Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/63/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213220 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116213220.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BMM - STAV, s.r.o., so sídlom 013 11 Porúbka 57, IČO: 36 415 375, zastúpeného zástupcom V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 192 205, proti žalovanému: LUMA - SK, spol. s r.o., so sídlom 013 04 Dolná Tižina 221, IČO: 36 428 001, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.740,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 133/2016-106 zo dňa 3.2.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/133/2016-141 zo dňa 18.12.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 133/2016-106 zo dňa 3.2.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/133/2016-141 zo dňa 18.12.2017 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a o trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 3.740,50 Eur spolu s príslušenstvom, na tom skutkovom tvrdení, že na základe zmluvy o dielo č. ZML 001/2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom (ďalej už len ,,zmluva o dielo“ alebo „zmluva“) sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal zrealizovať pre objednávateľa - žalovaného práce na mostovom zábradlí stredovom a krajnom na stavbe s názvom „Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany“, pričom na úhradu zrealizovaných prác vystavil žalobca ako zhotoviteľ na žalovaného ako objednávateľa faktúry, ktoré vždy žalovaný riadne zaplatil. Následne však vystavil faktúru č. 2015005 splatnú 3.7.2015 na sumu 9.779,04 Eur, z ktorej po lehote splatnosti, a to dňa 24.7.2015 žalovaný uhradil len časť vo výške 6.038,54 Eur, takže jeho záväzok z titulu zostatku ceny za dielo vyúčtovanej touto faktúrou predstavuje sumu 3.740,50 Eur. Žalobca nesplnil svoj záväzok riadne a včas, na základe toho uplatnil spolu so žalovanou pohľadávkou žalobca i úrok z omeškania. 2. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu poukázal na neopodstatnenosť návrhu. Žalobca podľa žalovaného neuviedol, že jedným z hlavných dôvodov nepreplatenia faktúry č. 2015005 z 3.7.2015 v celej výške bola ústna dohoda oboch účastníkov zmluvy, t.j. objednávateľa a zhotoviteľa (p. I. a p. A.), ktorá vzišla z ich osobného jednania po predložení predmetnej faktúry na preplatenie, podľa ktorej mal objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi len časť vystavenej faktúry vo výške 6.038,54 Eur a zostatok z vystavenej faktúry mal byť uhradený po doložení všetkých zazmluvnených dokladov, ktoré žalobca pri predložení faktúry nepredložil (článok VI. platobné podmienky, bod 6.1 zmluvy o dielo) a o odstránení nedorobkov a zistených závad. Žalobca bol viackrát telefonicky objednávateľom vyzývaný k odstráneniu nedorobkov a závad a následne aj konateľom CEBA Žilina, s.r.o. (p. Miroslav Baďo), ale bezúspešne. Žalobca nenastúpil na odstránenie zistených nedostatkov a spoločnosť CEBA Žilina, s.r.o. žalovanému listom zo 16.7.2015 oznámila, že zistené nedostatky a nedorobky odstránila vo vlastnej réžii. Podľa žalovaného na podanie predmetného návrhu chýbajú žalobcovi dokumenty vychádzajúce z uzatvorenej zmluvy o dielo č. ZML 001/2015, a to zápis o vykonaní a odovzdaní prác objednávateľovi podľa článku III. bod 3.1 predmetnej zmluvy a dokumenty uvádzané v článku VI. bod 6.1 platobné podmienky. Dôvodnosť tvrdenia žalovaného, že návrh nie je opodstatnený, jednoznačne potvrdzuje aj list CEBA Žilina, s.r.o. zo 16.7.2015, ktorý bol žalobcovi v kópii doručený. Žalovaný tvrdil, že neexistuje právny dôvod na zaplatenie vymáhanej istiny, úrokov a poplatkov uvedených v platobnom rozkaze a navrhoval žalobu zamietnuť. Ako prílohu podania odporu predložil list subjektu CEBA Žilina, s.r.o. zo dňa 16.7.2015, adresovaný žalovanému vrátane prílohy. 3. Na základe výsledkov na vykonaného dokazovania a za aplikácie Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 152, § 154, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1, 2, § 192 CSP v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 323 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 440 ods. 2, § 564 Obchodného zákonníka okresný súd skonštatoval nedôvodnosť podanej žaloby. 4. Okresný súd poukázal na medzi stranami v konaní nesporné skutkové okolnosti, a to uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom č. ZML 001/2015 (písomné vyhotovenie na č.l. 4 až 8 spisu), vystavenie faktúry č. 2015005 splatnej 3.7.2015 žalobcom ako dodávateľom na žalovaného ako odberateľa (č.l. 9 spisu), realizácia čiastočnej úhrady faktúry č. 2015005 dňa 24.7.2015 v sume 6.038,54 Eur, vystavenie faktúry č. 5011600077 dodávateľom - žalovaným na odberateľa - žalobcu z titulu nákladov na odstránenie nedorobkov na stavbe Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany v sume 4.651 Eur splatnej 23.2.2016, z ktorých medzi stranami nesporných skutkových okolností, o pravdivosti ktorých nebol dôvod pochybovať, podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie ceny za dielo - právo na zaplatenie zostatku ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 2015005 v sume 3.740,50 Eur, vystavenej na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami. 6. Vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky okresný súd ako právne nevýznamnú vyhodnotil skutočnosť, že predložené písomné vyhotovenie zmluvy o dielo nie je opatrené podpisom osoby oprávnenej na konanie za žalobcu, teda za zhotoviteľa, a to s poukazom na hmotno-právnu úpravu, ktorá pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka z hľadiska formy nevyžaduje dodržanie písomnej formy. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že zmluva o dielo s obsahom zmluvných podmienok, ako vyplývalo z písomného znenia na č.l. 4-8 spisu, uzatvorená bola. Táto skutočnosť bola významnou pri hodnotení nespornej skutkovej okolnosti - realizácie čiastočnej úhrady ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 2015005, vykonanej v sume 6.038,54 Eur dňa 24.7.2015 v spojení s úpravou § 407 ods. 3 a § 323 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka, ktorá úprava § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka pre pomery tohto konania založila s poukazom na § 192 CSP vyvrátiteľnú právnu domnienku uznania zvyšku záväzku z titulu dlžnej ceny za dielo v sume 3.740,50 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 2015005. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že právna úprava podľa § 292 CSP pripúšťa vo vzťahu ku záveru o uznaní ceny za dielo v rozsahu žalovanej istiny v tomto konaní dôkaz opaku. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany okrem iného tvrdil, že mu neboli odovzdané doklady podľa článku VI. bod 6.1 zmluvy a zápis o odovzdaní a prevzatí, a túto obranu nemienil len ako namietanie formálnych nedostatkov fakturácie (čl. 57 spisu). Skutkovú okolnosť nevystavenia zápisu o odovzdaní a prevzatí a najmä neodovzdania dokladov podľa článku VI. bod 6.1 zmluvy ako príloh faktúry č. 2015005 ako negatívnu skutočnosť nemal žalovaný v pomeroch tohto konania ako preukázať a zároveň z vykonaného dokazovania nevyplývala ako skutočnosť preukázaná, že by žalobca spolu s faktúrou č. 2015005 odovzdal žalovanému aj potvrdený súpis vykonaných prác ako prílohu tejto faktúry v zmysle článku VI. bod 6.1 zmluvy, a tiež, že by takýto doklad bol býval vôbec vystavený. Z článku VI. bod 6.3 zmluvy vyplývalo využitie dispozitívnej povahy úpravy podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vzťahu ku podmienke vzniku práva zhotoviteľa - žalobcu na zaplatenie ceny za dielo tak, že zmluvné strany v článku VI. bod 6.3 zmluvy vznik práva na zaplatenie fakturovanej ceny za dielo viazali na odovzdanie faktúry žalobcom žalovanému so všetkými náležitosťami a prílohami, ako vyplýva z článku VI. bod 6.1 zmluvy vrátane potvrdeného súpisu vykonaných prác. To, že si žalobca ako zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť odovzdať žalovanému ako objednávateľovi faktúru č. 2015005 spolu s potvrdeným súpisom vykonaných prác, v konaní preukázané nebolo, a teda nebol preukázaný samotný vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo v súlade s dohodou zmluvných strán vyplývajúcou z článku VI. bod 6.3 zmluvy o dielo. Okresný súd uzavrel, že v tomto konaní vyšiel najavo opak vo vzťahu ku skutočnosti, ktorej svedčila domnienka uznania zvyšku záväzku žalovaným z titulu ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 2015005 v sume rovnajúcej sa žalovanej istine, a teda domnienka trvania tohto záväzku v čase, kedy nastali účinky uznania tohto záväzku v dôsledku čiastočnej úhrady tejto faktúry, teda v dôsledku čiastočného plnenia záväzku žalovaného z titulu dlžnej ceny za dielo. Podľa okresného súdu nebolo možné v tomto konaní vychádzať zo záveru o preukázaní dôvodnosti žalovanej peňažnej pohľadávky z dôvodu nastúpenia právnych dôsledkov podľa § 407 ods. 3, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení so skutkovou okolnosťou realizácie čiastočnej úhrady faktúry č. 2015005. 7. Následne okresný súd považoval za potrebné zhodnotiť, či výsledky vykonaného dokazovania svedčia záveru o samotnom vzniku práva žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu žalovanej istiny. V tomto smere považoval za potrebné vychádzať z preukázaného obsahu zmluvy o dielo, a to konkrétne z dojednania v článku VI. bod 6.3, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že právo na zaplatenie ceny za dielo nevzniká, pokiaľ faktúra, ktorou je cena za dielo vyúčtovaná, nebude obsahovať náležitosti dohodnuté v zmluve, a teda aj v prípade, ak jej prílohou nebude potvrdený súpis vykonaných prác. Táto situácia v prejednávanej veci nastala, nakoľko žalobca, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovanému predložil faktúru č. 2015005 aj s potvrdeným súpisom vykonaných prác (z obsahu článku VI. bod 6.1 zmluvy je zrejmé, že sa potvrdeným súpisom vykonaných prác rozumie objednávateľom - žalovaným potvrdený súpis vykonaných prác). V dôsledku toho okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal samotný vznik práva na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 2015005. Okresný súd zdôraznil, že citovaný článok VI. bod 6.3 zmluvy upravuje na základe dohody zmluvných strán vznik práva na zaplatenie fakturovanej ceny za dielo a nie vznik práva túto cenu vôbec fakturovať. Skutočnosť realizácie samotnej nespornej čiastočnej úhrady faktúry č. 2015005 v sume 6.038,54 Eur dňa 24.7.2015 na uvedenom závere nič nezmenila vzhľadom na obsah ďalšej časti článku VI. bod 6.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého: V prípade ak objednávateľ faktúru aj napriek uvedenému uhradí, platí, že neuplatňuje splnenie stanovených podmienok, pričom to neplatí v prípade, ak objednávateľ neodsúhlasil zisťovací protokol, na základe ktorého je cena fakturovaná, všetko v spojení so záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého nebolo žalobcom, ktorého ťažilo dôkazné bremeno, preukázané ani odsúhlasenie zisťovacieho protokolu, v dôsledku čoho bola skutočnosť čiastočnej úhrady faktúry č. 2015005 vo vzťahu ku záverom okresného súdu irelevantná, rovnako ako skutočnosť nepreukázania vrátenia tejto faktúry žalovaným žalobcovi s uvedením dôvodu, v ktorej časti poukázal okresný súd na článok VI. bod 6.3 zmluvy, podľa ktorého: v prípade, že objednávateľ uplatňuje splnenie stanovených podmienok, vráti faktúru zhotoviteľovi s uvedením dôvodu jej vrátenia (uvedené neplatí v prípade, ak nebol odsúhlasený zisťovací protokol). Nakoľko žalobca nepreukázal vznik práva na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 2015005, rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. 8. Okresný súd ďalej uviedol, že z ostatných faktúr vystavených žalobcom na žalovaného v súvislosti s realizáciou diela podľa zmluvy o dielo na č.l. 49, 50 a 51 spisu vyplývalo, že zmluvné strany vzájomne nedodržali dojednanie o fakturácii za kalendárny mesiac, čo však vzhľadom na skutočnosť, že žiadna zo strán, a to najmä žalovaný neodvodzoval od tohto faktu akékoľvek skutkové tvrdenia, hodnotil ako irelevantné s vyústením do záveru, že sa dojednania podľa článku VI. zmluvy v celom jeho obsahu uplatnia na fakturáciu žalobcu ako takú, a teda aj na faktúru č. 2015005. Pokiaľ žalobca (nesprávne uvedené v odôvodnení žalovaný) poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nikdy nenamietal ostatné faktúry, ktoré mu v súvislosti s týmto plnením boli zo strany žalobcu doručené a boli vždy vystavované rovnako čo do obsahu, náležitostí a príloh ako predmetná faktúra č. 2015005 a riadne tieto aj uhradil a nikdy nepožadoval doplnenie vystavených faktúr v zmysle článku VI. bod 6.1 zmluvy o dielo, čím bola v dôsledku toho medzi stranami založená obchodná zvyklosť, ktorú obe strany dodržiavali a postupovali podľa nej, tak k tomuto svojmu tvrdeniu okrem označených faktúr z č.l. 49, 50 a 51 neoznačil a nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, v nadväznosti na čo pri zohľadnení obsahu procesnej obrany žalovaného, ktorý toto tvrdenie rozporoval a zároveň uvádzal, že opakovane žiadal od žalobcu doplnenie príloh faktúr (podľa tvrdenia žalovaného v jeho podaní z 12.10.2016 - č.l. 57 bol žalobca sústavne osobne vyzývaný na predloženie chýbajúcich dokladov), nebolo možné uvedenú časť tvrdení žalobcu o existencii obchodnej zvyklosti medzi stranami hodnotiť ako v konaní spoľahlivo preukázanú, a tým ako relevantnú. 9. Podľa okresného súdu skutočnosť preukázania dôvodnosti žalovanej pohľadávky nebolo možné vyvodzovať ani z predloženého jednostranného právneho úkonu žalovaného - započítania zo 6.6.2016 podľa č.l. 59 spisu, nakoľko pri závere o nepreukázaní samotného vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 2015005, nepredstavoval zostatok fakturovanej ceny za dielo v sume 3.740,50 Eur podľa faktúry č. 2015005 existujúcu, a teda kompenzabilnú pohľadávku. Tento záver nemohol svojím správaním, v rámci ktorého vykonal úkon jednostranného započítania zo 6.6.2016 vyvrátiť ani samotný žalovaný, o to viac, že žalovaný i po realizácii tohto právneho úkonu zotrval na svojej procesnej obrane, v ktorej namietal, že mu prílohy predmetnej faktúry odovzdané neboli. Zároveň žalovaný v nadväznosti na predloženie jednostranného právneho úkonu započítania zo 6.6.2016, ktorý listinný dôkaz predložil spolu s podaním z 12.10.2016, neučinil v konaní v súlade s úpravou § 152 CSP procesne relevantným úkonom uplatnenie hmotno-právnej námietky. Rovnako kompenzovaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi podľa faktúry č. 5011600077 v sume 4.651 Eur (č.l. 41 spisu) z titulu nákladov na odstraňovanie nedorobkov na stavbe Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany nebola okresným súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania hodnotená ako spoľahlivo a jednoznačne preukázaná. Pri tomto konštatovaní vychádzal okresný súd z obsahu zmluvy o dielo v časti, ktorá vymedzuje predmet zmluvy o dielo, listu subjektu CEBA Žilina, s.r.o. zo 16.7.2015 (č.l. 23, 24 a 25, subjekt CEBA Žilina, s.r.o. bol subjektom odberateľa žalovaného) a najmä z obsahu svedeckej výpovede A. A., z ktorej existencia vád plnenia žalobcu pre žalovaného nevyplynula a zo svedeckej výpovede A. I., z ktorej vyplývalo, že plnenie žalovaného pre subjekt CEBA Žilina, s.r.o. sa nekrylo s plnením žalobcu pre žalovaného a plnenie žalobcu pre žalovaného malo nedostatky spočívajúce napríklad v dopĺňaní ochranných laniek alebo rámov (č.l. 98), ktoré svedecké výpovede hodnotil okresný súd vzhľadom na dané zákonné poučenie svedkov ako hodnoverné. Po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP okresný súd konštatoval, že tieto nepreukázali existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi podľa faktúry č. 5011600077 v sume 4.651 Eur, a to ani pri zohľadnení rozpočtu a krycieho listu predloženého žalovaným. Vo vzťahu ku faktúre žalovaného voči žalobcovi č. 5011600077 v sume 4.651 Eur zároveň okresný súd zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bola síce preukázaná dohoda medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej si žalovaný môže dať odstrániť vady plnenia žalobcu pre žalovaného prostredníctvom tretej osoby (Článok VII. bod 7.10 zmluvy o dielo), avšak ak žalovaný tvrdil, že dielo, a teda plnenie žalobcu malo vady, mal žalovaný primárne uplatniť voči žalobcovi nároky z vád a prostredníctvom nich si svoje práva uspokojiť v režime uspokojenia nárokov z vád v zmysle úpravy podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Zároveň okresný súd vo vzťahu k výške pohľadávky žalovaného vyúčtovanej faktúrou č. 5011600077 v sume 4.651 Eur na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to predovšetkým obsahu svedeckej výpovede p. I., ktorý vo vzťahu k rozpočtu z čl. 92 uviedol, že sa týkal plnenia žalovaného pre CEBU a súčasne, že plnenie žalovaného pre CEBU sa nekrylo s plnením žalobcu pre žalovaného, konštatoval, že nebola spoľahlivo preukázaná ani výška uvedenej pohľadávky žalovaného. Uvedené závery však okresný súd uviedol len podporne pri primárnom skonštatovaní nepreukázania samotného vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo, v nadväznosti na ktorý primárny dôvod rozhodol o zamietnutí žaloby. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods.1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto stranou v konaní úspešnou bol žalovaný, ktorému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí. 11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny. Predovšetkým išlo o nesprávne skutkové zistenia a nesprávne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Žalobca poukázal na to, že sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.740,50 Eur s príslušenstvom titulom ceny za dielo na základe uzavretej zmluvy o dielo č. ZML 001/2015 medzi žalobcom a žalovaným. V priebehu konania produkoval pred súdom prvého stupňa tvrdenia a dôkazy preukazujúce vznik a trvanie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanému. Žalobca bol presvedčený, že súd prvej inštancie nehodnotil produkované dôkazy správne, najmä vzhľadom na ich vzájomné súvislosti, keď tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako právne významné a podstatné tvrdenia žalobcu nepovažoval za dostatočné s odôvodnením, že tieto tvrdenia žalobcu žalovaný spochybnil. Žalobca uviedol, že žalovaný udelil súhlas na to, aby bola na úhradu za uskutočnené práce vystavená faktúra č. 2015005, v opačnom prípade by ich žalobca nevyfakturoval. Žalobca a žalovaný vždy postupovali takýmto spôsobom, čo preukázali jednak už vystavené faktúry, ktoré boli žalovaným riadne uhradené, čo v priebehu konania nebolo sporné. Zároveň žalovaný (nesprávne uvedené žalobca) v zmysle ust. čl. VI. ods. 6.1 a 6.3 zmluvy o dielo nevrátil vystavenú faktúru žalobcovi, ani ho nevyzval v lehote jej splatnosti na jej opravu, prípadne doplnenie. Z konania žalovaného je zrejmé, že vystavenú faktúru uznáva, nakoľko ju eviduje v účtovníctve, dôkazom čoho je uskutočnený jednostranný zápočet pohľadávok. Navyše, väčšiu časť z vystavenej faktúry, a to 6.038,54 Eur žalovaný žalobcovi uhradil, čo podľa názoru žalobcu predstavuje uznanie dlhu ako celku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okresný súd nesprávne právne posúdil uvedené skutkové tvrdenia vzhľadom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 192 CSP. Podľa žalobcu samotná skutočnosť nepredloženia príloh faktúry nepreukazuje záver, že žalovaný nemienil žalobcovi z tohto dôvodu žalovanú sumu uhradiť. To, že skutočnosť ohľadom nepredloženia príloh faktúry nebola pre žalovaného v čase faktúry relevantná, svedčí aj žalovaným deklarované uplatňovanie domnelých vád, ako jedinú prekážku neuhradenia vystavenej faktúry. Dôkazom je reakcia žalovaného zo dňa 16.02.2016 na výzvu žalobcu zo dňa 05.02.2016, v ktorej žalovaný namieta výlučne domnelé vady a zmluvnú pokutu, resp. náhradu škody, pričom prílohy k faktúre podľa čl. VI. zmluvy o dielo nie sú v tejto reakcii vyžiadané, čo potvrdzuje, že túto náležitosť žalovaný voči žalobcovi stále neuplatňoval. K hodnoteniu dôkazov a právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie žalobca uviedol, že okresný súd vznik nároku na zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo vykladá a uplatňuje príliš formalisticky, pričom vychádza len z tvrdení žalovaného o tom, že doručenia príloh k faktúre sa dožadoval, čo nijakým spôsobom nebolo žalovaným podložené, pričom pokiaľ žalobca uvádzal, že tomu tak nebolo, navyše s poukazom, že značná suma z vystavenej faktúry bola samotným žalovaným bez výhrad uhradená, tak táto skutočnosť nebola braná ako relevantná. Súd prvej inštancie sa zároveň nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom obchodnej zvyklosti medzi ním a žalovaným. Žalobca produkoval niekoľko spoľahlivých dôkazov, ktoré túto skutočnosť preukázali. Naviac, aj okresný súd v odôvodnení konštatoval, že zmluvné strany vzájomne nedoručovali dojednanie o fakturácii za kalendárny mesiac. V konaní bolo nesporným, že predchádzajúce žalobcom vydané faktúry boli vystavované vždy rovnako, čo do obsahu, náležitostí a príloh, tak ako aj predmetná faktúra č. 2015005. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, že nepredložil k tejto časti konkrétne dôkazy. Poukázal na to, že žalovaný začal s tvrdeniami ohľadom vyzývania na predloženie chýbajúcich dokladov až po značnom časovom odstupe, po začatí právneho uplatňovania dlžnej čiastky. Žalobca svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi, a to už skôr vystavenými faktúrami, ktoré žalovaný bez námietok uhradil. Nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní sporná, nemal žalobca dôvod predkladať aj ďalšie dôkazy, ako napr. výpisy z účtu, ktoré by preukazovali prijatie úhrad od žalovaného. Nakoľko k takémuto postupu a obchodnej spolupráci medzi stranami sporu dochádzalo, je táto skutočnosť relevantná a okresný súd pri posudzovaní obrany žalovaného ju mal zohľadniť. Faktický stav bol taký, že neboli vzájomne žalobcom a žalovaným dodržiavané ani ďalšie dojednania o platobných podmienkach uvedené v článku VI. zmluvy o dielo, z dôvodu najmä charakteru uskutočňovaných prác, hraničných termínov dokončenia a subdodávateľský vzťah vo vzťahu k zákazke ako takej. Okresný súd tieto žalobcom produkované skutočnosti považoval za irelevantné. Podľa žalobcu nie je možné, aby procesná obrana žalovaného, spočívajúca iba v účelovom a nepodloženom spochybňovaní tvrdení žalobcu, bola vyhodnotená ako relevantná a žalobcove tvrdenia a dôkazy za irelevantné. Z uvedených dôvodov preto považoval napadnutý rozsudok za nesprávny, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca nemá právo na zaplatenie dlžnej sumy od žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Podľa žalovaného okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaný uviedol, že okresný súd predovšetkým ustálil uzatvorenie zmluvy o dielo, s náležitosťami vyplývajúcimi z písomného vyhotovenia, čo v konaní medzi stranami nebolo sporné, pričom uvedená zmluva bola významná pri hodnotení nespornej skutkovej okolnosti, týkajúcej sa realizácie čiastočnej platby z faktúry č. 2015005 v sume 6.038,54 Eur. S poukazom na čl. VI. bod 6.1 zmluvy o dielo uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by spolu s predmetnou faktúrou odovzdal žalovanému aj potvrdený súpis vykonaných prác ako prílohu tejto faktúry podľa zmluvných dojednaní a tiež, že takýto doklad bol vôbec vystavený, čím nepreukázal samotný vznik práva na zaplatenie žalovanej ceny za dielo. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa okresný súd nesprávne vysporiadal s tvrdeniami existencie obchodnej zvyklosti. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.7.2017 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť. Žalobca túto možnosť okresným súdom v určenej lehote nevyužil. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/63/2018-151 zo dňa 19.09.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 11.09.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 16. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť podľa § 474 CSP 1. júla 2016, keď z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ...„ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“. 17. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný. 18. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu (§ 379 CSP) a v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 15.05.2017 a z nich len tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie za splnenia poučovacej povinnosti okresným súdom, čo vyplývalo z obsahu predvolania na nariadené pojednávanie na deň 9.12.2016 (č.l. 65 spisu), ktoré bolo doručované stranám sporu (doručenky na č.l. 64 spisu) a rovnako zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.2.2017, konkrétne na č.l. 99 spisu, po ktorom poučení zástupca žalobcu, štatutárny zástupca žalobcu uviedli, že nemajú návrhy na dokazovanie. 19. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových, ako i právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj obrane žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré podľa názoru žalobcu neboli ani správnym právnym spôsobom vyhodnotené. Okresný súd sa vyjadroval k uplatnenému nároku žalobcu, k obrane, námietkam žalovaného a tieto aj vyhodnotil ako dôvodné k zamietavému nároku žalobcu, ktorý požadoval proti žalovanému zaplatenie sumy 3.740,50 Eur ako zostatku ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 2015005. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005). Krajský súd konštatuje v súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej právnej veci, pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského súdu konštatované riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajským súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 78/05 zo dňa 16. marca 2005 ...„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. 20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu konania, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ... „ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. 21. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporné uzatvorenie zmluvy o dielo č. ZML 001/2015 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom (č.l. 4 - 8 spisu), vystavenie faktúry č. 2015005, splatnej dňa 03.07.2015 žalobca ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi (č.l. 9 spisu), realizácia čiastočnej úhrady faktúry č. 2015005 zo dňa 24.07.2015 v sume 6.038,54 Eur, vystavenie faktúry č. 5011600077 žalovaným žalobcovi z titulu nákladov na odstránenie nedorobkov na stavbe Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany v sume 4.651 Eur. Z týchto medzi stranami nesporných skutočností, o ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, okresný súd postupom podľa ust. § 186 ods. 2 CSP správne vychádzal. 22. Bolo zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.740,50 Eur titulom neuhradenej časti faktúry č. 2015005, na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že žalovaný udelil súhlas na to, aby bola na úhradu za uskutočnené práce vystavená predmetná faktúra, pričom týmto postupom žalobca a žalovaný vždy postupovali, odvolací súd poukazuje na ust. § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Dodáva, že predmetné ustanovenie má dispozitívny charakter, pretože nie je vymenované v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a druhý odsek tohto ustanovenia naň nedopadá. To znamená, že strany sa môžu vo svojich zmluvných dojednaniach od tohto ustanovenia odchýliť a ak tak uskutočnia, má takáto dohoda zmluvných strán prednosť pred zákonnou úpravou. V posudzovanej veci zmluvné strany v čl. VI. bod 6.1 zmluvy dohodli, že cena prác bude zaplatená po odsúhlasení súpisu vykonaných prác a skutočne zrealizovaných množstiev: zhotoviteľ sa zaväzuje vypracovať vecný súpis vykonaných prác a dodávok (zisťovací protokol) za každý kalendárny mesiac realizácie prác, zhotoviteľ predloží objednávateľovi (osobe poverenej kontrolou) súpis vykonaných prác za príslušný mesiac (ocenený v súlade s jednotlivými cenami) a objednávateľ overí jeho správnosť, potvrdí podpisom a vráti súpis zhotoviteľovi do troch pracovných dní od jeho obdržania. Na základe potvrdeného a doloženého súpisu predloží zhotoviteľ objednávateľovi faktúru vždy najneskôr do 6-tich pracovných dní za predošlý mesiac. V čl. VI. bod 6.3. zmluvy bolo dohodnuté, že ...„v prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti dohodnuté v tejto zmluve, nevzniká zhotoviteľovi právo na jej zaplatenie; v prípade, ak objednávateľ faktúru aj napriek uvedenému uhradí, platí, že neuplatňuje splnenie stanovených podmienok, pričom to neplatí, v prípade, ak objednávateľ neodsúhlasil zisťovací protokol, na základe ktorého je cena fakturovaná, ...“. Týmito zmluvnými dojednaniami sa tak zmluvné strany odchýlili od ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože vznik práva na zaplatenie ceny diela viazali na inú skutočnosť, než ustanovuje predmetné ustanovenie tak, ako správne uzavrel okresný súd. Žalobca pre vznik práva na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela bol povinný preukázať splnenie dojednaných podmienok, k čomu nedošlo, pričom ani takúto skutočnosť v konaní netvrdil. Z uvedených zistení okresný súd správne uzavrel nepreukázaný vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny diela vyúčtovaného faktúrou č. 2015005 v neuhradenej časti. Z tohto stavu potom čiastočná úhrada faktúry č. 2015005 žalovaným ani nemohla vyvolať účinky vyplývajúce z ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka tak, ako sa ich dovolával žalobca. 23. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že okresný súd nemal vychádzať prísne formalisticky zo zmluvných dojednaní, ale mal vychádzať zo zavedeného postupu medzi žalobcom a žalovaným, t.j. obchodnej zvyklosti, existenciu ktorej preukázal predloženými faktúrami na č.l. 49 - 51 spis uhradenými žalovaným, krajský súd uvádza, že pravidlo správania sa, ktoré je v rozpore s obsahom zmluvy, nie je spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti v zmysle ust. § 264 Obchodného zákonníka. Zvýrazňuje sa, že ak možno obchodnú zvyklosť vymedziť ako ustálenú obchodnú prax, neznamená to, že každé pravidlo chovania sa účastníkov obchodných vzťahov musí predstavovať obchodnú zvyklosť. Nie je to v prípade porušenia dojednaných práv a povinností, pretože je práve pojmovo vylúčené, aby pravidlo chovania, ktoré je v rozpore so zmluvnou úpravou, bolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti. Zároveň dodáva krajský súd, že ustanovenia zmluvy dohodnuté v súlade s Obchodným zákonníkom sú primárne a majú prednosť pred obchodnými zvyklosťami. Obchodné zvyklosti tak nemajú prednosť pred zmluvou a ani pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona. Je možné len k nim prihliadať. V danom prípade však vo vyvolanom súdnom konaní nebolo možné na žalobcom tvrdenú obchodnú zvyklosť prihliadať, keď úhradu troch vystavených faktúr bez doloženia príloh v zmysle čl. VI. zmluvy o dielo, vykonanú zo strany žalovaného, nebolo možné brať ako pravidlo správania sa v danom založenom zmluvnom vzťahu, a to za stavu, keď žalovaný vo vzťahu k týmto trom faktúram na č.l. 49 - 51 spisu nevyvolal spornosť. Spornosť bola vyvolaná k poslednej faktúre, a to faktúre č. 2015005 v neuhradenej časti, a pokiaľ žalobca v súdnom konaní tento sporný nárok uplatňoval, tak bol povinný preukázať vznik takéhoto práva. 24. Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto správne postupoval okresný súd, ak uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.740,50 Eur spolu s príslušenstvom a obranu žalovaného posudzoval v zmysle poskytnutých tvrdení strán sporu, svedkov, listinných dôkazov, ktoré v súhrne a v komplexe nepochybným spôsobom nepreukázali dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. 25. Pokiaľ žalobca okrem iného namietal i spôsob, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, tak k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný, s poukazom aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)“. Zo strany krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 191 CSP je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uvádza krajský súd, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne aplikoval ust. § 191 CSP, vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé. 26. Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu o nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. 27. V súvislosti so zhodnotením predmetnej odvolacej veci poukazuje krajský súd i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/2010, kedy ústavný súd považoval za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. V danom prípade okresný súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti predmetnej veci, posudzoval obsah a rozsah zmluvy, t.j. dojednaných práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu a ich naplnenie vo väzbe na posúdenie nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 3.740,50 Eur titulom zostatku ceny diela vyúčtovaného faktúrou č. 2015005, s ktorým záverom sa krajským súd stotožňuje. 28. K námietke, že postup rozhodnutia súdu prvej inštancie je formalistický, nejasný, nepresvedčivý, tak odvolací súd uvádza, že okresný súd napadnutým rozsudkom v jeho odôvodnení reagoval na relevantné okolnosti súvisiace s predmetom súdnej ochrany a jeho postup a rozhodnutie nemožno hodnotiť ako formalistické. Bolo zachované právo tak žalobcu, ako aj žalovaného na spravodlivý proces, pretože boli uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie okresného súdu založené. 29. Krajský súd vzhľadom k odvolacím dôvodom žalobcu a rozhodnutiu okresným súdom nezistil, že by okresný súd zaujal vecne nesprávny záver, a preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Dodáva sa, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol posudzovaný a zhodnocovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 15.05.2017, a preto závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktoré sa nestali predmetom odvolacieho konania, sa nemohli stať ani predmetom posudzovania zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. 30. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému preto krajský súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v zmysle § 262 ods. 1 CSP, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.