Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/356/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220902 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114220902.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - E. I., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, v zastúpení právne - JUDr. Michal Ellinger, advokát, so sídlom X. XX, XXX XX R., proti žalovaným: 1/ C. Q., rod. G., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, L. U. G., 2/ A. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, 3/ K. I., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, 4/ Ing. D. G., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, 5/ T. V., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 6/ K. D., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, Česká republika, zast. splnomocneným zástupcom M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 7/ K. E., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom T. T. XXX, 8/ H. R., rod V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, 9/ Ing. C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, R., 10/ V. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 11/ K. L., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 12a/ G. C., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, zast. splnomocneným zástupcom Ing. A. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. A. XXA, Q., 12b/ F. H., rod. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., Z. U. XXX, 12c/ H. G., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., C. XX, 12d/ N. D., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. W. W. XX/XA, XX XXX O. (V.) Španielsko, 12e/ Ing. A. W., rod. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., D. A. XXA, 12f/ A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX, R., ČR, 12g/ G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. 7, D., 12h/ C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, D., ( žalovaní 12a až 12h dedičia po pôvodnom žalovanom v rade 12. - A. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX), 13/ W. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. 10, V., Česká republika, 14/ Roľnícke družstvo Rudina, IČO: 36 369 667, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe odvolania žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/191/2014-411 zo dňa 25.1.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaným v 1/ až 14/ rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zamietol v celom rozsahu návrh (ďalej len „žaloba“) navrhovateľky („žalobkyňa“) voči odporcom (ďalej „žalovaní“) v rade 1/ až 14/ o určenie neplatnosti konkrétne vyšpecifikovaných zmlúv uzatvorených medzi žalovanými v rade 1/ až 14/. Žalovaným v rade 1 až 14 právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi : žalovanou 1/ a žalovaným 14/ dňa 21.9.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 29.10.2012 pod č. V 1511/2012, žalovaným 2/ a žalovaným 14/ dňa 19.9.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 29.10.2012 pod č. V 1510/12, žalovanou 3/ a žalovaným 14/ dňa 29.10.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 6.11.2012 pod č. V 1527/12, žalovaným 4/ a žalovaným 14/ dňa 17.5.2012, ktorej vklad bol povolený 20.6.2012 pod č. V 729/12, žalovanou 5/ a žalovaným 14/ dňa 25.7.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 23.8.2012 pod č. V 1197/12, žalovanou 6/ a žalovaným 14/ dňa 13.11.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 25.1.2013 pod č. V 1698/12, žalovanou 7/ a žalovaným 14/, ktorej vklad bol povolený 5.2.2013 pod č. V 1630/12, žalovanou 8/ a žalovaným 14/ dňa 15.11.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 13.12.2012 pod č. V 1720/12, žalovaným 9/ a žalovaným 14/ dňa 15.10.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 26.11.2012 pod č. V 1612/12, žalovanou 10/ a žalovaným 14/ dňa 12.12.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 9.1.2013 pod č. V 1849/2012, žalovanou 11/ a žalovaným 14/ dňa 27.7.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 27.8.2012 pod č. V 1208/12, pôvodným žalovaným 12/ - právnym predchodcom aktuálnych žalovaných 12a) až 12h) a žalovaným 14/ dňa 2.2.2011, ktorej vklad bol povolený 12.8.2011 pod č. V 128/2011, žalovaným 13/ a žalovaným 14/ dňa 28.2.2011, ktorej vklad bol povolený dňa 13.12.2011 pod č. V 205/2011. 3. Podľa skutkového vymedzenia žaloby ( súd z neho vychádzal ) predmetnými zmluvami previedli žalovaní 1 až 13 ako predávajúci na žalovaného v rade 14 ako kupujúceho spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným v čase prevodu na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. A. ako spoločná nehnuteľnosť podľa zák. č. 181/95 Z.z.. Žalobkyňa sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti konkrétne vymenovaných právnych úkonov z dôvodu porušenia jej predkupného práva. Argumentovala, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. A. a zároveň aj členka pozemkového spoločenstva má vedomosť o tom, že valné zhromaždenie spoluvlastníkov už v dávnej minulosti upozorňovalo na svojich rokovaniach každého spoluvlastníka na povinnosť písomne oznámiť všetkým spoluvlastníkom svoj zámer odpredať spoluvlastnícky podiel a zároveň určiť požadovanú cenu za odpredávaný spoluvlastnícky podiel. Žalovaní voči nej neuskutočnili ponukovú povinnosť, z tohto dôvodu sú kúpne zmluvy neplatné podľa § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, pretože na základe pozitívneho rozhodovania súdu je možné predísť ďalším zápisom vkladov vlastníckeho práva k odpredávaným podielom na žalovaného v rade 14/. 4. Vykonaným dokazovaním súd za nesporne preukázané vyhodnotil, že žalovaný v 1/ až 13/ rade svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva Urbár Rudina previedli samostatnými zmluvami na žalovaného v rade 14/. Zmluvy boli riadne aj zaregistrované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odborom katastrálnym. Žalovaní 1/ až 13/ boli podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti (členovia pozemkového spoločenstva) a žalobkyni ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti patrilo zákonné predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobkyni žalovaní neponúkli pred uzavretím zmlúv svoje podiely na odkúpenie. 5. V súdenej veci žalobkyňa uplatnila nárok v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, v podanej určovacej žalobe sa domáha o neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovanými 1/ až 13/ na strane predávajúcich a žalovaným 14/ na strane kupujúceho, z dôvodu porušenia jej predkupného práva. Ide o žalobu určovaciu, z tohto dôvodu okresný súd skúmal, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení z pohľadu ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016, t.j. ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozsudku - poznámka odvolacieho súdu ). Podľa názoru okresného súdu existencia naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka) závisí od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného (v aktuálnej veci žalobkyňu) k vyvolaniu súdneho sporu. 6. Súd poukazuje na to, že v čase uzavretia žalobou napadnutých kúpnych zmlúv bol účinný zákon NR SR č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý v § 7 upravoval predpoklady prevodu vlastníckych podielov členmi spoločenstva v spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiacich práv a povinností a stanovoval, že k ich prevodom môže dôjsť len za podmienok ustanovených v uvádzanej právnej norme a v prípade spoločenstva s právnou subjektivitou v zmluve o jeho založení a v osobitnom predpise s tým, že v odkaze č. 14 pod čiarou výslovne odkazoval na § 140 Občianskeho zákonníka, zakotvoval predkupné právo ostatných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Súd cituje znenie § 7 zákona č. 181/1995 Z.z., v zmysle ktorého členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení, alebo v zmluve o založení a v inom osobitnom predpise. § 4 ods. 2 uvedenej právnej normy obsahovalo zákaz drobenia jednotlivých vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti pod výmeru menšiu ako 2.000 m2 a obe ustanovenia boli premietnuté v čl. 4 zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, aj v čl. 5 bod 5.6 stanov Urbáru Rudina - pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. 7. Súd uvádza ďalej, že po podaní žalobného návrhu bol zákon č. 181/1995 Z.z. zrušený novelou (urbárskym kódexom) zavedenou zákonom Národnej rady SR č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s účinnosťou (okrem § 28 a § 29) dňom 01.05.2013. Predmetným zákonom obsahujúcim oproti predchádzajúcemu zákonu podrobnejšiu úpravu pozemkových spoločenstiev a tiež definíciu spoločnej nehnuteľnosti, došlo okrem iného aj k zásadným zmenám ohľadne stanovenia predpokladov prevodov vlastníckych práv k podielom na spoločnej nehnuteľnosti. V § 9 ods. 7 novely zákona o pozemkových spoločenstvách sa uvádza, že na prevod podielu v spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o predkupnom práve (§ 140 Občianskeho zákonníka), ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2 (prevody Slovenským pozemkovým fondom spravovaných podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým majú ostatní vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo, vyjmúc prípady prevodov podľa § 11 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách). Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe. Zákon rozdielne upravuje postup pri predaji podielu na spoločnej nehnuteľnosti tretím osobám a medzi členmi spoločenstva. Nový predpis zakotvuje, že na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi pozemkového spoločenstva sa nevzťahujú ustanovenia o predkupnom práve, predmetné hmotnoprávne ustanovenie je pritom potrebné podľa názoru okresného súdu aplikovať aj v prejednávanej veci, odhliadnuc od ďalších samostatných dôvodov zamietnutia žaloby ( súd tieto vyargumentoval v ďalšej časti odôvodnenia). Z tohto pohľadu potom žalobkyňa po 01.05.2013 nemôže mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľ, ktorý žalobkyňa určovacou žalobou sledovala, t.j. možnosť predísť ďalším zápisom vkladov vlastníckeho práva odpredávaním podielov na žalovaného v rade 14/, nemôže byť u nej naplnený z dôvodov, že k takémuto podielu jej už aktuálne predkupné právo neprislúcha (na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa totiž nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka), toto právo nemajú ani ostatní vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti a tiež preto, že v súčasnosti reparácia porušenia právnej povinnosti vyznačením záznamu v katastri nehnuteľnosti, teda stavu pred jednotlivými právnymi úkonmi (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), nie je možné, nakoľko predmetné nehnuteľnosti v čase prevodu zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v kat.úz. A. už nie sú vedené v katastri nehnuteľnosti na týchto listoch vlastníctva. Je možné, že spoluvlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti, ktorých sa zmluvy týkali, boli zlúčené do iného pozemku, alebo rozdelené, na ktorú skutočnosť poukazoval vo svojom vyjadrení aj žalovaný v rade 14/. 8. S poukazom na vyššie uvedené posúdenie rozhodných skutočností okresný súd dospel k záveru, že nie je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne ako podielového spoluvlastníka a člena pozemkového spoločenstva Urbár Rudina, preto pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení o neplatnosť právneho úkonu, žalobu zamietol v celom rozsahu a v ďalšom sa už nezaoberal hmotno-právnou stránkou nároku. 9. Okresný súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania posudzoval aj otázku, či namietala žalobkyňa relatívnu neplatnosť právnych úkonov vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. V prípade nároku uplatniť predkupné právo, teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, súd považoval za rozhodujúci okamih vznik právneho úkonu a nie deň zápisu ( vkladu ) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Súd zdôraznil, že aj podľa Judikatúry súdov začína plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu, uvedený záver dopadá aj na aktuálne súdenú vec. Preto v prípade kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.2.2011 medzi pôvodným žalovaným 12/ a žalovaným 14/ premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uplynula dňom 02.02.2014 a v prípade kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.2.2011 medzi žalovaným 13/ a žalovaným 14/ uplynula dňom 28.02.2014. Pokiaľ sa žalobkyňa dovolala neplatnosti kúpnych zmlúv podanou žalobou u súdu dňa 16.06.2014, vo vzťahu k týmto právnym úkonom sa tak stalo po uplynutí trojročnej premlčacej doby a na tomto základe bol daný aj ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby voči týmto dotknutým žalovaným. 10. Žalovaným v r 1 až 14 okresný súd náhradu trov konania nepriznal, títo v konaní v celom rozsahu úspešní si náhradu trov konania neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by im ( úspešným ) mali vzniknúť v súvislosti s vedeným konaním nejaké trovy. 11. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadala žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. 12. Prioritne namietala nesprávne právne posúdenie veci, podľa jej názoru okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil zákonom účinným v roku 2013, hoc k právnej skutočnosti došlo v roku 2012. Na práva a povinnosti členov pozemkového spoločenstva Urbár Rudina ku dňu účinnosti napadnutých kúpnych zmlúv sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Pozemkové spoločenstvo, ktorého členmi sú spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, je spoločenstvo s právnou subjektivitou. Podľa odvolateľky bolo jednoznačne preukázané, že predávajúci - žalovaní v rade 1/ až 13/ prevodom svojho podielu v spoločnej nehnuteľnosti porušili interné predpisy pozemkového spoločenstva, aj ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, pretože pred predajom svoj podiel v spoločnej nehnuteľnosti neponúkli podielnikom spoločenstva na odkúpenie, neoznámili výboru pozemkového spoločenstva ani jeho členom zamýšľaný predaj podielu, aby sa zabezpečilo oznámenie prevodu podielu ostatným podielnikom, aby mohli využiť svoje zákonné predkupné právo. Porušenie zákona a interného predpisu pozemkového spoločenstva spôsobuje podľa názoru odvolateľky neplatnosť právneho úkonu - kúpnych zmlúv konkrétne špecifikovaných v odvolaní ( viď časť III. odvolania). 13. Zotrvávala na tom, že na určení neplatnosti napadnutých kúpnych zmlúv má naliehavý právny záujem, čo odôvodňuje tým, že bez určenia neplatnosti zmlúv t.j. nerešpektovaním predkupného práva nie je možné vylúčiť neplatnosť právneho úkonu - kúpnych zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, že sa právny úkon prieči dobrým mravom a že sa ním obchádza zákon. Súd týmto dôvodom neplatnosti kúpnych zmlúv sa vôbec nezaoberal. Odvolateľka zotrvávala na tom, že ak by súd jej žalobe vyhovel, bola by vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a mohlo by sa predísť ďalším sporom medzi nimi. Vyhovením žalobe by bola naisto vyriešená otázka, že k porušeniu jej predkupného práva došlo, následkom tohto porušenia by bola absolútna neplatnosť právneho úkonu (kúpnych zmlúv) a na tomto základe by jej mohlo vzniknúť subjektívne právo na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu. Súd podľa názoru odvolateľky posudzoval riešené právne vzťahy nesprávne, mal totiž vychádzať zo zákona platného v čase uzavretia právnych úkonov. Podotkla, že bez určenia neplatnosti právneho úkonu nie je možné obnoviť pôvodný vlastnícky stav existujúci pred neplatným predajom a nepochybne požadované určenie neplatnosti môže založiť právne významný následok právnych pomerov účastníkov. 14. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa vytýkala aj nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia, odôvodnenie podľa jej názoru neobsahuje náležitosti vyžadované v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( poznámka odvolacieho súdu - ide o procesnoprávne ustanovenie účinné ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia), tvrdila, že v prípade takéhoto nedostatku prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne žalovaní nepredložili. 16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, aplikáciou postupu podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti zamietajúceho výroku a súvisiaceho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 17. Krajský súd nemohol vyhovieť odvolaniu žalobkyne. 18. V súdenej veci bez pochyby ide o konanie sporové, v takomto type konania je aj odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Krajský súd sa preto prioritne vyjadruje k odvolacím argumentáciám procesného charakteru, ktorým žalobkyňa vytýka odôvodneniu rozhodnutia nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť. S uvedeným odvolacím dôvodom sa krajský súd nestotožnil. Rozhodnutie okresného súdu po formálnej, aj vecnej stránke, obsahuje náležitosti vyžadované v tej dobe účinným ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval zrozumiteľne, z akého skutkového stavu vymedzeného žalobkyňou v žalobe vychádzal, ktoré dôkazy vykonal, ktoré právne predpisy na súdenú vec aplikoval, prečo a z akých dôvodov žalobe nevyhovel a aké skutočnosti ho viedli ku konštatovanému záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej určovacej žalobe. Napokon aj samotnej žalobkyni rozhodnutie okresného súdu bolo dostatočne zrozumiteľné, pretože v odvolaní sa vyjadrovala ku konkrétnym otázkam, ktoré podľa jej názoru okresný súd nesprávne právne vyhodnotil. 19. Krajský súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že okresný súd pri právnom posúdení uplatneného nároku (otázka namietanej relatívnej neplatnosti pre porušenie predkupného práva - § 40a v aplikácii s § 140 Občianskeho zákonníka) mal vychádzať z ustanovení zákona č. 181/1995 Zb., pretože táto hmotnoprávna úprava bola účinná a platná ku dňu uzatvorenia jednotlivých namietaných zmlúv. Hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku z pohľadu právneho režimu zákona č. 181/1995 Zb., by však nastupovalo až následne potom, ak by bolo možné konštatovať v súdenej veci, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. 20. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdom prvej inštancie aj odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala prvotný zákonný predpoklad - existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( určenie relatívnej neplatnosti vyšpecifikovaných kúpnych zmlúv podľa § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka ) z pohľadu ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom a platnom ku dňu vydania rozhodnutia okresného súdu ( aktuálne podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku). Tento záver odvolacieho súdu bezprostredne vychádza zo skutkových zistení pred súdom prvého stupňa ( nenamietaných žalobkyňou v odvolaní ), že nehnuteľnosti, resp. prevádzané podiely v jednotlivých pozemkoch tvoriace predmet vyšpecifikovaných kúpnych zmlúv ktorých relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa podanou žalobou dovolávala, už na tých listoch vlastníctva a s tými číslami parciel ako boli špecifikované v jednotlivých žalobou napadnutých kúpnych zmluvách, v katastrálnom území A. takto zapísané ( vedené ) nie sú, znamená to, že neexistuje možnosť nápravy ani v prípade, ak by došlo k porušeniu práva. Za preukázanej situácie, že sporné pozemky (konkrétne podiely k nim) na jednotlivých listoch vlastníctva ( ako sú označené v kúpnych zmluvách ) už nie sú vedené v k.ú. A., nemohlo by byť ani prípadné kladné rozhodnutie súdu konštatujúce relatívnu neplatnosť sporných právnych úkonov zapisovateľné v katastri nehnuteľností, teda, - nebolo by možné dosiahnuť nápravu postupom podľa § 34 katastrálneho zákona, t.j. vyznačiť ten stav v katastri nehnuteľnosti, ktorý existoval v čase pred uskutočnením právnych úkonov. Už tento jediný zásadný dôvod postačuje podľa názoru odvolacieho súdu k prijatiu záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej určovacej žalobe, následne aj zakladá zamietnutie žaloby v súdenej veci. Nad rámec odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu ku zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaných v rade 12a až 12 h a žalovaným v rade 14/, medzi žalovaným v rade 13 a žalovaným v rade 14 vznesená námietka premlčania nároku na uplatnenie žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnych zmlúv pre porušenie predkupného práva, je opodstatnená, táto skutočnosť by založila zamietnutie žaloby vo vzťahu k účastníkom dotknutých zmlúv aj v prípade, že by bola konštatovaná existencia naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej určovacej žalobe. 21. Vzhľadom na súhrn uvádzaných úvah v predchádzajúcom bode rozhodnutia, ďalšie odvolacie argumentácie nemali podstatný vplyv pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Z týchto dôvodov nebolo možné odvolaniu žalobkyne vyhovieť a krajský súd musel konštatovať vecnú správnosť výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu žalobkyne zamietol. 22. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie okresného súdu má oporu v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia okresného súdu). 23. V odvolacom konaní žalobkyňa úspešná nebola, preto voči nej by mali žalovaní - úspešní v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaní 1/ - 14/ si v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by týmto procesne úspešným stranám sporu mali vzniknúť v súvislosti s podaným odvolaním a v priebehu vedeného odvolacieho konania nejaké trovy. Na tomto základe krajský súd žalovaným 1/ - 14/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. 25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.