Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoZm/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224409 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115224409.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. E. XXX/X, XXX XX E., zastúpeného zástupcom: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenému právnym zástupcom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, Ph.D., advokátom, so sídlom L. XXXX/X, XXX XX. G., o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 18.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/39/2015-109 zo dňa 28. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/39/2015-197 zo dňa 04.06.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/39/2015-109 zo dňa 28. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/39/2015-197 zo dňa 04.06.2019 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému výrokom I. povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 18.000,- Eur s úrokom vo výške 6% ročne z tejto sumy od 26.09.2013 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 60,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 2. Okresný súd vo veci vydal dňa 26.08.2016 platobný rozkaz č.k. 38CbZm/39/2015-30. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor obsiahnutý v písomnom podaní žalovaného zo 16.09.2016 (č.l. 33 spisu). 3. Uznesením č.k. 38CbZm/39/2015-57 zo 17. mája 2017 okresný súd v súlade s § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/39/2015-30 zo dňa 26.08.2016 v plnom rozsahu. 4. S poukazom na článok I § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), článku I § 76 ZZŠ, článku I § 77 ods. 1, 2 a 3 ZZŠ, článku I § 30 ZZŠ, článku I § 31 ZZŠ, článku I § 32 ZZŠ, článku I § 47 ZZŠ, článku I § 48 ods. 1 ZZŠ a na výsledky vykonaného dokazovania okresný súd žalobe vyhovel. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 18.000,- Eur s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej obchodnou spoločnosťou HALVAR TRANS, s.r.o. dňa 25. septembra 2012 na zmenkovú sumu 18.000,- Eur v prospech žalobcu ako prvého majiteľa zmenky, ktorá bola žalobcom predložená okresnému súdu v prvopise (origináli) a je súčasťou spisového materiálu vo fotokópii vyhotovenej z originálu zmenky na č.l. 4 spisu. Vo vzťahu k žalovanému žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva ako voči avalistovi za vystaviteľa zmenky, ktorá skutočnosť z listiny zmenky vyplýva. Žalobca v konaní predložil v prvopise vlastnú zmenku popísanú v rámci skutkového vymedzenia uplatneného nároku, ktorá má všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I. § 75 ZZŠ a je zmenkou platnou. Pokiaľ žalovaný namietal, že na zmenke nie je uvedené miesto vystavenie zmenky, tak absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť zmenky, a to s odkazom na čl. I. § 76 ods. 4 ZZŠ, podľa ktorého, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa. 5. Okresný súd uviedol, že žalovaný na pojednávaní konanom 28.11.2017 po nahliadnutí do prvopisu zmenky, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci potvrdil, že zmenku podpísal tak za vystaviteľa zmenky, ako aj v postavení avalistu. Nebolo tak zrejmé, v čom by mala byť zmenka v zmysle tvrdení právnej zástupkyne žalovaného zmätočná a nejasná v otázke jej podpisu. Z obsahu listiny zmenky v spojení s vyjadrením žalovaného, ktorý potvrdil svoj podpis na zmenke tak pri označení výstavcu zmenky, ako aj pri podpise avalistu zmenky, je tak zrejmé, že zmenku vystavila spoločnosť HALVAR TRANS, s.r.o., pričom k jej vystaveniu došlo v momente, kedy žalovaný ako osoba oprávnená konať za vystaviteľa zmenky, túto zmenku opatril svojim podpisom. Pojem vystavenie zmenky nemožno zamieňať s otázkou, kto napísal alebo vypracoval text zmenkovej listiny. Okresný súd tak nepovažoval za relevantné vykonávať na návrh žalovaného dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, resp. svedka P. Y. k otázke, ako došlo k zmenke, ako bola zmenka vyhotovená, kto ju vystavil a podpísal a kto ju vyhotovil. 6. Podpisom žalobcom predloženej zmenky per aval vznikol žalovanému voči žalobcovi zmenkový záväzok v postavení avalistu za vystaviteľa zmenky. K otázke postavenia zmenkového ručiteľa a možnosti jeho obrany proti povinnosti zmenku zaplatiť okresný súd uviedol, že záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listinnému cennému papieru a je rovnako ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický rovnako k záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého ručiteľstvo smeruje. Táto závislosť je však výlučne zmenkovo-právna. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa postačuje, aby podpis dlžníka bol platný formálne, nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky aj materiálne. Rovnako nesporný a abstraktný je aj nárok ručiteľa, ktorý zaplatí, proti dlžníkovi, za ktorého ručiteľstvo smeruje a osobám tomuto dlžníkovi zmenečne zaviazaným. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník, za ktorého ručiteľstvo smeruje z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje tým ani nepriamo do mimozmenečných vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. Nezakladá sa tým právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov tohto dlžníka k iným osobám. Právo týchto kauzálnych námietok môže založiť iba zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 26.03.2002 sp.zn. 5Cmo/11/2002). Ručiteľ zo zmenky bez ďalšieho nezdieľa všeobecnoprávne postavenie avaláta, obzvlášť nemá bez ďalšieho právo namietať okolnosti, ktoré majú vo všeobecných právnych vzťahoch pôvod. Rovnako záväzok ručiteľa je nesporný a abstraktný. Takéto námietky nie sú celkom vylúčené, avšak ich úspešné uplatnenie predpokladá, že sú založené na celkom konkrétnych vzťahoch medzi ručiteľom a remitentom. Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo dňa 13.07.1998 sp.zn. 9Cmo/3/1998, v zmysle ktorého ručiteľ (aval) môže podľa Čl. I § 17 ZZŠ namietať majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručiteľstvo prevzaté (avaláta) k majiteľovi zmenky. ZZŠ neobsahuje právnu úpravu podobnú § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže ručiteľ proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Zákon zmenkový a šekový žiadne takéto ustanovenie neobsahuje, nakoľko by to poprelo význam a zmysel zmenky ako prevoditeľného cenného papieru, pokiaľ by dlžník zo zmenky mohol činiť majiteľovi námietky z kauzálnych vzťahov iných osôb. Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a nie je dlžníkom akcesorickým, akým je bežný ručiteľ podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. „Obdobný záver, a to aj s odkazom na svoju skoršiu judikatúru prijal aj Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 24.04.2007 spis. značka 29Odo 1379/2006, z právnej vety ktorého vyplýva, že zmenečný ručiteľ nemôže uplatniť proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré sa zakladajú výlučne na vzťahu remitenta a akceptanta (poprípade vystaviteľa), ale môže uplatniť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi. Záver, že avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. značka 3Obo 362/2005 z 01.11.2008.“ 7. Okresný súd konštatoval, že tak neboli relevantné tvrdenia žalovaného, že žalobca finančné prostriedky žalovanému nevydal, nakoľko je zrejmé, z tvrdeného kauzálneho vzťahu žalobcom, ktorý mal byť predmetnou zmenkou zabezpečený, že tieto finančné prostriedky žalobca ani nemohol vydať žalovanému, pokiaľ vystavená zmenka mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z ústnej zmluvy o pôžičke voči vystaviteľovi zmenky HALVAR TRANS, s.r.o. Žalovaný je v postavení avalistu za zaplatenie zmenkovej sumy vystaviteľom zmenky. Hoci v čase vystavenia zmenky žalovaný bol konateľom vystaviteľa zmenky, postavenie žalovaného ako avalistu a vystaviteľa zmenky a okruh ich prípustnej obrany voči povinnosti zmenku uhradiť nemožno stotožňovať ani zamieňať. Nebolo preukázané, že by na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným bol žalovaný v postavení avalistu za vystaviteľa zmenky oprávnený brániť sa voči povinnosti zmenku zaplatiť kauzálnymi námietkami vyplývajúcimi zo vzájomných vzťahov medzi žalobcom ako prvým majiteľom zmenky a vystaviteľom zmenky. Nepovažoval tak okresný súd za relevantné dôkazné návrhy žalovaného k otázke, čo bolo skutočným dôvodom zmenky, akým spôsobom žalobca k finančným prostriedkom prišiel, akým spôsobom ich vydal. 8. Súčasťou procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci ďalej bolo tvrdenie, že finančné prostriedky boli vrátené formou prevodu obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., ku ktorému došlo v marci 2013, ktorým prevodom odpadol dôvod zmenky. Žalovaný tak tvrdil odpadnutie dôvodu zmenky v dôsledku prevodu jeho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. na obchodnú spoločnosť IRW, spol. s r.o. Zo zmenky predloženej žalobcom, na základe ktorej žalobca uplatňoval svoj nárok v prejednávanej veci, vyplýva zmenková pohľadávka žalobcu G. C. voči jednak vystaviteľovi zmenky, HALVAR TRANS, s.r.o. a zároveň voči S. Y. - žalovanému ako avalistovi za vystaviteľa zmenky. V zmysle § 47 ods. 1 a 2 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Žilina, tak ako sú tieto súčasťou spisového materiálu na č.l. 81 až 86 spisu, vyplýva, že v čase vystavenia zmenky 25.09.2012 žalovaný S. Y. bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., t.j. vystaviteľa zmenky. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina týkajúceho sa obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. v spojení s oboznámeným spisom Obchodného registra Okresného súdu Žilina sp.zn. Sro 52022/L vyplýva, že ku dňu 05.04.2013 žalovaný previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. (vystaviteľ zmenky) na obchodnú spoločnosť IRW, spol. s r.o., ktorej spoločníkom v čase prevodu obchodného podielu bol aj žalobca G. C.. Uvedenou Zmluvou o prevode obchodného podielu však nemohlo bez ďalšieho dôjsť k zániku zmenkovej pohľadávky žalobcu voči vystaviteľovi zmenky, obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., ani voči žalovanému ako avalistovi za vystaviteľa zmenky, ktoré tvrdenie žalovaného žalobca v konaní poprel. Žalovaný previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. na obchodnú spoločnosť IRW, spol. s r.o., ktorá je subjektom odlišným od osoby jej spoločníka - žalobcu ako prvého majiteľa zmenky, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci. Zánik zmenkového záväzku vystaviteľa zmenky, obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. ani zánik zmenkového záväzku žalovaného ako avalistu za vystaviteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným S. Y. ako prevádzajúcim a nadobúdateľom, obchodnou spoločnosťou IRW, spol. s r.o. dňa 27.03.2013. Z čl. IV. predmetnej Zmluvy vyplýva zhodné prehlásenie zmluvných strán, že podpísaním tejto zmluvy sú vyrovnané všetky vzájomné pohľadávky medzi prevádzateľom (žalovaný) a nadobúdateľom (obchodná spoločnosť IRW, spol. s r.o.), nie však vzájomné pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, ktoré subjekty nemožno napriek nespornej majetkovej účasti žalobcu v obchodnej spoločnosti IRW, s.r.o., ktorá sa stala nadobúdateľom obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., stotožňovať. Tvrdený zánik zmenkového záväzku žalovaného zo Zmluvy o prevode obchodného podielu nevyplýva, a preto okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ani oboznámením bližšie neidentifikovateľného trestného spisu voči žalobcovi k skutočnostiam ohľadne podvodného konania, ktorého sa mal dopustiť žalobca v súvislosti s vydaním zmeniek a požadovaním ich plnenia, hoci k tomuto došlo už v roku 2013. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zmysle § 365 písm. b), písm. f), písm. h) CSP. Dňa 25.10.2012 podpísal ako konateľ spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. IČO: 45 269 785, sídlo Železničná 390/58, 013 03 Varín, ako výstavca zmenku bez protestu vo výške 18.000,- Eur s dobou splatnosti 25.09.2013 s tým, že túto zmenku zaplatí G. C., bytom P. E. XXX/X E.. G. C. bol kamarát žalovaného, bol rodinným príslušníkom a v danej situácii žalovanému pomohol, nakoľko bol v hmotnej núdzi a sumu 18.000,-Eur potreboval žalovaný na podnikanie. Dňa 05.04.2013 spoločnosť HALVAR TRANS, s.r.o., ktorej žalovaný bol výlučným vlastníkom a konateľom „Zmluvou o prevode obchodného podielu" previedol na obchodné meno IRW, spol. s.r.o., IČO: 46 208 666, v ktorej konateľom bol G. C., so sídlom X., C. X. Keďže žalovaný nemohol žalobcovi vrátiť 18.000,- Eur, tak sa dohodli, že mu prevedie obchodný podiel firmy s tým, že zmenku bez protestu mu vráti a tým dlh bude vyrovnaný, čomu zodpovedá Zmluva o prevode obchodného podielu v bode IV. „Podmienky prevodu, cena obchodného podielu“, kde je uvedené, že obe zmluvné strany zhodne prehlasujú, že podpísaním tejto zmluvy sú vyrovnané všetky vzájomné pohľadávky medzi prevádzateľom a nadobúdateľom. Spoločnosť HALVAR TRANS, s.r.o. previedol žalovaný s celým vozovým parkom za sumu 30.000,- Eur, kde jedna časť predstavovala práve sumu 18.000,- Eur za zmenku zo dňa 25.10.2012. Túto „Zmluvu o prevode obchodného podielu" vzájomne podpísali s tým, že dlh vyplývajúci zo zmenky sa týmto vynuloval. Následne žiadal od G. C., aby mu vrátil zmenku, no tento mu ju odmietol vrátiť. Nezakladá sa na pravde, podľa žalovaného, tak ako uviedol okresný súd v rozsudku na strane 8 pod bodom 26, že uvedenou Zmluvou o prevode obchodného podielu nemohlo dôjsť k zániku zmenkovej pohľadávky žalobcu voči vystaviteľovi zmenky, obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. ani voči žalovanému ako avalistovi za vystaviteľa zmenky. Zdôraznil žalovaný, že aj keď to v konaní žalobca poprel, tak to potvrdil svojim podpisom pri „Zmluve o prevode obchodného podielu" čím súhlasil aj s bodom IV. 10. Namietal žalovaný, že podpisom „Zmluvy o prevode obchodného podielu“ sú vyrovnané všetky vzájomné pohľadávky medzi prevádzateľom (žalovaný) a nadobúdateľom (obchodná spoločnosť IRW, spol. s.r.o. žalobca), nie však vzájomné pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, ktoré subjekty nemožno vzájomné stotožňovať. Okresný súd túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil a subjekty spoločnosť HALVAR TRANS s.r.o. (žalovaný) a IRW s.r.o. (žalobca) je možné podľa žalovaného vzájomne stotožniť a prevodom podielu spoločnosť HALVAR TRANS s.r.o. na spoločnosť IRW s.r.o. sa vyrovnali všetky pohľadávky, teda aj predmetná zmenka. Dôležité podľa žalovaného bolo, že firma bola prevedená na p. C. za dohodnutú sumu 400,- Eur (odplatne, za účastníkmi dohodnutú cenu vo výške 400,- Eur.) Čiže obchodný podiel vo výške vkladu 30.000,- Eur sa predal za sumu 400,- Eur (a zmenka mala byť anulovaná). Obchodný podiel v hodnote 30.000,- Eur bol predaný za 400,- Eur, k čomu žalovaný chcel vypovedať aj na okresnom súde, no nebol vypočutý, aj keď o to žiadal. Zdôraznil, že nie je zrejmé, kto by predával za takýchto (nevýhodných) podmienok podiel, k tomu patrí aj „skutočnosť, že od podpísania zmenky 9/2012 do 4/2013, kedy bola firma prepísaná, sa na firmu Halvar Trans dokúpili ďalšie 3 vozidla - kamióny.“ G. C. od 9/2012 riadil firmu - už vtedy bola dohoda, že on tu firmu od žalovaného preberie a tá zmenka mala byť podľa jeho slov len poistka na obdobie 9/0212 do 4/2013, kým sa papierovo firma prepíše, aby si náhodou podpis prevodu obchodného podielu nerozmyslel a nezastavil. Žalovaný má dôkazy o tom, ako ešte pred prevodom mu rôzni dodávatelia ponúkajú produkty a už aj pri nich vystupoval ako majiteľ firmy Halvar trans, s.r.o. mam e-mailové komunikácie a takisto prevody v internet bankingu firmy Halvar trans, s.r.o. spravovala jeho manželka, ktorej som musel preposielať tzv. kľúče k autorizácii platieb, nakoľko v banke bolo v tom čase uvedené mobilne telefónne číslo žalovaného. Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby mohol na súde vypovedať a uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd správne vyhodnotil všetky dôkazy, zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a považuje ho za vecne správny. Okresný súd sa dôkladne oboznámil s celým spisovým materiálom, predloženými listinnými dôkazmi, tvrdeniami strán sporu, čo smerovalo k zisteniu rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých súd dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie po posúdení predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre vydanie predmetného rozhodnutia a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V danej právnej veci si súd prvej inštancie ustálil tú skutočnosť, že podpisom žalobcom predloženej zmienky vznikol žalovanému voči žalobcovi zmenkový záväzok v postavení avalistu za vystaviteľa zmenky. S postavením zmenkového ručiteľa a jeho povinnosťou zmenku zaplatiť sa okresný súd dostatočným spôsobom v predmetnom rozhodnutí vysporiadal a náležite toto objasnil (bod 24 rozhodnutia). V odvolaní zo dňa 10.03.2018 žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy relevantné pre predmetné konanie, so všetkými tvrdeniami ako aj navrhovanými dôkazmi žalovaného v odvolaní sa okresný súd už vysporiadal v prebiehajúcom konaní, ktoré aj následne v napadnutom rozsudku dostatočne odôvodnil. Pokiaľ žalovaný opätovne poukazoval na tú skutočnosť, že Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 14.03.2013 sa dlh vyplývajúci zo zmenky anuloval, tak žalobca dal do pozornosti súdu druhej inštancie tú skutočnosť, že spoločnosť IRW, spol. s.r.o., IČO: 46 208 666 ako nadobúdateľ obchodného podielu, ktorý žalovaný ako jediný majiteľ a konateľ spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. na ňu previedol, nebola účastníkom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a z tohto dôvodu pre ňu nemohli vyplývať žiadne práva na zaplatenie peňažnej pohľadávky uvedenej vo vystavenej zmenke. Prevodom obchodného podielu nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky z predmetnej zmenky (a to vyrovnaním vzájomných pohľadávok medzi nadobúdateľom a prevádzateľom), nakoľko spoločnosti IRW, spol. s.r.o. takáto pohľadávka zo zmenkového vzťahu nikdy ani nevznikla. Nemožnosť zániku zmenkového vzťahu z dôvodu uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu, a to práve z dôvodu odlišnosti subjektov veľmi podrobne vysvetlil v bode 26 predmetného rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 žalovaný spolu so svojou právnou zástupkyňou sa k veci vyjadrili a po nahliadnutí do prvopisu zmenky nepochybne žalovaný potvrdil, že zmenku podpísal, tak za vystaviteľa zmenky ako aj v postavení avalistu (zápisnica z pojednávania zo dňa 28.11.2017, str. 4). Okresný súd neporušil žiadne práva žalovaného a to ani na spravodlivý proces a tiež žalovanému nebolo odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, ani vyjadrovať sa v predmetnej veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 12. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že s poukazom na to, že konanie sa medzi žalobcom a žalovaným vedie už od roku 2015, pričom bolo rozhodnuté na prvom pojednávaní bol žalobca toho názoru, že pokiaľ bolo okresnému súdu doručené odvolanie zo strany žalovaného, avšak toto podala osoba, ktorá ho v mene žalovaného bez pripojenia plnej moci podať nemohla, takéto odvolanie by malo byť zo strany súdu druhej inštancie odmietnuté z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Pokiaľ bude súd druhej inštancie pokračovať v odvolacom konaní, tak napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Žilina, žalobca považoval za vecne správne a navrhol, aby ho súd druhej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný nevyjadril (doručenka č.l. 146 spisu). 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/9/2019-224 zo dňa 18.11.2019 s tým, že podľa § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehota najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Krajský súd ohľadom aplikácie Civilného sporového poriadku ako relevantného procesno-právneho predpisu uvádza, že vychádzal z dátumu podaného odvolania žalovaného, a to zo dňa 10.3.2018, uskutočneného za účinnosti Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/23/2018 zo dňa 25. júla 2018. 16. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 21. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 22. Za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočívajú v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 23. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal závery okresného súdu uvedené primárne v bode 26 napadnutého rozsudku okresného súdu. V tejto rovine však neposkytol odvolaciemu súdu priestor na odklon od záverov, ktoré konštatoval okresný súd. Žalovaný vytýkal okresnému súdu, že nesprávne vyhodnotil subjekty spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., žalovaného a IRW, spol. s r.o., žalobcu a že nedošlo k ich stotožneniu a zároveň namietal i závery v rovine prevodu podielu spoločnosti HALVAR TRANS s.r.o. na spoločnosť IRW, spol. s r.o. Poukázal na skutkový stav, ktorý podľa jeho tvrdení, mal základ a nosnú časť, v konštatovaní, že obchodný podiel v hodnote 30.000,- Eur bol predaný za 400,- Eur s tým, že v tejto rovine chcel žalovaný i vypovedať na okresnom súde, avšak nebol vypočutý okresným súdom, tak ako o to žiadal. V súvislosti s takto formulovanou námietkou žalovaného, ktorú doplnil i argumentáciou nesprávneho hodnotenia jeho tvrdenia okresným súdom, že podpisom „zmluvy o prevode obchodného podielu, sú vyrovnané všetky známe pohľadávky medzi prevádzateľom žalovaným a nadobúdateľom obchodná spoločnosť IRW, spol. s r.o. žalobca, nie však vzájomné pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, ktoré subjekty nemožno vzájomne stotožňovať.“ Práve na tento záver viazal žalovaný nesprávnosť právneho posúdenia i nesprávnosť skutkových záverov konštatovaných okresným súdom v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného sa potom odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, s obsahom a dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu. Je zrejmé, že okresný súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil so Zmluvou o prevode obchodného podielu, ktorá je súčasťou spisového materiálu obchodného registra Okresného súdu Žilina sp.zn. „Sro 52022/L, časť 1Re/319/2013 na č.l. 137 a nasledujúce spisu. Z obsahu tejto Zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi prevádzajúcim S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX E. (žalovaný) a nadobúdateľom, obchodnou spoločnosťou IRW, spol. s r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 46 208 666, konajúcou konateľom G. C.. Predmetnou zmluvou prevádzajúci previedol na nadobúdateľa obchodný podiel o veľkosti 100 % v obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., so sídlom Železničná 390/58, 013 03 Varín, IČO: 45 269 785, ktorému zodpovedá vklad vo výške 30.000 Eur za dojednanú cenu 400 Eur. Čl. IV. označený ako podmienky prevodu, cena obchodného podielu obsahuje o.i. nasledujúce dojednanie: „Prevádzajúci v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy prevádza na nadobúdateľa svoj obchodný podiel vo výške vkladu 30.000 Eur splatený vo výške 30.000 Eur odplatne za účastníkmi dohodnutú cenu vo výške 400 Eur. Nadobúdateľ uhradil takto celú dojednanú cenu obchodného podielu prevádzajúcemu pri podpise tejto Zmluvy, čo prevádzajúci potvrdzuje aj svojim podpisom na tejto Zmluve. Obe zmluvné strany zhodne prehlasujú, že podpísaním tejto Zmluvy sú vyrovnané všetky vzájomné pohľadávky medzi prevádzateľom a nadobúdateľom“ (č.l. 112 spisu). Posudzujúc uvedený listinný dôkaz vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmenkovej sumy 18.000,- Eur s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky, ktorá bola vystavená obchodnou spoločnosťou HALVAR TRANS, s.r.o., dňa 25. septembra 2012 na zmenkovú sumu 18.000,- Eur v prospech žalobcu ako prvého majiteľa zmenky, ktorá bola žalobcom predložená okresnému súdu v prvopise vo fotokópii sa nachádza na č.l. 4., odvolací súd nemal priestor na iný, než už okresným súdom konštatovaný a žalovaným namietaný predmetný záver. Zdôrazňuje odvolací súd, že žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie takejto zmenkovej sumy. Pokiaľ žalovaný namietal v odvolaní, že okresný súd nedostatočne posúdil skutkový stav s poukazom primárne na zmluvu o prevode obchodného podielu a okresný súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý svoj nárok uplatnil na zaplatenie zmenkovej sumy, vychádzal potom zo zmenky, predloženej žalobcom, tak správne podľa záverov odvolacieho súdu v odvolacom konaní konštatoval vznik zmenkového záväzku žalovaného voči žalobcovi v postavení avalistu za vystaviteľa zmenky. Správne okresný súd, podľa záverov odvolacieho súdu, konštatoval, že záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listinnému cennému papieru a je rovnako ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický rovnako i k záväzku zmenkového dlžníka. K platnosti zmenkového ručiteľa postačuje, aby podpis dlžníka bol platný formálne, nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky aj materiálne a rovnako nesporný a abstraktný je aj nárok ručiteľa, ktorý zaplatí proti dlžníkovi, za ktorého ručiteľstvo smeruje a osobám tomuto dlžníkovi zmenečne zaviazanými. Závery v rovine skutočností, že zmenkový ručiteľ nevystupuje ani nepriamo do mimozmenečných vzťahov dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli, nezakladá sa tým právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov tohto dlžníka k iným osobám, boli dotvrdené poukazom okresného súdu na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 26.3.2002 sp.zn. 5Cmo/11/2002, ktorým skutočnostiam odvolateľ v podanom odvolaní nevenoval žiadnu pozornosť. Ak okresný súd konštatoval, že zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a nie dlžníkom akcesorickým, akým je bežný ručiteľ podľa občianskeho alebo obchodného práva, tak i s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil ako vecne správny. Za nosný v tomto smere považoval odvolací súd záver okresného súdu, ktorý nenašiel premietnutie v odvolaní žalovaného, a to, že avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z iných vlastných mimozmenkových vzťahov. Ide o závery, vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo/362/2005 z 1.11.2008. Z uvedeného, ak okresný súd potom nevyhodnotil ako relevantné tvrdenia žalovaného, že žalobca finančné prostriedky žalovanému nevydal, vo vzťahu ku ktorému záveru sa čiastočne viazala i odvolacia argumentácia žalovaného, tak odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil, keďže nebolo preukázané, že by na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným, ak žalovaný v postavení avalistu za vystaviteľa zmenky, bol oprávnený brániť sa voči povinnosti zmenku zaplatiť, a to kauzálnymi námietkami vyplývajúcimi zo vzájomných vzťahov medzi žalobcom ako prvým majiteľom zmenky a vystaviteľom zmenky. 24. V rámci podaného odvolania, pokiaľ žalovaný poukazoval na zmluvu o prevode obchodného podielu, tak odvolací súd mal za to, že okresný súd venoval tejto argumentácii žalovaného dostatočnú pozornosť, pričom vyhodnocoval zmluvu o prevode obchodného podielu a ak konštatoval, že uvedenou zmluvou nemohlo bez ďalšieho dôjsť k zániku zmenkovej pohľadávky žalobcu voči vystaviteľovi zmenky, obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., ani voči žalovanému ako avalistovi za vystaviteľa zmenky, ktoré tvrdenie žalovaného žalobca v konaní poprel, žalovaný previedol svoj obchodný podiel spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. na obchodnú spoločnosť IRW, spol. s r.o., tak táto je odlišným od osoby jej spoločníka žalobcu ako prvého majiteľa zmenky. Zánik zmenkového záväzku vystaviteľa zmenky obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o., ani zánik zmenkového záväzku žalovaného ako avalistu za vystaviteľa nevyplýva zo zmluvy o prevode obchodného podielu, uzatvorenej medzi žalovaným S. Y., ako prevádzajúcim a nadobúdateľom obchodnou spoločnosťou IRW, spol. s r.o. dňa 27.3.2013. Zvýrazňuje sa čl. IV predmetnej Zmluvy o prevode obchodného podielu, z ktorého vyplýva zhodné prehlásenie zmluvných strán, že podpísaním tejto zmluvy sú vyrovnané všetky vzájomné pohľadávky medzi prevádzateľom a nadobúdateľom, prevádzateľom bol žalovaný, nadobúdateľom IRW, spol. s r.o., nie však vzájomné pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, ktoré subjekty nemožno napriek nespornej majetkovej účasti žalobcu v obchodnej spoločnosti IRW, spol. s r.o., ktorá sa stala nadobúdateľom obchodného podielu žalovaného obchodnej spoločnosti HALVAR TRANS, s.r.o. stotožňovať. 25. Ak v rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, keďže okresný súd ho nevypočul k veci, tak odvolací súd konštatuje, že výsluch žalovaného ako sporovej strany je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo v danom prípade žalovaného ako sporovej strany, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom ako súladným so zákonom, boli žalovanému vytvorené podmienky. V tomto smere poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety „...výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. 26. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 22/2017 z 19. decembra 2017) . 27. Odvolací súd k vyššie uvedenému zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2017). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému neboli porušené jemu patriace procesné práva, čím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok. 28. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012). 29. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. 30. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 31. Rozhodnutiu okresného súdu predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá podľa odvolacieho súdu neznemožnila žalovanému ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanému nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov, tak ako namietal v odvolaní. Podľa obsahu spisového materiálu bolo žalovanému umožnené, aby označil, navrhol dôkazy. „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 6/2010 z 22.10.2010). Zdôrazňuje na tomto mieste odvolací súd, že je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). 32. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 114/2012 zo dňa 5. júna 2012 „Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu“. 33. Vo vzťahu k posúdeniu relevantnosti odvolacích dôvodov žalovaného, len pre úplnosť odvolací súd v rovine svojich záverov považuje za potrebné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. 34. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu a jeho odôvodneniu, odvolací súd uvádza, že: „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). 35. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 36. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané vady procesného postupu v prvoinštančnom konaní, či nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v meritórnom prvom výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.