Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215121 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116215121.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, E., právne zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovaným: 1/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, E., 2/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX/XXX, E. - E., o zaplatenie 3.896,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/159/2016-78 zo dňa 26. mája 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . Výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a . Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 3.816,85 Eur spolu s úrokmi z omeškania, a to titulom úhrady záväzku, ktorý žalobca ako ručiteľ zaplatiť namiesto žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o úvere, uzatvorenej žalovanými 1/ a 2/ a Slovenskou sporiteľňou, a.s.. V časti, v ktorej sa žalobca voči žalovaným domáhal úhrady sumy 80 Eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal preukázané, že v tomto rozsahu už žalovaní žalobcovi dlžnú sumu uhradili. Obranu žalovanej 2/, že peňažné prostriedky obdržané z predmetného úveru použil žalovaný 1/ na úhradu svojich predchádzajúcich dlhov, ako aj že po rozvode manželstva si žalovaný 1/ ako bývalý manžel riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, z čoho pramení jej zlá finančná situácia, považoval za právne bezvýznamnú. Poukázal na to, že vyporiadanie spoločných dlhov manželov medzi manželmi po zániku bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom manželstva sa týka vzťahov len medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. Vnútorný vzťah žalovaných 1/ a 2/ sa tak akýmkoľvek spôsobom nedotýka práva žalobcu ako veriteľa požadovať peňažné plnenie vyplývajúce z jeho práva ručiteľa podľa ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zaviazať na žalované plnenie len žalovaného 1/, resp. rozdeliť žalované plnenie medzi žalovaných 1/ a 2/ rovným dielom. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úroky z omeškania okresný súd vychádzal zo zistenia, že splatnosť záväzku medzi stranami sporu dojednaná nebola, preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, tak dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ výzvou zo dňa 03.06.2015 splniť jeho pohľadávku do 09.06.2015, ku dňu 10.06.2015 sa tak žalovaní dostali do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške určenej v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu osobitne dojednaná nebola. Žalovaní žiadali umožniť uhradiť žalovanú sumu v splátkach. Okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci nejde o prípad v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Vychádzal z toho, že od 13.12.2015 zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu plneniu ich peňažného záväzku voči žalobcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 98 %, čo je jeho čistý úspech v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, a to do výroku určujúceho pomer rozdelenia povinností vrátiť predmetný dlh spoločne a nerozdielne a do výroku určujúceho trovy konania. Nenamietala správnosť tej časti výroku, ktorým bola určená výška plnenia a úroku z omeškania. Žiadala, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku pomeru rozdelenia povinností vrátiť predmetný dlh „spoločne a nerozdielne“ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zdôvodnila, prečo sa domáha určenia konkrétnej výšky, ktorú má žalobcovi uhradiť, samostatne. Súd sa však týmito okolnosťami nezaoberal. Uviedla, že žalovaný 1/ žije dlhodobo nezodpovedným spôsobom života, má množstvo exekúcií a žiadna ďalšia podlžnosť ho nezaťažuje . Úhradu žalovanej sumy ponechá na jej osobe, čím bude vystavená situácii, že nedokáže zabezpečiť svojim deťom ani základné životné potreby. Išlo jej výhradne o tom, aby súd prihliadol na okolnosti, v ktorých sa nachádza vďaka žalovanému 1/ a dlh rozdelil. Je ochotná pristúpiť na akúkoľvek úhradu, ktorú jej určí súd, ak to bude výhradne jej záväzok, ktorý sa pokúsi následne vyriešiť v prospech veriteľa. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. 5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov uvedených v jeho odôvodnení (§ 387 ods. 2 CSP). 6. Odvolateľka rovnako, ako v konaní pred súdom prvej inštancie, uvádzala skutočnosti, s ktorými sa už okresný súd vysporiadal a odôvodnil, prečo námietke žalovanej 2/ o možnosť o rozdelenie povinnosti uhradiť žalovanú istinu žalobcovi každým zo žalovaných samostatne nevyhovel. 7. Bolo nepochybné, že dlh žalovaných vznikol v čase trvania ich manželstva, preto sú povinní tento dlh spoločne a nerozdielne uhradiť podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca uplatnil svoje právo a domáhal sa úhrady žalovanej istiny „solidárne“ voči obidvom žalovaným. Keďže takýto nárok žalobcu je zákonný, nemohol okresný súd postupovať inak, len žalobe s týmto nárokom vyhovieť. Pokiaľ by sám pristúpil k rozdeleniu dlhu tak, ako to žiadala žalovaná, došlo by k ukráteniu práva žalobcu domáhať sa úhrady istiny voči ktorémukoľvek zo solidárnych dlžníkov. Je vecou solidárnych dlžníkov v prípade, ak jeden z nich splní dlh sám, domáhať sa náhrady od ostatných spoludlžníkov podľa veľkosti ich podielov. Krajský súd, vychádzajúc z týchto skutočností preto rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. 8. Žalovaná 2/ napádala odvolaním výrok v časti, ktorým bolo rozhodnuté o jej povinnosti uhradiť dlh spoločne a nerozdielne, pričom uviedla, že výšku priznanej istiny, ako aj príslušenstva, nerozporuje. Od rozhodnutia o napadnutom výroku však závisel aj výrok, ktorý, podľa vyjadrenia žalovanej 2/, nebol dotknutý odvolaním, a to výška sumy, v ktorej by mal žalovaný 1/ a žalovaná 2/ osobitne uhradiť už priznanú istinu žalobcovi. Z tohto dôvodu sa odvolanie týkalo aj žalovaného 1/, ktorý bol rovnako účastný odvolacieho konania. Keďže však žalovaný 1/ odvolanie sám nepodal, ale stal sa jeho účastníkom z dôvodu podania odvolania žalovanej 2/, uvedenú okolnosť posúdil krajský súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/. 9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)