Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207643 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616207643.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpený spoločnosťou JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanej: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Kukuricášovou, s miestom výkonu činnosti W. I., U. X, o zaplatenie 1.036,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/109/2016-131 zo dňa 31.10.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. p o t v r d z u j e . Odvolanie žalobcu v časti proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a . Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43,57 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 91,58 %. 2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie rozhodoval spor na základe citovaných zákonných ustanovení a v intenciách unesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.08.2017, sp. zn. 11Co/185/2017 a opätovne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanou. Súd zisťoval, kedy mohol dodávateľ uplatniť právo na súde prvýkrát, pričom podľa vysloveného názoru krajského súdu týmto dňom je deň nasledujúci po skončení zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo presiahnuť 12 kalendárnych mesiacov. Ako vyplýva z cit. ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, kedy sa právo mohlo prvýkrát uplatniť na súde. Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu, či už objektívneho alebo subjektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Možnosť dôvodne podať návrh na súde nastáva splatnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Žalobca fakturoval žalovanej faktúrou č. 2421000730 zo dňa 23.01.2014, ktorá bola splatná dňa 11.02.2014, cenu dodaných služieb vo výške 1.094,54 eur za fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 18.04.2013. Podľa údajov detailného vyúčtovania tejto faktúry, uvedené fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 18.03.2013 bolo rozdelené na tri časti, a to na fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012, fakturačné obdobie od 01.01.2013 do 10.02.2013 a fakturačné obdobie od 11.02.2013 do 18.04.2013. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca takýmto spôsobom fakturoval spotrebu plynu žalovanej, nič mu nebránilo, aby po každom uvedenom období uskutočnil fakturáciu dodaného plynu, keď po každom uvedenom období bolo zrejmé, aká bola spotreba plynu na odbernom mieste. Žalobca však uskutočnil fakturáciu uvedených období naraz jedinou faktúrou a to až dňa 23.01.2014. Obrana žalobcu, že v zmysle záverov krajského súdu má potom nárok na pomernú časť fakturovanej sumy za obdobie každých 12 kalendárnych mesiacov, neobstojí. Súd nie je povinný vykonávať fakturáciu akoby za žalobcu (aby fakturačné obdobie nepresiahlo 12 kalendárnych mesiacov) a nemá preto oprávnenie zasahovať do fakturácie takým spôsobom, aby sám z jednej faktúry oddeľoval jednotlivé zúčtovacie obdobia tak, aby jedno zúčtovacie obdobie nepresiahlo najvyššiu prípustnú dĺžku. Súd nie je oprávnený skracovať, či predlžovať vyúčtovacie obdobia tak, aby de facto nahrádzal povinnosť žalobcu vykonávať fakturáciu v zmysle všeobecných obchodných podmienok za obdobie, ktoré nepresiahne 12 kalendárnych mesiacov. Pokiaľ žalobca fakturoval v iných časových úsekoch, fakturačných obdobiach kratších, či dlhších ako mal povinnosť, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu spotrebiteľovi. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí v pochybnostiach o ich obsahu zásadne výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Vyúčtovanie spotreby plynu za fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 18.04.2013 uskutočnil žalobca až faktúrou vystavenou dňa 23.01.2014, t. j. po viac ako ôsmych mesiacoch od skončenia fakturačného obdobia a to napriek tomu, že spotreba plynu na odbernom mieste u žalovanej podľa detailných údajov faktúry č. 2421000730, bola žalobcovi známa minimálne už po 31.12.2012 a po 10.02.2013, keď v detailnom vyúčtovaní žalobca uviedol konkrétnu výšku spotrebovaného plynu za uvedené obdobia. Nič mu preto nebránilo uskutočniť fakturáciu po každom tomto období, tak ako fakturačné obdobia sám vo faktúre č. 2421000730 rozdelil. Žalobcovi nič nebránilo uskutočniť fakturáciu kedykoľvek po 18.04.2013 a teda skôr než osem mesiacov po skončení vyúčtovacieho obdobia. Súd zároveň poznamenáva, že aj pokiaľ by prisvedčil argumentácii žalobcu, že fakturačné obdobie nemohlo presiahnuť 12 kalendárnych mesiacov a vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné pomerne vypočítať nárok žalobcu z faktúry č. 2421000730 za obdobia, ktoré nepresahujú 12 kalendárnych mesiacov, bolo zo strany žalobcu potrebné v tomto smere uskutočniť konkrétne procesné návrhy a navrhnúť súdu, akú presnú sumu žiada žalobca priznať. Súd nemôže nahrádzať aktivitu strán sporu a sám iniciatívne určovať o nároku v akej konkrétnej výške bude rozhodovať. V opačnom prípade by došlo k porušeniu rovnosti strán sporu. Súd prihliadajúc na vyslovený názor krajského súdu považoval za deň, kedy mohol žalobca uplatniť právo na súde prvýkrát deň nasledujúci po skončení zúčtovacieho obdobia, t. j. deň 19.04.2013. Žalobu podal žalobca na súd dňa 31.10.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vysloveného právneho názoru krajského súdu vyhodnotil vznesenú námietku premlčacia zo strany žalovanej ako dôvodnú a v časti o zaplatenie sumy 992,54 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania žalobu z dôvodu premlčaniu nároku zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspech žalovanej v tomto konaní je 95,79 % a jej neúspech, ktorý je úspechom žalobcu, je 4,21 % a ich vzájomný pomer je 91,58 %, v ktorej výške súd žalovanej priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, pričom výslovne uviedol, že sa odvoláva voči výrokom I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku za nedostatočné a nezrozumiteľné i napriek mnohým vyjadreniam, ktoré produkoval v konaní v súvislosti s preukázaním skutočnosti, že žalovaná odoberala plyn od žalobcu, resp. preukázaním stavu plynomeru, ako aj skutočnosťou, že nárok v čase podania žaloby nebol premlčaný. Konajúci súd žalobcovu argumentáciu nezohľadnil. Legitimita každého rozhodnutia v konaní pred súdom sa primárne prejavuje v jeho presvedčivom a dostatočnom odôvodnení. Pokiaľ v rozsudku absentuje dostatočné odôvodnenie, ide o rozhodnutie, ktoré je nelegitímne, ktoré bolo prijaté bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch a ako také je neobhájiteľné. Konajúci súd opomenul primárnu argumentáciu žalobcu v súvislosti s premlčaním produkovanú vo vyjadrení zo dňa 26.05.2017, ktorou uvádza, že pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je rozhodná splatnosť príslušnej faktúry, pretože až na základe tohto účtovného dokladu sa mohol žalobca voči žalovanej domáhať zaplatenia nedoplatku, ktorý bol zistený na základe údajov zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosti SPP distribúcia, a. s. Spoločnosť SPP distribúcia a. s. vykonáva na území Slovenskej republiky ako jediný prevádzkovateľ distribučnej siete odpočty, ktoré oznámi príslušným dodávateľom plynu. Následne dodávateľ plynu spracuje vyúčtovanie spotreby plynu a doručí odberateľovi vyúčtovaciu faktúru. Zároveň vo vyjadrení zo dňa 10.03.2017 žalobca uvádza, že dodávka plynu do odberného miesta prebiehala v období od 01.07.2012 do 28.03.2014. K odberu plynu dochádzalo až do ukončenia zmluvného vzťahu. Poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sa týka riadneho výkonu spravodlivosti. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci je odôvodnenie založené na nesprávnom skutkovom zistení. I napriek mnohým vysvetleniam žalobcu konajúci súd uvádza, že žaloba bola podaná na súde po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade je pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej lehoty rozhodná splatnosť príslušnej faktúry, pretože až na základe tohto účtovného dokladu sa mohol žalobca voči žalovanej domáhať zaplatenia nedoplatku. Vyúčtovanie odberu plynu sa podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. robí tak, že ho vykonáva dodávateľ plynu najmenej 1-krát ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej siete podľa § 56 ods. 4. Poukazuje na znenie § 56 ods. 4, ako aj § 57 ods. 4 citovanej vyhlášky. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorým je spoločnosť SPP distribúcia, a. s., nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku, ako to vyslovil konajúci súd vo svojom rozsudku skôr, než žalobca obdržal údaje od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré sa stali podkladom pre vyúčtovanie odberu plynu. Adekvátne však nie je ani to, že žalobcovi nebol priznaný nárok na zaplatenie faktúr vystavených za dodávku plynu žalovanej. V prípade, že žalobcovi nebude priznaný žiadne nárok za dodaný plyn, nastane situácia, že žalobca bude nespravodlivo ukrátený o plnenie, ktoré žalovanej poskytol, pretože k premlčaniu tohto nároku nedošlo a na strane druhej žalovaná bez relevantného dôvodu získa na úkor žalobcu prospech, ktorý nemusí vydať alebo zaň uhradiť náhradu. Toto nemôže byť súladné s ústavným princípom rovnosti v súdnych konaniach. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 1.036,11 eur. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu sa s odvolaním nestotožňuje. Poukazuje na svoju argumentáciu, že žalobca mohol a mal fakturáciu vykonať skôr, po uplynutí fakturačného obdobia. Súhlasí s argumentáciou súdu, že plynutie premlčacej lehoty začína momentom, kedy mohol žalovaný po prvýkrát uplatniť svoje právo, a to v tomto prípade nastalo nasledujúcim dňom po skončení fakturačného obdobia. Argumentáciu žalobcu, že odpočty odobratého plynu vykonával dodávateľsky SPP, a. s., Bratislava, považuje za účelovú, pretože odpočty plynu sa vykonávajú mesačne a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, kedy mu boli doručené odpočty a stav plynomeru na konkrétnom odbernom mieste. Pokiaľ žalobca cituje ustanovenia vyhlášky č. 24/2013 Z. z., žiadnym spôsobom nepreukazuje nesprávne skutkové zistenia a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci. Argumentáciu súdu považuje za správnu, dostatočnú, zrozumiteľnú, zákonnú a spravodlivú. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uvádza, že zotrváva na argumentoch, skutočnostiach a dôvodoch obsiahnutých v podanom odvolaní a žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, ako to žiada v podanom odvolaní. Pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je rozhodná splatnosť príslušnej faktúry, pretože až na základe tohto účtovného dokladu sa mohol voči žalovanému domáhať zistenia nedoplatku. Ak by pripustil správnosť záverov žalovaného, k zisteniu stavu meracieho zariadenia by muselo vždy prísť najneskôr v deň nasledujúci po uplynutí fakturačného obdobia. V rovnaký deň by musel prevádzkovateľ odovzdať zistené údaje príslušnému odberateľovi, ktorý by musel taktiež v rovnaký deň vykonať aj vystaviť faktúru. Dodržanie opísaného postupu je v praxi nemožné a takýto postup ani nevyplýva z príslušných právnych predpisov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že odpočty plynu sa vykonávajú raz mesačne, uvedený názor je nesprávny a nemá oporu v právnej úprave. 7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu udáva, že zotrváva na svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu zo dňa 14.12.2017. 8. Povinnosťou odvolacieho súdu skôr, ako pristúpi k meritórnemu prieskumu napadnutého rozsudku, je vyhodnotiť prípustnosť odvolania. 9. V zmysle ust. § 359 CSP odvolanie môže podať procesná strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 10. V zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 11. Odvolanie ako opravný prostriedok patrí iba tomu účastníkovi, ktorý bol rozhodnutím súdu dotknutý na svojich subjektívnych právach. Pokiaľ ide o výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, týmto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku. Týmto výrokom rozsudku bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené. Žalobca nie je subjektívne oprávneným účastníkom na podanie odvolania voči uvedenému výroku rozsudku, ktorým mu bolo vyhovené. Voči výroku I. rozsudku by mohla podať odvolanie iba žalovaná, ktorá odvolanie nepodala. V tejto časti potom odvolanie žalobcu, pokiaľ smeruje proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, je neprípustné a v tejto časti odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol. 12. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal rozsudok vo výrokoch II., III. v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 CSP, keď v tejto časti výrokov II. a III. je žalobca oprávneným subjektom na podanie odvolania. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 13. Rozsudok okresného súdu je vo výrokoch II., III. vecne správny. Okresný súd zistil dostatočne skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že je nepochybné, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Uvedené však neznamená právo na to, aby sa súd stotožnil s očakávaniami a výkladom práva strany sporu, právo na spravodlivý proces nemožno chápať ako právo na úspech v konaní. 15. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dostatočne, určito a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nárok žalobcu považoval za premlčaný. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP dostatočne uviedol, ako aplikoval príslušné ustanovenie zákona na zistený skutkový stav veci a akými úvahami sa pritom spravoval. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. 16. Odvolací súd poukazuje na svoje skôr vydané rozhodnutie, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/185/2017-116 zo dňa 22. augusta 2017, kde vyslovil právny názor ohľadom plynutia premlčacej lehoty, na ktorom zotrváva. 17. Ako to vyplýva z výslovnej dikcie ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Premlčacia doba je teda ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania. Ustanovená všeobecná premlčacia doba má objektívnu povahu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Objektívnou skutočnosťou ustanovenou zákonom pre začiatok plynutia premlčacej doby je „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde. Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu, či už subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Možnosť dôvodne podať návrh na súde vo väčšine prípadov nastáva zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. 19. Ak medzi stranami zmluvy niet inej dohody, splatnosť kúpnej ceny (za dodaný plyn) by mala nastať nasledujúci deň po odovzdaní tovaru. Vzhľadom však na komplikovanosť takejto platby sa z technických dôvodov odpočet poskytnutého plnenia vykonáva vo väčších časových obdobiach, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie. Naproti tomu odberateľ energie hradí, resp. má hradiť pravidelné preddavky za odobratý tovar (aj v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok to v danom prípade tak aj bolo). Podľa dohody účastníkov zmluvy, tak ako to vyplýva z bodu V. VOP, dodávky plynu odberateľovi - ceny, fakturácia a platobné podmienky, vyúčtovanie dodávky zemného plynu a distribučných služieb bude realizované dodávateľom odberateľovi v cenách platných v dobe dodávky zemného plynu raz za 12 mesiacov (ďalej len „zúčtovacie obdobie“), a to vystavením faktúry s náležitosťami podľa príslušných právnych predpisov. V danom prípade úprava v obchodných podmienkach zodpovedá aj dikcii § 23 ods. 5 zákona č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, ktorý stanovuje povinnosť dodávateľa vykonávať vyúčtovanie odberu plynu najmenej 1-krát ročne formou zúčtovacej faktúry. 20. V zmysle uvedeného nie je pre plynutie premlčacej doby rozhodné, kedy dodávateľ, t. j. žalobca vystavil vyúčtovaciu faktúru. Podstatné je, kedy ju mal a mohol vystaviť po prvýkrát, t. j. uplynutím zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo presiahnuť 12 mesiacov. Plynutie premlčacej doby predsa nemôže byť na svojvôli dodávateľa, ktorý by podľa vlastného rozhodnutia potom mohol vystaviť faktúru hocikedy, v extrémnom prípade po uplynutí 5, resp. 10 alebo viac rokov od uplynutia zúčtovacieho obdobia. Pre plynutie premlčacej doby preto nie je rozhodné, kedy dodávateľ plynu faktúru vystavil, ale kedy ju mal a mohol vystaviť, t. j. prvým dňom po uplynutí zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo prekročiť 12 kalendárnych mesiacov, tak ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ako aj dikcie zákona. 21. Odvolateľ vychádza z názoru, že plynutie premlčacej doby nastalo splatnosťou vystavenej faktúry tak, ako tento časový moment určil žalobca v postavení dodávateľa služby. S takýmto názorom sa však stotožniť nemožno. Žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol uskutočniť vyúčtovanie hocikedy po dodaní a samozrejme aj odpočte plnenia. Najneskôr to však mohol urobiť raz za 12 kalendárnych mesiacov. Pokiaľ nepristúpil k vyúčtovaniu minimálne raz za 12 kalendárnych mesiacov, hoci tak mohol urobiť, nastala splatnosť plnenia a začala plynúť premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby má totiž objektívny charakter a nemôže byť závislé na rozhodnutí dodávateľa, kedy sa rozhodne vystaviť faktúru a určiť jej splatnosť. 22. V zásade vyúčtovacie obdobie určuje žalobca. Zákon mu však dáva mantinely, keď stanovuje, že toto vyúčtovacie obdobie nemôže prekročiť 12 kalendárnych mesiacov. Pokiaľ ide o vyúčtovanú sumu 1.094,54 eur, ide o plnenie za obdobie od 01.07.2012 do 18.04.2013. Žalobca tak sám určil vyúčtovacie obdobie, ktoré v danom prípade nepresiahlo 12 kalendárnych mesiacov (ďalšie vyúčtovacie obdobie bolo od 02.03.2013 do 01.03.2014). Žalobca toto obdobie rozčlenil, a to na obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 10.02.2013, od 11.02.2013 do 18.04.2013 podľa toho, ku ktorému obdobiu bol urobený odpočet meracieho zariadenia. Pokiaľ však došlo k odpočtu za posledné uvedené obdobie 18.04.2013, už týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 18.04.2016. Žaloba pritom v tejto lehote podaná nebola, bola podaná až 31.10.2016 po uplynutí premlčacej doby. 23. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Povinná vzniesla námietku premlčania, pričom dôsledkom tejto námietky premlčania je, že nárok, ktorý síce existuje ako naturálna obligácia, nemôže byť žalobcovi v súdnom konaní priznaný. 24. Pokiaľ žalobca argumentuje technickou neuskutočniteľnosťou odpočtu merania plynu, ktorý zabezpečoval subdodávateľsky (odoslanie údajov a následné vystavenie faktúry), v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že k odpisu stavu zariadenia došlo práve dňom 18.04.2013, teda už v tento deň bol alebo mohol byť žalobcovi a jeho zmluvnému partnerovi stav odobratého plynu, ktorý bol základom pre vyúčtovanie, známy. Od tejto doby, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz, mal žalobca 3-ročnú lehotu na vystavenie vyúčtovacej faktúry a vymáhanie plnenia od žalovanej, vrátane podania žaloby na súd v prípade neuhradenia požadovanej sumy. Žalobca však v priebehu tejto 3-ročnej lehoty nekonal. Žaloba bola podaná na súd až po uplynutí premlčacej doby, čo sa v dôsledku vznesenej námietky premlčania muselo prejaviť zamietnutím žaloby. 25. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil. 26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, preto jej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)