Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/128/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216163 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116216163.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: EUROFIN, spol. s r.o. ,,v likvidácii", so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 599 583, o zaplatenie 1.861,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 25.05.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017 p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017 okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) odmietol odpor žalovaného zo dňa 18.08.2016 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 29.07.2016 č.k. 38Cb/164/2016-52 ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.06.2016 domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.861,99 Eur s úrokom z omeškania a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 19.06.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zák. č. 656/2004 Z.z.). Cenu za poskytnuté dodávky elektriny a plnenie za upomienky fakturoval žalobca žalovanému faktúrami označenými v žalobe, pričom rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek bol uvedený v pripojených faktúrach. Dlžná suma, ktorú žalovaný neuhradil ku dňu podania žaloby predstavovala 1.861,99 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania. Okresný súd vo veci dňa 29.07.2016 vydal platobný rozkaz č. k. 38Cb/164/2016-52, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 04.08.2016. Dňa 22.08.2016 bol okresnému súdu doručený odpor žalovaného zo dňa 18.08.2016 proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný uviedol, že v žalobnom návrhu žalobca dôvodí výšku svojho nároku titulom neuhradenia splatných faktúr a iných nárokov (plnenia za upomienky). Žalovaný tvrdil, že k dátumu podania žaloby žalobca neeviduje voči žalovanému pohľadávku v sume vo výške, v akej túto špecifikoval v samotnom žalobnom návrhu, ako aj fakt, že žalobca nemá nárok na plnenie za vystavené upomienky v zmysle obsahu žalobného návrhu. Svoje tvrdenie žalovaný preukáže v konaní predložením účtovníctva svojej spoločnosti, ako aj vyjadreniami strán sporu. Okresný súd ďalej poukázal na § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len ,,CSP“) a § 267 ods. 1, 2 CSP. V tejto súvislosti okresný súd dôvodil, že odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým prostriedkom procesnej obrany žalovaného proti platobnému rozkazu, ktorý prostriedok má za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok vo vzťahu k platobnému rozkazu. V zmysle § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Pojem „vecné odôvodnenie“ treba vykladať ako odôvodnenie vo veci samej, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. aj so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaným. Odôvodnenie musí mať väzbu na vec samú. Čo je vecou samou vyplýva z § 132 ods. 1 CSP (náležitosti žaloby) v spojení s konkrétnou podanou žalobou. Vec sama tvorí predmet konania, pričom je vymedzená označením strán sporu, opísaním rozhodujúcich skutočností, označením dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a súčasne žalobným návrhom. Naproti tomu odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, rovnako nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami. Na to, aby jeho následkom bolo zrušenie platobného rozkazu, t.j. zabránenie nastúpenia účinkov právoplatného rozsudku, je nevyhnutné, aby bol odpor odôvodnený „vo veci samej“. To znamená, že argumenty žalovaného sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku, buď v rovine skutkových tvrdení alebo právneho posúdenia. Žalovaný preto na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu je povinný uviesť konkrétne tvrdenia, buď vecné alebo právne, a to takého rozsahu, ktorý je spôsobilý spochybniť opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nepostačuje preto akékoľvek, všeobecné odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu, ale musí ísť o odôvodnenie kvalifikované, t.j. vo veci samej, s konkrétnym vecným tvrdením, ktorým žalovaný odôvodní úplné alebo čiastočné popretie (neuznanie) nároku uplatneného žalobcom. V zmysle § 267 ods. 1 CSP, žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu je povinný pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Platobný rozkaz musí obsahovať poučenie podľa § 267 ods. 1 CSP a § 267 ods. 2 písm. c) CSP. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd nemôže v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia vyzvať žalovaného na doplnenie, resp. opravu. 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v podanom odpore v predmetnej veci žalovaný uvádzal jednak tvrdenie, že k dátumu podania žaloby žalobca neeviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške, v akej túto špecifikoval v samotnom žalobnom návrhu, a ďalej tvrdenie, že žalobca nemá nárok na plnenie za vystavené upomienky v zmysle obsahu žalobného návrhu. V odpore žalovaný uviedol, že svoje tvrdenie preukáže v konaní predložením účtovníctva svojej spoločnosti, ako aj vyjadreniami strán sporu. Tieto tvrdenia žalovaného okresný súd vyhodnotil ako všeobecné, nakoľko žalovaný súčasne nešpecifikoval žiadne konkrétne skutočnosti skutkového alebo právneho charakteru, spochybňujúce nárok žalobcu. Konkrétne, ak žalovaný spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky žalobcom, neuvádzal súčasne, v akej konkrétnej výške je nárok žalobcu oprávnený, resp. či je neoprávnený v celom rozsahu, a z akých dôvodov. Na odôvodnenie tejto svojej obrany proti výške uplatneného nároku žalobcu neuvádza žalovaný ďalej žiadne skutkové, či právne argumenty. Obdobne, ak popieral uplatnený nárok žalobcu na plnenie za vystavené upomienky v zmysle žalobného návrhu, tak súčasne svoju obranu proti tejto časti nároku nijako skutkovo či právne nekonkretizoval (t.j. nenamieta napr. absenciu naplnenia podmienok pre vznik takéhoto nároku, prípadne rozpor existencie tohto nároku so zmluvou/právnymi predpismi, a pod.). V žalobe, ktorá bola žalovanému doručená spolu s platobným rozkazom žalobca pritom vyjadril vec samu skutkovo i právne opisom rozhodujúcich okolností v spojení s pripojenými dôkazmi (zmluva o dodávke a distribúcii elektriny, obchodné podmienky žalobcu, faktúry a upomienky) v dostatočnom rozsahu tak, že je zrejmý právny dôvod aj rozsah uplatneného nároku. Oproti tomu odôvodnenie odporu žalovaným spočívalo len vo všeobecnom popretí výšky pohľadávky žalobcu a nároku na plnenie za vystavené upomienky bez konkrétneho odôvodnenia a špecifikácie, čo presne a konkrétne vo vzťahu k uvedenému žalovaný namieta. Takéto všeobecné námietky nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, pričom súčasne, uvádzané námietky bez ďalšej ich konkretizácie neumožňujú žalobcovi dostatočne určitú reakciu v rámci splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený o tom, že odpor musí byť vecne odôvodnený. V rámci poučenia bol okrem iného žalovaný poučený, že pokiaľ bude podaný odpor bez odôvodnenia vo veci samej, tak súd odpor odmietne. Z rozsahu poučenia obsiahnutého v platobnom rozkaze mal preto žalovaný vedomosť, že je potrebné v prípade ním podaného odporu tento odôvodniť vo veci samej, a to takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom, za súčasného splnenia si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaným podaný odpor zo dňa 18.08.2016 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 29.07.2016 č k. 38Cb/164/2016-52 neobsahuje náležitosť vecného odôvodnenia (odôvodnenia vo veci samej), a nakoľko žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený o následkoch podania odporu bez odôvodnenia vo veci samej, okresný súd v súlade s § 267 ods. 2 písm. b) CSP odpor žalovaného proti platobnému rozkazu odmietol. 4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v podaní zo dňa 25.05.2017 (č.l. 63 spisu). V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd v napadnutom uznesení uvádzal, že pri podaní odporu nesplnil zákonné náležitosti § 267 ods. 2 CSP (poznámka krajského súdu: žalovaný mal zrejme na mysli § 267 ods. 1 CSP), a to tým, že ním podaný odpor bol bez odôvodnenia vo veci samej. Súčasne žalobca citoval § 267 ods. 1 CSP, pričom bol názoru, že ním podaný odpor bol dostatočne vecne odôvodnený, v dôsledku ktorej skutočnosti boli naplnené zákonné predpoklady na jeho zrušenie podľa § 267 ods. 3 CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril v podaní právneho zástupcu zo dňa 11.07.2017 (č.l. 70 spisu). V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že sa stotožňuje s uznesením okresného súdu č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017 a navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. 6. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017 potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 9. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu bol viazaný nielen odvolacími dôvodmi žalovaného v zmysle § 380 ods. 1 CSP, ale aj obsahom podaného odporu žalovaným proti platobnému rozkazu vydaným Okresným súdom Žilina dňa 29.7.2016 pod č.k. 38Cb/164/2016-52, keďže práve žalovaným podaný odpor v podaní zo dňa 18.08.2016 (č.l. 55 spisu) proti predmetnému platobnému rozkazu bol napadnutým uznesením okresného súdu odmietnutý ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Krajský súd preto vychádzal nielen z rozsahu odvolania žalovaného a z dôvodov tohto odvolania písomne obsiahnutých v jeho podaní zo dňa 25.05.2017 (č.l. 63 spisu), ale súčasne tu bol dôraz na obsah písomne podaného odporu žalovaným v podaní zo dňa 18.08.2017, pretože nosnou otázkou posudzovanou v odvolacom konaní bolo posúdenie (ne)správnosti záverov okresného súdu, ktorý konštatoval podanie odporu bez odôvodnenia vo veci samej, majúci za následok odmietnutie samotného odporu, uskutočneného žalovaným v podaní zo dňa 18.08.2017 (č.l. 55 spisu). 10. Pre posúdenie podstatnej a rozhodnej otázky, a to či odpor žalovaného v podaní zo dňa 18.08.2017 (č.l. 55 spisu) bol odporom odôvodneným vo veci samej, sa krajský súd opätovne oboznámil s obsahom spisového materiálu a priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia okresného súdu, t.j. uznesenia č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017. Zistil, že žalobca sa žalobou v podaní právneho zástupcu zo dňa 14.06.2016 (č.l. 1-3 spisu) domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1.861,99 Eur, spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 38Cb/164/2016-52 zo dňa 29.7.2016, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 1.861,99 Eur spolu s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným v predmetnom platobnom rozkaze) alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Žilina. Proti predmetnému platobnému rozkazu okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, a to v podaní zo dňa 18.08.2016 (č.l. 55 spisu), s tým, že ,,k dátumu podania žaloby žalobca neeviduje voči žalovanému pohľadávku v sume vo výške v akej tú špecifikoval v samotnom žalobnom návrhu, ako aj fakt, že žalobca nemá nárok na plnenie za vystavené upomienky, v zmysle obsahu žalobného návrhu. Naše tvrdenie preukážeme v konaní samotnom predložením účtovníctva našej spoločnosti, ako aj vyjadreniami účastníkov konania.“ O takto podanom odpore žalovaným okresný súd rozhodol uznesením č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017, ktorým bol odpor odmietnutý ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v podaní zo dňa 25.05.2017 (č.l. 63 spisu). 11. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. 12. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. 13. Podľa § 267 ods. 2 písm. c) CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze. 14. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 15. Krajský súd poukazuje na citáciu vyššie uvedených zákonných ustanovení platných a účinných k dátumu vydaného platobného rozkazu okresným súdom ako aj podaného odporu žalovaným, keďže práve z týchto rozhodných zákonných ustanovení sa vyžaduje v prípade podaného odporu, aby tento bol odôvodnený vo veci samej. Odôvodnenie preto musí mať väzbu na vec samú. Čo je vecou samou vyplýva z § 132 ods. 1 CSP v spojení s podanou žalobou žalobcu zo dňa 02.02.2017. Vec sama sa vyjadruje najmä opísaním rozhodujúcich skutočností a označením dôkazov na ich preukázanie. 16. Po oboznámení sa s podanou žalobou žalobcu v podaní právneho zástupcu zo dňa 14.06.2016 (č.l. 1-3 spisu) vyplynulo, že žalobca vec samu vyjadril opisom rozhodujúcich, podstatných skutkových okolností v dostatočnom rozsahu, keď z nich bolo zrejmé, že žalobca na základe uzavretej Zmluvy o dodávke a distribúcie elektriny a jej rozhodných článkov v spojení s predloženými dôkazmi, domáhal zaplatenia sumy 1.861,99 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za poskytnuté dodávky elektriny. Žalobca súčasne označil a doložil dôkazy, a to zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny (č.l. 7 spisu), obchodné podmienky (č.l. 8-10 spisu), faktúry a upomienky (č.l. 12-47 spisu). 17. Okresný súd návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vyhovel, keď dňa 29.7.2016. bol vydaný platobný rozkaz č.k. 38Cb/164/2016-52, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 1.861,99 Eur spolu s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným v predmetnom platobnom rozkaze) alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Žilina. Súčasne bola žalovanému uložená povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 214,86 Eur a ostatných trov konania vo výške 111,50 Eur. V rámci poučenia okrem iného vyplývalo, že ,,Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Vyjadrite sa v ňom, či uznávate aspoň časť voči Vám uplatnenému nároku alebo ho považujete za neopodstatnený v celom rozsahu, pripojte listiny na ktoré sa odvolávate, prípadne označte dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia.“ Z rozsahu poučenia obsiahnutého v platobnom rozkaze žalovaný preto mal vedomosť, že je potrebné v prípade ním podaného odporu tento odôvodniť vo veci samej, a to takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Žalovanému okrem platobného rozkazu v zmysle doručenky na č.l. 54 spisu bola doručená žaloba, ako aj dôkazy doložené k žalobe i s poukazom na § 111 ods. 1 CSP. Žalovaný v zákonnej lehote uskutočnil podaním zo dňa 18.08.2016 (čl. 55 spisu) odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že ,,k dátumu podania žaloby žalobca neeviduje voči žalovanému pohľadávku v sume vo výške v akej tú špecifikoval v samotnom žalobnom návrhu, ako aj fakt, že žalobca nemá nárok na plnenie za vystavené upomienky, v zmysle obsahu žalobného návrhu. Naše tvrdenie preukážeme v konaní samotnom predložením účtovníctva našej spoločnosti, ako aj vyjadreniami účastníkov konania.“ Takto podaný odpor žalovaným aj podľa názoru krajského súdu nie je odporom, ktorý by obsahoval odôvodnenie vo veci samej, a to vo väzbe na vec samú, ktorá bola vyjadrená skutkovými tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe spolu s doložením dôkazných prostriedkov. Žalovaný i napriek tomu, že mal doručenú žalobu a dôkazy žalobcu a bol poučený o tom, že odpor je potrebné podať s odôvodnením vo veci samej, v ním podanom odpore zo dňa 18.08.2016 (č.l. 55 spisu) použil len všeobecné tvrdenia o popieraní žalobcovho nároku bez konkrétneho bližšieho odôvodnenia viažuceho sa k veci samej. K námietke žalovaného ohľadne neurčitosti výšky žalovanej sumy krajský súd uvádza, že podľa žalobcom opísaných skutkových tvrdení s odkazom na predložené dôkazy sa určenie výšky sa jej špecifikácia nejavila ako nepresná, prípadne zmätočná, skôr naopak, špecifikácia výšky je presná a zrozumiteľná, s odkazom na konkrétne ustanovenia zákona, uzavretej Zmluvy o dodávke a distribúcie elektriny. V konečnom dôsledku žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadne listinné dôkazy. Opätovne odvolací súd uvádza, že žalovaný bol v platobnom rozkaze dostatočne poučený o tom, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam. 18. Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu, z podanej žaloby a v nej vymedzených skutkových okolností, ktoré vyjadrovali vec samú v spojení s doložením listinných dôkazov a podaného odporu žalovaným v podaní zo dňa 18.08.2016 (č.l. 55 spisu), bolo zrejmé, že žalovaný vyjadrením len všeobecného tvrdenia o tom, že neeviduje pohľadávku v sume, v akej bola špecifikovaná v samotnom žalobnom návrhu, ako aj že žalobca nemá nárok za na plnenie za vystavené upomienky v zmysle predmetnej žaloby, nesplnil zákonnú požiadavku odôvodneného odporu vo veci samej. Preto okresný súd vecne správne postupoval, ak takto podaný odpor žalovaného v podaní zo dňa 18.08.2016 (č.l. 55 spisu), doručený okresnému súdu dňa 22.08.2016 odmietol ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. 19. Krajský súd v súvislosti so svojim postupom a rozhodnutím považuje za potrebné sa vyjadriť, že inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec sama tvorí predmet konania, žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Konkrétnosť obsahovej náležitosti odporu sa vyžaduje aj ustálenou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov k tomu, aby sa zabraňovalo oddiaľovaniu právoplatného ukončenia sporu. Nepochybne vecným odôvodnením podaného odporu je len také odôvodnenie, ktoré je spojené so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaným. Žalovaným podaný odpor takéto vecné odôvodnenie nemá, pretože obsahuje len všeobecné, nekonkrétne popretie žalobcovho nároku. Odvolací súd dodáva, že žalovanému boli vytvorené podmienky k tomu, aby uskutočnil odpor s odôvodnením vo veci samej, t.j. uskutočnil vecné odôvodnenie, ak mu spolu s platobným rozkazom bola doručená žaloba a prílohy k žalobe, t.j. dôkazy, čo dotvrdzuje aj samotná doručenka, nachádzajúca na č.l. 54 spisu. Aj napriek uvedenému, žalovaný odpor vecne neodôvodnil, odôvodnil ho len všeobecnou námietkou rozporu sumy pohľadávky v žalobe, ako aj nemožnosti nároku na plnenie za vystavené upomienky v zmysle podanej žaloby. Inými slovami, žalobca v podanom odpore nenamietal existenciu svojho dlhu ako takého (napr. pre neplatnosť zmluvy, prípadne z dôvodu úhrady dlžnej sumy, zániku dlhu započítania pod.), čo je podstatou, resp. zmyslom podania oporu proti platobnému rozkazu namietal len časť dlhu avšak bez bližšej konkretizácie tejto časti. Odvolací súd v zhode s okresný súdom uvádza, že odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany sporovej strany, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení CSP vyššie citovaných k dátumu vydaného platobného rozkazu a podaného odporu žalovaným vyplýva, čo je zákonnou úpravou vyžadované pri náležitostiach odporu, a to povinnosť vecne odôvodniť odpor. 20. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu č.k. 38Cb/164/2016-58 zo dňa 04.05.2017, ktorým okresný súd odmietol odpor žalovaného ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. O výške náhrady trov odvolacieho konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie. 22. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.