Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoPom/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214958 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118214958.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, dieťa rodičov: matka Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX a otec Ing. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, za účasti Okresnej prokuratúry Žilina, Moyzesova 20, 011 56 Žilina 1, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého, na základe odvolania matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 30PPOm/2/2018-8 zo dňa 26. októbra 2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina 30PPOm/2/2018-8 zo dňa 26. októbra 2018 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 365 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dočasne zveril maloleté dieťa O. S., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti zariadenia - Detské krízové centrum Náruč - Pomoc deťom v kríze, Prípojná 56, 010 03 Žilina - Zádubnie. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina dňa 26.10.2018 prijal zo strany Základnej školy s materskou školou Hôrky podnet vo veci podozrenia na týranie maloletého dieťaťa O. S., žiaka 8. ročníka, ktorý mal na krku šrám, ktorý mu spôsobila podľa vyjadrenia maloletého matka. Maloletý bol veľmi rozrušený a nedokázal hovoriť, preto napísal list, kde všetky skutočnosti uviedol. Maloletý v škole uviedol, že matka ho často bije, približne každý druhý deň, trhá mu vlasy, sústavne mu nadáva, izoluje ho od ostatných súrodencov. Rodičia ho neberú na dovolenky, zostáva vtedy doma so starou matkou. Maloletý ďalej uvádzal, že najhoršie veci sa mu dejú, keď nie je doma otec, vtedy sa matka mení na nepoznanie. Matka mu dáva znížené porcie jedla ako ostatným súrodencom, v škole nemal ani zaplatené obedy, napriek tomu, že ostatní súrodenci mali. Maloletý výslovne uviedol, že situácia v rodine je pre neho v súčasnosti už neznesiteľná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v podanom návrhu uviedol, že je vážne ohrozený život a zdravie maloletého a sú splnené podmienky odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia. 3. Okresný súd v danom prípade mal za to, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého je vážne narušený a ohrozený, nakoľko bolo zistené podozrenie na týranie dieťaťa vzhľadom na fyzické zranenia dieťaťa (šrám na krku), ktoré mala maloletému spôsobiť matka, ktorá ho údajne bije pravidelne, nedáva mu poriadne jesť a izoluje ho od ostatných súrodencov. Samotný maloletý sa vyjadril, že situácia v rodine je už pre neho neznesiteľná a za týchto okolností bolo potrebné v záujme maloletého dieťaťa toto okamžite vyňať z rodinného prostredia. Za takýchto okolností súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za plne súladný s ust. § 365 CMP a návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v žiadanom rozsahu vyhovel. 4. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a otec maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia považovali za nedôvodné, predčasné, arbitrárne, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa zdôvodňuje prevažne len jednostranným tvrdením a citáciou zákonných ustanovení. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutočného stavu veci a postupom súdu došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces, Ústavy SR a je v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP (podporne poukázali na rozhodnutie NS SR 2Cdo/238/2008, II.ÚS 85/06, IV.ÚS 115/03). Popierali všetky skutkové tvrdenia o tom, že by v ich domácnosti zo strany matky alebo aj otca maloletého dieťaťa došlo v akejkoľvek forme k týraniu maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom, že maloletý O. bol dňa 26.10.2018 odobratý z vyučovacieho procesu, pričom tento úkon bol vykonaný približne o 12.00 hod. na základe tvrdení svedkov (spolužiakov) z vyučovacej hodiny fyzika, ktorú majú podľa rozvrhu hodín v tento deň ako 5. vyučovaciu hodinu. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny doručil návrh na súd dňa 26.10.2018 o 14.12 hod. a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2018 o 14.41 hod. Teda v tom čase už bol nezákonne maloletý O. v cudzích a neoprávnených rukách takmer 3 hodiny. Uvedené svedčí o nehoráznej arogancii moci a zneužití pozície štátneho orgánu. Ako príloha bola priložená komunikácia zo sociálnej siete medzi O. bratom X. a ďalším spolužiakom W. N.. K situácii popísanej maloletým dieťaťom zo dňa 24.10.2018 rodičia uviedli, že ich synovia O. aj X. spoločne navštevujú totožnú triedu základnej školy v obci Hôrky a majú spoločný vyučovací proces. Je pravdou, že dňa 24.10.2018 syn X. dostal z anglického jazyka známku 4 a syn O. známku 5. Maloletý O. má dlhodobo diagnostikovaný zdravotný problém, syndróm ADD (resp. ADHD), dysgrafiu, dyslexiu, problémy s učením a aj problémy so správaním (správa SCŠPP zo psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa 18.06.2014 a zo dňa 13.10.2017, priložená v prílohe). Matka sa snaží synovi O. pomôcť a keďže sa jedná o dieťa s tzv. špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, je nutné rešpektovať pokyny psychologičiek a pedagogičiek, v záujme čo najlepšej možnej výchovno-vzdelávacej prosperity syna O.. Dieťa by malo mať nastavené určité pravidlá a zároveň by ich aj malo rešpektovať a úlohou ich ako rodičov je dohliadať a vyžadovať plnenie stanovených pravidiel. Pripustili, že syn O. môže subjektívne určité situácie v jeho vzdelávaní vnímať a vysvetľovať ako nespravodlivú krivdu, pretože sa sústavne porovnáva so svojím zdravým bratom X., ktorý nepotrebuje toľko času venovať učeniu a môže čas tráviť voľnočasovými aktivitami. Z uvedených dôvodov môže syn O. subjektívne rodičov vnímať ako zlých a prísnych (najmä matku) a prípadné výchovné pôsobenie matky agravovať pod vplyvom pubertálneho obdobia, ale aj pod vplyvom manipulácie tretími osobami. Zdôraznili, že všetky deti majú rovnako radi a majú k nim kladný citový vzťah, riadne sa o ne starajú. Dôrazne popreli lživé a účelové tvrdenia syna O. o tom, že ho matka škrtila, že ho sústavne bije, vytrháva mu vlasy, izoluje ho od súrodencov, obmedzuje mu prísun jedla a veľkosť porcií. Jedná sa o vykonštruované tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Listina označená ako „Podozrenie na týranie dieťaťa“, ktorá bola vyprodukovaná Základnou školou s materskou školou Hôrky a následne zaslaná na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je plná neprávd a skreslených informácií. Pokiaľ obsahovala fotografiu syna O., ktorá má dokumentovať šrám na krku vzniknutý údajným škrtením, uvedené nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať a absentuje tam aj lekárska správa. Pokiaľ sa v listine uvádza, že syn nemohol ísť do školy v prírode, tak to bolo čisto z dôvodu problémového správania sa syna O. spred dvoch rokov, kedy dostal aj pokarhanie za svoje správanie. Mali ďalej za to, že nebol dôvod na takýto postup pri odňatí dieťaťa a ako účastníci konania a rodičia maloletého dieťaťa, ktorí sa o svoje dieťa riadne starajú, mali byť o tomto úkone informovaní v súlade s ust. § 365 ods. 5 CMP veta prvá. Nadväzne malo teda dôjsť dňa 26.10.2018 pri uskutočňovaní výkonu k doručeniu uznesenia a nie až dňa 29.10.2018. Doložený úradný záznam nepovažovali za dostatočné riešenie a v súlade so zákonom. Pre objektívne vyhodnotenie situácie je nevyhnutné zabezpečiť znalecké posudky z odboru psychológia, resp. psychiatria, ktoré by mali objektivizovať, či u maloletého O. existuje syndróm týrania, posttraumatická stresová porucha vzniknutá týraním, zhodnotenie objektívnosti a pravdovravnosti maloletého. Maloletý mal diagnostikovanú oslabenú schopnosť sociálneho úsudku. Dali tiež do pozornosti, že je nevyhnutné vypočuť rodičov maloletého a pod dohľadom orgánu sociálnej kurately a psychológa aj maloletých súrodencov. Maloletému dieťaťu dňa 29.10.2018 prostredníctvom rodinnej známej na žiadosť Centra Náruč zaslali synovi osobné veci a následne od tejto známej bola doručená rukou písaná listina od maloletého O., v ktorej sa adresne otca pýta na otázky, citujem: „A čo sa pomenilo? Po odchode, ako sa cítiš? Ale my to dáme, keď sme dali aj iné veci.“ (fotokópia listu je priložená v prílohe). Uvedené otázky svedčia o účelovom vyprodukovaní celého údajného týrania zo strany maloletého O. v evidentnej snahe o rozvrátenie vzťahov v celej rodine a vzťahov medzi jeho vlastnými rodičmi. Situácia tiež vykazuje znaky manipulácie syna treťou osobou a keďže syn je ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný, celé jeho písomné podanie, jeho prepis, ako aj replika v písomnom podaní ZŠ a MŠ Hôrky sú koncipované takým spôsobom, aby detailne obsahovo napĺňali skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a bolo privodené účelové trestné konanie voči matke, prípadne voči obom rodičom. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadali uznesenie okresného súdu zrušiť, pretože uvedeného by ich syn O., vzhľadom na svoje postihnutie, nepravdivosť a účelovosť celého prípadu údajného týrania, samostatne schopný nebol. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sa naďalej a zároveň v plnom rozsahu stotožňuje s predmetným uznesením a v ňom uvedenými dôvodmi. Na základe zistených skutočností na strane maloletého dieťaťa, po predbežnom zhodnotení situácie dieťaťa a rodiny, bol toho názoru, že život, zdravie a priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin je vážne ohrozený a je v záujme maloletého dieťaťa jeho dočasné umiestnenie do krízového centra. 6. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2018 rodičia nad rámec uvedeného odvolania poukázali na to, že v predmetnej veci podali trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a únosu (podnet priložili v prílohe). Taktiež podali aj námietku zaujatosti voči úradníkom sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Žilina a sťažnosť na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. O tejto námietke doposiaľ nebolo rozhodnuté. Nezmyselné a protiprávne praktiky úradníčok sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Žilina naďalej pokračujú vykonávaním manipulatívnych a neobjektívnych úkonov. Zo strany pracovníčok bol vyvíjaný neprimeraný nátlak a zastrašovanie ďalších maloletých detí, ktoré odmietli na ÚPSVaR v Žiline vypovedať v rámci tzv. zisťovania názoru, nakoľko deti trvali na prítomnosti otca. Taktiež v tejto veci bola účelovo manipulovaná stará matka maloletých detí W. S., ktorá účelové manipulácie jej vyjadrení zistila až následne a o tejto skutočnosti vydala čestné vyhlásenie (priložené v prílohe). Predmetným podaním žiadali vo veci nariadiť pojednávanie, objektívne preveriť ich tvrdenia za účelom poskytnutia adekvátnej zákonnej ochrany ich práv. 7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina k doplnenému odvolaniu rodičov v podaní zo dňa 30.11.2018 uviedol, že vyjadrenia rodičov dieťaťa boli smerované výhradne na agresívny útok vo forme invektív voči orgánu SPODaSK, pričom neobsahovali žiadnu relevantnú informáciu smerujúcu k objasneniu a riešeniu vzniknutej situácie maloletého dieťaťa, ktorého záujmy sú hájené. K námietke zaujatosti zamestnancov orgánu SPODaSK uviedol, že dňa 07.11.2018 bol na oddelenie doručený podnet rodičov v zastúpení splnomocnencom JUDr. Bc. Radovanom Konečným, v ktorom namietali zaujatosť zamestnancov úradu. K uvedenej námietke bolo zaslané dňa 26.11.2018 stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, z ktorého je zrejmé, ako sa úrad vysporiadal s námietkou zaujatosti a vyrozumel o tom primeraným spôsobom podávateľov námietky (príloha č. 1 k vyjadreniu). K namietanému postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina uviedol, že dňa 26.10.2018 bol vykonaný neodkladný pohovor s maloletým, prostredníctvom ktorého bol upozornený na použitie hrubých a ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa. Na základe uvedených skutočností konal orgán SPODaSK v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálno- právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov a začal zabezpečovať okamžitú pomoc pri ochrane života a zdravia dieťaťa, ako aj následne realizoval potrebné opatrenia sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately počas predbežného zhodnotenia situácie dieťaťa. Zároveň bola v danom prípade určená vysoká miera ohrozenia, ktorá logicky predpokladá ďalšie neodkladné opatrenia smerujúce k rodine dieťaťa, hlavne z dôvodu, že v danej rodine sa nachádzajú ešte ďalšie 4 neplnoleté deti. Orgán SPODaSK z týchto dôvodov vykonal neodkladné šetrenie v prirodzenom rodinnom prostredí detí a zároveň sa pokúsil v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o vykonanie pohovoru so súrodencami maloletého O.. Deti na úrad sprevádzal otec, ktorý nesúhlasil s vykonaním pohovoru bez jeho prítomnosti. Z tohto dôvodu orgán SPODaSK nepokračoval v pohovore, nakoľko to považoval za neúčelné s ohľadom na závažnosť prípadu a skutočnosti, ktoré mali byť vyjadreniami detí objasňované a objektivizované. Vypočutie detí v priestoroch úradu prebiehalo štandardným spôsobom bez vyvíjania akéhokoľvek nátlaku za prítomnosti viacerých zamestnancov SPODaSK. Otec bol celý čas prítomný a nevyslovil žiadnu relevantnú námietku voči postupu, s výnimkou toho, že výslovne nesúhlasil s vykonaním pohovoru bez jeho prítomnosti. Deti sa následne vyjadrili rovnako, ako ich otec a pohovor bol zo strany úradu ukončený. Pokiaľ ide o vyjadrenie starej matky maloletého O., orgán SPODaSK disponuje dvoma úradnými záznamami, v ktorých stará matka - pani W. S. bezprostredne po vyňatí dieťaťa reagovala na vzniknutú situáciu a zároveň objasňovala a verifikovala vyjadrenia maloletého O.. Úradné záznamy boli spísané za prítomnosti troch zamestnancov SPODaSK, pričom jej bol poskytnutý aj dostatočný čas na overenie skutočností, ktoré sa zapísali do záznamu a ktoré aj slobodne a bez nátlaku podpísala. S obsahom čestného vyhlásenia W. S. zo dňa 13.11.2018 ÚPSVaR Žilina zásadne nesúhlasí a považuje tento dokument za účelový v čase prebiehajúceho trestného konania. Informácie, ktoré boli uvedené v úradných záznamoch naďalej považujú za zásadné a s ohľadom na to ich aj poskytli orgánom činným v trestnom konaní ( príloha č. 2). Orgán SPODaSK aktuálne disponuje aj predbežnou správou na maloletého O., ktorú pre účely trestného konania vypracovala Mgr. K. I. - psychologička. Keďže dieťa nebolo do dnešného dňa v rámci trestného konania vypočuté, poskytli túto správu súdu ( príloha č. 3). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinný zo zákona v prvom rade chrániť záujem dieťaťa, ktorý nemusí byť vždy totožný so záujmom toho ktorého rodiča, dokonca niekedy môže byť v rozpore s ním, ak to prispeje k ochrane života a zdravia dieťaťa ako takého. V ďalšom zotrvali na všetkých doteraz poskytnutých stanoviskách. 8. Vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 15.11.2018, ako aj doplňujúce vyjadrenie zo dňa 30.11.2018 bolo zaslané účastníkom konania na vedomie. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 2 CMP). 13. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. 14. Z článku 41 ods. 4 Ústavy SR jednoznačne vyplýva, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. 15. Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život a zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí (§ 365 ods. 1 CMP). 16. Neodkladné opatrenie podľa predmetného ustanovenia sleduje bezprostredné zabezpečenie ochrany maloletého dieťaťa prostredníctvom okamžitého zákroku súdnou mocou, pokiaľ osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj. 17. Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie, pálenie, odopieranie potravy a podobne) dobre preukázateľné ohliadkou tela, resp. lekárskym vyšetrením. Preukázateľnosť ohrozenia psychického zdravia detí sa oproti fyzickému zdraviu sťažuje v dôsledku skutočnosti, že je potrebné vysporiadať sa s rozlíšením, čo reálne ohrozuje osobnosť dieťaťa. 18. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu v konkrétnej súdenej veci (pri rozhodovaní o podanom návrhu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) bola prioritná ochrana zdravia, priaznivého vývoja maloletého dieťaťa pred dôvodnou hrozbou na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. 19. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie nemohli v danom štádiu konania pri svojom rozhodovaní ignorovať tvrdenia maloletého O., ktorý pred pracovníkom školy dňa 25.10.2018 popísal pomery vo svojej rodine a tieto skutočnosti potvrdil aj na druhý deň 26.10.2018 pred zástupkyňou riaditeľa školy. Tvrdenia maloletého dieťaťa (matka ho často bije, trhá mu vlasy, sústavne mu nadáva, izoluje ho od ostatných súrodencov) v spojení s viditeľným šrámom na krku, ktorý mal byť podľa tvrdenia maloletého spôsobený pri nedorozumení s matkou, bolo dôvodné uvedené skutočnosti signalizovať bezodkladne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.11.2018 vyplýva, že tento vykonal dňa 26.10.2018 neodkladný pohovor s maloletým, prostredníctvom ktorého bol upozornený na použitie hrubých a ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa. Nadväzne konal orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v súlade s ust. § 8 ods. 1 zákona č. 205/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov a začal zabezpečovať okamžitú pomoc pri ochrane života a zdravia dieťaťa. 20. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 305/2005 Z. z. dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Tým nie sú dotknuté práva a povinnosti rodičov vyplývajúce z rodičovských práv a povinností a práva osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, upravené osobitným predpisom. 21. Pokiaľ bola v danom prípade kvalifikovanými pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určená vysoká miera ohrozenia maloletého dieťaťa, po zhodnotení situácie dieťaťa (na základe osobného pohovoru) bolo dôvodné realizovať okamžitú potrebnú pomoc pri ochrane života a zdravia dieťaťa. Postup školy v spolupráci s pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nevykazuje známky svojvôle či nezákonnosti, pokiaľ zabezpečili prevoz dieťaťa do bezpečného prostredia (služobný úrad) a v priamej časovej súvislosti zabezpečili podanie návrhu podľa § 365 CMP. Rodičia maloletého dieťaťa boli o vzniknutej situácii informovaní bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia (úradný záznam č.l. 11 spisu), z ktorého dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky zo strany rodičov ako nedôvodné. 22. Správnosti postupu navrhovateľa a následne okresného súdu nasvedčuje skutočnosť, že maloletý O. s pracovníkmi navrhovateľa dobrovoľne spolupracoval a aj s odstupom času po umiestnení v Detskom krízovom centre Náruč opakovane pri pohovore so psychologičkou Mgr. K. I. potvrdil problémový vzťah s matkou, potvrdil skutočnosť, že pociťuje vyčleňovanie z rodiny, že matka sa voči nemu správa necitlivo, urážlivo, ponižujúco, dokonca aj pred súrodencami, potvrdil, že matka ho bije po hlave, nedostáva od nej dostatok jedla. Vyjadril názor, že nerád by sa vrátil späť do rodinného kruhu, radšej by sa vrátil ku starej matke z otcovej strany. V uvedených súvislostiach nemožno opomenúť, že v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona bol dňa 31.10.2018 na OKP OR PZ v Žiline Základnou školu a materskou školu Hôrky doručený podnet s podozrením týrania maloletej osoby (ČVS:ORP-1248/1-VIS-ZA-2018). Dňa 08.11.2018 bolo vydané uznesenie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku o začatí trestného stíhania. 23. Odvolatelia - rodičia vo svojom odvolaní primárne namietali postup a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a predkladali krajskému súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal súd dospieť. 24. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov (prípadne osvedčovaním skutočností). Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo účastníka konania, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov (prípadne vykonaného osvedčovania). K tomu bližšie pozri nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 339/08, II.ÚS 197/07, II.ÚS 78/05, IV.ÚS 252/04. 25. Neobstojí ani tvrdenie rodičov o tom, že neodkladné opatrenie bolo v danom prípade vydané v rozpore so zákonom. Odvolací súd nezistil v danej veci nezákonnosť napadnutého uznesenia z hľadiska naplnenia dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 CSP, ktoré by ho viedli k jeho zrušeniu alebo k zmene podľa § 388 CSP. Nemožno totiž prehliadať doposiaľ osvedčené skutočnosti, vrátane stanovísk subjektov znalých problematiky a predovšetkým vyjadrenia maloletého O., ktorý je už vo veku, kedy chápe súvislosti prejednávanej veci. Ak teda bolo v prejednávanej veci osvedčené, že správanie matky, resp. rodičov voči maloletému O. vykazuje znaky, ktoré vzbudzujú obavy o život a zdravie maloletého dieťaťa, okresný súd postupoval správne, pokiaľ neodkladným opatrením na základe návrhu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci rozhodol. 26. Žiada sa dodať, že z práva na život a súkromie vyvodil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej rozhodovacej činnosti pozitívne záväzky štátu, na základe ktorých možno od vnútroštátnych orgánov vyžadovať prijatie opatrení aj vo sfére vzťahov medzi jednotlivcami navzájom. Štáty majú povinnosť chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca pred inými osobami a musia prijať primerané kroky s cieľom zabrániť zlému zaobchádzaniu páchanému súkromnými osobami, pokiaľ o ňom štátne orgány vedia alebo mali vedieť (pozri napr. rozsudok ESĽP z 31. mája 2007 vo veci Kontrová proti Slovenskej republike). Podľa judikatúry ESĽP k porušeniu Dohovoru dochádza, ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv. 27. V danom štádiu prebiehajúceho konania odvolací súd po komplexnom posúdení všetkých tvrdení účastníkov konania dospel k záveru, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dostatočným spôsobom osvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov formou neodkladného opatrenia, pričom daná potreba zostala osvedčená aj popri všetkých argumentoch, ktoré v rámci odvolacieho konania prezentovali rodičia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie ust. § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Preto z hľadiska charakteru neodkladného opatrenia bude nasledovať konanie vo veci samej, ktoré možno začať aj bez návrhu, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia návrh vo veci samej neobsahoval. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie účastníkmi tvrdených skutočností. Pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať všetkými tvrdeniami účastníkov konania, vrátane tých, ktoré boli produkované v tomto štádiu odvolacieho konania o neodkladnom opatrení. 29. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP. 30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.