Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220825 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116220825.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloletú P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, dieťaťa rodičov; matka: J. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, toho času bytom N. A. č. XXX, štátna príslušníčka SR, a otec: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, štátny príslušník SR, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10P/28/2017-167 zo dňa 15.12.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. II. Otcovi uložil povinnosť stýkať sa s maloletou P. W., nar. XX.XX.XXXX, každý párny víkend v sobotu od 09.30 do 17.30, a v nedeľu od 09.30 do 17.30 hod., počnúc právoplatnosťou rozsudku. III. Matke uložil povinnosť v určenom čase na adrese svojho bydliska maloletú P. odovzdať otcovi a tomu uložil povinnosť v určenom čase maloletú v mieste bydliska matky odovzdať matke. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 25 ods. 1, 2, 4, § 31, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 3. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, súd sa priklonil k návrhu kolízneho opatrovníka maloletej a styk otca s maloletou rozšíril, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 9.30 do 17.30 a v nedeľu od 9.30 do 17.30 hod., prihliadol pri tom na zdravotný stav maloletej a nutnosť celodennej opatery o maloletú. Otec, napriek tomu, že deklaroval ochotu stretávať sa s maloletou častejšie, dokonca navrhol striedavú starostlivosť, resp. umiestnenie maloletej do ústavu, podľa názoru súdu nie je schopný sa o maloletú P. postarať. Súd pri tom poukazuje najmä na správu kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch v bydlisku otca, z ktorej vyplýva, že v dome je zima, zápach z pokazeného mäsa, v dome chýbajú základné spotrebiče ako je napr. chladnička. Taktiež súd poukazuje na celodennú starostlivosť o maloletú, ktorú doposiaľ vykonáva matka maloletej. Je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi maloletej je na ,,bode mrazu“, navzájom sa osočujú a obviňujú. Pre súd je zarážajúce, že rodič dokáže vysloviť, že ,,maloletej by bolo lepšie v ústave a to z dôvodu, že by mal s ňou pravidelnejší kontakt“. Podľa názoru súdu, pokiaľ by záujem o maloletú zo strany otca bol skutočný, nikdy by takéto vyjadrenie neuviedol. Taktiež vyjadrenie, že matka maloletú porodila napriek tomu, že jej to lekár neodporúčal, svedčí o záujme otca o maloletú. Preto súd, zohľadniac potreby maloletej, túto ponechal v starostlivosti matky a otcovi umožnil rozšírený styk tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ ide o prespávanie u otca, súd sa stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka, že vo veku, kedy maloletá ide do puberty a v neposlednom rade vzhľadom na jej zdravotný stav, nie je vhodné, aby maloletá prespávala u otca, ktorý nevie zabezpečiť starostlivosť a hygienu maloletej tak ako matka. V neposlednom rade súd poukazuje na nevhodné bytové podmienky u otca (zima, zápach ....). Pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine. Otec maloletej je zamestnaný s príjmom cca 430,- eur, predchádzajúci príjem mal cca 800,- eur, s poukazom na zdravotný stav maloletej a s ním súvisiace výdavky matky súd rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol, poukazujúc pri tom na skutočnosť, že podľa správy predchádzajúceho zamestnávateľa, bol to práve otec maloletej, ktorý nejavil záujem o ďalšiu spoluprácu so zamestnávateľom, naviac v dobe, kedy je všeobecne známe, že je dostatok pracovných príležitostí a naopak, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, má otec možnosť nájsť si vhodné pracovné miesto a tomu zodpovedajúci príjem, aby bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 19.11.2015, sp. zn. 21P/269/2015. Na strane matky maloletej s výnimkou zmienených čiastočného všeobecného rastu životných nákladov nedošlo k zmene pomerov a štruktúry jej príjmov. Spolu s maloletou P. býva v rodinnom dome, uhrádza náklady spojené s užívaním domu. Otec má síce nižší príjem ako pri poslednom rozhodovaní súdu, avšak toto zníženie je zapríčinené samotným otcom, nakoľko sa vzdal práce s vyšším príjmom. V nadväznosti na uvedené potom nejestvuje žiaden akceptovateľný dôvod, pre ktorý by súd túto okolnosť, že otec má nižší príjem ako pri poslednom rozhodovaní o výške výživného a má vyššie výdavky v súvislosti so splácaním úverov, mohol vyhodnotiť v prospech otca dieťaťa. Naopak, súd takéto konanie vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine ako konanie, ktorým sa otec detí bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti zabezpečenia si primeraného legálneho príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať nároky svojho dieťaťa prinajmenšom v doteraz súdom určenej výške. Z uvedených dôvodov súd preto návrh otca na zníženie výživného ako v celom rozsahu nedôvodný pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle citovaných zákonných ustanovení zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 CMP). 4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Má za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci. Pri rozhodovaní o úprave styku sa opieral o stanovisko kolízneho opatrovníka a jeho predchádzajúcu správu. V tomto smere poukazuje, že pred posledným pojednávaním bolo opätovne vykonané šetrenie, kde bolo zistené, že pôvodne vytýkané skutočnosti boli odstránené, t. j. v dome bolo čisto a teplo. Rovnako nie je preukázané, že by sa o maloletú nevedel postarať. Uvedená skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Z hľadiska úpravy styku poukazuje, že vzhľadom na vzdialenosť miesta bydliska otca je uvedený styk nedostatočný, a to najmä v období leta, kedy by otec chcel s maloletou absolvovať viacero výletov, vrátane návštevy kúpaliska. Povinnosť vrátiť maloletú o 17.30 hod. je v tomto smere stanovená príliš skoro a otec by požadoval o stanovenie času minimálne do 19.30 hod. Uvedeným rozšírením nedôjde k ohrozeniu životných potrieb maloletej ani k narušeniu sociálneho prostredia. Pokiaľ sa týka úpravy vyživovacej povinnosti, rozsah vyživovacej povinnosti je stanovený nielen potrebami dieťaťa, ale i schopnosťami a možnosťami povinného. Za účelom preukázania, že k strate zamestnania došlo z objektívnych dôvodov, navrhol vykonať výsluch svedkov, tento výsluch okresný súd nevykonal, čím neúplne zistil skutkový stav veci. Rovnako si mohol súd zadovážiť správu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa hlásil u viacerých zamestnávateľov o prácu. Bohužiaľ kvôli zdravotnému stavu a veku mu bola ponúknutá práca len na obci v Rudine so zárobkom, aký vyplynul z dokazovania. Objektívne nemá možnosť si zabezpečiť vyšší príjem. Žiada, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rozhodnutím súdu súhlasí v plnom rozsahu. 6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že s napadnutým rozsudkom okresného súdu súhlasí v plnom rozsahu. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 9. Odvolanie otca nie je dôvodné. 10. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného, okresný súd správne prihliadol na potencionálne možnosti a schopnosti povinného a dospel k správnemu právnemu záveru, že otec sa vlastným zavinením vzdal majetkového prospechu, ktorý by postačoval na plnenie si výživného v doposiaľ určenej výške. 11. Pri určení výživného je súd povinný prihliadnuť na potreby vyživovanej osoby, a to tak, aby boli zabezpečené všetky pravidelne vznikajúce výdavky na strane oprávnenej osoby, ako aj výdavky vyskytujúce sa nepravidelne alebo náhodne. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z veku, ale najmä zhoršeného zdravotného stavu (vážne zdravotné postihnutie maloletej), je určené výživné vo výške 200,- eur odôvodnené. 12. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že matka, ktorá má dieťa zverené v osobnej starostlivosti, dieťaťu zabezpečuje náročnú osobnú starostlivosť, keď dieťa je vzhľadom na svoje závažné postihnutie odkázané na pomoc inej osoby. Matka sa celodenne o dcéru stará. Hoci dcéra navštevuje školu, vyžaduje si to doprovod, ktorý jej poskytuje matka (do školy ju denne vozí). Je pochopiteľné, že takáto starostlivosť kladie na matku zvýšené nároky a matka touto starostlivosťou kompenzuje aj svoj podiel na vyživovacej povinnosti voči dcére. Práve pre túto starostlivosť o dcéru nedosahuje príjem zo zamestnania, ale je odkázaná iba na sociálne dávky. 13. Naproti tomu otec, keďže nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dcéru, má väčšie možnosti uplatniť sa na trhu práce tak, aby mohol zabezpečiť oprávnené výdavky jeho dcéry. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie vykonal, odvolací súd rovnako konštatuje, že otec sa na trhu práce nesprával zodpovedne, keď pokiaľ ide o jeho živnostenské podnikanie, prestal mať záujem o ďalšiu spoluprácu so spoločnosťou, s ktorou dlhodobo spolupracoval a po vzájomnej dohode došlo k jej ukončeniu. Nepreukázalo sa teda tvrdenie otca, že k ukončeniu spolupráce so spoločnosťou FARUCHO, s. r. o. došlo z dôvodu nedostatku zákaziek, ako to tvrdil otec (správa č. l. 120 spisu). Aj napriek tejto skutočnosti podľa názoru súdu otec dostatočne nevyužíva situáciu na trhu práce, ktorá vyžaduje jeho aktívny prístup. Hoci otec predložil lekárske potvrdenie, z ktorého vyplýva, že nie je pre neho vhodná nočná práca, ako aj dvíhanie bremien nad 15 kg, má zhoršený úchop ľavou rukou, z uvedeného nemožno konštatovať výrazné obmedzenie pracovnej spôsobilosti a nemožnosť uplatniť sa na trhu práce v profesii, v ktorej je vyučený - zámočník. Pokiaľ potom otec ukončil podnikateľskú činnosť bez vážneho dôvodu, uspokojil sa s prácou pre Obec Rudina, kde zarába 340,- eur mesačne s doplatkom 125,- eur z titulu sociálnych dávok a nehľadá si výhodnejšie zamestnanie, táto skutočnosť nemôže ísť na škodu maloletej P., ktorá je odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov. 14. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dcérou P., odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na rozšírenie styku, ako ho určil súd prvej inštancie. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, maloletá P. pre svoje výrazné zdravotné postihnutie je odkázaná na zvýšenú starostlivosť, ktorú jej v prevažnej miere doposiaľ zabezpečovala a zabezpečuje matka. Hoci je potrebné, aby potom, čo rodičia maloletej P. nežijú v spoločnej domácnosti, sa maloletá P. stýkala aj s otcom, pri úprave styku musel súd zohľadniť práve osobitosti zhoršeného zdravotného stavu maloletej P.. Dôvodom, pre ktorý otcovi nebol povolený styk s maloletou počas celého víkendu (cez noc), bol aj návrh kolízneho opatrovníka (ktorý zastupuje záujem maloletého dieťaťa), a to nielen pre osobitosti zdravotného stavu maloletej P., ale tiež na zistené nedostatky zo strany otca. Hoci pri prvotnom šetrení u otca bolo zistené, že v jeho dome bol veľký neporiadok a nekúrilo sa, teda neboli vytvorené vhodné hygienické podmienky pre starostlivosť o malol. P., sú tu ešte ďalšie okolnosti, ktoré otec neodstránil tým, že dom upratal a zabezpečil vykurovanie. Pri šetrení bolo zistené, že v dome sa nachádza množstvo fliaš od alkoholu a v súvislosti s požitým alkoholom, čo otec sám pri výsluchu priznal, mu bol v minulosti odobratý vodičský preukaz, čo znižuje dôveryhodnosť otca a vyvoláva obavy, či by bol schopný sa o dieťa s vážnym postihnutím postarať. Súd preto nemal na strane otca preukázané také predpoklady, aby mu povolil neobmedzený styk s maloletou P.. V záujme, aby nedošlo k prerušeniu vzťahu medzi otcom a dcérou, ale zároveň aj, aby boli zabezpečené potreby maloletej P. a bola jej poskytnutá dostatočná starostlivosť, súd upravil styk otca s maloletou P. tak, že sa s ňou bude stýkať iba v denných hodinách každý párny víkend sobotu od 9.30 do 17.30 a v nedeľu od 9.30 do 17.30 hod. 15. Takúto úpravu styku vzhľadom na preukázané okolnosti považuje odvolací súd za dostatočnú. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia nie je vhodné styk otca s dcérou t.č. predlžovať, to však nevylučuje, že v budúcnosti, ak otec preukáže, že je o dcéru schopný sa riadne postarať, môže byť styk s dcérou na jeho návrh rozšírený. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 52 CMP, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)