Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407201401 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5407201401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, Trstená, Hattalova 100, IČO: 36 012 815, právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom G. Y. XXXX/XX, D. X., proti žalovanej: Gabriela Matisová ŽOFKA, so sídlomTrstená, Obrancov mieru 1024/4, IČO: 33 236 518, právne zastúpená: JUDr. Peter Škerlík, advokát so sídlom J. L. XXXX/X, D. X. o zaplatenie 3.949,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/190/2008-341 zo dňa 28. júna 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.949,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 08.04.2007 do zaplatenie a vo výrokoch III. a IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Výrok II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, o s t á v a n e d o t k n u t ý. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.949,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 08.04.2007 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 98 % (výrok III.). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 98 % a žalobcovi v rozsahu 2 % (výrok IV.). Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca je väčšinovým vlastníkom Hotela Roháč a pozemku, na ktorom je postavený. Žalovaná užívala priestory v tomto hoteli vo výmere 75 m2 na účely prevádzkovania predajne v období od 01.04.2005 do 31.12.2006 nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná namietala, že žalobca v uvedenom období nebol spoluvlastníkom Hotela Roháč a nie je ním ani v súčasnosti, nemal tak oprávnenie rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Okresný súd obranu žalovanej neakceptoval. Poukázal na závery rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/147/2008-539 zo dňa 10.03.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.10.2015, vydanom v konaní sp.zn. 9Co/555/2015. Vyplýva z neho, že žalobca bol ako vlastník do katastra nehnuteľností zapísaný na základe Dohody o prevode nepeňažného vkladu zo dňa 12.12.1996, uzavretej medzi Jednotou, spotrebné družstvo Trstená ako prevodcom a Oravským spotrebným družstvom Trstená ako nadobúdateľom. V uvedenom konaní súd vyhodnotil tento právny úkon ako neplatný z dôvodu jeho neurčitosti. Do textu tejto dohody bol dodatočne dopísaný spoluvlastnícky podiel po podpise zmluvných strán, pričom v pôvodnom texte dohody bolo uvedené, že predmetom prevodu je Hotel Roháč v celosti. Na základe tejto dohody však nadobudol postavenie oprávneného držiteľa. Žalobca a ani jeho právny predchodca nemali dôvod pochybovať o existencii svojho spoluvlastníctva, keď boli ako spoluvlastníci evidovaní v katastri nehnuteľností. Pokiaľ išlo o namietanie relatívnej neplatnosti ďalších právnych úkonov - kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca nadobudol ďalšie spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach, žiadna z týchto zmlúv nebola vyhlásená za neplatnú, naopak, viacero žalôb, týkajúcich sa neplatnosti týchto zmlúv z dôvodu porušenia predkupného práva, bolo zamietnutých. Ak žalovaná argumentovala, že žalobu by mohli podať len všetci spoluvlastníci naraz, okresný súd dospel k záveru, že žalobu môže podať aj žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov v rozsahu primeranom jeho spoluvlastníckeho podielu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná užívala priestory v Hoteli Roháč vo výmere, ktorá presahovala výmeru jej spoluvlastníckeho podielu bez nájomnej alebo inej zmluvy. Platnosť nájomnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú s Urbárom Trstená, pozemkové spoločenstvo, skončila 31.03.2005. Po tomto dátume už žalovaná nemohla byť dobromyseľná, že priestory užíva oprávnene, a to bez ohľadu na to, že na stretnutí vlastníkov v roku 2002 bolo rozhodnuté, že žalobca bude vo svojom mene prenajímať na účely prevádzkovania obchodu, reštauračných a ubytovacích služieb a kancelárií uvedené priestory so záujemcami, ktorých si vyberie. Žalobca ako spoluvlastník mal tak právo na náhradu voči žalovanej za to, že neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalovanej vznikla povinnosť poskytnúť mu peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu za obmedzenie jeho práva podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal znaleckým posudkom Ing. Jána Kaderu. Podľa neho, obvyklé nájomné za obdobné priestory, ako užívala žalovaná, bolo v rozhodnom období od 01.04.2005 do 31.12.2006 vo výške 6.666,75 Eur, z čoho 64 %, čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu predstavuje sumu 4.266,72 Eur. Žalobca si však voči žalovanej uplatnil sumu nižšiu, preto okresný súd žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Neuznal výhrady žalovanej k znaleckému posudku, že znalec určoval výšku obvyklého nájomného za nájom nehnuteľností, ktoré boli pripojené na vodu a elektrinu, ako aj funkčnú kanalizáciu a ohodnocované nehnuteľnosti boli odpojené od dodávky elektriny a vody a ani kanalizácia nefungovala. Pripustil, že došlo k odpojeniu priestorov užívaných žalovanou od dodávok elektriny a vody, avšak len z dôvodu, že v Hoteli Roháč boli vykonávané rozsiahle stavebné úpravy a po ich realizácii žalovaná odmietla uzatvoriť nájomnú zmluvu, z ktorého dôvodu dodávatelia elektriny a vody odmietli s ňou uzatvoriť zmluvy o dodávke týchto médií. Vzhľadom na odmietanie žalovanej uzatvoriť nájomnú zmluvu dospel okresný súd k záveru, že nemôže byť na ťarchu žalobcu tento odmietavý postoj žalovanej, pokiaľ na tomto základe došlo k odpojeniu dodávok elektriny a vody. Žalovaná naďalej nehnuteľnosti užívala. Okresný súd tpovažoval nárok žalobcu za dôvodný a vyhovel mu. Žalobe čiastočne vyhovel aj v časti nároku žalobcu na úroky z omeškania z priznanej istiny. Tieto mu priznal od 08.04.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej. Tento deň ustálil ako okamih omeškania žalovanej so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania od 26.02.2007, v tejto časti žalobu zamietol. 2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 259 CSP tak, že povinnosť na ich náhradu uložil stranám podľa pomeru neúspechu v konaní. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a do závislých výrokoch o trovách konania. Žiadala, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky na konanie, pretože žalobca v rozhodnom období, za ktoré sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny, nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Nebol oprávnený na hospodárenie so spoločnou vecou, ani na základe rozhodnutia spoluvlastníkov. Tí sa na stretnutí dňa 12.03.2002 o hospodárení s Hotelom Roháč nedohodli. Okrem toho, rozhodovanie o hospodárení nepatrí oprávneným držiteľom, ale spoluvlastníkom spoločnej veci. Žalobca nepreukázal, že by bol oprávnený konať za všetkých spoluvlastníkov, teda nebol oprávnený podať žalobu. 4. Ďalej žalovaná namietala, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazovala na to, že stretnutie vlastníkov zvolané Oravským spotrebným družstvom nebolo platné a neboli v ňom prijaté žiadne rozhodnutia o hospodárení s priestormi Hotela Roháč. Za nesprávne považovala aj skutkové zistenia súdu o určení výšky sumy bezdôvodného obohatenia, pretože znalec vychádzal z porovnávania neporovnateľného. Priestory, na nájom ktorých znalec prihliadal, nezodpovedali priestorom, ktoré užívala v Hoteli Roháč. Podľa jej názoru okresný súd nesprávne aplikoval najmä ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nebol a nemohol byť oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, nakoľko nebol dobromyseľný. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolanie žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná v rámci konania pred okresným súdom, ale ani v rámci odvolania, nepreukázala existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu, ktorý by ju oprávňoval užívať predmetné priestory. Poprel tvrdenia žalovanej o nedostatku svojej aktívnej vecnej legitimácie. Zdôraznil, že ako spoluvlastník má právo na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nárok vyplýva priamo z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Argumentáciu žalovanej označil za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť mu náhradu za nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Na stretnutí spoluvlastníkom dňa 12.03.2002 bolo prijaté rozhodnutie o tom, že spoločné nehnuteľnosti bude prenajímať vo svojom mene záujemcom výlučne Oravské spotrebné družstvo Trstená. Svedčí o tom aj obsah zápisnice. Tvrdenia žalovanej o nemožnosti užívať sporné priestory označil za účelové, nakoľko táto do vypratania nehnuteľnosti predmetné priestory užívala a vykonávala v nich podnikateľskú činnosť. 6. Žalovaná v tzv. replike zo dňa 18.11.2017 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že nie je dostačujúco preukázanie vlastnícke právo žalobcu v rozhodnom období k sporným nehnuteľnostiam , s odkazom na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého sú údaje v katastri hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Opak bol v konaní preukázaný, pretože dohoda, ktorou mal žalobca spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť, je absolútne neplatným právnym úkonom. Opätovne uviedla, že v prejednávanej veci ide o spor, kde by mali vystupovať ako sporové strany všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Ani z tohto dôvodu potom nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný. 7. V duplike zo dňa 29.12.2017 k vyjadreniu žalovanej žalobca označil jej tvrdenia za zavádzajúce, nepravdivé a účelové. Poukázal na znenie ustanovenia § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ako oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, teda aj právo na náhradu, ktorej sa domáha žalobou. Poukázal na stretnutie spoluvlastníkov zo dňa 12.03.2002, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o tom, že spoločné nehnuteľnosti bude prenajímať vo svojom mene záujemcom výlučne Oravské spotrebné družstvo Trstená. Svedčí o tom aj obsah zápisnice, kde sa konštatuje, že doterajšie právne úkony, vykonané Urbárom Trstená, sú neplatné. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislých výrokoch o trovách konania III. a IV. ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby sa nedotýka, nakoľko tento odvolaním nebol napadnutý. 9. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 10. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 11. Z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý spoluvlastník je oprávnený a zároveň povinný podieľať sa, a to práve v miere vyjadrenej jeho spoluvlastníckym podielom, na tých právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Uvedené ustanovenie pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru, ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napr. písomnú) formu, ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania zúčastnia všetci spoluvlastníci. To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu, aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ by ale o niektorej záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník bez toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť v ňom názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka len rozhodnutím jedného spoluvlastníka. 12. Primárne krajský súd poukazuje na to, že žalobkyňa namieta platnosť zhromaždenia spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti dňa 12.03.2002. Ako už bolo konštatované, spôsob prejavu vôle v hospodárení so spoločnou vecou zákon výslovne nešpecifikuje. Bolo preukázané zápisnicou z tohto stretnutia, že sa na ňom spoluvlastníci „dohadovali“ na spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, podľa ktorej dohody mal právny predchodca žalobcu právo uzatvárať prípadné nájomné zmluvy so subjektmi, ktoré chceli užívať sporné nehnuteľnosti. Uvedená skutočnosť, či došlo, alebo nedošlo k dohode spoluvlastníkov sporných nehnuteľností o ich užívaní, nemá vplyv na povinnosť žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie. V súdenej veci sa prioritne rieši to, že žalovaná užívala časť sporných nehnuteľností v rozsahu väčšom, než pripadá na jej spoluvlastnícky podiel. Ako konštatoval aj súd prvej inštancie, skutočnosť, že k takémuto užívaniu došlo, nebola medzi stranami sporná. Žalovaná netvrdí, že existovala dohoda spoluvlastníkov o bezodplatnom užívaní sporných nehnuteľností jej osobou, prípadne inými spoluvlastníkmi v rozsahu, ktorý presahuje ich spoluvlastnícky podiel. Potom je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná „nadužívala“ spornú nehnuteľnosť o časť presahujúcu jej spoluvlastnícky podiel. Žalovanej, ako podielovej spoluvlastníčke, ktorá užívala spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, vznikla povinnosť vydať zodpovedajúcu časť úžitku žalobcovi ako ďalšiemu spoluvlastníkovi. Nebolo preukázané, že by užívanie časti spornej nehnuteľnosti žalovanou bolo výrazom ústnej alebo konkludentnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou. 13. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, krajský súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu, rovnako to uviedol súd prvej inštancie, oprávnený držiteľ má rovnaké postavenie ako vlastník a z toho vyplývajúce obdobné práva a povinnosti (§ 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z toho titulu bol žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. Vychádzajúc z týchto záverov, krajský súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu voči žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)