Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/259/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226568 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115226568.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Táni Rapčanovej, v právnej veci žalobcu - Quantum Credit a.s., Tomášikova č. 23/C, 821 02 Bratislava, IČO: 47 248 980, v zastúpení právne - PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina č. 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému - P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX, o zaplatenie 836,05 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 8C/407/2015-40 zo dňa 17. októbra 2016, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 30.4.2016 do zaplatenia. Túto istinu s úrokom z omeškania p o v o ľ u j e žalovanému splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky žalobcovi. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) vyhovel žalobe čiastočne a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 172,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 66,04 eur od 04.09.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 102,63 eur od 04.10.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 3,50 Eur od 04.11.2011 do zaplatenia. Žalovanému povolil dlh a jeho príslušenstvo splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc prvým kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému peňažného plnenia plynúceho z právneho vzťahu založeného Zmluvou o pripojení dňa 06.07.2010. Podľa predmetnej zmluvy a dodatku k nej z totožného dňa právny predchodca žalobcu v pozícii dodávateľa mal poskytnúť žalovanému (účastníkovi) služby telefónneho operátora, predal mu telekomunikačné zariadenie (MT/dátové zariadenie) za cenu 1 eur a žalovaný sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote dodávateľovi služby dôvod na odstúpenie od zmluvy pod sankciou tejto povinnosti zmluvnou pokutou vo výške 663,88 eur. Faktúrami č. 7108156876 splatnou dňa 3.9.2011, č. 7109241849 splatnou dňa 3.10.2011, č. 7110290898 splatnou dňa 3.11.2011 vyfakturoval dodávateľ služby žalovanému cenu poskytnutých služieb vo výške 69,86 + 102,63 + 3,50 eur. Faktúrou č. 7211864738 splatnou dňa 3.12.2012 vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. 3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 pôvodný účastník zmluvného vzťahu v pozícii dodávateľa - Slovak Telekom, a. s. postúpil pohľadávky z uvedeného zmluvného vzťahu voči žalovanému na aktuálneho žalobcu. 4. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 44 ods. 1 v spojení s § 78 ods.9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1.11.2011 v spojení s § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. a žalobou uplatnený nárok zo zmluvy o pripojení posúdil podľa platnej úpravy účinnej ku dňu jej uzavretia, t.j. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Postupujúc aj podľa § 42 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b) označenej právnej normy a ďalej podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľského právneho vzťahu, zo spotrebiteľskej zmluvy, z tohto dôvodu podrobil ho hodnoteniu aj z hľadiska kritérií uvedených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 5. Hoc klient, resp. účastník (žalovaný) v Zmluve o pripojení je označený svojím IČO-m ako podnikajúci subjekt, hromadná povaha zmluvy nevykazuje povahu obchodno-právnej zmluvy. Dodávateľ služby neskúmal v zmluve bližšie ani len základnú povahu činnosti odberateľa. Označenie účastníka iba samotným údajom o IČO v záhlaví zmluvy neznamená obchodný charakter právneho vzťahu, navyše, v konkrétnom prípade už postavenie žalovaného iba na základe jeho vlastnej, čo aj subjektívnej výpovede, zodpovedalo postaveniu fyzickej osoby - nepodnikateľa s dočasným zdrojom príjmu. 6. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie fakturovanej ceny poskytnutých služieb vo výške 68,86 eur, 102,63 eur, 3,50 eur, konštatoval v tejto časti dôvodnosť žaloby. Z dôvodu omeškania žalovaného (dlžníka) s plnením týchto dielčích istín priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka od splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia a vo výške prípustnej podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 7. Za nedôvodnú vyhodnotil súd žalobu v časti sumy 663,88 eur uplatnenej titulom zmluvnej pokuty. Súd mal preukázané, že pre prípad porušenia zmluvných povinností (nedodržanie doby viazanosti) bola podľa Dodatku k zmluve dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 663,88 eur. Zmluvná sankcia za neplnenie zmluvy je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale v uplatňovanej výške ako následok nie je v kontexte s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predvídateľný, je zasahujúci do majetkovej sféry spotrebiteľa a dojednaná mimo predmetu zmluvy a jej ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže byť účinným nástrojom zabezpečenia pohľadávky svojím charakter hrozby, avšak v konkrétnej veci má charakter formálneho dojednania voči časti spotrebiteľov, ktorí pre nemajetnosť pokutu v tak vysokej výške zaplatiť nemôžu, čo je napokon aj kontraproduktívne. Neuznal za rozhodujúci činiteľ hodnotenia zabezpečovanej povinnosti okolnosť, že dodávateľ služieb - predávajúci technologického zariadenia toto predal za symbolickú cenu, prípadne za cenu zľavnenú. V každom prípade je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných platieb. Dlžník nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z jeho hodnoty svojim ďalším správaním, lebo žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za technologické zariadenie podľa základného zmluvného dojednania o jeho cene. Napokon, hodnota zmluvy spočívajúca v mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom a nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy, ide pritom o jednostranné správanie sa zo strany podnikateľa. 8. Súd dodal, že si je vedomý v časti rozhodovacej praxe všeobecných súdov poukazujúcej na význam odstupňovania zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej došlo k porušeniu povinností dlžníka. Okresný súd vzhľadom aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti (fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na súde), že telefónni operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak v prípade inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených ako náhradu za zmarený predmet zmluvy (zo strany dlžníkov, či už dobrovoľne alebo podľa obsahu rozhodnutí niektorých súdov), z týchto neodvádzajú daň z pridanej hodnoty, zrejme v súlade s daňovými predpismi, keďže trpenie škody nie je predmetom podnikania. Aj v tomto zmysle zmluvnú pokutu v žiadnom prípade nemožno podľa názoru súdu argumentačne spájať s hypotetickou časťou ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy, ktoré sa preto nestalo zabezpečovanou povinnosťou, ani časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom. 9. Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú iba ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej personálnej pozornosti pri porušení zmluvy. V súdenej veci formálne dojednaná výška túto prirodzenú hranicu presahuje, dojednanie o nej vo výške 663,88 eur považuje súd za absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V tejto časti potom žalobu žalobcu zamietol. 10. Žalovanému náhradu trov konania súd nepriznal. Pri rozhodovaní postupoval podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 257 CSP, aj po zohľadnení podielu žalovaného na vzniku sporu konštatoval jeho úspech v prevažujúcom rozsahu, tento účastník si ale náhradu trov neuplatnil. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby v časti zmluvnej pokuty vo výške 633,88 eur, domáhal sa v tejto časti zrušenia rozsudku a žiadal vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. 12. Odvolateľ nesúhlasil s hodnotením súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu. Zdôraznil, že jeho právny predchodca dňa 06.07.2010 uzatvoril s účastníkom P. P. - P+P zmluvu o pripojení spolu s dodatkom s programom pre podnikateľa. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný na zmluvách bol označený svojim obchodným menom, miestom podnikania a IČO -m. Nárok na zaplatenie faktúr vznikol na základe zmlúv, ktoré mali nepochybne obchodno-právny charakter, keďže žalovaný ich uzatvoril v postavení podnikateľa. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol porušením zmluvy, mal objektívny charakter v zmysle § 300 Obchodného zákonníka, ktorý platí namiesto § 545 OZ. Zavinenie dlžníka sa prezumuje. Žalovaný nie je chránený ako spotrebiteľ, preto dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bola platne uzatvorená a na zmluvnú pokutu - on (odvolateľ) nárok má. 13. Hoc žalovaný uzatvoril zmluvu ako podnikateľský subjekt, neukončil podnikateľskú činnosť. Z jeho výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že má túto činnosť pozastavenú od 16.01.2016 do 15.01.2019, z toho je evidentné, že k pozastaveniu činnosti došlo až 5,5 roka po uzatvorení záväzkového vzťahu. Aj keby došlo k zániku podnikateľskej činnosti a došlo k nej až po uzatvorení zmlúv s právnym predchodcom žalobcu, musel by sa posudzovať záväzkový vzťah podľa času jeho vzniku ako vzťah obchodno-právny. Čo sa týka označenia žalovaného ako účastníka v žalobe ako fyzickej osoby (s ohľadom na prerušenie podnikateľskej činnosti), nemohol byť označený ako podnikateľský subjekt. To však nemení nič na charaktere pôvodného záväzku zo Zmluvy o pripojení ako obchodno- právneho záväzku. Charakter záväzku sa posudzuje podľa povahy zmluvy z ktorej vznikol, nie podľa stavu účastníka (žalovaného) v čase podania žaloby. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu v bode 26 považuje odvolateľ za absurdné, v silách účastníka zmluvy (právneho predchodcu jeho) nie je skúmať obsah zmlúv uzatvorených so svojimi klientmi a na základe toho posudzovať, či voči nemu vystupuje fyzická osoba - nepodnikateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ. Uvedené údaje sú predmetom obchodného tajomstva a prejav vôle podnikateľa je jednoznačne daný tým, že pri uzatváraní zmlúv uvedie všetky nevyhnutné údaje potrebné k tomu, aby bol takto identifikovaný. 14. Odvolateľ tvrdí, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy vystupoval ako podnikateľ, z tohto dôvodu žalovaná vec nespadá pod režim spotrebiteľskej zmluvy a súd mal daný vzťah hodnotiť v hmotnoprávnom režime Obchodného zákonníka. Hoc súd hodnotil právny nárok ako spotrebiteľský, premlčanie nároku neposudzoval, žaloba bola totiž správne podaná v 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka a v prípade, ak by nárok vznikol ako občiansko-právny (neobchodno- právny) ako súd tvrdí, musel by sa v odôvodnení vysporiadať aj s tým, že nárok bol podaný na súd po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, čo však súd neurobil. 15. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil. 16. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po nariadení odvolacieho pojednávania, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa § 388 CSP v časti napadnutej odvolaním zmenil konštatujúc základ nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak iba ( po moderácii ) v zníženej sume. Nedotýkal sa rozsudku odvolaním nenapadnutom ( ide o výrok v ktorom okresný súd žalobe čiastočne vyhovel ). 17. Odvolací súd sa stotožnil s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, že zmluvou o pripojení uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (ako aj dodatku k zmluve uzatvoreného v totožný deň) bol založený nie občianskoprávny, ale obchodnoprávny vzťah, následne aj právne posúdenie žalobou uplatneného - nároku na zmluvnú pokutu má vychádzať z právneho režimu Obchodného zákonníka. Na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie na ktorom zopakoval dokazovanie, oboznámil sa s obsahom : Zmluvy o pripojení (na č.l. 3 spisu), Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 06.07.2010 (č.l. 4 spisu), faktúry, ktorou žalovanému bola účtovaná zmluvná pokuta vo výške 663,88 eur (č.l. 8 spisu), Zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 9 spisu), písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe, s obsahom výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 17.10.2016 (na č.l. 37 spisu). 18. Nesporne bola medzi pôvodným dodávateľom služby Slovak Telekom, a.s. Bratislava (zároveň právny predchodca žalobcu) a žalovaným dňa 06.07.2010 uzatvorená zmluva o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v totožný deň bol uzatvorený aj dodatok, v ktorom účastníci zmluvy v tabuľke č. 1 dohodli zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 2 alebo v bode 3 dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6. všeobecných podmienok k zmluve. 19. Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že v súdenej veci účastníci zmluvného vzťahu uzatvorením zmluvy o pripojení a dodatku k nej založili občiansko-právny, spotrebiteľský právny vzťah. Odvolací súd zistil totiž zo zmluvy o pripojení (na č.l. 3 spisu), ako aj z dodatku k tejto zmluve na č.l. 4, že žalovaný uzatvoril so Slovak Telekom, a.s. Bratislava (dodávateľ služby - zároveň právny predchodca žalobcu) zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ s obchodným menom/názvom P. P. P+P, so sídlom podnikania Nesluša 212. Ďalej uvádza aj číslo IČO - 40 523 047. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že uvedenie týchto údajov ešte bez ďalšieho nemôže znamenať a viesť k záveru o obchodno-právnej povahe právneho vzťahu. Avšak posudzovaná zmluva svojim predmetom ( charakter produktu ) zabezpečovala žalovanému program ( dodanie služby ) určený výlučne pre podnikateľa a práve uvedené vymedzenie predmetu zmluvy v bezprostrednej spojitosti aj s označením žalovaného v zmluve ako podnikateľa potvrdzuje obchodnoprávny charakter právneho vzťahu. Ako vyplýva z dodatku k zmluve o pripojení, tabuľka č. 1 - program služieb - Podnikateľ 300 NEW bol poskytnutý za aktivačný poplatok 9,92 eur s tým, že žalovaný obdŕžal aj mobilný telefón Nokia X6 za kúpnu cenu 1 eur a zaviazal sa zotrvať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom služieb v trvaní 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy. V prípade porušenia zmluvných povinností ( aj pre prípad porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu v trvaní 24 mesiacov ) dojednali v bode 4 dodatku k zmluve účastníci zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. 20. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas platiť za poskytnuté služby porušil, náklady tzv. hovorného nezaplatil, následne z tohto dôvodu bol deaktivovaný a poskytovateľ pre porušenie povinnosti žalovaným od zmluvy odstúpil. Dôvodom zániku zmluvy ( v dôsledku odstúpenia poskytovateľa služby od zmluvy ) bolo jednoznačné porušenie povinností žalovaným - pre jeho zavinenie zotrvanie v zmluvnom vzťahu v rozsahu doby dohodnutom - naplnené nebolo. 21. Žalovaný v rámci svojho výsluchu (na č.l. 37 spisu) nerozporoval, že v dobe uzavretia posudzovanej zmluvy a dodatku k nej pôsobil ako živnostník a služby využíval v rámci výkonu živnosti, potvrdil, že nezaplatil faktúry obsahujúce vyúčtovanie dodanej služby (hovorné) v sumách 69,86 eur + 102,63 eur + 3,50 eur, napokon ani základ nároku na zmluvnú pokutu nenamietal, dožadoval sa jedine moderácie ( zníženia ) jej výšky. 22. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená platná zmluva o pripojení, vrátane dodatku k nej (v predmetnom dodatku bola dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvných povinností) s obchodnoprávnou povahou , následne aj otázku nároku v právnej rovine treba podľa názoru odvolacieho súdu posúdiť v režime Obchodného zákonníka. Pokiaľ dodávateľ služby pre porušenie zmluvných povinností s odoberateľom služby ( v aktuálnej veci žalovaný ) využije svoje právo odstúpiť od zmluvy, uvedené odstúpenie sa nedotýka jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (§ 302 Obchodného zákonníka). Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že dodávateľ služby od zmluvy odstúpil v dôsledku porušenia povinností žalovaným. 23. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Hoc použitie tohto moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-záväzkového vzťahu, zákonná úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní pred okresným súdom sa vyjadroval k výške zmluvnej pokuty (javila sa mu privysoká). Z tohto dôvodu odvolací súd sa zaoberal otázkou primeranosti zmluvnej pokuty vychádzajúc z individuality prejednávaného prípadu. Obchodný zákonník pri aplikácii § 301 zohľadňuje dve základné kritériá: hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti. Ak by žalobcovi bola priznaná zmluvná pokuta v uplatnenej výške, táto by svojou výškou mnohonásobne prevyšovala právo, ktoré zabezpečuje, čo by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerné prísnou a bezdôvodnou sankciou nevyhnutnou pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty ( viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obdo V 93/2004 ) napokon aj funkcie paušalizovanej náhrady škody. Odvolací súd zohľadnil v hodnotenej otázke dĺžku doby, počas ktorej žalovaný bol v zmluvnom vzťahu u dodávateľa služby ( približne 12 mesiacov ) avšak za určujúci ukazovateľ považoval výšku dlhu pre nezaplatenie ktorého dodávateľ služby konštatoval porušenie povinnosti žalovaného a následne od zmluvy odstúpil. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému dlžnú sumu vo výške 172 eur (po zaokrúhlení), odvolací súd aplikujúc moderačné oprávnenie, zmluvnú pokutu znížil na sumu 86 eur, ide o sumu zodpovedajúcu 1-ici priznaného peňažného plnenia titulom nezaplatených a dodaných služieb. Nad rámec tejto sumy kvalifikoval odvolací súd nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za neopodstatnený, preto žalobu vo zvyšnej časti ( o zaplatenie zmluvnej pokuty nad sumu 86 eur zamietol). 24. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením sumy 86 eur, je potom jeho povinnosťou zaplatiť žalobcovi zo sumy 86 eur aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 30.04.2016 do zaplatenia. Pri určení časového momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu bol rozhodujúci časový moment doručenia žaloby žalovanému. Žalovaný prevzal žalobu 29.04.2016 (viď doručenku na č.l. 26 spisu) a v uvedený deň získal kvalifikovanú vedomosť o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok aj titulom zmluvnej pokuty. Ďalší nasledujúci deň po prevzatí žaloby, teda 30.04.2016 bol už začiatkom doby omeškania žalovaného. Vzhľadom na majetkové, príjmové, sociálne pomery žalovaného odvolací súd obdobne ako okresný súd povolil žalovanému splácať istinu 86 eur i s úrokom z omeškania v splátkach vo výške 50 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky žalobcovi. 25. Keďže čiastočný úspech v konaní obidve strany sporu, rozhodujúc o trovách celého konania (prvoinštančné a odvolacie) podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP odvolací súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.