Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200048 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617200048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu B. C. - G., G. XXX/X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: otca Ing. C. T., nar. XX.XX.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu P. Y. - T., C. A. XXX/X, okres X. L. Y., zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen 960 01, IČO: 50 49 29 34 a matky Ing. T. G., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu B. C. - G., G. XXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom N. XXX, B. C., v konaní o výkone rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/2/2017-675 zo dňa 30.05.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. zveril maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého S. T. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Podľa výroku III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. T. po 100,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky dieťaťa, počnúc od 03.01.2017 s tým, že zameškané výživné od 03.01.2017 do 31.05.2018 vo výške 1.693,55 eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 100,- eur, spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca, v ktorom bude otcovi doručený rozsudok, pod podmienkou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas. Výrokom IV. rozhodol o oprávnení otca stýkať sa s maloletým S. T. tak, že: každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 17.15 hod. do nedele do 19.00 hod.; počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17.15 hod. do 27.12. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 17.15 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúceho Veľký piatok od 17.15 hod. do utorka nasledujúcom po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod.; počas jarných školských prázdnin pre Žilinský samosprávny kraj každý párny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej začiatku školských prázdnin od 17.15 hod. do nedele posledného dňa školských prázdnin do 19.00 hod.; počas letných školských prázdnin od 01.07. od 17.15 hod. do 16.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 17.15 hod. do 16.08. do 19.00 hod. s tým, že matka odovzdá maloletého na styk otcovi v mieste svojho bydliska a otec prevezme maloletého v mieste bydliska matky. Po skončení styku otec maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky. Výrokom V. rozhodol tak, že matka maloletého je povinná informovať otca písomne alebo elektronicky (napríklad mailom, sms) vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku, najmä o zdravotnom stave maloletého, osobe ošetrujúceho lekára maloletého, mieste a čase vyšetrení maloletého; vzdelávacom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, výletoch, pobytoch a exkurziách organizovaných týmto zariadením, o vycestovaní do zahraničia, mieste a dĺžke pobytu maloletého v zahraničí. Výrokom VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrh matky o úpravu výkonu práv a povinností súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. 3. Podľa súdu prvej inštancie, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo mal súd preukázané nasledovné. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, odbor poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ ČVS: ORPZ-LM-OPP3-P-449/2017 potvrdilo, že V. G., nar. XX.XX.XXXX (starý otec maloletého zo strany matky) urobil ústne oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti Ing. C. T., ktorý mal dňa 19.08.2017 okolo 16.00 hod. v mieste bydliska matky pri preberaní syna od matky po naložení maloletého do auta nadávať starému otcovi maloletého do „G. úchylných svíň, do dementných úchylov, čo trtká malé deti“ a iné, ktoré si nezapamätal v prítomnosti ďalších piatich či šiestich ľudí (č. l. 325). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru oznámilo na výzvu súdu, že uznesením zo dňa 12.04.2018 ČVS: ORP-153/OO-LM-2018 bolo začaté trestné stíhanie a stíhanie otca maloletého dieťaťa za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, lebo mal dlhodobo prenasledovať matku maloletého dieťaťa tak, že od mesiaca február 2017 jej sústavne posielal emaily z emailovej adresy na jej emailovú adresu vulgárneho a ponižujúceho charakteru. Napríklad 29.06. 2017 o 22.00 hod. „Si rada, že nemôžem počuť S.? Ty hovädo skurvené debilné! Raz ti to ten chlapec spočíta ty kurva s natrhnutou riťou, usmievaš sa ako tvoja debilná matka, vy kreatúry úchylné“ a dňa 13.07.2017 v čase o 20.23 hod. zaslal email s textom „Vysvecuješ S. lampou proti duchom. Či si s ňou svietiš do riti? Debilný retard sídliskový“. A za uvedené obdobie jej Ing. C. T. poslal minimálne 122 emailov: Vo februári 2017 - 8 emailov, v marci 2017 - 2 emaily, v júni 2017 - 10 emailov, v júli 2017 - 18 emailov, v auguste 2017 - 9 emailov, v decembri 2017 - 17 emailov, v októbri 2017 - 14 emailov, v novembri 2017 - 5 emailov, v decembri 2017 - 8 emailov, v januári 2018 - 14 emailov, vo februári 2018 - 17 emailov, zo svojho telefónneho čísla posielal SMS správy na telefónne číslo matky maloletého vulgárneho a ponižujúceho charakteru, napríklad 23.02.2017 o 18.43 hod. „Ste zdochnuté svinské G. svine“, dňa 25.02.2017 o 13.45 hod. „nech ťa pojebe ten dement, natrhne ti riť a ty skapeš na otravu krvi. Ak si do rána ešte nezdochla sviňa debilná“. A za uvedené obdobie otec maloletého zaslal minimálne 67 SMS správ (23.02.2017 - 6 SMS správ, 24.02.2017 - 8 SMS správ, 25.02.2017 - 4 SMS správy, 26.02.2017 - 6 SMS správ, 27.02.2017 - 1 SMS správu, 06.03.2017 - 1 SMS správu, 17.03.2017 - 1 SMS správu, atď. až do 11.02.2018, čím podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života matky maloletého dieťaťa tým, že ju kontaktoval prostredníctvom emailov a SMS správ proti jej vôli. Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 03.03.2017 ČVS: ORP-160/OO-LM-2017 začal trestné stíhanie a stíhať otca maloletého dieťaťa za pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 23.02.2017 približne o 16.00 hod. na autobusovom nástupišti v Banskej Bystrici sa vyhrážal matke dieťaťa, jej matke S. G. a jej otcovi Ing. V. G., PhD. tak, že matku maloletého zabije, že zabije aj jej matku a otcovi ublíži. Následne sa 23.02.2017 telefonicky vyhrážal matke maloletého dieťaťa počas cesty z Banskej Bystrice do B. C. „Tak ti tam takú jebnem, že sa zosypeš ty krava vyjebaná“, „ťa zabije ty piča, zabijem ťa“, ďalej matke maloletého, starej matke maloletého a starému otcovi maloletého z matkinej strany tým spôsobom „aj s tvojou matkou pojebanou, tú raz zabijem, do piči, tú sviňu pojebanú“, „je to sviňa, ktorú treba zajebať sekerou do hlavy a zakopať, treba jej odkopnúť tú sprostú hlavu pojebanú“, „bodaj by ste zdochli vy kurvy sprosté pojebané G., do piči, zabijem vás, kurva, motykou do hlavy“ „a povedz otcovi, že ho, im prídem najebať, tým tvojím sprostým rodičom, tým pojebancom skurveným“, čím vzbudil u matky maloletého dieťaťa dôvodnú obavu o zdravie a život; dňa 28.02.2017 v dopoludňajších hodinách sa telefonicky vyhrážal Ing. T. G., ktorá sa v tom čase nachádzala na Q. č. XXX/X v B. C. tým spôsobom, že jej povedal „Veď tebe treba odjebať tú hlavu krepú, ty piča debilná, „A nabudúce keď ťa stretnem tak ťa zabijem ty piča“, ako aj to, že ju fyzicky napadne „Ešte ťa ja raz napadnem fyzicky a uvidíš čo sa bude diať ty piča“, čím týmto konaním vzbudil u matky maloletého dôvodnú obavu o zdravie a život (č. l. 646 - 647). Orgán činný v trestnom konaní pripojil zápisnice výsluchu obvineného i poškodených (svedkov). Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/42/2018, ktorý bol k termínu pojednávania 21.05.2018 pripojený k spisu a následne hneď vylúčený, keďže ide o neskončenú vec súd zistil, že dňa 18.04.2018 bola na Okresnom súde Liptovský Mikuláš podaná obžaloba na obvineného Ing. C. T. (otca maloletého dieťaťa) za prečin ublíženia na zdraví podľa § 166 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v štádiu dokonaného trestného činu a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/, písm. e/ Trestného zákona v štádiu dokonaného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 15.02.2018 okolo 17.00 hod. v B. C. pred bytovým domom č. XXX na ulici G., kde sa S. G. spoločne so svojou dcérou Ing. T. G. a svojím vnukom S. T. prechádzali a čakali na obvineného, aby mu odovzdali maloletého syna, tento po svojom príchode pred bytovým domom udrel čelom do oblasti hlavy nad pravé oko S. G. a súčasne ju obidvoma rukami strčil do hrude, následkom čoho spadla na zem, čím jej spôsobil pomliaždenie mäkkých časti okolo pravého oka, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu krčnej chrbtice ľahkého stupňa a pomliaždenie mäkkých častí krížovej oblasti, čo ju obmedzovalo o obvyklom spôsobe života po dobu minimálne 10 dní (kópia obžaloby je v spise na č. l. 662). V spise je pripojený koncept - rovnopis vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-118/OO-LM-2018 v tejto veci. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie najmä znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých Mgr. Slávky Jašekovej č. 1/2018 (č. l. 540 - 587) súdna znalkyňa vyšetrila osobnostnú štruktúru rodičov so zameraním na posúdenie ich schopností vychovávať maloletého, najmä vytvárať stabilné citové väzby a prostredie, schopnosť empatie, komunikačnú schopnosť, znášanie záťažových situácií a riešenie konfliktných situácií. Podľa záverov znaleckého posudku je matka maloletého zo širšieho hľadiska schopná vychovávať maloletého. Syn má rada a v rámci svojich schopností sa snaží zabezpečiť mu stabilné výchovné prostredie. Vzhľadom k nižšej sociálnej zrelosti nemusí vždy primerane reagovať na jeho citové potreby, respektíve nemusí im vždy dobre rozumieť. Potreby dieťaťa si môže zamieňať s vlastnými potrebami. Tendenciu k negatívnemu ovplyvňovaniu syna voči otcovi znalkyňa priamo nespozorovala. Dieťa však citlivo vníma aj neverbálne nevedomé signály matky a jej rodiny a tak sa v aktuálnej situácii sporu o rodičovské práva v období, keď je s matkou maloletý snaží otca vytesniť. Matka má skôr emócie navonok neprejavovať a potláčať ich. Matka sa konfliktné situácie snaží riešiť prostredníctvom logických stratégií a pokiaľ zlyhávajú, môže mať tendenciu unikať im. Spor o rodičovské práva vníma viac zo svojho uhla pohľadu. Aktuálna úroveň rozumových schopností spadá do pásma nadpriemeru, v štruktúre inteligencie u nej prevládajú neverbálne zložky. Osobnosť matky bola hodnotená ako akcentovaná a vývinovo menej zrelá. Aj otec maloletého je zo širšieho hľadiska schopný vychovávať maloletého. Syna má rád a snaží sa mu vytvárať v rámci svojich schopností a osobnostnej výbavy výchovné prostredie, ktoré považuje za najlepšie. U otca boli zistené narcistické črty, preto môže mať problémy s vytváraním stabilných citových väzieb. Otec sa dokáže správa príjemne, spoločensky, milo, pokiaľ mu okolie prejavuje náklonnosť. To platí v prípade maloletého aktuálne, pretože otca má rád a snaží sa správať tak, aby dostával od otca pozitívne posilnenia. Keď vo vzťahu s druhými otec nedokáže získať potvrdenie sebahodnoty, môže sa správať necitlivo, egocentricky, impulzívne. Aktuálne vo vzťahu k synovi takéto správanie znalkyňa nepredpokladá, nemožno ho vylúčiť v neskoršom veku, keď dieťa začne výraznejšie prejavovať svoju individualitu. Otec je viac zaujatý vlastnými potrebami a vlastnou integritou a potreby dieťaťa môže vnímať cez seba alebo si ich zamieňa so svojimi potrebami. Frustračná tolerancia otca je nižšia (v situáciách, keď sa musí vyrovnať s neúspechom a s odmietaním). V aktuálnej situácii sa javí otec ako ten, čo vyhrocuje celú situáciu nevhodnou komunikáciou. Prežíva výrazné sklamanie z rozpadu partnerského vzťahu. Otec prejavuje nedostatočnú kontrolu svojich afektov, čo je možné najvýraznejšie pozorovať z emailovej komunikácie s matkou maloletého. Otec emočne nezvláda situáciu odchodu matky maloletého zo spoločnej domácnosti a tým obmedzenie kontaktu so synom. Nedokáže ovládať svoje emocionálne impulzy voči matke, neovláda prejavy svojich afektov a správa sa verbálne agresívne. Zrelá osobnosť, aj keď je nahnevaná dokáže primerane vyberať prostriedky, akými svoj hnev publikuje bez toho, aby zasahovala do seba hodnoty druhý ľudí. Takýto spôsob komunikácie otca poukazuje na to, že matku dieťaťa dehonestuje a nerešpektuje ako človeka (napriek svojim vyhláseniam pred súdom). U otca je zosilnený objektívny mechanizmus projekcie, ktorým presúva nevedomý pocit vlastného zlyhania a viny na okolie, konkrétne na matku a jej rodinu. Vlastné nevhodné vulgárne agresívne prejavy má sklon obraňovať vývinovo nezrelými mechanizmami a to racionalizáciou (snaží sa dokázať, že príčina jeho správania je v matke) a bagatelizáciou (znižovaním závažnosti takejto komunikácie s matkou). Otec si plne neuvedomuje, že takýmto spôsobom komunikácie s matkou nemôže očakávať, že s ním bude ochotná vstupovať do komunikácie a kontaktov. Neuvedomuje si, že svojím správaním tlačí matku k obranným stratégiám a snahe vyhýbať sa mu. Podobne, ak takto komunikuje pred maloletým, nevedome ho núti, aby syn aspoň v jeho prítomnosti matku vytesňoval alebo ju tiež hodnotil negatívne, ak si chce s otcom zachovať priaznivý vzťah. Úroveň rozumových schopností otca spadá do pásma priemeru. K realite otec pristupuje prostredníctvom primárne prostredníctvom emócií na úkor logického myslenia. U otca ani u matky neboli zistené známky svedčiace o závažnej duševnej poruche. Osobnosť otca dieťaťa je akcentovaná a vývinovo nezrelá. Maloletý S. T. je dieťa predškolského veku. Na znalkyňu pôsobil ustráchane (rovnako v prítomnosti matky ako aj otca), čo je vysoko pravdepodobne dôsledok citovo preťažujúcej situácie. Maloletý sa o sebe miestami vyjadroval v tretej osobe, dostával sa výraznejšie do stavu regresu, ktorým deti reagujú na situácie, ktorým nerozumejú a ktoré v nich provokujú náraz úzkosti alebo pocit nebezpečenstva. Nebolo možné jednoznačne určiť, či maloletý preferuje jedného rodiča viac alebo menej. Podľa výsledkov vyšetrenia sa to javí tak, že maloletý má rád obidvoch rodičov, hľadal u nich útočisko v neistej situácii, vyhľadával s nimi očný kontakt, túlil sa k nim. Obaja rodičia rozdielne reagujú na takéto prejavy. Obaja sa ho snažili uspokojiť a povzbudzovať. Otec to robil viac direktívne, pomáhal synovi prostredníctvom odpútania pozornosti, matka bola pasívnejšia, skôr čakala ako bude reagovať syn, poskytovala mu podporu, v spolupráci ho povzbudzovala menej direktívne. Rozdielnosť rodičovských pováh môže byť na osoh maloletému, ak by sa rodičia dokázali dohodnúť v starostlivosti o neho. Spor rodičov maloletý ťažko znáša, nedokáže si medzi nimi vybrať, lebo má rád obidvoch a môže sa cítiť byť vinný za ich rozchod. Pred otcom sa snaží vytesniť matku a pred matkou sa snaží vytesniť otca. Robí to preto, aby sa vedel vyznať v situácii, ktorá je pre neho zložitá, aby si urobil jednoduchšou. Ide o adaptabilnú stratégiu, ktorá ak by pretrvala do vyššieho veku mohla by dať základe pre menšiu schopnosť sociálneho fungovania. Ak budú medzi rodičmi prevládať nepriateľské postoje a rodičia budú v očiach dieťaťa budú mať negatívny obraz o tom druhom je možné, že sa maloletý nenaučí vnímať druhých ľudí ako integrované bytosti s dobrými aj zlými vlastnosťami, čo neskôr môže poškodiť jeho schopnosť vytvárať a udržovať zmysluplné medziľudské vzťahy. Znalkyňa uviedla, že nie je možné jednoznačne určiť, ktorý z rodičov má lepšie a ktorý horšie výchovné predpoklady, lebo obaja rodičia majú v tomto ohľade medzery (aby sa dalo hovoriť o ideálnej výchovnej spôsobilosti). Osobnostné nastavenie je rozdielne. Matka je sociálne stiahnutá, navonok menej prejavujúca emócie. Otec je extrovertný, emočne výraznejší ale aj direktívnejší a aktívnejšie hájaci vlastné záujmy. Ak by sa rodičia dohodli, každý z nich by mohol ponúknuť v rámci osobného nastavenia synovi niečo iné. Každé dieťa má právo vytvoriť si vlastný názor na rodiča bez ovplyvňovania. Syn je situáciou preťažený, nerozumie rodičovským sporom, má obidvoch rodičov rád a podvedome túži, aby boli všetci spolu. Znalkyňa sa priklonila k možnosti aktuálne zveriť maloletého do starostlivosti matky (vzhľadom na výrazne hostilne nastavenú komunikáciu otca voči matke, po zvážení všetkých dostupných informácií). Vzhľadom na vývoj situácie a malú ochotu matky komunikovať s otcom je riziko, že by mohla komunikáciu s otcom výrazne porušiť a otec by tak vytváral väčšie tlaky nielen na matku ale aj na dieťa. Znalec odporučil stanoviť matke povinnosť v pravidelných intervaloch informovať otca o maloletom dieťati (nielen o zdravotných problémoch, o jeho úspechoch, trávení času a podobne). Otec by mal mať zachovaný styk v rozsahu minimálne každý druhý víkend od piatku do nedele a počas prázdnin a sviatkov rovnakým dielom ako matka. V prípade ak by dieťa bolo zverené otcovi existuje riziko, že by sa mohol snažiť dieťa negatívne manipulovať voči matke a jej rodine, čo by malo v budúcnosti za následok neurotizáciu dieťaťa. Znalkyňa uviedla, že ak by predmetom skúmania (vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti) bol iba vzťah maloletého k obom rodičom a vzťah rodičov k svojmu synovi, pre maloletého by mohla byť najvhodnejšia (nie najideálnejšia) striedavá osobná starostlivosť. Čo zahŕňa nielen striedanie rodičov a bývania a predškolského zariadenia a neskôr školy. Nevyhnutnou podmienkou je, aby boli rodičia schopní a ochotní medzi sebou bez invektív, hostility a agresivity komunikovať v súlade s potrebami dieťaťa. Toho otec aktuálne nie je schopný a matka nie je ku komunikácii s otcom ochotná. Ak sa budúcnosti komunikácia medzi rodičmi zlepší, čomu môže napomôcť aj mediácia prípadne individuálna psychoterapia obidvoch rodičov, mohol by byť maloletý v striedavej forme starostlivosti. Obaja rodičia majú obmedzenú schopnosť získať nadhľad na vlastné správanie, čo oslabuje ich výchovnú spôsobilosť a znalkyňa odporučila obidvom vyhľadať odbornú pomoc nie jednorazového charakteru ale vo forme dlhodobejšieho poradenstva alebo terapie. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že zveril maloletého do starostlivosti matky, ktorá sa ku dňu rozhodovania súdu javí vhodnejšia na výchovu dieťaťa s prihliadnutím na potreby dieťaťa a osobnostnú štruktúru obidvoch rodičov a jej dôsledky na výchovu maloletého. Súd nemal pochybnosti, že otec a matka sa dokážu o maloletého každý z nich svojím spôsobom postarať. Maloletý je dieťa predškolského veku a má silný citový vzťah k obidvom rodičom. Nebolo preukázané, že by sa otec aktuálne správal k maloletému nevhodne v zmysle použitia agresivity (verbálnej, či brachiálnej). Rovnaký záver nebolo možné vyvodiť vo vzťahu k matke maloletého dieťaťa a príbuzným matky maloletého dieťaťa. Aj keď sa na každého hľadí ako na nevinného, kým nie je právoplatne odsúdený (uznaný za vinného), otec je dôvodne podozrivý z ublíženia na zdraví, výtržníctva, nebezpečného prenasledovania a nebezpečného vyhrážania (voči matke maloletého a starým rodičom zo strany matky maloletého). Znalkyňa podľa súdu prvej inštancie upozornila na možnosť prípadného prejavu vzdoru u maloletého v budúcnosti, keďže otec je osoba s črtami narcizmu a nedokáže spracovať odpor. Ani jeden z rodičov nepredstavuje ideálny model starostlivosti a výchovy, hoci každý z nich sa o maloletého dokáže postarať. Je potrebné, aby bol zachovaný výchovný vplyv obidvoch rodičov, aktuálne s prevažujúcim výchovným vplyvom matky, čo je možné zabezpečiť úpravou styku otca s dieťaťom. Preto súd určil širší rozsah styku otca s dieťaťom (tak ako je uvedené vo výroku rozsudku) zohľadňujúc, že maloletý je predškolák, ktorý má v čase rozhodovania súdu štyri roky. Nie je na ujmu dieťaťa, ak vynechá dva dni v mesiaci pri návšteve predškolského zariadenia. S prihliadnutím na vek dieťaťa súd maloletého nevypočúval (už u znalkyne bol vystrašený), aby nebol zbytočne vystavovaný stresu. Striedavej starostlivosti bráni najmä zlý vzťah rodičov, ktorý zo strany otca presiahol spoločensky prípustné hranice bežného partnerského konfliktu, či komunikačných problémov, ktoré je možné očakávať po ukončení vzťahu. Pri takejto intenzite konfliktného správania jedného z rodičov nebolo možné vylúčiť jeho vplyv na dieťa, keďže už v súčasnosti sa to prejavovalo vytesňovaním jedného z rodičov v prítomnosti druhého rodiča, čo môže viesť v budúcnosti k neurotizácii dieťaťa a negatívne vplývať na jeho zdravý duševný vývoj. Výchovný vplyv otca a budovanie vzťahu maloletého k otcovi bude zachovaný širšou úpravou styku otca s dieťaťom. Nebol dôvod, aby súd vo výroku rozsudku rozhodoval o odovzdávaní a preberaní maloletého inými osobami ako matkou (starými rodičmi zo strany matky maloletého), ktorí neboli účastníkmi súdneho konania a navyše sú v konfliktnom vzťahu s otcom dieťaťa. Podľa súdu prvej inštancie je povinnosťou matky zabezpečiť odovzdávanie a preberanie dieťaťa prispôsobením pracovných povinností. Odovzdávanie a preberanie dieťaťa pri úprave styku je vecou rodičov maloletého dieťaťa a nie je dôvod, aby maloleté dieťa už z rozhodnutia súdu preberali a odovzdávali iné osoby ako matka. Povinnosť informovať druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti vyplýva priamo zo zákona a je súčasťou rodičovských práv a povinností o výkone, ktorých súd rozhoduje v tomto konaní. Uloženie povinnosti informovať druhého rodiča každý druhý deň je šikanózne a v praktickom živote nerealizovateľné. Keďže dieťa bolo zverené matke s tým, že bol upravený pomerne široký styk otca s dieťaťom bežné informácie môže otec získavať pri odovzdávaní dieťaťa, v komunikácii s dieťaťom primerane jeho veku. Matka je však povinná informovať otca najmä o závažných skutočnostiach, najmä ochorení dieťaťa, okolnosti dôležité v predprimárnom vzdelávaní ako aj v primárnom vzdelávaní po nástupe do školy. Rodičovské práva otca nie sú rozhodnutím o osobnej starostlivosti obmedzené. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že otec sa môže priamo obracať na ošetrujúcich lekárov dieťaťa, zdravotnícke zariadenia, predškolské zariadenia, či v budúcnosti školu. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Konanie na súde sa začalo dňa 03.01.2017. Matka žiadala výživné odo dňa začatia konania na súde. Otec maloletého bol od 16.11.2015 do 13.03.2017 zamestnancom obchodnej spoločnosti SOLHE s.r.o. a od 01.10.2017 zamestnancom obchodnej spoločnosti ARCUS s.r.o. Od januára 2017 do marca 2017 nemal žiadnu mzdu. Jeho čistý priemerný mesačný príjem od obchodnej spoločnosti ARCUS s.r.o. bol 86,60 eur mesačne. V obchodnej spoločnosti SOLHE s.r.o. bol otec maloletého konateľom v období od 23.09.2015 do 13.03.2017 a matka maloletého bola jediná spoločníčka od 23.09.2015 do 13.03.2017. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen oznámil, že obchodná spoločnosť SOLHE s.r.o. podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 vo výške daňovej licencie 243,32 eur. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen oznámili súdu, že C. T. za zdaňovacie obdobie roku 2015 a 2016 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti CNJU - ekonomika s.r.o. so sídlom vo Zvolene, IČO: 36 621 693 - účtovná spoločnosť poberal otec maloletého dieťaťa odmenu konateľa od apríla 2016 po august 2016 vo výške 171,47 eur, v septembri 2016 vo výške 172,68 eur, od októbra 2010 do marca 2017 vo výške 43,30 eur (netto). Otec maloletého dieťaťa uvádzal, že založil pred mesiacom obchodnú spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Otec dieťaťa vypovedal, že z predchádzajúceho podnikania má úspory okolo 15.000,- eur. Matka maloletého poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa za obdobie od 01.04.2014 do 30.04.2017 - výška rodičovského príspevku v roku 2017 bola 203,20 eur a od 05/2017 bola 213,20 eur a prídavky na dieťa - výška prídavku na dieťa bola v roku 2017 vo výške 23,52 eur (aktuálne v roku 2018 je 23,68 eur). Matka maloletého je od 02.01.2018 zamestnaná v obchodnej spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. a jej čistý priemerný mesačný príjem je 567,41 eur. Súd prihliadol na možnosti a schopnosti rodičov a určil výživné na maloletého primerané potrebám dieťaťa predškolského veku vo výške 100,- eur mesačne od začatia konania 03.01.2017. V čase začatia konania nežili rodičia v spoločnej domácnosti. Prevažnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka (v tom čase na rodičovskej dovolenke) a zdrojom konfliktov medzi rodičmi bola neschopnosť sa dohodnúť a dodržiavať dohody o starostlivosti k dieťaťu. Vyššie uvedené viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia (vykonateľné doručením), ktorým bolo uložené otcovi odovzdať dieťa matke, s dočasnou úpravou styku (počas nepárnych víkendov). Otec neprispieval na výživu maloletého. Tvrdil, že plnil vyživovaciu povinnosť kupovaním vecí dieťaťu, osobnou starostlivosťou a dovolenkou maloletého v cudzine. Otec dieťaťa je vysokoškolsky vzdelaný, sám uvádzal, že ovláda niekoľko svetových jazykov. V období, keď nepodnikal neprihlásil sa na úrade práce; dočasne sa zamestnal a výška jeho odmeny nedosahovala ani minimálnu mzdu. Mohol si to dovoliť, lebo žil z úspor tvrdených vo výške 15.000,- eur. Možnosti a schopnosti otca mu umožňujú platiť súdom určené výživné. Otec býva v rodinnom dome, ktorý patrí jeho plnoletému synovi, mesačné náklady na bývanie v dome sú 150,- eur (z toho elektrika 110,- eur, ostatné internet a televízia). Používa motorové vozidlo jeho mamy. Matka býva v byte s dieťaťom, náklady na bývanie sú 140,- eur mesačne. Náklady na dochádzanie do práce má okolo 25,- eur mesačne. Má príjem z nájmu pozemkov 34,- eur ročne. Maloletý navštevuje materskú školu, mesačné náklady v materskej škole (školné a stravné) sú okolo 40,- eur. V období rodičovskej dovolenky matky a po jej skončení, kým sa zamestnala bol jej príjem taký nízky, že ani pomer osobnej starostlivosti otca (od 03.01.2017) nie je dôvodom na neurčenie výživného prípadne nižšieho výživného. V období, keď sa matka zamestnala stúpol jej príjem a nie je dôvod určovať vyššie výživné ako 100,- eur mesačne (čo predstavuje priemerne na deň 3,28 eur). Výživné má spotrebný charakter a slúži na uspokojovanie základných životných potrieb (stravovanie, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie) a ostatných potrieb pre zdravý vývoj dieťaťa (spoločenské aktivity - kultúra, šport, záujmová činnosť a pod.). Súd prvej inštancie na strane otca zohľadnil, že má záujem o dieťa, počas pobytu dieťaťa u neho zabezpečuje všetky jeho potreby a znáša náklady úpravy styku (cestovné výdavky). Otcovi vzniklo zameškané výživné od 03.01.2017 do 31.05.2018 (/100 : 31/ x 29 = 93,55 ; 11 x 100 = 1.100; 5 x 100 = 500) 1.693,55 eur. Súd povolil otcovi mesačné splátky zameškaného výživného po 100,- eur mesačne, pod podmienkou straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 52, § 57 CMP). 4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý namietal výrok III. s tým, že nesúhlasí s platením výživného vo výške 100,- eur mesačne, ako aj zameškaného výživného. Poukázal na to, že v jeho možnostiach je platiť výživné vo výške 60,- eur s tým, že zameškané výživné súd neurčí. Okrem toho napadol výrok V. o informačnej povinnosti na frekvenciu 1-krát týždenne. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a následne nesprávne právne posúdil výšku výživného, ktorá nie je adekvátna polovici preukázaných výdavkov na maloleté dieťa zo strany matky a rozsahu širšej úpravy styku súdom do budúcna. Rozsah styku by mal byť zohľadnený vo výške výživného, k čomu nedošlo. Výdavky matka nepreukázala listinnými dôkazmi, čím sú nevierohodné. Výška výživného nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam až do času, kým sa nezastabilizuje jeho nové podnikanie. Poukázal na to, že matka po rozchode previedla jeho obchodný podiel na tretiu osobu a odvolala ho z funkcie konateľa. Poukázal tiež na to, že má vyššie výdavky spojené s prevozom a odvozom syna do Mikuláša, čo by sa malo premietnuť do výšky výživného. Ďalej uviedol, že súd nebral do úvahy, že platba za výdavky na byt matky je vykonávaná starou matkou, pričom matka nekupuje žiadne oblečenie a ak áno, tak len použité veci a nebola so synom ani na dovolenke. Na plnení vyživovacej povinnosti sa podieľal osobnou opaterou syna, ako aj nákupom vecných plnení - hračiek, oblečenia, výletov, dovolenky. Podľa otca miesto odovzdávania maloletého syna by malo byť upravené tak, aby sa prevzatie syna matkou realizovalo v mieste bydliska otca. Nad rámec dôvodov uviedol, že boli dané skutkové aj právne dôvody na nariadenie striedavej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a komentár k Zákonu o rodine. 5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka tak, že pokladá rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. S odvolacími dôvodmi otca nesúhlasí. Okrem toho uviedla, že pokiaľ otec namieta, že listinnými dôkazmi nepreukázala, ale iba ústne deklarovala výdavky, je potrebné uviesť, že otec maloletého ani jeden z ňou uvádzaných výdavkov v konaní nenamietal a nerozporoval. Pokiaľ otec disponuje úsporami v hodnote 15.000,- eur, táto suma mu umožňuje platiť určené výživné do doby, kým sa jeho podnikanie nestabilizuje. Otec si hradí len skutočné výdavky za spotrebované energie, využíva motorové vozidlo vyššieho štandardu s vyššou spotrebou a jeho životná úroveň je preukázaná aj tým, že má možnosť absolvovať dovolenky v drahších turistických destináciách. Poukázala tiež na to, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť napriek predbežnej vykonateľnosti rozsudku. V súvislosti s odovzdávaním maloletého a jeho preberaním mimo bydliska nesúhlasí, pretože bola nútená sa odsťahovať od otca z dôvodov uvedených v konaní. O informačnej povinnosti rozhodol súd správne, nakoľko týždňové intervaly by boli šikanózne a nerealizovateľné, keďže otec môže tieto informácie získať aj pri odovzdávaní dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok potvrdiť. 6. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že navrhol potvrdiť rozsudok. 7. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka tak, že sa s ním stotožňuje. 8. V replike sa otec vyjadril tak, že zotrváva na svojom odvolacom návrhu s tým, že dôvody už opakovať nebude. 9. Matka sa v duplike vyjadrila tak, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, nakoľko rozhodnutie je vecne správne, založené na objektívne zistenom skutkovom stave a konaniu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne vady. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 C. m. p. 11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 12. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 13. Námietku otca týkajúcu sa toho, že nie je v jeho schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie vo výške 100,- eur spolu so zameškaným výživným, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že hoci je pravdou, že zárobok, ktorý otec priznal ako príjem, nie je vysoký, avšak na druhej strane sám otec potvrdil, že disponuje úsporami v hodnote 15.000,- eur. Navyše je potrebné zohľadniť celkovú životnú úroveň otca maloletého, ktorý býva v rodinnom dome svojho syna, užíva ho výlučne sám, pričom mu nevznikajú žiadne výdavky spojené s odplatou za užívanie, ale hradí len skutočné výdavky za spotrebované energie, pričom má ďalej možnosť využívať motorové vozidlo vyššieho štandardu s vysokou spotrebou, ktoré má od svojich rodičov. Okrem toho je vyššia životná úroveň otca preukázaná aj tým, že má možnosť absolvovať dovolenky v zahraničných destináciách. Aj podľa odvolacieho súdu musí povinný rodič vynaložiť úsilie primerané jeho schopnostiam a možnostiam na zabezpečenie základných potrieb svojho maloletého dieťaťa. Suma stanovená súdom prvej inštancie vo výške 100,- eur mesačne je postačujúca na výživu maloletého dieťaťa v tomto veku. Otec je povinný správať sa zodpovedne tak, ako to vyplýva zo Zákona o rodine a využiť všetky nástroje a možnosti, aby si zabezpečil také príjmy, ktoré zodpovedajú jeho objektívnym schopnostiam a možnostiam, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a plnil si tak svoju zákonnú povinnosť v primeranej výške. 14. Pokiaľ ide o námietku otca spočívajúcu v tom, že súd pri určení výživného nevzal do úvahy nemalé cestovné náklady na dopravu za maloletým z miesta jeho bydliska, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko tieto výdavky sa pri určovaní vyživovacej povinnosti nezohľadňujú, osobitne za situácie, pokiaľ celkové majetkové pomery umožňujú otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške stanovenej súdom. 15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku otca týkajúcu sa nepreukázania výdavkov na maloleté dieťa. V tejto súvislosti treba uviesť, že matka v priebehu konania v dostatočnom rozsahu uviedla, resp. špecifikovala výdavky, ktoré jej vznikajú, pričom otec ani jeden z ňou uvádzaných výdavkov nenamietal. Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie tieto skutočnosti správne vyhodnotil ako nesporné. 16. Ani námietku otca spočívajúcu v tom, že vzhľadom na širšiu úpravu styku od štvrtka do nedele každý druhý týždeň a polovicu času počas sviatkov a prázdnin bolo nutné zohľadniť pri výške výživného, nevyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výživné nekryje len potreby, akými sú oblečenie, strava a pod., ale je potrebné zohľadňovať aj výdavky na bývanie, výdavky spojené s návštevou materskej školy, výdavky spojené s lekárskou starostlivosťou a iné výdavky. Preto jeho tvrdenia považoval odvolací súd za účelové, v snahe eliminovať výšku vyživovacej povinnosti. Bremeno výdavkov na maloletého syna nemôže byť ponechané iba na matke, ktorá navyše maloletému zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň vyživovacej povinnosti. 17. Pokiaľ ide o napadnutý výrok V. o informačnej povinnosti, s ktorej obsahom otec súhlasí s výnimkou nesúhlasu v časti frekvencií poskytovania informácií, treba uviesť, že tento výrok je vecne správny. Povinnosť poskytovať informácie ohľadne maloletého dieťaťa matkou 1-krát mesačne vyhodnotil ako dostačujúcu. V tejto súvislosti možno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otcovi bol pomerne široko upravený styk s maloletým dieťaťom a bežné informácie môže otec získať aj pri odovzdávaní dieťaťa, najmä o závažných skutočnostiach, akými sú ochorenia dieťaťa, resp. okolnosti dôležité v predprimárnom vzdelávaní maloletého dieťaťa. Otec nie je obmedzený v možnosti získavať informácie priamo od ošetrujúcich lekárov, zdravotníckeho zariadenia, predškolského zariadenia či v budúcnosti školy, nakoľko jeho rodičovské práva neboli nijakým spôsobom obmedzené. 18. Odvolací súd potvrdil napadnutý výrok IV. týkajúci sa povinnosti odovzdania a prevzatia maloletého a jeho odovzdania aj po ukončení styku tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, a to predovšetkým po zohľadnení dôvodov, pre ktoré bola matka nútená presťahovať sa. 19. Pokiaľ ide o odvolací dôvod otca spočívajúci v tom, že pri zameškanom výživnom od januára 2017 nevzal súd prvej inštancie do úvahy tú skutočnosť, že sa podieľal na plnení vyživovacej povinnosti osobnou opaterou syna, ako aj nákupom vecných plnení - hračky, oblečenie, výlety, dovolenka, aktivity, tento vyhodnotil odvolací súd ako irelevantný. Pričom v tejto súvislosti treba uviesť, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti. Podľa odvolacieho súdu išlo o plnenia, ktoré bezprostredne súviseli s realizáciou styku otca s maloletým dieťaťom a v konaní neboli ani preukázané také skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že otec zakupoval vecné plnenia, ktoré by dieťa mohlo užívať mimo realizácie úpravy styku otca s dieťaťom. 20. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené potvrdil rozhodnutie aj čo do zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke, styku otca s maloletým, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tieto vykazujú vecnú správnosť, hoci neboli odvolaním napadnuté. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)