Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/227/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230577 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117230577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX W., korešpondenčná adresa: H. XXXX/XXX, XXX XX S., štátna občianka SR, o zaplatenie 340,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 41Csp/249/2017-69 zo dňa 14. mája 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje. Vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 340,84 eur, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,84 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2) Mal preukázané, že žalobca zriadil žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX. Je nesporné že ku dňu 09.10.2017 bol vykázaný dlh z titulu prečerpania v celkovej výške 340,84 eur. Žalovaná tak porušila svoje povinnosti, keď realizovala čerpanie z účtu nad povolený limit, a preto je žaloba žalobcu čo do istiny dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,84 eur. Podľa predloženého sadzobníka poplatkov platného od 01.08.2017 sankčná úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavovala 28 % ročne. Úroková sadzba tohto úroku však nebola dohodnutá so žalovanou priamo v zmluve. Výška úroku vyplýva iba zo sadzobníka, pričom nič nebráni žalobcovi tento sadzobník kedykoľvek meniť. Hoci v zmysle VOP je každú zmenu sadzobníka žalobca povinný zverejniť vo svojich obchodných priestoroch a na internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny - čl. 25.4 VOP, žalovaná v skutočnosti nemá reálnu šancu zistiť, kedy a ako bola tá-ktorá sadzba úroku zmenená, a teda ani zvážiť, do akej miery je pre ňu finančne zaťažujúce čerpať finančné prostriedky nad rámec prostriedkov uložených na účte. Preto podľa názoru súdu, aj z dôvodu, že konkrétna výška úrokovej sadzby nebola dohodnutá a uvedená priamo v zmluve so žalovanou, ale len jednostranne vo vedľajšom dokumente popri zmluve - v sadzobníku, ktorý môže žalobca kedykoľvek jednostranne meniť bez akejkoľvek spolupráce s klientom, nárok žalobcovi na zmluvný úrok vo výške 28 % ročne nevznikol. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. 3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie zmenil a vyhovel jeho žalobe. Namietal, že podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je povinný, aby veriteľ informoval dlžníka o úrokovej sadzbe na trvanlivom nosiči. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a zdôraznil, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená nevyhnutne ako jeden dokument, čo potvrdzuje aj obsah rozhodnutia v tejto veci. Poukázal aj na ust. § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a definíciu prekročenia, pričom nepovoleným prečerpaním sa rozumie práve prekročenie v zmysle zákona. 4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel), odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý. 6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 7) V časti uplatneného sankčného úroku vo výške 28 % súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že žalobca si mohol účtovať úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, v čase vzniku nároku žalobou požadovaného sankčného úroku vo výške 28 %. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musí byť výška úrokov priamo uvedená v zmluve, žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28 % v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaná ako spotrebiteľ bola s ňou preukázateľne oboznámená, z ktorého dôvodu poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania v súvislosti s účtovaním za poskytované produkty a služby považoval za bezúročný. 8) Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovanú zriadený osobný účet, je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca mohol účtovať voči žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. 9) Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Za nesprávny považuje odvolací súd argument žalobcu, podľa ktorého jej sankčný úrok za sumu nepovoleného prečerpania účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predovšetkým dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať, čo treba považovať za konzekventnú povinnosť banky. Navyše toto ustanovenie jednoznačne uvádza, že veriteľ je povinný spotrebiteľa informovať pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu. Pokiaľ teda poukázal na to, že na svojej webstránke má tieto informácie uvedené, musel odvolací súd konštatovať, že takéto informovanie nie je možné považovať v zmysle zákona za dostačujúce na účely ust. § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sú to iba všeobecné, neadresné informácie pre každého, kto stránku navštívi. Nie je zrejmé, či žalovaná navštívila alebo navštevuje niekedy stránku žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že informuje spotrebiteľa aj cestou výpisu z účtu, cestou internetbankingu, túto skutočnosť nijako nepreukázal a ostala iba v rovine tvrdení. 10) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP, tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže úroky ani poplatky neboli so žalovanou dohodnuté, správne súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne nárok. 11) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti, že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané. 12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu mu trovy nevyplývajú). 13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).