KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina27. 2. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/214/2018 z 27. 2. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 27. februára 2019, sp. zn. 10Co/214/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5114225213.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/214/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225213
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114225213.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu, sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - R. nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX H., okres Q., v zastúpení právne - Mgr. Branislav Samec, advokát so
sídlom U. XX, Žilina proti žalovanému - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard
Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava
821 08, IČO : 47 258 713 ( ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.,) v zastúpení
právne Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36
862 169, o obnovu konania, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
25C/234/2014-195 zo dňa 5.4.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ( ďalej iba „ okresný súd „ ) zamietol návrh, ktorým sa
žalobca domáhal obnovy konania vo veci vedenej na OS Žilina č.k. 13 C/346/ 2012 skončenej vydaním
rozsudku č.k. 13C/346/2012 - 82 zo dňa 30.7.2013. Okresný súd neuznal žalobcom tvrdený dôvod -
podľa § 397 písm. e) Civilného sporového poriadku ( ďalej iba „ CSP“ ) pre obnovu konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že u Okresného súdu Žilina v konaní č. 13C/346/2012 pôvodný
žalobca Cetelem Slovensko a.s. Bratislava voči žalovanému sa domáhal peňažného plnenia - zaplatenia
sumy 750,65 eur s príslušenstvom. Na meritórnom pojednávaní dňa 30.7.2013 okresný súd rozsudkom
č.k. 13C/346/2012 - 82 žalobe vyhovel, uvedený rozsudok ( po rozsiahlom zisťovaní pobytu,
adresy doručovania a nemožnosti doručiť žalobcovi - v pôvodnom konaní v pozícii žalovaného,-
zásielky súdu určené aj do vlastných rúk ) doručoval žalovanému v zmysle uznesenia č.k. 13
C/346/2012 zo dňa 7.5.2013 uložením v súdnom spise postupom podľa § 48 ods.4 v dobe doručovania
účinného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Tento procesným poriadkom dovolený spôsob
doručovania žalovanému si okresný súd zvolil na tom základe, že ani po rozsiahlom šetrení ( k obsahu a
rozsahu vykonaného šetrenia sa okresný súd podrobne vyjadruje v bodoch 5,7,8,9 rozhodnutia ) nebolo
možné zistiť akýkoľvek trvalý, prechodný pobyt žalovaného, miesto preberania zásielok žalovaným či už
na území alebo mimo územia SR a Mesto Žilina nesúhlasilo, aby bolo podľa § 29 ods.2 až 6 Občianskeho
súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu ) ustanovené za
opatrovníka. Rozsudok okresného súdu Žilina č.k. 13 C/346/2012 - 82 zo dňa 30.7.2013 nadobudol
právoplatnosť dňom 27.9.2013, vykonateľnosť 1.10.2013. Žalobca rozsudok okresného súdu prevzal
osobne dňa 26.6.2014, návrh na obnovu konania podal na Okresný súd Žilina dňa 27.6.2014, potom



vychádzajúc z ustanovenia § 403 ods. 1/, 2/ CSP súd uzavrel, že žalobca žalobu/návrh na obnovu
konania podal v zákonom stanovenej lehote.

3. Žalobca argumentuje existenciou dôvodu vymedzeného v § 397 písm.e) CSP na obnovu konania,
avšak nedoložil žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie,
ktoré je pre strany záväzné. Žalobca iba odkazoval na všeobecné rozhodnutia (relevantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie), z ktorých nevyplynula žiadna súvislosť s osobami strán v spore,
súvislosť s vecou posúdenou v konaní 13C/346/2012, absentovalo tak vecné a personálne prepojenie.

4. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania postupoval súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP,
vychádzal z princípu úspechu/neúspechu strán v spore a priznal žalovanému - úspešnému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny rozsudku v prípade,
že nebudú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie rozhodnutia, v rámci zmeny rozsudku
navrhoval povoliť obnovu konania vedeného na OS Žilina pod sp. zn. 13C/346/2012 a priznať nárok
na náhradu trov konania (prvostupňové aj odvolacie).

6. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o splnení všetkých podmienok pre doručenie rozsudku
OS Žilina č.k. 13 C/346/2012-82 zo dňa 30.7.2013, ani tým, že by predmetné rozhodnutie malo voči
nemu nadobudnúť právoplatnosť. Poznamenal, že od roku 2011 žil a pracoval v T., nemal preto žiadnu
vedomosť o prebiehajúcom konaní sp.zn. 13 C/346/2012 a až dňa 26.6.2014 mu bol rozsudok doručený.
Až po vykonaní pojednávania vo veci sp. zn. 25C/234/2014 a následnom doručení rozsudku OS Žilina
č.k. 25C/234/2014-195 zo dňa 5.4.2017 vo svojej starej korešpondencii dohľadal, že v období rokov 2012
a 2013 mu boli doručované rozhodnutia o miestnych daniach Mestom Žilina na adresu C. XXX, XXX
XX Q. - H.. Doporučené zásielky na tejto adrese preberal prostredníctvom svojich detí alebo manželky,
ktorú na preberanie zásielok na tejto adrese splnomocnil ešte v roku 2011. Za nepravdivé považuje,
že súd nemal možnosť dohľadať jeho adresu na doručovanie, keď v tom istom čase iný orgán verejnej
moci - Mesto Žilina túto adresu evidoval a doručoval mu úradné písomnosti. K uvedenému odvolaciemu
tvrdeniu pripojil odvolateľ písomné splnomocnenie manželky zo dňa 12.9.2011 a aj korešpondenciu
Mesta Žilina. Žiada, aby uvedené listinné dôkazy boli v odvolacom konaní posúdené ako novoty, ktoré
bez svojej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, tie preukazujú, že v konaní došlo
k vadám majúcim za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Napokon okresný súd ani neskúmal
v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina zo dňa 22.6.2016 č.k. 10Co712/2015-138,
či jeho podanie má byť posudzované ako odvolanie proti rozsudku č.k. 13C/346/2012- 82 zo dňa
30.7.2013 alebo návrh na obnovu konania.

7. Odvolateľ vytýka súdu, že neskúmal dôvod podľa § 397 písm. a) CSP - existenciu skutočností,
rozhodnutia alebo dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré on (žalobca) bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. V tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie ESD C-240/98 až C-244/98 z 27.6 2000
(judikujúce povinnosť národného súdu počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než Smernica Rady 93/13E/EEC interpretovať ich pokiaľ je to možné vo
svetle procesného znenia a účelu smernice), rozsudok ESD C-473/00 z 21.1.2002 (možnosť súdu
skúmať ex offo nekalú povahu podmienky v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov), uznesenie ESD C-76/10 z 16.11.2010 judikujúce, že neexistencia údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
má vykonať v režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie musí štát bezpodmienečne
vyžadovať.

8. Predmetom konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 13C/346/2012 bol nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy, išlo o spotrebiteľský spor, preto aj na právny vzťah založený zmluvou
bolo potrebné aplikovať ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 17.8.2004, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov;
ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V pôvodnom
konaní sp. zn. 13C/346/2012 sa okresný súd uvedenými otázkami nezaoberal, nevykonal prieskum



zmluvných podmienok, neskúmal či obsahuje spotrebiteľská zmluva obligatórne náležitosti. Je úradnou
povinnosťou súdu zohľadniť absenciu povinného údaja - RPMN v zmluve a vyvodiť z tejto absencie aj
príslušné právne dôsledky. Odvolateľ hodnotí rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 30.7.2013 sp. zn..
13C/346/2012-82 za rozporný s niekoľkými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,
z tohto dôvodu je podľa jeho názoru daný dôvod na obnovu pôvodného konania podľa § 397 písm. e)
Civilného sporového poriadku (predtým podľa § 228 ods. 1, písm. e/Občianskeho súdneho poriadku).
Žalobca dodáva, že ustanovenie § 397 písm. e) CSP treba vyložiť v spojení s článkom 3 ods. 1 CSP
v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V prípade takéhoto posúdenia veci potom existuje dôvod
obnovy podľa § 397 písm. e/ CSP.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

10. V prvom rade namieta predloženie nového dôkazu žalobcom až v odvolacom konaní. Poukazuje
na rozsiahly výsluch žalobcu ako sporovej strany na pojednávaní dňa 5.4.2017, počas ktorého sa súd
snažil zistiť, či mal objektívnu aj subjektívnu možnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť dôkazy
na ich preukázanie. Splnomocnenie zo dňa 12.9.2011, ktorým žalobca mal splnomocniť svoju manželku
na všetky právne úkony a aj na preberanie doporučenej pošty, je právnym úkonom o ktorom žalobca mal
vedomosť, resp. musel mať vedomosť. Nie je preto splnená podmienka ust. § 366 písm. d) Civilného
sporového poriadku, totiž podľa tejto procesnej úpravy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V
súdenej veci nebolo preukázané, že listinné dôkazy, ktoré v odvolacom konaní odvolateľ predkladal
nemohol bez svojej viny uplatniť v štádiu konania pred okresným súdom. Navyše, v bodoch 16. a 18.
odôvodnenia napadnutého rozsudku je uvedené, že od septembra roku 2011 žalobca spolu s rodinou
( aj s manželkou) sa odsťahovali do T.; preto tvrdenie žalobcu o možnosti preberania zásielok jeho
manželkou nezodpovedá podľa názoru žalovaného skutočnosti.

11. Možnosť použitia tzv. novôt v odvolacom konaní žalobcom neobstojí ani z pohľadu § 366 písm. c)
CSP, keďže v bode 7. odôvodnenia rozsudku súd výslovne uvádza, že v konaní sp. zn. 13C/346/2012
výslovne žiadal Mesto Žilina o poskytnutie informácií o mieste pobytu žalovaného ( aktuálne žalobca v
spore ) a o súvisiacich skutočnostiach, teda okresný súd v konaní sp. zn. 13C/346/2012 vykonal všetky
úkony smerujúce k zisteniu pobytu, resp. bydliska žalobcu, avšak neúspešne.

12. Bolo preukázané v pôvodnom konaní, že okresný súd rozsiahlym spôsobom vykonal úkony
potrebné pre zistenie adresy trvalého pobytu alebo prechodného pobytu žalobcu ( v pôvodnom konaní
žalovaný ). Žalobca v aktuálnom spore o obnovu konania na jednej strane poukazuje na nesprávny
postup súdu pri zisťovaní jeho adresy pobytu, avšak opomenul svoju základnú povinnosť - zabezpečiť
si adresu na ktorej bude preberať zásielky počas pobytu v cudzine, najmä pokiaľ ide o dlhodobú
neprítomnosť na území Slovenskej republiky. Žalobca mal možnosť vyriešiť si svoju situáciu odhlásením
trvalého pobytu a následne prihlásením na nové miesto pobytu, alebo ak to nebolo možné z rôznych
príčin, tak sa mohol prihlásiť na obec v mieste bydliska, prípadne si zriadiť prechodný pobyt. Tým,
že súdu sa nepodarilo dohľadať adresu na ktorej by si žalobca vedel prevziať súdnu zásielku, ani
ustanoviť opatrovníka, pristúpil k zákonnej možnosti, doručoval súdne zásielky určené žalobcovi do
spisu. Žalobcom predložené splnomocnenie zo dňa 12.9.2011, ktorým mal splnomocniť manželku na
preberanie doporučenej pošty nijakým spôsobom neovplyvňuje ani nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie ani konanie pred ním.

13. Za nedôvodné vyhodnotil žalovaný aj odvolanie žalobcu v časti pokiaľ súdu vytýka, že neskúmal či
má byť jeho podanie posudzované ako návrh na obnovu konania alebo ako odvolanie proti rozsudku
vydanému v konaní sp.zn. 13C/346/2012. Obsah odôvodnenia rozsudku preukazuje dôsledný postup
súdu v otázke prieskumu dodržania procesných podmienok pre doručovanie zásielok žalobcovi ich
uložením v súdnom spise podľa § 48 ods. 4 OSP. Rozsudok vydaný v pôvodnom konaní v dôsledku
správneho procesného postupu okresného súdu pri doručovaní nadobudol právoplatnosť a už ho nie je
možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom - odvolaním

14. Podľa názoru žalovaného neboli naplnené dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa
§ 397 písm. e) CSP. Obnova konania má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Žalobca



neuviedol rozhodnutie Súdneho dvora ES, resp. iného orgánu ER, ktoré by malo byť v rozpore s
vydaným rozsudkom. Obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. e) CSP umožňuje existencia takého
rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
ktoré súvisí s pôvodným súdnym konaním vecne aj personálne. Rozhodnutia na ktoré poukazuje
žalobca (až) v odvolaní, sa týkajú povinností členských štátov EÚ/ES dosiahnuť, aby povinnosti uložené
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách boli splnené/plnené
a aby bola zabezpečená primeraná ochrana spotrebiteľov.

15. Žalovaný odkazuje aj na § 2 ods. 1 zákona o Úradnom vestníku Európskej únie (zákon č.
416/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), podľa ktorého o všetkom čo bolo v Úradnom vestníku
uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti
uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.
Uverejnené dokumenty nadobúdajú verejnú publicitu, to isté platí aj v prípade európskych rozhodnutí.
Podľa názoru žalovaného žalobcovi začala plynúť 3-mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu
konania podľa § 230 ods. 1 OSP uplynutím dvadsiateho dňa od zverejnenia rozhodnutí ESD (na ktoré
odkazuje žalobca) podľa Úradného vestníka EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie ESD publikované a tým
aj záväzné pre každú fyzickú, aj právnickú osobu.

16. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade legitímneho očakávania toho
účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak dostala do rozporu aj so zásadou
legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvostupňovom konaní na základe pôvodného
rozhodnutia okresného súdu úspešným účastníkom konania. Zásada právoplatne rozhodnutej veci
vyžaduje, aby súd na rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po márnom uplynutí lehôt na ich podanie nemohli byť v budúcnosti spochybnené.

17. Odvolacia námietka žalobcu vytýkajúca, že súd prvej inštancie neskúmal dôvod obnovy konania
podľa ust. § 397 písm. a) CSP podľa žalovaného tiež neobstojí. Žalobca tento dôvod prípustnosti obnovy
konania ani neuplatnil. Napokon neuviedol ani žiadne novoty, skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom súdnom konaní. Jeho žaloba o obnovu konania
podľa názoru žalovaného nie je prípustná.

18. Žalobca na predchádzajúce písomné podanie žalovaného už v ďalšom štádiu odvolacieho konania
nereagoval.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
pre vecnú správnosť.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/346/2012 zo dňa
30.7.2013 súd žalobcu ( v pôvodnom konaní žalovaný) zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
(v aktuálnom konaní žalovaný) sumu 750,65 eur so zmluvným úrokom vo výške 23,4% ročne od
22.12.2010 zo sumy 975,76 eur do 4.10.2011, od 5.10.2011 zo sumy 951,65 eur do 27.10.2011, od
28.10.2011 zo sumy 760,65 eur do 12.3.2012, od 13.3.2012 zo sumy 750,65 eur do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 1.2.2011 zo sumy 1.082,38 eur do 4.10.2011, od 5.10.2011 zo sumy
951,65 eur do 27.10.2011, od 28.10.2011 zo sumy 760,65 eur do 12.3.2012, od 13.3.2012 zo sumy
750,65 eur do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a trovy konania vo výške 45 eur
titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy vo výške 141,79 eur titulom právneho zastúpenia.

21. Žalobca podanou žalobou u Okresného súdu Žilina dňa 27.6.2014 sa domáha obnovy konania sp.
zn. 13C/346/2012, v jej skutkovom vymedzení tvrdí, že rozhodnutie v uvádzanom konaní vydané dňa
30.7.2013 je v rozpore nielen s rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ale aj s rozhodnutiami Európskeho
súdneho dvora. V ďalšom skutkovom tvrdení poukazuje na to, že rozsudkom boli priznané veriteľovi
peňažné plnenia vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok (úroky, zmluvná pokuta, neplatná
úverová karta v časti bod „C“ a bod 4 Všeobecných podmienok zmluvy). Namietal aj nesprávny postup
súdu pri doručení súdnych písomností mu fikciou doručenia, vrátane rozsudku sp. zn. 13C/346/2012



zo dňa 30.7.2013. Predmetný rozsudok osobne prebral ( súd mu doručil ) až 26.6.2014, o spôsobe
doručovania fikciou sa dozvedel až z prebiehajúceho exekučného konania pod č. Ex 4115/2013, keďže
rozsudok OS Žilina sp. zn. 13C/346/2012 zo dňa 30.7.2013 z dôvodu správoplatnenia sa stal voči nemu
exekučným titulom.

22. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1.7.2016 za účinnosti ktorého už aktuálne odvolací súd
o podanom odvolaní žalobcu rozhoduje, prípustnosť žaloby na obnovu konania z taxatívne vymedzených
dôvodov upravuje v § 397.

23. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom (mimoriadny charakter opravného
prostriedku konštatoval aj Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016) čo znamená, že
na jej uplatnenie musia byť splnené zákonom vymedzené dôvody. Narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím musí byť totiž vyvážené
sprísnenými podmienkami prípustnosti - uvedený princíp platí v prípade všetkých mimoriadnych
opravných prostriedkov. Opravnými prostriedkami mimoriadneho charakteru je možné napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne vymedzených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania.

24. V súdenej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca je po procesnej stránke oprávneným subjektom
na podanie takejto žaloby, túto podal v zákonom stanovenej lehote.

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím tvrdením žalobcu, že okresný súd neriešil a nezaoberal
sa s otázkou, či rozsudok vydaný v pôvodnom konaní nadobudol/nenadobudol právoplatnosť. Práve
naopak, prioritne na otázku splnenia podmienok ust. § 48 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p.)
účinného v rozhodnej dobe doručovania zásielok žalobcovi vykonal okresný súd rozsiahle dokazovanie
a to nielen listinnými dôkazmi, ale aj samotným výsluchom žalobcu ( viď na č.l 190 až 192 spisu -
uviedol, že „ani na jednu adresu v Q. mu zásielky nebolo možné doručiť..., do T. odišiel v 9/2011 a
nikomu neoznámil na akej adrese sa tam nachádzal..., až potom ako sa dozvedel, že je problém s
doručovaním zásielok, niekedy po dátume 27.6.2014 si zriadil na pošte P.O.BOX ). Skutkové zistenia
súdu v tejto otázke sú podrobne vyargumentované v bodoch 4 až 10 odôvodnenia rozhodnutia, závery
súdu o splnení podmienok doručenia aj rozsudku vydaného pôvodnom konaní postupom podľa § 48
ods. 4 O.s.p. majú podľa názoru odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní. Je jednoznačné,
že akýkoľvek pobyt trvalý/prechodný, miesto preberania zásielok žalobcom, či už na území SR alebo
mimo územia SR nebolo možné zistiť (ani na základe vykonaného rozsiahleho šetrenia), Mesto Žilina
nesúhlasilo, aby súd ho ustanovil podľa § 29 ods. 2 až 6 Občianskeho súdneho poriadku za opatrovníka
žalobcovi ( v pôvodnom konaní žalovaný ) a následný postup okresného súdu pokiaľ uznesením rozhodol
o ukladaní písomností žalobcovi (v pôvodnom konaní žalovaný) v súdnom spise, a tie aj v spise ukladal,
má oporu v tej dobe účinnom procesnom ustanovení aplikovanom okresným súdom.

26. Pokiaľ odvolateľ v štádiu tohto odvolacieho konania predložil listinné dôkazy o ktorých tvrdí, že po
vyhlásení meritórneho rozsudku si ich dohľadal a „našiel“ vo svojej starej korešpondencii - napr. medzi
nimi aj splnomocnenie, ktoré mal ešte v roku 2011 udeliť svojej manželke na právne úkony, - odvolací
súd hodnotí za tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní, za neprípustné listinné dôkazy. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca v priebehu konania - približne trvajúce 4,5 roka ani raz,
dokonca ani v návrhu na obnovu konania o uvádzanom dôkaze ( dôkazoch ) sa nezmienil, ich neoznačil.
Ak s takým dôkazom ( dôkazmi ) disponoval už v priebehu celého konania musel by preukázať, že tento
nemohol bez svojej viny predložiť a označiť súdu, takúto okolnosť ale odvolateľ nepreukázal. Samotná
skutočnosť tvrdená žalobcom - tzv. dohľadanie, nájdenie dôkazu v jeho starej korešpondencii, v dobe
už po vyhlásení rozsudku v aktuálnom spore, svedčí minimálne o nedisciplinovanom postupe žalobcu v
spore,- konštatované súvislosti vylučujú, že predmetné listinné dôkazy odvolateľ bez svojej viny nemohol
predložiť v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, následne na uvádzané listinné dôkazy odvolací
súd už prihliadať nemohol ( v zmysle tohto záveru by neexistoval dôvod obnovy konania ani podľa §
397 písm.a) CSP ). Žalobca svojou nedôslednosťou sa obral sám o tie práva, ktoré mohol ako účastník
pôvodného konania vzniesť, namietať a uplatňovať ( napr. namietať úroky, zmluvnú pokutu, započítanie
platieb, neplatnosť úverovej karty a pod.) v pôvodnom súdnom konaní. Rozsudok okresného súdu
vydaný v konaní 13C/346/2012-82 dňa 30. júla 2013 jednoznačne nadobudol právoplatnosť 27.9.2013
a odvolanie proti rozhodnutiu už nie je prípustné.



27. Žalobcom podaná žaloba na obnovu pôvodného konania má charakter mimoriadneho opravného
prostriedku. Dôvod jej prípustnosti žalobca videl v § 397 písm. e) CSP, že právoplatný rozsudok je
v rozpore podľa jeho tvrdenia s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie
alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Krajský súd sa opätovne stotožnil so záverom okresného
súdu, že žalobca odkazoval v žalobe na judikačnú činnosť Súdneho dvora EÚ v ktorej boli posudzované
otázky spotrebiteľskej ochrany iba všeobecnej povahy, rozhodnutia žalobcom označené nemali žiadne
personálne prepojenie, ani prepojenie vecné, teda ktoré by boli pre „ strany „ záväzné vo vzťahu ku
právoplatnému rozsudku vydanému v pôvodnom konaní - 13C/346/2012.

28. V súhrne všetkých konštatovaných súvislostí a úvah aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli
splnené dôvody vymedzené v § 397 písm. e) CSP pre obnovu konania pôvodne vedené pred Okresným
súdom Žilina č.k. 13 C/346/2012, preto odvolaniu žalobcu vyhovieť nemohol a rozsudok okresného súdu
vo výroku zamietnutia žaloby potvrdil.

29. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu
aplikáciou § 255 ods.1 CSP správne zohľadňuje princíp úspechu/ neúspechu strán v spore. Žalovaný
- úspešný v spore má nárok na náhradu trov voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol.

30. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi - neúspešnému v odvolacom konaní.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420, § 421 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5114225213

  1. 5. 4. 2017Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C/234/2014 z 5. 4. 2017potvrdené
  2. 27. 2. 2019Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/214/2018 z 27. 2. 2019 (toto rozhodnutie)