dňa 16. septembra 2015 mal vytvorenú možnosť v rovine svojich oprávnení preukazovať obranu ním tvrdenú o vrátení pôžičky žalobcovi, ktorú obranu ak nepreukázal, tak zákonite uvedené viedlo k správnosti postupu okresným súdom, ktorý žalobe žalobcu vyhovel. V konaní okresného súdu a v prijatom súdnom rozhodnutí nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré v citácii uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. 14. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že žalovaný nepreukázal vrátenie pôžičky žalobcovi, keď za podstatné bolo to, čo zdôraznil aj okresný súd v napadnutom rozsudku, ak výsledky dokazovania potvrdili, že podpis príjemcu, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006 nie je podpisom Ing. C., CSc., konateľa žalobcu, ktorý žalobca vystupoval v pozícii veriteľa voči žalovanému. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, na ktorom dôkaze žalovaný postavil svoju obranu o vrátení pôžičky žalobcovi bol dôkazom vyvráteným, t.j. nebolo dokázané vrátenie pôžičky žalobcovi, pretože na výdavkovom pokladničnom doklade nebola preukázaná pravosť podpisov označených osôb, a to za žalobcu Ing. C., CSc. a za žalovaného Ing. O., ktorí mali konať pri tvrdení žalovaného o vrátení pôžičky a jej prevzatí žalobcom. 15. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislými výrokmi o náhrade trov konania, ktoré ak osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného neboli napadnuté, tak rovnako v spojení s výrokom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.277,57 Eur spolu s úrokom a s úrokom z omeškania boli potvrdené ako vecne správne výroky. 16. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.