Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/88/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203587 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116203587.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: PROFITable s.r.o., so sídlom Mlýnská 326/13, Trnitá, 602 00 Brno, IČO: 061 78 782, Česká republika, zastúpeného zástupcom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 727 334 (v konaní pred okresným súdom v napadnutom rozsudku pôvodne vystupujúci žalobca AGRONOMY s.r.o., so sídlom ul. Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 47 218 371), proti žalovanému: DC NORDIA, s.r.o., so sídlom Uhoľná 9/8518, 010 01 Žilina, IČO: 44 875 550, v konaní o zaplatenie 26.136,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/36/2016-130 zo dňa 19. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/36/2016-130 zo dňa 19. septembra 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, v ktorom vystupoval pôvodný žalobca AGRONOMY s.r.o., so sídlom ul. Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 47 218 371, namiesto ktorého podľa uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/36/2016-197 zo dňa 3. apríla 2018 právoplatného dňa 26.4.2018 vstúpil právny nástupca, a to nový žalobca PROFITable s.r.o., so sídlom Mlýnská 326/13, Trnitá, 602 00 Brno, IČO: 06178782, Česká republika (ďalej len „žalobca“) okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.136,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške a zo súm tak, ako vyjadril vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 26.136,36 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania s odôvodnením, že pôvodný veriteľ (postupca) AGROGROUP, s.r.o., IČO: 46 322 027 (ďalej len „postupca“) evidoval voči žalovanému 7 pohľadávok v celkovej výške 26.136,36 Eur právnym titulom kúpnej ceny za dodávku poľnohospodárskych produktov - slepačích vajec a mrazených sliepok vyúčtovaných faktúrou č. 2012-206 v sume 5.510,16 Eur so splatnosťou 16.10.2012, faktúrou č. 2012-217 v sume 2.721,60 Eur so splatnosťou 16.11.2012, faktúrou č. 2012-238 v sume 3.517,20 Eur so splatnosťou 04.12.2012, faktúrou č. 2012-256 v sume 4.642,56 Eur so splatnosťou 17.12.2012, č. 2012-257 v sume 3.848,04 Eur so splatnosťou 17.12.2012, č. 2012-277 v sume 3.650,40 Eur so splatnosťou 04.01.2013 a č. 2012-282 v sume 2.246,40 Eur so splatnosťou 09.01.2013. Listom zo dňa 31.01.2013, ktorý bol doručený žalovanému dňa 11.02.2013 postupca oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postupca postúpil pohľadávky voči žalovanému na žalobcu a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi. Napriek výzvam žalovaný žiadnu z pohľadávok žalobcovi ku dňu podania žaloby ani čiastočne neuhradil, preto spolu s istinou sa podľa podanej žaloby žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. 2. Okresný súd poukázal na ťažisko procesnej obrany žalovaného, ktoré spočívalo v tvrdenom zániku žalovanej pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania právnym úkonom žalovaného zo dňa 08.02.2013. Zatiaľ čo žalovaný založil dôvodnosť svojej procesnej obrany na právnej argumentácii, že rozhodujúcim momentom pre posúdenie zániku žalovanej pohľadávky bol okamih ich stretu podľa § 580 vety druhej Občianskeho zákonníka, ku ktorému podľa tvrdenia žalovaného malo dôjsť 08.02.2013, teda v čase pred doručením oznámenia postupcu (AGROGROUP, s.r.o.) o postúpení pohľadávky s výzvou na zaplatenie žalobcovi (v tom čase spoločnosti Development & Investments, s.r.o.) dňa 11.02.2013, žalobca posudzoval započítanie pohľadávok žalovaného z časového hľadiska a z hľadiska subjektu, ktorému bol právny úkon žalovaným adresovaný. Žalobca uviedol, že v čase, keď úkon postúpenia pohľadávky na žalovaného sa stal účinným voči pôvodnému veriteľovi, čiže spoločnosti AGROGROUP, s.r.o., spoločnosť AGROGROUP, s.r.o. už nebola majiteľom žalovanej pohľadávky, a preto k účinnému započítaniu pohľadávok z dôvodu absencie vzájomnosti pohľadávok nemohlo dôjsť. Podľa žalobcu tieto pohľadávky sa časovo nestretli, a preto započítanie nevyvolalo právny účinok zániku žalovanej pohľadávky. 3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2, § 580, § 581 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v spojení s § 358, § 359, § 360 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 45 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. 4. Okresný súd zvýraznil, že predmetom dokazovania a právneho posúdenia bola otázka zániku žalovanej pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok, ktoré uskutočnil žalovaný právnym úkonom zo dňa 08.02.2013, keďže vznik a výška žalobou uplatnenej pohľadávky nebola medzi stranami sporná a ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v námietke jej zániku. 5. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že oznámenie o postúpení pohľadávky z faktúry č. 120858 na sumu 26.079,74 Eur zo dňa 08.02.2013, ktorú nadobudol žalovaný, a ktorú žalovaný následne učinil predmetom započítania, adresoval pôvodný veriteľ SHP, a.s. (postupca) dlžníkovi AGROGROUP, s.r.o. (postupníkovi) listom dňa 12.02.2013 (podacia pečiatka poštového doručovateľa zo dňa 12.02.2013 - č.l. 69 spisu) s výsledkom, že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal (oznámenie poštového doručovateľa zo dňa 15.02.2013 - č.l. 70 spisu). Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov spoločnosťou DC NORDIA, s.r.o. voči spoločnosti AGROGROUP, s.r.o. zo dňa 08.02.2013 adresoval žalovaný dlžníkovi AGROGROUP, s.r.o. zásielkou podanou na pošte dňa 14.02.2013 (podacia pečiatka pošty zo dňa 14.02.2013 - č.l. 73 spisu) s výsledkom doručovania oznámeného odosielateľovi dňa 19.02.2013. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný uskutočnil jednostranný právny úkon započítania pohľadávok a záväzkov voči svojmu dlžníkovi v čase, kedy žalovaný nesporne nadobudol vedomosť, t.j. dňa 11.02.2013 o tom, že pohľadávka spoločnosti AGROGROUP, s.r.o. bola postúpená spoločnosti Development & Investments, s.r.o., teda v čase, kedy AGROGROUP, s.r.o. nebol veriteľom žalovaného. 6. Okresný súd vo všeobecnosti poukázal na ust. § 524 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu (tzv. notifikácia) je rozhodnou skutočnosťou, na ktorú hmotné právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Až momentom oznámenia o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi postupca vyvoláva zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie aj v situácii neskoršieho zistenia neplatnosti alebo ničotnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, záväzok dlžníka zanikne aj s účinkami pre osobu postupcu. Keďže otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená, a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom, dlžník nie je oprávnený domáhať sa preukazovania existencie a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto platí, že pokiaľ podľa hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a oznámenia veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinkami splnenia dlhu, nie je rozhodujúce, či zmluva o postúpení pohľadávky bola platná, potom uvedená okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní. Okresný súd preto dôkazný návrh žalovaného na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom, a to spoločnosťou AGROGROUP, s.r.o. a pôvodne označeným žalobcom spoločnosťou Development & Investments, s.r.o., zamietol. Podľa ustálenej judikatúry súdov relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003). Okresným súdom v rozsudku označený žalobca, spoločnosť AGRONOMY, s.r.o., nadobudol žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2016 podľa č.l. 104 spisu. Preukazovanie skutočnosti, či došlo k úhrade kúpnej ceny za odplatný prevod pohľadávky, bolo v pomeroch prejednávanej veci irelevantné, keďže táto okolnosť nemala dopad na postavenie žalovaného a právne pomery strán konania. 7. Okresný súd ďalej uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.02.2013 pohľadávku voči spoločnosti AGROGROUP, s.r.o.. Pokiaľ však ide o započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 08.02.2013, preto aby došlo k zániku vzájomne započítavaných pohľadávok, musia byť splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka, a to kumulatívne, pričom jednou z týchto podmienok je aj, že musí ísť o vzájomnosť pohľadávok, plnenie ktorých je rovnakého druhu a zaniknú započítaním, ak sa vzájomne kryjú a niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Okresný súd zvýraznil, že základnou podmienkou zániku záväzku započítaním je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky, to znamená, že veriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie je zároveň dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Pokiaľ ide o účinky započítania, hmotné právo tieto účinky spája s momentom stretu splatných pohľadávok. Predpokladom vyvolania účinkov kompenzačného prejavu podľa § 580 vety druhej Občianskeho zákonníka je však skutočnosť, že jednostranný právny úkon sa dostane do sféry dispozície druhého účastníka (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda až týmto okamihom je voči druhému účastníkovi právny úkon uskutočnený a až vtedy nastávajú právne následky s tým spojené, samozrejme za predpokladu, že ide o platný právny úkon. K zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka síce dochádza v okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky rovnakého druhu stretnú, ale k samotnému započítaniu dochádza dôsledkom účinného prejavu vôle dlžníka, ktorý využije svoje právo na započítanie. 8. Okresný súd uviedol, že za okamih stretu pohľadávok sa považuje okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Kompenzačný prejav ako jednostranný právny úkon, je preto možné uskutočniť až momentom, kedy sa stali všetky pohľadávky splatnými, keďže jednostranným právnym úkonom proti splatnej pohľadávke zásadne nemožno započítať pohľadávku nesplatnú. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že žalovaný neuviedol tvrdenia, z ktorých by vyplývala splatnosť ním započítanej pohľadávky (ani naplnenie podmienky vymedzenej v ust. § 359 Obchodného zákonníka), pretože Zmluva o postúpení zo dňa 08.02.2013 údaj o splatnosti neobsahovala a k zmluve pripojená faktúra (č.l. 44 spisu) bola faktúrou odlišnou od faktúry špecifikovanej pri vymedzení postúpenej pohľadávky v Zmluve zo dňa 08.02.2013. 9. Na základe zisteného okresnému súdu vyplynulo, že právne účinky kompenzačného prejavu žalovaného mohli nastať najskôr dňa 14.02.2013, teda okamihom, kedy oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 08.02.2013 sa mohlo dostať do dispozičnej sféry adresáta právneho úkonu, a to AGROGROUP, s.r.o., a teda až uvedeným momentom mohli nastať právne následky podľa hmotného práva s ním spojené, avšak za predpokladu, že bol tento právny úkon urobený platne. Ak žalovaný adresoval dňa 14.02.2013 svojmu dlžníkovi AGROGROUP, s.r.o. jednostranný právny úkon započítania vzájomných pohľadávok, uskutočnil tak v čase, kedy spoločnosť AGROGROUP, s.r.o. už nebola veriteľom započítavanej pohľadávky, o čom mal žalovaný nepochybne od 11.02.2013 vedomosť. Právne dôsledky spojené s takýmto právnym úkonom tak nemohli nastať spätne ku dňu 08.02.2013, a preto obranu žalovaného okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Až dňom 14.02.2013 mal adresát právneho úkonu spoločnosť AGROGROUP, s.r.o. možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, avšak dňom 14.02.2013 spoločnosť AGROGROUP, s.r.o. preukázateľne nebola majiteľom vzájomnej pohľadávky, a preto právne dôsledky predpokladané ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka právnym úkonom žalovaného nemohli nastať a tieto preukázateľne nenastali. Žalovaný z dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok strán k okamihu doručenia právneho úkonu započítania pohľadávok zo dňa 08.02.2013 nevykonal platný právny úkon započítania s predpokladaným dôsledkom zániku započítavaných pohľadávok. 10. Okresný súd pri konštatovaní neplatnosti jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcom uplatnenej pohľadávke dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď žalobcom uplatnený nárok okresný súd posúdil ako skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu zaplatenia kúpnej ceny sumu 26.136,36 Eur a tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, dostal sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti fakturovanej kúpnej ceny do omeškania s plnením peňažného záväzku, a preto žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe s prihliadnutím na právnu úpravu platnú a účinnú k okamihu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu procesných strán a k momentu vzniku omeškania žalovaného s úhradou, vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti fakturovanej kúpnej ceny až do jej zaplatenia tak, ako to vyplynulo z výrokovej časti rozsudku okresného súdu. 11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešnou stranou bol žalobca, preto mu voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP. V odvolaní žalovaný poukázal na žalobu žalobcu, podľa ktorej eviduje, resp. pôvodný veriteľ spoločnosť AGROGROUP s.r.o. eviduje voči žalovanému pohľadávky titulom dodania poľnohospodárskych produktov v celkovej výške 26.136,36 Eur. Jednotlivé faktúry, vystavené žalovanému spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. za dodanie poľnohospodárskych produktov, žalobca okresnému súdu predložil v prílohe žaloby. Žalobca následne uviedol, že podaním zo dňa 31.01.2013 oznámila spoločnosť AGROGROUP s.r.o. ako postupca žalovanému, že postúpil vyššie uvedené pohľadávky žalobcovi. Predmetné oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému doručené dňa 11.02.2013. Vzhľadom na to, že išlo o peňažný záväzok, žalobca žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný aj na úhradu úrokov z omeškania v spojení s náhradou trov súdneho konania. 13. Žalovaný v odvolaní k predmetnej veci uviedol, že dňa 08.02.2013 uzavrel ako postupník so spoločnosťou SHP a.s., IČO: 31 585 370 ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok. Predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky postupcu, t.j. spoločnosti SHP a.s. voči spoločnosti AGROGROUP s.r.o., IČO: 46 322 027 titulom neuhradenej faktúry č. 120858, resp. jej časti zo dňa 28.09.2012 za poľnohospodárske produkty - vajcia vo výške 26.079,74 Eur. V ten istý deň, t.j. dňa 08.02.2013 žalovaný vykonal úhradu ceny za pohľadávku, ktorá skutočnosť bola zrejmá z bankového výpisu žalovaného a ktorý tvorí súčasť súdneho spisu, t.j. obchod reálne prebehol. Oznámenie o postúpení pohľadávok postupca, a to spoločnosť SHP a.s. oznámila spoločnosti AGROGROUP s.r.o. dňa 08.02.2013, v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka. Následne žalovaný vykonal dňa 08.02.2013 jednostranné započítanie svojej pohľadávky vo výške 26.079,74 Eur nadobudnutej od spoločnosti SHP a.s. so svojimi splatnými záväzkami voči spoločnosti AGROGROUP s.r.o., a to v zmysle § 580 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka. Záväzky žalovaného, podľa neho, voči spoločnosti AGROGROUP s.r.o. tak zanikli momentom stretu s pohľadávkou voči spoločnosti AGROGROUP s.r.o. dňom 08.02.2013. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3799/2007 zo dňa 24.02.2010, ktorý uvádza, že špecifikom započítania je, že účinky nastávajú spätne, t.j. k zániku pohľadávok dochádza nie v čase, keď je druhej strane doručené oznámenie o započítaní pohľadávok, ale v čase, keď sa pohľadávky stretli. Zároveň žalovaný považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že zápočet mal všetky zákonom stanovené náležitosti. Ďalej podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Odod 723/2001 z hľadiska zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodujúce, kedy bol prejav vôle smerujúci k započítaniu vykonaný, resp. kedy bol doručený do dispozičnej sféry druhého účastníka. Žalovaný sa nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý zamietol návrh na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom, a to spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. a pôvodne označeným žalobcom, spoločnosťou Development & Investments s.r.o., ako aj návrh na preukázanie skutočnosti, či došlo k úhrade kúpnej ceny za odplatný prevod pohľadávky. Podľa odvolateľa táto skutočnosť bola dôležitá pre správne právne posúdenie veci, ktorej cieľom bolo preukázať, že k postúpeniu pohľadávky skutočne došlo a že zároveň došlo aj k peňažnému plneniu za postúpenie pohľadávok, a teda, či je uvedená skutočnosť zohľadnená aj v účtovníctve týchto spoločností. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie Okresného súdu Žilina vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa žalovaného uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, pretože neexistuje právny titul na jeho zaplatenie. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému trovy súdneho konania. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 4.12.2017 (č.l. 153 spisu). Vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich písomných podaniach, ako aj, že sa stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu. Žalobca zopakoval a zdôraznil to, že oznámenie spoločnosti SHP a.s. o postúpení pohľadávky adresované spoločnosti AGROGROUP s.r.o., ako aj oznámenie žalovaného o započítaní adresované tejto spoločnosti boli preukázateľne vykonané až v čase, kedy AGROGROUP s.r.o. už nebol veriteľom žalovaného. Pohľadávky sa preto nikdy nestretli, ani sa nemohli stretnúť a nemohlo dôjsť ani k ich zániku. Obdobne žalovaným tvrdená skutočnosť o úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky v prospech spoločnosti SHP a.s. nemá s poukazom k vyjadreniam žalobcu žiaden právny význam. Toto môže mať význam pri riešení vzájomných zodpovednostných a prípadných regresných vzťahoch medzi žalovaným a spoločnosťou SHP a.s.. Vo vzťahu k požiadavke na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom, a to spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. a pôvodne označeným žalobcom, žalobca uviedol, že túto okresný súd zamietol správnym spôsobom, pretože podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi postupcom, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa jeho rozsudku z 11. júna 2003 sp. zn. 4 Obo 210/01 vyplýva, že „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 2759/2010, R (ČR) 61/2010, z ktorých rozhodnutí rovnako vyplýva, že dlžník je povinný vychádzať z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a nie je oprávnený sa domáhať preukázania zmluvy o postúpení a okrem iného je povinný splniť dlh postupníkovi aj v prípade, ak by mal pochybnosti, či k postúpeniu došlo, ako aj, že ak oznámi postupca dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, tak dlžník nemá voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Rozhodnutie okresného súdu žalobca považoval za správne s návrhom na jeho potvrdenie a s priznaním trov odvolacieho konania. 15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20.12.2017 (č.l. 161 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolania žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/88/2018-206 zo dňa 13.8.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 13.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 18. Základnými odvolacími dôvodmi žalovaného obsiahnutými v podaní zo dňa 7.11.2017 (č.l. 142 - 144 spisu) bola námietka v tom, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súčasne podľa žalovaného má rozhodnutie okresného súdu vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom podľa § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na doplnenie dokazovania a ani na zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom. Okresný súd správne postupoval, ak nevykonal dôkazy označené žalovaným, pretože už podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade postúpenia pohľadávky relevantné oznámenie postupcu o jej postúpení je postačujúce k tomu, aby dlžník plnil svoj záväzok už postupníkovi ako novému veriteľovi a pri takomto oznámení postúpenia pohľadávky postupcom sa potom ani v rámci vyvolaného súdneho sporu pre vyhodnotenie oprávnenosti nového veriteľa nakladať s pohľadávkou nevyžaduje dokladanie samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky a ani skúmanie naplnenia ďalších záväzkov vyplývajúcich z takejto zmluvy o postúpení pohľadávky, napríklad v rovine skutočnosti zaplatenia odplaty za postúpenú pohľadávky, ak táto odplatnosť bola dohodnutá v zmluve o postúpení pohľadávky. Krajský súd k uvedenému v zhode so závermi okresného súdu vyjadrenými v odseku 32. odôvodnenia rozhodnutia napadnutého odvolaním žalovaného poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2003 sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. Vzhľadom k uvedenému za aplikácie ustanovenia Článku 2 ods. 2 CSP, ak bolo potrebné vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak potom nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočne vykonanom dokazovaní. Okresný súd v potrebnom rozsahu, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou o právnych účinkoch oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky, vykonal dokazovanie, a preto na posúdenie danej sporovej veci nebolo potrebné, aby boli vykonané dôkazy, ktorých nevykonanie namietal žalovaný v podanom odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov. 19. Rovnako krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnený odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd na v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie aplikoval aj rozhodné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka, keď vecne správnym spôsobom poukázal na zákonné požiadavky vyplývajúce z ust. § 580 Občianskeho zákonníka pri uplatnenej obrane žalovaným o zániku žalobcovej pohľadávky jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítania, ktorý úkon uskutočnil žalovaný podaním zo dňa 8.2.2013. Jednou zo zákonných podmienok započítania je, že ide o vzájomnosť pohľadávok použitých na započítanie, to znamená, že strany voči sebe majú vzájomné postavenie veriteľ, dlžník a naopak. Výsledky dokazovania preukázali to, že žalovaný získal voči spoločnosti AGROGROUP s.r.o., IČO: 46 322 027 pohľadávku od postupcu, a to spoločnosti SHP a.s. na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.2.2013 titulom neuhradenej faktúry č. 120858 vo výške 26.079,74 Eur. Výsledky dokazovania pred okresným súdom potvrdili, čo ani nebolo predmetom odvolacieho konania, keďže to žalovaný v odvolaní nenamietal, že až dňom 14.2.2013 adresát právneho úkonu uskutočneného započítania pohľadávok, ktorý úkon uskutočnil žalovaný datovaný dňa 8.2.2013, a to spoločnosť AGROGROUP s.r.o. mala možnosť sa oboznámiť s obsahom zásielky. Bolo však potrebné, aby týmto dňom, t.j. dňom 14.2.2013 bola táto spoločnosť AGROGROUP s.r.o. majiteľom pohľadávky voči žalovanému, voči ktorej žalovaný jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítania zo dňa 8.2.2013 započítaval pohľadávku získanú podľa zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s postupcom, a to spoločnosťou SHP, a.s.. Avšak k tomuto dátumu (14.2.2013) už spoločnosť AGROGROUP s.r.o. nedisponovala pohľadávkou voči žalovanému, ktorú žalovaný svojim úkonom započítania zo dňa 8.2.2013 urobil predmetom vzájomného započítania, keďže mal získať pohľadávku voči tejto spoločnosti od SHP, a.s., ak žalovaný už nepochybne od 11.2.2013 mal vedomosť, že nie je splnená zákonom vyžadovaná vzájomnosť pohľadávok uplatnených na započítanie, ak spoločnosť AGROGROUP s.r.o. už nebola veriteľom pohľadávky určenej na započítanie. 20. Bolo nepochybne zistené, že žalovaný podľa úkonu oznámenia o postúpení pohľadávok (č.l. 49 - 50 spisu) už dňa 11.2.2013 mal vedomosť o tom, že AGROGROUP s.r.o. ako pôvodný veriteľ žalovaného, pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému postúpil novému veriteľovi, a to spoločnosti Development & Investments, s.r.o., ktorý úkon oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2013 bol zo strany AGROGROUP s.r.o. ako pôvodného veriteľa žalovaného doručený žalovanému 11.2.2013. Týmto dátumom, t.j. od 11.2.2013 žalovaný mal vedomosť, že veriteľom voči nemu už nie je AGROGROUP s.r.o., a teda k momentu adresovania jednostranného hmotnoprávneho úkonu započítania datovaného dňa 8.2.2013, podaného na pošte k dátumu 14.2.2013 doručovaného AGROGROUP s.r.o., už nebola splnená vzájomnosť pohľadávok medzi žalovaným a AGROGROUP s.r.o.. Žalovaný podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.2.2013 síce bol veriteľom pohľadávky voči AGROGROUP s.r.o. uplatnenej na započítanie, ale k 14.2.2013 už AGROGROUP s.r.o. nebola voči žalovanému v pozícii veriteľa, t.j. nebola splnená vzájomnosť pohľadávok medzi žalovaným a AGROGROUP s.r.o., a preto ani nemohli nastať dôsledky jednostranného hmotnoprávneho úkonu započítania žalovaného datovaného 8.2.2013. Správne skonštatoval okresný súd, že žalovaný adresoval dňa 14.2.2013 svojmu dlžníkovi AGROGROUP s.r.o. jednostranný právny úkon započítania pohľadávok a záväzkov v čase, kedy už spoločnosť AGROGROUP s.r.o. nebola veriteľom započítavanej pohľadávky, pretože táto spoločnosť, o čom žalovaný nadobudol vedomosť dňom 11.2.2013, žalovanému oznámila, že svoje pohľadávky voči žalovanému postupuje na spoločnosť Development & Investments, s.r.o.. Pre absenciu tejto vzájomnosti pohľadávok určených na započítanie nemohli nastať dôsledky hmotnoprávneho úkonu započítania, t.j. zánik týchto pohľadávok k dátumu splatnosti. Žalovaný jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítania nevyvolal zánik svojho dlhu voči žalobcovi ako novému veriteľovi. Je nepochybné, že pri úkone započítania nastáva zánik pohľadávok spätne k dátumu ich splatnosti, avšak, ak je splnená vzájomnosť pohľadávok na započítanie, t.j. ak úkon započítania a z neho vyplývajúce účinky na základe jeho doručenia k tomuto momentu definujú vzájomnosť pohľadávok použitých na započítanie stranami v pozícii, že oproti sebe majú postavenie veriteľ, dlžník a naopak, dlžník, veriteľ, čo v danej veci podľa výsledkov dokazovania nebolo splnené. 21. Krajský súd zvýrazňuje, že pre zánik vzájomných pohľadávok započítaním sa vyžaduje uskutočnenie úkonu započítania, vzájomnosť pohľadávok určených na započítanie, ich stret k dátumu splatnosti. V danej sporovej právnej veci nebola pri úkone jednostranného započítania uskutočneného žalovaným splnená vzájomnosť, pretože v čase jeho odovzdania na poštovú prepravu dňa 14.2.2013, síce žalovaný mal pohľadávku voči AGROGROUP s.r.o., ale v tom čase už spoločnosť AGROGROUP s.r.o. nebola veriteľom žalovaného, t.j. nebola tu vzájomnosť pohľadávok medzi žalovaným a AGROGROUP s.r.o., ak žalovaný a AGROGROUP s.r.o. už voči sebe navzájom nemali postavenie veriteľa a dlžníka. Tým nemohli potom nastať dôsledky úkonu započítania, a preto žalobcom uplatnená pohľadávka v súdnom konaní nezanikla započítaním. Žalovaný a AGROGROUP s.r.o. nemali oproti sebe už postavenie strán veriteľ a dlžník a naopak dlžník a veriteľ, keďže žalovaný už dňa 11.2.2013, pri doručení oznámenia zo dňa 31.1.2013 o postúpení pohľadávok zo strany AGROGROUP s.r.o. na Development & Investments, s.r.o., vedel k momentu doručovania úkonu jednostranného započítania datovaného 8.2.2013, pošte na prepravu dňa 14.2.2013, že voči nemu veriteľom súdenej pohľadávky už nie je AGROGROUP s.r.o., ale nový veriteľ Development & Investments, s.r.o.. Žalovaný, ak aj získal pohľadávku voči AGROGROUP s.r.o., túto už nemohol započítať, pretože z titulu oznámenia o postúpení pohľadávok sa stal dlžníkom voči novému veriteľovi, a to spoločnosti Development & Investments, s.r.o., na ktorú bola postúpená pohľadávka AGROGROUP s.r.o., ktorú táto spoločnosť mala voči žalovanému. Krajský súd dodáva, že v čase doručovania jednostranného hmotnoprávneho úkonu započítania žalovaného datovaného 8.2.2013, žalovaný a AGROGROUP s.r.o. už nemali medzi sebou navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Pre absenciu tejto vzájomnosti preto nemohli nastať ani dôsledky započítania. Je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že zánik pohľadávok uplatnených na započítanie nastáva spätne k dátumu splatnosti za toho stavu, ak je pri úkone započítania splnená podmienka vzájomnosti uplatnených pohľadávok na započítanie, ktorá vzájomnosť v danom prípade absentovala, ak žalovaný 11.2.2013 získal vedomosť, že jeho veriteľom z titulu oznámenia o postúpení pohľadávok datovaného 31.1.2013 už nie je spoločnosť AGROGROUP s.r.o., ale nový veriteľ Development & Investments, s.r.o.. V čase, keď žalovaný na poštovú prepravu dňa 14.2.2013 adresoval svojmu dlžníkovi AGROGROUP s.r.o. jednostranný právny úkon započítania pohľadávok a tento úkon jednostranného hmotnoprávneho započítania podľa poštovej podacej pečiatky odovzdal pošte dňa 14.2.2013, už k tomuto momentu vedel, že pre započítanie spoločnosť AGROGROUP s.r.o. voči žalovanému nebola veriteľom. Neexistencia vzájomnosti pohľadávok uplatnených na započítanie jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítania žalovaným datovaným dňa 8.2.2013, potom následne nemohla vyvolať ani zánik takýchto nie vzájomných pohľadávok k dátumu ich stretu, t.j. k dátumu splatnosti tak, ako sa nedôvodne toho domáhal žalovaný v ním podanom odvolaní. 22. Krajský súd dodáva, že na úplne zistený skutkový stav veci okresný súd správne aplikoval jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku aj citoval, preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 23. Oproti v záhlavovej časti rozsudku okresného súdu uvedeného žalobcu, v priebehu konania pred odvolacím súdom nastala zmena na strane žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/36/2016-197 zo dňa 3. apríla 2018, ktorá zmena žalobcu sa premietla do úvodnej časti rozsudku krajského súdu. Podkladom zmeny bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 3.11.2017, ktorou došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky s príslušenstvom z pôvodného žalobcu, postupcu AGRONOMY s.r.o. na postupníka, a to spoločnosť PROFITable s.r.o., so sídlom Mlýnská 326/13,Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 061 78 782. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.