Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/58/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117219743 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117219743.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom F., I. X a manžela navrhovateľky: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, trvale bytom G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Lenkou Špiriakovou, PhD., advokátkou so sídlom J. I. XX, F., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/143/2017-116 zo dňa 19. februára 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 140,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Súd manželstvo účastníkov W. Y., rodenej M., nar. XX.XX.XXXX a W. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. U., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, rozvádza. Súd schvaľuje medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu: Maloletá G. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletú G. zastupovať a spravovať jej majetok. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G.: - každý párny týždeň od soboty od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod., - v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod., - počas letných prázdnin od 25.07. od 16:00 hod. do 07.08. do 16:00 hod., - počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 11:00 hod. do 26.12. do 15:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod. Otec maloletú prevezme od matky v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Matka sa zaväzuje maloletú G. na stretnutie riadne pripraviť. Otec je prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 140,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd neukladá manželovi navrhovateľky zaplatiť poplatok z podaného návrhu. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Každý z manželov uvádzal iné dôvody rozvratu manželstva, manžel navrhovateľky uviedol, že v súčasnej dobe má priateľku a ani jeden z manželov už nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obidvaja spolužitie odmietajú, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, že aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej G., keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin maloletej a v súčasnej dobe už účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, G.. Konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletej G. na čas do rozvodu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/143/2017 zo dňa 19.2.2018 súd schválil dohodu rodičov v časti zverenia maloletej G. do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletou. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2017, keďže rodičia sa nedokázali na výške výživného dohodnúť a nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v splátkach. Vzhľadom k tomu, že rodičia navrhli schváliť dohodu ohľadne zverenia maloletej do starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletou aj na čas po rozvode, súd rodičovskú dohodu schválil, keďže v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky a úprava styku je v záujme maloletej G.. Súd zároveň rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletú G. zastupovať a spravovať jej majetok a to v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, keďže obidvaja rodičia sú zákonnými zástupcami maloletej G.. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej G.. Matka býva s maloletou v rodinnom dome s rodičmi, na bývanie ktorým prispieva 100,- eur mesačne. Výdavky má so stravou, ošatením. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 512,- eur. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností. Maloletá G. navštevuje materskú školu. Školné predstavuje 12,50 eur mesačne, za stravu sa platí v materskej škole 30,- eur mesačne, ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Chodí na balet a poplatok na pol roka je 95,- eur. Keďže má ekzém, na 3 mesiace za lieky platí 15,- eur. Výdavky sú aj v súvislosti s dopravou na balet, kde chodieva s matkou autobusom. Otec býva v rodinnom dome v samostatnej bytovej jednotke aj s bratom. Na bývanie platí 100,- eur mesačne. Platí poplatok za TV 20,- eur mesačne, za internet každé 3 mesiace 30,- eur, telefón si platí 8,- eur mesačne, životné poistenie 22,56 eur mesačne. Spláca pôžičku branú na kúpu auta 150,- eur mesačne. Cestovné do práce je 30,- eur mesačne. Na lieky vynakladá 20,- eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Za trvania manželstva s matkou nadobudli do vlastníctva osobné auto. Je zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 711 eur. Súd určil výživné na maloletú G. vo výške 140,- eur mesačne aj na čas po rozvode, keďže má za to, že takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletej vyplácaný, vo výške 23,68 eur. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP. Keďže navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd rozhodol, že neukladá manželovi navrhovateľky zaplatiť poplatok z podaného návrhu v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť nasledovne: Otec je povinný prispievať na výživné mal. dcéry G. Y., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 01.06.2018 sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otec je povinný uhradiť nedoplatok na výživnom od 01.06.2017 do 28.02.2018 v celkovej výške 325,- eur v mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok (9x100,- eur od 01.06.2018 do 28.06.2018 - 475,- eur, uhradené na účet - 100,- eur vecné plnenia poskytnutá do rozvodu manželstva) počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že za nedostatok rozhodnutia otec maloletej považuje skutočnosť, že matka maloletej podrobne svoje výdavky pre účely konania nešpecifikovala, pričom táto má príjem vo výške 512,- eur na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.08.2017 so zamestnávateľom Billa s.r.o., Bratislava. Mzda matky je tvorená pevnou zložkou mzdy aj pohyblivou zložkou mzdy. Hoci pohyblivá zložka mzdy je nenárokovateľná, aj maximálna výška nie je presne v pracovnej zmluve definovaná, z potvrdenia o výške príjmu zo dňa 29.01.2018 sa dá usudzovať, že matke je pravdepodobne táto pohyblivá zložka mzdy vyplácaná. Matka maloletej si navyše uplatňuje na maloletú daňový bonus, ktorá okolnosť tiež ovplyvňuje zárobkové pomery matky. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Upozornil na skutočnosť, že hoci matka maloletej nemala/nemá dobrú finančnú situáciu, nepožiadala o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletej je vyučená ako kozmetička a po pojednávaní 19.02.2018 sa k nemu dostala informácia, že táto si znova už ako počas trvania manželstva privyrába výkonom vyučeného povolania k svojej mzde, takže toto vykonáva priamo v domácnosti aj zákazníčok alebo zákazníčky chodia osobne do miesta jej aktuálneho pobytu. Otec nemá toho času vedomosť, koľko si matka môže presne takýmto spôsobom privyrobiť, ale domnieva sa, že to môže byť približne okolo 50/60,- eur mesačne. Výkon tejto činnosti ovplyvňuje zárobkové pomery matky maloletej. Pokiaľ ide o schopnosť otca privyrábať si navyše k svojej mzde, uvádzal, že pracuje v trojzmennej prevádzke v mimoriadne exponovanom prostredí, v zamestnaní je maximálne vyťažený, je psychiatricky pacient a má trvalú deformáciu ľavej hornej končatiny - ruky, preto jeho možnosť privyrábať si na nejakých brigádach je pre špecifikované dôvody výrazne limitovaná. Domnieval sa, že prvoinštančný súd výdavky na strane matky opomenul podrobne šetriť, čím sa dopustil porušenia ustanovení Zákona o rodine. Nie je prípustné, aby súd v záujme správnosti svojho rozhodovania šetril podrobne príjmové a výdavkové pomery len na strane povinného rodiča. Len na základe exaktného zisťovania pomeru príjmov a výdavkov u oboch rodičov môže byť súd schopný bez pochybnosti a presne určiť výživné na maloleté dieťa a ďalej aj určenie tohto výživného podľa výšky odôvodniť. Otec svoje výdavky mimoriadne podrobne definoval už v prvoinštančnom konaní. Svoju zákonnú povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby mohol primárne plniť svoju vyživovaciu povinnosť splnil. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou otca ohľadne jeho výdavkov, na ktoré konkrétne výdavky prihliadol a na ktoré konkrétne výdavky neprihliadol, keď určoval výšky výživného do rozvodu manželstva. Všetky výdavky, ktoré uviedol vo vyčíslení, považuje za nevyhnutné vynaložiť. Okresný súd v napádanom rozhodnutí priznal výživné od podania návrhu matke, pričom však vychádzal z priemerného mesačného príjmu za obdobie 07-12/2018 a nezisťoval príjmy otca ako povinného rodiča a na tieto neprihliadal v rozhodnom období, teda do času, keď rozhodoval o priznaní zmeškaného výživného. V roku 2017 bol na PN (PN trvala od 03/2016 do 06/2017) a výška nemocenskej dávky predstavovala cca 490,- eur, pričom táto bola vyplácaná len od 03/2013 do 02/2017. Za mesiace 03/2017 až 06/2017 otcovi neboli vyplácané žiadne nemocenské dávky ani žiadny iný príjem nemal, hoci jeho PN trvala z dôvodu, že mu lekári neboli schopné takmer rok stanoviť konkrétnu diagnózu a náležite ho liečiť. Následne nastúpil do zamestnania a priemerný mesačný príjem za rok 2017 činí 420,- eur a práve z tohto príjmu bol súd povinný vychádzať pri určení výživného do rozvodu manželstva. Prvoinštančný súd neodlíšil príjmovú situáciu na strane povinného rodiča pri určení výšky zameškaného výživného za rok 2017 a ani aktuálnu príjmovú situáciu povinného rodiča v čase bezprostredne pred vydaním rozhodnutia o rozvode manželstva s príslušenstvom a túto odlišnú príjmovú situáciu nezohľadnil pri výkone svojej rozhodovacej činnosti. V ďalšom poukázal na odporúčaciu tabuľku používanú pre stanovenie výšky výživného v Českej republike. Poukázal na to, že nezostal len tzv. víkendovým otcom, ale má upravený rozsah stretávania sa s maloletou pomerne široko postavený, pričom pri výkone tohto styku bude povinný hradiť aj všetky výdavky maloletej. Z rozhodnutia je zrejmé, že na predmetnú skutočnosť prvoinštančný súd pri určovaní výživného neprihliadal. Upozornil na to, že t.č. sa s dcérou stretáva ešte nad rámec styku určeného rozhodnutím, a to vždy po vzájomnej predchádzajúcej dohode s matkou maloletej. Maloletá dcéra nemá žiadny problém so stretávaním sa s otcom, chodí k nemu rada a ťažko sa jej od neho odchádza. Považoval za dôležité upozorniť na skutočnosť, že matka maloletú na styk nedostatočne pripravuje. Predovšetkým pokiaľ ide o kontinuálne zotrvanie dcéry v jeho domácnosti - dcéra chodí bez potrebného vybavenia obuvou a oblečením, liekmi a pod. 3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedla, že pokiaľ ide o nepodanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako uviedol v odvolaní otec maloletého dieťaťa, pokiaľ bolo plnené výživné otcom, hoci len v nízkej čiastke ako uviedla priemerne mesačne 52,77 eur, nebol by dôvod na vyhovenie takému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletej býva v rodinnom dome s ďalšími minimálne štyrmi osobami, v ktorom nie sú samostatné bytové jednotky, s osobitnými meračmi energetických médií a vody - otec sa snaží účelovo navodzovať dojem, že býva v samostatnom byte s bratom, kvôli pre neho prospešnejšiemu rozpočítavaniu nákladov na bývanie pred súdom - aby ich mohol deliť medzi dve osoby a nie štyri, resp. päť dospelých zárobkovo činných osôb, ako tomu má byť po správnosti, čím dosiahne fiktívne vyššiu čiastku výdavkov na neho pripadajúcu. Naviac je nehospodárne, aby otec maloletej mal TV a internet od iných poskytovateľov, ako jeho brat a rodičia a hradil plnú sumu, hoci inak by sa na nej pomerne podieľali a v takom prípade je namieste považovať jeho výdavok za nedôvodný a neprihliadať naň. Má vedomosť, že tieto služby využívajú všetci, teda náklad by sa mal otcovi uznať v alikvotnej výške. Nejde o spoločný záväzok s ňou, ona zmluvu neuzatvárala a nemala ani možnosť ovplyvniť jej uzavretie otcom maloletej. V dnešnej dobe sa dá televízne vysielanie sledovať aj cez internet a mnoho ľudí to tak aj robí, takže pokiaľ to otcovi majetkové pomery nedovoľujú, nemusí mať poplatok za Mágio TV a zostal by mu len poplatok za internet. Otec uvádza, že prispieva svojim rodičom na bývanie 100,- eur mesačne, pričom podotkla, že platí len sám za seba naproti tomu a že v odvolaní začal nedôvodne namietať výšku jej platby rodičom na bývanie v sume 100,- eur mesačne, pričom v porovnaní s ním ona býva u rodičov aj s dieťaťom, teda treba zohľadňovať, že na vzniku nákladov sa podieľa nielen ona, ale aj dcéra. Za sumu 100,- eur mesačne by nenašla nájom ani v sociálnych bytoch. Na nájomnom v byte by platila prinajmenšom 400,- eur mesačne. To, že otec platí za právne služby len preto, aby bol zaviazaný na čo najnižšie výživné, poukazuje na jeho egoizmus a nie na ním konštatovaný záujem o dieťa. Z toho možno vyvodiť, že je v otcových možnostiach a schopnostiach platiť súdom stanovené výživné, na ktorého ho zaviazal súd. Ona sa bola informovať na Centre právnej pomoci ohľadne poskytovania bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci za zníženú odmenu, ale bolo jej uvedené, že nespĺňa dané podmienky, ktoré sú nastavené pomerne prísne. Bola nútená vyhľadať právnu pomoc, keďže si otec riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, čo sa preukázalo aj tým, že si ju plnil vo výške iba cca jednej tretiny vychádzajúc z výšky výživného určeného súdom, pretože sama si nevedela svoje práva uplatniť a domáhať sa ich. Naproti tomu otec nebol nútený byť právne zastúpený, pretože nebol v jej pozícii a situácii, kedy si musela uplatňovať práva, aby mohla zabezpečiť do budúcna starostlivosť o dieťa. Pracuje v Bille ako predavačka, predtým pracovala ako predavačke v COOP Jednote, ako kozmetička si už predtým nevedela nájsť prácu, ktorá by bola tak ohodnotená, ako jej súčasné zamestnanie. Ako kozmetička nepracuje a ani si tak neprivyrába, čo napokon popri jej práci, starostlivosti o dieťa, o domácnosť to nie je možné a na druhej strane nemá na to ani príležitosť. Otec sám si privyrábal a privyrába predajom vecí prostredníctvom internetu na portáli bazos.sk. Otec poukazuje na svoj zdravotný stav, uvádza, že ku svojej práci potrebuje aj potvrdenie o zdravotnom stave a zjavne nejde ani v príde psychických problémov, ani dávneho úrazu ruky o takú poruchu, ktorá by mu znemožňovala výkon práce. Dieťaťu poskytovaný prídavok na dieťa súd bral do úvahy s tým, že ide o štátnu sociálnu dávku slúžiacu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa. Nie je to jej príjem ako matky a prináleží každému nezaopatrenému dieťaťu. Preto ho nie je potrebné osobitne zdôrazňovať v rozsudku. Obdobne tak aj uplatnenie daňového bonusu, ktorý tiež súd zohľadnil, nakoľko jeho uplatnenie vyplývalo z dokladov v spise. Náklady dieťaťa, ako aj svoje, riadne súdu preukázala. Pred rozhodnutím súdu o výživnom sa s otcom dohodli o stretávaní sa s dcérou, takže nie je namieste poukazovať na to, že súd údajne určil výživné bez ohľadu na rozsah styku otca s dcérou. Pokiaľ otec sa odvoláva na odporúčaciu tabuľku pre stanovenie výživného v ČR, tak uviedla, že na Slovensku platia právne predpisy, v ktorých neexistuje nijaká odporúčacia tabuľka a súd rozhoduje o každom jednom prípade výživného jednotlivo na základe individuálne existujúcich pomerov, nakoľko každý jeden prípad je jedinečný, vyžaduje si osobitnú pozornosť a nedá sa vtesnať do tabuľky. Podmienky v ČR a SR sú diametrálne odlišné a odvolávanie sa na danú tabuľku je úplne irelevantné. Zásadne odmietla tvrdenie otca, že by dcéru riadne nepripravovala na stretnutie s otcom. Vždy má nachystané čisté a adekvátne oblečenie, obuv a spodnú bielizeň i lieky, ktoré potrebuje, má vždy so sebou. Ku konštatovaným nákladom otca uviedla, že výživné je prednostnou pohľadávkou rodiča, a preto neobstojí obrana otca, že keď uhradí svoje uvádzané výdavky, neostáva mu na to, aby na jeho jediné dieťa platil výživné v sume 140,- eur mesačne. Nebolo možné neprihliadnuť ani na jej osobnú starostlivosť o maloletú, a to v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, ktorú dcére poskytuje, uspokojuje jej potrebu, bývanie a venuje sa jej, vychováva ju, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné, čo patrí k starostlivosti o dieťa, a to všetko je potrebné zohľadniť pri určovaní výživného pre druhého rodiča, čo súd správne učinil. Napadnutý rozsudok považuje za správny a spravodlivý v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a vzhľadom na to je odvolanie otca maloletej plne nedôvodné. Súd sa v priebehu konania vysporiadal adekvátne so všetkými skutočnosťami a následne správne rozhodol a vzhľadom na to navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 5. K vyjadreniu matky maloletého dieťaťa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, o spoločnú dcéru sa vždy staral a stará aj naďalej, tak ako najlepšie vedel a vie. Nikdy ju nezanedbával a okrem plnenia výživného poskytoval dcére aj iné vecné plnenia, a preto tvrdenia matky uvedené v jej vyjadrení k odvolaniu považuje za úplne irelevantné, nepravdivé, uvedené iba v snahe očierniť a spochybniť rozsah jeho starostlivosti o dcéru. 6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je otec maloletého dieťaťa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 10. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o uloženej vyživovacej povinnosti ako aj v otázke jej výšky, pričom vychádzal zo zásady, že súd zohľadňuje pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti, odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti povinného, v danom prípade otca. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. 11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. 12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 CMP a ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)