Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/197/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214901 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116214901.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: VEREX Žilina, a.s., so sídlom M. Rázusa č. 13A, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 957, zastúpeného zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: B.S. s.r.o., so sídlom Mateja Bela 2450/31, 911 08 Trenčín, IČO: 36 347 221, v konaní o zaplatenie 29.572,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2016-186 zo dňa 9. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/102/2016-222 zo dňa 30. augusta 2017, uznesením č.k. 18Cb/102/2016-225 zo dňa 2. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2016-186 zo dňa 9. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/102/2016-222 zo dňa 30. augusta 2017, uznesením č.k. 18Cb/102/2016-225 zo dňa 2. októbra 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29.572,07 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne z jednotlivo určených súm a dátumov vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že uzavrel s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou SIB Group s.r.o. (ďalej označený ako žalovaný) kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalovanému tovar, žalovaný prevzatie potvrdil, avšak vystavené faktúry neuhradil. Na základe podaného návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov vydal okresný súd dňa 10.08.2016 platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že tovar dodaný žalobcom vykazoval vady, preto si u neho uplatnil zľavu z ceny tovaru, nakoľko tovar nebol dodaný v požadovanej akosti/kvalite, akú si vymienil ako kupujúci pri uzatváraní zmluvy. Žalobca však jeho nárok neakceptoval a naďalej požadoval uhradenie faktúr v celom rozsahu, teda neposkytol zľavu z ceny tovaru. 3. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie dňa 09.12.2016, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavil iba splnomocnený zástupca žalobcu. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 16.11.2016, pričom nežiadal odročiť pojednávanie, dokonca výslovne v podaní uviedol, že udeľuje súhlas konať v jeho neprítomnosti. 4. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle § 188 a nasl. ust. Civilného sporového poriadku (CSP) a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar, za ktorý mu vystavil faktúry. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, preto okresný súd to považoval za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Okresný súd mal preukázané vystavenie faktúr v období od 07.08.2015 do 23.03.2016, pričom každá faktúra bola doplnená dodacím listom, z ktorého vyplýva popis dodaného tovaru žalovanému od žalobcu, množstvo. Zároveň boli predložené aj potvrdenia o prevzatí tovaru opatrené pečiatkou, či podpisom žalobcu ako odovzdávajúceho a žalovaným, ktorý podpisom potvrdil prevzatie tovaru. Medzi stranami bolo nesporné uzavretie kúpnej zmluvy, ako aj dodanie tovaru žalobcom žalovanému. Uvedené nerozporoval ani žalovaný v podanom odpore. V niektorých potvrdeniach o prevzatí tovaru je podpísaný L. Z., avšak jeho oprávnenie vyplývalo aj z predloženej plnej moci z 19.10.2015. 5. Žalovaný tvrdil, že dodaný tovar nebol v akosti požadovanej v zmluve. Okresnému súdu však nepredložil žiadnu zmluvu, ako ani žiadnu inú listinu, ktorá by preukazovala dojednanie určitej akosti. Podľa uvedenia žalobcu zmluva bola uzavretá ústne a trval na tom, že tovar bol riadne dodaný, a to v požadovanom množstve, či kvalite/akosti. Poukázal na to, že žalovaný vady tvrdil až v podanom odpore. Pokiaľ žalovaný niekedy niečo namietal, či reklamoval, to bolo vždy vyriešené. V samotnom odpore žalovaný ani nešpecifikuje, o aké vady by malo ísť a nikdy si voči žalobcovi neuplatňoval, ani nenamietal akosť, ani nepožadoval zľavu. Tovar bol vždy odovzdaný v riadnej akosti, všetky tovary sú certifikované. Žalovaný preukázateľne nikdy nič nenamietal. Taktiež žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy nereklamoval dodaný tovar, za ktorý si uplatňuje predmetný nárok, nikdy žalovaný nepožadoval zľavu z kúpnej ceny. To sa dozvedel prvýkrát až z podaného odporu žalovaného. Žalobca uviedol, že pokiaľ bola nejaká reklamácia zo strany žalovaného, vždy sa vyriešila napríklad výmenou tovaru. Čo sa týka zápočtu, k tomu došlo v dôsledku napríklad následného vrátenia obalov z kábla, ktorý bol klientovi dodaný. 6. Z predložených listín mal okresný súd jednoznačne preukázané dodanie tovaru a jeho prevzatie žalovaným v období od 08/2015-03/2016. Žalovaný riadne potvrdil prevzatie dodaného tovaru. Zo žiadnej predloženej listiny nevyplývala nejaká reklamácia zo strany žalovaného, či uplatnenie zľavy z kúpnej ceny. Žalovaný dané skutočnosti iba tvrdil v podanom odpore, ale ničím nepreukázal. Dokonca nepreukázal ani tvrdenie o dojednanej akosti. 7. Okresný súd poukázal na to, že hoci žalovaný riadne prevzal tovar, faktúry, potvrdil prevzatie tovaru, dodací list, uplatnenie zľavy z kúpnej ceny tvrdil až v podanom odpore zo dňa 17.09.2016 voči platobnému rozkazu, avšak toto ničím nepreukázal. Taktiež tvrdil, že tovar nebol v požadovanej kvalite dodaný, čo však bez ďalšieho preukázania tvrdil až v podanom odpore, a to zo dňa 17.09.2016, hoci tovar preberal v období od 08/2015 do 03/2016. Podľa názoru okresného súdu bolo nepochopiteľné, že tovar riadne preberal bez preukázania nejakých námietok, ale až so značným časovým odstupom tvrdil nekvalitu, či uplatnenie zľavy. Žalobca poprel akúkoľvek námietku na kvalitu, či uplatnenie zľavy. Čo sa týka akosti, pokiaľ žalovaný tvrdil určité dojednanie akosti pri uzatváraní zmluvy, toto ničím nepreukázal, a predsa objednaný tovar riadne preberal počas niekoľkých mesiacov/rokov bez toho, že by niečo (kvalitu) namietal. Nepreukázal dojednanie nejakej osobitej akosti, ako ani nepreukázal reklamáciu. Tovar riadne prevzal a námietky uviedol až v podanom odpore cca 2 roky po prevzatí tovaru. 8. S poukazom na uvedené okresný súd posúdil tvrdenia žalovaného za účelové, zavádzajúce, či špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plneniu. Svoje tvrdenia, ktorými rozporoval uplatnený nárok, ničím nepreukázal, hoci v zmysle § 150 CSP bol povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu a bolo jeho povinnosťou a v jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení. 9. V ďalšom okresný súd uviedol, že žalobca v sporom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. 10. Okresnému súdu boli predložené listiny - Odsúhlasenia zostatkov k 05.07.2016 (správne malo byť uvedené 6.7.2016) a k 01.10.2015. Z predloženého Odsúhlasenia zostatkov k 05.07.2016 (správne malo byť uvedené 6.7.2016) vyplýva, že bolo vystavené žalobcom a žalovaný na danej listine potvrdil dňa 06.07.2016, že daný zostatok vo výške 29.572,07 Eur zodpovedá skutočnému stavu (č.l. 178-179). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nepriamo uznal daný zostatok, ktorý zodpovedá žalovanej sume. Z predložených listín vyplýva nepochybná účelovosť a špekulatívnosť tvrdení žalovaným a jeho tvrdenia v podanom odpore si rozporujú s daným odsúhlasením zostatkov. 11. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia v podanom odpore, dokonca jeho tvrdenia si rozporujú s predloženými listinami. Zároveň v podanom odpore žalovaný ničím nešpecifikoval údajnú nekvalitu, ani v čom mala spočívať, nešpecifikoval, kedy údajne požadoval zľavu z kúpnej ceny, z ktorej faktúry a v akej výške, pričom nepreukázal ani takú jeho údajne uplatnenú pohľadávku. Nepreukázal ani tvrdenie o dojednaní akosti, teda nebolo zrejmé, akú konkrétnu akosť požadoval, resp. aká údajne bola dojednaná, avšak z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že dodaný tovar prevzal a nenamietal ho, ako ani jeho kvalitu. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ako ani bremeno tvrdenia. V podanom odpore iba uviedol určité údajné námietky, ktoré však nekonkretizoval, nešpecifikoval, ani ničím nepreukázal žiadne svoje tvrdenie. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného s tým, že o daných námietkach sa dozvedel až z podaného odporu, pričom žalobca všetky svoje tvrdenia riadne preukázal. Dokonca tvrdeniam žalovaného odporuje aj jeho odsúhlasenie zostatkov zo dňa 06.07.2016, ktorým nepriamo uznal, potvrdil daný nárok, jeho opodstatnenosť. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhovel žalobe, nakoľko uplatnený nárok žaloba riadne preukázal a ničím relevantným nebol spochybnený. 12. Okresný súd k peňažnému záväzku žalovaného priznal aj úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka, a to z jednotlivých súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko žalovaný ako dlžník bol so splnením peňažného záväzku v omeškaní. Súčasne bola priznaná aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40 Eur. 13. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. V zmysle citovaných zákonných ustanovení okresný súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozhodnutia. 14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní citoval napadnutý rozsudok okresného súdu a poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 436 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že tovar dodaný žalobcom ako predávajúcim vykazoval vady, a preto postupoval podľa ust. § 422 a nasl. ust. Obchodného zákonníka a uplatnil si u žalobcu zľavu z ceny tovaru podľa ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko nebol zo strany žalobcu dodaný tovar v požadovanej akosti /kvalite/ ako žalovaný požadoval a si vymienil pri uzatváraní kúpnej zmluvy, čo považuje podľa ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka za podstatné porušenie povinností žalobcom ako predávajúcim. Žalobca ním uplatnený nárok neakceptoval a uplatňoval si aj naďalej uhradenie všetkých vystavených faktúr v celom rozsahu, t.j. neposkytol zľavu z ceny tovaru. Žalovaný s poukazom na uvedené preto poprel uplatnený nárok žalobcu a odmietol ho uhradiť, pretože nebol k tomu žiadny právny dôvod. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 09.12.2016 sp. zn. 18C/102/2016 v celom rozsahu zmenil, a to tak, že návrh žalobcu zamietne. 15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 8.3.2017. Žalobca uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vynesený po náležite zistenom skutkovom stave veci. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd rozhodoval na pojednávaní nariadenom na deň 09.12.2016, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný, tento svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 16.11.2016, pričom pojednávanie nežiadal odročiť, dokonca výslovne v tomto podaní uviedol, že udeľuje súhlas konať v jeho neprítomnosti. Obrana žalovaného teda vyplýva len z ním podaného odporu proti platobnému rozkazu, pričom však táto obrana žalovaného nebola ničím konkretizovaná a ním tvrdené skutočnosti neboli podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Preto súd prvej inštancie správne v tomto konaní vychádzal z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazovali dôvodnosť nároku žalobcu. V tejto súvislosti sa žalobca plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorým sa súd prvej inštancie stručne a jasne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a vyvodil správne právne závery. Žalovaný opakovane v odvolaní zo dňa 20.01.2017 neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, len vo všeobecnej rovine tvrdí, že si uplatnil u žalobcu zľavu z ceny tovaru, a že žalobca tento ním uplatnený nárok neakceptoval. Žalovaný však opätovne ani v tomto odvolaní neuvádza konkrétne skutočnosti, kedy a akým úkonom si uplatnil tento nárok na zľavu z ceny tovaru, v akej výške, u koho. Preto opätovne v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, navyše ide o tvrdenia, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný v odvolaní napokon neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 16. Okresný súd postupom podľa ust. § 374 ods. 1 CSP doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovanému s fikciou doručenia dňa 14.06.2017 podľa údajov na doručenke č.l. 215 spisu. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu k momentu rozhodovania krajským súdom písomne nevyjadril. 17. Okresný súd dňa 26. apríla 2017 vydal uznesenie č.k. 18Cb/102/2016-211, ktorým v zmysle ust. § 64 a § 65 CSP pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného - spoločnosťou B.S. s.r.o., so sídlom Mateja Bela 2450/31, 911 08 Trenčín, IČO: 36 347 221, keď podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 57139/L, bol pôvodne žalovaný spoločnosť SIB Group s.r.o., z dôvodu zániku v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou B.S. s.r.o. na základe dobrovoľného výmazu dňom 29.3.2017 z obchodného registra vymazaný. 18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v zmysle ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/197/2017-231 zo dňa 15.02.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.05.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 21. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 20.01.2016, v ktorom žalovaný namietal vady žalobcom dodaného tovaru, na základe čoho si uplatnil u žalobcu zľavu z ceny tovaru podľa ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko nebol zo strany žalobcu dodaný tovar v akosti /kvalite/ ako žalovaný požadoval. Žalovaný poprel a rozporoval uplatnený nárok žalobcu a odmietol ho uhradiť, pretože nebol k tomu žiadny právny dôvod. 22. Krajský súd v rámci svojho odôvodnenia uvádza, že právny vzťah bol založený a súdne konanie začalo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného SIB Group s.r.o., IČO: 46 788 638, avšak v štádiu svojho konania už uvedené nerozlišuje a uvádza sa len žalovaný, ktorý vstupuje do postavenia svojho právneho predchodcu. V súvislosti s odvolaním žalovaného je potrebné uviesť, že v ňom vyjadrené odvolacie dôvody zodpovedali argumentácii, ktorú uvádzal žalovaný aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.09.2016. Na predmetné tvrdenia poukázal aj okresný súd vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore ničím nešpecifikoval údajnú nekvalitu, ani v čom mala spočívať, nešpecifikoval, kedy údajne požadoval zľavu z kúpnej ceny, z ktorej faktúry a v akej výške, pričom ani nepreukázal takúto údajne uplatnenú požiadavku. Okresný súd posúdil takéto tvrdenia žalovaného za účelové, zavádzajúce, s cieľom vyhnúť sa plneniu. 23. Predmetom sporu bolo zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Podľa žaloby žalobcu zo dňa 01.06.2016 a odsúhlasenia zostatkov ku dňu 06.07.2016 žalovaným (č.l. 178 spisu), vyplývalo, že predmetom sporu bola kúpna cena vyplývajúca z faktúr č. 1541109200, č. 1541110537, č. 1541110848, č. 1541111118, č. 1541111574, č. 1541112081, č. 1541112355, č. 1541112703, č. 1541113132, č. 1541113448, č. 1541113862, č. 1541114240, č. 1541114375, č. 1541115007, č. 1541115008, č. 1541115353, č. 1541115437, č. 1541115852, č. 1541115860, č. 1541115867, č. 1641100296, č. 1641100297, č. 1641100298, č. 1641100399, č. 1641100659, č. 1641100660, č. 1641100956, č. 1641101233, č. 1641101579, č. 1641101804, č. 1641102186, č. 1641102474, č. 1641102902, č. 1641103271. Žalovaného obrana o tom, že tovar dodaný žalobcom vykazoval vady, z ktorého dôvodu si u žalobcu uplatnil zľavu z ceny tovaru v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nebola žalovaným preukázaná. Táto obrana žalovaného zostala len v rovine ním poskytnutých tvrdení. Bol to žalobca, ktorý sa so svojim žalobným nárokom obrátil na súd, a ktorý preukázal splnenie všetkých hmotno-právnych podmienok pre zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca preukázal zmluvný vzťah so žalovaným podľa vystavených faktúr v období od 07.08.2015 do 23.03.2016 spolu s dodacími listami a potvrdeniami o prevzatí tovaru opatrenými podpismi za žalobcu a za žalovaného. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil aj odsúhlasenie zostatkov ku dňu 06.07.2016 a k 01.10.2015. Z listiny odsúhlasenie zostatkov ku dňu 06.07.2016 vyplýva, že žalovaný toho istého dňa, teda 06.07.2016 potvrdil odsúhlasenie zostatku v sume 29.572,07 Eur, čo tvorilo predmet sporu, podpisom a odtlačkom pečiatky (č.l. 179). Týmto úkonom odsúhlasenia žalovaný potvrdil voči žalobcovi existenciu záväzku o zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru v sume 29.572,07 Eur, ktorý tvoril predmet sporu. Takéto správanie žalovaného potvrdzuje argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný nereklamoval dodaný tovar a ani nepožadoval zľavu z kúpnej ceny. Na základe uvedeného bolo preto dôkaznou povinnosťou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že dodaný tovar vykazoval vady, tieto u žalobcu reklamoval a požadoval aj zľavu z kúpnej ceny. K tomu však zo strany žalovaného nedošlo, práve naopak, žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvej inštancie a ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nepredložil dôkaz, ktorý by podporil pravdivosť jeho tvrdení. Žalovaný nepreukázal tvrdenú vadnosť tovaru, ani v čom konkrétne táto vadnosť, resp. nekvalita mala spočívať, nedoložil ani dôkaz, že by uplatňoval tvrdený zodpovednostný nárok. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú to, že nárok žalobcu nevznikol, zanikol, zmenil sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie a takéto tvrdenia v konaní preukázať. Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Žalovaný tak neurobil, a preto iný záver, než ten, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní, nebolo možné vo veci prijať. 24. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22. septembra 2010, v ktorom je konštatované: „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.“ 25. Krajský súd dodáva, že v medziach odvolacích dôvodov žalovaného posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu, a pokiaľ žalovaný iné odvolacie dôvody neuvádzal, tak potom ani krajský súd nemal priestor za viazanosti odvolacích dôvodov žalovaného v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP sa vyjadrovať k iným skutkovým a právnym zhodnoteniam vyjadreným okresným súdom. 26. Žalovaný neuviedol relevantný odvolací dôvod, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov súdneho konania, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhrňujúcim záverom a zhodnoteniam krajským súdom, nebol zistený dôvod pre zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ani na prípadnú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, preto došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu krajským súdom za dôslednej aplikácie ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami, ktoré uviedol žalovaný v podanom odvolaní. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.