Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/274/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213191 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115213191.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., L. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Strähle, so sídlom Z., J. P. XX/ XXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/221/2015-160 zo dňa 30. mája 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zrušení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 04639/13 zo dňa 19.11.2013 . Rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 04639/13 zo dňa 19.11.2013. Vychádzal zo záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola v čase jej uzatvorenia (s odkazom na § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. účinného od 1.1.2008) neprijateľnou podmienkou, a ako taká bola už od počiatku podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť a nemal byť ani vydaný rozhodcovský rozsudok, čo je samo o sebe dôvodom jeho zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. 2. Okresný súd ustálil, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2011 medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Nadväzne skonštatoval, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, nesvedčí o jej individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom dojednaní zmluvných podmienok (podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Rozhodcovská zmluva bola pri podpise zmluvy o úvere daná žalobcovi len na podpis bez ďalšieho oboznamovania; žalovaný ani netvrdil, že by dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy žalobcovi osobitne vysvetľoval. 3. Okresný súd uviedol, že žalobca nevedel za daného stavu posúdiť svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy a zvážiť dôsledky jej podpisu (predložená mu bola „nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu“, ale už na samotnom začiatku zmluvného vzťahu) Navyše, informácie týkajúce sa rozhodcovského konania boli značne zavádzajúce, navodzujúce dojem, akoby konanie pred rozhodcovským súdom bolo totožné s konaním na všeobecnom súde. Zároveň ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli vyhotovené tak drobným písmom, že ich v rámci podpisovania viacerých listín bolo možné len s ťažkosťami dôsledne prečítať. 4. Podľa názoru okresného súdu predmetná rozhodcovská doložka znemožňovala žalobcovi dosiahnutie rozhodovania sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného; čo zodpovedá situácii v súdenej veci. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech žalobcu, lebo možnosť voľby nemá byť len iluzórna. Okresný súd dodal, že posudzovaná rozhodcovská doložka koncipovaná nemôže požívať ochranu ani podľa smernice rady 93/13/EHS, lebo čisto formálne napĺňa podmienku uvedenú v prílohe danej smernice o tom, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z úverovej zmluvy. Reálne totiž dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa už podpisom rozhodcovskej zmluvy vopred fakticky vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. 5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, lebo právny vzťah strán (s prihliadnutím na charakter zmluvy o úvere) nespadá pod spotrebiteľskú právnu úpravu zakotvenú v § 52 Obč. zák. Len skutočnosť, že zmluva o úvere má povahu formulárovej zmluvy, ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Rovnako ochranu spotrebiteľa nie je možné paušálne vzťahovať na všetky prípady, v ktorých je spolukontrahentom fyzická osoba. 7. Odvolateľ zdôrazňoval, že žalobca v zmluve o úvere výslovne prehlásil a potvrdil svojim podpisom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účely výkonu povolania. Popieral tvrdenie žalobcu, že políčko s účelom ,,povolanie“ zaškrtol omylom, keďže tak urobil viacnásobne; aj v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá predchádzala zmluve o úvere. Žalovaný okresnému súdu vytkol, že na dané súvislosti neprihliadal, v napadnutom rozsudku sa nimi vôbec nezaoberal, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. 8. Žalovaný mal za to, že rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca v čase jej uzatvorenia nemal k jej obsahu žiadne výhrady, s touto sa riadne oboznámil, porozumel jej ustanoveniam; čo potvrdil vlastnoručným podpisom. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere budú riešiť buď pred rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným všeobecným súdom. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní; ide totiž o „nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu“. Odvolateľ odmietal akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, lebo rozhodcovská doložka, resp. zmluva nie je uzatváraná vždy. Bol presvedčený, že posudzovaná rozhodcovská doložka/zmluva bola uzatvorená platne a nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti a spôsobilosti rozhodcovského rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená práve touto rozhodcovskou zmluvou. Doplnil, že vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. 9. Žalobca sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a žiadal ho ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. Považoval za manipuláciu s dokladmi, ak žalovaný uvádza, že žalobca potvrdil svojim podpisom, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účely výkonu povolania. Zdôraznil, že „na svojej kópii“ zmluvy o úvere nemal vyznačené, na čo sú finančné prostriedky poskytované a zmluvu bez takéhoto označenia aj podpísal. K preukázaniu tvrdenej skutočnosti predložil kópiu zmluvy o úvere. 10. V reakcii na predmetné vyjadrenie žalovaný odmietal tvrdenia žalobcu o manipulácii s dokladmi týkajúcimi sa ich úverového vzťahu a poznamenal, že zmluva o úvere sa vyhotovuje v dvoch rovnopisoch, pričom obidva boli po ich vyhotovení totožné. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal na dodatok k zmluve o úvere (pripojený k vyjadreniu) podpísaný žalobcom, v ktorom žalobca vyhlásil, že dané prostriedky použije na ,,úhradu poplatkov spojených s výkonom povolania“. 11. V následnej reakcii žalobca uviedol, že si nie je vedomý podpísania dodatku k zmluve o úvere. Všetky kópie dokladov spojených s poskytnutým úverom „dodnes archivuje“, ale takýto dodatok nemá vo svojej dispozícii. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení § 391 ods. 1 CSP. 13. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. 14. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej popiera status žalobcu ako spotrebiteľa. Možno síce čiastočne súhlasiť s tým, že v aktuálne posudzovanom (v poradí druhom meritórnom) rozhodnutí okresný súd len veľmi stručne a do určitej miery až konštatačne (body 19. a 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku) zadefinoval postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Na rozdiel od predchádzajúceho rozsudku z 1.7.2015, v ktorom veľmi podrobne (a aj vecne správne) na str. 5 vymedzil úvahy a východiská vedúce k záveru o spotrebiteľskom charaktere posudzovaného vzťahu. Dotknutá nedôslednosť však rozhodne nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku; osobitne, ak okresný súd uviedol, že je v súdenej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v uznesení z 28.10.2015 (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/597/2015) považoval vzťah medzi stranami za jednoznačne spotrebiteľský (bližšie body 8. a 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 15. Bez ohľadu na to, že otázka spotrebiteľského statusu žalobcu v posudzovanom zmluvnom vzťahu bola uzatvorená už v predchádzajúcom štádiu konania, krajský súd dodáva, že žalovaný ani v následnom postupe nepreukázal, že by žalobcovi neprináležalo postavenie spotrebiteľa. Žalobca už na pojednávaní dňa 1.7.2015 výslovne poprel, že by okrem podpisu zmluvy o úvere do tejto vykonával akýkoľvek zásah (napr. zaškrtnutie políčka, že uver má byť poskytnutý na výkon povolania) a ani v procese uzatvárania úverovej zmluvy neuvádzal, že úver potrebuje/použije na výkon povolania. Na preukázanie daného faktu na označenom pojednávaní predložil aj kópiu zmluvy o úvere (č.l 128), z ktorej je nepochybné, že v nej nie je zaškrtnuté políčko „povolanie“. V dôsledku uvedeného sa dôkazné bremeno ohľadne statusu žalobcu ako spotrebiteľa presunulo späť na žalovaného (prvotné popieranie takéhoto postavenia žalobcu žalovaným - len s odkazom na žalovaným predkladanú fotokópiu úverovej zmluvy - bolo úspešne vyvrátené žalobcom, vrátane unesenia súvisiacich dôkazných povinností), na ktorú okolnosť žalobca náležite, resp. vôbec nereagoval. 16. Pokiaľ žalovaný až v aktuálnom odvolacom konaní predložil listinný dôkaz - dodatok k zmluve o úvere - ide v zmysle § 366 CSP o neprípustný dôkaz/novotu v odvolacom konaní. Odvolateľ vo vzťahu k nej ani len netvrdí (nieto preukazuje), že by sa malo jednať o niektorú z procesných situácií predpokladaných v písmenách a/ až d/ označeného zákonného ustanovenia. 17. V čase uzavretia danej zmluvy bol navyše žalobca už niekoľko rokov starobným dôchodcom, ktorú skutočnosť taktiež žalovaný v priebehu konania nenamietal. Rovnako ani len netvrdil, že by popri dôchodku vykonával nejaké „ďalšie“ povolanie. Uvedené iba potvrdzuje skutočnosti známe konajúcim súdom z ich rozhodovacej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) o tom, že žalovaný v pozícii dodávateľa štandardne a účelovo (v snahe vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcim z ochrany spotrebiteľa) za výkon povolania označuje poberanie dôchodku, či rodičovského príspevku. Len na okraj je namieste dodať, že v prípade vzniku pochybností o účele poskytnutia úveru (vrátane výslovného popretia spotrebiteľom), keď sa dodávateľ pokúša prostredníctvom ním vopred naformulovaných zmluvných dojednaní, resp. celkovej formy predtlačenej zmluvy navodiť dojem, že nejde o spotrebiteľský vzťah, platí v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. 18. Nedôvodná je aj námietka žalovaného o (údajnej) platnosti predmetnej rozhodcovskej zmluvy. V podobe, v akej bola uzavretá medzi stranami sporu, je neprijateľná a tým - s poukazom na § 53 ods. 1, 5 Obč. zák. - absolútne neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Primárnym dôvodom jej neprijateľnosti, na ktorý správne poukázal už okresný súd, je skutočnosť, že žalobca si ju (osobitne) nevyjednal. Zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva, boli uzatvorené dňa 19.4.2011 ako formulárové zmluvy, predložené žalobcovi k podpisu v rovnaký deň. Žalobcovi pritom nebol poskytnutý dostatočný priestor a ani náležité informácie pre jej uzatvorenie; najmä o tom, čo pre neho znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobca tak nemal reálne vytvorenú možnosť rozhodcovskú doložku/zmluvu prijať alebo neprijať a ani nijako ovplyvniť jej konkrétne znenie, vrátane výberu rozhodcovského súdu. 19. Zároveň rozhodcovská zmluva ani nie je/nebola pre spotrebiteľa odvolateľom tvrdenou alternatívou. Z hľadiska jej nekalosti je podstatné, že podanie žaloby dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana (spotrebiteľ) už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, čo osobitne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na rozhodcovský súd obráti dodávateľ. Nielenže v praxi ide o absolútnu väčšinu prípadov, ale v plnej miere sa dané konštatovanie vzťahuje aj na konkrétnosti súdenej veci. Z pohľadu spotrebiteľa je pritom rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany. 20. Z konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného boli neopodstatnené a keďže neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. 21. Naproti tomu krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutím o zrušení rozhodcovského rozsudku sa súdený spor nekončí. Zákon č. 244/2002 Z.z. v ustanovení § 43 ods. 1, ako aj zákon č. 335/2014 Z.z v ustanovení § 47 ods. 1 predpokladajú pokračovanie v (spotrebiteľskom) spore; rozdiel v dotknutých úpravách je „len“ v tom, že podľa aktuálnej právnej úpravy (všeobecný) súd pokračuje v konaní na návrh niektorého z účastníkov/strán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku. Bez ohľadu na to, ktorú z právnych úprav mienil okresný súd aplikovať, pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku logicky nemôže byť zrejmé, či konanie bude pokračovať. Z daného titulu rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) a nadväzne jeho súčasťou nemá (v zmysle nemôže) byť rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. 22. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania už v aktuálne posudzovanom rozsudku bolo predčasné a ako také muselo byť zrušené. Ďalší postup okresného súdu v otázkach náhrady trov konania bude závisieť od ním zvoleného postupu v samotnom spotrebiteľskom spore. 23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.