Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/162/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230966 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115230966.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV- SK-PREFA, s.r.o., so sídlom 324 Horný Hričov 013 42, IČO: 36 400 653, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom, so sídlom V. XX, XXX XX T., proti žalovanému: SUZANNE SK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 46 801 910, v konaní o zaplatenie 18.940,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/131/2015-168 zo dňa 08.09.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/131/2015-206 zo dňa 17. júla 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/131/2015-168 zo dňa 08.09.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/131/2015-206 zo dňa 17. júla 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.940,52 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.359,20 Eur od 11.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 12.971,20 Eur od 17.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 465,60 Eur od 23.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.158,60 Eur od 23.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 152,64 Eur od 25.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 833,28 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z predloženej objednávky č. 280814 vyplynulo, že žalovaný si dňa 22.08.2014 objednal u žalobcu na základe cenovej ponuky zo dňa 21.08.2014 dodávku betónu na stavbu Areál firmy SUZANNE SK, s.r.o. v Bytči, a to betón CB III - 58.00 Eur bez DPH/m3 - cca 250 m3 a C25/30 - 54 Eur bez DPH/m3 - cca 170 m3. V cene bola zahrnutá aj doprava, pričom pri vykládke nad 30 minút bola účtovaná 5,30 Eur, 7,20 Eur, 9,10 Eur za každú započatú štvrťhodinu. Objednávka bola potvrdená pečiatkou žalovaného s nečitateľným podpisom. Podľa dodacích listov okresný súd zistil, že žalobca dodal objednaný tovar žalovanému, pričom dodacie listy boli potvrdené pri prevzatí a riadne z nich vyplýva začiatok miešania, čas dodania, začiatok vyprázdňovania a koniec vyprázdňovania. Žalobca následne vystavil faktúru č. 1120141397 na sumu 465,60 Eur so splatnosťou dňa 22.09.2014 doručovanú 03.09.2014, faktúru č. 1120141286 ma sumu 8.359,20 Eur so splatnosťou dňa 10.09.2014, pričom neuhradená časť z nej predstavovala 3.359,20 Eur a bola doručovaná žalovanému dňa 03.09.2014. Faktúra č. 1120141303 na sumu 17.971,20 Eur so splatnosťou dňa 16.09.2014 v neuhradenej časti 12.971,20 Eur bola doručovaná dňa 03.09.2014. Faktúra č. 1120141409 na sumu 1.158,60 Eur so splatnosťou dňa 22.09.2014 bola doručovaná dňa 03.09.2014, faktúra na sumu 152,64 Eur so splatnosťou dňa 24.09.2014 bola žalovanému doručovaná dňa 10.09.2014 a faktúra č. 1120141464 na sumu 833,28 Eur so splatnosťou dňa 30.09.2014. Celkovo žalovaný neuhradil z vystavených faktúr sumu 18.940,52 Eur. Ak žalovaný namietal doručenie faktúr s tým, že boli doručené pred ich splatnosťou, tak nepriamo potvrdil, že faktúry mu skutočne boli doručené, dokonca v časti niektoré aj uhradil, potvrdil zmluvný vzťah, pretože faktúry ako také nenamietal, nespochybňoval, avšak ničím nepreukázal, že by faktúry skutočne boli doručené až po ich splatnosti. Žalobca preukázal doručovanie faktúr z internej poštovej knihy žalobcu, z ktorej vyplynulo, že faktúry boli doručované pred ich splatnosťou. 3. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami došlo k vzniku záväzkového vzťahu, ktorý posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah, a to kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Prevzatie objednaného tovaru žalovaným mal okresný súd preukázané dodacím listom a faktúrami, pričom žalovaný prevzatie tovaru nespochybnil, ako ani fakturovanú sumu vystavenými faktúrami. Vzhľadom na preukázané dodanie betónu riadne objednaného žalovaným písomnou objednávkou po cenovej ponuke, za čo boli vystavené faktúry spolu s dodacími listami, ktoré boli potvrdené žalovaným a uvedené žalovaný nerozporoval, okresný súd zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny žalovaného. Žalovaný v podanom odpore namietal žalobu ako v časti neopodstatnenú, avšak namietal iba rozsah úrokov z omeškania, keďže podľa žalovaného faktúry mu boli doručované až po splatnosti. Žalovaný týmto nepriamo potvrdil nárok a dodanie betónu zo strany žalobcu pre neho. Žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy nerozporoval faktúry, ani ich nikdy nenamietal, až v podanom odpore. Žalovaný namietal úroky z omeškania z dôvodu, že faktúry mu boli doručované až po splatnosti. Žalovaný však nepreukázal, kedy mu skutočne boli doručené, teda žalovaný nepreukázal, že boli doručené až po splatnosti, ako tvrdil. Žalovaný ničím preukázateľným nerozporoval predmetné faktúry, ako ani ich doručenie, či splatnosť. Žalovaný žiadny dôkaz neoznačil a žiadal, aby to preukázal žalobca, hoci dôkazná povinnosť podľa Civilného sporového poriadku bola na jeho strane. I napriek uvedenému žalobca predložil internú poštovú knihu, z ktorej vyplynuli dátumy doručovania faktúr pred ich splatnosťou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na dôkazné bremeno a dôsledok jeho neunesenia, ktorý spočíva v nepriaznivosti výsledku sporu, ktorý postihuje tú sporovú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Okresný súd poukázal na ust. § 215 ods. 1 CSP a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 18.940,52 Eur, keďže tvrdenia žalobcu neboli ničím relevantným spochybnené a súčasne žalovaný svoju obranu nepreukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. 4. V zmysle ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd poukázal na to, že žalovaný riadne a včas neuhradil vystavené faktúry, dostal sa do omeškania, a to nasledujúcim dňom po splatnosti vystavených faktúr, každej zvlášť. Ak žalovaný tvrdil, že faktúry mu boli doručené až po ich splatnosti, toto ničím nepreukázal, pričom nepochybne potvrdil, že mu boli doručené a žiadnym spôsobom faktúry nerozporoval ani čo sa týka fakturácie, ani fakturovanej sumy, ani splatnosti. Žalobca dokonca preukázal, že boli doručované žalovanému pred splatnosťou. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, počítaný vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenia jednotlivých faktúr, pričom výšku úrokovej sadzby okresný súd osobitne nedokazoval, pretože má o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. žalobcovi bola priznaná aj paušálna náhrada nákladov vo výške 40 Eur. Okresný súd uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, výsledkom čoho bolo posúdenie skutkovej, ako aj právnej dôvodnosti žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, pričom námietky žalovaného, ktoré spočívali len v úrokoch z omeškania, neboli ničím preukázané. Táto obrana žalovaného bola hodnotená ako účelová, oproti tvrdeniam žalobcu preukázanými relevantnými listinami. 5. Podľa ust. § 255, § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, okresný súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, o výške ktorých trov bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozhodnutia. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že žaloba bola podaná predčasne, pretože v žalobe boli uplatnené úroky z omeškania v rozsahu, na ktorý úrok z omeškania žalobca nemá nárok. Omeškanie žalovaného ako dlžníka môže nastať až v prípade doručenia faktúry, ktorá je svojou povahou výzvou na zaplatenie istiny dlhu. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať doručenie faktúr, ktoré má priamy vplyv na vznik splatnosti žalovaného nároku a na úroky z omeškania. Pred preukázaním splatnosti nebolo možné nárok úspešne žalovať na súde. Žalobca na základe odporu podaného žalovaným nepredložil žiadne podacie lístky pošty alebo doručenky, ale iba svoju internú knihu, ktorú si každý subjekt môže vypísať ako chce. Internú knihu korešpondencie žalovaného však okresný súd nežiadal. Podľa okresného súdu žalovaný mal preukazovať, či a kedy mu boli faktúry doručené. Ide o zmätočné a opačné uplatnenie dôkazného bremena. Sám okresný súd v odôvodnení konštatoval, že neobjasnené skutočnosti sú nepreukázané. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.11.2016, v ktorom uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s uplatnením trov odvolacieho konania, keďže pohľadávka žalobcu je oprávnená. 8. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.12.2016 (č.l. 184 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 184 rub spisu dňa 19.12.2016 s možnosťou žalovaného vyjadriť sa do 10 dní od doručenia tohto vyjadrenia. Žalovaný do momentu konania, rozhodovania krajským súdom túto možnosť nevyužil. 9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP vec prejednal a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/162/2017-212 zo dňa 16.11.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.03.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 11. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 08.10.2016 (č.l. 176 spisu), za súčasnej viazanosti krajského súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie žalobného nároku, ako aj obrany žalovaného bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, preto pre vyhodnotenie aj odvolacích dôvodov žalovaného nebolo potrebné ani zopakovať a ani doplniť dokazovanie. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka predčasnosti podanej žaloby, keď žalovaný mal za to, že ak žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, tak nemohla nastať splatnosť žalobcovej pohľadávky uplatnenej na súde a následne ani omeškanie žalovaného. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne doklady, napríklad podacie lístky z pošty alebo doručenky, ktorými by preukázal doručenie faktúr žalovanému, ale iba svoju internú knihu, ktorá nemôže byť dôkazom o preukázaní doručenia faktúr žalovanému. 12. Krajský súd na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom podľa výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že žaloba žalobcu nebola predčasná. Podľa založeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe Objednávky žalovaného č. 280814/SUZANNE/ VAHOSTAVSKPREFA zo dňa 22.08.2014 (č.l. 9 spisu) vyplýva, že bol vymedzený predmet záväzkového vzťahu, a to dodávka betónu, množstvo podľa cenovej ponuky zo dňa 21.08.2014, avšak na základe záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na podklade objednávky žalovaného nebolo dohodnuté, že podmienkou splatnosti pohľadávky žalobcu, a to zaplatenie ceny za dodávku betónu malo byť vystavenie a doručenie faktúr. Jednotlivé dodacie listy preukázali dodanie tovaru žalovanému. Z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorá kúpna zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá, vyplýva, že žalovaný ako kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou, pričom ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci, t.j. žalobca v súlade so zmluvou, a týmto zákonom umožní žalovanému ako kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom (§ 447, § 450 Obchodného zákonníka). Z uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávky žalovaného č. 280814 zo dňa 22.08.2014 v rovine zaplatenia kúpnej ceny nevyplynula iná dohoda, preto žalovaný ako kupujúci bol povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci na základe jednotlivo doložených dodacích listov umožnil žalovanému ako kupujúcemu nakladať s tovarom v momente prevzatia tohto tovaru. Ak dodávku tovaru žalobca následne účtoval jednotlivými faktúrami, ktorými určil dátum splatnosti faktúr, tak je zrejmé, že v tomto smere žalobca v podstate faktúrami vyzýval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Vzhľadom k obsahu objednávky žalovaného č. 280814, ktorá neobsahovala ohľadne zaplatenia kúpnej ceny nič iné a k zákonným povinnostiam žalovaného ako kupujúceho, ktorý, ak nebolo dohodnuté niečo iné, je povinný zaplatiť kúpnu cenu, pokiaľ je mu umožnené nakladať s tovarom odovzdaným, tak nebol vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného o predčasnosti podanej žaloby, pretože nastala povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru. 13. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý vychádza z námietky predčasne podanej žaloby z titulu tvrdenej nesplatnej pohľadávky žalobcu, keď v zmysle argumentácie žalovaného nenastalo omeškanie žalovaného, ak žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, krajský súd uvádza, že ani v tomto smere nebol odvolací dôvod žalovaného relevantný. K záveru, ktorý je v zhode so závermi okresného súdu, sa poukazuje na obranu žalovaného v ním podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepreukázal dátum doručenia jednotlivých faktúr, pričom faktúry mali byť žalovanému doručené časovo neskôr ako po deklarovanej splatnosti vyznačenej na faktúrach. Na základe tejto obrany žalovaného správne uviedol okresný súd v odseku 19. svojho odôvodnenia, keď v zmysle obrany žalovaného v ním podanom odpore zo dňa 21.1.2016 (č.l. 108 spisu) žalovaný potvrdil, že mu boli doručené faktúry žalobcom. Ak žalovaný namietal, že tieto faktúry mu boli doručené časovo neskôr ako po deklarovanej splatnosti vyznačenej na faktúrach, tak v tejto časti obrany bol nositeľom dôkaznej povinnosti, pretože žalobca na základe dôkazov vykonaných pred okresným súdom preukázal, že faktúry boli žalovanému doručované ešte pred splatnosťou vyznačenou na jednotlivých faktúrach, keď jedným z dôkazov bola aj poštová kniha žalobcu, z ktorej vyplynuli dátumy doručovania faktúr pred ich splatnosťou. Faktúry ako jednotlivo vystavené doklady a výzvy na zaplatenie dôvodnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému, ak neboli žalovaným rešpektované v povinnosti ich úhrady žalovaným, tak nastalo omeškanie žalovaného, pre ktoré, ak bol okresným súdom napadnutým rozsudkom priznaný aj úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, tak aj v tejto časti bolo rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie včetne závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok nebol napadnutý osobitnými odvolacími dôvodmi. Krajský súd dopĺňa, že v rámci povinnosti tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, t.j. tá sporová strana, ktorá vo vyvolanom súdnom spore poskytuje tvrdenia, zákonite s tým nesie aj povinnosť dôkaznú. Ak žalobca predloženými dôkazmi, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný, preukázal doručenie faktúr žalovanému a na druhej strane žalovaný namietal, že faktúry boli doručené až po určenej dobe splatnosti vyjadrenej vo faktúrach, na ktoré tvrdenie nepredložil dôkaz, tak táto procesná obrana žalovaného zostala nepreukázaná, a tým sa nedotkla správnosti záverov napadnutého rozsudku okresného súdu. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.