Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/185/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214599 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715214599.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: TEXUM s.r.o., so sídlom Ul. svornosti 50, 821 06 Bratislava, IČO: 45 947 775, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Al - invest s.r.o., so sídlom Cesta k lesu 10482/5, 036 01 Martin, IČO: 46 271 341, zastúpenému zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie 8.734,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/292/2015-117 zo dňa 8.9.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/292/2015-117 zo dňa 8.9.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/292/2015-145 zo dňa 22.12.2016 a uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/292/2015-165 zo dňa 21.08.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na úplnú 100 % náhradu účelne vynaložených trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 27.10.2015, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 8.734,31 Eur s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že v zmysle Zmluvy o dielo č. 10405 zo dňa 29.12.2014 vykonával žalobca pre žalovaného dielo - vnútorné strojové vápenno-cementové omietky bytového domu Aurel - Martin Záturčie. Cena diela bola dohodnutá vo výške 5,90 Eur/m2 bez DPH. Celková výmera vykonaných prác bola 4.209,70 m2 + práce naviac podľa stavebného denníka. Celková cena diela je vo výške 24.837,23 Eur + 566,40 Eur za práce naviac. Cena diela bola fakturovaná štyrmi faktúrami, ktorými boli zaplatené práce v rozsahu 3.088,312 m2. Faktúrou č. 2015028 na sumu 8.734,31 Eur, splatnou dňa 23.7.2015 boli dofakturované práce v rozsahu 1.121,388 m2 + práce naviac podľa stavebného denníka, ktorú faktúru žalovaný neuhradil. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v zmysle čl. VIII. zmluvy o dielo. 2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu sp. zn. 17Cb/292/2015 uviedol, že akékoľvek naviac práce mohli byť realizované na základe osobitného písomného záznamu, napr. v stavebnom denníku alebo emailom zo stany objednávateľa. Žiadne naviac práce však objednané kvalifikovaným spôsobom neboli, a teda neboli ani uskutočnené. Žalobca žiadne naviac práce nevykonal, a preto nárok na 566,40 Eur považoval žalovaný za bezdôvodný. Žalovaný tvrdil, že dielo nebolo odovzdané v termíne podľa Článku III. zmluvy. Dňa 20.4.2015 sa uskutočnilo stretnutie účastníkov, kde žalovaný odmietol existenciu naviac prác a zaslal žalobcovi riadny a v súlade so zmluvou a stavom diela vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí diela a zároveň sa domáhal odstránenia vád, vypratania a vyčistenia staveniska. Žalovaný dňa 6.5.2015 predložil žalobcovi záverečnú kalkuláciu zohľadňujúcu všetky úhrady učinené žalovaným vrátane odpočtu za omeškanie s odovzdaním diela a nevyprataním stavby a uvoľnenie staveniska, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť len sumu 11.195,87 Eur vrátane DPH, ktorú kalkuláciu žalobca akceptoval. Následne doručil žalobca žalovanému faktúru č. 2012019 na sumu 11.195,87 Eur vrátane DPH, ktorá bola žalovaným dňa 12.5.2015 uhradená. Žalovaný celkom na základe zmluvy a následnej komunikácie so žalobcom o vadách a porušení zmluvy žalobcom uhradil celkom sumu 22.164,65 Eur, čím považoval svoje záväzky voči žalobcovi za splnené. Žalovaný si voči žalobcovi riadne a v súlade s Článkom VIII. zmluvy uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvných povinností spočívajúcich v dodaní diela a jeho odovzdaní žalovanému, ako aj v dôsledku nevypratania stavby a uvoľnenia staveniska spolu v sume 1.266,69 Eur bez DPH a 5.100 Eur bez DPH, celkom 7.640,03 Eur. Podľa ust. § 98 O.s.p. považuje žalovaný uplatnenie pohľadávky vo výške 7.604,03 Eur za obranu proti žalobe. 3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, na jeho základe zistený skutkový stav a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 3, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 300 Obchodného zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka konštatoval splnenie všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi, na základe čoho žalobu zamietol. 4. Na základe zisteného skutkového stavu mal okresný súd nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah, a to zmluva o dielo, podľa ktorej žalobca ako zhotoviteľ diela vykonával na Obytnom dome AUREL Martin - Záturčie vnútorné strojové vápenno- cementové omietky s tým, že žalovaný sa zaviazal za toto dielo zaplatiť cenu 5,90 Eur/m2 bez DPH. Žalobca v žalobe tvrdil, že celková výmera vykonaných prác bola 4.209,70 m2 + naviac práce podľa stavebného denníka. Na celkovej výmere sa žalobca so žalovaným zhodli, ktorú skutočnosť mal okresný súd preukázanú zhodnými vyjadreniami žalobcu v žalobe a žalovaného na pojednávaní. Cena za 4.209,70 m2, pri jednotkovej cene 5,90 Eur/m2 potom predstavovala sumu 24.837,23 Eur, na ktorej cene sa žalobca so žalovaným rovnako zhodli. Žalobca tvrdil, že vykonal naviac práce pre žalovaného v hodnote 566,40 Eur, ktorá skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vykonanie akýchkoľvek naviac prác. Žalovaný sa bránil tým, že nešlo o naviac práce, ale že žalobca pri vykonaní prác spôsobil škody tým, že nedochádzalo k dobrému tesneniu čerpadiel, pričom presakovala voda a poškodila omietky, preto muselo dôjsť k prestriekaniu, a tým nemohlo ísť o naviac práce, ale iba o odstraňovanie vád. Podľa okresného súdu aj zo samotnej špecifikácie naviac prác v stavebnom denníku, kde sa uvádzajú prestreky, tak skutočne dochádzalo k odstraňovaniu vád poškodených omietok, keďže už gramatický výklad slova prestrek znamená, že pôvodný nástrek bol vykonaný a z nejakého dôvodu ho bolo potrebné zopakovať. Rovnako tiež skutočnosť, že uvedenie naviac prác v stavebnom denníku sa nachádzalo len na kópiách listín, ktoré ako stavebný denník nazýval žalobca, ale v tých istých listinách, ktoré mal k dispozícii žalovaný ako kópii vyhotovených cez kopírovací papier, sa už táto poznámka naviac prác nenachádzala, podľa okresného súdu znamená, že pri vyhotovovaní týchto záznamov tento údaj tam uvedený nebol a došlo k jeho dodatočnému zapísaniu žalobcom. Okresný súd mal za preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca neviedol riadny stavebný denník, o čom svedčí aj dopisovanie do stavebného denníka, kde sa dopisoval podpis konateľa žalobcu pána Hlinku, ktorý bol dopísaný až pod textom, že účastníci spoločnosti TEXUM s.r.o. prítomní pri podpise neboli. Tiež o tom svedčilo graficky rozdielne znázornenie jednotlivých čísiel listov v stavebnom denníku, z čoho bolo podľa okresného súdu zrejmé, že tieto listy nepochádzajú z jedného stavebného denníka. Okresný súd uveril tvrdeniu žalovanému, že tieto listiny, ktoré on podpísal, slúžili len na internú potrebu medzi žalobcom a jeho zamestnancami, kde žalovaný na týchto listinách podpisoval, že skutočne zamestnanci žalobcu sa dostavili na stavenisko a vykonávali nejaké práce, avšak nesvedčia o naviac prácach. V tomto zmysle žalobca neuniesol dôkazné bremeno a existenciu naviac prác nepreukázal, a preto nebol dôvod ich fakturovať. 5. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo malo byť ukončené 26.2.2015, pričom zmluva o dielo zahŕňala aj vyvezenie odpadu a vyčistenie staveniska. Z emailovej korešpondencie predloženej žalovaným vyplývalo, že ešte v apríli, k dátumu 16.4. dielo nebolo riadne odovzdané a stavenisko nebolo vyčistené. Vyplývalo to zo vzájomnej korešpondencie, čo potvrdili aj emaily samotného žalobcu. Bolo teda zrejmé, že od 26.2.2015 minimálne do 16.4.2015 bol s odovzdaním diela tak, ako to stanovovala zmluva o dielo a Obchodný zákonník, žalobca v omeškaní. Okresný súd mal preukázané, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola písomne dojednaná v zmluve o dielo Článku VIII. zmluvná pokuta vo výške 0,1 % za každý deň omeškania s akýmkoľvek termínom stanoveným v zmluve. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela za obdobie od 26.2.2015 do 16.4.2015, čo predstavovalo sumu 1.266,69 Eur bez DPH. Ďalej si uplatnil zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty na uvoľnenie staveniska rovnako za omeškanie od 26.2.2015 do 16.4.2015 vo výške 100 Eur denne za každý deň omeškania podľa Článku VIII. zmluvy, teda zmluvnú pokutu za 51 dní omeškania vo výške 5.100 Eur bez DPH. Žalovaný adresoval žalobcovi mail zo dňa 6.5.2015 na č.l. 59, kde uviedol, že na základe vzájomnej dohody uvádza, že celková cena diela bola 24.837,23 Eur, od ktorej ceny diela odpočítal žalovaný ním uhradenú sumu 9.140,65 Eur bez DPH. K úhrade teda zostala suma 15.696,58 Eur bez DPH. Následne uviedol, že si uplatňuje sankciu za omeškanie s odovzdaním diela v sume 1.266,69 Eur bez DPH a s omeškaním za nevypratanie stavby a uvoľnenie staveniska v sume 5.100 Eur bez DPH, ktorú týmto písomným úkonom žalovaný voči žalobcovi započítal s tým, že k úhrade mu teda zostáva suma 9.329,89 Eur bez DPH, s DPH suma 11.195,87 Eur. S týmto započítaním a takto vyčíslenou hodnotou ceny diela samotný žalobca vyjadril súhlas, keď na tento mail odpovedal tiež mailom v ten istý deň o 2 hodiny neskôr, kde uvádzal, že tento akceptuje a tento výpočet si váži s tým, že vystaví faktúru, ktorú zašle v písomnej podobe s tým, že faktúra č. 2015019 bola skutočne v ten istý deň, ako bol žalobcom odoslaný súhlasný mail žalovanému, teda dňa 6.5.2015 vystavená na cenu tak, ako ju vypočítal žalovaný, teda na sumu 11.195,87 Eur bez DPH. Okresný súd tak vzájomnú emailovú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.5.2015 považoval aj za vzájomnú dohodu o započítaní pohľadávok s tým, že konečná zúčtovacia faktúra bola faktúra č. 2015019 na sumu 11.195,87 Eur, ktorú žalovaný uhradil pred lehotou splatnosti, a to dňa 12.5.2015, o čom svedčil výpis z účtu. Okresný súd bol tak toho názoru, že všetky záväzky žalovaného voči žalobcovi boli splnené, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle úspechu a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu účelne vynaložených trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Žalobca v prvom rade videl pochybenie okresného súdu pri realizácii jeho základného práva garantovaného článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky na súdnu a inú právnu ochranu. Mal za to, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu okresný súd pri rozhodnutí v tejto právnej veci porušil základné princípy Civilného sporového poriadku, a to konkrétne základný princíp uvedený v Čl. 6, v zmysle ktorého majú strany rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Zároveň namietal, že povinnosťou súdu a právom žalobcu je, aby bolo rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnené, pričom z odôvodnenia predmetného rozsudku nevyplývajú skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, akými úvahami sa spravoval a v čom konkrétnom vidí dôvodnosť svojich záverov. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a predkladanými dôkazmi, keďže z odôvodnenia vyplýva iba to, že súd v prevažnej miere poňal za svoje iba vyjadrenia žalovaného. Už z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nepresvedčivého odôvodnenia považoval za potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Čo sa týka merita veci, žalobca považoval za zrejmé, že okresný súd poňal za svoje tvrdenia žalovaného, že tento neviedol riadny stavebný denník, pričom v listinných dôkazoch predložených žalobcom sa uvádzajú práce naviac, ktoré sa však v listinách doložených žalobcom nenachádzajú. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého titulu sa okresný súd vysporiadaval v rozsudku s okolnosťou, ktorú nikto netvrdil a nikto nepopieral a ktorá nebola medzi stranami sporu sporná a to, že žalobca nikdy netvrdil, že by práce naviac mali byť uvádzané v stavebnom denníku. Je zarážajúce, ako mohol okresný súd ustáliť, že v dokumente, ktorý nie je, sú uvedené prestreky. Okresný súd sa obmedzil iba na samotné konštatovanie, že z gramatického výkladu vyplýva, že pôvodný nástrek bol vykonaný a z nejakého dôvodu ho bolo potrebné zopakovať. Okresný súd sa opakovane stotožnil so žalovaným, že na diele boli vady, a preto bolo potrebné tieto odstrániť. Ak by i žalobca pripustil, že sa jednalo v minimálnom prípade o prestrek, čo popiera, mal sa okresný súd vysporiadať i so skutočnosťou, z akého dôvodu k takému prestreku došlo. Rovnako nekriticky okresný súd poňal za svoju skutočnosť o neexistencii stavebného denníka, pričom mu nič nebránilo, aby v prípade pochybností, resp. na zistenie skutočnosti, či takýto dokument reálne existuje alebo nie, tento si vyžiadal od žalobcu. Podľa žalobcu je otázne, akými úvahami sa okresný súd riadil, keď údajný jediný dôkaz toho, že žiadne práce naviac neboli vykonané, majú byť v údajnom stavebnom denníku žalovaného, ktorý však žalovaný nepredložil a ktorý od neho zrejme okresný súd ani nežiadal. Tvrdenie žalovaného, že neboli vykonané práce naviac, nakoľko došlo zo strany žalobcu k poškodeniu diela, konkrétne, že nedochádzalo k dobrému tesneniu čerpadiel, pričom presakovala voda a táto poškodila omietky, okresný súd zobral do úvahy, pričom túto okolnosť nemal preukázanú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dielo má alebo malo vady, tak je predpokladateľné, že disponuje aj písomným potvrdením toho, že obe zmluvné strany podpísali takýto protokol, ktorý samozrejme mohol a mal predložiť. Bolo preto povinnosťou súdu, aby v prvom rade riadnym dokazovaním ustálil, či a v akom rozsahu boli vykonané práce naviac, či dielo malo naozaj vady tak, ako sa to snaží navodiť žalovaný, a teda aj skutočnosť, či práce, ktoré boli vykonané naviac, mali byť opravami. Bez ustálenia týchto skutočností je rozhodnutie okresného súdu minimálne predčasné. S uvedeným súvisí aj skutočnosť, s ktorou sa zaoberal okresný súd, a to započítanie pohľadávok. Nie je zrejmé, z akého titulu sa okresný súd týmto zaoberal, keďže táto okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Obe strany zhodne uviedli, že došlo k sankcii za omeškanie, ktorá sa následne premietla aj do koncovej vyúčtovacej faktúry. Rovnako sa strany zhodli, že sa jednalo o riadne vyúčtované metre náteru po odpočítaní sankcie za omeškanie. Táto sa týkala riadne vykonaného diela a nie prác naviac. Žalobca si v predmetnom konaní nárokuje úhradu prác naviac a nie toho, čo bolo vykonané na základe pôvodnej objednávky. Je teda irelevantné tvrdenie okresného súdu o započítaní súm z vykonanej objednávky, keďže toto nebolo a nie je predmetom sporu. Predmetom sporu je práve práca naviac, pričom sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, ako dospel k záveru, či tieto boli alebo neboli vykonané, iba skonštatoval, že uveril žalovanému, že tieto neboli vykonané, a preto je nedôvodné ich fakturovať. Okresný súd nemal vytvorené podmienky na to, aby vo veci vydal rozhodnutie, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav veci, a tým nebolo možné dôjsť k správnemu právnemu posúdeniu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom, porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, žalovaný poukázal na to, že žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť síce ospravedlnili, ale to len 30 minút pred začatím pojednávania s tým, že sa musí zúčastniť pojednávania na Okresnom súde v Žiline. Právna zástupkyňa žalobcu neuviedla, kedy sa o tejto prekážke dozvedela a prečo sa jej klient nenechal zastúpiť iným advokátom, resp. prečo nezabezpečila substitučné zastúpenie pre svojho klienta. Ospravedlnenie nebolo vykonané včas. Žalobca a právna zástupkyňa žalobcu teda nevyužili svoje právo zúčastniť sa pojednávania, na ktoré boli riadne a včas predvolaní, nepredložili súdu iné dôkazy, ktorých vykonania sa domáhajú v odvolaní, a to napriek poučeniu okresného súdu o spôsobe vykonávania dokazovania a procesných právach a povinnostiach účastníkov a svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnili. Čo sa týka námietok, týkajúcich sa vykonávania dokazovania, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že okresný súd na pojednávaní nevykonal iné dôkazy, než tie, na ktoré sa účastníci odvolávali a predkladali ich v žalobe, v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení k odporu. Žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa sa vyjadrili ku všetkým dôkazom predloženým žalovaným súčasne s odporom proti platobnému rozkazu, a to vo vyjadrení zo dňa 05.08.2016. Neobstojí tak námietka akéhokoľvek porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ žalobca namietal hodnotenie dôkazov okresným súdom ohľadne vedenia a autenticity predložených listinných dôkazov a výkladu pojmov, tak žalovaný mal za to, že okresný súd tieto dôkazy riadne vyhodnotil a správne ich aplikoval. Novou skutočnosťou uvádzanou žalobcom v odvolaní bola jeho argumentácia spočívajúca v tom, že ak by bolo skutočne pravdivé tvrdenie žalovaného, že jeho práca mala vady, mal tieto reklamovať, resp. uplatniť právo na zľavu z ceny diela. Žalovaný trval na tom, že okamžite po tom, ako zistil vadné zhotovenie omietok pracovníkmi, ktorí vykonávali práce, o tomto upovedomil žalobcu a žalobca tieto vady bez námietok odstránil, a preto nebol dôvod ich ďalej reklamovať alebo žalobcu sankcionovať. Keďže takýmto spôsobom nemohli byť vykonané žiadne naviac práce, nebol dôvod ich ani fakturovať a žaloba je podaná nedôvodne. Podľa žalovaného rozsudok okresného súdu netrpí žiadnymi vadami, ktoré mu v odvolaní vytýka žalobca. Okresný súd sa v odvolaním napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, podstatnými pre jeho rozhodnutie, riadne vykonal dôkazy, ktoré strany súdu predložili, vykonanie ktorých riadne a včas navrhli, tieto vyhodnotil a správne aplikoval príslušné právne normy. Navrhol rozsudok okresného súdu ako správny a zákonný potvrdiť. 8. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.2.2017 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 10-dní vyjadriť. Žalobca v určenej lehote a ani k momentu rozhodovania krajského súdu sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/185/2017-175 zo dňa 12.3.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 20.3.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 11. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť podľa § 474 CSP 1. júla 2016, keď aj z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu (§ 379 CSP) a v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 26.10.2016. 14. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré podľa názoru žalobcu neboli ani právne vyhodnotené zákonným spôsobom. Okresný súd sa vyjadroval k nároku žalobcu, obrane žalovaného a tieto aj vyhodnotil ako dôvodné k zamietavému výroku o nároku žalobcu, ktorý požadoval proti žalovanému zaplatenie sumy 8.734,31 Eur s príslušenstvom s titulom ceny dofakturovaných prác v rozsahu 1.121,388 m2 a prác naviac podľa stavebného denníka podľa Zmluvy o dielo č. 201405 zo dňa 29.12.2014 spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu malo náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci, pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského súdu konštatované riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajským súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „...odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. 15. Pokiaľ krajský súd konštatoval dostatočnosť rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, zrozumiteľné vyjadrenie skutkových ako aj právnych záverov, tak potom nemohlo byť konštatované v zmysle odvolacieho dôvodu žalobcu, že by došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. 16. Podľa tvrdenia odvolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom, spočívajúca v porušení základného princípu uvedeného v Čl. 6 CSP. Krajský súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry sa pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení strany sporu, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. Podľa čl. 6 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strany sporu. Krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval voči obom stranám sporu rovnako, doručil žalobcovi odpor žalovaného spolu s prílohami (doručenka na č.l. 72 rub spisu), na čo žalobca doručil vyjadrenie zo dňa 05.08.2016 spolu s prílohami, ktoré bolo doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 86 spisu). Okresný súd následne vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 8.9.2016 o 8,30 hod., ktoré predvolanie podľa doručeniek na č.l. 74 spisu bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 7.6.2016 a zástupcovi žalovaného dňa 10.6.2016, t.j. v dostatočnom časovom predstihu a s dodržaním lehoty na prípravu na pojednávanie podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Žalobca elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 8. septembra 2016 o 8,12 hod., t.j. teda v deň nariadeného termínu pojednávania požiadal o odročenie pojednávania, vytýčeného na 8.9.2016 o 8,30 hod. z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným na Okresnom súde v Žiline a súčasne ospravedlnil i neúčasť klienta. Kolízia pojednávaní, na strane zástupcu žalobcu, preto nebola dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, keď v danom prípade nebolo ani možné zhodnotiť žiadosť zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania so záverom včasnosti, keď emailové podanie bolo doručené okresnému súdu v deň konania nariadeného pojednávania, teda dňa 8.9.2016 a naviac otázka kolízie pojednávaní strany sporu, resp. jeho zástupcu ako „dôležitého dôvodu“ na odročenie pojednávania bola opakovane riešená judikatúrou dovolacích súdov, ako aj rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR, napr. judikát Najvyššieho súdu SR uverejnený pod R 41/2002. Krajský súd uvádza, že rozhodujúcim pre posudzovanie žiadosti o odročenie pojednávania bolo, že zástupca žalobcu odo dňa 7.6.2016 mal dostatok času, aby informoval zastúpeného žalobcu o vzniknutej kolízii, ako aj o tom, že preferuje iné pojednávanie a vzhľadom na časový odstup bolo i spravodlivé požadovať, aby si na pojednávanie pred okresným súdom potom žalobca mohol zvoliť iného zástupcu, resp. zástupca žalobcu substitučného zástupcu. Takéto dôvody žalobca netvrdil a ani nedokazoval. Pokiaľ okresný súd konal v neprítomnosti zástupcu žalobcu, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ak zo strany žalobcu samotného dôvod neúčasti nebol tvrdený a ani preukázaný. Krajský súd k zhodnoteniu dôvodu neúčasti, a to kolízie pojednávaní zástupcu žalobcu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 120/2012 zo dňa 1. marca 212. 17. Vo vzťahu k námietke odňatia možnosti konať pred súdom, spočívajúcej v tom, že okresný súd vychádzal z tvrdení žalovaného a pokiaľ mal pochybnosti, tak mal na ich odstránenie vyzvať žalobcu, krajský súd poukazuje už na ust. § 79 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016, v ktorom sa okrem iného uvádza, že návrh má obsahovať označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca dovoláva. Žalobca k žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) doručenej okresnému súdu dňa 27.10.2015 doložil Zmluvu o dielo zo dňa 29.12.2014, faktúru č. 2015028, Záverečný súpis vykonaných prác BD Aurel zo dňa 9.7.2015, listy zo stavebného denníka (č.l. 20 - 22 spisu), list - Odovzdanie dokladov zo dňa 16.4.2015, Cenová ponuka z 27.11.2014 a následne po doručení odporu žalovaného k vyjadreniu zo dňa 05.08.2016 doložil emailovú komunikáciu so žalovaným, faktúru č. 2015019, výzvu na prevzatie diela v zmysle Zmluvy o dielo č. 201405 zo dňa 24.04.2015 a odpoveď od žalovaného zo dňa 29.04.2015. Žalobca od momentu doručenia odporu žalovaného spolu s prílohami a v ňom uvedenou obranou žalovaného, t.j. od 27.5.2016 ako i od momentu doručenia predvolania, t.j. odo dňa 7.6.2016 mal dostatok času na predkladanie a označovanie ďalších dôkazov. Krajský súd zdôrazňuje, že žalobca sa mohol zúčastniť pojednávania, mohol realizovať svoje právo vyplývajúce z Čl. 9 CSP a naviac z Čl. 8 CSP mu vyplývala povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi. Pokiaľ žalobca svoje procesné práva dôsledne neuskutočnil, nerealizoval, tak tento stav nemôže byť vykladaný so záverom porušenia Čl. 6 CSP a ani čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako odňatie možnosti konať pred súdom. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. Zo strany okresného súdu bol dodržaný princíp rovnosti zbraní, keďže obom procesným stranám bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavali do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okresný súd vo vzťahu k stranám sporu dodržal i ich právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy, potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 16/2012). Takéto právo odvolateľa v rámci prvoinštančného konania postupom namietaným v odvolaní porušené nebolo. 18. V zmysle rozsahu označených a predložených dôkazov okresný súd v rámci konania pred súdom prvej inštancie vykonal dokazovanie, toto dokazovanie viedlo ku skutkovému stavu zistenému týmto okresným súdom a pokiaľ odvolací súd z takto zisteného stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal za viazanosti ustanovením § 383 CSP. 19. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu a obrany žalovaného dôsledne postupoval i v zmysle § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 20. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporné založenie a existencia záväzkovo-právneho vzťahu strán zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zrealizovať pre žalovaného objednané práce, a to vnútorné strojové vápenno-cementové omietky bytového domu Aurel - Martin Záturčie. Cena diela bola dohodnutá vo výške 5,90 Eur/m2 bez DPH, pri celkovej výmere vykonaných prác 4.209,70 m2, čo prestavovalo sumu 24.837,23 Eur bez DPH. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.08.2016 učinil nespornou skutočnosť vyplývajúcu z emailu žalovaného zo dňa 06.05.2015, a to zápočet protipohľadávky žalovaného v sume 1.266.69 Eur a 5.100 Eur titulom zmluvnej pokuty. Na základe takto poskytnutých skutkových tvrdení okresný súd správne postupoval, ak z týchto ako nesporných vychádzal. 21. Podstatou odvolania žalobcu vo veci samej bola námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu, a tým i jeho nesprávneho vyhodnotenia. Žalobca mal za to, že okresný súd nedostatočne a nesprávne posúdil žalobou uplatnený nárok, keďže v predmetnom konaní si nárokuje úhradu prác naviac a nie to, čo bolo vykonané na základe pôvodnej objednávky. Z uvedeného preto tvrdenie okresného súdu o započítaní protipohľadávky žalovaného považoval za irelevantné. 22. K uvedeným odvolacím dôvodom žalobcu a k záverom okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol pre splnenie všetkých záväzkov žalovaného, t.j. ako nedôvodnú, krajský súd uvádza, že podstatné bolo zhodnotenie, či žalobca na základe dôkaznej povinnosti preukázal ním tvrdené vykonanie naviac prác pre žalovaného v tom rozsahu, ako vyplynuli z faktúry č. 2015028 vystavenej žalobcom žalovanému na fakturovanú sumu 8.734,31 Eur. Bolo potrebné v odvolacom konaní zhodnotiť, či žalobca dokázal vykonanie fakturovaného rozsahu týchto naviac prác ako aj či záväzok žalovaného trvá. K uvedenej dôkaznej povinnosti žalobcu krajský súd uvádza, že nebola splnená. 23. Z faktúry č. 2015028, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému uplatnený nárok v sume 8.734,31 Eur, vyplýval text: ,, fakturujeme Vám, D+M vnútorných strojových omietok na Vašej stavbe BD Aurel, Martin- Záturčie“ s uvedením, že sa fakturujú vnútorné strojové omietky 1.121,388 m2/5,90/m2, prestreky nadhrúbok omietok 192 m2/2,95/m2, práce naviac 16h/6/h, s dátumom vystavenia dňa 9.7.2015 a splatnosti dňa 23.7.2015 (faktúra č. 2015028 na č.l. 18 spisu). Prílohou faktúry bol ,,Záverečný súpis vykonaných prác BD Aurel, z ktorého vyplývali údaje, ...,,Celková výmera zrealizovaných omietok: 4 209,7m2“, a ďalej ...,,Vyfakturované: fa č. 2015002: 912 m2, tu boli fakturované a zaplatené aj práce naviac - ich časť (podpísané v stav. denníku Aurel 1 - v prílohe), fa. č. 2015006: 594,975 m2, fa. č. 2015019: 1581,337 m2, spolu vyfakturované m2: 3088,312 m2, ešte dofakturovať: 4209,7- 3088,312 = 1121,388 m2 x 5,9 = 6.616.19 Eur + práce naviac (stav. denník Aurel 2) - prestreky 180 m2 x 2,95 Eur = 531 Eur, práce naviac (stav. denník Aurel 3) - prestreky 12 m2 x 2,95 Eur = 35,4 Eur, 16 hodín x 6 Eur = 96 Eur + DPH (1.455,72 Eur) = 8734,21 Eur“. Z uvedeného tak bolo zrejmé, že predmetná faktúra sa týkala zmluvy zo dňa 29.12.2014. Bolo nesporné, že žalobca uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo. Krajský súd upriamuje pozornosť práve na Zmluvu o dielo č. 201405 zo dňa 29.12.2014 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej podľa Článku I. bolo dohodnuté vykonávanie druhu prác, a to vnútorné strojové vápenno-cementové omietky a zhodné tvrdenie strán sporu o výmere 4.209,7 m2, ktorá výmera je uvedená tak v Záverečnom súpise žalobcu zo dňa 9.7.2015 ako i v emaile žalovaného zo dňa 6.5.2015. Práve zhodné tvrdenie strán o výmere 4.209,7 m2 a cene diela 5,90 Eur/m2 bolo základom pre posúdenie žalobcovho nároku a pre vyvolaný spor medzi žalobcom a žalovaným. K platbe ceny diela malo dôjsť na základe mesačnej faktúry a predloženého súpisu skutočne zrealizovaných prác, čo podliehalo súhlasu a schváleniu prevedených prác v množstve a kvalite so splatnosťou potvrdených faktúr odberateľom, t.j. žalovaným do 14-tich dní. Malo sa za to, že odsúhlasená cena 5,90/m2 zahŕňa všetky náklady zhotoviteľa spojené s riadnym vykonaním diela bez vád, vrátane dopravy a skladovania materiálov a vecí potrebných na vykonanie diela (Článok IV. zmluvy). K odsúhlaseniu naviac prác malo dôjsť písomným odsúhlasením osobou oprávnenou konať. 24. Vo vzťahu k Záverečnému súpisu vykonaných prác BD Aurel, a to k položke „práce naviac“ (č.l. 19 spisu) mal krajský súd z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 8.9.2016 preukázané, že išlo odstraňovanie vád v rámci vykonávania diela, čo potvrdilo samotné označenie žalobcom týchto prác ,,prestreky“. Žalobca existenciu dohody o prácach naviac nepreukázal a žalovaný takúto dohodu popieral. Pokiaľ žalobca predložil kópie zo stavebného denníka na č.l. 20 - 22 spisu, tak z listu stavebného denníka č. 104497 vyplývalo, že ide o prestrek v byte č. 1, 2, 3, celkom prestrek 180 m2, z ktorého pojmu okresný súd správne uzavrel, že išlo o odstránenie žalovaným tvrdenej vadnosti žalobcom vykonaného diela. Nestotožňuje sa krajský súd s názorom odvolateľa, že bolo povinnosťou okresného súdu, aby v prvom rade riadnym dokazovaním ustálil, či a v akom rozsahu boli vykonané naviac práce, či dielo malo naozaj vady. To, či a v akom rozsahu boli vykonané naviac práce, vo vzťahu ku ktorým žalobca požadoval zaplatenie ich ceny, bolo primárne povinnosťou žalobcu ako nositeľa dôkazného bremena, ktorý tvrdil, že takéto naviac práce vykonal, keďže požadoval uplatnenou žalobou cenu takto poskytnutého plnenia. 25. Čo sa týka položky ,,dofakturovať 1.121,388 m2 x 5,9 = 6.616,19 Eur“, na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 8.9.2016 žalovaný uviedol, že z celkovej ceny diela 24.837,23 Eur bez DPH uhradil žalobcovi sumu 9.140,65 Eur, k úhrade zostala suma 15.696,58 Eur, od ktorej odpočítal svoju protipohľadávku v sume 5.100 Eur bez DPH a v sume 1.266,69 Eur bez DPH titulom zmluvnej pokuty v zmysle emailu na č.l 62 spisu, čo žalobca akceptoval, na základe čoho zostala k zaplateniu suma 11.195,87 Eur s DPH, ktorá na základe žalobcom vystavenej faktúry č. 2015019 bola uhradená 12.5.2015, čím došlo k splneniu záväzkov žalovaného zo zmluvy o dielo. Toto tvrdenie žalovaného bolo preukázané listinnými dôkazmi, a to emailovou komunikáciou a žalobcom vystavenou faktúrou č. 2015019. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, s čím sa odvolací súd stotožnil, že pri výmere diela 4.209,7 m2 a dohodnutej cene 5,90/m2 bola cena diela 24.837,23 Eur bez DPH, žalovaný žalobcom vyúčtovanú cenu diela uhradil nasledovne, a to faktúru č. 2015006 v sume 4.212,42 Eur uhradil dňa 10.03.2015 (č.l. 67, 65 spisu), faktúru č. 2015002 v sume 6.756,36 Eur dňa 12.02.2015 (č.l. 68, 64 spisu), faktúru č. 2015019 na sumu 11.195,87 Eur dňa 12.05.2015 a k zániku záväzku žalovaného v časti ceny diela vo výške 7.640,03 Eur došlo spôsobom zániku záväzku na základe vzájomnej dohody o započítaní, ktorý zápočet potvrdil i žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.08.2016. 26. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že každá zo strán civilného sporového konania má v závislosti na hypotéze právnej normy odlišnú a samostatnú povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu, sa týka iných tvrdení, než dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalovaného. Pokiaľ sa žalobca domáhal uplatneného nároku na základe tvrdenia existencie záväzkovo-právneho vzťahu, tak z hmotno-právneho hľadiska bol povinný preukázať nielen existenciu tohto hmotno-právneho vzťahu, ale i vznik a trvanie hmotno-právnej povinnosti žalovaného z tohto založeného právneho vzťahu. Ak sa žalobca domáhal plnenia na základe zmluvného vzťahu, a to prác naviac, bolo na ňom, aby preukázal existenciu a obsah takto uzavretého vzťahu, podľa ktorého mu takýto nárok a oprávnenie požadovať plnenie vzniklo, k čomu na strane žalobcu v danom prípade nedošlo. 27. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o naviac prácach, ktoré následne účtoval faktúrou č. 2015028 a ani tvrdenie o trvaní záväzku žalovaného zaplatiť mu sumu 6.616,19 Eur bez DPH za 1.121,388 m2 vnútorné strojové omietky. Ďalej uvádza, že medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, resp. povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu splní povinnosť tvrdenia, ale nesplní dôkaznú povinnosť, t.j. že predloženými dôkazmi nepreukáže svoje tvrdenie, má to svoje následky v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia pre tú stranu sporu, v danom prípade pre žalobcu, ktorý dôkaznú povinnosť nesplnil, t.j. nepreukázal tvrdenia ním poskytnuté. Vo všeobecnosti dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Ak strana sporu neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Tak tomu bolo aj v predmetnej sporovej veci. Pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia prác naviac, tak nesie následok v zodpovednosti za nepriaznivé súdne rozhodnutie, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ak žalobca tvrdil existenciu záväzku žalovaného plniť, tak bol povinný dokázať, že táto povinnosť vo vzťahu k tomu, čo účtuje trvá, nezanikla v tom rozsahu, ako sa bránil žalovaný, čo sa však žalobcovi nepodarilo. 28. Krajský súd uvádza, že nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu o nesprávnom zistení skutkového stavu. Okresný súd správne na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že na základe uzavretej zmluvy o dielo žalobca poskytol plnenie v zmluve o dielo dohodnutom rozsahu, ktorú cenu poskytnutého plnenia žalovaný uhradil, a to spôsobom úhrady žalobcom vystavených faktúr, ako i spôsobom zániku záväzku na základe vzájomnej dohody o započítaní. Okresný súd tak vec skutkovo zistenú aj správne právne posúdil, pretože na zistený skutkový stav za dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka citované v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. 29. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha, a preto, ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu, ako vecne správnemu rozhodnutiu podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP, za konštatovania dostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré tvorilo spoľahlivý základ pre posúdenie veci a jeho právne zhodnotenie. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.