Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219933 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113219933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Depositum s.r.o., so sídlom M. Rázusa 1329/28, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 736 611, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Martin Bednárik, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 049, proti žalovanému: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie M. K. X, XXX XX K. K., správca konkurznej podstaty úpadcu: ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/17/2013-192 zo dňa 7.9.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/17/2013-192 zo dňa 7.9.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu, uplatnené v prihláške pohľadávky zo dňa 27.03.2013 do konkurzného konania na majetok úpadcu ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, Slovenská republika, IČO: 00 168 319 na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1R/2/2012 vo výške prihlásenej istiny v sume 276.757,40 Eur a v sume 102.450,27 Eur sú nesporné a oprávnené v sume uplatnenej v prihláške zo dňa 27.3.2013, určenia, že pohľadávka v sume výšky istiny 276.757,40 Eur vznikla z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný obchodný tovar a služby, o čom pôvodný veriteľ MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok vystavil úpadcovi faktúru č. 2008042 zo dňa 1.10.2008 na sumu 9.356.422,- CZK (399.403,31 Eur), splatnú dňa 30.1.2009 a ktorú v časti sumy 122.645,91 Eur vzájomne započítal s úpadcom dňa 27.2.2012, keď následne túto pohľadávku postúpil postupca, a to obchodná spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.3.2012 na žalobcu ako postupníka, určenia, že pohľadávka v sume výšky istiny 102.450,27 Eur vznikla z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný obchodný tovar a služby, o čom pôvodný veriteľ MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok vystavil úpadcovi faktúru č. 2008041 zo dňa 30.9.2008 na sumu 2.400.000,- CZK (102.450,27 Eur), splatnú dňa 30.1.2009, keď následne túto pohľadávku postúpil postupca, a to obchodná spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.3.2012 na žalobcu ako postupníka. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 32 ods. 1, 2, 3a, 5, 6, 9, 15 a 16 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 28 ods. 2 predmetného zákona, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Čl. 8, § 150 ods. 1, § 186 ods. 2 veta prvá, § 185 ods. 1, 2, 3, § 191 ods. 1, 2, § 154 CSP dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. V súvislosti so včasnosťou podania žaloby okresný súd poukázal na ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. a nespornú skutkovú okolnosť doručenia písomného oznámenia pôvodného správcu označeného úpadcu zo dňa 20.05.2013 žalobcovi dňa 23.5.2013 (č.l. 8 spisu), keď pri doručení žaloby na okresný súd dňa 20.6.2013, ako vyplynulo z prezentačnej pečiatky okresného súdu, ktorou je opatrené č.l. 1 spisu, bolo skonštatované, že žaloba bola podaná včas, t.j. v lehote 30 dní, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu veriteľovi o popretí pohľadávky. 3. Okresný súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné prihlásenie pohľadávok veriteľa Roberta Víteka MIMO súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod poradovým č. 1 do konkurzného konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 1R/2/2012, a to pod poradovým č. 1 pohľadávka vo výške 276.757,40 Eur pri vymedzení právneho dôvodu - Zmluva o postúpení pohľadávky bližšie identifikovaná v popise právneho dôvodu podľa prílohy č. 1 a pod poradovým č. 2 vo výške 102.450,27 Eur pri vymedzení právneho dôvodu - Zmluva o postúpení pohľadávky rovnako bližšie identifikovaná podľa popisu v prílohe č. 1, ktorá príloha č. 1 sa nachádza na č.l. 7 spisu. Pri oboch pohľadávkach bolo v rámci prílohy č. 1 uvedené, že postupcovi MIMO TATRY, s.r.o. vznikla postupovaná pohľadávka voči dlžníkovi z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný obchodný tovar a služby, o čom postupca vystavil dlžníkovi faktúru, a to faktúru č. 2008042 z 1.10.2008 na sumu 9.356.422,- CZK splatnú 30.1.2009 a faktúru č. 2008041 na sumu 2.400.000,- CZK splatnú 30.1.2009. Okresný súd uviedol, že nebolo sporné ani to, že oznámenie popretia správcu tak, ako to vyplýva z písomného vyhotovenia listom zo dňa 20.5.2013, bolo veriteľovi doručené 23.5.2013. Nebola rozporovaná ani skutková okolnosť obsahu Zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia subjektu MIMOSTAV, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok z 31.7.2008, skutočnosť vystavenia faktúr subjektom MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok na úpadcu pod č. 2008041 na 2.400.000,- CZK a 2008042 na 9.356.422,- CZK s vymedzením popisu fakturovaného plnenia tak, ako vyplynulo z písomného vyhotovenia faktúr podľa č.l. 17 a 18, spísanie Vzájomného započítania záväzkov medzi spoločnosťami ROBSTAV, s.d., Družstevná č. 6, Liptovský Mikuláš a MIMO TATRY, s.r.o., Hradná č. 458, Liptovský Mikuláš zo dňa 27.2.2012 (č.l. 19 spisu), uzatvorenie dvoch Zmlúv o postúpení pohľadávok z 5.3.2012 medzi postupcom MIMO TATRY, s.r.o. a postupníkom Robertom Vítekom - MIMO (č.l. 20 až 23), uzatvorenie Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi postupcom Robertom Vítekom MIMO a postupníkom Z. A., ako sa nachádza na č.l. 79, 80 spisu a medzi postupcom Z. A. a postupníkom Depositum, s.r.o. podľa č.l. 103, ani nebol sporný obsah konečného zoznamu pohľadávok tak, ako tvoril súčasť spisového materiálu sp. zn. 1R/2/2012 a zachytáva obsah a rozsah popretia predmetných pohľadávok v zmysle č.l. 62 až 64 spisu. 4. Okresný súd aplikoval ust. § 185 ods. 2 CSP a pri rozhodnutí zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z obsahu výňatkov z Obchodného vestníka pod č. 34/2013 s dňom uverejnenia 18.2.2013 o uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok označeného úpadcu (č.l. 132 spisu), ďalej o uverejnení uznesenia Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 1R/2/2012 podľa Obchodného vestníka č. 78/2015 s dňom uverejnenia 24.4.2015 o potvrdení prevodu pohľadávok veriteľa Robert Vítek MIMO na veriteľa Z. A. (č.l. 93) a uverejnení uznesenia Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 1R/2/2012 podľa Obchodného vestníka č. 74/2016 s dňom uverejnenia 19.4.2016 o povolení vstupu navrhovateľa Depositum, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica do označeného konkurzného konania namiesto veriteľa Z. A. (č.l. 108). 5. Okresný súd uviedol, že primárne posudzoval obranu s poukazom na úpravu § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., keď bola namietaná neúčinnosť popretia predmetných pohľadávok z dôvodu absencie vymedzenia konkrétnych dôvodov tohto popretia, pre absenciu vymedzenia rozsahu, a teda i konkrétnej výšky popretia predmetných pohľadávok, z dôvodu absencie označenia subjektu, ktorý popretie učinil v oznámení o popretí tak, ako toto tvorí súčasť spisu na č.l. 8 - Oznámenie pôvodného správcu konkurznej podstaty označeného úpadcu zo dňa 20.05.2013 (ďalej len „Oznámenie“ alebo „Oznámenie o popretí“). Okresný súd skonštatoval, že veriteľ - Robert Vítek MIMO lehotu na prihlásenie pohľadávok dodržal a rovnako bola žalovaným dodržaná i lehota na popretie pohľadávok. K obrane okresný súd uviedol, že z úpravy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva zákonná povinnosť žalovaného v obsahu písomného Oznámenia o popretí, ktoré zasiela veriteľovi popretej pohľadávky, konkretizovať, a teda presne uviesť dôvody popretia, ani výšku a rozsah popretia pohľadávky a ani označiť konkrétny subjekt, ktorý popretie učinil. Predmetné oznámenie je výlučne naplnením notifikačnej povinnosti správcu vo vzťahu k veriteľovi popretej pohľadávky, a účelom takéhoto oznámenia je odovzdanie informácie o samotnej skutočnosti popretia. Z predmetného zákonného ustanovenia nevyplýva ani len demonštratívny výpočet obsahových náležitostí oznámenia o popretí, ktorého primárnou a základnou úlohou je samotné informovanie veriteľa o skutočnosti popretia jeho pohľadávky. Po obdržaní informácie o popretí prihlásenej pohľadávky je v záujme ochrany vlastných práv vecou iniciatívy veriteľa popretej pohľadávky komunikovať so správcom alebo s konkurzným súdom, a to predovšetkým formou nahliadnutia do konkurzného spisu za účelom zistenia obsahu popretia v zmysle nadobudnutia vedomosti o konkrétnych dôvodoch popretia, s cieľom sformulovania obrany voči popretiu a argumentácie odôvodňujúcej prípadnú incidenčnú žalobu o určenie popretej pohľadávky. Zákon č. 7/2005 Z.z. za tým účelom upravuje lehotu na podanie incidenčnej žaloby tak, ako táto vyplýva z ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., v rámci plynutia ktorej má veriteľ popretej pohľadávky možnosť a dostatočný časový priestor na základe ťažiskovo vlastnej iniciatívy zistiť konkrétne dôvody popretia a sformulovať svoju prípadnú argumentáciu odôvodňujúcu incidenčnú žalobu. Okresný súd preto na rozdiel od žalobcu vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého v prípade situácie, aká nastala v danej veci, a to, že v samotnom písomnom Oznámení o popretí pohľadávky absentovali konkrétne dôvody popretia, avšak tieto boli obsiahnuté v Zozname pohľadávok, ktorý bol doručený konkurznému súdu dňa 14.5.2013, ako vyplynulo z oboznámenej časti pripojeného konkurzného spisu podľa č.l. 185 spisu, teda ešte pred uplynutím lehoty na včasné podanie incidenčnej žaloby, bolo potrebné vychádzať zo záveru o účinnom, a teda riadnom odôvodnení popretia predmetných pohľadávok, ktoré bolo obsiahnuté v konečnom zozname pohľadávok, a ktoré popretie spĺňalo obsahové náležitosti popretia pohľadávok podľa § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., a preto išlo o popretie účinné. Nesporne žalobca mal možnosť nahliadnuť do konkurzného spisu, kde sa obsah popretia s uvedením konkrétnych dôvodov nachádzal od 14.5.2013, preto bola irelevantná skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, a to, že popretie s uvedením konkrétnych dôvodov popretia nebolo obsahom správcovského spisu, ktorá skutočnosť vyplynula z vyjadrenia sa samotného žalovaného v priebehu konania. Rovnako ako irelevantnú vzhľadom na obsah oboznámeného konkurzného spisu, kde sa nachádza Zoznam pohľadávok s obsahom vymedzujúcim dôvody popretia z 3.5.2013 vo vzťahu ku obom pohľadávkam, určenia ktorých sa žalobca domáhal, a ktorý Zoznam pohľadávok s takýmto obsahom popretia bol konkurznému súdu doručený 14.5.2013, okresný súd hodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej nebolo zrejmé, kedy sa toto popretie stalo súčasťou konkurzného spisu a či sa tak nestalo až v súvislosti s týmto incidenčným konaním. Toto spochybňujúce tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené listinným dôkazom oboznámeným na pojednávaní dňa 8.8.2017 - sprievodným listom doručeným okresnému súdu 14.5.2013 zo dňa 14.5.2013 pod záhlavím BMK Konkurz, k.s., ktorý je súčasťou pripojeného spisového materiálu sp. zn. 1R/2/2012, a ktorý list bol sprievodným listom pri doručení Zoznamu pohľadávok s obsahom popretia, ako vyplynulo z č.l. 60 až 64 konkurznému súdu. Za určujúcu skutočnosť preto okresný súd hodnotil obsah popretia tak, ako vo vzťahu k obom predmetným pohľadávkam vyplynulo zo Zoznamu pohľadávok podľa č.l. 60 až 64. 6. Okresný súd k argumentácii žalobcu, pokiaľ s neúčinnosťou Oznámenia o popretí pohľadávok poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 409/2013 z 11.9.2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/139/2007 z 31.3.2009 a sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30.1.2017, uviedol, že tieto rozhodnutia nevychádzajú zo skutkových východísk, aké boli v prejednávanej veci, kedy v samotnom Oznámení správcu o popretí pohľadávky, ktoré bolo doručené veriteľovi popretých pohľadávok, úplne absentovali dôvody popretia právneho dôvodu, vymedzenie rozsahu a výšky popretia pohľadávok a tak isto absentovalo označenie subjektu, ktorý popretie činí a absencia rovnakých údajov bola preukázaná i v obsahu samotného správcovského spisu odovzdaného novému správcovi, oproti čomu v Zozname pohľadávok boli uvedené ako dôvody popretia (právny dôvod), tak i rozsah a výška popretia predmetných pohľadávok, ako aj vymedzenie subjektu popretia, čo bolo ťažiskovo skutočnosťou odlišnou oproti skutkovým východiskám označených rozhodnutí. Označené rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR a v nich vyvodené závery riešili predovšetkým otázku rozsahu a obsahu popretia pohľadávky ako skutočnosti určujúcej rozsah a obsah relevantnej procesnej obrany v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky. Označené rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR osobitne neriešili disproporciu obsahu samotného oznámenia o popretí pohľadávky zasielaného správcom veriteľovi popretej pohľadávky, prípadne úplnú absenciu dôvodov tohto popretia v oznámení o popretí pohľadávok na jednej strane a obsahu popretia podľa zoznamu pohľadávok, ako tomu bolo v prejednávanej veci, ale ťažiskovo tieto rozhodnutia vymedzujú záver o neprípustnosti preskúmavania popretých pohľadávok v incidenčnom konaní aj z iných, až v incidenčnom konaní uvedených dôvodov, a teda z dôvodov, ktoré v samotnom popretí pohľadávok obsiahnuté neboli. Toto však bola okolnosť, ktorá nepredstavovala podstatu otázky riešenej v tomto súdnom konaní, a to, či bolo možné vôbec za účinné popretie považovať popretie predmetných pohľadávok pri obsahu Oznámenia správcu adresovanom veriteľovi popretej pohľadávky, tak ako to vyplýva z č.l. 8, teda pri absencii dôvodov popretia v tomto Oznámení, ako aj v správcovskom spise, avšak pri súčasnom preukázaní obsahu popretia predmetných pohľadávok vymedzením konkrétnych dôvodov popretia vrátane rozsahu popretia v Zozname pohľadávok, ako to bolo v tejto veci, a ku ktorej otázke okresný súd zaujal stanovisko, a to, že popretie vzhľadom na obsah Zoznamu pohľadávok je účinné. 7. Okresný súd uviedol, že po vyriešení otázky účinnosti popretia v súlade s označenými rozhodnutiami Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR v danom incidenčnom konaní sa zaoberal hodnotením dôvodnosti popretia v rozsahu, ako to vyplynulo vo vzťahu k obom predmetným pohľadávkam zo Zoznamu pohľadávok. Z obsahu Oznámenia o popretí pohľadávky tak, ako sa nachádza na č.l. 8 spisu, podľa okresného súdu jednoznačne a určito vyplynul dôvod popretia právneho dôvodu predmetnej pohľadávky spočívajúci v tvrdení žalovaného o nepreukázaní titulu samotného vzniku práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na zaplatenie predmetných pohľadávok voči úpadcovi, nakoľko nebolo preukázané, z akého titulu mali predmetné pohľadávky vzniknúť, akým spôsobom boli na spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o. prevedené práva spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o.. Tento dôvod popretia právneho dôvodu bol spojený s otázkou aktívnej vecnej legitimácie samotného pôvodného žalobcu - subjektu veriteľa, ktorý si prihlásil predmetné pohľadávky v konkurznom konaní - Roberta Víteka MIMO, ktorý mal ako postupník nadobudnúť predmetné pohľadávky od subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na základe dvoch Zmlúv o postúpení pohľadávok v zmysle č.l. 20 a 22 spisu. Preukázanie aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu v tomto konaní bolo spojené v tejto incidenčnej veci s dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že subjektu postupcu MIMO TATRY, s.r.o., od ktorého pôvodný žalobca Robert Vítek MIMO ako postupník nadobudol predmetné pohľadávky, svedčili predmetné pohľadávky voči úpadcovi z hľadiska hmotného práva, a teda, že existoval hmotno-právny základ aktívnej vecnej legitimácie subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na takú hmotno-právnu dispozíciu predmetnými pohľadávkami, ako vyplynulo zo Zmlúv o postúpení pohľadávok z č.l. 20 a 22 spisu. Uvedené podľa názoru okresného súdu platilo i pri produkovaní listinných dôkazov zo strany žalobcu, a to Zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia subjektu MIMOSTAV, s.r.o. zo dňa 31.7.2008, Zmlúv o postúpení pohľadávok z č.l. 20, 22 i faktúr č. 2008041, 2008042 podľa č.l. 17, 18 spisu, ako aj Vzájomného započítania záväzkov z 27.2.2012 (č.l. 19 spisu), ktoré listinné dôkazy by mali relevanciu práve a len pri preukázaní skutočnosti, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. bol z hľadiska hmotného práva svedčiaceho mu na základe konkrétneho hmotno- právneho titulu, teda konkrétneho hmotnoprávneho dôvodu, subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi. Žalobca, ktorého ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázal, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal (kedy a na základe akého dôvodu) subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi. Ak sa tak malo stať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so subjektom MIMOSTAV, s.r.o., tak takáto platná písomná zmluva v konaní nebola preukázaná. Rovnako nebol spoľahlivo a jednoznačne preukázaný ani žiaden iný hmotno-právny základ práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na zaplatenie predmetných pohľadávok voči úpadcovi, ktoré pohľadávky boli následne predmetom postúpenia na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok z č.l. 20 až 22 medzi postupcom MIMO TATRY, s.r.o. a Robertom Vítekom MIMO ako postupníkom, a na základe ktorých zmlúv o postúpení pohľadávok mal ďalej tieto pohľadávky nadobudnúť subjekt postupníka Z. A. (Zmluva o postúpení pohľadávok z č.l. 79 až 80) a následne aktuálny žalobca Depositum, s.r.o. (Zmluva o postúpení pohľadávok z č.l. 103 až 105), a ktoré právo tiež bolo predmetom dispozície na základe Dohody o započítaní podľa č.l. 19 spisu. K jednotlivým dispozíciám okresný súd zdôraznil, že subjekt právneho vzťahu môže účinne, a teda s konkrétnymi právnymi dôsledkami disponovať len s právami, ktoré mu svedčia, je ich subjektom z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci však nebolo takéto oprávnenie subjektu MIMO TATRY, s.r.o. spoľahlivo a jednoznačne preukázané, a preto tento subjekt nemohol ani účinne disponovať predmetnými pohľadávkami na základe Zmlúv o postúpení pohľadávky uzatvorenými medzi ním ako postupcom a Robertom Vítekom MIMO ako postupníkom podľa zmlúv z č.l. 20 až 22 spisu a ani na základe Dohody o započítaní podľa č.l. 19. 8. Okresný súd osobitne k právnemu úkonu Dohody o započítaní z 27.2.2012 zdôraznil, že z jeho obsahu nevyplýva právny úkon uznania predmetných pohľadávok tak, ako tvrdil žalobca, ale len dispozícia prostredníctvom právneho úkonu započítania, ktorá sa týkala práv, ktoré subjektu MIMO TATRY, s.r.o. nesvedčili a v dôsledku čoho ani nemohli nastúpiť účinky tohto právneho úkonu dohody o započítaní ani podľa rozsahu účinkov v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Samotné vystavenie faktúr č. 2008041 a 2008042 podľa č.l. 17 a 18 spisu okresný súd hodnotil len ako deklaratórne úkony pri absencii spoľahlivého preukázania samotnej skutočnosti hmotného práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na zaplatenie takto fakturovaných pohľadávok voči úpadcovi, a to či už na základe hmotno- právnej dispozície prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky alebo originárnym spôsobom, teda samotným vynaložením nákladov, čo okresný súd uviedol ťažiskovo vo vzťahu ku faktúre č. 2008042, a ktoré vynaloženie nákladov a akýchkoľvek investícií zostalo v konaní výlučne v rovine tvrdenia, pri súčasnej procesnej obrane žalovaného v nadväznosti na obsah popretia predmetných pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým práve skutočnosť ich vzniku a nadobudnutia subjektom MIMO TATRY, s.r.o. žalovaný namietal. 9. Na základe tejto primárnej argumentácie okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu nepreukázania právneho dôvodu predmetných pohľadávok, a tým zároveň i nepreukázania výšky predmetných pohľadávok, určenia ktorých sa žalobca touto žalobou domáhal. Okresný súd len pre úplnosť uviedol, že ďalšie dôvody popretia nemali na uvedené nosné právne posúdenie veci s vyústením do rozhodnutia o zamietnutí žaloby žiaden vplyv. Z predloženej prihlášky predmetných pohľadávok, tak ako je v spise na č.l. 6, vyplynulo vyhlásenie veriteľa Roberta Víteka o tom, že pohľadávky v celom rozsahu eviduje vo svojom účtovníctve. Samotný dôvod popretia pohľadávok uvedený v konečnom zozname pohľadávok, podľa ktorého dlžník tieto vo svojom účtovníctve neeviduje, by ani nemohol ako relevantný dôvod popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávok obstáť, pretože veriteľ popretých pohľadávok nenesie žiadnu zodpovednosť za spôsob a prípadnú nesprávnosť vedenia účtovníctva úpadcu. Pri konštatovanom nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní okresný súd osobitne nehodnotil dôvod popretia pohľadávky, podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávky nebola podpísaná všetkými konateľmi. V tejto časti okresný súd zdôraznil, že toto popretie pri absencii konkretizácie identifikácie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej sa táto časť popretia týka, hodnotil ako neurčité, pretože z neho nebolo zrejmé, ktorej konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok sa tento dôvod popretia týka. Ak by však išlo o dôvod vzťahujúci sa ku zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá by v tejto časti bola dostatočne identifikovaná, okresný súd vo všeobecnej rovine v tejto časti poukázal pri vedomosti obsahu zápisu spôsobu konania zmluvných strán podľa ich zápisu v obchodnom registri na závery rozhodnutia Vrchného súdu ČR sp. zn. 9Cmo 559/2003 z 29.4.2004 alebo podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 29 Cdo 695/2000, v nadväznosti na ktoré závery by bolo potrebné takúto zmluvu o postúpení pohľadávky vyhodnotiť ako neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. K otázke absencie oznámenia postúpenia pohľadávok dlžníkovi a od toho vyvodzovanej neúčinnosti postúpenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd poukázal na závery podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Odo 657/2005 z 27.6.2007, v nadväznosti na ktoré závery bolo potrebné v prejednávanej veci podmienku notifikácie postúpenia voči dlžníkovi vyhodnotiť ako splnenú. Vzhľadom na skutočnosť nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v konaní nebol priestor pre samostatné hodnotenie popretia predmetných pohľadávok z dôvodu premlčania, čo bolo vo svojej podstate obsahovo popretie vymáhateľnosti predmetných pohľadávok, a určenia ktorej vymáhateľnosti predmetných pohľadávok sa žalobca predmetnou žalobou ani nedomáhal. Osobitne však k dôvodu popretia - premlčanie predmetných pohľadávok okresný súd podporne uviedol, že k premlčaniu práva svedčiaceho určitému subjektu práva môže dôjsť, len ak je preukázané, že tento subjekt je nositeľom tohto práva z hľadiska hmotného práva, čo vo vzťahu k žalobcovi v prejednávanej veci, tak ako skonštatoval okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyššie, preukázané nebolo a v nadväznosti na čo primárne z tohto dôvodu okresný súd nevzhliadol priestor pre osobitné hodnotenie dôvodu popretia - premlčanie pohľadávok. Z týchto záverov okresný súd žalobu zamietol. 10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto úspešnou stranou v spore bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorého výška bude určená okresným súdom v samostatnom uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako odvolacie dôvody poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP s návrhom, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený, žalobe vyhovené, resp. aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. V prvom rade žalobca ako hlavný odvolací dôvod poukázal na porušenie práva na spravodlivý proces. Uviedol, že okresný súd nepostupoval podľa ust. § 181 CSP. Okresný súd viaže v sporovom konaní procesná povinnosť, ktorej obsahom je oboznámiť sporové strany o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Podľa žalobcu okresný súd v danej veci nepostupoval v súlade s týmito procesnými pravidlami, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Jedným z podstatných dôvodov zamietnutia žaloby bolo, že žalobca nepreukázal, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal (kedy a na základe akého konkrétneho právneho dôvodu) subjektom predmetných pohľadávok proti úpadcovi (odsek 23. odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Žalobca uviedol, že pokiaľ by si okresný súd splnil svoju procesnú povinnosť a poskytol by stranám sporu informácie o spornej a nespornej časti skutkového základu, mohol žalobca poskytnúť okresnému súdu potrebné vysvetlenia, prípadne navrhnúť svedkov na preukázanie existencie právneho vzťahu. V dôsledku absencie predbežného právneho posúdenia došlo v danom konaní podľa žalobcu k prekvapivému rozhodnutiu založenému na neočakávanom vyhodnotení dôkazov spôsobom, ktorý vylúčil žalobcu z argumentácie o predmete sporu. Žalobca sa v danom prípade spoliehal na listinu označenú ako Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.02.2012, ktorú podpísali úpadca, ako aj právny predchodca žalobcu. Z tejto listiny vyplýva uznanie záväzku uplatňovaného konkurznou prihláškou, ako aj právny dôvod vzniku tohto záväzku, a to Zmluva o prevode práv a povinností zo dňa 04.09.2008 podľa čl. III. Ak by žalobca na základe predbežného posúdenia zistil, že táto listina okresnému súdu pre unesenie dôkazného bremena nie je postačujúca, vyhľadal by ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najmä by navrhol predvolať konateľa spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., ktorý bol pri vzniku všetkých záväzkov popretých správcom. V dôsledku absencie predbežného posúdenia veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP okresný súd nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s rozsahom sporných skutočností a reagovať na sporný záver Okresného súdu Žilina o neunesení dôkazného bremena, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasťou kontradiktórnosti sporového konania je aj postup súdu, ktorý ešte pred skončením dokazovania oznámi stranám, ako sa mu vec predbežne z právnej stránky javí, čím im umožní naplno uplatniť procesné práva a prispieť tak v konečnom dôsledku k zisteniu skutkového stavu veci pri súčasnom zachovaní rýchlosti a kontradiktórneho charakteru konania. 13. Ďalej žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Záväzok úpadcu voči žalobcovi bol založený na základe trojstranného právneho vzťahu (finančného vyrovnania) medzi úpadcom - spoločnosťou MIMO TATRY, s.r.o. a spoločnosťou MIMOSTAV, s.r.o., pričom bol náležite tento vzťah opísaný v žalobe zo dňa 14.06.2013. Žalobca uviedol, že na trojstranné finančné vyrovnanie odkazovala Zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o. zo dňa 31.7.2008, ako aj popis záväzkov úpadcu obsiahnutý vo faktúre č. 2008042 zo dňa 1.10.2008 a faktúre č. 2008041 zo dňa 30.9.2008. Skutočnosť, že k vzniku záväzku skutočne došlo, preukazovalo aj Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.2.2012. Tieto listiny mal podľa názoru žalobcu okresný súd vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, keďže tvorili prílohu žaloby a okresný súd ich mal pri rozhodovaní k dispozícii. Za podstatnú považoval žalobca skutočnosť, že vzájomné započítanie záväzkov podľa svojej povahy je uznaním záväzku podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. S uznaním záväzku je spojená vyvrátiteľná domnienka existencie záväzku. Okresný súd však tento listinný dôkaz hodnotil len podľa jeho označenia (nadpisu) a nezobral do úvahy, že obsahom listiny označenej ako „vzájomné započítanie“ je aj uznanie záväzkov. Žalobca poukázal na posledný odsek tohto úkonu, kde je vyjadrené „vzájomné uznanie prípadných ďalších záväzkov z projektu BD Buchlovice...“, zo zmyslu ktorých použitých výrazov bolo zrejmé, že strany navzájom uznávajú záväzky uvedené v tejto listine. Ak úpadca uznal záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu, potom platí vyvrátiteľná právna domnienka existencie záväzkov uplatňovaných prihláškou. 14. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové zistenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ak napriek domnienke existencie záväzkov uplatňovaných prihláškou požadoval od žalobcu, aby tieto záväzky preukazoval. Žalobca mal za to, že na túto vec mali byť aplikované závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014. Predmet incidenčného sporu je vymedzený popieracím prejavom správcu, uvedeným v oznámení o popretí pohľadávky. Oznámenie o popretí v predmetnej veci neobsahovalo rozsah popretia ani odôvodnenie popretia tak, ako to konštatoval Okresný súd Žilina pod odsekom 22. odôvodnenia svojho rozsudku, a preto takýto stav bez ďalšieho mal viesť k určeniu, že pohľadávky uplatnené prihláškou zo dňa 27.3.2013 sú v celom rozsahu nesporné a považujú sa za zistené v konkurze. Okresný súd aj napriek uvedenému vymedzil predmet sporu tvrdeniami bývalého správcu, uvedenými v zozname pohľadávok, ktorý bol predložený len konkurznému súdu, v správcovskom spise sa tento zoznam nenachádzal vôbec, o čom sa žalobca presvedčil nahliadnutím do tohto spisu, potom sa mal týchto tvrdení prísne pridržiavať pri vymedzení sporných skutočností. Okresný súd správne odmietol popretie z dôvodu, že úpadca popreté pohľadávky neevidoval v účtovníctve. Podmienku notifikácie postúpenia pohľadávky okresný súd považoval za splnenú, premlčanie pohľadávky osobitne nehodnotil. Okresný súd za jediný relevantný dôvod popretia prihlásených pohľadávok považoval nepreukázanie ich existencie. Tento záver okresného súdu o nepreukázaní existencie prihlásených pohľadávok bol nesprávny, pretože podľa žalobcu je založený na nesprávnom presune dôkazného bremena na žalobcu. Ak by okresný súd podľa obsahu konkrétne posúdil listinu s názvom „vzájomné započítanie“ ako listinu obsahujúcu tiež uznanie záväzku úpadcu voči žalobcovi, potom by musel konštatovať, že všeobecné a neurčité popretie ohľadom neexistencie prihlásenej pohľadávky neobstojí. Z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že je to práve úpadca, resp. správca, na ktorom spočíva v danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že uznaný záväzok neexistuje. Dôkaz o neexistencii záväzku (prihlásených pohľadávok) však v posudzovanej veci nepredložil žiaden zo správcov ani bývalý ani súčasný a ani úpadca, preto okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s hmotným právom preniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie záväzku na žalobcu. Rovnako potom neobstojí ani námietka premlčania, pokiaľ nastali účinky uznania záväzku, a tým v čase uplatnenia pohľadávok prihláškou nebola žiadna z pohľadávok premlčaná. 15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.10.2017. Žalovaný zotrval na doterajších svojich tvrdeniach s tým, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny, s návrhom na jeho potvrdenie a priznaním trov odvolacieho konania. 16. K vyjadreniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 12.12.2017 (č.l. 241 spisu). Vo svojom vyjadrení žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch, keď mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je prekvapivé, ak okresný súd neurobil predbežné právne posúdenie veci, a toto neoznámil sporovým stranám. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové zistenia, ak okresný súd nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz - Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.02.2012, pretože túto listinu mal hodnotiť po obsahovej stránke, na základe čoho by dospel k záveru, že ide o uznanie záväzkov, a teda, že záväzky žalovaného existovali aj v čase ich uplatnenia prihláškou. Predmet incidenčného konania je vždy vymedzený prejavom správcu, obsiahnutým v oznámení o popretí pohľadávky. Keďže v právnej veci žalobcu a žalovaného takéto vymedzenie absentuje, nebol predmet konania určený, čo malo viesť k záveru o určení pohľadávok za nesporné a ich označeniu za zistené. Ak došlo k uznaniu záväzkov, bolo úlohou žalovaného preukázať, že uznané záväzky neexistujú, k čomu v konaní nedošlo. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu zmeny rozsudku okresného súdu a vyhovenia žalobe, resp. zrušení rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 17. K doručenému vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 12.12.2017 sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.02.2018 (č.l. 251 spisu) tak, že zotrval na závere vecne správneho rozhodnutia okresného súdu, z ktorého dôvodu rozsudok žiadal potvrdiť s priznaním trov súdneho konania. Žalovaný uviedol, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože vec bola okresným súdom správne posúdená. 18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/23/2018-265 zo dňa 25.09.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 13.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. 20. Primárne krajský súd uvádza, že základom posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu boli odvolacie dôvody žalobcu, obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 25.9.2017 (č.l. 217- 220 spisu), vo väzbe na závery prijaté okresným súdom v odôvodnení jeho rozsudku. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu bolo dôsledným spôsobom aplikované ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, vo väzbe k dôkaznému stavu zistenému okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže nebolo zistené, že by bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie, resp. jeho doplnenie. 21. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bolo namietanie porušenia práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Porušenie tohto práva žalobca viazal na to, že okresný súd nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, ak podľa žalobcu okresný súd neposkytol stranám informáciu o spornej a nespornej časti skutkového základu. Pokiaľ by to okresný súd urobil, žalobca by poskytol súdu potrebné vysvetlenia, prípadne navrhol svedkov na preukázanie existencie právneho vzťahu, preukázanie, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal, kedy a na základe akého právneho dôvodu, subjektom predmetných pohľadávok proti úpadcovi. Žalobca uviedol, že v dôsledku absencie predbežného právneho posúdenia veci došlo k prekvapivému rozhodnutiu založenému na neočakávanom vyhodnotení dôkazov spôsobom, ktorý vylúčil žalobcu z argumentácie o predmete sporu, a pokiaľ by žalobca na základe predbežného posúdenia zistil, že listina, ktorú predložil okresnému súdu, a to listina označená ako „Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.02.2012“, pre unesenie dôkazného bremena žalobcu nepostačovala, vyhľadával by ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najmä navrhol by predvolať konateľa spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., ktorý bol pri vzniku všetkých záväzkov popretých správcom. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že v dôsledku absencie predbežného posúdenia veci podľa ust. § 181 ods. 2 CSP nedal okresný súd žalobcovi možnosť oboznámiť sa s rozsahom sporných skutočností a reagovať na sporný záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Krajský súd uvádza, že vyššie uvedený odvolací dôvod žalobcu, a to, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak podľa námietky žalobcu okresný súd nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 1, 2 CSP, nebol relevantný. Primárne je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) a či uvedený postup súdu znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, prípadne maril možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Krajský súd sa oboznámil s postupom okresného súdu, na základe ktorého konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nebola žalobcovi zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní v súvislosti s podanou žalobou, t.j. nebolo žalobcovi upreté právo predkladať tvrdenia, označovať dôkazy na ním tvrdenú opodstatnenosť podanej žaloby. Žalobca mal postupom konania okresného súdu vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňoval a napĺňal výkon svojich oprávnení. 23. Krajský súd sa oboznámil so Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 6.6.2017 (č.l. 174 - 178 spisu), z ktorej vyplýva, že okresný súd postupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, čo je zaznamenané aj v predmetnej zápisnici (č.l. 177 spisu), keď okresným súdom bol konštatovaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, po ktorom konajúca sudkyňa ďalej viedla konanie o predkladaných návrhoch, dôkazoch. Z postupu žalobcu nebolo preukázané, že by bola vznesená námietka voči obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.6.2017, v ktorej bol okresným súdom konštatovaný postup v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a tento bol aj zaprotokolovaný. Vzhľadom k uvedenému preto krajský súd pri odvolacom dôvode žalobcu, že okresný súd nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, vychádzal z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.6.2017 za konštatovania, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný, pretože je zaznamenaný postup okresného súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP. 24. Z postupu konania súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca bol vylúčený z realizácie práva, ktoré mu priznáva procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok, naviac, keď žalobca si bol vedomý svojej dôkaznej povinnosti v konaní o určenie popretých pohľadávok, ak ide o konanie, u ktorého sa v zmysle ust. § 90 ods. 1 CSP vyžaduje povinné zastúpenie advokátom, u ktorého aj v spojení s Čl. 11 ods. 3 CSP sa vyžaduje profesionalita tohto právneho zastúpenia. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom, ako bola daná sporová právna vec, sa vyžaduje, že právny zástupca sporovej strany koná s náležitou znalosťou veci, spojenou s touto odbornosťou, ktorá má nepochybne väzbu aj k dôkaznej povinnosti žalobcu k rozsahu popieracieho prejavu správcu. Krajský súd je toho názoru, že ak by aj okresný súd nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, čo však nebol prípad danej sporovej veci, ak takto súd prvej inštancie postupoval, tak ani uvedené by neznamenalo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože pri povinnom zastúpení advokátom, s ohľadom na jeho profesijnú odbornosť sa vyžaduje, aby bolo konané s náležitou znalosťou veci, ktorá je spojená s touto odbornosťou, a teda aj vo vzťahu k preukazovaniu opodstatnenosti podanej žaloby. 25. Krajský súd poukazuje na to, že obdobou ust. § 181 ods. 2 CSP pred touto procesno-právnou úpravou bolo ust. § 118 ods. 2 O.s.p., vo vzťahu ku ktorému zákonnému ustanoveniu sa vyjadroval Ústavný súd SR v Uznesení č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, keď uviedol, že sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého ...„porušenie zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne“. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí dodal, že ani prípadné porušenie tohto ustanovenia nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu procesno- právny predpis, a to v tom čase Občiansky súdny poriadok priznával. 26. Procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť a toto procesné právo žalobcovi postupom okresného súdu nebolo odňaté. Žalobca v súvislosti s označovaním dôkazov si bol vedomý svojej dôkaznej povinnosti, a preto ak túto, v súvislosti s podanou žalobou podľa záverov okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku nesplnil, tak zákonite uvedené viedlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. Okresný súd svojim postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho práva, ktoré mu procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok priznáva. Krajský súd konštatuje, že okresný súd svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby realizovala jej patriace procesné práva. K porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza len vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo sa však v danej veci a v danom konaní pred súdom prvej inštancie nestalo. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/69/2017). K takémuto stavu porušenia práva na spravodlivý proces, vo vzťahu k sporovej strane žalobcu, v konaní pred súdom prvej inštancie, v zmysle vyššie uvedených zhodnotení krajským súdom nedošlo. 27. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, a to odsek 23., z ktorého vyplýva, že pôvodný žalobca Robert Vítek - MIMO, IČO: 17 939 836 mal preukázať, že pohľadávku, ktorú získal od MIMO TATRY, s.r.o., tento subjekt mal voči úpadcovi, a to na základe akého vzťahu. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, na základe akého vzťahu sa MIMO TATRY, s.r.o., stali veriteľom pohľadávky voči úpadcovi. V zmysle postupu okresného súdu, a to č.l. 156, 157, poučenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, z dôkazov označených a vykonaných pred okresným súdom, žalobca nepreukázal, že MIMO TATRY, s.r.o., od ktorej spoločnosti pôvodný žalobca Robert Vítek MIMO mal získať pohľadávku, bola táto spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., voči úpadcovi veriteľom. Za dôkaznej povinnosti žalobcu nebol preukázaný hmotno-právny vzťah, z ktorého by bolo preukázané postavenie MIMO TATRY, s.r.o., ako veriteľa voči úpadcovi. Okresný súd podľa názoru krajského súdu v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne vyvodil, ak listinu označenú ako „Vzájomné započítanie záväzkov medzi spoločnosťami ROBSTAV, stavebné družstvo, Družstevná 6, Liptovský Mikuláš a MIMO TATRY, s.r.o., Hradná 458, Liptovský Hrádok“, nevyhodnotil ako uznanie, pretože primárne žalobca prvotne nepreukázal, na základe čoho spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., mala svedčiť postupovaná pohľadávka voči úpadcovi. Okresný súd v odseku 23. svojho odôvodnenia správne hodnotil vystavenie faktúr č. 2008041, č. 2008042 (č.l. 17, 18 spisu) len ako deklaratórne úkony, pokiaľ absentovalo preukázanie základnej skutočnosti hmotného práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o., na zaplatenie fakturovaných pohľadávok voči úpadcovi. Naviac obsahovo popisom faktúra č. 2008042 odkazovala na prefakturovávané náklady, ktoré zostali len v rovine tvrdenia, nepreukázaného vynaloženia takýchto nákladov. Okresný súd listinu, na ktorú kládol dôraz žalobca, a to „Vzájomné započítanie záväzkov medzi spoločnosťami ROBSTAV, stavebné družstvo, Družstevná 6, Liptovský Mikuláš a MIMO TATRY, s.r.o., Hradná 458, Liptovský Hrádok“, nehodnotil len podľa označenia tejto listiny, ale podľa celého jej obsahu, preto ani v tomto smere nebola námietka žalobcu ako odvolateľa relevantná. Obsah tejto listiny hodnotil okresný súd vo väzbe aj k ostatným vykonaným dôkazom, z ktorých nebolo preukázané, na základe akého vzťahu sa spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., mala stať subjektom hmotného práva voči úpadcovi. Prejav vôle započítať nemožno stotožňovať s prejavom vôle uznať dlh, preto nemohlo dôjsť k presunu dôkazného bremena na žalovaného, ak žalobcom označený úkon započítania nebol vyhodnotený ako úkon uznania, s ktorým posúdením vykonaným okresným súdom sa rovnako stotožňuje aj krajský súd. Okresný súd správne úkon vzájomného započítania záväzkov nevyhodnotil ako uznanie a následne podľa výsledkov dokazovania správne uzavrel, že žalobca nepreukázal pohľadávku na strane spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., voči úpadcovi, na základe čoho potom nebol priestor na osobitné hodnotenie premlčania, keď posudzovaniu premlčania musí predchádzať preukázaný, existujúci nárok, resp. pohľadávka. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca nepreukázal to, že spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., sa stala subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi, s ktorými následne disponovala a v podrobnostiach na závery okresného súdu prijaté v odôvodnení napadnutého rozsudku odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. 28. Krajský súd dodáva, že pokiaľ za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu o nepreukázaní vzniku práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o., na zaplatenie predmetných pohľadávok voči úpadcovi, ktoré je obsiahnuté v odseku 23. jeho odôvodnenia, tak nebolo potrebné, aby odvolací súd opätovne v odôvodnení tohto rozsudku zopakoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ale bolo postačujúce na odôvodnenie rozsudku okresného súdu odkázať. Vyplýva to z toho, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09). 29. Ďalším odvolacím dôvodom žalobca smeroval k rozsahu popretia uskutočneného správcom. Zotrval na tom, že na danú vec sú aplikovateľné závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, ak predmet incidenčného sporu je vymedzený popieracím prejavom správcu uvedeným v oznámení o popretí pohľadávky, ktoré oznámenie o popretí v predmetnej veci neobsahovalo rozsah popretia ani odôvodnenie popretia tak, ako to podľa žalobcu v konečnom dôsledku konštatoval aj okresný súd v odseku 22. svojho odôvodnenia. Podľa žalobcu takýto stav mal bez ďalšieho viesť k určeniu, že pohľadávky uplatnené prihláškou zo dňa 27.03.2013 sú v celom rozsahu nesporné a považujú sa za zistené v konkurze. 30. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu okresný súd v odseku 22. svojho odôvodnenia riešil (v určitom zmysle) disproporciu medzi úkonom Oznámenia zo dňa 20.05.2013 (č.l. 8 spisu) a obsahom - rozsahom popieracieho prejavu správcu, obsiahnutého v zozname pohľadávok podľa č.l. 60 - 64 spisu. Okresný súd správne poukázal na to, že túto uvedenú disproporciu neriešili rozhodnutia NS SR a Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal žalobca, a to Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013, rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obo 139/2007, sp. zn. 3Obdo 70/2016, a preto v celom rozsahu z nich nie je možné vychádzať s odkazom na osobitosti danej sporovej právnej veci. To, čo je spoločné pre dané sporové konanie a vyjadrené rozhodnutiami NS SR a Nálezom Ústavného súdu SR, je účel incidenčného konania, keď v podstate je potrebné rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu a odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že tento vymedzený základný účel incidenčného konania okresný súd v rámci svojho rozhodovania naplnil, pretože posudzoval v súvislosti s podanou žalobou žalobcu o určenie popretých pohľadávok, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, ktorý popierací prejav v danej veci bol obsiahnutý v zozname pohľadávok podľa čl. 60 - 64 spisu. Okresný súd v rámci podanej žaloby podrobil prieskumu rozsah popieracieho prejavu správcu, ktorý bol obsiahnutý v zozname pohľadávok podľa č.l. 60 - 64 spisu v spojení s Oznámením zo dňa 20.5.2013 (č.l. 8 spisu), ktoré popretie podľa obsahu a rozsahu popretia v zozname pohľadávok považoval za účinné, s ktorým záverom sa stotožňuje aj krajský súd, čo potvrdzuje v podstate aj uznesenie NS SR z 30. januára 2017 sp. zn. 3Obdo/70/2016, podľa ktorého ... „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“. 31. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu uvádza, že popierací prejav obsiahnutý v zozname pohľadávok na č.l. 60 - 64 spisu tvoril základ vyvolaného incidenčného konania podanou žalobou žalobcu i napriek tomu, že Oznámenie zo dňa 20.5.2013 (č.l. 8 spisu) o popretí pohľadávok veriteľa Robert Vítek MIMO voči úpadcovi čo do dôvodu a výšky, neobsahovalo konkrétne dôvody popretia, ktoré konkrétne dôvody boli uvedené v popieracom prejave, obsiahnutom v zozname pohľadávok. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že popretie bolo účinné podľa ust. § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., aj keď Oznámenie o popretí zo dňa 20.5.2013 (č.l. 8 spisu) neobsahovalo konkrétne dôvody popretia, ak tieto konkrétne dôvody popretia sú vyjadrené v zozname pohľadávok podľa č.l. 60 - 64 spisu, pretože v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia. Účinné popretie, ktoré bolo obsiahnuté v zozname pohľadávok, v rozsahu tohto popieracieho prejavu okresný súd v sporovom konaní posudzoval, čo bol vecne správny postup, ktorý bol limitovaný rozsahom popieracieho prejavu, obsiahnutého v zozname pohľadávok. Jedným z dôvodov popretia bolo, že veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu prihlásenej pohľadávky, nepreukázal, z akého titulu mala pohľadávka vzniknúť veriteľovi, spôsob, akým boli na spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o. prevedené práva spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o., ktorým popretím sa súd prvej inštancie zaoberal ako základným dôvodom obsahu popieracieho prejavu obsiahnutého v zozname pohľadávok. Následne súd prvej inštancie skonštatoval vecne správnym spôsobom to, že podľa dôkazov označených žalobcom a vykonaných pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal v zmysle odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal, kedy a na základe akého konkrétneho právneho dôvodu subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi, a ak sa tak malo stať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so subjektom MIMOSTAV, s.r.o., tak takáto platná písomná zmluva v konaní preukázaná nebola. 32. Krajský súd na základe vyššie uvedených zhodnotení nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodné podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.