Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/48/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230718 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117230718.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky RNDr. Z. S., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., N. XXXX/XX a otca RNDr. S. S., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z. G. XXX, o určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/239/2017-182 zo dňa 11. júna 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 eur mesačne od 28.10.2017 s tým, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.10.2017 do 30.06.2018 vo výške 163,20 eur mu povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur k rukám matky spolu s bežným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/253/2015-94 zo dňa 21.03.2016 v časti výživného, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a takisto zamietol aj návrh otca na zníženie výživného na maloletú. O trovách rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Mal za to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom zo dňa 21.03.2016, ktorým súd znížil výživné otca na maloletú zo sumy 110 eur na sumu 80 eur mesačne, pričom vychádzal z toho, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti a mal vyživovaciu povinnosť aj k novej manželke, ktorá bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, keď jeho mesačný čistý príjem predstavoval 667 eur a matkin 811 eur, pričom maloletá bola žiačkou l. ročníka základnej školy. Od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov, keďže maloletá je už žiačkou tretieho ročníka základnej školy, má výdavky so stravou, ošatením, keď za stravu v školskej jedálni platí okolo 25 eur mesačne, za školský klub 10 eur mesačne, za výtvarný krúžok za pol roka 42 eur, pričom má zvýšené náklady z dôvodu nosenia okuliarov a návštev rehabilitačného centra pre problémy s chrbticou, pričom navštevuje aj psychológa. Výdavky na školu na začiatku roka boli 30 eur a priebežne sa kupujú školské pomôcky, na letný tábor boli náklady 90 eur, poplatok za školu v prírode bol 57 eur a plavecký výcvik 35 eur. Matka je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem predstavuje 839 eur, býva s maloletou a ďalšou dcérou v 3-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, pričom má výdavky s bývaním 130 eur, za elektrickú energiu 20 eur a spláca sedačku 77 eur, UPC 10 eur, RTVS 20 eur, mobilný telefón 18 eur mesačne. Náklady a cestovné do práce predstavujú 25 eur, hypotekárny úver spláca 120 eur mesačne. Otec je taktiež zamestnaný a s manželkou a dvomi deťmi pochádzajúcimi z nového manželstva býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, jeho príjem je 766 eur mesačne, spláca úver 184,91 eur, plyn 99 eur, elektrina 37 eur, voda 20 eur, doprava 40 eur, za internet a káblovú TV 14 eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného mal preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane otca, u ktorého došlo k zvýšeniu príjmu a odbudla mu vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá sa od augusta 2017 zamestnala, a preto sa môže vo zvýšenej miere podieľať na nákladoch v domácnosti, ktoré otec uvádzal. Z toho dôvodu zvýšil výživné na maloletú na sumu 100 eur mesačne, teda o 20 eur oproti naposledy určenému výživnému od podania návrhu. Určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca a s prihliadnutím na jeho príjem, nevyhnutné výdavky a ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom poukázal na to, že je nutné, aby sa choval tak, že si svoje povinnosti aj k dcére z predchádzajúceho manželstva dokáže splniť za každých okolností, prihliadnuc k tomu, že s maloletou sa nestretáva a okrem výživného jej iným spôsobom neprispieva a matke so starostlivosťou o ňu nepomáha. Prihliadol aj k tomu, že matka plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, uspokojovaním bytových potrieb maloletej, pričom časť odôvodnených potrieb uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletej vyplácaný vo výške 23,68 eur mesačne. Navrhovanú svedkyňu - manželku otca nevypočul vzhľadom k tomu, že matka jeho náklady preukázané potrebnými dokladmi nerozporovala. Nedoplatok na výživnom umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane zročným celý dlh. Svojím rozhodnutím zmenil predchádzajúci rozsudok okresného súdu v časti výživného. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP. 2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a žiadal ho zrušiť, keďže doposiaľ určená výška výživného 80 eur mesačne je preňho reálne únosná a v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami. Mal za to, že mesačné výdavky maloletej sú tak vysoké, že vzhľadom na príjem matky táto musí dostávať finančné dary, resp. je podporovaná z tretej strany, čo súd neskúmal. Nie je ochotný podieľať sa na výdavkoch spojených so zdravotnými problémami, keďže dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a on nemá možnosť sa s ňou stretávať a pôsobiť naň, a preto nenesie za jej zhoršený zdravotný stav zodpovednosť. Poukázal na to, že mesačný príjem matky je vyšší ako jeho, pričom z jeho nie je možné uspokojovať v plnom rozsahu všetky potreby maloletých detí, ktoré pochádzajú z druhého manželstva. Kolízny opatrovník napriek tomu, že šetrenie nevykonal, vyslovil názor, že jeho návrh na zníženie výživného nie je v záujme maloletej, a preto sa jedná len o subjektívny názor pracovníka úradu, pričom však nevylučuje, že by výživné zostalo v nezmenenej výške. K zvýšeniu jeho príjmu došlo v zanedbateľnej miere v porovnaní so zvyšujúcimi výdavkami na starostlivosť o dve deti bývajúce s nimi, pričom súd sa nezaoberal tým, že k zvýšeniu príjmu došlo aj na strane matky. Tým, že manželka nastúpila do zamestnania, situácia v domácnosti sa len normalizovala, keďže predtým boli v stave finančnej núdze. Tým, že sa manželka zamestnala a používa svoj príjem na chod domácnosti, sa vo väčšej miere ako on podieľa na pokrytí nákladov za starostlivosť o ich maloleté deti a zvýšením výživného pre maloletú sa odčerpajú finančné prostriedky, ktoré vynakladá pre výchovu detí z nového manželstva. Zvýšenie výživného z dôvodu, že jeho manželka nastúpila do zamestnania, je závažným zásahom do jej práv. Napriek tomu, že manželku navrhol vypočuť k výdavkom v domácnosti, súd návrh neakceptoval, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. 3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že starí rodičia maloletej, ktorí sú dôchodcovia a majú nízky príjem, ani prípadný druh alebo priateľ, ktorého nemá, nie sú povinní suplovať vyživovaciu povinnosť otca. Zdravotné problémy maloletej nesúvisia so starostlivosťou, ale s jej rýchlym rastom, keď návštevy u detského psychológa doporučil neurológ. Nie je pravda, že otec mal zákaz stýkať sa s dcérou, avšak na podnety jej ani maloletej ohľadne styku nereaguje. Otec má taktiež rodičov, ktorí mu môžu finančne pomáhať, z ktorých starý otec je ešte zamestnaný a sú tu starí rodičia aj zo strany manželky. Má len jeden príjem, a keďže sa stará o dve maloleté deti nemá možnosť nájsť si ďalšie zamestnanie. 4. Otec sa k písomnému vyjadreniu matky k odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca krajský súd dopĺňa, že aj keď došlo k zvýšeniu príjmu matky, tak v minimálnej miere, na rozdiel od otca, u ktorého došlo k zvýšeniu výživného o 100 eur. Vyživovacia povinnosť sa nestanovuje matke, ale otcovi, keďže matka sa o maloletú osobne stará, teda zabezpečuje starostlivosť o ňu vo väčšom rozsahu ako otec. Vyživovaciu povinnosť k maloletej majú len rodičia (§ 62 ods. 1 ZoR), a preto akákoľvek pomoc zo strany rodičov matky, resp. eventuálneho priateľa, ktorého existenciu však otec ani netvrdil, ani nepreukazoval, nemôže byť pri zohľadňovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti zohľadňovaná. Naopak, na strane manželky otca povinnosť spolupodieľať sa na úhrade nákladov na chode ich domácnosti je daná (§ 144 OZ) a keďže od posledného rozhodnutia, kedy podľa vyjadrenia otca poberala len rodičovský príspevok 203 eur a rodinné prídavky 40 eur, v súčasnosti sa zamestnala a podľa tvrdení otca jej príjem predstavuje 600 eur, je povinná podieľať sa na týchto nákladoch zo svojho príjmu rovnako ako otec, čím u neho dochádza k možnosti platiť na maloletú zvýšené výživné, pričom uvedeným nedochádza na strane matky k porušeniu žiadnych jej otcom tvrdených práv, keď treba prihliadnuť aj k tej skutočnosti, že prestal splácať splátky 30 eur mesačne za mobilný telefón. Ďalej krajský súd dopĺňa, že otec má zákonnú vyživovaciu povinnosť ku všetkým trom deťom, nielen k dvom synom pochádzajúcim z druhého manželstva, a preto zvýšenie jeho životnej úrovne sa musí prejaviť u všetkých (§ 62 ods. 2 ZoR). Ďalej v súvislosti so skutočnosťami uvádzanými otcom ohľadne neumožnenia jeho stretávania sa s maloletou, krajský súd dopĺňa, že tieto zostali v pozícii ničím nepodložených tvrdení, keď navyše je nielen povinnosťou, ale aj vymáhateľným právom otca podieľať sa na výchove maloletej (§ 28 ods. 1 písm. a), § 36 ZoR), a preto jeho tvrdenia o tom, že z tohto dôvodu nie je povinný sa podieľať na zvýšených nákladoch na maloletú, neobstoja. 8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými vyjadreniami otca v prvostupňovom aj odvolacom konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).