Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/41/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218992 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117218992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudkýň Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnej veci navrhovateľky (matka dieťaťa): J. J., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXX, toho času bytom X. - X. č. XXX proti manželovi navrhovateľky (otec dieťaťa): N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom V., L. J. č. X/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a to N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, na čas do rozvodu manželstva a na čas po rozvode manželstva, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/169/2017-106 zo dňa 19. apríla 2018, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým upravil vyživovaciu povinnosť otca nasledovne : a/ otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou 66 eur mesačne od 01.07.2017 do rozvodu manželstva, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky, b/ otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2018 do 30.04.2018 v sume 390 eur, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným určeným po rozvode manželstva tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku, zrušuje. Vo výroku III. c/, ktorým otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. po rozvode manželstva sumou 80 eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky, rozsudok okresného súdu mení tak, že otec je povinný prispievať na maloletého N. J., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 66 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Vo výrokoch I. a II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 37P/169/2017-106 zo dňa 19.04.2018 manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 23.07.2011 v Turzovke a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Turzovka vo zväzku 8, ročník 2011, na strane 227, pod poradovým číslom 15, rozviedol (výrok I.). Schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu po rozvode manželstva nasledovného znenia: Mal. N., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. N. - v nepárnom týždni od piatka od 15. hod. do pondelka do 15. hod., - počas letných prázdnin od 01.07. od 13. hod. do 15.07. do 15. hod., - 01.08. od 13. hod. do 15. 08. do 15. hod., - počas vianočných prázdnin, - v párnom roku od 24.12. od 16. hod. do 27. 12. do 16. hod., - v nepárnom roku od 30.12. od 16. hod. do 02.01. do 16. hod., - cez veľkonočné sviatky na Veľkonočný pondelok od 10. hod. do 15. hod. s tým, že otec mal. dieťa prevezme a po ukončení stretnutia ich odovzdá v bydlisku matky. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie pripraviť a otcovi ich odovzdať v mieste jej bydliska (výrok II.). Upravil vyživovaciu povinnosť otca nasledovne: a) Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. sumou 66 eur mesačne od 01.07.2017 do rozvodu manželstva, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky, b) Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2018 v sume 390 eur, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným určeným po rozvode manželstva tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. c) Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. po rozvode manželstva sumou 80 eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2017 sa manželka domáhala rozvodu manželstva. Súčasne podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Tieto návrhy doplnila podaním doručeným súdu 03.07.2017 ohľadne konkrétnej úpravy výšky výživného a úpravy styku po rozvode manželstva. Na ostatnom pojednávaní účastníci konania uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadne osobnej starostlivosti o dieťa tak, že sa po rozvode zveruje matke, ako aj ohľadne konkrétnej úpravy styku otca s maloletým. Vzhľadom k tomu, že obaja súhlasili s rozvodom manželstva, navrhli v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rozhodnúť len o výške výživného zo strany otca. Súd považoval za nadbytočné zastavovať čiastočne konanie, nakoľko za predmet konania považuje úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva vo všeobecnosti, pričom o jednotlivých zložkách (zverenie, výživné, styk, informovanie atď.) súd rozhoduje podľa návrhov rodičov, resp. ex offo podľa potreby. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa. Jednoznačné pevné rozhodnutie účastníkov nezotrvať v manželstve vyplynulo z ich prednesu, pričom nie je predpoklad zmeny ich postoja. Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v povahových rozdieloch manželov, pod vplyvom ktorých došlo k vzájomnému odcudzeniu a rozvratu rodiny. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pre úplnosť dodal, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia. V starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky; ak teda otec súhlasil s tým, aby dieťa bolo po rozvode zverené matke, pričom si rodičia vzájomne upravili aj rozsah stretávania, súd vyhodnotil, že takáto rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, a preto ju schválil. Otec má s dieťaťom dobrý vzťah a dohodnutý rozsah styku je predpokladom ďalšieho rozvoja ich vzťahov. Pri určení výživného súd vychádzal z okolností, keď matka pracuje ako čašníčka 10 hodín týždenne s hrubou mzdou 2,5 eur na hodinu. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť mená, nevlastní žiaden majetok, býva u príbuzných. Čo sa týka otca, tento poberá invalidný dôchodok vo výške 220 eur mesačne, ale aj opatrovateľský príspevok za opatrovanie vlastnej matky vo výške 100 eur mesačne. Otec tiež podniká ako živnostník, má malý obchod s chovateľskými potrebami a vykonáva i autodopravu. V roku 2017 dosiahol príjem zo živnosti 1.701 eur pri výdavkoch 2.316 eur. V podnikateľskom majetku mal majetok v hodnote 9.100 eur, z toho 7.080 eur v podobe dlhodobého hmotného majetku, zvyšok (1.776 eur) v podobe krátkodobého finančného majetku. Otec do podnikateľských výdavkov zahŕňa náklady týkajúce sa motorového vozidla, s ktorým vykonáva autodopravu (pohonné hmoty, opravu, poistku a pod.). Nakoľko podniká vo vlastnej nehnuteľnosti, nájomné ani energie neplatí, ako invalidný dôchodca aj vzhľadom na výšku príjmov odvody do poistných fondov neplatí. Tiež vykonáva drobnú hospodársku činnosť, chová býka na mäso a koňa v rámci záľuby. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Keďže otec je pravidelným poberateľom s príjmom vo výške 320 eur, súd vzhľadom na jeho pomery opísané mal za to, že je schopný si privyrobiť aspoň vo výške poloviny mesačnej mzdy; v roku 2017 minimálna mzda predstavovala 435 eur, v roku 2018 predstavuje 480 eur mesačne. Súd bral do úvahy skutočnosť, že otec je ťažko zdravotne postihnutý v dôsledku prekonanej detskej mozgovej obrny a teda jeho možnosti uplatniť sa na trhu práce či v rámci podnikania sú limitované jeho zdravotným stavom. Taktiež v súčasnosti vykonáva opatrovateľskú činnosť o vlastnú matku, ktorá skutočnosť ho určite obmedzuje pri hľadaní adekvátnej práce. Považoval však za nutné pripomenúť, že v prvom rade má otec plniť si vyživovaciu povinnosť a vyvinúť maximálne úsilie pri hmotnom zabezpečení dieťaťa. Taktiež si svoju životnú úroveň udržuje chovom dobytka. Okrem dodávky zn. Citroen Jumper s nosnosťou do 3,5 tony je tiež vlastníkom motorového vozidla zn. Dacia Logan, ktoré zakúpil aj s pomocou príspevku od úradu práce. Jeho majetkové pomery sú teda lepšie ako u matky. Súd mal teda za to, že otec je schopný dosahovať spolu s poberaným dôchodkom a s príspevkom čistý mesačný príjem 440 až 480 eur a z tejto sumy súd vychádzal aj pri určení výživného. Výživné do rozvodu určil vo výške 15 % z uvedeného príjmu, teda 66 eur mesačne vzhľadom na predškolský vek dieťaťa a skutočnosť, že otec mu prispieval a prispieva na výživu i tým, že hradí jeho poistku vo výške 251 eur ročne; do rozvodu manželstva bol maloletý v osobnej starostlivosti matky. Výživné do rozvodu určil od júla 2017, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom matka si návrh podala 28.06.2017. V čase podania návrhu sa ešte obaja rodičia starali o maloletého a matka bola ešte poberateľkou rodičovského príspevku do októbra 2017 a aj opatrovateľského príspevku vo výške 98 eur za opatrovanie manželovej matky do júla 2017. Nakoľko dieťa už od mesiaca máj 2018 nastupuje do materskej školy, s čím budú spôsobené zvýšené výdavky dieťaťa o 50 eur (s tým, že čiastočne sa znížia náklady na stravovanie dieťaťa v domácnosti), po rozvode manželstva súd výživné navýšil o 20 % na sumu 80 eur mesačne, a to aj s poukazom na to, že aktuálne všeobecne oproti minulému roku dochádza k zvyšovaniu miezd, k dopytu po pracovnej sile a teda aj možnosti otca dosahovať príjem sú v tomto roku lepšie ako v minulom roku. Je teda v jeho možnostiach dosahovať vyšší z uvedených príjmov. Celkové zročné výživné za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2018 činí 660 eur (10 mesiacov po 66 eur). Nakoľko otec v rozhodnom období uhradil sumu 270 eur (9 mesiacov po 30 eur), nedoplatok na zročnom výživnom činí 390 eur. Uvedenú sumu súd zaviazal otca hradiť v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným určeným po rozvode manželstva pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. Mal za to, že takáto splátka je primeraná pomerom otca. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.", podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to do výroku III. o úprave jeho vyživovacej povinnosti do rozvodu manželstva ako aj po rozvode manželstva. Mal za to, že súdom určené výživné nie je schopný uhrádzať; nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 66 eur, resp. 80 eur, lebo mu to neumožňuje finančná situácia a majetkové pomery. Uviedol, že je invalidný dôchodca, ktorý si privyrába podľa možností drobnou živnostenskou činnosťou - predáva potreby pre zvieratá vo svojom dome, pretože nemá na platenie nájmu komerčných priestorov a taktiež sa musí väčšinu dňa zdržiavať doma z dôvodu, že ako jediný syn je opatrovníkom svojej matky. Z tohto dôvodu je aj obmedzený v hľadaní nejakej práce, ktorou by si mohol privyrobiť. Taktiež zdravotný stav mu neumožňuje privyrobiť si naviac finančné prostriedky oproti tým, ktoré aktuálne poberá (invalidný dôchodok, opatrovateľský príspevok a drobné príjmy z predaja, pretože má poškodenú hornú končatinu). Mal za to, že nie je schopný dosahovať mesačný príjem vo výške 440 až 490 eur v čistom ako to udáva súd v odôvodnení rozsudku. On má nižší príjem ako matka dieťaťa. Stanovené výživné je preto pre neho likvidačné a nezodpovedá jeho majetkovým ani zárobkovým pomerom a schopnostiam a možnostiam. Ďalej vytýkal súdu, že neprihliadol na to, že si vyživovaciu povinnosť plní aj vecnými plneniami a taktiež, že platí synovi poistné na životnej poistke uzatvorenej v prospech maloletého. Okrem toho súd pri rozhodovaní o výške výživného nedôvodne prihliadal na poplatky za materskú školu, ktorú maloletý v čase rozhodovania súdu a ani aktuálne nenavštevuje. Matka nepreukázala, že by vôbec podala žiadosť o prijatie syna do materskej školy. Syn počas toho ako je matka v práci je v opatere matky matky dieťaťa. Ďalej matka priznala súdu neporovnateľne nižší príjem aký reálne má. Súd v odôvodnení rozsudku odkazuje na v čase vyhlásenia rozsudku na neaktuálny príjem matky, ktorý platil v čase vykonania pohovoru kolízneho opatrovníka. V čase rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa matka pracovala omnoho viac ako 10 hodín týždenne, čo sama počas výsluchu potvrdila. Pracuje ako čašníčka oficiálne na minimálnu mzdu avšak prax v pohostinných službách je taká, že čašníci dostávajú doplatok mimo oficiálneho príjmu a zároveň si privyrábajú na prepitnom od zákazníkov. Z komunikácie matky s jej priateľmi na facebooku vyplýva, že táto mesačne zarobí cca 480 eur v čistom. Okrem toho poukázal na to, že nie je žiaden rozdiel medzi pomermi v čase pred rozvodom a po rozvode (obdobné výdavky a príjmy) nie je žiaden zákonný dôvod v tomto prípade určovať po rozvode manželstva vyššie výživné ako pred rozvodom manželstva. Otec dieťaťa navrhol preto, aby odvolací súd určil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi vo výške 50 eur mesačne na čas do rozvodu aj na čas po rozvode. 3. Opatrovník dieťaťa v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 4. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s jeho odvolaním, aby teda bolo znížené výživné na sumu z 80 eur na 50 eur. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m. p.) bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na čas od 01.07.2017 do rozvodu manželstva zrušil (§ 389 ods. 1 C. s. p.) a vo výroku o určení výživného na čas po rozvode manželstva zmenil (§ 388 C. s. p.). 6. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že navrhovateľka (matka dieťaťa) dňa 22.06.2017 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a dňa 28.06.2017 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode manželstva a to pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a pokiaľ ide o oprávnenia otca stretávať sa s dieťaťom. Rozsudkom upravil vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom a vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Otec dieťaťa napadol rozsudok okresného súdu odvolaním do výroku III. týkajúcom sa úpravy jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu na čas do rozvodu manželstva i na čas po rozvode manželstva. 7. Podľa ust. § 100 C. m. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. To znamená, že súd v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 8. Podľa odvolacieho súdu s poukazom na vyššie uvedené okresný súd nepostupoval správne keď súčasťou jeho rozhodnutia majúceho sa týkať konania o rozvode manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je aj rozhodnutie o určení výživného od 01.07.2017 do rozvodu manželstva a povinnosť úhrady nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2018. O tomto mal rozhodnúť v súvislosti s návrhom matky dieťaťa na úpravu rodičovských práv a povinností podaným dňa 28.06.2017 samostatným rozhodnutím. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. a/, b/ o výživnom na čas do rozvodu manželstva zrušil. Vzhľadom na uvedené bude povinnosťou okresného súdu rozhodnúť o predmetnom návrhu matky dieťaťa v samostatnom konaní. 9. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. 10. Z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práve. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorý sa navonok prezentuje. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 11. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutia okresného súdu ohľadom výroku III. c/ t.j. určenia výživného na čas po rozvode manželstva účastníkov konania, odvolací súd oboznámiac sa obsahom spisu a odvolaním otca dieťaťa ako i vyjadrením matky dieťaťa, mal za to, že okresný súd, posudzujúc pri určení výživného rozhodujúce kritéria (odôvodnené potreby dieťaťa a možnosť a schopnosti rodičov a ich majetkové pomery) vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie ohľadom pomerov účastníkov konania a skutočný stav zistil úplne a správne. S výškou výživného, tak ako bola určená okresným súdom na čas po rozvode manželstva sa však odvolací súd nestotožnil a odvolanie otca dieťaťa považoval za čiastočne dôvodné. Dôvodom bol vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby pri ktorých okresný súd prihliadol na to, že dieťa má od mája 2018 začať navštevovať predškolské zariadenie. Otec dieťaťa v odvolaní tvrdil, že k návšteve dieťaťa v uvedenom čase ani v čase podania jeho odvolania nedošlo. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa na uvedené iným tvrdením ani preukázaním nereagovala. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že maloleté dieťa v čase rozhodovania odvolacieho súdu (dňa 28.08.2018) predškolské zariadenie nenavštevovalo. Z toho dôvodu odôvodnené potreby dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča na čas po rozvode manželstva vystihuje výživné vo výške 66 eur mesačne. Okrem toho časť potrieb dieťaťa je krytá aj rodinnými prídavkami. Otcom dieťaťa navrhovanú sumu výživného (50 eur mesačne) odvolací súd považoval za neprimeranú s ohľadom na jeho pomery. V tomto smere sa stotožnil so závermi súdu ohľadom jeho príjmu, ktorý by mohol dosahovať a z ktorého by bolo v jeho schopnostiach platiť určené výživné a to aj s prihliadnutím na to, že okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukazovanie otca dieťaťa v odvolaní na príjmy matky dieťaťa odvolací súd za rozhodujúce nepovažoval vzhľadom na to, že matka dieťaťa si s ohľadom na vek dieťaťa plní vyživovaciu povinnosť k nemu výkonom osobnej starostlivosti. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. c/ o určení výživného na čas po rozvode manželstva zmenil tak, že otec je povinný prispievať na maloletého výživným v sume 66 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. 13. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, keď žiaden z účastníkov konania si náhradu trov konania neuplatnil a odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie ani nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).