Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/79/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117210481 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117210481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SWIMEA, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 36 379 531, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie sumy 24.553,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/84/2017-144 zo dňa 08. februára 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/84/2017-144 zo dňa 08. februára 2018 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.533,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.206,39 Eur od 04.03.2017 do 23.11.2017 a zo sumy 24.553,66 Eur od 24.11.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s výrokom o trovách konania, podľa ktorého sa žalobcovi priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.533,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.206,39 Eur od 04.03.2017 do 23.11.2017 a zo sumy 24.553,66 Eur od 24.11.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.347,27 Eur od 04.03.2017 do 23.11.2017 zamietol. Tretím výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 23.03.2017, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 20.11.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 24.533,66 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom tvrdení, že dňa 01.10.2016 došlo k poistnej udalosti, keď vodičovi M. (nesprávne v odôvodnení rozsudku uvedené ,,M.“, ďalej v texte uvedené správne meno ,,M.“) O. vbehol jeleň, v dôsledku čoho došlo ku škode na vozidle žalobcu MINI, John Cooper Works, EČV: ZA115GS, ktoré bolo poistené na základe poistnej zmluvy zo dňa 15.03.2016 u žalovaného. Žalobca oznámil poistnú udalosť žalovanému dňa 14.11.2016 s predložením potrebných dokladov, na základe čoho žalovaný oznámil posúdenie škody na vozidle ako totálnu škodu a odkázal žalobcu na odpredaj zostatku vozidla prostredníctvom ním určenej spoločnosti. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že škodu na vozidle vybavuje bez plnenia, nakoľko podľa zmluvných dojednaní nevzniká právo na plnenie. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 22.05.201 v rámci skutkových tvrdení nespochybnil poistnú udalosť a výpočet všeobecnej hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti na sumu 27.569,73 Eur (nesprávne v odôvodnení uvedené ,,278.569,73 Eur“) s tým, že vrak vozidla bol odpredaný v sume 6.363,34 Eur. Zotrval však na tom, že na predmetnú škodovú udalosť sa vzťahuje čl. V písm. b) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, a to výluka z poistenia, preto žalobu považoval za neopodstatnenú. 3. Okresný súd poukázal na zistený skutkový stav, aplikáciu Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.10.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu MINI, John Cooper Works, EČV: ZA115GS tak, že vodičovi M. O. do jazdnej dráhy vbehol jeleň. Žalovanému bola riadne oznámená škodová udalosť spolu s predložením záznamu dopravnej nehody ODI Martin, z ktorého vyplývalo, že vozidlo bolo v dôsledku nehody nepojazdné a odhadovaná škoda 20.000 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že predmetné vozidlo žalobcu bolo poistené u žalovaného na základe Zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572 zo dňa 15.03.2016 so začiatkom poistenia 17.03.2016. Podľa bodu 7 Zmluvy zmluvné dojednania (č. 106, 356, 156, 206, 911, 2010) sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy (ďalej len ,,zmluvné dojednania“) ( č.l. 10). Podľa poistky č. 6588847911 cena vozidla bola určená 31.420 Eur. 4. Okresný súd poukázal na predložené listiny, z ktorých vyplývalo, že žalovaný po viacerých výzvach zo strany žalobcu oznámil listom zo dňa 20.01.2017 totálnu škodu k škodovej udalosti č. 9563405598 z poistnej zmluvy č. 6588847911 z dôvodu, že vypočítané náklady žalovaným na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla. Pre výpočet poistného plnenia ku dňu vzniku škody na vozidle bola žalovaným vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 27.569,73 Eur. Zároveň žalovaný v danom liste odporučil možnosť odpredaja zvyškov havarovaného vozidla prostredníctvom spol. Global Services TV a uviedol, že prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 7.636 Eur. 5. Z e-mailovej korešpondencie medzi stranami bolo zrejmé, že žalobca kontaktoval odporúčanú spoločnosť žalovaným a vyzval žalovaného, aby mu zaslal sumu 19.933,73 Eur ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej samotným žalovaným a hodnoty predajných zvyškov tiež určenej žalovaným. 6. Okresný súd mal preukázané vystavenie faktúry žalobcom č. 17-001 zo dňa 13.02.2017 na sumu 6.363,34 Eur za predaj predmetného motorového vozidla. Žalobca kontaktoval odporúčanú spoločnosť, ktorá dokázala sprostredkovať predaj vozidla za nižšiu sumu, než stanovil žalovaný ako sumu zistenú prieskumom trhu, a preto žalobca požadoval následne vyplatenie sumy 21.206,39 Eur ako rozdiel všeobecnej hodnoty určenej žalovaným a skutočnej hodnoty z predaja. Žalobca pôvodne akceptoval výšku všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody určenú žalovaným. 7. Žalovaný listom zo dňa 23.01.2017 oznámil žalobcovi, že škodu na vozidle vybavuje bez plnenia, nakoľko podľa zmluvných dojednaní č. 911 nevzniká právo na plnenie podľa čl. V. ods. b) Výluky z poistenia, na základe čoho nie je možné poskytnúť náhradu za uplatnenú škodu, napriek čomu žalobca žalovaného listom zo dňa 21.02.2017 vyzval na zaplatenie sumy do 7 dní od doručenia danej výzvy, nakoľko v danom prípade použitie výluky neprichádza do úvahy, keďže v poistnej zmluve nebol osobitne určený účel, na ktorý sa má vozidlo používať alebo na ktorý sa nesmie používať, ktorý list bol doručený žalovanému dňa 24.02.2017. 8. Okresný súd poukázal na článok V. písm. b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, podľa ktorého poistenie sa nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely, ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. požičovňa, taxi, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča. 9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluvné strany si v poistnej zmluve nedojednali osobitný spôsob užívania, a teda nebol určený ani koeficient pre taký prípad. V zmluve pre určenie spôsobu užívania nebola žiadna kolónka vyplnená - taxi služba, autoškola, autopožičovňa a iné. 10. Žalobca trval na tom, že vodič motorového vozidla M. O. dňa 01.10.2016 vykonával prácu pre žalobcu na základe príkazu konateľa žalobcu za účelom dojednania, rokovania ohľadom obstarávania prenájmu nehnuteľností so spoločnosťou HYDREX, s.r.o. v Hriňovej, ktorá podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti aj prenájom nehnuteľností. Uvedené potvrdila aj konateľka žalobcu Danka Majcinová, ktorá potvrdila, že M. O. rokoval s tretím subjektom pre žalobcu, na čo mu bolo poskytnuté vozidlo, aby sa prepravil na dané rokovanie, a teda plnil ústne pokyny žalobcu, a to s poukazom na § 724 Občianskeho zákonníka. Svedok W. U., potvrdil, že vozidlo bolo používané na účely spoločnosti žalobcu, ako aj, že M. O. vykonával nejaké záležitosti pre žalobcu. 11.Žalovaný trval na tom, že v zmluve bol dojednaný bežný účel užívania majiteľom vozidla, či jeho držiteľom. Mal za to, že došlo k porušeniu poistných podmienok, keďže žalobca umožnil využívanie vozidla tretím osobám na účel vykonávania pracovných ciest. Výslovne pred okresný súdom uviedol, že nespochybňuje, že M. O. využil vozidlo za účelom vykonania nejakých služobných či pracovných záležitostí pre žalobcu. Mal však za to, že M. O. nebol v zmysle poistnej zmluvy oprávnený vozidlo využiť, že to mohol iba žalobca. 12. Okresný súd sa s argumentáciou žalovaného, že došlo k porušeniu poistných podmienok, nestotožnil. Poukázal na to, že poistná zmluva bola uzavretá so žalobcom ako právnickou osobou, teda nie s konkrétnou fyzickou osobou, čo vyplývalo z výpisu z obchodného registra. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývalo, že zmluva sa viaže na konkrétneho vodiča. V zmysle argumentácie žalovaného by tak nebolo možné vozidlo vôbec využívať, keďže právnická osoba nie je žiadna hmatateľná osoba, ale je to subjekt tvorený z viacerých spoločníkov a v mene ktorého koná štatutárny orgán, v danom prípade tvorený z dvoch konateľov. V zmluve nie je žiadna špecifikácia, ktorá konkrétna fyzická osoba môže užívať vozidlo a na čo konkrétne. Za absurdné považoval tvrdenie žalovaného, že vozidlo malo byť využívané iba konateľom spoločnosti, pričom v opačnom prípade by bol koeficient vyšší a pokiaľ žalobca chcel využívať vozidlo nie výlučne konateľom, malo to byť uvedené v zmluve. Okresný súd uviedol, že v zmluve sú uvedené možnosti užívania vozidla, ktoré nie sú bežným užívaním. Bežné užívanie je predsa užívanie pri podnikateľskej činnosti žalobcu a keďže ide o právnickú osobu, nie je stanovená konkrétna osoba. Konateľ nie je osoba, ktorá by mala výlučne užívať vozidlo, ale konateľ je osoba, konajúca v mene spoločnosti. Pokiaľ bol M. O. poverený, či splnomocnený na vykonanie nejakej činnosti pre žalobcu, týka sa to podnikateľskej činnosti žalobcu. Bolo preukázané, že M. O. nevykonával žiadnu svoju osobnú činnosť pri využití vozidla, ale vozidlo mu bolo poskytnuté za účelom vykonania nejakej činnosti pre žalobcu, a to na základe ústneho príkazu. Okresný súd zdôraznil, že keďže zmluva bola uzavretá s právnickou osobou, je nelogické požadovať, aby vozidlo využíval iba konateľ spoločnosti. I na základe výslovného uvedenia žalovaného pred okresným súdom, že nespochybňuje, že M. O. využil vozidlo za účelom vykonania záležitostí pre žalobcu, okresný súd nepovažoval za sporné, že vozidlo v deň dopravnej nehody využil M. O. za účelom vykonania záležitostí pre žalobcu a nešlo o žiadny nájom, teda zo strany žalobcu v prospech M. O., prípadne vykonávanie jeho súkromných vecí. Pokiaľ žalovaný následne zmenil svoju argumentáciu a spochybnil využitie vozidla M. O. na účely žalobcu, tak okresný súd poukázal na výpoveď konateľky žalobcu, ktorá potvrdila, že M. O. rokoval s tretím subjektom pre žalobcu, teda plnil ústne pokyny žalobcu v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka, na čo mu bolo poskytnuté vozilo a aj výpoveď svedka U., ktorý potvrdil vykonávania zabezpečovanie záležitostí M. O. pre žalobcu. 13. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že v poistnej zmluve nie je uvedený žiadny osobitný spôsob užívania motorového vozidla, teda je logické jeho využitie na bežné účely. Za bežné veci žalobcu možno považovať výkon činnosti aktivít, ktoré súvisia s predmetom činnosti žalobcu. Nebolo zistené žiadne využitie vozidla, ktoré by bolo zahrnuté pod čl. V. písm. b) zmluvných dojednaní. Pokiaľ žalovaný mal na mysli iné bežné účely, než vyplýva z uvedeného, je predsa subjektom dlhoročne fungujúcim na trhu v oblasti poisťovníctva, preto bolo v jeho záujme bližšie definovať, či špecifikovať pojmy pre účely poistenia tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. V bežnej praxi je nepochybné chápanie bežného využívania podnikateľským subjektom v rámci jeho podnikania, a to bez ohľadu na to, kto za spoločnosť využije vozidlo pre účely spoločnosti, ako to bolo v tomto prípade. Predsa žalobca ako podnikajúci subjekt - právnická osoba si zaobstaral vozidlo na účely výkonu podnikateľskej činnosti, a teda výkonu svojho predmetu podnikania a s tým spojené záležitosti, čo je logické, prirodzené, bežné a samozrejmé a toto vozidlo si poistil pre prípadný vznik škody na vozidle. Teda, ak vozidlo bolo použité aj inou osobou než konateľom, či spoločníkom, a to so súhlasom oprávnenej osoby na zabezpečenie nejakej veci, či vykonanie činnosti pre žalobcu v rámci jeho podnikateľských aktivít, vozidlo bolo použité na bežné účely žalobcu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že M. O. bol osobou, ktorá vykonávala určité činnosti pre žalobcu, za ktorým účelom mu bolo vozidlo poskytnuté, čo je bežný postup a nie je v rozpore s platným právom a dokonca ani s uzavretou zmluvou. 14. Pokiaľ žalovaný spochybňoval výšku škody s odôvodnením, že je na žalobcovi, aby ju preukázal, tak v tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že žalovaný bol ten, kto určil výšku škody vozidla, či jeho hodnotu a žalobca ju akceptoval, pričom žalovaný, ktorý určil hodnotu vozidla, túto ničím nepreukázal. Žalovaný pred okresným súdom výšku, ktorú sám pri likvidácii určil rozporoval, dokonca preto, lebo túto výšku určil ešte pred podaním žaloby. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie, pričom podľa Znaleckého posudku č. 444/2017 vypracovaného znalcom Ing. Milanom Midžiakom v odbore doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, všeobecná hodnota predmetného vozidla predstavuje ku dňu 01.10.2016, t.j. ku dňu vzniku škody sumu 30.917 Eur. Na základe záverov znaleckého posudku žalobca zmenil žalobu na zaplatenie sumy 24.553,66 Eur, teda rozšíril žalobu o 3.347,27 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný aj po predložení znaleckého posudku namietal výšku škody, avšak bez relevantných dôvodov. Okresný súd nezistil dôvod pre spochybnenie záverov znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný určil inú všeobecnú hodnotu vozidla v čase dopravnej nehody, toto svoje určenie ničím relevantným nezdôvodnil a ani nepredložil, teda okresný súd posúdil všeobecnú hodnotu vozidla stanovenú znaleckým posudkom za jediný relevantný dôkaz. 15. Žalovaný spochybňoval hodnoty predaných zvyškov, ale predloženú faktúru preukazujúcu skutočný predaj zvyškov vozidla žalovaný nespochybnil, spochybnil iba sumu na faktúre. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný hodnotu predajných zvyškov určil s uvedením, že danú hodnotu stanovil prieskumom trhu, pričom žiadny skutočný prieskum trhu nepreukázal. Žalovaný teda žiadny relevantným a hodnoverným dôkazom nepreukázal ním stanovenú hodnotu predajných zvyškov na rozdiel od žalobcu, ktorý riadne preukázal, že kontaktoval odporúčanú spoločnosť žalovaným, teda snažil sa predať zvyšky vozidla podľa odporúčania žalovaného a zároveň preukázal skutočný odpredaj zvyškov vozidla, ktorý nebol namietaný. Okresný súd námietku voči skutočnej predajnej cene zo strany žalovaného zhodnotil ako irelevantnú, nakoľko hradí sa skutočná cena a cena uvedená žalovaným z ničoho nevyplývala. K námietke žalovaného, že súdny znalec neocenil v znaleckom posudku hodnotu zvyškov, okresný súd uviedol, že toto nebolo možné, pretože súdny znalec nemal zvyšky k dispozícii, avšak ich hodnota bola preukázaná jednak samotnou korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným, jednak výsluchom svedka a ním predloženými listinami, ako aj žalobcom doloženými listinami do spisu, z ktorých vyplývalo, že vozidlo bolo odpredané za cenu 6.363,34 Eur. Pokiaľ žalovaný namietal žalovanú istinu aj z dôvodu, že zahŕňa DPH, tak okresný súd poukázal na to, že žalobca správne uviedol, že nie je pravdou, že by nemal mať nárok na hodnotu motorového vozidla, vrátane DPH. Poistné zmluvy poisťovne uzatvárajú vždy buď s tým, že sa uplatňuje nárok, že poisťovne plnia vrátane DPH alebo plnia bez DPH. V tomto prípade v poistnej zmluve nebolo stanovené, že by poisťovňa mala plniť bez DPH. 16. Okresný súd uviedol, že vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP a na základe zistených skutočností a zákonných ustanovení posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, jeho námietky boli okresným súdom posúdené ako účelové a neopodstatnené. Okresný súd posúdil, že pre daný prípad poistnej udalosti nie je daná výluka, nárok žalobcu je opodstatnený, pretože vozidlo nebolo využité na účel odôvodňujúci výluku z poistného plnenia. Okresný súd uzavrel, že žalobca všetky svoje tvrdenia preukázal, uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. 17. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 04.03.2017, keďže výzva zo dňa 20.02.2017 bola doručená žalovanému dňa 24.02.2017, pričom vo výzve bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie do 7 dní od doručenia. Žalobca si správne uplatnil úroky z omeškania od 04.03.2017, keďže lehota na plnenie uplynula dňa 03.03.2017, v ktorej súvislosti poukázal okresný súd i na závery vyjadrené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Obd/19/2009. Pokiaľ žalovaný namietal aplikáciu Obchodného zákonníka pre priznanie úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov, okresný súd zvýraznil, že v danom prípade išlo o vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom poistná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku, a preto pre jej posúdenie sa aplikuje Občiansky zákonník, avšak podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka daný zmluvný typ sa riadi príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom, teda ostatné skutočnosti sa spravujú Obchodným zákonníkom. Z uvedených dôvodov rozhodol o úrokoch z omeškania a o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa Obchodného zákonníka. 18. Pokiaľ si žalobca zmenou návrhu uplatnil úroky z omeškania od 04.03.2017, čo bolo žalovanému oznámené až uznesením o pripustení zmeny doručeným dňa 23.11.2017, tak žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením sumy 3.347,27 Eur pred týmto dátumom, preto okresný súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 3.347,27 Eur za obdobie od 04.03.2017 do 23.11.2017 zamietol a úroky teda priznal zo sumy 21.206,39 Eur od 04.03.2017, t. j. od uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie od doručenia výzvy do 23.11.2017. 19. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 v spojení s článkom 4 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný vo väčšom pomere, a to v celej žalovanej istine a v časti úrokov z omeškania, pričom jeho úspech bol nepatrný a spočíval iba v príslušenstve za veľmi krátke obdobie, okresný súd vzhľadom na nepatrný úspech, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 20. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, a to proti prvému výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.533,66 Eur spolu s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania. Žalovaný zvýraznil, že výrok II. rozsudku okresného súdu je týmto odvolaním nedotknutý. Žalovaný mal za to, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného, že okresný súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami CSP, ktoré aplikoval nesprávne, čím ho poškodil. Žalovaný namietal, že okresný súd pri právnom posúdení veci vstúpil do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a sám vykladal ustanovenia a zmysel ich dojednaní, kedy sa pri tomto výklade priklonil na stranu žalobcu bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdeniami žalovaného. Zdôraznil, že ide o obchodno-právny vzťah, a tak okresný súd nemôže do tohto vzťahu zasahovať a vykladať zmluvné dojednania. Žalovaný poukázal na predložený návrh poistnej zmluvy, konkrétne na kolónku „spôsob užívania vozidla“, kde nie je uvedené, že vozidlo je možné využívať na pracovno-právne účely a ani to, že vozidlo možno vypožičať, či nechať užívať treťou osobou. Z uvedeného je nesporné, že vozidlo malo byť využívané len na bežný účel majiteľa vozidla a nie na vypožičiavanie tretím osobám, a ak áno, tak len na zmluvnom základe za účelom plnenia úloh pre žalobcu. To v čase nehody preukázané nebolo, a preto mal žalovaný za to, že vozidlo bolo v čase nehody využívané v rozpore so zmluvným dojednaním a na poistné plnenie nevznikol žalobcovi nárok. Použitie vozidla treťou osobou bez väzby na činnosti žalobcu je výlukou z poistenia. Podľa tvrdenia žalobcu motorové vozidlo bolo v čase nehody využívané na služobnú cestu v mene žalobcu, pričom žalobca zároveň dodal, že vozidlo neviedol jeho zamestnanec, ale tretia osoba na základe ústnej príkaznej zmluvy. Existencia tejto zmluvy nebola v konaní nijako preukázaná s výnimkou výpovede konateľa žalobcu, ktorú je možné považovať za účelovú. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že vodič motorového vozidla M. O. dňa 01.10.2016 vykonával práce pre žalobcu na základe príkazu konateľa žalobcu za účelom dojednania, rokovania ohľadne obstarávania predmetu prenájmu nehnuteľnosti so spoločnosťou HYDREX, s.r.o.. Táto pre konanie a rozhodnutie zásadná skutočnosť nebola zo strany žalobcu nijako preukázaná, okresný súd ju nijako neskúmal napriek námietkam žalovaného. Tieto skutočnosti mal okresný súd preukázané, čo žalovaný považoval za v rozpore so zmyslom a poslaním civilného sporového procesu. Žalovaný spochybňoval túto skutočnosť od počiatku konania a v celom jeho priebehu. Aj keď sa na jednom ústnom pojednávaní vyjadril, že to nepopiera a výsluch považuje za nadbytočný, hneď v následnom vyjadrení dôrazne túto skutočnosť poprel. Okresný súd nespravodlivo vyhodnotil túto skutočnosť za nespornú, napriek pochybnostiam žalovaného. Svedok U. potvrdil, že p. O. vykonával a zabezpečoval záležitosti pre žalobcu, ale nepotvrdil, že tieto úlohy plnil aj v čase nehody. Žalovaný v konaní na tieto skutočnosti poukázal a žiadal predloženie dokumentov. Okresný súd sa nevyporiadal s rozpormi v tvrdeniach, keď žalobca tvrdil, že poistnú zmluvu dojednával pán O., no z výpovede svedka pána U. vyplynulo, že poistnú zmluvu dojednával on a nie pán O.. Žalovaný mal za to, že v konaní nebola preukázaná sporná a podstatná skutočnosť, že p. O. v čase nehody plnil úlohy pre žalobcu na základe jeho pokynov, a tak využíval vozidlo pre žalobcu v súlade s poistnými podmienkami. Okresný súd bez vykonaného dokazovania ustálil túto medzi stranami spornú skutočnosť. 21. Žalovaný mal ďalej za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil aj uplatnenú sumu vo vzťahu k DPH. Bol názoru, že pokiaľ je žalobca platcom DPH, v danom prípade suma DPH z jeho majetku neušla a na jej náhradu nemá nárok, keďže sa nahrádza skutočná škoda, a to úbytok na majetku. Žalovaný mal ďalej za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie. Podľa žalovaného odôvodnenie rozsudku okresného súdu je nedostatočné, keďže sa nevyporiadal so všetkými zásadnými otázkami pre konanie, ktorým postupom došlo k porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca s odvolaním žalovaného nesúhlasil. Odvolanie žalovaného považoval za svojim obsahom rozporuplné, keď žalovaný v ňom uvádza navzájom si v ňom odporujúce tvrdenia, ktoré v podstate potvrdzujú správnosť napadnutého rozsudku. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že okresný súd v tomto prípade vstupoval do zmluvného vzťahu sporových strán a sám mal vykladať zmysel zmluvných dojednaní. Považoval za logické, že právne závery okresného súdu nie sú totožné s tvrdeniami žalovaného, ale žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na to, že by sa vôbec niekedy bol žalobca s jeho zvláštnymi výkladmi, jeho zmluvami a zmluvnými podmienkami stotožnil. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že vozidlo nebolo využívané na účel dojednaný v zmluve, avšak na toto tvrdenie neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd správne a logicky otázku posúdenia bežného účelu užívania vozidla posúdil a vo vzťahu k prejednávanej veci aplikoval. Samotný žalovaný v odvolaní jedným dychom popiera možnosť používania vozidla na pracovno-právne účely a súčasne tvrdí, že sa má používať na bežný účel žalobcu. Zároveň jedným dychom popiera možnosť užívania vozidla treťou osobou pre potreby žalobcu a súčasne túto možnosť aj výslovne pripúšťa. Dokonca žalovaný opakovane výslovne tvrdí, že „vozidlo má byť využívané pre potreby spoločnosti konateľmi alebo osobami plniacimi úlohy pre spoločnosť“. Týmto tvrdením sa vo svojej rozpornosti žalovaný prikláňa na stranu právnych záverov žalobcu a samozrejme aj okresného súdu. Koniec koncov iný logický výklad bežného účelu používania vozidla ani neexistuje. Žalovaný uviedol, že za určitých okolností by bolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že „použitie vozidla treťou osobou bez väzby na činnosť žalobcu by mohlo byť výlukou z poistenia“. Takáto úvaha sa nevzťahuje na prejednávaný prípad, pretože dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vozidlo, na ktorom v čase poistnej udalosti jazdil p. O., bolo užívané na bežný účel s priamou väzbou na činnosť žalobcu. Táto skutočnosť bola preukázaná jednak výsluchom konateľky žalobcu a výsluchom svedka W. U.. Navyše na preukázanie tejto skutočnosti žalobca navrhol vypočuť ako svedka samotného vodiča p. O., ako aj štatutárneho zástupcu spoločnosti HYDREX, s.r.o., ktoré dôkazy okresný súd nevykonal a nemusel vykonať, pretože samotný žalovaný na pojednávaní dňa 29.09.2017 túto skutočnosť učinil nespornou, a preto okresný súd postupoval v zmysle § 186 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalovaný opakovane tvrdil, že s hodnotením okresného súdu obsahu „bežný účel užívania vozidla“ nesúhlasí, tak sám neprezentuje, čo za bežný účel jednoznačne považuje. Žalobca nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že jestvuje rozpor v tvrdení žalobcu o tom, kto dojednával poistnú zmluvu. Tvrdenie žalobcu o tom, že ju dojednával M. O., upresnil W. U., keď potvrdil, že najskôr poistný vzťah riešil p. O., ale to nedokončil a nakoniec uzavretie poistnej zmluvy dokončil svedok U.. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že konanie mohlo mať inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, tak túto nešpecifikoval. Žalobca sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že vzniknutá škoda sa mala znížiť o DPH, pretože žalobca by na jej náhradu nemal mať nárok. Žalovaný sa v tejto súvislosti obmedzil iba na všeobecné a neurčité formulácie. Podľa žalobcu ani jeden z prípadov na odpočítanie dane nenastal, pričom žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dokazovanie. Preto skutkové zistenie okresného súdu a jeho právny záver i v tomto smere je správne. Zároveň poukázal na to, že výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 23. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.04.2018 (č.l. 188-189 spisu). Žalovaný uviedol, že v predmetnej veci trvá na všetkých svojich tvrdeniach a uvedených skutočnostiach prezentovaných v odvolaní. Mal za to, že konajúci súd nesprávne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vydal nezákonné rozhodnutie. Mal za to, že konajúci súd pri právnom posúdení veci vstúpil do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a sám vykladal ustanovenia a zmysel ich dojednaní, kedy sa pri tomto výklade priklonil sa stranu žalobcu bez vysporiadania sa s tvrdeniami žalovaného. Ak ustálil konajúci súd, že ide o obchodno-právny vzťah, tak do takéhoto vzťahu nemôže zasahovať, vstupovať a vykladať zmluvné ustanovenia. žalovaný poukázal na to, že v poistnej zmluve nie je uvedené, že vozidlo je možné využívať na pracovno-právne/podnikateľské účely a ani to, že vozidlo možno vypožičať či nechať užívať treťou osobou. Motorové vozidlo bolo podľa tvrdenia žalobcu v čase nehody využívané na služobnú cestu v mene žalobcu, ale vozidlo viedla tretia osoba na základe ústnej príkaznej zmluvy. Existencia tejto väzby však v konaní nebola nijako preukázaná s výnimkou výpovede konateľky žalobcu a výsluchu svedka W. U.. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu zásadných skutočností, osvedčujúcich to, že poškodené motorové vozidlo v čase nehody bolo využívané v rámci plnenia činností pre žalobcu, na jeho pokyn a s jeho súhlasom. Skutočnosť tvrdeného účelu využívania vozidla od počiatku konania a v celom jej priebehu žalovaný spochybňoval. Konajúci súd napriek svojmu deklarovaniu o nespornosti tejto skutočnosti, ktorú nespornosť na jednom ústnom pojednávaní vyjadril i žalovaný, pravdepodobne z opatrnosti zdôraznil, že túto považuje za preukázanú a jednoducho odkázal na výpoveď konateľa žalobcu. Podľa žalovaného sa okresný súd nevyporiadal s rozpormi v tvrdeniach žalobcu. Mal za to, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť. 24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 25.04.2018. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa vo vyjadrení obmedzuje len na opakovanie ním uvádzaných tvrdení, pričom nerešpektuje aktuálny CSP, podľa ktorého došlo k ustáleniu sporných a nesporných skutočností. Podanie žalovaného je obsahom rozporuplné, žalovaný v ňom uvádza navzájom si odporujúce tvrdenia, ktoré vo svojej podstate potvrdzujú správnosť napadnutého rozsudku. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca zároveň poukázal na to, že odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 25.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania za akceptovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/79/2018-209 zo dňa 10.10.2018 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 27. Krajský súd poukazuje na to, že v odvolacom konaní mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v napadnutých výrokoch, a to v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 07.03.2018 (č.l. 158- 161 spisu). Žalovaný v podanom odvolaní napadol v poradí prvý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.533,66 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania a závislý tretí výrok o náhrade trov prvoinštančného konania a k tejto výrokovej časti sa viazali jeho odvolacie dôvody. Podľa žalovaného rozhodnutie okresný súd v časti, ktorú napadol odvolaním, nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu za nedostatočné a nepreskúmateľné. Žalovaný tak v podanom odvolaní podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu. 28. Vo vzťahu k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že v danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust. § 220 ods. 2 CSP jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu i obrane žalovaného. Krajský súd preto konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva strany sporu na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2004 zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal krajský súd preukázané, že okresný súd poskytol dostatočný výpočet všetkých relevantných skutočností, ktorými sa zaoberal a ktoré v dostatočnom rozsahu vyhodnotil a svoje závery riadne a presvedčivo zdôvodnil. Dodáva sa, že splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalovaného uvedené atribúty spĺňa. Ak rozhodnutie okresného súdu je riadnym spôsobom odôvodnené, v súlade so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z ust. 220 ods.2 CSP, potom v rovine dostatočnosti odôvodnenia je súčasne aj preskúmateľné Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím. 29. Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu viažucim sa k napadnutej časti. Len na zdôraznenie skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré podľa názoru žalovaného neboli správne právne vyhodnotené. Okresný súd sa dôsledne vyjadril k nároku žalobcu, ktorý vo väzbe k zhodnotenej obrane, námietkam žalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodný v priznanej časti 24.533,66 Eur s príslušenstvom a čiastočne nedôvodný v zamietnutej časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.347,27 Eur od 04.03.2017 do 23.11.2017. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom vymedzeným žalovaným krajský súd uvádza, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP nebol ako súd odvolací povinný opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keďže je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/05). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá bola zacitovaná, okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne okolnosti danej sporovej veci, pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského súdu konštatované riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. 30. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého bol povinný vychádzať aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP za procesného stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 153 a § 154 CSP, obsiahnutej v uznesení Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/84/2017-36 zo dňa 26.4.2017, doručovanom žalovanému podľa doručenky na č.l. 368 rub spisu a uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/84/2017-40 zo dňa 23.6.2017, ktoré bolo žalovanému doručené podľa doručenky na č.l. 41 rub spisu. 31. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu, obrany žalovaného, dôsledne postupoval i v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 32.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 01.10.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu MINI, John Cooper Works, EČV: ZA115GS tak, že vodičovi M. O. do jazdnej dráhy vbehol jeleň, že žalovanému bola škodová udalosť riadne oznámená spolu s predložením záznamu dopravnej nehody ODI Martin, z ktorého vyplývalo, že vozidlo bolo v dôsledku nehody nepojazdné a odhadovaná škoda 20.000 Eur. Bolo preukázané a stranami zhodne potvrdené, že predmetné vozidlo žalobcu bolo poistené u žalovaného na základe Zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572 zo dňa 15.03.2016 so začiatkom poistenia 17.03.2016 (ďalej len „Zmluva“). Podľa bodu 7 Zmluvy zmluvné dojednania (č. 106, 356, 156, 206, 911, 2010) sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy (č.l. 10). Podľa poistky č. 6588847911 cena vozidla bola určená 31.420 Eur (č.l. 15). 33.Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie, čo žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil, bolo preukázané, že žalovaný na výzvy žalobcu listom zo dňa 20.01.2017 oznámil totálnu škodu k škodovej udalosti č. 9563405598 z poistnej zmluvy č. 6588847911 z dôvodu, že vypočítané náklady žalovaným na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a súčasne v tomto oznámil, že pre výpočet poistného plnenia ku dňu vzniku škody na vozidle bola vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 27.569,73 Eur a prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 7.636 Eur. V predmetnom liste žalovaný uviedol telefonický kontakt na ním odporúčanú spoločnosť ohľadne predaja zvyškov motorového vozidla. Z doloženého e- mailu žalobcu zo dňa 24.januára 2017 vyplývalo, že oznámenie žalobcu, že odporúčanú spoločnosť žalovaným akceptuje a výzva žalovanému na plnenie sumuy19.933,73 Eur ako rozdielu všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej samotným žalovaným a hodnoty predajných zvyškov tiež určenej žalovaným (27.569,73 Eur - 7.636 Eur). Faktúrou č. 17-001 zo dňa 13.02.2017 (č.l. 26 spisu) bolo preukázané, že žalobca vyúčtoval sumu 6.363,34 Eur za predaj predmetného motorového vozidla. 34. Bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 27.02.2017 odmietol plnenie s odkazom na čl. V písm. b) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, podľa ktorého ,, poistenie sa nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je uvedené v poistenej zmluve (prenájom vozidla a požičanie vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami)“. 35. Hlavným odvolacím dôvodom žalovaného bolo, že žalobca podľa uzavretej Zmluvy a Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 (ďalej len ,, zmluvné dojednania“) nedodržal dohodnutý spôsob užívania vozidla, keďže v návrhu poistnej zmluvy nie je uvedené v kolónke ,,spôsob užívania vozidla“, že vozidlo je možné využívať na pracovnoprávne účely a ani to, že vozidlo je možné vypožičať či nechať užívať treťou osobou, z čoho je nesporné, že vozidlo malo byť využívané len na bežný účel majiteľa vozidla a nie na vypožičanie tretím osobám, a ak áno, tak len na zmluvnom základe za účelom plnenia úloh pre žalobcu. Krajský súd na základe dôkazného stavu zisteného okresným súdom konštatuje, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Poistenou vecou bol osobné motorové vozidlo a pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že toto malo byť využívané len na ,,bežný účel majiteľa“, tak vzhľadom k charakteru poistenej veci, postaveniu majiteľa, ktorý je právnickou osobou - podnikateľom nebolo zo strany žalovaného dostatočne vysvetlené, čo je treba rozumieť pod pojmom ,,bežný účel majiteľa“. Tak, ako správne uviedol okresný súd, bežným užívaním motorového vozidla v tomto prípade je predsa jeho užívanie pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu ako právnickej osoby, pri ktorej nie je určená konkrétna osoba. Samotná Zmluva v spojení so zmluvnými dojednaniami definíciu, čo treba rozumieť tvrdeným pod pojmom „bežný účel“, neposkytovala. Krajský súd zdôrazňuje, že žalovanému pri uzavretí poistnej zmluvy bol známy charakter tejto poistenej veci, ako aj poistníka s tým, že spôsob užívania považoval za dostatočne dohodnutý, a preto v odvolacom konaní nebol vyhodnotený ako právne relevantný dôvod námietky žalovaného, že žalobca v zmysle tvrdenia žalovaného nemal dodržať spôsob užívania poistenej veci. 36. Žalovaný v ďalšom odvolacom dôvode namietal, že od počiatku konania spochybňoval skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo v čase nehody využívané na služobnú cestu v mene žalobcu, napriek čomu súd prvej inštancie túto skutočnosť považoval za preukázanú. K tomuto dôvodu uvádza odvolací súd, že je pravdou, že žalovaný v podaní zo dňa 10.07.2017 (č.l. 42-47 spisu) ako i v podaní zo dňa 17.10.2017 (č.l. 78-80 spisu) tvrdil, že vozidlo bolo vedené treťou osobu bez vzťahu k žalobcovi, avšak práve v období medzi týmito podaniami, a to do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.09.2017 po návrhu žalobcu na výsluch svedka M. O. a danú možnosť okresným súdom, aby sa k navrhovanému svedkovi vyjadril, či je to potrebné alebo teda spochybňuje využitie vozidla M. O. za účelom rokovania v prospech alebo teda za účelom rokovania medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Hydrex, s.r.o., na č.l. 73 žalovaný uviedol, že ...,,Nie toto nespochybňujeme. Výsluch svedka je nadbytočný, pretože my nespochybňujeme, či skutočne M. O. bol v rámci nejakých pracovných či služobných záležitostí vykonávať danú činnosť“, čím tvrdenie žalobcu výslovne nepoprel, a tak sa tvrdenie žalobcu považovalo za nesporné v zmysle § 151 CSP. Pravdivosť tvrdenia, že M. O. viedol vozidlo na základe ústneho pokynu žalobcu a v súvislosti s záležitosťou pre žalobcu potvrdila nielen konateľka žalobcu, ale aj svedok W. U. ( č.l. 138 spisu) ktorý uviedol, že ...,,čo má vedomosť, že pre spoločnosť vybavoval nejaké záležitosti ohľadom prenájmu, či kúpy nehnuteľností“ a na otázku, či v čase škodovej udalosti vykonával takéto činnosti odpovedal: ...,,Myslím, že áno“, po výpovedi ktorého žalovaný žiadne námietky nevzniesol. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresným súdom bolo preukázané, že v čase nehody vozidlo viedol M. O. ako osoba vykonávajúca činnosť pre žalobcu tak, ako tvrdil žalobca v súvislosti s uplatneným žalobným nárokom, čo žalovaný nevyvrátil, t.j. nedokázal opak. Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto odvolacie dôvody žalovaného o nedodržaní žalobcom dohodnutého spôsobu užívania veci, nebolo možné vyhodnotiť ako dôvod pre odmietnutie poistenia s odkazom na čl. V písm. b) zmluvných dojednaní. 37. K námietke, že pokiaľ je žalobca platcom DPH, tak v danom prípade suma DPH z jeho majetku neušla a na jej náhradu nemá nárok, keďže sa uhrádza skutočná škoda, a to úbytok na majetku, odvolací súd poukazuje na znenie zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že pokiaľ je poistený platiteľom DPH, poisťovňa poskytne plnenie vždy s DPH, pričom v danom prípade z poistenej zmluvy nevyplývalo, že by poistné plnenie malo byť poskytnuté bez DPH. 38. Žalovaný iné odvolacie dôvody neuviedol, preto závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktoré sa nestali predmetom odvolacieho konania, sa nemohli stať ani predmetom posudzovania zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. 39. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil okolnosti na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods.2 CSP. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.