Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/82/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200219 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200219.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta č. 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203, právne zastúpený Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom C.. XX, T., korešpondenčná adresa: O.. A.. XX, N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100738303/2018 zo dňa 13.04.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101172759/2017 zo dňa 01.06.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101954777/2017 dňa 13.09.2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.519,50,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. 2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 100738303/2018 zo dňa 13.04.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 22.519,50 Eur zo dňa 13.09.2017. V podrobnostiach poukázal na skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa. Podľa zistenia správcu dane odvolávajúci za zdaňovacie obdobie november 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) aj z týchto došlých faktúr: Z faktúry č. A942015 zo dňa 28.11.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 28.11.2015) na sumu celkom 26 760,00 €, z toho 20 % DPH v sume 4 460,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., Valča 199, 038 35 Valča (ďalej len „Atlanta VR s.r.o.“) za koordinačné a konzultačné práce súvisiace s obnovou prevádzky infraštruktúry IKT. Z faktúry č. A962015 zo dňa 30.11.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.11.2015) na sumu celkom 10 560,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 760,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za profylaktické práce na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN. Z faktúry č. A972015 zo dňa 30.11.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.11.2015) na sumu celkom 21 000,00 €, z toho 20 % DPH v sume 3 500,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za servisné práce GAMO. Z faktúry č. A1002015 zo dňa 30.11.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.11.2015) na sumu celkom 10 920,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 820,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za servisné práce GAMO. Z faktúry č. R534/2015 zo dňa 26.11.2015 (dátum dodania: 26.11.2015) na sumu celkom 54 000,00 €, z toho 20 % DPH v sume 9 000,00 € od dodávateľa RHEINGOLD s.r.o., Košická 53, 821 08 Bratislava (ďalej len „RHEINGOLD s.r.o.“) za SW práce a konzultácie podľa zadania: I. etapa zjednotenie názvosloví pre systémy RIS/SCADA/SAP, potrubná kniha 2015 z Rosen ježkovania. Z faktúry č. R544/2015 zo dňa 30.11.2015 (dátum dodania: 30.11.2015) na sumu celkom 11 877,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 979,50 € od dodávateľa RHEINGOLD s.r.o. za servisnú podporu pri inštalácii nového image na koncovom zariadení v množstve 107 ks. Dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Borisom Demčíkom a Ing. Milošom Michalkom zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 31.01.2017, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným obchodom fakturovaným od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. v roku 2015. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. a jej konateľom Ing. Nečasom vyplynula z rozhovoru o tom, kto čo robí. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. si žalobca preveroval osobne aj cez Obchodný register. V roku 2015 so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. žalobca ukončil spoluprácu na základe preverovania správcu dane. Konatelia žalobcu so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť Atlanta VR s.r.o. komunikoval Ing. Nečas. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastnej réžii. Ku fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO a.s. Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 01.04.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o služby. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o. vykonával predmetné práce pre žalobcu. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. Ku fakturovaným, koordinačným a konzultačným prácam súvisiacich s obnovou prevádzky a infraštruktúry IKT a ku fakturovaným profylaktickým prácam na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN konatelia žalobcu nevedeli uviesť, na základe akého zmluvného vzťahu boli vykonané, ani kedy, kde a kto konkrétne predmetné práce vykonal, malo sa jednať o čiastočné práce, ktoré boli potvrdené akceptačnými protokolmi, ktoré mali byť podpísané odberateľmi. Ďalej v písomnom vyjadrení z 26.05.2017 žalobca uviedol, že práce vykonal dodávateľ Atlanta VR s.r.o. nie na pracoviskách žalobcu, ale malo sa jednať o vzdialené prístupy. Nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti Atlanta VR s.r.o.. Pokiaľ ide o služby v súvislosti s obnovou prevádzky a infraštruktúry IKT a profylaktické práce na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN, žalobca uviedol, že služby vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách. Z účtovníctva daňového subjektu Atlanta VR s.r.o. mal ďalej správca dane preukázané, že zdaniteľné obchody, ktoré Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi, zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa BAMAT, s.r.o., Vajnorská 53, Bratislava. Spoločnosť BAMAT, s.r.o. správca dane preveroval prostredníctvom miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava, ktorý správcu dane informoval o tom, že zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi späť s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Na adrese spoločnosti sa nenachádza označenie spoločnosti, ani na zvončekoch, ani na schránke. Nachádza sa tu bytový dom. Daňový subjekt BAMAT, s.r.o. je nekontaktný. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať ani s konateľom spoločnosti BAMAT, s.r.o. pánom Michalom Arvensisom. Z výpovede svedka Ing. Nečasa zo dňa 06.04.2017 správca dane zistil, že spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila žiaden majetok. Konateľ Nečas nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol, že tak, ako je uvedené na faktúrach. Faktúry vyhotovil pre žalobcu Ing. Nečas, pričom predmetné zdaniteľné obchody boli dodávané subdodávateľsky. K odberateľskej faktúre č. A812015 z 30.10.2015 za servisné práce nevedel uviesť, ktorou dodávateľskou faktúrou prijal tovary a služby. Nečas sa nevedel vyjadriť, kto za spoločnosť BAMAT, s.r.o. konkrétne vykonal uvedené práce. Nevedel uviesť, či práce vykonávala spoločnosť BAMAT, s.r.o. svojimi zamestnancami, alebo boli vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Žalobca bol informovaný, že práce nebudú vykonané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale budú vykonávané subdodávateľským spôsobom. Nevedel sa výslovne vyjadriť k tomu, či spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom uzatvorila zmluvu č. 2014ATL0104 zo dňa 01.04.2014 a či sa daná zmluva týkala aj zdaniteľných obchodov so žalobcom v roku 2015. Podľa Nečasa sa daná zmluva viaže k servisným prácam pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica. So spoločnosťou BAMAT, s.r.o. nemala Atlanta VR s.r.o. žiadnu zmluvu len ústnu dohodu. Nečas nevedel špecifikovať, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel uviesť ani miesto, kde boli práce vykonávané, ani či boli použité nejaké stroje, mechanizmy, resp. náradie. Nevedel popísať, ako vyzerali výstupy jednotlivých druhov prác pre spoločnosť Atlanta VR s.r.o., ktoré fakturovala žalobcovi, len uviedol, že práce boli vykonané a uhradené. Konatelia žalobcu dňa 31.01.2017 vo svojej výpovedi vo vzťahu k zdaniteľným obchodom fakturovaným od dodávateľa RHEINGOLD s.r.o. uviedli, že sa malo jednať o softvérové práce a konzultácie pre zjednotenie názvosloví pre systémy RIS/SCADA/SAP, servisnú podporu pre inštaláciu nového image na koncovom zariadení a softvérové práce na aplikácii Mobilný kuriér. Spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. si žalobca preveroval cez obchodný register aj cez inú osobu. Komunikovali s ňou osobne aj elektronicky. Za spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. komunikoval pán D.. Žalobca nevedel uviesť, aké konkrétne práce vykonal dodávateľ RHEINGOLD s.r.o., na základe akého zmluvného vzťahu boli práce vykonané, kedy a kde konkrétne boli práce vykonané, ani kto zo spoločnosti RHEINGOLD s.r.o. vykonal práce pre žalobcu. Malo sa jednať iba o dodanie prác, materiál nebol dodaný. Žalobca si nekontroloval pri prijatí rozsah a kvalitu prác, kontroloval si ju odberateľ žalobcu. Medzi spoločnosťou RHEINGOLD s.r.o. a žalobcom nebola žiadna dokumentácia, ktorá by preukazovala vykonanie fakturovaných prác. Dokumentácia bola iba medzi žalobcom a jeho odberateľom. Dňa 26.05.2017 v písomnom vyjadrení žalobca k faktúre č. R534/2015 uviedol, že sa jednalo o vypracovanie zoznamu názvoslovia na identifikáciu objektu na trase a v prečerpávajúcich staniciach, vytvorenie potrubnej knihy formou excelovských tabuliek, aby to bolo importovateľné do systému GAMO a.s.. Ku faktúre č. R544/2015 žalobca uviedol, že sa jednalo o inštaláciu nového image na koncových zariadeniach systému eKolky. Práca bola vykonaná na základe objednávok. Práce v zmysle faktúry 534/2015 vykonala spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. nie na pracoviskách žalobcu. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Práce v zmysle faktúry č. R544/2015 boli vykonané na miestach osadenia konkrétnych zariadení podľa priloženého zoznamu, ktorý je súčasťou akceptačného protokolu. Správca dane dožiadal Daňový úrad Bratislava v súvislosti s preverovaním faktúrových plnení medzi spoločnosťou RHEINGOLD s.r.o. a žalobcom v roku 2015. Pri miestnom zisťovaní v rámci dožiadania bolo zistené, že daňový subjekt RHEINGOLD s.r.o. na adrese sídla uvedeného v obchodnom registri nesídli a podľa vyjadrenia správcu a majiteľa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na predmetnej adrese ani nikdy nesídlil. Konateľ spoločnosti Pavol Baláž dožiadanému daňovému úradu uviedol, že pokiaľ bol konateľom, spoločnosť sa zaoberala nákupom rôzneho tovaru, realizáciou rôznych stavieb v Bratislave, pričom konkrétnu stavbu nevedel uviesť. Práce na stavbách vykonával sám, alebo si prenajímal živnostníkov. Baláž uviedol, že so žalobcom spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. obchodovala, ale on sa s ľuďmi od žalobcu niky nestretol, ani s nikým nejednal. Obchody so žalobcom dojednával splnomocnený zástupca. K faktúram R534/2015, R544/2015 a R574/2015 Baláž uviedol, že ich vyhotovil splnomocnený zástupca, priniesol mu ich na podpis a Baláž ich podpísal. Správca dane následne zhodnotil vykonané dokazovanie a vo vzťahu k faktúram č. A942015 z 28.11.2015, č. A962015 z 30.11.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. zhodnotil, že dané faktúry sa neodvolávajú na žiaden dokument, predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako koordinačné a konzultačné práce súvisiace s obnovou prevádzky infraštruktúry IKT a profylaktické práce na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN. Práce nie sú bližšie špecifikované, nie je na nich uvedený ich rozsah. Na faktúrach absentuje teda rozsah a druh fakturovaných prác, preto nespĺňajú podmienky podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Správca dane mal vykonaním dokazovania preukázané, že jedinou zmluvou, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., bola zmluva č. 2014ATL0104 zo dňa 01.04.2014, ktorá sa však mala týkať servisných prác pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica. Pokiaľ ide o dané služby, ktoré mali byť predmetom dodávky spoločnosti Atlanta VR s.r.o., jednalo sa o vysoko odborné činnosti, ktorých plnenie si vyžadovalo príslušnú odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. však nemá v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu takýchto služieb. Konateľ Ing. Nečas nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom, v roku 2015 bolo fakturované plnenie dodané subdodávateľsky, a to spoločnosťou BAMAT, s.r.o.. Správca dane však zistil, že spoločnosť BAMAT, s.r.o. tiež nemá v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu daného druhu služieb. Žalobca uviedol do zápisnice 31.01.2017, že služby vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. však spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale budú vykonávané subdodávateľským spôsobom. Konateľ Atlanta VR s.r.o. nevedel uviesť, kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov. Nevedel tiež špecifikovať, aké konkrétne práce táto spoločnosť pre odberateľa Atlanta VR s.r.o. vykonala, ani miesto, kde boli práce vykonávané. Rovnako nebolo preukázané dodanie fakturovaného plnenia spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. uvedeného vo faktúrach č. A972015 z 30.11.2015 a č. A1002015 z 30.11.2015. Žalobca, ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia, predložil samotné faktúry, zmluvu č. 2014ATL0104 z 01.04.2014 a doklady o úhrade. Pokiaľ ide o samotné faktúry, tieto sa neodvolávajú na žiaden iný dokument. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce GAMO, ktoré nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ani ich rozsah. Na faktúrach teda absentuje rozsah a druh fakturovaných prác, faktúry tak nespĺňajú podmienky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Správca dane zdôrazňuje, že dohodnutým predmetom plnenia podľa zmluvy z 01.04.2014 boli odborné služby, ktorých plnenie si bezpochyby vyžadovalo príslušnú odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Podľa výpisu z obchodného registra však spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu dohodnutých služieb. Správca dane ďalej poukazuje na vyjadrenie Ing. Nečasa, konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o., ktorý nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015, bolo fakturované plnenie dodané subdodávateľsky, a to spoločnosťou BAMAT, s.r.o.. Spoločnosť BAMAT, s.r.o. však tiež nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu uvedeného druhu fakturovaných služieb. Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu sa predmetné fakturované služby netýkali žalobcu, ale mali byť poskytnuté priamo v spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica. Z obsahu zmluvy zo dňa 01.04.2014 však správca dane vyvodil, že služby mali byť poskytnuté práve pre žalobcu a miesto plnenia zmluvy malo byť sídlo objednávateľa. Správca dane zistil, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou GAMO a.s., Banská Bystrica zmluvu označenú ako SLA ZMLUVA č. D-15/0004 z 02.01.2015, kde v predmete plnenia danej zmluvy sú obsiahnuté všetky služby, ktoré sú uvedené aj vo vyššie uvedenej zmluve č. 2014ATLANTA0104 z 01.04.2014. Zmluva zo dňa 02.01.2015 však bránila prenosu činnosti na tretiu osobu. Podľa článku 11 ods. 4 danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie dôverných informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. Informáciami o príslušných pracovníkoch realizujúcich predmetné služby musel žalobca disponovať, a to z dôvodu, aby sa vôbec mohli realizovať samotné služby, a taktiež z dôvodu zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Aj vo vzťahu k uvedeným faktúram správca dane zdôrazňuje, že Atlanta VR s.r.o. nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, pričom žalobca bol informovaný o tom, že práce budú vykonávané subdodávateľským spôsobom. Konateľ Atlanta VR s.r.o. nevedel uviesť, kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Spoločnosť BAMAT, s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Táto spoločnosť je pre správcu dane nekontaktnou a bola v roku 2006 zrušená registrácia na DPH. Nezamestnávala v roku 2015 žiadnych zamestnancov. Pokiaľ išlo o faktúry č. R534/2015 z 26.11.2015 a č. R544/2015 z 30.11.2015 od dodávateľa RHEINGOLD s.r.o., ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia žalobca predložil samotné faktúry a doklady o úhrade. Správca dane zhodnotil dôkazy vo vzťahu k fakturovanému plneniu a vyvodil, že faktúry sa odvolávajú na objednávky, ktoré sa v priloženom administratívnom spise nenachádzali. Predmet fakturácie len stroho naznačuje, čo malo byť predmetom prác. Aby spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. mohla vyfakturovať fakturované práce, musela byť podrobnejšie inštruovaná, čo má byť predmetom prác. Konatelia žalobcu uviedli, že so spoločnosťou RHEINGOLD s.r.o. komunikovali osobne aj elektronicky, a to s konateľom Pavlom Balážom. Žalobca komunikáciu so spoločnosťou RHEINGOLD s.r.o. nijako nepreukázal. Pán Pavol Baláž poprel, že by jednal alebo sa stretol s niekým so spoločnosti WEGA Martin, v.o.s.. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k prácam, ktoré mala spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. zrealizovať, uviedol, že nevie, kto vykonával práce za uvedenú spoločnosť, uvedené tvrdenie považuje správca dane za nevierohodné. Napríklad aj inštalácia nového image na koncových zariadeniach systému eKolky si vyžadovala prácu na uvedených koncových zariadeniach. Osoby, ktoré vykonali predmetnú inštaláciu, museli preto disponovať možnosťou vstupu do uvedených zariadení, preto sa nemohlo jednať o neidentifikované osoby. Spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. sa na adrese sídla v roku 2015 nenachádzala, ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala podnikateľskú činnosť. Nezamestnávala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, nevlastnila majetok. Výkon fakturovaných prác si pritom vyžadoval potrebné odborné zabezpečenie a materiálne vybavenie. Žalovaný záverom konštatuje, že sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení uvedených na sporných faktúrach spoločnosťami RHEINGOLD s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Žalobca nepreukázal, že zo strany uvedených dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetných služieb podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z.z., preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 uvedeného zákona a následne odberateľovi (žalobcovi) uvedenom na sporných faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a). 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr, keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení noviel (resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112) neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb. Z uvedených zákonných ustanovení však nijako nevyplýva, do akej miery je potrebné špecifikovať rozsah a druh dodanej služby, resp. že je potrebné ho podrobne špecifikovať. Z predmetných faktúr jednoznačne vyplýva, že je v nich uvedený druh dodaných služieb - a to konkrétne „koordinačné a konzultačné práce súvisiace s obnovou prevádzky infraštruktúry IKT“, „profylaktické práce na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN“, „servisné práce GAMO“ a „SW práce a konzultácie podľa zadania: I. etapa zjednotenia názvosloví pre systémy RIS/SCADA/SAP, potrubná kniha 2015 z Rosen Ježkovania“. Čo sa týka rozsahu dodaných služieb v dodávateľských faktúrach, ak nie je rozsah uvedený číselným označením množstva, resp. je vydaný len číslom 1, je možné z formy faktúry, ako aj príslušnej účtovnej a zmluvnej dokumentácie (zmluvy o spolupráci dodávateľov so žalobcom) zistiť, že sa jednalo o pravidelné mesačné služby fakturované paušálnou sumou s prihliadnutím na skutočnosť, že ako dodávateľ, tak i odberateľ boli mesačnými platiteľmi DPH a faktúry vystavovali mesačne. Žalobca má za to, že takýto (aspoň základný) popis druhu a množstva dodaných služieb na faktúre je na splnenie formálnej náležitostí uvedených dodávateľských faktúr postačujúci a je postačujúci aj na splnenie formálneho predpokladu na odpočet DPH. Žalobca počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných dodávateľských faktúr (reálnosť zdaniteľných plnení) a to najmä: - predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úhrade, akceptačnými protokolmi - spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami - vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa 31.01.2017 uvedenými v Zápisnici číslo 100181004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorých konkretizovali okolnosti zdaniteľného plnenia - písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dane dňa 26.05.2017 v ktorých podrobnejšie rozpísali svoje predchádzajúce vyjadrenia na pojednávaní pred správcom dane - vyjadrením konateľa dodávateľa, obch. spoločnosti Atlanta VR, s.r.o., Ing. Vladimíra Nečasa, ktorý uviedol, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu, pričom tieto boli dodané subdodávateľsky a predmetné faktúry vyhotovil on samotný - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100410445/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 07.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti GAMO a.s. - vyjadrením bývalého konateľa dodávateľa obchodnej spoločnosti RHEINGOLD, s.r.o. Pavla Baláža, ktorý uviedol, že spoločnosť RHEINGOLD, s.r.o. so žalobcom obchodovala a on podpisoval faktúry, - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427127/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GEMA, s.r.o., - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427114/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - Ing. Marián Obžut GEMA, - preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu. V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu. Preto ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu, ale naopak v jeho prospech a nemožno ich vyhodnotiť tak, že by preukazovali, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol. Záver žalovaného (resp. správcu dane) o tom, že ak iný daňový subjekt, v tomto prípade obchodná spoločnosť Atlanta VR s.r.o. (dodávateľ žalobcu) bol v čase saňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojím správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony, a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr vyhotovených týmto dodávateľom, by bol vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky úplne mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisov a judikatúre a ani v predpisoch a judikatúre práva Európskej únie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a tiež modifikáciu vykonanú právom Európskej únie (C80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03). V zmysle judikatúry SR, ako i judikatúry Európskej únie nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správca dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenia rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze. Aplikácia uvedenej judikatúry je opodstatnená, pretože sa jedná o obdobný prípad, aký je uvádzaný aj vo vyššie uvedenej judikatúre, pričom z dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené ako i formálne, tak i materiálne predpoklady odpočtu DPH. Pokiaľ žalovaný vo svojich úvahách uvádza, že dodávatelia mali vykonať také činnosti, na ktoré nemali oprávnenie a navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti, k tomu žalobca uviedol, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, tak ako to vo svojich vyjadreniach aj uvádzali samotní konatelia dodávateľov žalobcu a aj samotní spoločníci žalobcu. Dokonca dodávateľ Atlanta VR s.r.o. mal v predmete činnosti aj automatizované spracovanie dát, čo bezpochyby je činnosť, ktorá ho oprávňovala na poskytovanie predmetných odborných služieb pre žalobcu. Úvahy žalovaného o tom, že subdodávateľské plnenie mohlo narúšať základy informačnej techniky považuje žalobca za bezpredmetné na úrovni konšpirácie a nesúvisiace s predmetom konania. Ak by aj k takému konaniu došlo, je na strane poškodeného, aby sa proti takémuto konaniu bránil. Na základe uvedeného má žalobca za to, že závery uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného nevychádzajú z obsahu celého administratívneho spisu a sú priamo v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane (resp. aj žalovaným) v rámci dokazovania. Žalovaný sa jednostranne a nedostatočne vysporiadal aj so skutočnosťami ohľadne splnenia formálnych a materiálnych predpokladov odpočtu DPH a nesprávne posúdil aj rozloženie dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.11.2018 uviedol totožné skutkové a právne dôvody ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 6. Krajský súd ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 18.06.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 7. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad Zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, Zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 8. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj k podanej žalobe. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. 9. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. a RHEINGOLD s.r.o. aj reálne dodané. 10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr, keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb, správny súd uvádza, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná sa o povinné náležitostí. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitostí a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. V prípade označenia fakturovaného plnenia ako koordinačné a konzultačné práce súvisiace s obnovou prevádzky infraštruktúry IKT, profylaktické práce na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN, servisné práce GAMO považuje toto správny súd za nedostatočne určité označenie druhu dodanej služby. Práce nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ani ich rozsah. Rovnako vymedzenie faktúr ako „SV práce a konzultácie podľa zadania: prvá etapy zjednocovanie názvosloví pre systémy RIS/SCADA/SAP, potrubná kniha 2015 z Rosen ježkovania“ len stroho naznačuje, čo by malo byť predmetom prác. Označenie „jedni práce“ nie je dostatočným označením ich rozsahu. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne podklady, ktoré by tieto služby upresňovali a stanovovali ich rozsah. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. 11. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/1/2016 zo dňa 19.06.2018 už tieto nedostatky formálneho charakteru neumožňujú odpočítanie dane, a to bez ohľadu na to, či boli splnené vecné podmienky odpočítania. Napriek tomu správca dane aj žalovaný sa zaoberali tým, či došlo k splneniu aj materiálnej podmienky na odpočítanie dane, a teda či na základe dodávateľských faktúr reálne došlo k dodaniu služieb. Aj v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že táto skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Uvedené nebolo preukázané žiadnym z dôkazov, ktoré uvádzal žalobca v žalobe, ktoré podľa neho majú túto skutočnosť preukázať. Samotné dodávateľské faktúry a doklady o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzujú. Akceptačné protokoly neboli žalobcom vôbec k týmto faktúram predložené. Rovnako túto skutočnosť nepotvrdzujú ani odberateľské faktúry, pretože predmetom odpočítania je daň uvedená na dodávateľskej faktúre. Pokiaľ by aj služby uvedené na faktúrach (bližšie nešpecifikované) boli žalobcovi dodané, a tento by ich dodal svojim odberateľom, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že tieto služby žalobcovi dodali práve jeho dodávatelia podľa dodávateľských faktúr a že týmto spoločnostiam ako platiteľom zaplatil žalobca DPH z ceny uvedených služieb a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Vyjadrenia konateľov žalobcu na pojednávaní dňa 31.01.2017 v žiadnom prípade neuvádzali, akým spôsobom došlo k dodaniu týchto služieb zo strany dodávateľov žalobcu a rovnako tak tomu bolo aj v písomných vyjadreniach konateľov žalobcu zo dňa 26.05.2017. Naopak ich tvrdenia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď Ing. Demčík a Ing. Michalko tvrdili, že služby od BAMAT, s.r.o. boli fakturované odberateľom, pričom podľa zmluvy s Atlanta VR s.r.o. z 01.04.2014 naopak tieto služby mali byť dodané pre potreby samotného žalobcu a miesto plnenia bolo priamo v sídle žalobcu. Je teda v rozpore s touto zmluvou aj ich tvrdenie, že tieto práce neboli vykonávané na pracoviskách žalobcu. Reálne plnenia podľa dodávateľských faktúr nedokazuje ani výpoveď svedka Ing. Vladimíra Nečasa ako konateľa Atlanta VR s.r.o., pretože tento nevedel uviesť aké zdaniteľné obchody vykonávala táto spoločnosť so žalobcom v roku 2015 a ďalej tvrdil, že fakturované plnenia nedodala sama, ale len subdodávateľsky, a to práve prostredníctvom BAMAT, s.r.o. Bolo však preukázané, že BAMAT, s.r.o. v roku 2015 nemala žiadnych zamestnancov a táto spoločnosť od roku 2007 nejaví žiadne známky hospodárskej činnosti. Teda nebolo preukázané, že by Atlanta VR s.r.o. mohla dodať akúkoľvek službu prostredníctvom BAMAT s.r.o.. Reálne plnenia podľa dodávateľských faktúr nepreukazuje ani výpoveď svedka Baláža, konateľa spoločnosti RHEINGOLD, s.r.o.. Svedok Baláž vo výpovedi len uviedol, že podpísal faktúry. Na rozdiel od konateľov žalobcu, ktorí vo svojej výpovedi uviedli, že komunikovali osobne aj elektronicky s konateľom spoločnosti RHEINGOLD, s.r.o., svedok Baláž poprel, že by jednal alebo sa stretol s niekým od žalobcu. Výpoveď svedka Baláža, že podpísal faktúry, za súčasného zistenia správcu dane, že spoločnosť RHEINGOLD, s.r.o., nezamestnávala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok a na výkon fakturovaných prác nemala potrebné odborné zabezpečenie a materiálne vybavenie (pričom nebolo preukázané, že plnenia poskytla subdodávateľsky), je tak sama o sebe bez výpovednej hodnoty. Nepodstatné pri preukazovaní reálneho plnenia z dodávateľských faktúr sú potom dôkazy o tom, že žalobca fakturoval jednotlivé služby svojim odberateľom GAMO a.s., Banská Bystrica., GEMA, s.r.o a Ing. Marián Obžut Gema, s.r.o.. Preto ako dôkazy neslúžia ani zápisnice o miestnom zisťovaní o preverovaní týchto odberateľov žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, samotné dodanie služby odberateľom žalobcu, ktorý si nárokuje odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, nepreukazuje samotné dodanie tovaru z dodávateľských faktúr dodávateľom. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že z dodávateľských faktúr nie je zrejmé, o aké konkrétne služby sa jednalo, a preto nie je možné ani konštatovať vzhľadom na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných služieb, bez personálneho zázemia vo firme BAMAT s.r.o. ako priameho dodávateľa i subdodávateľa zároveň, že by takto definované služby boli odobraté ďalšími odberateľmi. 12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, správny súd uvádza: Žalobca poveril výkonom prác spoločnosti, ktoré nemali oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že pokiaľ ide o dodávateľa žalobcu - spoločnosť Atlanta VR s.r.o., táto nemala na poskytnutie fakturovaných plnení príslušnú odbornú spôsobilosť ani technické vybavenie. Rovnako nemala v zmysle výpisu z obchodného registra uvedenú v predmete činnosti takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu fakturovaných služieb. Rovnako spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. označený dodávateľ BAMAT, s.r.o. nemal v predmete činnosti uvedenú takúto činnosť. Konateľ spoločnosti Atlanta VR s.r.o. uviedol, že spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, pričom žalobcu informoval o tom, že práce budú vykonávané subdodávateľským spôsobom. Ing. Vladimír Nečas sa nevedel vyjadriť k tomu, kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré boli predmetom zdaniteľných obchodov, nevedel tiež špecifikovať, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o., ani identifikovať presné miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. Vykonaným dokazovaním bolo tiež nepochybne preukázané, že spoločnosť BAMAT, s.r.o. v rozhodnom období nezamestnávala žiadnych zamestnancov, na adrese svojho sídla sa nenachádzala a nezistili sa ani žiadne iné priestory, v ktorých by vykonávala reálne svoju podnikateľskú činnosť. Pre správcu dane bola nekontaktnou a v roku 2006 bola zrušená jej registrácia na DPH. Rovnako podľa názoru správneho súdu bolo správcom dane opodstatnene spochybnené dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou RHEINGOLD s.r.o.. Uvedená spoločnosť nezamestnávala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok. Výkon fakturovaných prác si však vyžadoval potrebné odborné zabezpečenie a materiálne vybavenie. Spoločnosť RHEINGOLD s.r.o. teda nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby vôbec dokázala realizovať fakturované plnenia, pričom nebolo vykonaným dokazovaním správcom dane preukázané, že by predmetné fakturované činnosti zabezpečila subdodávateľsky. Na adrese svojho sídla v roku 2015 sa nenachádzala a správcom dane neboli zistené ani iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Odberateľ žalobcu síce potvrdil, že zdaniteľné obchody od žalobcu prijal, čo však nepreukazuje, že práce pre žalobcu vykonal subjekt uvedený na dodávateľskej faktúre. Podľa rozsudku NSSR č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 dodanie tovaru alebo služby ďalšiemu odberateľovi samo osebe nepreukazuje, že žalobcovi plnenie dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre, že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca DPH z ceny uvedeného plnenia a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH. 13. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý udáva, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, správny súd udáva, že podľa vyjadrenia konateľov žalobcu z 31.01.2017 servisné práce spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonávané na základe zmluvy z 01.04.2014. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že nebolo zámerom žalobcu, aby táto spoločnosť prenášala výkon zmluvnej činnosti na inú osobu. V zmysle článku 11 (dôverné informácie) bod 4 danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. Pokiaľ ide o činnosť automatizované spracovanie dát, ktorú má Atlanta VR s.r.o. zapísanú v predmete činnosti, je potrebné k uvedenému uviesť, že pod spracovaním údajov v zmysle zoznamu odporúčaných označení voľných živností a ich bližšieho vymedzenia patrí spracovanie údajov dodaných zákazníkom, vypracovanie tabuliek, výpočtov a pod. bez navrhovania špecifického programu. Podľa vyjadrenia žalobcu k fakturovaným prácam mal dodávateľ Atlanta VR s.r.o. vykonať také softvérové práce, ktoré podľa názoru súdu nespadajú pod automatizované spracovanie dát. 14. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami Atlanta VR s.r.o. a RHEINGOLD s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje preukázateľné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby) správcom dane a následné nevyvrátenie tohto spochybnenia daňovým subjektom (III.ÚS 401/2009, III.ÚS 93/2016). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je spochybnené), že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti Atlanta VR s.r.o. a RHEINGOLD s.r.o., k čomu dospeli daňové orgány i správny súd. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálne deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. 15. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane za správne, nakoľko tento po odôvodnenom spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytol dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku. 16. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky ESD C-80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03 a rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, uvedené v danej veci nie je možné použiť. Uvedená judikatúra Európskeho súdneho dvora sa vzťahuje na prípady, že bolo uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázané. Rovnako je tak tomu aj v záveroch rozsudku NS SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, čo samozrejme predpokladá splnenie podmienky, že na dodávateľskej faktúre je plnenie riadne špecifikované. V danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, pretože na dodávateľských faktúrach plnenie nebolo vôbec špecifikované a nebolo ani preukázané, že by mohli plnenie poskytnúť dodávateľské spoločnosti. V danom prípade totiž nebolo preukázané, že by zdaniteľné obchody prebehli a že ich materiálne výsledky reálne existujú. Okrem toho sa vyššie uvedený rozsudok NS SR týkal rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane v prípadoch, ak na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca išlo o podvodné konanie typu „kolotoč“, čo nie je prípad prejednávanej veci. Pokiaľ žalobca uvádza, že existencia predmetu plnenia bola jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami, zmluvami a výsluchmi žalobcu či dodávateľov, ide o jeho pohľad na vec, ktorý však nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda nepredložil faktúru s formálnymi náležitosťami podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a nepreukázal existenciu predmetu zdaniteľného plnenia. 17. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybností o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako i žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právne obsahovej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmavaných v správnej veci, s týmito sa stotožňuje, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.