Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/96/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224455 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113224455.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnom spore žalobcu: Obec Varín, so sídlom Varín, Nám. sv. Floriána č. 1, IČO: 00 321 711, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom D., ul. N. č. XX, proti žalovanému: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. W. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Milanom Škultétym, advokátom, so sídlom A. ul. S. č. XX, o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/212/2013-608 zo dňa 23. septembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/212/2013-707 zo dňa 09. februára 2018, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd určuje, že právny úkon - bezodplatná zmluva o prevode zo dňa 21.12.2011, registrovaná Správou katastra Žilina pod č. konania 5925/01, ktorej vklad bol povolený 21.01.2000 medzi žalobcom ako predávajúcim Obcou Varín, Nám. sv. Floriána 1, 013 03 Varín, IČO: 00 321 711 a kupujúcim, žalovaným R. B., trvale bytom B. č. XX, XXX XX A., o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom mení tak, že žalobu žalobcu ohľadom tejto časti zamieta. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 4C/212/2013-608 zo dňa 23.09.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/212/2013-707 zo dňa 09.02.2018 určil, že právny úkon - bezodplatná zmluva o prevode zo dňa 21.12.2001, registrovaná Správou katastra Žilina pod č. konania 5925/01, ktorej vklad bol povolený 21.01.2000, medzi žalobcom ako predávajúcim Obcou Varín, Nám. Sv. Floriána 1, 013 03 Varín, IČO: 00 321 711 a kupujúcim, žalovaným R. B., trvale bytom: B. č. XX, XXX XX A., o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, je absolútne neplatným právnym úkonom. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie absolútnej neplatnosti dvoch zmlúv, jednak kúpnej zmluvy č. 4/2001 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 20.04.2001, registrovanej Správou katastra Žilina pod č.k. 1542/01, ktorej vklad bol povolený 25.05.2001, a to v jej časti článku I. b/ ako i zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, uzatvorenej medzi žalobcom ako prevádzajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom dňa 21.12.2001, registrovanej Správou katastra Žilina pod č.k. 5925/1, ktorej vklad bol povolený dňa 21.01.2002, ktorú následne označil žalobca ako bezodplatnú zmluvu o prevode zo dňa 21.12.2001. Mal za to, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv je daný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi stranami existuje, pretože žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmlúv, ktorými previedol a žalovaného nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva v prospech žalovaného, na základe ktorých zmlúv Správa katastra Žilina povolila vklad svojimi rozhodnutiami V 1542/01 dňa 25.05.2001 a V 5925/01 dňa 21.01.2002. Rozhodnutím v tejto veci dôjde k odstráneniu neistoty medzi stranami. I keď žalobca označil zmluvu z 21.12.2001, určenia neplatnosti, ktorej sa domáhal, ako bezodplatnú zmluvu o prevode zo dňa 21.12.2001, súd mal za to, že zmluvu je potrebné podľa obsahu posúdiť ako kúpnu zmluvu, a to s poukazom na zmluvné dojednanie v čl. III. zmluvy, z ktorého nesporne vyplýva, že prevod vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy nebol bezodplatný, keďže čl. III. zmluvy odkazuje, čo sa týka kúpnej ceny za zostatkový spoluvlastnícky podiel k prevádzanej nehnuteľnosti, na zmluvu č. 4/2001, ktorý spoluvlastnícky podiel mal byť „vzatý do úvahy už pri prevode vlastníckeho práva z prevádzajúceho na nadobúdateľa kúpnou zmluvou č. 4/2001 z 20.04.2001“. Teda pokiaľ aj je v čl. III. zmluvy následne uvedené, že „tento prevod uvedeného spoluvlastníckeho podielu je bezodplatný“, je zrejmé, že o bezodplatnosť prevodu vlastníctva sa v danom prípade nejednalo, keďže kúpna cena za pozemok v k.ú. M. parc. č. 203 zast. pl. o výmere 630 m2 v podiele 11/48 mala byť dohodnutá a mala byť zahrnutá do kúpnej ceny vo výške 402.298,50 Sk dojednanej v kúpnej zmluve č. 4/2001. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy č. 4/2001 však nevyplýva, že kúpna cena za pozemok parc. č. 203 bola v zmluve č. 4/2001 dohodnutá, keďže predávajúci sa zaviazal v čl. I. písm. b/ zmluvy č. 4/2001 len k tomu, že na kupujúceho prevedie spoluvlastnícky podiel v pozemku parc. č. 203 osobitnou zmluvou. Výška kúpnej ceny za tento pozemok v zmluve č. 4/2001 však uvedená nie je. V zmluve je výslovne uvedené v článku II., že dojednaná kúpna cena za predmet zmluvy č. 4/2001, teda za spoluvlastnícke podiely u nehnuteľností uvedených v čl. I. písm. a/ zmluvy predstavuje 350.000,- Sk a za spoluvlastnícke podiely u nehnuteľností uvedených v čl. I. písm. b/ zmluvy - pozemky parc. č. 192/1, 195/1, 199, 200, 202, 204, 208, 209, 210 a parc. č. 211, na ktorých pozemkoch sa nachádzajú nevyužívané poľnohospodárske stavby (ovčín, maštaľ, humno) a ktoré sú zapísané na LV č. XX na odbore katastra Okresného úradu v Žiline, predstavuje 52.298,50 Sk, celkom tak kúpna cena predstavuje 402.298,50 Sk, z čoho je zrejmé, že kúpna cena za pozemok parc. č. 203 v celkovej kúpnej cene 402.298,50 Sk obsiahnutá nie je. Vzhľadom na neurčitosť tejto zmluvy v časti jej podstatnej náležitosti, ktorou je kúpna cena, vzhľadom na chýbajúcu dohodu účastníkov zmluvy o kúpnej cene a vzhľadom na nedodržanie písomnej formy o tejto podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy súd dospel k záveru, že právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2001 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojitosti s § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a § 588 Občianskeho zákonníka. Ohľadom obrany žalovaného, že pozemky užíval viac ako 14 rokov, nerušene a dobromyseľne, v presvedčení, že je ich vlastníkom, mal súd za to, že k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 203 žalovaným v časti podielu 11/48 prevádzanému zmluvou zo dňa 21.01.2001 nedošlo vzhľadom na nesplnenie podmienky dobromyseľnej držby žalovaným. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/2001 tvrdiac, že prevod nehnuteľností, ktorý bol predmetom tejto zmluvy, uvedených v jej článku I pod písm. b/, Obecné zastupiteľstvo Obce Varín neschválilo, čím je zmluva v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu o absencii podmienky pre platnosť tejto kúpnej zmluvy, a to schválenie prevodu nehnuteľností obecným zastupiteľstvom podľa § 9 zák. č. 138/1991 Zb. neboli splnené. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a vzhľadom na čiastočný úspech obidvoch strán vo veci žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Jeho výhrady v odvolaní sa týkali ako právneho posúdenia neplatnosti zmluvy tak i právneho posúdenia vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Rovnako súd podľa neho pochybil tiež pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď neprihliadol na princíp pomeru jeho úspešnosti vo veci (§ 256 C. s. p.). Ohľadom právneho posúdenia veci predovšetkým namietal, že samotná výroková časť rozhodnutia týkajúca sa absolútnej neplatnosti zmluvy je zmätočná, neúplná a nezodpovedá skutočnosti. Vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol totiž povolený dňa 21.01.2002 a nie dňa 21.01.2000. Vo výroku chýba identifikácia nehnuteľností, ktorých sa neplatný právny úkon týka. Predmetom prevodu naviac neboli viaceré nehnuteľnosti, ale len jedna nehnuteľnosť a to parc. č. 203 v podiele 11/48 z celku. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluva v podobe, v akej bola zaregistrovaná, nie je pomenovaná ako bezodplatná. Takto ju účelovo označil žalobca v snahe presvedčiť súd o jej neplatnosti a takto ju označil aj súd vo výrokovej časti rozhodnutia. Naviac sám súd v bode 183. odôvodnenia uvádza, že zmluvu nepovažuje za bezodplatnú a má za to, že je potrebné ju posúdiť podľa obsahu ako kúpnu zmluvu, a to „ s poukazom na zmluvné dojednanie v čl. III. zmluvy, z ktorého nesporne vyplýva, že prevod vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy nebol bezodplatný“ a „kúpna cena za podiel 11/48 pozemku parc. č. 203 bola zahrnutá do kúpnej ceny vo výške 402.298,50 Sk dojednanej v kúpnej zmluve č. 4/2001“. V nasledujúcich bodoch odôvodnenia však súd konštatuje, že kúpna cena za pozemok parc. č. 203 v kúpnej cene 402.298,50 Sk obsiahnutá nie je. Práve pre absenciu dojednania kúpnej ceny v kúpnej zmluve považuje súd za dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 37 v spojení s § 39 a nasl. Občianskeho zákonníka. Hmotno- právny dôvod neplatnosti zmluvy však súd zrozumiteľne a jasne nevysvetlil. Nemožno sa predovšetkým stotožniť s tvrdením súdu, že kúpna cena za pozemok parc. č. 203 nie je obsiahnutá v kúpnej cene 402.298,50 Sk. V čl. III. zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 21.12.2001 sa jasne uvádza, že cena za tento pozemok bola do dohodnutej kúpnej ceny 402.298,50 Sk zahrnutá a tvorí jej súčasť. Rovnako ako cena za ostatné prevádzané nehnuteľnosti, ktoré takisto nie sú v kúpnej cene položkovito vyčíslené. Tiež považoval za potrebné zohľadniť fakt, že parcela č. 203 bola vždy funkčne určená ako spoločný dvor (dnes nádvorie), pre domy č. XX a XX. Podľa ustálenej právnej praxe je inštitút spoločný dvor osobitným, špecifickým druhom spoluvlastníctva k pozemku. Podiel na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti - k stavbe a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. S prevodom stavby sa prevádza i podiel zo spoločného dvora. Dôvodom pre takýto postup je zabezpečenie riadneho užívania stavby. Na prevod podielu k spoločnému dvoru sa nevzťahuje ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nie je možné nakladať so spoluvlastníckym podielom k spoločnému dvoru bez stavby, ku ktorej sa viaže. Týmto sa súd vôbec nezaoberal a ani to právne nevyhodnotil, hoci na to poukázal. V rámci právneho posúdenia vydržania vlastníckeho práva žalovaný poukázal na to, že nadobudol vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam postupne dedením a reštitúciou, pričom posledné spoluvlastnícke podiely získal kúpou od žalobcu v r. 2001 resp. 2002. Odvtedy nehnuteľnosti nerušene a v dobrej viere užíva v presvedčení, že jemu a jeho rodine patria v celosti. Následne poukázal na niektoré historické súvislosti týkajúce sa jeho rodiny, ktoré vyplývajú zo spisu. Ďalej žalovaný uviedol, že obe zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzatvorené zúčastnenými stranami predpísaným spôsobom kataster nehnuteľností akceptoval a právoplatným rozhodnutím povolil vklad vlastníckeho práva na neho. Vlastníkom prevádzaných častí nehnuteľností sa stal dňa 25.05.2001 resp. dňa 21.01.2002, kedy nadobudol účinnosť aj prevod vlastníckeho práva k 11/48 pozemku parc. č. 203. Týmto momentom sa on stal vlastníkom aj tejto spornej časti nehnuteľnosti. Odvtedy mal nehnuteľnosti vrátane prevedených spoluvlastníckych podielov aj v reálnej držbe a nerušene ich užíval v úprimnom presvedčení, že je ich vlastník. V nepretržitom užívaní ho nikto nerušil a nikto ani ničím nespochybňoval jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Tento stav trval až do 28.09.2012, kedy on obdržal od právneho zástupcu žalobcu list datovaný dňa 24.09.2012, v ktorom je po prvý raz spochybňovaná platnosť inkrimovaných zmlúv z dôvodu, že neboli odsúhlasené obecný zastupiteľstvom, že on za ne nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu, a že prevod spoluvlastníckeho podielu k parcele č. 203 bol bezodplatný. Aj preto z opatrnosti - pre prípad eventuálnej neplatnosti zmluvy - žalovaný namietal, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržal, nakoľko ju mal v nepretržitej dobromyseľnej a ničím nerušenej držbe po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Podľa neho, že údajne nesplnil podmienky dobrovoľnej držby odôvodnil súd jednou jedinou - pomerne nezrozumiteľnou vetou (viď bod 191). Poukázal na to, že eventuálne „nezaplatenie kúpnej ceny“ nie je dôvodom, ktorý by sám o sebe spochybňoval dobromyseľnosť držby. Otázku dobromyseľnosti držby je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“ a „pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“. Touto právnou úpravou sa podľa žalovaného súd vôbec nezaoberal a ani sa s ňou vôbec nevysporiadal v kontexte zisteného skutkového stavu. Ďalej poukázal na to, že v osobe predávajúceho išlo o verejnú inštitúciu, ktorá podlieha verejnej kontrole, pričom prevod vlastníckeho práva bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom a bez výhrad zaregistrovaný príslušným štátnym orgánom - katastrom nehnuteľností. Tieto skutočnosti boli samy o sebe spôsobilé vyvolať u neho presvedčenie, že časť spornej nehnuteľnosti prevzal do svojej držby dobromyseľne. S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto právom domnieval, že v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie nadobudol vlastnícke právo k pozemku parcela č. 203 vydržaním, pretože nepretržite - po dobu dlhšiu ako 10 rokov - nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou v presvedčení, že mu vlastnícke právo k nej patrí. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že jeho dobromyseľnosť nebola po celú dobu trvania vydržacej lehoty ničím relevantným narušená ani spochybnená. Podľa neho eventuálne pochybnosti je potrebné vyhodnotiť v jeho prospech. 3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol v napadnutej časti rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Žalobca aj napriek právnemu posúdeniu veci súdom v tom zmysle, že dôvod neplatnosti právneho úkonu - zmluvy spočíva v absencii dojednania kúpnej ceny, trval na svojej argumentácii, že dôvod neplatnosti spočíva aj v chýbajúcom schválení prevodu vlastníckeho práva z obce na žalovaného, nakoľko dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti produkované žalovaným v priebehu konania sú značne pochybné. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom dátumu povolenia vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností žalobca uviedol, že v dátume sa môže jednať o chybu v písaní, ktorá je odstraniteľná postupom podľa § 224 C. s. p. Namietanú identifikáciu nehnuteľností nepovažoval za relevantnú, nakoľko petit žaloby neznel o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale určenie o neplatnosti zmluvy. Podľa žalobcu súd správne vyhodnotil, že dôvod neplatnosti zmluvy spočíva v absencii dojednania kúpnej ceny, nakoľko kúpna cena za pozemok parc. č. 203 v celkovej kúpnej cene dohodnutej v zmluve č. 4/2001 zahrnutá skutočne nie je. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že hmotno-právny dôvod neplatnosti zmluvy súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne nevysvetlil, nakoľko tým sa súd dostatočne vysporiadal v bodoch 182. - 187. odôvodnenia rozhodnutia. K námietke žalovaného ohľadom vydržania žalobca uviedol, že v tomto prípade absentovala dobromyseľnosť žalovaného, t.j. existencia stavu, že držiteľ bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. žalovaný síce poukazuje na to, že eventuálne „nezaplatenie kúpnej ceny“ nie je dôvodom, ktorý by sám osebe spochybňoval dobromyseľnosť držby, nakoľko súd mal otázku dobromyseľnosti držby posudzovať “so zreteľom na všetky okolnosti“ a zistiť to „že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“, avšak neexistencia dohody v kúpnej cene v písomnej kúpnej zmluve a následné nezaplatenie kúpnej ceny v časovom horizonte mnoho rokov po uzavretí takejto zmluvy, je nevyhnutne nutné považovať za takú okolnosť, ktorá vylučuje čo i len náznak uvažovania o tom, že držiteľ nehnuteľnosti mohol byť dobromyseľný. 4. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu (replike) uviedol, že tento len poukazuje na argumentáciu, ktorou súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie a žiadne nové skutočnosti v podaní neuvádza. Ani on logicky a právne nevysvetlil, prečo by dohoda účastníkov o tom, že kúpna cena za jeden z prevádzaných pozemkov je zahrnutá do celkovo dohodnutej kúpnej ceny, mala byť neplatným právnym úkonom. Keďže sa k skutkovej a právnej argumentácii súdu podrobne vyjadril v podanom odvolaní, nepovažoval za potrebné sa k vyjadreniu žalobcu znovu vyjadrovať. Žalovaný osobitným podaním zo dňa 06.07.2017 reagoval na vyjadrenie žalobcu prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu ohľadom toho, že za parc. č. 203 nezaplatil a vedel o tom. 5. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v duplike reagoval na osobitné vyjadrenie žalovaného tým, že súd správne vyhodnotil dôvod neplatnosti zmluvy spočívajúci v absencii dojednania kúpnej ceny, nakoľko kúpna cena za pozemok parc. č. 203 v celkovej kúpnej cene dohodnutej v zmluve č. 4/2001 zahrnutá skutočne nie je. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 388 C. s. p. zmenil. 7. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou došlou súdu dňa 31.07.2013 voči žalovanému domáhal určenia absolútnej neplatnosti dvoch právnych úkonov a to kúpnej zmluvy č. 4/2001 z 20.04.2001, ktorej vklad bol povolený dňa 25.05.2001 pod V 1542/2001 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim a zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 21.12.2001, ktorej vklad bol povolený dňa 21.01.2002 pod V 5925/2001 medzi žalobcom ako prevádzajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom. 8. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon - bezodplatná zmluva o prevode zo dňa 21.12.2001, ktorej vklad bol povolený dňa 21.01.2000 (správne 21.01.2002 - poznámka odvolacieho súdu) je absolútne neplatným právnym úkonom. Ohľadom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 20.04.2001, ktorej vklad bolo povolený dňa 25.05.2001 žalobu zamietol. 9. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení konštatoval, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“, ktorý predpis upravujúci občianske súdne konanie bol účinný do 30.06.2016. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V C. s. p., účinnom od 01.07.2016 je vymedzený obsah žaloby v ust. § 137 tak, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Teda C. s. p. už výslovne neupravuje, že žalobou je možné sa domáhať aj určenia, či tu právny vzťah je, alebo nie je. Podľa dôvodovej správy k C. s. p. bolo záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Súd s poukazom na zásadu právnej istoty zakotvenú v čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p. a podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., podľa ktorého platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak, pričom ale právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ako i na vymedzenie obsahu žaloby v § 137 C. s. p., tak, že je použité slovo najmä pri demonštratívnom výpočte druhov žalôb vymenovaných pod písm. a/, b/, c/, d/, mal za to, že žalobca má právo na prejednanie veci v tom rozsahu a v rámci toho obsahu žaloby, ako si uplatnil svoj nárok žalobou podanou na súd dňa 31.07.2013, teda za účinnosti O. s. p., i keď obsah žaloby nezodpovedá demonštratívne uvedeným druhom žalôb v § 137 aktuálne účinného procesného predpisu upravujúceho civilné súdne konanie. V opačnom prípade by došlo k narušeniu princípu právnej istoty. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže podľa § 80 písm. c/ O. s. p. dovolať každý, táto nastáva ex lege, pôsobí ex tunc a súd na ňu prihliada ex offo. Určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O. s. p. považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje žalobcovu neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi stranami existuje, pretože žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmlúv, ktorými previedol na žalovaného nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva v prospech žalovaného, na základe ktorých zmlúv Správa katastra Žilina povolila vklad svojimi rozhodnutiami V 1542/01 dňa 25.05.2001 a V 5925/01 dňa 21.01.2002. Rozhodnutím v tejto veci dôjde k odstráneniu neistoty medzi stranami. 10. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietal, že v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa 21.12.2001 z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním. 11. K tomu, či je právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania. Je preto nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd tiež zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. 12. Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. účinného v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo a/ o osobnom stave, b/ o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určenie, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je n tom naliehavý právny záujem. 13. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi tzv.: žalovaným je popieraná existencia práva žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, je daná potreba odstránenia tejto neistoty. Ustálená judikatúra súdov vychádza zo záverov, podľa ktorých naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo alebo právny vzťah ohrozený, poprípade tam, kde by sa bez toho určenia postavenie žalobcu stalo neistým. Určovacia žaloba má povahu preventívnu; jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu - právu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a naopak, nie je namieste tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli a kde je žalobcovi k dispozícii žaloba o splnenie povinnosti. Avšak i v prípade, že možno žalovať o splnenie povinnosti pripúšťa súdna prax, že je naliehavý právny záujem na určení podľa § 80 písm. c/ O. s. p. daný vtedy, ak rozhodnutie o určovacej žalobe je spôsobilé vytvoriť pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a svojimi dôsledkami predísť prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo ak prípadná žaloba o splnenie povinnosti nemôže vystihnúť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva a naopak určovacia žaloba tak urobí účinnejšie než iné procesné prostriedky. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstránia, alebo nezjednajú efektívne istotu v dotknutom právnom vzťahu, nie je podmienka naliehavého právneho záujmu splnená a súd bez toho, aby sa zaoberal vecou samou, žalobu o určenie zamietne. Judikatúra tiež zastáva názor podľa ktorého ak má právna otázka (tu platnosť právneho úkonu), o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke k existencii práva alebo právneho vzťahu (v danom prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), nie je daný naliehavý právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky (neplatnosti právneho úkonu), ak je možné priamo žalovať ne určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. Tento právny záver zaujal NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo/56/2013, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. 14. Žalobca v žalobe zo dňa 31.07.2013 naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv neodôvodnil. Na námietku žalovaného ohľadom opomenutia tejto podstatnej náležitosti určovacieho návrhu, žalobca na pojednávaní dňa 07.05.2014 (č.l. 81 spisu) uviedol, že právne naliehavý záujem v zmysle zákona o nakladaní s obecným majetkom tzn. pokiaľ subjekt, ako bývalý starosta vykonal právny úkon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom, on má právne naliehavý záujem na riadnom hospodárení s majetkom obce, ktorý vyplýva z uvedeného zákona. Preto má právne naliehavý záujem na určení, že daný právny úkon je neplatný. Žalovaný v konaní za predpokladu neplatnosti zmlúv poukazoval aj na spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko bol v dobrej viere, že nehnuteľnosť užíval v tom, že mu patrí, nebol v tom rušený a lehota na vydržanie už dávno uplynula. 15. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu sa nestotožňuje s právnym posúdením okresného súdu v otázke, že existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2001 nakoľko rozhodnutím v tejto veci dôjde k odstráneniu neistoty medzi stranami. Vyslovuje názor, že v danej veci sa predmetnou žalobou neodstráni spornosť vzťahu strán. Je to preto, že žalovaný ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvádzal nielen zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti ale v prípade jej neplatnosti aj vydržanie ako všeobecný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu ohľadom dosiahnutia odstránenia spornosti jeho práva alebo neistoty v právnom vzťahu je preto len určovacia žaloba. Prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť nápravu, ktorá odvráti budúci spor medzi stranami o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Spornosť vlastníckeho práva sa žalobou o určenie neplatnosti zmluvy neodstráni. Posudzovanie platnosti zmluvy však by bolo predbežnou otázkou v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 16. Podľa § 137 C. s. p účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá je v zmysle § 137 písm. d/ C. s. p. prípustná iba za predpokladu, že takáto žaloba vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä z hmotného práva, pričom takýmto predpisom nie je ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu je žaloba o určenie neplatnosti zmluvy procesne neprípustná aj za účinnosti C. s. p. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené závery okresný súd vec v otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy zo dňa 21.12.2001 nesprávne právne posúdil. Zo strany okresného súdu nebol tak dôvod zaoberať sa vecou samou a preto táto nebola predmetom prieskumu ani zo strany odvolacieho súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu ohľadom tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).