Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307201852 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5307201852.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 2/ I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. nad T., T. XXXX, 3/ S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. nad T., X. XXX, 4/ C.. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. pri J., M. R. E. XXX, 5/ I. E., nar. X.X.XXXX, bytom T. nad T., D. XXXX, 6/ I. J., nar. X.X.XXXX, bytom T. nad T. XXX, 8/ G. D., nar. X.X.XXXX, bytom T. nad T. XXXX, 9/ N. I., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. nad T. 1178, 10/ S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. nad T. XXXX, všetci žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom V., C. XX, proti žalovanému ENZA, s.r.o., so sídlom Čadca, Májová 1098, IČO: 36 375 918, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 6C/26/2007-331 zo dňa 8. júna 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : X. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. E. z toho, že žalobca 2/ neuniesol dôkazné bremeno, lebo absentovali skutkové tvrdenia vo vzťahu (bezprostredne) k uplatnenému nároku v prospech samotného žalobcu tak, aby preukázali rozsah tvrdeného vlastníckeho práva nadobudnutého podľa § 134 ods. 1 v spojení s § 460 Obč. zák. Predovšetkým neboli ani len konkrétne tvrdené skutkové okolnosti reálnej deľby. Okresný súd dodal, že s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania neakceptoval (ďalšie oneskorené) návrhy na dokazovanie. Zároveň uplatnený nárok sa, vychádzajúc výlučne z tvrdení žalobcu 2/, javil ako neopodstatnený. 2. Žalobcovia 3/ a 4/ odvodzovali tvrdený vlastnícky nárok od dedenia po ich otcovi S. E., avšak svoje právne nástupníctvo nepreukázali. Okresný súd zdôraznil, že nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia za samotných žalobcov. Nie je pritom ani zrejmé, na základe čoho mal nadobudnúť nárokovanú nehnuteľnosť označovaný (vzdialenejší) právny predchodca I. E. (dedením, kúpou, reálnou deľbou a pod.). 3. Žalobcovia 5/ až 10/ sú právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne V. E., ktorá zomrela v priebehu súdneho sporu. Okresný súd poukázal na to, že dotknutí žalobcovia si uplatňujú nárok na konkrétne spoluvlastnícke podiely, v prebiehajúcom konaní sa však neprejedáva dedičstvo po pôvodnej žalobkyni, ale určuje, či tu právo je alebo nie je. Správne (aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR) má preto žaloba znieť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po V. E.. Doplnil, že nebol preukázaný ani nadobúdací titul právnej predchodkyne žalobcov 5/ až 10/. 4. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcom v rozsahu 100%. S odkazom na § 255 CSP priznal taktiež štátu (zhodne ako každému inému subjektu, ktorému s dokazovaním vznikli trovy), ktorý preddavkoval niektoré trovy (doplatok znaleckého dokazovania), nárok na ich náhradu proti žalobcom v rozsahu 100%. 5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote (spoločné) odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia. Poukazovali na to, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého titulu v zmysle § 470 ods. 2 CSP nebolo možné uplatňovať ustanovenia Civilného sporového poriadku o (okrem iného) sudcovskej koncentrácii, ak by boli v neprospech strany. Dávali do pozornosti zložitosť súdenej veci, keď zásadnou otázkou je preukázanie reálnej deľby pred rokom 1950, práve ktorú skutočnosť chceli preukázať výsluchom navrhovaných svedkov. Tvrdili, že nepripustenie tohto dokazovania z titulu sudcovskej koncentrácie konania, ktorá však nemala byť aplikovaná, im bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Odvolatelia dodali, že „preukázali nadobúdacie tituly dedičskými rozhodnutiami po svojich právnych predchodcoch“. 6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. Krajský súd zdôrazňuje/opakuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. 9. Jedinou odvolacou námietkou žalobcov je ich tvrdenie o neopodstatnenosti (až na hranici rozporu so zákonom) aplikácie okresným súdom nového procesného kódexu - Civilného sporového poriadku, osobitne jeho ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania. Krajský súd zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok v prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1) vychádza z jednoznačnej východiskovej premisy, že právne normy tohto kódexu sa okamžite - nadobudnutím jeho účinnosti dňa 1.7.2016 - budú aplikovať aj na konanie začaté pred uvedeným dátumom, t.j. začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o štandardný a v podmienkach Slovenskej republiky (predtým ČSSR, resp. ČSFR) zaužívaný spôsob vyjadrenia intertemporality v procesných normách. To znamená, že procesný postup súdu a strán v prejednávanej veci od 1.7.2016 podliehal právnemu režimu Civilného sporového poriadku. 10. Samozrejme, zákonodarca spravidla počíta s určitými výnimkami, kedy by okamžitá aplikabilita mohla byť neprimeraná z pohľadu procesných práv a oprávnených záujmov sporových strán. Takouto výnimkou je i druhá veta § 470 ods. 2 CSP, na ktorú poukazujú odvolatelia a ktorá zakazuje uplatnenia ustanovení Civilného sporového poriadku (aj) o sudcovskej koncentrácii konania, avšak s výslovným podmienením „ak by boli v neprospech strany“. Predmetné podmienenie sa prioritne vzťahuje na zákaz sankcionovania sporových strán „do minulosti“. Inými slovami, aby sa ustanovenia aktuálneho procesného predpisu neuplatnili na úkony (v širšom význame na priebeh a vedenie konania), ku ktorým došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Ide o prejav ústavného princípu dôvery subjektov práva v objektívne (platné a účinné) právo. 11. V konkrétnostiach súdenej veci sa však o takúto situáciu nejedná. Naopak, ide o naplnenie východiskovej požiadavky na aplikovanie ustanovení nového procesného kódexu aj na konania začaté pred 1.7.2016 pri zachovaní všetkých dotknutých práv sporových strán. Okresný súd výzvou z 7.12.2016 (t.j. už za účinnosti CSP) v zmysle § 181 ods. 4 CSP, teda určením dodatočnej lehoty na splnenie povinnosti plnenia a dôkaznej povinnosti, vyzval obe sporové strany na predloženie dôkazov v lehote 30 dní od doručenia výzvy s upozornením, že na neskôr tvrdené dôkazy nebude prihliadané. Žalobcom (prostredníctvom ich právneho zástupcu) bola výzva doručená dňa 13.12.2016, pričom do termínu pojednávania 7.3.2017 na ňu žiadnym spôsobom nereagovali. Na predmetnom pojednávaní okresný súd vyslovil predbežný právny názor a v jeho rámci opakovane zdôraznil nepreukázanie práve reálnej deľby pred rokom 1950, ktorá okolnosť bola základom (čo potvrdzujú i v rámci odvolania) tvrdených nárokov žalobcov. Po vyslovení tohto predbežného právneho názoru právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia svedkov, ktorí preukážu reálnu deľbu. Okresný súd tejto požiadavke vyhovel; nepostupoval teda podľa sudcovskej koncentrácie konania, na možnosť aplikácie ktorej boli strany upozornené, ale pojednávanie odročil na deň 8.6.2017 spoločne s uložením povinnosti žalujúcej strane do 30 dní predložiť všetky dôkazy s tým, že na neskôr predložené dôkazy prihliadať nebude. 12. Krajský súd uvádza, že zo zvukového záznamu z dotknutého pojednávania, ktorý v zmysle § 98 a § 99 CSP je prioritný z hľadiska obsahu a priebehu úkonu súdu, je nepochybné, že okresný súd uložil žalobcom povinnosť predložiť všetky skutkové návrhy a dôkazy (nielen listinné dôkazy ako je uvedené v písomnej zápisnici - č.l. 306). Zároveň ich upozornil, že na splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti boli už v predchádzajúco štádiu konania vyzvaní. Práve preto, že súdená vec je „staršou vecou“, okresný súd nepristúpil k jej rozhodnutiu už na danom pojednávaní dňa 7.3.2017, ale pojednávanie odročil a umožnil opakovane dodatočne žalobcom splniť ich základné procesné povinnosti. Žalobcovia až podaním z 25.5.2017, t.j. po uplynutí lehoty 30 dní navrhli pripojenie spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/92/2003 a pripojili fotokópie výpisov z pozemnoknižných vložiek 89 a 108 kat. úz. T. nad T.. Dvoch svedkov označili dokonca až podaním z 29.5.2017. 13. Pokiaľ okresný súd za takejto situácie, s odkazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, výsluch svedkov F. a D. E. zamietol, nedošlo dotknutým postupom k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania spôsobom, ktorý by vykazoval znaky postupu „v neprospech strany“. Predmetný procesný inštitút okresný súd aplikoval náležite, zodpovedajúco zákonným ustanoveniam a s osobitným zohľadnením začatia sporu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcom umožnil opakovane (dodatočne) splniť si ich základnú procesnú povinnosť, ktorú možnosť títo nevyužili. 14. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú elementárnymi povinnosťami strán; z hľadiska ich postavenia a iniciovania súdneho sporu prioritne žalobcov, ktorí už v čase podania žaloby majú jednoznačne skutkovo vymedzovať tvrdený nárok a (minimálne) označiť dôkazy, ktoré ho preukazujú. Hoci v súdenej veci žalobcovia podali žalobu ešte v roku 2007, ani po desiatich rokoch nedokázali náležite konkrétne definovať uplatňovaný vlastnícky nárok. Samotné poukazovanie na právne nástupníctvo; osobitne, ak tvrdili, že už bezprostredne oni sú/majú byť (spolu)vlastníkmi nárokovaných nehnuteľností, je v danom smere nepostačujúce. Právne nástupníctvo, t.j. skutočnosť, že určitý subjekt prichádza do úvahy ako dedič po konkrétnom poručiteľovi (nehovoriac o tom, keď ide len o jedného z viacerých dedičov), nie je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva. 15. Nakoľko odvolacia námietka vymedzená žalobcami, ktorou je odvolací súd viazaný, nebola dôvodná a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 16. Žalobcovia síce odvolaním výslovne napadli aj výroky rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s nimi tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislých výrokov o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a zohľadnil postavenie štátu ako iného subjektu, ktorému v súvislosti s dokazovaním vznikli trovy konania. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalovaný voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.