Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/48/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210652 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118210652.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom B., ul. P. č. XX a otca: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - L., X. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Daniela Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, o návrhu matky dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 37P/163/2018-35 zo dňa 02. augusta 2018, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo výroku, ktorým žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zostáva nedotknutý. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 37P/163/2018-35 zo dňa 02.08.2018 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zamietol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06.07.2018 podala matka na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby o zápise maloletého do 1. ročníka základnej školy mohla rozhodnúť výlučne ona. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Návrh vo veci samej podaný nebol. Dňa 10.07.2018 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd matke zakázal prihlásiť maloletého v školskom roku 2018/2019 do 1. ročníka ktorejkoľvek základnej školy. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrh vo veci samej podaný nebol. K návrhu otca sa vyjadrila matka dieťaťa. Súd mal zo správy zo Základnej školy Z., ktorá bola doručená súdu dňa 27.07.2018 preukázané, že rozhodnutie o prijatí maloletého na plnenie základného vzdelania na ich škole zo dňa 29.06.2018 nadobudlo právoplatnosť v zákonnej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu otec nepodal odvolanie. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 2 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „ C. m. p.“, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, § 28 ods. 2, § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, § 20 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa súdu z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pri svojom rozhodovaní mal súd na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa prevažuje nad záujmom rodičov. Aktuálne je medzi rodičmi nezhoda ohľadom nástupu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky. Matka chce, aby maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, s čím otec nesúhlasí. Rodičia doložili dve protichodné správy. V jednej správe (správa Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v R. zo dňa 07.05.2018) sa uvádza, že odporúčajú odklad povinnej školskej dochádzky maloletého v školskom roku 2018/2019) a v druhej správe (správa Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v B. - L. zo dňa 20.04.2018) sa uvádza, že neodporúčajú odklad povinnej školskej dochádzky v školskom roku 2018/2019. Súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že návrh matky ani návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd mal za osvedčené, že matka prihlásila maloletého do Základnej školy Z., ktorá ho prijala na základné vzdelávanie a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom otec voči predmetnému rozhodnutiu nepodal odvolanie. Maloletý bude v školskom roku 2018/2019 žiakom 1. ročníka Základnej školy Z.. Vzhľadom na uvedené vážna ujma hroziaca maloletému osvedčená nebola, neexistuje dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu, preto súd návrh oboch rodičov zamietol. Na záver súd poznamenal, že je v záujme maloletého, aby začal plniť povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2018/2019. V 1. ročníku bude mať aj spolužiakov zo škôlky, čím bude jeho prechod na základnú školu jednoduchší, nakoľko časť svojich spolužiakov už pozná. V prípade, ak by sa v priebehu prvého polroka 1. ročníka ukázalo, že maloletý nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Obaja rodičia podali len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh vo veci samej podaný nebol. Preto je toto uznesenie konečným rozhodnutím, pričom rodičia žiadali rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na okolnosti prípadu považuje súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé. Súd existenciu takýchto okolností nekonštatoval. Matka si síce uplatnila náhradu trov konania, žiadne trovy konania však nevyčíslila, pričom zo spisu ako trovy konania prichádzajú do úvahy len trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 52 C. m. p. nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu, a to do výroku II., ktorým súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podal otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie. Nestotožnil s argumentáciou súdu, že nakoľko nepodal odvolanie proti rozhodnutiu školy o prijatí maloletého do 1. ročníka, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným, nebola existencia vážne hroziacej ujmy osvedčená a teda neexistuje dôvod ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu. Poukázal na to, že o prijatí maloletého do 1. ročníka Základnej školy Z. sa dozvedel až po tom, čo mu bol doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené nemal žiadnu vedomosť o prihlásení a prijatí maloletého do uvedenej základnej školy, nemal ani možnosť sa voči takémuto rozhodnutiu ani odvolať. V súvislosti s uvedeným otec dieťaťa opakovane poukázal aj na správanie matky, kedy tá, nielenže o prihlásení maloletého do vyššie označenej základnej školy rozhodla sama, ale jeho o tejto podstatnej okolnosti ani žiadnym spôsobom neinformovala, čo považoval za neprijateľné. Okrem toho zrejme obdobne postupovala ako pri prihlásení maloletého do Spojenej školy Kráľovnej pokoja Základnej školy sv. Cyrila a Metoda keď ho síce uviedla ako zákonného zástupcu, avšak namiesto jeho adresy uviedla svoju, t.j. Z. č. XX (na ktorej on nikdy nebýval). Rozdielom je, že ho neinformovala vôbec o tomto a v otázke nástupu maloletého do 1. ročníka odmietala viac s ním akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Nebolo teda v jeho možnostiach dozvedieť sa, či matka prihlásila maloletého do 1. ročníka nejakej základnej školy alebo nie. Podľa otca neodvolanie sa voči rozhodnutiu základnej školy o prijatí maloletého do 1. ročníka nemôže byť preto dôvodom pre zamietnutie jeho návrhu. Naďalej zastával názor, že je v rozpore so záujmom maloletého, ak ten v septembri 2018 nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Opakovane poukázal na správu vypracovanú Inštitútom zdravého vývinu, súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v R., z ktorej vyplýva, že školská spôsobilosť maloletého ako jeden zo základných predpokladov pre plnenie povinnej školskej dochádzky je značne spochybnená, a to najmä vzhľadom na problémy maloletého s výslovnosťou a so sústredením. Podľa neho preto prípadný odklad školskej dochádzky by mohol byť len v záujme maloletého. Ten by sa totiž počas nasledujúceho školského roka mohol zlepšovať vo svojich (najmä jazykových) schopnostiach a až následne nastúpiť do 1. ročníka. Mal za to, že koná v najlepšom záujme dieťaťa vychádzajúc z toho, že každé maloleté dieťa pri nástupe do školy prechádza zložitým obdobím, plným zmien, ktoré mimoriadne vplývajú na jeho psychiku. Ak má dieťa navyše nejaký problém ako je to aj v prípade maloletého, môže to dieťa vnímať mimoriadne citlivo. V záujme predísť situáciám, ktoré by mohli negatívne vplývať na maloletého, preto trval na tom, aby maloletý nastúpil do 1. ročníka až v školskom roku 2019/2020. Ďalej uviedol, že za týmto účelom opakovane navštívil Inštitút zdravého vývinu, súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v R. (zaradené medzi Centrá špeciálno- pedagogického poradenstva a centrá pedagogicko-psychologického poradenstva vedené Ministerstvom školstva SR, ktoré sú oprávnené a spôsobilé komplexne posudzovať potrebu, resp. nutnosť odkladu povinnej školskej dochádzky maloletých detí), kde s maloletým absolvoval opakované vyšetrenie, a to aj vzhľadom na odstup času, a teda či u maloletého nedošlo k zmene jeho školskej spôsobilosti. Ako zo záverov priloženej správy zo dňa 30.07.2018 vyplýva maloletému sa naďalej odporúča odklad školskej dochádzky, za súčasného intenzívneho logopedického vedenia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody mal otec dieťaťa za to, že súd nerozhodol správne, keď jeho návrh zamietol. Podľa neho dostatočne a preukázateľne osvedčil ujmu, ktorá maloletému hrozí v prípade jeho nástupu do 1. ročníka. Súd sa rovnako nedostatočne vysporiadal s ním priloženými dôkazmi, ktorými jednoznačne preukázal, že nástup maloletého do 1. ročníka nie je v záujme maloletého. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v prípade, ak sa v priebehu 1. polroka 1. ročníka ukáže, že maloletý nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky, alebo o jeho zaradení do nultého ročníka, mal otec dieťaťa za to, že takýto postup v žiadnom prípade nezohľadňuje záujmy maloletého a je viac než pravdepodobné, že by to na maloletého pôsobilo viac než nepriaznivo, nakoľko ten by bol v takomto prípade zrejme ako jediný vyňatý z kolektívu a prostredia, na ktoré si nástupom do 1. ročníka navykne. Možnosť takejto situácie a s tým súvisiaci nesporný zásah do psychiky maloletého však nemožno v žiadnom prípade považovať za konanie v záujme maloletého. Navyše v situácii, kedy správami z dvoch psychologických vyšetrení bola preukázaná, minimálne však osvedčená školská nespôsobilosť maloletého, mal otec za to, že je rozhodne v lepšom záujme maloletého rozhodnúť o odklade jeho nástupu do 1. ročníka ako ho vystaviť riziku byť počas školského roka „vyňatý“ z vyučovania a kolektívu. Otec dieťaťa preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že súd zakazuje matke maloletého prihlásiť ho v školskom roku 2018/2019 do 1. ročníka ktorejkoľvek základnej školy. 3. Matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu mala za to, že otcom formulovaný výrok, ktorého sa domáha ako i celé odôvodnenie jeho odvolania je bez právnej a skutkovej relevancie. Zdôraznila, že samotný výrok rozhodnutia, ktorého sa otec domáha, je toho času absolútne nevykonateľný, nakoľko maloletý bol už v priebehu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súdom zapísaný do 1. ročníka Základnej školy v Z., proti ktorému rozhodnutiu o prijatí žiaka do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky sa otec neodvolal. Súčasne v čase podania tohto vyjadrenia a rozhodovania odvolacieho súdu už maloletý navštevuje 1. ročník Základnej školy v Z., do ktorej nastúpil od 01.09.2018 na povinnú školskú dochádzku. Matka dieťaťa považovala preto odvolanie otca ako i jeho tvrdenia v ňom obsiahnuté za bezpredmetné a navrhla odvolanie otca čo do napadnutého výroku v celom rozsahu zamietnuť. 4. Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadril. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 7 C. m. p., § 342 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 59 ods. 1 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 65, § 66 C. m. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C. s. p.). 6. V preskúmavanej veci mal odvolací súd zistené, že podaným návrhom došlým súdu dňa 10.07.2018 sa otec dieťaťa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd matke zakázal prihlásiť maloletého v školskom roku 2018/2019 do 1. ročníka ktorejkoľvek základnej školy. Návrh odôvodnil tým, že ako rodičia sa nevedia dohodnúť na tom, či je v záujme maloletého, aby nastúpil v školskom roku 2018/2019 do 1. ročníka základnej školy. Matka trvá na nástupe do 1. ročníka, zatiaľ čo on mal za to, že to nie je v žiadnom prípade v záujme maloletého. Napriek tomu, že maloletý vo februári 2018 dosiahol vek 6 rokov, pri riešení prípadných úloh je nesústredený a nepozorný. Značné problémy má maloletý aj pokiaľ ide o výslovnosť. Nakoľko nie je odborník, navštívil s maloletým Inštitút zdravého vývinu, súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v R.. Vyšetrujúca psychologička dospela k záveru, že maloletý nie je dostatočne zrelý na nástup do 1. ročníka základnej školy a odporučila odklad povinnej školskej dochádzky. Napriek tomu matka prihlásila maloletého najskôr na Základnú školu K. B. v B., kde nebol prijatý a následne na Základnú školu M. a H. v B. (kde nebol prijatý len z dôvodu, že podal proti rozhodnutiu včas odvolanie). Otec sa o uvedenom dozvedel len z rozprávania maloletého. Matka nielenže s ním o takýchto veciach a rozhodnutiach vopred nekomunikuje, ale jeho navyše žiadnym spôsobom neinformuje. V danom prípade mal otec za to, že matka v žiadnom prípade nekoná v záujme maloletého, nakoľko nerešpektuje jeho individuálny vývin. Táto neberie do úvahy ani odporúčanie psychologičky Inštitútu zdravého vývinu R., odvolávajúc sa pritom na vyjadrenie klinického logopéda, ktorý odklad povinnej školskej dochádzky neodporúča. Podľa otca dieťaťa nakoľko sa rodičia nedokážu zhodnúť na takej podstatnej veci ako je nástup maloletého na povinnú školskú dochádzku, matka opakovane prihlásila maloletého do 1. ročníka základnej školy bez jeho vedomia, matka dieťaťa naďalej trvá na tom, aby maloletý nastúpil v septembri do 1. ročníka základnej školy, nie je v jeho objektívnych možnostiach dozvedieť sa, či a kam matka zapísala maloletého do 1. ročníka základnej školy, je nevyhnutné, aby o tejto podstatnej záležitosti týkajúcej sa maloletého rozhodol súd formou neodkladného opatrenia. 7. Okresný súd napadnutým uznesením návrh otca dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vzhľadom na aktuálnu situáciu, z ktorej je zrejmé, že dieťa je právoplatným rozhodnutím prijaté do školy na školský rok 2018/2019 a preto nemá osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov takým spôsobom ako navrhoval otec dieťaťa. 8. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že právoplatným súdnym rozhodnutím bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, maloletý dňa 16.02.2012 dovŕšil 6 rokov veku, rodičia sa nevedia dohodnúť na tom, či má byť zapísaný na povinnú školskú dochádzku alebo nie, z rozhodnutia riaditeľa základnej školy vyplýva, že maloletý bol prijatý do 1. ročníka Základnej školy v Z.. Zo správy od tejto školy vyplýva, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v zákonnej lehote a proti tomuto rozhodnutiu otec maloletého dieťaťa nepodal odvolanie. 9. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 11. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie nariaďuje na návrh, musí navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva (§ 26 C. m. p.). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tom prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 14. Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zák. č. 245/2008 Z. z. zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Podľa § 20 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z. z. žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode (§ 8 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z.), v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy príjme na základné vzdelávanie. 15. Podľa odvolacieho súdu o tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať, sa rodičia musia dohodnúť, pretože niet sporu, že otázka vzdelávania dieťaťa a plnenia si povinnej školskej dochádzky je vecou podstatnou. Súd mal osvedčené, že matka prihlásila maloletého do základnej školy, ktorá ho prijala, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Maloletý je tak v školskom r. 2018/2019 žiakom 1. ročníka Základnej školy Z.. Bolo tak povinnosťou matky zabezpečiť, aby maloletý do školy nastúpil. Vzhľadom na uvedené, keď už nebola v čase rozhodovania okresného súdu daná nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa navrhovaným neodkladným opatrením, odvolací súd sa so záverom okresného súdu stotožnil. Okrem toho otec dieťaťa neosvedčil, že by navštevovanie školy v súčasnej dobe spôsobovalo maloletému problémy a bolo mu na ujmu. Odvolanie otca dieťaťa tak odvolací súd nepovažoval za dôvodné a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Výrok, ktorým súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zmietol, zostal nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).