Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201217 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817201217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, a otca - U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. XX, Česká republika, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 22. septembra 2017 sp. zn. 1P/9/2017-38, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú D. O. v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.). Otca zaviazal k povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 100 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 22.02.2017 (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 22.02.2017 do 31.08.2017 vo výške 727,60 Eur zaviazal otca k povinnosti zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 1 mesiaca (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP nepriznal (výrok IV.). Vykonaným dokazovaní zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, v spoločnej domácnosti v obci H. bývali 1,5 roka od narodenia maloletej D., následne sa otec odsťahoval späť do Českej republiky. V súčasnej dobe rodičia maloletej v spoločnej domácnosti nebývajú, od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti otec maloletú nevidel. Podľa tvrdenia matky, otec prispieva na výživu maloletej D. nepravidelne v sumách 40 až 60 Eur mesačne. Maloletá D. v školskom roku 2017/2018 nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Matke vznikajú náklady v súvislosti s návštevou školy maloletou, a to 25 Eur mesačne na obedy, 10 Eur na družinu, 15 Eur na cestovné a vznikli jej náklady 50 Eur na zakúpenie školských pomôcok na začiatku školského roka. Predtým maloletá navštevovala materskú školu, kde matka za stravu uhrádzala 23 Eur mesačne. Matka pracuje v spoločnosti Visteon Electronics Slovakia s.r.o., s mesačným príjmom cca 500 Eur netto mesačne. Otec sa vyjadril k návrhu v tom zmysle, že jeho mesačný príjem predstavuje 5.000 Kč, z ktorého platí ubytovanie 3.000 Kč, 1.000 Kč na výživu druhej dcéry. Predložil súdu Dohody o vykonaní práce uzavreté so spoločnosťou T. U., podľa ktorých v období od 01.05.2016 do 31.12.2016 pri odhade rozsahu práce 300 hodín zamestnávateľ mu poskytne odmenu vo výške 4.000 Kč a v období od 02.01.2017 do 29.12.2017 pri rozsahu neprekročenia 300 hodín za kalendárny rok mu zamestnávateľ vyplatí odmenu vo výške 5.000 Kč mesačne. Matka v tejto súvislosti uviedla, že zamestnávateľ otca je jeho príbuzný, pričom neoficiálne otcovi je vyplácaný príjem cca 10.000 Kč mesačne. Otec bol na pojednávanie predvolaný a v súvislosti s termínom pojednávania bol zároveň vyzvaný, aby predložil podrobný rozpis príjmov za obdobie roku 2016 a od 01.01.2017 do rozhodnutia súdu. Obdobne, o podanie správy o príjmoch otca bol požiadaný aj zamestnávateľ otca, otec a ani zamestnávateľ otca na výzvu nereagovali. Vychádzajúc tak z podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine dospel k záveru, že je dôvodné zaviazať otca k povinnosti platiť výživné na maloletú D., vzhľadom na jej odôvodnené potreby, vo výške 100 Eur mesačne. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že v spoločnosti U. T. poberá mesačný príjem 5.000 Kč, z ktorého hradí ubytovanie 3.000 Kč a ďalej platí 1.000 Kč na druhú neplnoletú dcéru B. M.. Nevie nič o tom, že by mal dohodnutú mzdu 10.000 Kč tak, ako to uvádza matka. Matka svoje tvrdenia nepodložila žiadnym dôkazom. Je ochotný platiť výživné na maloletú D. 1 x za 3 mesiace. Inak by sa dostal do veľkých finančných problémov. 3. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že uvádzané príjmy a výdavky otca sú nereálne pre vyžitie. Má vedomosť o tom, že skutočný príjem otca je iný a má to potvrdené od ich spoločných známych. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedol, že otec sa nedostavil na pojednávanie a ani nereagoval na výzvu súdu na predloženie príjmu. Okrem dohody na vykonanie práce nijakým iným spôsobom nepreukázal svoje príjmy, ani iné podklady, na základe ktorých by bolo možné zhodnotiť jeho majetkové pomery. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka (v replike) uviedol, že všetky príjmy súdu dokladoval ako bolo po ňom požadované. Jeho všetky príjmy, ktoré súdu predložil sú pravdivé a nič nezamlčal. Žiadnu inú zárobkovú činnosť nemá. 6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Súd prvej inštancie rozhodol (vo výroku I.) tak, že maloletú D. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súd prvej inštancie rozhodol na základe podmienok uvedených v § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keďže mal preukázané, že rodičia maloletej D. nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec v podanom odvolaní skutkové zistenia a záver súdu prvej inštancie nenapádal na základe podaného odvolania. 8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol (výrokmi II. a III.) o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej D. sumou 100 Eur mesačne počnúc od podania návrhu (22.02.2017) a o zameškanom výživnom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu, odvolací súd považuje za správny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným podmienkam uvedeným v § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine (bod 10. odôvodnenia), ktoré sú kritériami pri určovaní rozsahu (výšky) určenia výživného, t.j. stanovenia povinnosti platiť výživné u toho (povinného) rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará. V tejto súvislosti prihliadal aj na podmienky, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (bod 13 odôvodnenia). Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá v čase podania návrhu navštevovala predškolské zariadenie, v súvislosti s čím matke už v tomto období vznikali zvýšené výdavky na dieťa, a to uhrádzaním všetkých platieb, ktoré dieťaťu v súvislosti s návštevou takéhoto zariadenia vznikajú. Od 01.09.2017 maloletá D. nastúpila do 1. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím aj súdna prax zastáva názor, že prestupom dieťaťa z nižšieho stupňa školy na vyšší stupeň školy, oprávnenému rodičovi vznikajú podstatne zvýšené výdavky so zabezpečením nielen školských potrieb (napr. cestovné, stravné, zakupovanie školských pomôcok), ale aj ďalších náhodne vznikajúcich nákladov dieťaťa (napr. školské výlety, kultúrne vyžitie, športové akcie a pod.). 9. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na podmienky uvedené v § 62 ods. 4 Zákona o rodine, t.j. že prihliada na osobnú starostlivosť oprávneného rodiča o dieťa, pričom pokiaľ druhý (povinný) rodič sa o dieťa osobne nestará, je dôvodné to kompenzovať v stanovenej povinnosti platiť výživné. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že matka od 1,5 roka veku dieťaťa, sama zabezpečuje starostlivosť o dieťa a otec okrem zasielania výživného, iným spôsobom sa na výchove a výžive maloletej D. nepodieľa. Otec napriek výzve súdu riadnym spôsobom svoje majetkové a zárobkové pomery nedeklaroval, otcovi bola daná možnosť, aby sa na pojednávanie osobne dostavil, prednášal svoje vyjadrenia a reagoval na tvrdenia matky, napr. aj o tom, že dosahuje vyšší príjem, než ako ho na výzvu súdu dokladoval. Súd prvej inštancie osobitne vyzýval otca, aby sa vyjadril ku skutočnostiam dosahovania príjmu a konkrétne sa vyjadril na súdom dotazované okolnosti, na tieto tak však otec ani zamestnávateľ otca nereagoval. 10. Na základe uvedených okolností, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a v súlade s podmienkami uvedenými v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôvodne stanovil povinnosť otca platiť výživné na maloletú D. vo výške 100 Eur mesačne, počnúc od podania návrhu. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať. 12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 79 CMP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)