Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/337/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201216 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5612201216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: C. F., nar. XX. X.. XXXX, bytom M. G., R. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom v M. G., Z. X. G. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ C. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. G., E. XXXX/XX, 2/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. G., E. XXXX/XX, obidvaja zastúpení JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou, so sídlom v M. G., L. č. X, v spore o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti časti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12.4.2017 č.k. 7C/36/2012-211, v ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v časti o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e . V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý . Žalovaným v rade 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie rozhodol v spore o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam rozsudkom tak, že určuje sa, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-C 3278/17, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 51 m2 a parc. č. KN-C 3278/18, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 20 m2, zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie M. G., obec M. G., a to spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ina zapísaného v časti B/ listu vlastníctva pod poradovým číslom 1 na žalovaného 1/ a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ina zapísaného v časti B/ listu vlastníctva pod poradovým číslom 3 na žalovaného 2/. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a náležite odôvodnil vo všetkých jeho výrokových častiach, uviedol obsah prednesov a písomných podaní strán sporu, ďalej podstatný obsah vykonaných dôkazov a v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ustanovenia § 126 ods. 1, § 198 ods. 1, § 205 ods. 1,2, § 132a ods. 1, § 129 ods. 1,2, § 130 ods. 1,2 a § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne odôvodnil svoje právne závery. Pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne žalobu zamietol, uviedol, že v zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané, že žalobca bol oprávneným držiteľom práva osobného užívania pozemkov zapísaných ako parc. č. KN 3276, z ktorého bol geometrickým plánom vytvorený pozemok parc. č. KN-C 3276/2 a parc. č. KN-C 3278/14, z ktorého bol geometrickým plánom vytvorený pozemok parc. č. KN-C 3278/24. Z uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť ku vzniku jeho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zhodnými výpoveďami strán sporu aj svedkyne C. F. mal súd preukázané, že pozemok pôvodne zapísaný ako parc. č. PK 3275 (z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. KN- C 3278/14) od postavenia domu žalobcu, t. j. od roku 1971, užívali tak žalobca, ako aj jeho brat, neb. C. F. a ich sestra, neb. H. F.. Sám žalobca tvrdil, že pozemok užívali všetci spoločne. Pozemok bol využívaný sestrou žalobcu ako prechod od jej rodinného domu na ulicu R., čo potvrdili aj vypočutí svedkovia C. F. a C. V.. Pozemok využíval aj brat žalobcu s manželkou, a to ako prechod aj prejazd k ich humnu, v ktorom mali garážované motorové vozidlo, chovali tam hoospodárske zvieratá, aj do záhrady na pozemku parc. č. KN-C 3276. Medzi pozemkami parc. č. KN-C 3278/24 a parc. č. KN-C 3278/14 je síce pletivový plot, avšak bol vybudovaný len ako zábrana proti prenikaniu hospodárskych zvierat chovaných sestrou žalobcu, nie ako vyznačenie hranice užívacieho práva žalobcu k pozemku. Žalobca teda nevykonával právo osobného užívania k pozemku parc. č. KN-C 3278/24 výlučne pre seba, ako právo, ktoré by mu výlučne patrilo. Podľa právneho názoru súdu, žalobca nebol ani dobromyseľný v tom, že by mu právo osobného užívania k uvedenému pozemku prislúchalo. Minimálne v roku 1976 v rámci dedičského konania po svojom otcovi O. F. nadobudol žalobca vedomosť, že pozemok parc. č. PK 3275, ktorý dovtedy užívali všetci súrodenci spoločne, patril ich otcovi, nakoľko uvedený pozemok bol predmetom dedenia a nadobudla ho do výlučného vlastníctva H. F.. Žalobca uviedol, že jeho sestra zdedila po otcovi dom a pozemok o výmere 22 m x 196 m, čo svedčí o tom, že žalobca mal vedomosť, že predmetom dedenia po jeho otcovi nemohol byť len pozemok pod domom a pozemok aktuálne podľa žalobcom predloženého geometrického plánu zapísaný ako par. č. KN-C 3278/14. Aj z identifikácie parciel, ktorá bola vyhotovená pre účely dedičského konania po O. F. vyplýva, že pozemok par. č. PK 3275 mal výmeru 1126 m2, z čoho muselo tiež byť žalobcovi zrejmé, že sa nejedná len o pozemok pod domom a pozemok parc. č. KN-C 3278/14. Žalobca taktiež nepreukázal, že ku dňu 1. 1. 1992 bol oprávneným držiteľom práva osobného užívania pozemku parc. č. KN-C 3276/2. Zhodnými výpoveďami strán sporu aj svedkyne C. F. mal súd preukázané, že pozemok parc. č. KN 3276, z ktorého bol geometrickým plánom vytvorený pozemok parc. č. KN-C 3276/2, bol využívaný ako záhrada, a to tak žalobcom, ako aj jeho bratom, neb. C. F. a ich sestrou, neb. H. F.. Svedkyňa C. F. uviedla, že pozemok využívali spolu so svojím manželom ako záhradu, pozemok využíval, na základe ich súhlasu, aj žalobca, a to ako záhradu aj pasienok pre ovce. Žalobca však nepreukázal, že by pozemok, resp. jeho časť (podľa predloženého geometrického plánu parc. č. KN-C 3276/2) užíval výlučne sám, v domnení, že jemu výlučne prislúcha právo osobného užívania pozemku. Pozemok parc. č. KN-C 3276/1 nie je od pozemku parc. č KN-C 3276/2 oddelený žiadnym plotom, ktorý by vyznačoval hranicu jeho užívania. Pokiaľ sú na pozemku zábrany (podľa tvrdení svedkyne C. F. v hornej časti pozemku parc. č. KN-C 3276/1), nejedná sa o hranicu užívania pozemku, ale len o opatrenie proti vchádzaniu hospodárskych zvierat. Pokiaľ aj svedkyňa G. V. tvrdila, že pozemok do roku 2005 užíval žalobca, uvedené tvrdenie bolo v rozpore s tvrdením samotného žalobcu, ktorý uviedol, že pozemok užívali všetci súrodenci spoločne. Navyše, svedkyňa minimálne do roku 2005 navštevovala žalobcu len sporadicky a v dome nebývala. Svedok C. V. pripustil, že záhradu užívala aj sestra žalobcu. Podľa právneho názoru súdu, žalobca nebol ani dobromyseľný v tom, že by mu právo osobného užívania k uvedenému pozemku prislúchalo. Minimálne v roku 1976 v rámci dedičského konania po svojom otcovi O. F. nadobudol žalobca vedomosť, že pozemok parc. č. EN 3276 daroval jeho otec jeho bratovi C. F.. Už len samotná skutočnosť, že predmetom dedenia nebola ani časť pozemku parc. č. PK 3276, hoci žalobca tvrdil, že právo osobného užívania bolo zriadené len k časti pozemku parc. č. PK 3276, preukazuje, že žalobca mal vedomosť o scudzení pozemku parc. č. PK 3276 jeho otcom. Z identifikácie parciel, ktorá bola vyhotovená pre účely dedičského konania po O. F., jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. č. EN 3276 bol v tom čase zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX do výlučného vlastníctva C. F.. Vedomosť žalobcu o darovaní pozemku parc. č. PK 3276 O. F. C. F., potvrdila aj svedkyňa C. F.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo bez vplyvu na právne posúdenie veci vydanie stavebného a užívacieho povolenia na rodinný dom žalobcovi, na ktoré poukazoval jeho právny zástupca ako na úkony, preukazujúce dobromyseľnosť žalobcu, že mu právo osobného užívania pozemkov prislúcha. Už len okrajom súd uvádza, žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným pozemkom vydržaním, nakoľko nielenže pozemky nikdy výlučne sám neužíval, ale nepreukázal ani právny titul, na základe ktorého sa mal stať oprávneným držiteľom pozemkov (keďže do 1. 1. 1992 svoje užívacie právo odvodzoval len z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, teda mohol byť len detentorom, nie držiteľom pozemkov) a, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ani dobromyseľnosť držby. Súd priznal v konaní úspešnejším žalovaným pomernú časť náhrady trov konania. Vzhľadom na charakter požadovaného nároku, súd pri posudzovaní úspechu vo veci prihliadol k pomeru priznanej výmery pozemkov a výmery pozemkov, ku ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva. Úspech žalovaných v konaní predstavoval podľa výmery pozemkov 468,50 m2 (264 m2+169 m2+25,5 m2+10 m2), čo v percentuálnom vyjadrení činí 93 %, ich neúspech 35,50 m2 (25,5 m2+10 m2), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaných potom predstavoval 86 % (93 % - 7 %). Súd preto priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval, aby v odvolacom konaní odvolací súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/36/2012-211 zo dňa 12.4.2017, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá tak, že určí, že žalobca C. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. G., R. XXXX/X, je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v k.ú. M. G., a to parcely č. C-KN 3276/2 - záhrady o výmere 264 m2, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. 204-6+/2011, vyhotoveným dňa 22.7.2011 spoločnosťou GEODÉZIA Žilina a.s., HS 204, Kollárova 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 859 010, autorizačne overeným dňa 22.7.2011 Ing. C. L., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 27.7.2011 pod č. 577/11, z pôvodnej parcely č. C-KN 3276 - záhrady o výmere 506 m2 (diel 1), zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, v LV č. XXXX pre k.ú. a mesto M. G., ďalej - parcely č. C- KN 3278/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. 204-61/2011, vyhotoveným dňa 22.7.2011 spoločnosťou GEODÉZIA Žilina a.s., HS 204, Kollárova 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 859 010, autorizačne overeným dňa 22.7.2011 Ing. C. L., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 27.ý.2011 pod č. 577/11, z pôvodnej parcely č. C-KN 3278/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2 (diel 2), zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, v LV č. XXXX pre k.ú. a mesto M. G.. 3. Žalovaní 1/, 2/ navrhovali v odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, keď uviedli, že rozsudok bol vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy prvostupňový súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec správne posúdil podľa ustanovení, ktoré použil. 4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval. 5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalobca aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 11. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, keď na základe vykonaného dokazovania, najmä preskúmaním doložených písomných dokladov a výsluchom svedkov a účastníkov konania zistil, že nehnuteľnosti - pozemok KN-C p.č. 3278/24 k.ú. M. G. užívajú všetci účastníci predmetného sporu, čo potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi. Za túto nehnuteľnosť platia daň z nehnuteľnosti obidve strany sporu, a to každý za svoj vlastnícky podiel. Táto nehnuteľnosť neslúžila žalovaným len ako prechod na susediace nehnuteľnosti, ktorých sú žalovaní vlastníkmi, pretože žalovaní majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam aj z inej strany cez iný pozemok, ktorý je v ich vlastníctve. Pozemok KN-C p.č. 3278/2 k.p. M. G., vytvorený z KN-C p.č. 3276 k.ú. M. G. je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a žalobca ho využíval len s ich súhlasom, prípadne so súhlasom ich právneho predchodcu (brata žalobcu). Táto skutočnosť nebola spochybnená žalobcom ani vyvrátená žiadnymi vykonanými dôkazmi. Žalobca sa ani nesprával ako vlastník daného pozemku, nakoľko daň z nehnuteľnosti za pozemok KN-C p.č. 3276 k.ú. M. G. (z ktorého vznikla KN-C p.č. 3276/2), platia žalovaní a predtým ich právny predchodca. Žalobca žiadnym navrhnutým a vykonaným dôkazom nespochybnil vlastníctvo žalovaných k pozemku KN-C p.č. 3276 k.ú. M. G., pretože sám vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho otec daroval pozemky aj jeho bratovi (otcovi žalovaných), pričom žalovaní doložili kópie týchto darovacích zmlúv ako dôkaz do súdneho spisu. Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy a vyjadrenia žalovaných alebo ich právneho zástupcu, ktorý uviedol, že v danom prípade nie je možné využiť ani inštitút vydržania vlastníckeho práva pri zohľadnení všetkých skutočností, pretože nie je preukázaná doba výlučného užívania dotknutých vyššie uvedených nehnuteľností a viera v dobromyseľnosť, že užívané pozemky sú vlastníctvom žalobcu. Táto doba bola prerušená dedičskými rozhodnutiami uvedenými a doloženými ako dôkazy v súdnom spise, v ktorých ako účastník vystupoval žalobca a bol si vedomý toho, čo je predmetom dedičstva (nehnuteľnosť KN-C p.č. 3278/24 k.ú. M. G.), pretože pri dedičskom konaní bola vyhotovená aj identifikácia dedených nehnuteľností, z ktorej jasne vyplýva, o aké konkrétne nehnuteľnosti - pozemky sa jedná. 12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní odvolateľ (žalobca) úspešný nebol, teda plný úspech mala strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)