Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316203045 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5316203045.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX W., 2/ T. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/ XX, XXX XX W., vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V. XXXX, XXX XX K., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, so sídlom Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: PharmDr. H. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V. XXXX, XXX XX K., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica, 850, IČO: 36 416 525 a otca: RNDr. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W. XXXX, XXX XX K., o návrhu starých rodičov o úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/18/2016-35 zo dňa 01.12.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4P/18/2016-35 zo dňa 01.12.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk starých rodičov H. T., nar. XX.XX.XXXX a T. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W., L. XXXX/XX, s maloletou H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U V. XXXX tak, že starí rodičia sú oprávnení s maloletou stretávať sa každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod. bude styk prebiehať v prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Zároveň súd rozhodol, že starí rodičia sú oprávnení v uvedený deň a hodiny prevziať maloleté dieťa pred trvalým bydliskom matky a povinní v určenom čase odovzdať dieťa matke pred jej trvalým bydliskom a matka je povinná maloleté dieťa na styk so starými rodičmi pripraviť a styk starým rodičom umožniť. 2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia ako starí rodičia žiadali súd o úpravu styku s ich vnučkou maloletou H. T. tak, že títo sú oprávnení stretávať sa s maloletou každú párnu nedeľu v roku v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnili tým, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/20/2014-165 zo dňa 09.02.2015. Uvedeným rozhodnutím bola maloletá H. T. zverená do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu sumou 160,00 Eur mesačne. Styk otca s maloletou H. súd upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Navrhovatelia sa s vnučkou stretávali pravidelne v čase, s ňou mal otec upravený styk na základe vyššie uvedeného rozsudku. Starí rodičia však majú záujem naďalej sa stretávať s vnučkou, no častejšie, ako im to umožní otec maloletej. Navrhovatelia majú s vnučkou vytvorený pekný citový vzťah. Maloletá H. viackrát prejavila radosť z ich prítomnosti a preto sú toho názoru, že stretávanie s ňou bude aj v jej záujme. H. je jediné vnúča navrhovateľov, ktorí veľmi túžia sa s ňou stretávať. 4. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu žiadala, aby súd návrh navrhovateľov zamietol. 5. Uviedla, že nepovažuje za potrebné upravovať styk starých rodičov s jej maloletou dcérou, keďže aj bez úpravy styku súdom sa matka snaží maximálne starým rodičom vychádzať v ústrety pri stretávaní sa s H.. Otec má upravený styk s dcérou každú párnu sobotu od 13.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Tento styk však naplno nevyužíva. V konaní o úpravu styku otca s maloletou H. matka navrhla otcovi jeho rozšírenie o každú párnu nedeľu. Matka zároveň uviedla, že jej dcéra H. nebude už dlho jediným vnúčaťom navrhovateľov, keďže sestra jej exmanžela každým dňom očakáva narodenie dieťaťa. Pokiaľ ide styk starých rodičov s maloletou, matka uviedla, že navrhovatelia chodievali za vnučkou len sporadicky. V roku 2013 boli v Čadci navštíviť maloletú jedenkrát počas jej krstín. V roku 2014 prišli za vnučkou tiež len jedenkrát spolu s otcom maloletej. V roku 2015 prišli navrhovatelia za H. celkovo sedemkrát a v roku 2016 sa stretli s vnučkou trikrát. Dňa 22.04.2016 sa navrhovatelia stretli bez exmanžela matky, poslali jej mail, dohodli sa telefonicky večer pred stretnutím. Navrhovateľka pracuje na turnusy v Rakúsku, preto párne víkendy pre ňu neprichádzajú do úvahy. Naviac uviedla, že navrhovateľ má problémy s alkoholom a po vypití i s ovládaním. V rámci pobytu v Kindercentre si starý otec maloletej vždy objednal alkoholický nápoj. Okrem toho navrhovatelia nemajú trvalý pobyt v Čadci a okolí. Počas stretnutí maloletá H. vyhľadáva prítomnosť matky. Dieťa má citlivú povahu, je na matku, ktorá ju vychováva sama, citovo naviazaná. Keďže dcéra stále dojčená, nebolo vhodné, aby styk maloletej so starými rodičmi prebiehal bez prítomnosti matky. 6. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 10.10.2016 uviedol, že nemá námietky k návrhu navrhovateľov, keďže je na prospech maloletej vytvárať citové väzby k starým rodičom, pričom súčasná úprava rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Komunikácia medzi rodičmi dieťaťa je trvalo a značne narušená, nedokážu spolu komunikovať, vyjadrenia účastníkov konania sú navzájom protichodné. 7. Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu, uvádzajúc, že sa chcú stretávať s vnučkou. Navrhovateľka pracuje na turnusy v Rakúsku. Aby sa mohla s vnučkou stretávať, musí si to zariadiť v práci, keďže dva týždne je doma a dva týždne pracuje. Pokiaľ ide o doposiaľ realizovaný styk s vnučkou, pokiaľ neprišiel otec maloletej, matka na jej žiadosť o styk s H. odpísala, že styk dcéry je upravený s biologickým otcom. Je pravdou, že matka trikrát umožnila navrhovateľom stretnúť sa s vnučkou, keď otec maloletej po dcéru neprišiel. Ako stará matka si chce budovať s vnučkou vzťah. Keď sú navrhovatelia s maloletou, snažia sa čo najviac s ňou hrať, rozprávať sa. Matka však do toho zasahuje, najmä negatívne. Otec maloletej má v Čadci trvalý pobyt, býva v štvorizbovom byte. Naposledy boli navrhovatelia s vnučkou dňa 8.10. 2016. O úpravu styku stará matka žiada preto, lebo doposiaľ bol styk za prítomnosti matky odôvodňovaný dojčením. Aktuálne je už vnučka staršia. O stretnutie s vnučkou starí rodičia žiadali, aj keď otec maloletej nemohol prísť. Mimo termínu, ktorý má určený otec sa s maloletou H. sa navrhovatelia s ňou stretli len jedenkrát. Navrhovateľka sa nebráni tomu, aby počas styku starých rodičov s vnučkou bola určitý čas prítomná aj jej matka, no žiadala, aby im po určitom čase matka dovolila s maloletou odísť, resp. aby sama odišla. Navrhovateľ uviedol, že je prístupný na dohodu s matkou maloletej. Chce sa s H. stretávať a udržiavať s ňou dobrý vzťah. Spoločne s vnučkou môžu počas styku využívať mestské zariadenia, v lete ísť na kúpalisko, do parku. Taktiež majú možnosť ísť k synovi do bytu. 8. Matka maloletej na pojednávaní vyjadrila svoj nesúhlas s úpravou styku starých rodičov s jej dcérou, majúc za to, že tento je nedôvodný a neopodstatnený. Pokiaľ ide o frekvenciu návštev zo strany navrhovateľov, táto je nízka. Matka nebráni starým rodičom v styku s maloletou H.. Víta, že starí rodičia sa chcú s maloletou stretávať. Dohoda s navrhovateľmi bola v tomto smere vždy možná. Matka však trvala na svojej a osobnej účasti počas styku starých rodičov s H.. Uviedla, že vždy, naposledy keď boli starí rodičia v Kindercentre, maloletá ich nespoznala, najskôr plakala, povedala im, nech si sadnú k vedľajšiemu stolu, že ona za nimi príde. Tak sa následne aj stalo. Vnučka nakoniec prišla za nimi. Počas styku dcéry a starých rodičov matka sedí v Kindercentre a nezasahuje do jeho priebehu. Nechá ich tak, nech sa s H. hrajú. Počas tejto doby H. veľakrát k matke príde, pretože starí rodičia jej nerozumejú. Dieťa má logopedické problémy o čom matka predložila do spisu potvrdenie zo škôlky i logopédie. Matka prejavila ochotu vyjsť starým rodičom v ústrety, ktorí môžu za vnučkou môžu prísť aj mimo času, kedy má otec súdom upravený styk. Je jej jedno či príde otec alebo starí rodičia. Styk v nedeľu však matke nevyhovuje, nakoľko býva a pracuje v T., a v nedeľu cestuje do práce. 9. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v danej veci dohoda nie je možná. Má za to, že dieťa je schopné byť bez prítomnosti matky určitý čas. Aj menšie deti bývajú v rámci styku bez prítomnosti matky. 10. Podľa správy Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina, u maloletej H. T. konštatujú oslabené porozumenie reči, oslabené sú motorické zručnosti ako aj výslovnosť niektorých hlások. Odporúčajú jej preto pravidelne trénovať oromotorické zručnosti a stimulovať oslabené schopnosti pod vedením logopéda. 11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/45/2015 vyplýva, že otec maloletej H. svojim návrhom žiada úpravu styku s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky. Toto konanie nie je právoplatne skončené, nakoľko vo veci je súdom nariadené znalecké dokazovanie. 12. Na základe vykonaného dokazovania, citujúc ust. § 25 ods. 1až 5 a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) okresný súd uviedol, že Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb.), z ktorého pri svojom rozhodovaní súd vychádzal, je založený na štyroch základných princípoch: nediskriminácia dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa. Súd teda rešpektoval princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, keď vychádzal z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale prostredníctvom tejto úpravy, prispieva k ich garancii, preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, a že štát zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, v prípadoch, keď sa rodičia o styku nedohodnú (nález ÚS SR zo dňa 6.7.2006 PL. ÚS 26/2005). V čl. 41 ods. 6 Ústavy SR je zakotvené, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 tohto článku ustanovuje zákon. Týmto zákonom je práve Zákon o rodine, ktorý neupravuje iba styk rodičov, ale aj styk s blízkymi osobami. Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti priamo v § 36 ods. 1 Zákona o rodine, vyjadruje záujem štátu o udržanie rodinných vzťahov aj s blízkymi osobami rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úprava styku v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine preto nemôže byť v rozpore s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keďže neobmedzuje rodičovské práva, len garantuje právo dieťaťa na styk aj s blízkymi osobami rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 13. Zákon o rodine v ust. § 36 ods. 1 neupravuje spôsob a rozsah styku blízkych osôb rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, iba odkazuje na ust. § 25 Zákona o rodine, ktorý upravuje styk rodičov s maloletým dieťaťom. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa rodičia môžu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom a len v prípade, že sa nedohodnú, upraví styk súd svojím rozhodnutím. Prvoinštančný súd nesúhlasil s tvrdením matky, že rozsah a spôsob styku navrhovaný navrhovateľmi, je neprimeraný a nadbytočný a nezohľadňuje záujmy maloletej H.. Z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že maloletá H. sa so starými rodičmi stretáva v čase, keď sa na súdom upravený styk s maloletou nedostaví jej otec. Styk vnučky so starými rodičmi v prítomnosti matky prebieha bezproblémovo - starí rodičia sa s maloletou H. hrajú, rozprávajú sa. 14. Akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nedá sa odhliadnuť od toho, že aj dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo pri jej vývine dostať to najlepšie. Dieťa má právo aj na lásku a starostlivosť starých rodičov. Ak matka dieťaťu toto právo upiera, musí štát využiť svoje mocenské oprávnenie a prostredníctvom súdu ako príslušného orgánu zabezpečiť, aby právo maloletého dieťaťa napriek nesúhlasu matky bolo zabezpečené. Za nepochopiteľný označil súd postoj matky, ktorá bráni styku starých rodičov s maloletou bez jej prítomnosti na dobu 5 hodín, tvrdiac, že maloletá je doposiaľ dojčená a má rečové problémy, a starí rodičia jej nerozumejú. Maloletá H. totiž navštevuje materskú školu, kde je bez prítomnosti matky viac ako 5 hodín. Je preto možné súhlasiť s názorom starých rodičov, že niekoľkohodinový pobyt v ich prítomnosti hoci len v zariadeniach mesta, ako je park, kúpalisko, kde sa môžu sebe navzájom venovať, rozprávať sa spolu a hrať sa alebo rozvíjať zručnosti potrebný pre život i prospešnejší ako návšteva Kindercentra. 15. Prvoinštančný súd rozhodol preto upravil styk starých rodičov s maloletou H. tak, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s ňou sa každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 do 18.00. Takúto úpravu styku súd považoval za dostatočnú, keď súčasne zohľadnil aj situáciu navrhovateľky, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku a potrebuje si dopredu zariadiť svoje pracovné záležitosti tak, aby sa mohla s maloletou stretávať. V záujme rozptýlenia obáv matky, že maloletá H. sa nedokáže adaptovať na starých rodičov a že dieťa bude bez nej strádať súd rozhodol, že úvodná hodina styku starých rodičov s maloletou bude prebiehať za prítomnosti matky a ostatný čas bez jej prítomnosti. Obavy matky však súd označil za nedôvodné. 16. Pre úplnosť súd dodal, že je zrejmé, že medzi rodičmi nie je možná normálna komunikácia, avšak dieťa nemôže byť ,,rukojemníkom" nevraživosti rodičov medzi sebou, resp. ich rodinami. Je len na dobrej vôli rodičov maloletej H. (oboch - nielen matky, ale aj otca) a ich rodinných príslušníkov, aby upravili svoje vzťahy, a to najmä pre blaho a zdravý vývin maloletej H.. 17. Dôkazy navrhnuté matkou maloletej, a to výsluch svedkov T. T. - otca maloletej H. a sestry matky, súd nevykonal, nakoľko tieto považoval za nadbytočné, keďže styk otca s maloletou je upravený a aktuálne prebieha ďalšie konanie vo veci úpravy styku otca s maloletou H. a výsluch sestry matky taktiež nie je dôvodný. 18. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 CMP. 19. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, tá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd rozsudok okresného súdu zruší a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietne. Súčasne žiadal, aby súd priznal matke voči navrhovateľom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania pred súdom prvej i druhej inštancie v rozsahu 100 %; alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 20. Odvolateľka namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a predčasný, keďže súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, keď podľa jej názoru sa jednalo o rozhodujúce a nevyhnutné dôkazy pre rozhodnutie súdu vo veci samej, v dôsledku čoho okresný súd nezistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon súd vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h CSP a § 62 CMP). Zdôraznila, že aktuálny účinný právny predpis - Civilný mimosporový poriadok je postavený predovšetkým na zásade objektívnej pravdy, ktorá vyplýva z jeho čl. 6, § 35 a § 36 z dôvodu akcentácie širšieho verejného záujmu na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v mimosporovom konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nielen skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Súd teda zisťuje z úradnej povinnosti, či sú naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy a z takto zisteného skutočného stavu veci vyvodzuje konkrétnu formu ochrany dispozície právnej normy, prípadne trestá (sankcia právnej normy). Okresný súd však podľa uvedenej zásady v prejednávanej veci nepostupoval. Matka totiž tvrdila a v konaní dostatočne preukázala listinnými dôkazmi, že styk starých rodičov (navrhovateľov) bol vždy možný, nikdy im v styku s dcérou nebránila, a teda dohoda v tomto smere bola vždy medzi nimi možná a ich vzájomná komunikácia prebiehala v normálnom duchu. Stretnutia starých rodičov s dcérou sa nekonali často, nie však z dôvodu správania matky, ale z dôvodov na strane starých rodičov, ktorí sa s vnučkou stretávali vždy po predchádzajúcej dohode, resp. oznámení, a to zväčša v soboty, keď mal prebiehať styk otca s maloletou určený súdom. Navrhovatelia tieto dni počas stanovenej doby nevyužili. Otec svoje právo stretávať sa s dcérou nevyužíva. Naposledy sa s H. stretol v mesiaci august 2016. Ak sa starí rodičia chceli stretnúť s vnučkou v iný deň, matka by im to bola umožnila. Za takéhoto stavu podľa názoru matky neboli splnené, a ani v konaní preukázané hmotnoprávne podmienky pre aplikáciu ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. V danej veci je tiež potrebné ozrejmiť rozdiel medzi záujmom maloletého dieťaťa na potrebe styku so starými rodičmi, ktorý je nesporný, od záujmu dieťaťa na súdnej úprave styku so starými rodičmi, ktorý nie je daný. Navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016 vo svojich výpovediach uviedli, že s vnučkou sa chcú stretávať v byte bývalého manžela matky v Čadci. Otec maloletej má s dcérou taktiež upravený styk súdnym rozhodnutím, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/20/2014-165 zo dňa 09.02.2015, v zmysle ktorého je oprávnený sa s ňou stretávať každú párnu sobotu v čase od 13.00 do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletej. Otec maloletej, ktorý sa s dcérou už veľmi nestýka, súhlasil s tým, aby sa namiesto neho stretávali s vnučkou starí rodičia tak, ako sa to napokon dialo aj predtým. Preto bolo v konaní potrebné vykonať dôkaz, a to výsluchom bývalého manžela matky - otca maloletej ako svedka na zistenie skutočnosti, či vie o tom, že jeho rodičia podali návrh na styk s vnučkou na súd. Zároveň by sa mal otec vyjadriť k tomu, či sám povedal, aby sa jeho rodičia stretávali s vnučkou v čas určený na jeho styk s H. a či súhlasí s tým, že sa jeho rodičia budú s vnučkou stretávať v jeho byte a pod. Podľa názoru odvolateľky sa jedná o podstatný dôkaz, ktorý v konaní nebol vykonaný, napriek tomu, že bol ňou navrhnutý. Výsluchom otca by bolo totiž zistené, že úprava styku s otcom postačuje i pre navrhovateľov a pomery v rodine si ďalší styk starých rodičov - navrhovateľov nevyžadujú. Nevykonanie dôkazu, ktorý má pri rozhodnutí vo veci podstatný význam, je i v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít porušením práva na spravodlivý proces a princípu tzv. rovnosti zbraní použiteľnej i pre CMP (napr. uznesenie NS SR, sp.zn. 6ECdo/9/2015 zo dňa 26.05.2016). Okrem toho výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd umožnil styk starých rodičov s maloletou každú prvú sobotu v mesiaci (a otcovi každú párnu sobotu v mesiaci) má pre matku, ktorá je s dieťaťom najčastejšie a s ktorou má vytvorené najsilnejšie citové väzby, zvlášť nepriaznivé následky do budúcna. Ak totiž v niektorých mesiacoch (napr. január - apríl 2017 a júl 2017 a pod.) bude prebiehať styk otca a starých rodičov 3 soboty v mesiaci, teda cez víkend, kedy v dnešnej zaneprázdnenej dobe jediný čas venovať sa svojej rodine, matka bude od dcéry odlúčená a bude mať pre seba a dcéru len jediný víkend. Vzhľadom na to je veľmi zložité si plánovať spoločné výlety a podobne. Súdom upravený styk tak predstavuje neprimeraný zásah do práv odvolateľky ako matky. Naviac časová úprava styku súdom je v nezanedbateľnom ohľade, a najmä vo vzťahu k súdnej úprave styku otca s maloletou, nelogická. Napríklad mesiac december 2016, či mesiace máj, jún, júl, november a december 2017, máj, jún, október, november a december 2018, apríl, máj, jún, október, november a december 2019, keby bola sobota 03.12.2016 súčasne prvou sobotou v mesiaci (styk starých rodičov v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod.), ale súčasne aj prvou párnou sobotou v mesiaci (styk otca s maloletou tiež od 15.00 hod. do 18.00 hod.). V danom prípade by tak prebiehali naraz dva odlišné styky s dcérou. Vôbec už nie je možné zabezpečiť výkon rozhodnutia, ak by starým rodičom prekážal styk otca v ten istý čas a domáhali sa výkonu takéhoto rozsudku. S týmito zásadnými skutočnosťami reálnej kolízie dvoch stykov sa však okresný súd v žiadnom ohľade nezaoberal a jeho rozhodnutie je preto v tomto smere zmätočné. Ak by sa totiž matka rozhodla vyhovieť jednému (otcovi), porušila by právo na styk iného (starých rodičov) s maloletou. Okrem toho v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 10P/45/2015 o zmenu úpravy styku otca s maloletou prebieha znalecké dokazovanie ohľadne dokázania skutočnosti, či maloletá H. môže byť s inými ľuďmi v prítomnosti matky, čo však konajúci súd pri rozhodovaní v tejto veci nezohľadnil. Rozhodol totiž, že dieťa sa môže stýkať so starými rodičmi v jej neprítomnosti, a to napriek rozdielne upravenému právu otca na styk s maloletou v tom smere, že súd nevzal na zreteľ ani skutočnosť, že dcéra má problémy s vyjadrovaním sa tak, ako to vyplýva z potvrdenia logopedického ústavu. Matka má preto oprávnené obavy, že v prítomnosti iných osôb k zlepšeniu jej stavu dcéry H. nedôjde a starí rodičia jej nebudú ani rozumieť. Starí rodičia sa totiž stretávali s vnučkou sporadicky, (v priebehu prvých dvoch rokov iba dvakrát), hoci mali možnosť stretávať sa s ňou aj častejšie. V ďalšom období života dieťaťa im taktiež nič nebránilo sa v vnučkou stretávať. Z facebookového účtu navrhovateľov bolo zrejmé, že v niektorých prípadoch sa nachádzali v Čadci, no napriek tomu maloletú H. nenavštívili. Naposledy ju navštívili v mesiaci október 2016 po vzájomnej dohode a po tom, ako podali návrh v tejto veci na súd. Matka ich návrh preto označila ako čisto účelový a nedôvodný, keďže im styk s H. v ktorýkoľvek deň, ktorý to bolo objektívne možné, umožnila. Za takéhoto stavu podľa názoru odvolateľky neboli splnené kumulatívne podmienky pre úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, ako ich uvádza ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Pokiaľ matka v konaní tvrdila, že pomery v rodine si úpravu súdom nevyžadujú a toto svoje tvrdenie preukázala príslušnými listinami, bremeno tvrdenia prešlo na navrhovateľov, aby títo nielen tvrdili, ale opäť i preukázali, že matka im v styku bránila, že im nechce umožniť styk a že nie je postačujúca úprava styku otca s dieťaťom. Navrhovatelia teda v konaní neuniesli dôkazné bremeno. Styk otca nemožno právne ani reálne izolovať od styku starých rodičov (jeho vlastných rodičov) s maloletým dieťaťom. 21. Zároveň odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku napadla i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania. Akcentovala, ak bude v konaní úspešná, je potrebné, aby sa súd odklonil od zásady, že od konania podľa CMP sa v zásade náhrada trov konania nepriznáva (§ 52 CMP). Podľa jej názoru je v súdenej veci potrebné uprednostniť aplikáciu ust. § 55 CMP, nakoľko návrh navrhovateľov v tejto veci je účelový, z ich strany ide zjavne o bezúspešné uplatňovanie práva a bez jeho podania z ich strany by jej žiadne trovy nevznikli. 22. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 23. Uviedli, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na objektívne zistenie skutočného stavu veci a za účelom jeho zistenia vykonal všetky potrebné dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Tvrdenia matky, o tom, že dohoda a styk starých rodičov s vnučkou bol vždy možný a že im nikdy nebránila v spoločnom stretnutí, navrhovatelia označili za nepravdivé. Komunikácia medzi matkou dieťaťa a navrhovateľmi týkajúca sa stretnutia s vnučkou prebiehala väčšinou prostredníctvom SMS správ alebo e-mailom. Navrhovatelia nesúhlasili s tvrdením matky, že im styk s vnučkou umožnila v ktorýkoľvek deň, kedy to bolo objektívne možné. Viackrát sa totiž stalo, že aj keď im matka potvrdila, že sa môžu s vnučkou stretnúť, na poslednú chvíľu plánované stretnutie zrušila a oznámila im, že dieťa je choré, alebo že musia niekam odcestovať. Keďže sa rušenie dohodnutých stretnutí opakovalo, (dieťa vždy ochorelo práve vtedy, keď sa s ním navrhovatelia mali stretnúť), navrhovatelia sú toho názoru, že matka cielene konala tak, aby zamedzila ich stretávaniu s vnučkou. Opakované rušenie dohodnutých termínov stretnutí na poslednú chvíľu a ich presúvanie na neskôr z rôznych dôvodov, nemožno vyhodnotiť inak, ako úmyselné obštrukcie zo strany matky. V konaní bolo jednoznačne preukázané, a to výsluchom účastníkov, ako aj vyjadrením kolízneho opatrovníka, že dohoda navrhovateľov s matkou v tomto smere nie je možná. Neexistencia súdneho rozhodnutia v danej veci vzhľadom na správanie matky by znamenala postupné prerušenie akéhokoľvek styku vnučky so starými rodičmi. Súdna úprava styku garantuje právo maloletej vnučky na styk s blízkymi osobami, a teda aj s jej starými rodičmi. Matka opakovane uvádza, že styk starých rodičov s maloletou nie je potrebné upravovať, pretože je už upravený styk otca s maloletou a táto úprava je postačujúca. Starí rodičia však majú právo samostatne a nezávisle od práv otca maloletej domáhať sa úpravy styku s vnučkou. V konaní bolo dostatočne preukázané, že pomery v rodine si vyžadujú, aby bol styk starých rodičov s vnučkou upravený súdnym rozhodnutím. Matka síce navonok deklaruje, že starí rodičia majú právo stretávať sa s vnučkou, no jej odvolacie námietky tomu nenasvedčujú. V kontexte matkinho odvolania sa javí prinajmenšom nepresvedčivé jej tvrdenie, že styk s vnučkou bol navrhovateľom kedykoľvek umožnený. Je potom nepochopiteľné, prečo matke prekáža úprava styku súdnym rozhodnutím v rozsahu piatich hodín raz za mesiac. Matka teda nekoná v záujme dieťaťa, ale háji predovšetkým svoje vlastné záujmy. Podľa názoru navrhovateľov vykonanie dôkazu výsluchom otca vo vzťahu k predmetu konania (úprave styku starých rodičov s maloletým dieťaťom) nie je spôsobilé priniesť relevantné skutkové zistenia, ktoré by mali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom matky, že súdom upravený styk predstavuje neprimeraný zásah do jej práv s argumentom, že má len jeden víkend pre seba a svoju dcéru a vzhľadom na to, že je zložité plánovať si výlety a podobne. Práve naopak, úprava styku umožňuje matke naplánovať si s maloletou výlety a iné aktivity v dostatočnom časovom predstihu. Súdom upravený styk v rozsahu, ako to učinil súd prvej inštancie totiž nepredstavuje neprimeraný zásah do práv matky, ani neobmedzuje jej rodičovské práva. Pokiaľ matka namieta časovú úpravu styku starých rodičov súdom, najmä vo vzťahu k súdnej úprave styku otca s maloletou, navrhovatelia uviedli, že oni sami navrhovali, aby styk s vnučkou bol upravený v nedeľu, no samotná matka sa vyjadrila, že tento deň jej nevyhovuje, pretože cestuje do T., kde pracuje a býva. Vzhľadom k tomu je jej námietka k časovej úprave styku zarážajúca. Za neopodstatnené považujú navrhovatelia aj tvrdenia matky, že jej dcéra má problémy s vyjadrovaním, a preto má oprávnené obavy, že v prítomnosti iných osôb k zlepšeniu jej stavu nedôjde a tieto osoby jej nebudú rozumieť. Navrhovatelia sú toho názoru, že možnosť stýkať sa aj s inými osobami, najmä ak ide o jej najbližších príbuzných, ktorí ju milujú, môže vnučke len prospieť a pomôcť jej i s komunikačným problémom. Maloletá H. navštevuje materskú školu. Je teda niekoľko hodín denne v kolektíve detí a učiteliek bez prítomnosti matky, čo nasvedčuje tomu, že nie je ustráchaným a utiahnutým dieťaťom a dokáže byť s inými osobami aj bez prítomnosti matky. Obava matky z toho, že by dcéra nezvládla stráviť štyri hodiny bez jej prítomnosti so starými rodičmi, ktorých pozná, je preto neopodstatnená. Starí rodičia majú s vnučkou vytvorený pekný citový vzťah, maloletá H. prejavuje radosť pri stretnutí s nimi. Majú preto záujem stretávať sa s vnučkou, rozvíjať a utužovať ich vzťahy. Úprava styku starých rodičov s vnučkou je teda v jej najlepšom záujme. 24. Vo vzťahu k návrhu matky, aby jej súd priznal náhradu trov konania a pred súdom prvej i druhej inštancie navrhovatelia uviedli, že s takýmto jej návrhom nesúhlasia. Jediným účelom návrhu v tejto veci je dosiahnutie stretávania sa starých rodičov s vnučkou za jasne stanovených pravidiel. V žiadnom prípade preto nemožno tvrdiť, že by sa jednalo o návrh nedôvodný a že by sa z ich strany by sa jednalo o zjavné bezúspešné uplatňovanie práva. 25. Matka maloletého dieťaťa vo svojej odvolacej replike zopakovala svoje tvrdenia uvedené v opravnom prostriedku. Podľa jej názoru úprava styku starých rodičov s vnučkou je v zmysle Zákona o rodine možná, ale len ako výnimočný inštitút. Vzhľadom na predchádzajúce tvrdenia matky uvedené v jej opravnom prostriedku však nie je takýto návrh v prejednávanej veci opodstatnený. 26. K odvolacej replike matky navrhovatelia nepodali odvolaciu dupliku. 27. Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný. 28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29. Vo všeobecnosti k dôvodom opravného prostriedku matky odvolací súd uvádza: 30. Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb.), z ktorého okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, je založený na štyroch základných princípoch: nediskriminácia dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa. Nemožno poprieť, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí dôsledne rešpektoval princíp najlepšieho záujmu dieťaťa. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale prostredníctvom tejto úpravy, prispieva k ich garancii, preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, a že štát zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, v prípadoch, keď sa rodičia o styku nedohodnú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.07.2006 sp.zn. PL. ÚS 26/2005). V čl. 41 ods. 6 Ústavy SR je zakotvené, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 tohto článku ustanovuje zákon. Týmto zákonom je práve Zákon o rodine, ktorý neupravuje iba styk rodičov s deťmi, ale aj styk s blízkymi osobami. Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine a § 25 ods. 5 tohto zákona preto nemôže byť v rozpore s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keďže neobmedzuje rodičovské práva, len garantuje právo dieťaťa na styk aj s blízkymi osobami (rodičmi jej exmanžela). Odvolací súd zdôrazňuje, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nedá sa odhliadnuť od toho, že aj dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri vývine to najlepšie. Neobstojí preto názor matky, ktorá sa tvári ako jediný rodič, ktorý je oprávnený rozhodnúť, kedy a s kým sa bude stýkať maloletá. Dieťa má právo aj na lásku a starostlivosť starých rodičov. Ak matka dieťaťu toto právo upiera, musí štát využiť svoje mocenské oprávnenie a prostredníctvom súdu ako príslušného orgánu zabezpečiť, aby právo maloletého dieťaťa napriek nesúhlasu matky bolo zabezpečené. Neobstojí ani tvrdenie matky, ktorá bráni styku starých rodičov argumentáciou, že je už v dostatočnom rozsahu upravený styk otca (ich syna) s maloletou, ktorý on aj tak nevyužíva a že starí rodičia môžu na styk s vnučkou využívať čas, ktorý ma na styk s dcérou vymedzený jej otec. Netreba si totiž zamieňať právo styku otca maloletého dieťaťa s dcérou, s právom starých rodičov na styk s vnučkou. To platí aj v prípade, že otec svoj čas vymedzený na styk s dcérou nevyužíva. Starí rodičia v takomto prípade nemôžu suplovať výkon práv otca z takého rozhodnutia, keďže sa netýka ich práv k maloletému dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že je len na osobe oprávnenej, ktorej súdne rozhodnutie priznáva právo stýkať sa s dieťaťom, či toto svoje právo využije, alebo nie. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že rozsah a spôsob styku určený v rozhodnutí je neprimeraný a nezohľadňuje záujmy maloletej a matky. Matka, ktorá ma dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti trávi predsa s dcérou čas každý deň v roku. Možno však súhlasiť s námietkou odvolateľky o možnej kolízii úpravy styku otca v rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6P/20/2014-165 zo dňa 09.02.2015 a úpravy styku starých rodičov v napadnutom rozhodnutí. 31. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). 32. Okresný súd bol preto povinný vykonať dôkaz rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 6P/20/2014-165 zo dňa 09.02.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2015, v zmysle ktorého otec maloletej H. je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletej. Súčasne uložil matke maloletej povinnosť maloletú H. na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase maloletú odovzdať a otcovi povinnosť v stanovenom čase maloletú H. matke odovzdať. Takto upravený styk otca s maloletou H. teda koliduje v určitých dňoch aj oprávnením starých rodičov stretávať sa s maloletou „každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod.“. Je teda zrejmé, že okresný súd v tomto smere postupoval nedôsledne. 33. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neunikla skutočnosť, že okresný súd upravil styk starých rodičov s maloletou H. tak, že v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod. bude styk prebiehať v prítomnosti matky a až následne v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez jej prítomnosti, a to napriek záveru, že námietky matky o potrebe jej prítomnosti pri styku starých rodičov s vnučkou vyhodnotil ako neopodstatnené. Je však zrejmé, že vzhľadom na vek maloletej (4 roky) nebola nutná takáto úprava na neurčitý čas, ale postačovala by len na obdobie niekoľkých prvých mesiacov stretávania. Nebráni tomu ani rečová vada maloletej, ktorá napokon absolvuje predškolské zariadenie, kde je takisto v pracovných dňoch bez prítomnosti matky s cudzími ľuďmi. Starí rodičia sú na rozdiel od týchto ľudí blízke osoby, ktoré majú vytvorený vrúcny vzťah ku svojej maloletej vnučke. 34. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bolo zastavené (uznesenie Okresného súdu Čadca, sp.zn. 10P/45/2015 zo dňa 09.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2017). 35. Za najpodstatnejšiu však odvolací súd považoval skutočnosť, že okresný súd v prejednávanej veci opomenul konať s otcom maloletého dieťaťa. 36. V zmysle ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine majú totiž rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 37. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Napokon ciele výchovy dieťaťa sú sformulované v čl. 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. 38. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Na účely tohto zákona sa plní žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 2 CMP). 40. V zmysle § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. 41. Konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať (§ 7 ods. 2 CMP). 42. V zmysle ust. § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. 43. Predvolanie sa doručuje strane (účastníkovi) alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP). 44. Z obsahu spisového spisu vyplýva, že navrhovatelia vo svojom návrhu zo dňa 25.04.2016 riadne označili obidvoch rodičov maloletého dieťaťa (č.l. 1 spisu). Okresný súd však v prejednávanej veci doručil otcovi len návrh na začatie konania a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka zo dňa 16.06.2016, ktoré otec prevzal dňa 12.07.2016 s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Predvolanie na termín pojednávania konaný dňa 18.11.2016 však súd prvej inštancie doručil len navrhovateľom 1/ a 2/, matke a kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa. S otcom maloletého dieťaťa však vôbec nekonal. Po zrušení tohto pojednávania na základe ospravedlnenia matky zo dňa 28.10.2016, prvoinštančný súd vo veci vytýčil nový termín pojednávania na deň 01.12.2016, na ktoré taktiež otca nepredvolal. Následne na tomto pojednávaní bez toho, aby otca vypočul, vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý otcovi ani nedoručil. 45. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné dokazovanie a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel Civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 CMP v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 46. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere tak, že primárne predvolá na pojednávanie otca, ktorého v súvislosti s návrhom starých rodičov maloletej H. vypočuje a následne pri svojom rozhodovaní zohľadní rozsah úpravy styku otca určený okresným súdom Čadca v rozsudku č.k. 6P/20/2014-165 zo dňa 09.02.2015 tak, aby úprava styku starých rodičov s ich vnučkou časovo nekolidovala s úpravou styku, ktorá je predmetom tohto konania. Súčasťou rozhodnutia súdu o úprave styku má tiež vzájomná informačná povinnosť matky a starých rodičov, v prípade prekážky brániacej v realizácii súdom určeného styku, či už na jednej alebo druhej strane. Je tiež vhodné, aby prvoinštančný súd v prejednávanej veci zvážil, možnosť vydania neodkladného opatrenia rozhodnutia o dočasnej úprave styku starých rodičov s maloletou H. formou, ktoré môže v tomto konaní vydať aj bez návrhu a ktoré môže do právoplatného skončenia tohto konania účinne predísť možnému odcudzeniu maloletého dieťaťa a jeho starých rodičov. Okresný súd tiež doplní dokazovanie vyžiadaním si správ, doplnením výsluchov rodičov na pojednávaní, a podľa návrhov účastníkov a až následne po vykonanom dokazovaní postupom v súlade s ust. § 35 až § 37 CMP vo veci opätovne rozhodne s tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným nižšie (§ 391 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP). Následne okresný súd vydá aj meritórne rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní postupom v súlade s ust. § 220 CSP a § 2 ods. 1 CMP. 47. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 48. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.