Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224550 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113224550.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci manželky: K. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom J. K. XX, U., a manžela: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, v spojenom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na základe odvolania matky a na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/239/2013-266 zo dňa 19. augusta 2016 v znení dopĺňacieho rozsudku č.k. 15P/239/2013-361 zo dňa 5. októbra 2017, takto r o z h o d o l : I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o rozvode manželstva K. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a N. K., nar. XX.XX.XXXX. II.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o vyživovacej povinnosti otca na obdobie po právoplatnosti rozvodu tak, že otec je s účinnosťou od 1.11.2016 povinný prispievať na výživu maloletého K., nar. XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamieta. III.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e vo zvyšnej časti. IV.Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/239/2013-266 zo dňa 19. augusta 2016 okresný súd rozviedol manželstvo K. K., nar. XX.XX.XXXX v U. a N. K., nar. XX.XX.XXXX. Vychádzal zo zistenia, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo vážne narušené a nie je tu predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia, a že by si naďalej manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Manželia nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia, aktuálne už nežijú v spoločnej domácnosti. Už len z tohto hľadiska tu nie je predpoklad, že by si manželstvo v ďalšom mohlo plniť svoj spoločenský účel, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. 2.Súčasne súd prvej inštancie upravil práva a povinnosti rodičov tak, že zveril maloletého K., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v intervale jedného týždňa vždy od nedele od 20.00 hod. do nasledujúcej nedele do 20.00 hod. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživne neurčil. Zohľadnil dohodu rodičov, pričom poukázal aj na č. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor a jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. Maloletého K. (v tom čase 12 rokov) považoval za dostatočne rozumovo vyspelého, aby mohol vyjadriť svoj názor, ktorý súd zisťoval prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb, pričom maloletý sa vyjadril, že chce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Podľa okresného súdu je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré má k obom rodičom silný a emočne pozitívny vzťah. Zároveň obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého. 3.V súvislosti s úpravou vyživovacej povinnosti konštatoval, že mal. K. je v súčasnej dobe žiakom základnej školy, s čím sú spojené bežné výdavky - predovšetkým školské pomôcky, vrátane učebníc cudzích jazykov, pracovné zošity. V škole sa maloletý nestravuje, stravu mu pripravuje matka doma, s tým, že v podstate táto strava vychádza zhruba okolo 9 €, pričom maloletému dáva určité finančné prostriedky, aby si mohol prípadne stravu v meste nejakým spôsobom zabezpečiť. Okrem toho sú tu výdavky na cestovnom. Vzhľadom k veku u maloletého sú zvýšené výdavky na oblečenie, či obutie, pretože niektoré veci musí matka zakupovať v pánskych veľkostných číslach. Matka je zamestnaná v spoločnosti A2B, s.r.o., kde podľa potvrdenia zamestnávateľa mala priemernú čistú mesačnú mzdu za obdobie 09/2013-06/2014 v sume 581 € a za obdobie 07/2014-08/2015 v sume 664 €, za obdobie 01/2015-12/2015 v sume 689 €. Matka dosahuje aj príjem cca 10 € mesačne z činnosti pre spoločnosti Avon a Oriflame. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2013 mal otec príjmy zo živnosti vo výške 28.484,33 €, výdavky 22.925,91 €, základ dane prestavoval sumu 5.558,42 €. V r. 2014 mal otec príjmy zo živnosti vo výške 26.942,14 €, výdavky 22.284,04 € a základ dane 4.658,10 €. V r. 2015 príjmy otca zo živnosti tvorili 26.620,16 €, výdavky 19.669,08 € a základ dane predstavoval 6.951,08 €. Súd prvej inštancie tu uzavrel, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch, t.j. rodičia budú zabezpečovať starostlivosť o maloletého v priebehu mesiaca v rovnakom rozsahu. Aj keď je zrejme, že otec dosahuje vyššie príjmy, ako deklaruje a ako vyplývajú z daňových priznaní (napr. otec žiadnym spôsobom nepoprel absolvovanie luxusných dovoleniek), súd bol toho názoru, že nie je potrebné stanoviť výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Dodal, že aj samotná matka vo svojom vyjadrení uviedla, že otec kupuje maloletému veci (napr. veci na snowbordovanie, lyžiarky, bicykel), takže otec sa okrem zabezpečenia výživy v čase, kedy má maloletého vo svojej starostlivosti, podieľa na uspokojovaní jeho potrieb aj iným spôsobom a tým sa zároveň aj mal. K. podieľa na životnej úrovni svojho otca. 4.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP. 5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého a domáhala sa jednak doplnenia výroku o výživné na čas do rozvodu a zároveň určenia vyživovacej povinnosti otca počas trvania striedavej starostlivosti vo výške 150 € mesačne. Zdôraznila, že dňa 31.07.2013, t.j. ešte pred podaním návrhu na rozvod bol podaný tiež návrh na určenie výživného na maloletého K., avšak do dnešného dňa rozhodnuté o ňom nebolo. Výrok súdu o určení výživného do rozvodu v napadnutom rozsudku absentuje, napriek tomu, že predmetná vec bola spojená s konaním o rozvod v zmysle oznámenia Okresného súdu Žilina zo dňa 06.02.2014. 6. Pokiaľ ide o neurčenie vyživovacej povinnosti počas striedavej starostlivosti, okresnému súdu odvolateľka vytýka, že opomenul aplikovať pravidlá ustanovené v zákone č. 36/2005 Z.z. o Rodine platné pre určovanie výživného pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. V tomto prípade je totiž súd povinný prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorá povinnosť vyplýva z čl. 5 Zákona o rodine, pričom súd sa podrobne nezaoberal zisťovaním výdavkov na maloletého K.. Uviedol len aké sú výdavky maloletého, bližšie ich však nezisťoval ani nešpecifikoval, čo do výšky. Až po zistení fixnej sumy mesačných výdavkov však mohol matematicky uvažovať o rozdelení zosumarizovaných nákladov s ohľadom na dĺžku času, v ktorej sa bude každý z rodičov o dieťa osobne starať. Rovnako nebral na vedomie fakt, že u maloletého nie je možné nakupovať veci v detských veľkostiach, ale veľkostiach pánskych, t.j. v cenách oveľa vyšších ako v detských odevoch. Zdôraznila, že všetky bežné náklady znáša matka, otec zabezpečuje len výživu počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Taktiež okresný súd nezohľadnil, že matka poskytuje vyšší rozsah osobnej starostlivosti, keď sa o maloletého stará dokonca v čase, keď by sa mal nachádzať v starostlivosti u otca. Maloletý pravidelne chodí zo školy k matke, kde sa aj stravuje, keď otec nie je doma, resp. aj v čase, keď bol v týždennej starostlivosti otca, prespával u matky, t.j. vracia sa do W., odkiaľ ide ráno do školy. 7. Ďalej odvolateľka namietala, že súd nezisťoval výdavky rodičov, čo je pre určenie posúdenia životnej úrovne podstatné. Za preukázanú považovala skutočnosť, že otec nielen vlastní luxusný automobil, ale aj podniká luxusné dovolenky do exotických destinácií viackrát ročne, pričom súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz spočívajúcu v zabezpečení výpisov z účtov otca maloletého, kde by sa dala zistiť značná disproporcia medzi príjmami a výdavkami matky a otca. Rozhodnutie okresného súdu je podľa nej v rozpore so záujmom maloletého, ktorého záujmom je podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ neurčil výživné, učinil tak len na základe strohého konštatovania, že otec kupujúce maloletému veci a tak sa podieľa na zabezpečovaní jeho potrieb. Jednorázové výdavky však nemožno porovnať s pravidelnými mesačnými výdavkami, navyše ide o veci, ktoré maloletý ani nepotreboval, resp. potreboval iné prednostnejšie. Navyše nakúpené veci boli v roku 2012, bicykel, lyžiarky, veci na snowbordovanie v zime 2013. Dodala, že lepšie zárobkové pomery otca preukazuje to, že pravidelne platí mesačné inkaso, keďže si uvedomuje skutočnosti, o ktorých písala, na uvedené platby však oni nemajú žiaden nárok, ak ich platenie pozastaví, sú fakticky nevymožiteľné. 8. V písomnom vyjadrení otec maloletého s podaným odvolaním nesúhlasil. Uviedol, že manželka si má prevziať syna v nedeľu o 20.00 hod., ani raz tak ale neurobila. Keď prišiel domov v čase, keď sa o neho mala starať, často nebola doma a syn ani nevedel, kedy príde. Hral sa na počítači a výchovu matky suplovala jej matka, zatiaľ čo on sa o syna príkladne stará v rámci svojich možností. Svoje príjmy uviedol v daňovom priznaní, keďže je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, podieľa sa na úhrade inkasa. 9. V písomnom stanovisku k vyjadreniu otca matka uviedla, že striedavá starostlivosť sa má uskutočňovať tak, že dotknutý rodič v danom časovom období úplnej osobnej starostlivosti pokrýva celú starostlivosť o dieťa. V okolnostiach danej veci to však neplatí, nakoľko syn sa po ukončení školskej dochádzky vracia k matke do W., a to aj v týždni, keď má byť u otca. V. si syna vyzdvihne medzi 17.00 - 18.00 hod. a dovezie ho naspäť okolo 21.00 hod. Pokiaľ je syn v W. u matky tak sa u nej pochopiteľne aj stravuje. Otec sa so synom málokedy pripravuje do školy, preto sa s matkou učieva a pripravuje na ďalší deň do školy. Syn u otca nikdy neprespáva, pričom popísaný model nezodpovedá typu osobnej starostlivosti, s ktorou matka súhlasila. Takýto spôsob starostlivosti je značne nevyvážený a z jej strany jej poskytovaný vyšší rozsah osobnej starostlivosti a s tým spojené aj vyššie výdavky. Zopakovala, že syn má 13 rokov, je v období puberty a je náročnejší na stravovanie, obliekanie, uspokojovanie hygienických a ďalších potrieb, ktoré ona znáša v rozsahu takmer 80 %. Preto je určenie výživného vhodné a účelné. Okrem toho je právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čomu nebráni ani určenie osobnej starostlivosti, pokiaľ je životná úroveň jedného z rodičov výrazne nižšia. Pokiaľ otec predložil vyjadrenie, ktoré mal údajne napísať syn uviedla, že má vedomosť o tom, že ho synovi nadiktoval, o čom svedčia aj formálne náležitosti ako dátum, označenie vyhlásenia, dátum, miesto vyhotovenia, podpis. Zdôraznila, že z iného vzťahu má otec dcéru I. I., kde sa dohodol na bežnom výživnom v sume 100 € a úhrade zmeškaného výživného v splátkach po 120 €, hoci má maloletá len 3 roky. 10. Ďalej matka uviedla, že jej inkaso predstavuje 200 €, otec ako spoluvlastník by mal prispievať v polovici sumou 100 € mesačne, za posledné 3 mesiace prispieva len sumou 60 €. Pokiaľ platí na maloletého 220 € mesačne + 60 € inkaso na rodinný dom v W. ostáva mu čistý mesačný príjem 495,92 € a po odpočítaní predmetných položiek 215,92 €. Nie je potom zrejmé, z čoho je schopný hradiť náklad na prevádzku a údržbu automobilu zn. BMW, podnikať luxusné zahraničné dovolenky, kupovať tenisky, šiltovky, športové vybavenie, voziť dieťa do skateparku. Existuje teda hrubý nepomer medzi tvrdenými príjmami a výdavkami žalovaného z čoho je dôvodné predpokladať, že žalovaný má oveľa vyšší príjem ako vyplýva z daňového priznania. 11. V písomnom vyjadrení otec opätovne nesúhlasil s tvrdeniami matky. Zdôraznil, že matke ide len o peniaze a nie o syna, poprel že by jej bránil cez Vianoce stretnutí so synom K.. Pripomenul vyjadrenie syna, v ktorej spojitosti zdôraznil, že by ho do ničoho nenútil. 12. Po výzve krajského súdu, aby sa okresný súd vysporiadal aj s tou časťou predmetu súdneho konania, o ktorej doteraz nerozhodol (a ktorú ani nevylúčil na samostatné konanie), t.j. o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu, okresný súd okrem zastavenia konania vo veci zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca do času do rozvodu, doplňujúcim rozsudkom č.k. 15P/239/2013-361 zo dňa 5. októbra 2017 určil na čas od 01.08.2013 do 31.10.2016 výživné na maloletého K. sumou 100 € mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. 13. Vychádzal z toho, že matka je stabilne zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 668 € v období od júla 2014 do apríla 2016, s mesačným čistým príjmom 580 € v období od januára do augusta 2013 a od mája 2016 do októbra 2016. Matka navštevuje psychiatra, užíva antidepresíva (náklady 20 €/ tri mesiace), inak je zdravá, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Symbolický príjem má z predaja kozmetiky. Ako podstatne lepšie vyhodnotil pomery otca, na základe čoho dospel k záveru, že aj v prípade určenia striedavej starostlivosti je nutné, aby otec prispieval matke na výživu maloletého. Primárne poukázal na príjmové a majetkové pomery otca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou a na základe mandátnej zmluvy vykonáva činnosť obchodného riaditeľa. Z potvrdení daňového úradu mal preukázané (okrem príjmov opísaných v bode 3 tohto rozsudku), že otec mal v roku 2016 príjmy 26.532 € a výdavky 20.168 €, t.j. v rozhodnom období mal priemerné hrubé príjmy 2.200 až 2.500 € mesačne. Otec si pritom uplatňoval preukázateľné výdavky, ktoré v prevažnej väčšine spočívali v nákladoch na pohonné hmoty a prevádzku osobného motorového vozidla a príležitostne z nákladov na administratívne služby a počítačovú techniku. V danej spojitosti konštatoval, že otec si v daňových výdavkoch uplatňuje približne trojnásobné výdavky na pohonné hmoty, než zodpovedá ním tvrdenej spotrebe automobilu a rozsahu jázd, ktoré mesačne vykonával. Otec si uplatnil výdavky 80 až 90 € približne každý druhý deň ako dopĺňanie pohonných hmôt, avšak aj pri spotrebe 11 litrov/100 km pri priemernej počte najazdených 3.000 km mesačne a pri priemernej cene pohonných hmôt 1,2 €/ liter by ročné náklady na pohonné hmoty mali predstavovať 4.750 €. Zdôraznil, že otec koná nehospodárne už len z dôvodu, že pri ňom tvrdenej nutnosti častého cestovania využíva automobil, ktorý má vysokú spotrebu, pričom by bolo pre neho výhodnejšie zakúpiť si iné, možno aj menšie vozidlo, s menšou spotrebou a tým znížiť svoje náklady. Keďže otec pracuje ako obchodný riaditeľ vyhľadávajúci nové zákazky, súd akceptuje, že gro jeho činnosti tvorí cestovanie, preto nepovažuje za dostatočne odôvodnené, že otec potreboval zakúpiť notebook v hodnote 940 € pri svojej činnosti, resp. je bežné, že takéto náklady prepláca firma, pre ktorú riaditeľ pracuje, respektíve táto poskytuje takého vecné plnenia. Súd mal tiež pochybnosti o správnosti uplatňovaných výdavkov v daňovom priznaní aj z toho dôvodu, že priemerný daňový základ u otca dosahuje 6.000 € ročne, čomu zodpovedá 500 € mesačne, čo je suma hlboko pod ním deklarovanými bežnými osobnými výdavkami. 14.Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. I. I., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 21P/97/2016 zo dňa 7.5.2014 vo výške 120 € mesačne s tým, že otec bol zaviazaný splácať aj nedoplatok na zameškanom výživnom v pôvodnej výške 3 600 € v mesačnej splátke 100 €. Otec deklaroval a preukázal ďalšie výdavky, ktoré hradí na maloletého (škola, záujmy 60 € mesačne + dovolenky 300 - 400 € ročne + bežná strava a ošatenie), prispieva pravdepodobne aj na domácnosť u svojej priateľky, u ktorej býva, má vlastné bežné potreby na stravu, ošatenie a hygienu, ktoré súd odhaduje v minimálnej sume 250 € mesačne, ďalej každoročne chodí na dovolenky do nie bežných destinácií (Maurícius v roku 2017, Omán v roku 2016, predtým dvakrát Egypt a Dubaj). Matke tiež prispieval na inkaso 50 až 90 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že osobné výdavky otca, ktoré nie sú zahrnuté v daňovom priznaní, ale ktoré mu bežne vznikajú a sám ich deklaruje a preukazuje, prevyšujú ním tvrdený príjem, ktorý vyplýva z daňového priznania. Preto údaje vyplývajúce z daňových priznaní považuje súd za skreslené. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil čistý príjem otca v sume minimálne vo výške 1.300 € mesačne, ktorý zodpovedá aj bežnej čistej mzde obchodného riaditeľa v regióne (prehľad hrubých miezd z <http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/manazment.html>., obchodný riaditeľ mimo Bratislavy má hrubú mzdu 1 750 €, čomu zodpovedá čistá mzda 1 293 €). Dodal, že minimálne je možné konštatovať, že takýto potenciálny príjem by otec dosiahol, ak by svoju činnosť vykonával ako zamestnanec. 15.Nadväzne sa okresný súd zaoberal posúdením úhrad za domácnosť, keď ustálil, že v období od mája 2013 do septembra 2013 otec prispel celkovo na domácnosť len sumou 132 €. Následne od októbra 2013 do decembra 2014 (s výnimkou mesiacov 11/2013 a 11/2014) prispieval na inkaso 85 až 90 € mesačne s tým, že počas celého uvedeného obdobia prebýval v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým. V roku 2015 prispieval na inkaso 70 až 85 € mesačne a od januára 2016 v priemernej sume 49 € mesačne s tým, že v presne nezistenom období roku 2015 sa už zo spoločného domu odsťahoval. Uvedené skutočnosti vyhodnotil v tom smere, že jednak otec zabezpečoval bývanie pre maloletého, keďže tento býval v rodinnom dome, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva rodičov (každému v 1-ine), jednak prispieval aj na bytové potreby maloletého. Počas obdobia, keď užíval uvedenú nehnuteľnosť, prispieval totiž na jej prevádzku približne v dvojnásobnej sume ako v období, keď sa odsťahoval. Preto súd za celé dotknuté obdobie mohol uvedený príspevok otca na bývanie (nehnuteľnosť) vyhodnotiť ako relatívne rovnaký s tým, že odsťahovanie otca muselo mať za následok aj čiastočné zníženie prevádzkových nákladov nehnuteľnosti. Mal za to, že vykonávať podrobné dokazovanie ohľadne výšky nákladov na prevádzku rodinného domu je nehospodárne a neúčelné, presahujúce rámec nevyhnutného dokazovania za účelom určenia vyživovacej povinnosti povinnej osobe, s prihliadnutím k tomu, že určitá časť nákladov je fixná bez ohľadu na počet osôb, ktoré nehnuteľnosť užívajú, resp. sú takého náklady nevyhnutné na zachovanie hodnoty nehnuteľnosti, súd by tiež musel skúmať jednotlivé zložky prevádzkovania nehnuteľnosti, fixné náklady, pohyblivé náklady, zvažovať rozsah pobytu jednotlivých členov domácnosti v rodinnom dome a podobne, ďalej by musel vyhodnocovať nevyhnutný podiel jednotlivých spoluvlastníkov na údržbe nehnuteľnosti a podobne. Vzhľadom k uvedenému posúdil príspevky otca na nehnuteľnosť zjednodušene, komplexne za celé obdobie, keď vyhodnotil, že uvedený príspevok otca na domácnosť bol v zásade rovnaký počas celého rozhodného obdobia, teda do 50 € mesačne po odpočte pravdepodobných nákladov výslovne súvisiacich s jeho prítomnosťou v dome a užívania veci. Opísané okolnosti ohľadne zabezpečovania bývania maloletému vrátane príspevku na zabezpečenie domácnosti následne premietol aj do výšky určeného výživného. Okrem toho musel prihliadnuť k tomu, že od mája 2013, keď sa otec opätovne nasťahoval do domácnosti, rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletého spoločne, i keď nešlo o takú formu striedavej starostlivosti rodičov, ako ju predpokladá zákon. Maloletý totiž po celé rozhodné obdobie (a deje sa tak aj po rozvode manželstva) vždy prespáva v domácnosti matky. Otec mu zabezpečuje stravovanie vrátane stravovania v škole len počas nepárnych týždňov, keď ho má v starostlivosti. V danom čase trávi maloletý v domácnosti otca cez pracovné dni poobedia až po 16. hodine, avšak večer sa vždy vracia k matke, nakoľko ranné dochádzanie do školy z aktuálneho bydliska otca by bolo pre maloletého nekomfortné; počas víkendov sa o neho otec stará po celý čas. Súd teda musel prihliadnuť k tomu, že prevažná časť zodpovednosti zostávala naďalej na matke, respektíve túto zabezpečovala ona prostredníctvom iných osôb (napríklad starej matky). Taktiež súd musel zohľadniť, že otec v rozhodnom období najmä v roku 2013 až 2015 nezabezpečoval počas letných prázdnin dovolenky pre maloletého, resp. rozsah jeho starostlivosti bol poznačený v tom čase zlým vzťahom s matkou maloletého. 16.Pokiaľ súd nevyhovel návrhu otca na vykonanie dôkazu výsluchom maloletého, je to aj z dôvodu, že ide o obdobie roku 2013 až 2015, z čoho je zrejmé, že maloletý by si nepamätal všetky okolnosti a súvislosti, pričom súčasne súd nepovažoval za sporné, že otec maloletému zakupoval stravu, ošatenie a prípadne aj iné aktivity a potreby a venoval sa mu. Tiež je nutné poznamenať, že maloletý by bol pod tlakom rodičov, pretože už počas konania verbalizoval ochotu byť zverený do striedavej starostlivosti, aby „sa rodičia nehádali“. Aktuálne nesúhlasí s prípadným zrušením striedavej starostlivosti z obavy, že otec by ho následne už nechcel kontaktovať, nechcel sa s ním stretávať. Preto súd maloletého nevypočul; súčasne ani nevykonal dôkaz fotografiami a videami otca s maloletým počas jeho starostlivosti, pretože jeho starostlivosť nepovažoval za spornú; výnimkou je len obdobie po podaní návrhu na rozvod manželstva a obdobia pred ním, keď otec vzhľadom na eskaláciu napätia medzi ním a matkou sa v domácnosti zdržiaval menej. 17.Pre úplnosť okresný súd poznamenal, že v prípade spornosti, mohol vykonať dokazovanie aj preskúmaním podrobných výdavkov, ktoré v rozhodnom období otec údajne na maloletého vynaložil a o ktorých aj predložil listinné dôkazy. Uvedené však považoval za nadbytočné, pričom argumentoval, že dokazovanie pri určení výživného sa začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania. Podrobnejšie skúmanie preto nezodpovedá výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie. Na základe vlastnej praxe totiž zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec. 18.V súdenej veci súd prvej inštancie uzavrel, že maloletý dosahuje mierny nadštandard priemernej sociálnej skupiny, nakoľko jeho otec má nadštandardný príjem, obaja rodičia vlastnia majetok - spoločnú nehnuteľnosť nezaťaženú úverom a užívajú osobné motorové vozidlo. Maloletý bol v rozhodnom skúmanom období v pubertálnom veku od 10 do 13 rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školskej dochádzky, je dyslektik a dysgrafik, psychiky zle znášal rozvod manželov, preto s ním bolo nutné chodiť k psychológovi, inak je zdravý. Maloletý je športovo aktívny, jazdí na kolobežke (náklady 360 € na 2 kolobežky), lyžuje (uvedenú aktivitu zabezpečuje otec). Má vzhľadom na svoj vývoj zvýšenú spotrebu na stravu. Bežné výdavky súd vyčíslil vo výške 300 € mesačne (strava 180 €, ošatenie 30 €, hygiena 10 €, škola 30 €, záujmy, šport, kultúra 50 €). Medzi ďalšie oprávnené výdavky maloletého možno zarátať aj rekreácie, letné tábory a dovolenky vo výške 700 € ročne. 19. S ohľadom na vyššie opísaný priebeh osobnej starostlivosti oboch rodičov, skutočnosti, že maloletý býva v spoločnom rodinnom dome oboch rodičov a otec na prevádzku na tohto domu aj čiastočne prispieval, s tým, že zakupuje maloletému ošatenie, v čase svojej starostlivosti mu zabezpečuje stravu vrátane stravy v škole, venoval sa mu počas voľného obdobia (chodil s ním lyžovať a iným spôsobom sa rekreovať), okresný súd vyhodnotil, že otec by mal prispievať na výživu maloletého matke vo výške jednej tretiny vyčíslených výdavkov, teda sumou 100 € mesačne. Vychádzal pritom aj z toho, že otec dosahuje dvojnásobný príjem ako matka. V prípade, ak by dieťa bolo zverené len do jej výlučnej starostlivosti a výlučne by zabezpečovala bytové potreby dieťaťa a v rozhodnej časti aj osobnú starostlivosť, súd by určil výživné vo výške minimálne 250 € mesačne. S prihliadnutím na uvedené okolnosti vyznievajúce v prospech starostlivosti otca a ním hradené výdavky, považoval za nutné výživné určiť v uvedenej nižšej výške len na základe čistého pomeru vzájomných príjmov. Ustálil totiž, že približne polovicu výdavkov hradí každý z rodičov. Ak matka hradí v priemere 150 € mesačne, je možné spravodlivo od otca požadovať, keďže má dvojnásobné príjmy, aby na dve tretiny uvedených výdavkov (100 €) matke prispel výživným. Každý z rodičov totiž prispieva na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich možností a schopností, nie na polovicu, ako sa zrejme domnieva otec. Dodal, že výživné bolo určené najmä na podklade opísanej úvahy, v snahe o hospodárnosť konania a s cieľom vymedziť jednotlivé povinnosti medzi rodičmi, medzi ktorými sú vzťahy či už personálne alebo majetkové konfliktné a nejasné (dosiaľ nedošlo medzi nimi k vyporiadaniu spoločného majetku, ani k dohode, kto bude hradiť prevádzku nehnuteľnosti, v akom rozsahu, na akom podklade), pričom práve táto neschopnosť dohodnúť sa v majetkových veciach a konfliktné vzťahy majú za následok ďalšiu neochotu a neschopnosť dohodnúť sa pri naplnení potrieb maloletého. Rodičia nie sú schopní oddeliť rolu partnera od role rodiča a nevyjasnené majetkové vzťahy sa snažia riešiť i cestou výživného na dieťa, čo je neprípustné. 20.Vo zvyšnej časti (čo do výšky výživného) súd návrh matky na určenie výživného zamietol. 21.Nakoľko otec v rozhodnom období na výživu maloletého matke neprispieval, za zročných 39 mesiacov mu vznikol nedoplatok 3.900 €; tento nedoplatok súd prvej inštancie s ohľadom na pomery, možnosti a schopnosti otca uložil uhradiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 22.Okresný súd nezistil žiadne osobitné okolnosti hodné osobitného zreteľa, preto o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 23. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa určiť za primerané výživné sumu 50 € mesačne. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle ním predloženého daňového priznania za zdaňovacie obdobie za rok 2015 jeho čistý príjem z podnikania, samostatne zárobkovej činnosti, činí sumu 529,42 €. Okresnému súdu vytýkal, že neprihliadal na uvedené skutočnosti a jeho každomesačné výdavky, preto pripomenul svoju finančnú situáciu. V súvislosti s nehnuteľným majetkom uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom však žije jeho manželka. Iný nehnuteľný majetok nevlastní. Okrem toho, že jej umožnil bývať v zariadenom dome, jej prispieva na inkaso. Matka tiež poberá okrem svojho príjmu daňový bonus a rodinné prídavky. Popri zamestnaní si privyrába upratovaním a predajom kozmetiky. On aktuálne býva v byte svojej priateľky, ktorej pochopiteľne prispieva na domácnosť mesačne sumou 100 €. V období, kedy osobne zabezpečuje starostlivosť o syna má okrem bežných výdavkov aj ďalšie, predovšetkým na ošatenie, nákup potravín, školských pomôcok, cestovné, vreckové a pod. Okrem toho odjakživa uhrádza výdavky na školské výlety, tábory a podobné akcie, tomu je tak aj dodnes. Pre jeho osobné bežné výdavky mu vystačí čiastka priemerne 50 € mesačne. Pripomenul aj svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej I. I. vo výške 120 € mesačne. Celková výška jeho výdavkov, teda suma činí 480 €, pričom z mesačného príjmu mu zostane cca 50 €. V tejto spojitosti pripomenul, že schopnosti predstavujú subjektívne kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti, môžu sa však realizovať len v rámci objektívne daných možností. Všeobecne poukázal aj na odôvodnenosť potrieb. Záverom okresnému súdu vytýkal, že nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch spoločného syna K. a nijako toto rozhodnutie vecne neodôvodnil. 24. Kolízny opatrovník vo vyjadrení len oznámil, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 25. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že priemerný hrubý príjem otca sa v roku 2012 - 2016 pohyboval v priemere okolo 2.500 € mesačne. Žalovaný deklaroval čistý mesačný príjem po odpočítaní výdavkov na pohonné hmoty, prevádzku motorového vozidla, rôzne administratívne služby, pričom výdavky na pohonné hmoty trojnásobne prevyšujú výdavky, ktoré zodpovedajú žalovaným tvrdenej spotrebe automobilu a rozsahu jázd. Spochybnila tiež výdavky na administratívne služby, najmä preto, že si ich uplatňoval vždy ku koncu príslušného kalendárneho roka v neprimerane vysokých sumách. Ide podľa nej o fiktívne výdavky, ktorými znižoval daňový základ. Pokiaľ poukázal, že mu na svoje bežné osobné výdavky postačuje 50 €, je to v rozpore s výpisom z jeho účtu, kde je zjavné, že má oveľa vyššie výdavky, nakupuje oblečenie v drahých značkových obchodoch, podniká dovolenky do exotických destinácií. Pokiaľ namietal, že matke prispieva na inkaso, túto skutočnosť súd prvej inštancie nemal za spornú. Je podľa matky pochopiteľné, že ona poberá rodinné prídavky a daňový bonus, nakoľko u nej trávi syn neporovnateľne viac času, pričom výdavky matky na maloletého sú omnoho vyššie než u otca. Nesúhlasila s tvrdením, že jej príjem predstavuje 900 € mesačne, má príjem zo zamestnania 600 € a nemôže si teda privyrobiť predajom kozmetiky uvedený rozsah. Bolo by to nanajvýš prekvapivé v pozícii obchodného zástupcu, ktorý by mal dosahovať príjem len 500 € mesačne. Nesúhlasila s tým, aby bol maloletý vyslúchaný súdom, rozvod rodičov ako aj nadväzujúce súdne konania psychicky nezvláda, majú na neho negatívny dopad, ktorý dokonca vyústil do nevyhnutnosti vyhľadať psychologickú pomoc. Uvedené by teda mohlo ešte viac zhoršiť jeho psychický stav. 26. Napokon, v písomnom vyjadrení otec poprel tvrdenia matky, že by umelo navyšoval daňové výdavky, čo predstavuje snahu o zdiskreditovanie jeho osoby. Platby v reštaurácii, na ktoré poukazovala matka, boli vždy uhrádzané za stravu viacerých osôb, nielen jeho. Pokiaľ ide o nákup kvalitného oblečenia, preferuje ho z hľadiska finančného, činí tak v období veľkých výpredajov, ktoré sa pravidelne uskutočňujú, takto zakúpené kvalitné oblečenie má určite dlhšiu životnosť. Pokiaľ ide o dovolenky, v žiadnej z dovolenkových destinácií nebol viac ako týždeň a zájazdy mu v plnom rozsahu hradila jeho súčasná priateľka, ktorej zdravotný stav si vyžaduje doprovod. Na dovolenku vo Švajčiarsku boli pozvaní dlhoročnými známymi, ubytovanie a stravovanie bolo hradné rodinou priateľky. Naopak dal do pozornosti skutočnosť týkajúcu sa dovoleniek absolvovaných matkou, ktorá vyhľadáva tzv. All - inclusive dovolenky, ktoré sú vo všeobecnosti neprimerane predražené, pričom jej ich má hradiť matka, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 470 €, čo označil za bizarné. Zopakoval, že matka vykonáva sprostredkovane predaj kozmetiky zn. Oriflame a Avon, pričom poštové peňažné poukazy sú jej doručované minimálne jedenkrát za týždeň. Ďalej upratuje vo firme FOTOS namiesto svojej matky, poberá rodinné prídavky, pričom jej čistý mesačný príjem možno ustáliť vo výške 1.040 € mesačne. 27.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali oprávnení účastníci konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a svojim charakterom beznávrhový výrok o rozvode manželstva rodičov) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP vo výroku o striedavej starostlivosti na čas po rozvode a vo výrokoch o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému K. za obdobie do rozvodu a zmenil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletému K. za obdobie po rozvodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 28.Primárne bola plne opodstatnenou odvolacia námietka/požiadavka matky o doplnenie výroku o úprave vyživovacej povinnosti k maloletému K. na obdobie pred rozvodom. V dôsledkom neštandardného postupu okresného súdu Žilina, ktorý spája konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu s konaním o rozvode, totiž nastala situácia, že sám okresný súd zjavne nevedel náležite identifikovať obsah spojeného konania a preto nerozhodol o celom jeho predmete. Vydaním dopĺňacieho rozsudku sa táto odvolacia námietka stala bezpredmetnou, rozsudok v znení jeho dopĺňacieho výroku (už) pokrýva celý rozsah dotknutého súdneho konania. 29.Nadväzne účastníci konania predmetom odvolania učinili tak výšku výživného za obdobie do rozvodu (odvolanie otca), ako i výšku výživného (resp. otázku samotného určenia výživného) za obdobie po rozvode (odvolanie matky). 30.Pokiaľ ide o obdobie do rozvodu - konkrétne vymedzené priamo vo výroku okresného súdu obdobím od 1.8.2013 do 31.10.2016 - zásadné odvolacie tvrdenie otca spočívajúce v púhom argumente o (jeho) čistom mesačnom príjme vo výške 529, 42 eur, nie je v žiadnom prípade spôsobilé vyvrátiť konzistentnú a logickú myšlienkovú konštrukciu predostretú súdom prvej inštancie založenú na vyhodnotení evidentného rozdielu medzi príjmami a štruktúrou výdavkov otca a ustálení jeho potencionálneho čistého príjmu (v podrobnostiach body 13 a 14 odôvodnenia tohto rozsudku). Je skutočne až zarážajúcim tvrdenie otca, že príjem matky z predaja kozmetiky, vykonávaného matkou popri hlavnom pracovnom pomere a starostlivosti o dieťa, predstavuje viac než polovicu z ním tvrdeného čistého príjmu z hlavného predmetu jeho podnikateľskej činnosti (vystupuje tu otázka, či by nebolo v záujme dieťaťa, aby aj otec sa venoval výnosnejšiemu povolaniu, prípadne sa teda tiež pokúsil privyrábať si obdobným spôsobom ako matka). Uvedené okolnosti vo svojom súhrne úplne diskvalifikujú vierohodnosť argumentácie otca o jeho príjmovej situácii a potvrdzujú správnosť východísk okresného súdu. Krajský súd (v súvislosti s ďalšími odvolacími tvrdeniami otca) nespochybňuje vo všeobecnosti správnosť úvah otca o nakupovaní značkových vecí v rámci výpredajov, resp. cenovej výhodnosti kratších dovoleniek v označených destináciách. Práve ich nákup/absolvovanie je však v príkrom rozpore s jeho tvrdením o mesačnom disponibilnom zostatku (a tomu zodpovedajúcej skromnosti) v sume 50 eur. Taktiež si odvolací súd osvojil úvahy okresného súdu vo vzťahu k zohľadneniu skutočnosti, že v určitom období otec zabezpečoval bývanie pre maloletého, keďže býval v rodinnom dome, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva rodičov a tým prispieval/uhrádzal aj na bytové potreby maloletého. Predovšetkým však aplikovanej norme zodpovedá nosná úvah okresného súdu (bod 19 tohto odôvodnenia), v zmysle ktorej skutočnosť výkonu/existencie striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa nebráni určeniu vyživovacej povinnosti jednému z rodičov, a to tomu, u ktorého je preukázaný výrazne vyšší príjem, navyše za okolnosti, že fakticky je režim striedavej starostlivosti vykonávaný tak, že dieťa je vo výrazne väčšom rozsahu u matky (s čím je nepochybne spojené navýšenie výdavkov na dieťa na jej strane). Argument otca, že je tomu tak to z vôle dieťaťa pre jednoduchšiu dochádzku do školy, je z určujúceho hľadiska bez právnej relevancie. Opačný výklad (v zmysle nemožnosti určiť vyživovaciu povinnosť niektorému z rodičov za existencie striedavej starostlivosti) by bol v rozpore so zákonnými kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičov a to povinnosťou každého z rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti podľa svojich individuálnych možností a schopností a tomu korešpondujúcemu právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča (a to aj v období keď je v starostlivosti druhého z rodičov). Nemožno totiž pomenovať (tobôž vyvodiť z právnej úpravy) žiadny logický a legitímny dôvod, prečo by dieťa - pri sústavne existujúcej vyživovacej povinnosti oboch rodičov - malo „podliehať“ odlišným/rôznym štandardom (podľa toho u ktorého z rodičov sa nachádza) životnej úrovne. Naopak, zmyslom/účelom právnej úpravy je, aby každý z rodičov podľa svojich schopností a možností prispeli na dieťa tak, aby sa dieťa v súhrne podieľalo na ich životnej úrovni (t.j. u toho z rodičov, ktorý má vyšší príjem sa vyšším príspevkom na výživné podieľa na vyššej životnej úrovni a naopak) a to v zásade na konštantnej úrovni (t.j. počas celého obdobia, nie v závislosti od toho, u ktorého z rodičov sa práve nachádza). 31.Plne opodstatnenou je úvaha súdu prvej inštancie (bod 16 tohto odôvodnenia) o dôvodoch, pre ktoré nepristúpil k výsluchu maloletého. Nad rámec dôvodov tam uvedených krajský súd poukazuje na psychické problémy maloletého spôsobené rozvratom vzťahom medzi rodičmi. Pre otca maloletého ale evidentne nie je nijako významné ďalšie vystavovanie dieťaťa psychickému vypätiu tentokrát spojenému s absolvovaním výsluchu (dieťaťa) pred súdom. Na rozdiel od otca odvolací súd nepovažuje za vhodné dieťa vystavovať ďalším stresujúcim situáciám vyvolaným páve a len neschopnosťou rodičov vyriešiť svoje osobné problémy/vzťahy bez nevhodného zaťahovania/zapájania dieťaťa o to viac, že skutková situácia veci si to nevyžaduje a neopodstatneným je aj tvrdenie otca, že okresný súd nevykonanie tohto dôkazu nijako neodôvodnil (bod 16 tohto odôvodnenia). 32.Na základe opísaného krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku v časti výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému K. za obdobie do rozvodu (vrátane súvisiacich výrokov o zmeškanom výživnom a zamietnutí návrhu matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti za toto obdobie), keď okresným súdom určené výživné za toto obdobie zodpovedá relevantným skutkovým zisteniam a zákonným kritériám určovania výšky výživného. 33.Konštatované postuláty (bod 30 tohto odôvodnenia) o prípustnosti určenia vyživovacej povinnosti aj počas obdobia striedavej starostlivosti možno pochopiteľne v plnej miere vztiahnuť aj na obdobie výkonu súdom určenej striedavej starostlivosti, t.j. po právoplatnosti rozvodu manželov/rodičov. Inými slovami, z pohľadu vyživovacej povinnosti je irelevantné, či ide o striedavú starostlivosť vykonávanú na základe dohody rodičov alebo na základe súdneho rozhodnutia, pričom v okolnostiach súdenej veci išlo o plynulý prechod uvedených situácií, keď striedavá starostlivosť sa realizovala v zásade od roku 2013 (t.j. pred aj po súdnej úprave striedavej starostlivosti obsiahnutej vo výroku o rozvode manželstva). Ako správne v rámci odvolania uvádza matka, lakonické konštatovanie súdu prvej inštancie, že otec uhrádza/uhradil niektoré jednorázové výdavky dieťaťa na športovú výbavu, bez ďalšieho nemôže byť dôvodom - za existencie opísaných zásadný okolností (t.j. kvalifikovane vyšší príjem u jedného z rodičov, faktický výkon striedavej starostlivosti vykonávaný vo väčšom rozsahu jedným z rodičov) - pre neurčenie pravidelnej vyživovacej povinnosti. Otcom takto uhradené jednorázové výdavky totiž skutočne nevykazujú charakter nevyhnutných výdavkov, ktoré je na dieťa potrebné priebežne uhrádzať a v prípade upustenia (otcom) od ďalších takýchto platieb, nie sú tieto nijako vymáhateľné/nárokovateľné. V konečnom dôsledku predmetné úhrady len potvrdzujú, že je v možnostiach/schopnostiach otca stanovené výživné uhrádzať. 34.Uvedené závery viedli krajský súd pri nezmenenom skutkovom stave k odlišnému právnemu posúdeniu vyživovacej povinnosti na čas po rozvode, keď skutkovým zisteniam okresného súdu (o príjmovej/majetkovej/výdavkovej situácii rodičov, o odôvodnených potrebách dieťaťa, vrátane zdravotného stavu, záujmov a o faktickom režime starostlivosti o dieťa) zodpovedá kontinuálne pokračovanie plnenia vyživovacej povinnosti otca vo výške 100 eur mesačne aj po právoplatnosti rozvodu manželstva. Právna skutočnosť rozvodu totiž v okolnostiach súdenej veci nemá z hľadiska (výšky) vyživovacej povinnosti osobitný význam, keďže je len (právnym) vyústením dlhšiu dobu existujúceho faktického oddeleného žitia rodičov a súčasnej nič nemení na dlhodobo vykonávanom režime striedavej starostlivosti o dieťa. 35.Hoci napadnutým je len výrok o vyživovacej povinnosti, s výnimkou návrhu na rozvod ide v danej veci o konanie (starostlivosti súdu o maloleté dieťa), ktoré môže začať i bez návrhu. Z tohto dôvodu v zmysle § 65 CMP podlieha odvolaciemu prieskumu celá úprava rodičovských práv a povinností. Krajský súd preto poznamenáva, že rozsah faktického výkonu striedavej starostlivosti síce nie úplne zodpovedá dohode rodičov prevzatej do výroku rozsudku okresným súdom (keď maloletý prespáva u matky aj počas pracovných dní, kedy je v starostlivosti otca), korešponduje však vôli rodičov ako i dieťaťa (majúceho pozitívny vzťah k obom rodičom a prejavujúceho záujem o striedavú starostlivosť). Skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu maloletý v priebehu týždňa (okrem víkendu) prespával u matky bola/ je vyvolaná/daná otázkami dochádzky do školy, ktorá okolnosť nie je trvalého charakteru, preto odvolací súd nepristúpil k zásahu/úprave rozsahu stanovenej striedavej starostlivosti. V každom prípade je však výška vyživovacej povinnosti otca aktuálne nastavená na fakticitu výkonu striedavej starostlivosti, t,j. zodpovedá väčšiemu rozsahu starostlivosti vykonávanej matkou. 36.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP. 37.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.