Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/48/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220140 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117220140.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/6/2017-166 zo dňa 14. júna 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/6/2017-166 zo dňa 14. júna 2018 p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej zabezpečenej pohľadávky vo výške 9.587,60 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 13, z titulu daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností na rok 2014, vyrubenej rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 245942/2014 zo dňa 04.03.2014, zabezpečenej záložným právom, ktoré vzniklo rozhodnutím o zriadení záložného práva č. OEM-DP-158842/31713/2015-Po zo dňa 30.11.2015, poradie zabezpečovacieho práva štvrté. 2. Výrokom II. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej zabezpečenej pohľadávky vo výške 17.368,18 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 14, z titulu daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností na rok 2015, vyrubenej rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 245942/2015 zo dňa 28.04.2015, zabezpečenej záložným právom, ktoré vzniklo rozhodnutím o zriadení záložného práva č. OEM-DP-158842/31713/2015-Po zo dňa 30.11.2015, poradie zabezpečovacieho práva štvrté. 3. Výrokom III. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej zabezpečenej pohľadávky vo výške 17.368,18 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 17, z titulu daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností na rok 2016, vyrubenej rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 245942/2016 zo dňa 02.05.2016, zabezpečenej záložným právom, ktoré vzniklo rozhodnutím o zriadení záložného práva č. OEM-DP-153087/27366/2016-Po zo dňa 20.10.2016, poradie zabezpečovacieho práva desiate. 4. Výrokom IV. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej zabezpečenej pohľadávky vo výške 411,90 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 18, z titulu daňového nedoplatku na úroku z omeškania za rok 2013 za nezaplatenie dane z nehnuteľností za rok 2013, vyrubenom rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 137988/23078/2016-Po zo dňa 26.08.2016, zabezpečenej záložným právom, ktoré vzniklo rozhodnutím o zriadení záložného práva č. OEM-DP-153087/27366/2016-Po zo dňa 20.10.2016, poradie zabezpečovacieho práva desiate. 5. Výrokom V. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 17.336,55 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 19, z titulu daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností na rok 2017, vyrubenej rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 245942/2017 zo dňa 03.03.2017. 6. Výrokom VI. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 5.979 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 20, z titulu daňového nedoplatku na úroku z omeškania za nezaplatenie prvej a druhej splátky dane z nehnuteľností za rok 2014, vyrubenom rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 22036/10470 zo dňa 03.03.2017. 7. Výrokom VII. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 4.054,10 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 21, z titulu daňového nedoplatku na úroku z omeškania za nezaplatenie prvej a druhej splátky dane z nehnuteľností za rok 2015, vyrubenom rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 22039/10483 zo dňa 03.03.2017. 8. Výrokom VIII. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 1.494,80 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 22, z titulu daňového nedoplatku na úroku z omeškania za nezaplatenie prvej a druhej splátky dane z nehnuteľností za rok 2016, vyrubenom rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 22041/10485 zo dňa 03.03.2017. 9. Výrokom IX. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 115.480,10 Eur, pozostávajúcej z istiny v sume 68.234,40 Eur, z úrokov z omeškania v sume 41.927,70 Eur a z nákladov z uplatnenia v sume 5.318 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 23, z titulu bezdôvodného obohatenia úpadcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo užívaním nehnuteľnosti - pozemku parc. č. C KN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2.995 m2, vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. I., za obdobie od 10.06.2008 do 31.05.2010. 10. Výrokom X. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 191.472,30 Eur, pozostávajúcej z istiny v sume 138.369 Eur, z úrokov z omeškania v sume 48.952,30 Eur a z nákladov z uplatnenia v sume 4.151 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 24, z titulu bezdôvodného obohatenia úpadcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo užívaním nehnuteľnosti - pozemku parc. č. C KN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2.995 m2, vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. I., za obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2014. 11. Výrokom XI. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 62.964,01 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 25, z titulu bezdôvodného obohatenia úpadcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo užívaním nehnuteľnosti - pozemku parc. č. C KN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2.995 m2, vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. I., za obdobie od 01.06.2014 do 28.03.2017. 12. Výrokom XII. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom podmienenej vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 115,97 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 26, z titulu trov exekúcie vedenej exekútorským úradom JUDr. Mária Mičáka pod č. EX 34/15. 13. Výrokom XIII. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom podmienenej vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 152,77 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 27, z titulu trov exekúcie vedenej exekútorským úradom JUDr. Mária Mičáka pod č. EX 181/15. 14. Výrokom XIV. určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom podmienenej vymáhateľnej inej pohľadávky vo výške 60,11 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 28, z titulu trov exekúcie vedenej exekútorským úradom JUDr. Mária Mičáka pod č. EX 12/17. 15. Výrokom XV. žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 16. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 06.07.2017, ktorou sa domáhal určenia popretých pohľadávok spolu vo výške 444.096,27 Eur, ktoré boli zapísané v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 13, 14, 17 až 28. Žalobca žiadal určiť, že tieto pohľadávky sú nesporné čo do pravosti, čo do zabezpečovacieho práva, čo do výšky istiny a do výšky úrokov z omeškania, čo do poradia a čo do nákladov spojených s ich uplatnením, tak, ako boli žalobcom uplatnené v prihláške zabezpečených pohľadávok č. 1, 2, 5 a 6, v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok por. č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, a v prihláške podmienených pohľadávok č. 1, 2 a 3. Na základe výzvy okresného súdu žalobca v podaní zo dňa 14.08.2017 upravil petit žaloby takým spôsobom, že pohľadávky, určenia ktorých sa domáhal, vymedzil údajmi vyplývajúcimi z prihlášok pohľadávok, pričom uviedol, že sa jedná o vymáhateľné iné pohľadávky, špecifikoval ich výšku, poradové číslo, pod ktorým sú vedené v zozname pohľadávok, konkrétnu prihlášku, ktorou boli v konkurze na majetok úpadcu uplatnené, uviedol právny dôvod vzniku týchto pohľadávok a žiadal, aby určiť, že tieto pohľadávky sú čo do právneho dôvodu, istiny, prípadne čo do úrokov z omeškania a čo do poradia v prihlásenom rozsahu oprávnené a nesporné a v prípade zabezpečených pohľadávok súčasne žiadal určiť, že sú oprávnené a nesporné aj čo do zabezpečovacieho práva a čo do poradia v prihlásenom rozsahu. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých si ako veriteľ úpadcu prihlásil do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi pohľadávky v celkovej výške 444.577,47 Eur. Dňa 20.06.2017 mu bolo doručené oznámenie o popretí pohľadávok, ktorým mu správca úpadcu (žalovaný) oznámil, že jeho pohľadávky boli popreté v rozsahu a z dôvodov, ktoré sú uvedené v oznámení. Popretie sa týkalo pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 13 a 14, 17, 18 až 28. Podľa žalobcu žalovaný nepoprel jeho zabezpečené pohľadávky zapísané v zozname pohľadávok pod por. č. 15 a 16, t. j. pohľadávku vo výške 14,90 Eur a pohľadávku vo výške 466,30 Eur. Žalobca s dôvodmi popretia nesúhlasil. Uviedol, že tieto boli do zoznamu pohľadávok zapísané pod por. č. 13 až 18, pričom sa jedná o daňové pohľadávky podľa zákona č. 582/2004 Zb. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré boli podľa § 81 ods. 1 a 4 tohto zákona zabezpečené záložným právom. Doklady, týkajúce sa záložného práva, boli priložené k prihláškam zabezpečených pohľadávok. Ostatné pohľadávky boli v konkurze prihlásené ako nezabezpečené. Vo vzťahu k popretiu pohľadávok vedených pod por. č. 13 - 14, 17 až 22 žalobca poukázal na ustanovenie § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že tieto pohľadávky sú určené právoplatnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci, a preto sa považujú za zistené. Tvrdenie žalovaného, že tieto pohľadávky sú sporné z dôvodu nesprávneho výpočtu dane z nehnuteľností - Domu kultúry v Banskej Bystrici, nie je podľa žalobcu doložené žiadnym relevantným dokladom. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nepožiadal písomne správcu dane o predloženie dokladov k vyrubeniu dane, a preto toto účelové tvrdenie úpadcu žiadnym spôsobom neoveril. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 15.06.2017, po lehote ustanovenej zákonom, podal úpadca ako neoprávnená osoba správcovi dane - Mestu Banská Bystrica dodatočné priznania k dani z nehnuteľností podľa zákona č. 582/2004 Zb., na ktoré správca dane prihliadal ako na nepodané z dôvodu, že nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že úpadca aj v exekučnom konaní vedenom exekútorským úradom JUDr. Máriom Mičákom pod č. EX181/15 (exekučným titulom bol výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 25.11.2015, obsahujúci splatné nedoplatky na dani z nehnuteľností) účelovo tvrdil v podaných námietkach proti exekúcii, že došlo k nesprávnemu výpočtu dane z nehnuteľností. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 9Er/367/2015-25 zo dňa 12.05.2016 námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Ohľadom nezabezpečených pohľadávok, ktoré boli prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 5, 6 a 7 žalobca uviedol, že tieto pohľadávky sú predmetom súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Cb/50/2010 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/197/2012. Podľa žalobcu tieto konania neboli do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu právoplatne skončené, pričom žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu ich spornosti a uviedol, že zistenie právneho dôvodu a výšky týchto pohľadávok bude závisieť od súdmi priznaných nárokov v týchto konaniach. Žalobca považoval právny dôvod nárokov uplatnených v týchto súdnych konaniach za nesporný s poukazom na to, že úpadca užíval od roku 2008 nehnuteľnosť, a to pozemok parcelného č. CKN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2995 m2, vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. I., ktorý je vo vlastníctve žalobcu, bez právneho titulu. Žalobca s odkazom na ustanovenie § 47 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Zb. uviedol, že pokiaľ žalovaný nepodá v týchto veciach návrh na pokračovanie v konaní, zo zákona zostanú prerušené. Navrhol, aby o týchto uplatnených nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu úpadcom rozhodol súd v tomto incidenčnom konaní. Vo vzťahu k prihláseným podmieneným pohľadávkam, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky, žalobca uviedol, že vznik týchto pohľadávok bol žalovanému preukázaný predložením návrhov súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka vo veciach Ex 34/15, Ex 181/15 a Ex 12/17, ktorými súdny exekútor uplatnil na Okresnom súde Banská Bystrica trovy exekúcie pri zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. V týchto exekučných konaniach boli vymáhané pohľadávky žalobcu vyplývajúce z právoplatných rozhodnutí žalobcu. K exekučnému konaniu pristúpil žalobca z dôvodu, že úpadca dobrovoľne v zákonom stanovenej lehote neuhradil daňové nedoplatky vyrubené právoplatnými rozhodnutiami žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný dostatočným spôsobom neskúmal prihlásené pohľadávky, ktoré poprel podaním zo dňa 16.06.2017, svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal a jeho šetrenie viedlo k nesprávnym záverom. Dôvod popretia prihlásených pohľadávok opiera žalovaný o analýzu, ktorej pravdivosť nie je možné preukázať a nie je s ňou možné spájať vznik právnych úkonov. V podaní zo dňa 14.08.2017 žalobca uviedol, že dňa 24.07.2017 oznámil žalovanému ohľadom priznania na rok 2013 zo dňa 14.06.2017, podaného daňovým subjektom - úpadcom, že ho považuje podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku za nepodané, nakoľko lehota na jeho doplnenie uplynula dňa 14.07.2017 a daňový subjekt v stanovenej lehote nepredložil požadované doklady. Rovnaké oznámenie učinil žalobca vo vzťahu k priznaniu na rok 2014 zo dňa 14.06.2017, k priznaniu na rok 2015 zo dňa 14.06.2017, k priznaniu na rok 2016 zo dňa 14.06.2017 a k priznaniu na rok 2017 zo dňa 14.06.2017. V nadväznosti na tieto oznámenia žalobca uviedol, že dôvod popretia pohľadávok žalovaným je nepreukázaný a nedôvodný. Rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností a úrokov z omeškania za nezaplatenie dane sú právoplatné, pričom poukázal na ustanovenie § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005. 17. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu nad rámec skutkových tvrdení a právnej argumentácie uvedenej v žalobe a v ďalších vyjadreniach, podľa ktorých žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 124/2017 zo dňa 29.06.2017 súpis majetku oddelenej podstaty, v ktorom boli uvedené pohľadávky Mesta Banská Bystrica, zapísané v zozname pohľadávok pod por. č. 15 a 16. Tento súpis žalovaný nahradil a v Obchodnom vestníku č. 126/2017 dňa 03.07.2017 zverejnil nový súpis majetku oddelenej podstaty. V tomto súpise majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG boli zapísané pohľadávky Mesta Banská Bystrica pod por. 13, 14, 15, 16, 17, 18, spolu vo výške 45.217,06 Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný najskôr štyri zabezpečené daňové pohľadávky podaním zo dňa 16.06.2017 poprel a následne dňa 29.06.2017 a dňa 03.07.2017 uznal a zapísal do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG. Dve zabezpečené daňové pohľadávky žalobcu, zapísané v zozname pohľadávok pod por. č. 15 a 16 žalovaný nepoprel a tieto nie sú z uvedeného dôvodu ani predmetom žaloby. Uvedeným konaním postupoval žalovaný podľa názoru žalobcu v rozpore s tvrdeniami a dôvodmi uvedenými v oznámení o popretí pohľadávky žalobcu zo dňa 16.06.2017, ako aj ďalšími písomnými vyjadreniami podanými v tejto veci. Podľa žalobcu konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popreté pohľadávky z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Zotrval na tvrdení, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreskúmal žalobcom uplatnené pohľadávky v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca opätovne poukázal na účelový postup žalovaného ohľadom vedených súdnych sporov žalobcu proti úpadcovi od roku 2010, vedených na Okresnom súde Zvolen a na Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorých žalovaný nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Na výzvu okresného súdu na doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam, ktoré boli správcom popreté čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom a čo do poradia zabezpečovacieho práva, ktoré vyplývali z obsahu prihlášok zabezpečených pohľadávok a na ktoré žalobca odkazoval, žalobca doplnil o konkrétne rozhodnutie, ktorým bolo záložné právo zriadené a o poradie zabezpečovacieho práva. 18. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý posúdil za aplikácie § 206g ods. 1, § 28 ods. 2 a 3, § 23 ods. 1, § 28 ods. 4 a 5, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 14, 16, 18, § 35 ods. 15, § 47 ods. 1, 2, 4, § 50 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZKR“) v spojení s § 2 písm. b), § 2 písm. e), § 2 písm. f), § 3 ods. 3, § 4 ods. 1, § 13 ods. 8 a 9, § 16 ods. 4 písm. a) a b), § 17 ods. 5, § 24 ods. 1 a 4, § 81 ods. 1 veta prvá, § 88 ods. 2, § 89 ods. 4, § 156 ods. 1 písm. a), § 158 ods. 1, § 159 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „daňový poriadok“) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu. 19. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté, podložených listinnými dôkazmi - výňatkami z príslušných Obchodných vestníkov, ktoré vykonal na pojednávaní, okresný súd zistil, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/3/2017 zo dňa 14.07.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 62/2017, vydaným dňa 29.03.2017. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 30.03.2017. 20. Okresný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca domáha, si žalobca uplatnil v konkurze prihláškami zabezpečených pohľadávok poradových čísel 1, 2, 5 a 6, ktoré boli do zoznamu pohľadávok zapísané pod poradovými číslami 13, 14, 17 a 18 (pohľadávky uplatnené prihláškami zabezpečených pohľadávok poradových čísel 3 a 4, vedené v zozname pohľadávok pod číslami 15 a 16, neboli v konkurze popreté), súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, v rámci ktorej si prihlásil sedem pohľadávok, ktoré boli zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, a troma samostatnými prihláškami pohľadávok poradových čísel 1, 2 a 3, ktoré boli zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 26, 27 a 28. Všetky tieto pohľadávky boli prihlásené v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok. Správca predmetné pohľadávky dňa 14.06.2017 poprel. Okresný súd považoval za preukázané, že oznámenie správcu o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2017, ktorá skutočnosť bola tvrdená žalobcom v žalobe a vyplýva aj z podacej pečiatky Mestského úradu Banská Bystrica, ktorou je opatrené oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 16.06.2017. 21. Z Obchodného vestníka 138/2017 vydaného dňa 20.07.2017 mal okresný súd preukázané, že v priebehu konania došlo k zmene v osobe správcu úpadcu, nakoľko uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/3/2017 zo dňa 14.07.2017 bola z funkcie správcu úpadcu odvolaná Mgr. Andrea Šperková a za správcu bol ustanovený subjekt LawService Recovery, k.s., IČO: 47 817 003. 22. Okresný súd z Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 16.06.2017 mal zistené, že pohľadávky prihlásené žalobcom samostatnými prihláškami ako zabezpečené pohľadávky titulom daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností poprel správca čo do právneho dôvodu a čo do výšky (istiny), pričom ako dôvod popretia uviedol, že rozporuje rozhodnutie o vyrubení dane z titulu nezákonnosti výpočtu dane. Z prevzatých dokumentov od úpadcu zistil, že pohľadávka veriteľa je sporná z titulu nesprávneho výpočtu dane z nehnuteľností - domu kultúry v Banskej Bystrici. Na základe Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry z marca 2013 bola zistená iná výmera podlahovej plochy domu kultúry, aká bola použitá pri výrube dane z nehnuteľností. Na základe daného zistenia bolo úpadcom rozporované predmetné rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností a podané opravné daňové priznanie. Z dôvodu spornosti poprel správca tieto pohľadávky čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom (poradie a zabezpečovacie právo). Obdobne poprel aj pohľadávky prihlásené žalobcom ako zabezpečené pohľadávky titulom daňového nedoplatku na úroku z omeškania s tým, že do dôvodu popretia čo do právneho dôvodu a čo do výšky (čo do úrokov z omeškania) uviedol, že rozporuje rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania za neskoré zaplatenie nezákonne vypočítanej dane a doplnil, že takto vyrubené úroky z omeškania sú sporné. 23. Pohľadávky prihlásené žalobcom súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok titulom daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností alebo titulom daňového nedoplatku na úroku z omeškania za nezaplatenie príslušných splátok dane z nehnuteľností poprel správca čo do právneho dôvodu, čo do výšky (istiny) a čo do poradia, pričom dôvod popretia bol totožný ako pri pohľadávkach prihlásených ako zabezpečené. 24. Pohľadávky prihlásené žalobcom súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok titulom bezdôvodného obohatenia, zapísané v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 23 a 24, poprel správca čo do právneho dôvodu, čo do výšky (čo do istiny, čo do úrokov z omeškania, čo do nákladov spojených s uplatnením) a čo do poradia, pričom ako dôvod popretia bola uvedená spornosť pohľadávky s tým, že o predmetných pohľadávkach sa vedú súdne konania, ktoré neboli do dnešného dňa ukončené. Obdobne poprel správca aj pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 25 s tým, že v rámci dôvodu popretia poukázal na to, že totožný právny nárok, avšak za iné obdobie, je predmetom súdnych konaní, ktoré neboli do dnešného dňa ukončené, pričom od výsledku týchto konaní bude závisieť zistenie právneho dôvodu a výšky tejto pohľadávky. 25. Pohľadávky prihlásené žalobcom samostatnými prihláškami pohľadávok titulom trov exekúcie poprel správca čo do právneho dôvodu, čo do výšky (istiny) a čo do poradia. Ako dôvod popretia uviedol, že rozporuje trovy exekúcie z dôvodu spornosti exekučne vymáhaného nároku. Obdobne ako pri pohľadávkach titulom daňových nedoplatkov uviedol, že z prevzatých dokumentov od úpadcu zistil, že pohľadávka veriteľa je sporná z titulu exekučne vymáhaného nároku. Na základe Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry z marca 2013 bola zistená iná výmera podlahovej plochy domu kultúry, aká bola použitá pri výrube dane z nehnuteľností. Na základe daného zistenia bolo úpadcom rozporované predmetné rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností a podané opravné daňové priznanie. Takto uplatnené trovy exekúcie sú sporné. 26. Okresný súd primárne preskúmal včasnosť podania incidenčnej žaloby. Z podacej pečiatky okresného súdu vyplývalo, že žaloba mu bola doručená dňa 06.07.2017. Vychádzajúc z nesporného skutkového tvrdenia, že oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2017, skonštatoval, že zákonná tridsaťdňová lehota stanovená v § 32 ods. 9 ZKR na podanie žaloby bola zachovaná. 27. Pri rozhodovaní vo veci okresný súd vychádzal zo záverov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, č.k. II. ÚS 409/2013-49, v ktorom ústavný súd vyslovil, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nebolo opätovne preskúmavať uplatnenú pohľadávku súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). K totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016 uviedol, že jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu bolo možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd. 28. Okresný súd poukázal na to, že v prejednávanej veci bolo možno popieracie prejavy správcu rozdeliť do troch okruhov: a) Popretie pohľadávok s poukazom na nesprávny výpočet dane z nehnuteľností - domu kultúry v Banskej Bystrici, tvrdený v nadväznosti na námietku úpadcu, podľa obsahu ktorej z Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry, vypracovanej v marci 2013, bola zistená iná výmera podlahovej plochy domu kultúry, aká bola použitá pri výrube dane z nehnuteľností. Preto podal úpadca dodatočné daňové priznanie. Takýmto spôsobom boli popreté pohľadávky žalobcu, zahrnuté vo výrokoch I. až VIII. tohto rozsudku. b) Popretie pohľadávok s poukazom na vedenie súdnych sporov - pohľadávky zahrnuté vo výrokoch IX. až XI. tohto rozsudku. c) Popretie pohľadávok z dôvodu spornosti exekučne vymáhaného nároku, vo väzbe na nesprávny výpočet dane z nehnuteľností, nakoľko z Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično- prevádzkového riešenia domu kultúry, vypracovanej v marci 2013, bola zistená iná výmera podlahovej plochy domu kultúry, aká bola použitá pri výrube dane z nehnuteľností, v nadväznosti na ktoré zistenie bolo úpadcom podané dodatočné daňové priznanie. Uvedený popierací dôvod sa týkal pohľadávok zahrnutých vo výrokoch XII. až XIV. rozsudku. 29. Ad 1. Pri posudzovaní pohľadávok popretých s poukazom na nesprávny výpočet dane z nehnuteľností sa okresný súd primárne zaoberal námietkou žalobcu, že boli popreté pohľadávky, ktoré boli určené právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a preto v zmysle ustanovenia § 32 ods. 18 ZKR sa považujú za zistené. Okresný súd súhlasil s výkladom žalovaného týkajúcim sa ustanovenia § 32 ods. 18 ZKR, ktorý použil vo svojom podaní zo dňa 08.12.2017 a ktorý považoval za vecne správny. Nad rámec uviedol, že v rámci incidenčnej žaloby je možné určiť oprávnenosť popretej pohľadávky aj v tom prípade, ak bola predmetnom rozhodnutia v správnom konaní a taktiež aj vtedy, ak ešte správne rozhodnutie nebolo vydané. Rozdiel v posudzovaní popretia pohľadávky priznanej právoplatným rozhodnutím správneho orgánu a nepriznanej pohľadávky správnym orgánom je v tom, že podľa § 194 ods. 2 CSP súd na rozhodnutie správneho orgánu prihliadne. Preto pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu možno úspešne poprieť len v dôsledku skutočností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia (napr. pohľadávka bola zaplatená, príp. postúpená atď.). 30. Podľa okresného súdu, skutočnosťou, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia správneho orgánu (žalobcu - správcu dane - Mesto Banská Bystrica), je aj podanie dodatočného daňového priznania, pričom ďalej skúmal, akú mala daná skutočnosť dopad na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia žalobcu (správne rozhodnutia), na podklade ktorých si prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky. Skutočnosti viažuce sa k momentu pred podaním dodatočných daňových priznaní považoval okresný súd za irelevantné, keďže dôvod popretia sa viazal na podanie dodatočného daňového priznania, a preto okresný súd považoval za bezvýznamnú aj okolnosť, či úpadca o daných pohľadávkach účtoval alebo neúčtoval v účtovníctve. Okresný súd sa oboznámil s jednotlivými správnymi rozhodnutiami, ktoré sú súčasťou prihlášok žalobcu, a konštatoval, že všetky sú právoplatné a vykonateľné, úpadcovi boli riadne doručené a vychádzali z daňových priznaní podaných úpadcom. Tieto okolnosti žalovaný nespochybnil. Žalovaný spochybnil správnosť výpočtu dane z nehnuteľností, a preto okresný súd ďalej skúmal postup, ktorý použil úpadca vo vzťahu k správcovi dane z nehnuteľností po tom, čo na základe Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry z marca 2013 zistil rozdiel v základe dane oproti základu dane, z ktorého sa vychádzalo pri podávaní predchádzajúcich daňových priznaní (podľa názoru žalovaného nesprávny výpočet dane z nehnuteľností vychádzal z nesprávne zistenej výmery podlahovej plochy domu kultúry). V tomto smere sa okresný súd oprel o skutkové tvrdenia žalobcu, doložené príslušnými oznámeniami správcu dane, ktoré objasnili postup správcu dane po podaní dodatočných daňových priznaní úpadcom. Žalobca v žalobe zo dňa 28.06.2017, doplnenej podaním zo dňa 14.08.2017 uviedol, že dodatočné daňové priznania boli podané úpadcom ako neoprávnenou osobou, pričom podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku sa na ne prihliada ako na nepodané z dôvodu, že nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, o čom bol žalovaný upovedomený oznámeniami dňa 24.07.2017. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil žalobca príslušné oznámenia spolu s doručenkami preukazujúcimi ich riadne doručenie dňa 28.07.2017, z ktorých vyplývalo, že správca dane považoval dodatočné daňové priznania za nepodané, nakoľko neboli v stanovenej lehote doplnené v súlade s výzvou správcu dane. Okresný súd z týchto oznámení správcu dane vychádzal a konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu, podľa obsahu ktorých správca dane považoval dodatočné priznanie za nepodané, neboli žalovaným popreté ani uvedené žiadnym spôsobom nenamietal. V reakcii na vyjadrenie žalobcu, že tvrdenie žalovaného o spornosti pohľadávok žalobcu z titulu nesprávneho výpočtu dane z nehnuteľností nebolo doložené žiadnym dokladom, žalovaný na svoju obranu uviedol, že nesprávny výpočet dane z nehnuteľností preukázal Analýzou využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry z marca 2013, na základe ktorej dospel k záveru, že základ dane tvorí podlahová plocha o výmere 10.085 m2, a teda že rozdiel medzi základom dane určeným správcom dane a skutočne zisteným základom dane predstavuje 3.067,45 m2 (pôvodne stanovená výmera podlahovej plochy bola 13.152,45 m2). Okresný súd sa priklonil k názoru žalobcu, že predmetnou analýzou nemožno bez ďalšieho preukázať nesprávnosť výpočtu pôvodne vyrubenej dane z nehnuteľností, nakoľko predmetná analýza slúžila pre interné účely investora a bola vypracovaná v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou objektu, jej objednávateľom bol subjekt odlišný od úpadcu (subjekt V A V invest, s.r.o. „v konkurze“). Rovnako ako správca dane aj okresný súd bol názoru, že pokiaľ pôvodným podkladom pre výpočet dane bol geometrický plán vypracovaný autorizovanou osobou, predložený úpadcom, potom požiadavku, aby podklad pri dodatočnom daňovom priznaní mal obdobnú dôkaznú silu, a teda aby bol vypracovaný autorizovaným geodetom, príp. znalcom, považoval za odôvodnenú. 31.Vzhľadom na to, že dodatočné daňové priznania považoval správca dane za nepodané, ktorý záver tohto správneho orgánu okresný súd rešpektoval, dospel prvoinštančný súd k presvedčeniu, že žalovaný tvrdenie o nesprávnom výpočte dane z nehnuteľností náležite nepreukázal, a preto považoval popretie dotknutých pohľadávok z dôvodu rozporovania rozhodnutia o vyrubení dane z titulu nesprávnosti výpočtu dane a rozporovania rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania za neskoré zaplatenie nezákonne vypočítanej dane za nedôvodné. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu konania vyšlo najavo, že žalovaný spochybňoval prihlásené daňové pohľadávky len v určitom rozsahu (v rozsahu presahujúcom daň z nehnuteľností, vyčíslenú v dodatočných daňových priznaniach), napriek tomu však predmetné pohľadávky boli popreté čo do výšky v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že popretie pohľadávky má dopad na hlasovacie práva veriteľa, z pohľadu okresného súdu predstavoval takýto postup správcu negatívny zásah do práv popretého veriteľa - žalobcu, nakoľko mu tým bolo bezdôvodne znemožnené vykonávať hlasovacie a iné práva spojené s týmito pohľadávkami v rozsahu, ktorý považoval správca za oprávnený. Okresný súd popretie zabezpečovacieho práva považoval pre jeho neurčitosť za neúčinné a rovnako tak za neúčinné považoval aj popretie poradia pohľadávok, z dôvodu, že správca pri popretí neuviedol, aké poradie uznáva, ktorá skutočnosť vyplýva zo zoznamu pohľadávok (uvedené platí vo vzťahu k všetkým pohľadávkam, ktorých určenia sa žalobca touto žalobou domáhal). 32 . Ad 2. Podľa okresného súdu spornosť pohľadávky s následkom jej popretia, vyvolaná iba vedením súdneho sporu, nemôže byť podkladom pre účinné popretie pohľadávky. Preto takýto popierací prejav nebol spôsobilý spochybniť prihlásenú pohľadávku žalobcu. Pokiaľ by vedenie sporu týkajúceho sa pohľadávky, ktorá bola prihlásená v konkurze, malo spôsobovať jej spornosť, muselo by založiť dôvod na popretie pohľadávky aj také súdne konanie vedené pred vyhlásením konkurzu a prerušené vyhlásením konkurzu, v ktorom neboli proti pohľadávke vznášané žiadne námietky (napr. konanie prerušené vyhlásením konkurzu po vydaní platobného rozkazu), pričom dôvodom podania žaloby bolo len neplatenie pohľadávky zo strany úpadcu, čo je výklad zjavne nezmyselný. Pokiaľ správca - žalovaný poprel pohľadávku žalobcu len s poukazom na konkurzom prerušené súdne konanie a neuviedol žiadne ďalšie argumenty spochybňujúce prihlásenú pohľadávku, s poukazom na vyššie označený nález ústavného súdu takéto popretie nemohlo vyvolať prieskumnú právomoc okresného súdu ohľadne popretej pohľadávky, keďže účelom tohto incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnených pohľadávok súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací dôvod správcu je dôvodný (obdobne viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.12.2016, sp. zn. 4Obo/38/2015). Rovnaký záver bolo potrebné prijať aj vo vzťahu k popieraciemu prejavu, založenému len na tvrdení, že dôvodnosť pohľadávky bude závisieť od výsledku označených súdnych konaní, keďže sa jedná o obdobný nárok, ktorý však ešte nebol uplatnený na súde. Popretie pohľadávky vymedzuje predmet incidenčného konania. Preto súd môže posudzovať v tomto incidenčom konaní len konkrétne námietky, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Takéto námietky však v popieracom prejave obsiahnuté neboli, pričom bolo neprípustné, aby okresný súd v tomto incidenčnom konaní posudzoval dôvodnosť obrany, ktorú úpadca zvolil v sporoch vedených Okresným súdom Zvolen a Okresným súdom Banská Bystrica. Z uvedeného považoval okresný súd za nadbytočné zapožičanie žalobcom označených spisov, vedených Okresným súdom Zvolen a Okresným súdom Banská Bystrica, v nadväznosti na ktorú skutočnosť následne zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania oboznámením spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Cb/50/2010 a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/197/2012, keďže na vykonanie dokazovania listinami obsiahnutými v týchto spisoch nemal pre absenciu relevantných námietok spochybňujúcich prihlásené pohľadávky zákonný podklad. 33. S poukazom na nález ústavného súdu považoval okresný súd za neopodstatnenú námietku nedostatku procesných podmienok, ktorú vzniesol žalovaný v jeho podaní zo dňa 08.12.2017, domnievajúc sa, že konania vedené na Okresnom súde Zvolen a na Okresnom súde Banská Bystrica založili vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku začatého konania (prekážku litispendencie), opierajúc sa o totožnosť strán sporu vystupujúcich v týchto konaniach, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti. Okresný súd uviedol, že konania vedené Okresným súdom Zvolen a Okresným súdom Banská Bystrica začali na základe žaloby na plnenie, pričom ich predmetom konania je posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia. Predmetné incidenčné konanie nie je sporom o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa (žalobcu) a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá. Jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Rozhodnutím v tomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.12.2016, sp. zn. 4Obo/38/2015). Z uvedeného bolo zrejmé, že konania vedené na Okresnom súde Zvolen a na Okresnom súde Banská Bystrica majú odlišný predmet konania, a preto môžu byť vedené popri incidenčnom konaní, pričom výsledok incidenčného konania sa prejaví v konkurze na majetok úpadcu (pri uspokojovaní veriteľov) a výsledok konaní vedených na Okresnom súde Zvolen a na Okresnom súde Banská Bystrica sa prejaví až po zrušení konkurzu. 34. Ad 3. Vzhľadom na to, že okresný súd považoval popretie dotknutých pohľadávok z dôvodu založeného na tvrdení o nesprávnom výpočte dane z nehnuteľností za nedôvodné, vyhodnotil ako nedôvodné aj popretie podmienených pohľadávok, právnym dôvodom ktorých bol vznik trov exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s exekučne vymáhanými daňovými nedoplatkami. V žalobe označené exekučné konania boli vedené v súlade so zákonom na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, pričom v incidenčom konaní nebolo preukázané, že daňové nedoplatky neboli vymáhané v správnej výške. Okrem uvedeného, aj keby došlo na základe dodatočných daňových priznaní k zmene (k zníženiu) dane, nebolo možné opomenúť, že v čase, keď boli daňové nedoplatky exekučne vymáhané, exekučné konanie bolo vykonávané na podklade vykonateľných rozhodnutí, pričom povinný (úpadca) dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Preto popretie dotknutých pohľadávok len s odkazom na spornosť exekučne vymáhaného nároku bolo nedostatočné a neurčité. Vo väzbe na tento popierací prejav, ktorý bol obmedzený len na odkaz na spornosť exekučne vymáhaného nároku, okresný súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania spismi Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 4Er/887/2015, sp. zn. 9Er/367/2015 a sp. zn. 3Er/523/2017, nakoľko oboznámenie týchto spisov nemohlo mať dopad na rozhodnutie vo veci. 35. Vychádzajúc z úvah, obsiahnutých v odsekoch viažucich sa k jednotlivým okruhom popretí, dospel okresný súd k záveru, že žalobe žalobcu možno v celom rozsahu vyhovieť. Vo výrokovej časti rozhodnutia okresný súd určil, že žalobca je veriteľom konkrétnej pohľadávky, vzniknutej z určitého konkrétneho dôvodu, v určitej výške a poradí, a pri zabezpečených pohľadávkach upresnil ich zabezpečenie, pričom jednotlivé pohľadávky v záujme určitosti a ich nezameniteľnosti identifikoval aj poradovým číslom, pod ktorým sú vedené v zozname pohľadávok. V tejto súvislosti uviedol, že výzvou na opravu petitu a taktiež výzvou na doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávok sledoval materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia. 36. Záverom okresný súd uviedol, že pohľadávku, ktorá bola v konkurze uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v celkovej sume 191.723 Eur, pozostávajúcu z istiny v sume 138.369 Eur, z úrokov z omeškania v sume 48.952,30 Eur a z nákladov z uplatnenia v sume 4.151 Eur, určil len v sume 191.472,30 Eur, a to napriek tomu, že žalobca sa domáhal určenia tejto pohľadávky v sume 191.723 Eur a okresný súd považoval jej popretie za neúčinné. Vykonaním prepočtu okresný zistil, že súčet uplatnenej istiny, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia nie je 191.723 Eur, ale 191.472,30 Eur. Porovnaním týchto súm dospel k záveru, že nesprávna celková suma bola v prihláške pohľadávky uvedená len v dôsledku chyby v písaní, zrejme spôsobenej tým, že pri písaní sa opomenulo medzi číslami „1“ a „7“ uviesť číslo „4“, Táto chyba sa následne preniesla do všetkých ďalších písomností. Celková suma pohľadávky tak nezodpovedala súčtu čiastkových uplatnených nárokov. Podľa okresného súdu, napriek tomu, že správca v tomto smere celkovú sumu danej pohľadávky nenamietal (nepoprel ju z dôvodu chyby v písaní, resp. počítaní), nemohol určiť nesprávnu výšku tejto pohľadávky, ktorá by nezodpovedala súčtu uplatnenej sumy istiny, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia pohľadávky. Preto s prihliadnutím na to, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 191.472,30 Eur. Pokiaľ by okresný súd danú chybu v písaní nezohľadnil a postupoval by prísne formálne argumentujúc, že bolo povinnosťou (oprávnením) správcu pohľadávku v tejto časti poprieť aj z dôvodu chyby v počítaní, takýto postup by sa síce mohol javiť ako správny, avšak nebol by spravodlivý. Pritom spravodlivosť je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení (napr. I. ÚS 26/2010). 37. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov konania žalobcu voči žalovanému rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, že dostatočne nepreukázal nesprávnosť výpočtu dane z nehnuteľnosti, ktorá predstavuje právny dôvod vzniku pohľadávok pod poradovými číslami 13, 14, 17, 18, 19, 20, 21 a 22. Rovnako sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že „Spornosť pohľadávky s následkom jej popretia, vyvolaná iba vedením súdneho sporu, nemôže byť podkladom pre účinné popretie pohľadávky“. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu názoru § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 Z.z.. K jednotlivým pohľadávkam a dôvodu ich popretia žalovaný uviedol nasledovné. K popretiu pohľadávok pod por. č. 13, 14, 17, 18, 19, 20, 21 a 22 došlo z dôvodu ich spornosti, pretože zo strany žalobcu ako správcu dane došlo podľa žalovaného k nesprávnemu výpočtu výšky dane z nehnuteľnosti - Domu kultúry v Banskej Bystrici. Nesprávny výpočet vychádzal z nesprávne zistenej výmery podlahovej plochy domu kultúry, čo žalovaný zistil na základe Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry z marca 2013, ktorú predložil. Na podporu svojich tvrdení predložil aj dodatočné priznanie k dani z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2014, 2015 a 2016, ku ktorej pripája aj správny výpočet výšky dane z nehnuteľnosti. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak uzavrel, že analýza nie je relevantná, keď podlahová plocha domu kultúry už bola spoľahlivo zistená. Pre úplnosť dodal, že v dodatočnom daňovom priznaní vychádzal z výmery podlahovej plochy jednotlivých podlaží určenej analýzou, pričom výmeru zistenú pre 1. nadzemné podlažie (4.459 m2) upravil odpočítaním podlahovej plochy Átria (882 m2), čím dospel k výmere 3.617 m2 pre prvé nadzemné podlažie. Podlahovú plochu Átria žalovaný odpočítal od celkovej plochy prvého nadzemného podlažia zistenej Analýzou z dôvodu, že Átrium nie je stavbou, ide o voľne prístupné neprestrešené priestranstvo, a preto nemôže byť predmetom zdanenia daňou zo stavieb. 39. K popretiu pohľadávok pod poradovými číslami 23, 24 žalovaný uviedol, že predmetné pohľadávky vyhodnotil ako sporné na základe skutočnosti, že o existencii, právnom dôvode a výške týchto pohľadávok sa vedú súdne konania pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14Cb/50/10, Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/197/2012, v ktorých sa rozhoduje o dôvodnosti týchto pohľadávok, a preto je potrebné uvedené pohľadávky považovať za sporné. Nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že spornosť pohľadávky nemôže byť založená len na základe skutočnosti, že o uvedenej pohľadávke je vedené súdne konanie. Ak by pripustil tento výklad, mohla by vzniknúť situácia, kedy by pohľadávka, o ktorej sa vedie súdny spor, bola správcom uznaná, pričom v samotnom súdnom konaní by bolo rozhodnuté, že pohľadávka je neopodstatnená. Správca po uznaní pohľadávky nemá možnosť dodatočne vysloviť jej spornosť, čím vznikne stav, kedy by správca uspokojoval, síce zistenú, ale neoprávnenú pohľadávku, čo by bolo na ujmu ostatných veriteľov. 40. Pohľadávku pod poradovým číslom 25 žalovaný poprel z dôvodu, že túto si žalobca uplatnil na základe totožného právneho nároku, ako pohľadávky pod poradovými číslami 23 a 24 (ktoré žalovaný vyhodnotil ako sporné) len za iné časové obdobie. Tento nárok žalobcu nebol uplatnený v súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že už zo samotnej žaloby na určenie pravosti pohľadávok je zrejmé, že aj žalobca považuje vyššie uvedené pohľadávky za sporné minimálne čo do výšky ich istiny a príslušenstva. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že spornosť pohľadávok pod poradovými číslami 23, 24 a 25 je založená aj na tvrdeniach samotného žalobcu. 41. K popretiu podmienených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 26, 27 a 28 žalovaný zotrval na tvrdeniach, že tieto sú sporné na základe skutočnosti, že vznikli pri exekučnom vymáhaní nárokov z pohľadávok vedených v zozname pohľadávok pod por. č. 13, 14, 17 a 18, o ktorých zistil, že sú sporné. Na základe vymáhania sporných exekučne vymáhaných pohľadávok nemožno podľa žalovaného legitímne v konkurznom konaní uplatňovať nároky na náhradu trov exekučného konania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť s priznaním náhrady trov konania. 42. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 207 - 208 spisu). Žalobca považoval rozsudok okresného súdu za vecne a právne správny a uviedol, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vyrovnal so zistenými skutočnosťami na základe vykonaných dôkazov. Podľa žalobcu žalovaný podal odvolanie formálne, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli mať vplyv na zmenu rozhodnutia okresného súdu. Opakovane uvádza tie isté tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal v priebehu konania. Žalobca zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tvrdením, že pohľadávky žalobcu boli do konkurzného konania sp. zn. 1K/3/2017 voči úpadcovi prihlásené v zákonnej lehote. Existenciu pohľadávok preukázal žalobca listinnými dôkazmi. Žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca sa domáha toho, čo uplatnil v konkurznom konaní. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 43. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.09.2018 (č.l. 215 spisu). Žalovaný v celom rozsahu trval na svojich tvrdeniach uvedených v podaní označenom ako „Odvolanie“, keď neexistujú žiadne skutočnosti a tvrdenia, ktoré by uviedol k vyjadreniu žalobcu. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 44. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 220 - 222 spisu). Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdeniach uskutočnených v priebehu súdneho konania, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. K tvrdeniam žalovaného poukázal na to, že dňa 25.06.2018 vystavil rozhodnutie č. 245942/2018, ktorým vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2018 daňovníkovi Zvolenská investičná s.r.o., Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832 vo výške 17.336,55 Eur, s lehotou splatnosti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré rozhodnutie odoslal spolu s podaním označeným ako „Uplatnenie pohľadávky Mesta Banská Bystrica proti podstate v konkurze č. 1K/3/2017 dňa 26.06.2018 správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zvolenská investičná s.r.o. (žalovanému) elektronicky do schránky žalovaného. Výpočet dane z nehnuteľnosti pre rok 2018 správca uskutočnil v zmysle podaného dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na rok 2012 predloženého daňovníkom dňa 25.9.2012, prílohou ktorého bol Geometrický plán č. 31628826-50/2012 zo dňa 6.7.2012. V citovanom daňovom priznaní uviedol daňovník zastavanú plochu nehnuteľnosti súp. č. XXX - stavba - Dom kultúry, vo výmere 4.345m2. Žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i.) zákona č. 7/2005 Z.z. vo výške 17.336,55 Eur v zmysle Rozhodnutia správcu dane č. 245942/2018 zo dňa 25.06.2018 - daň z nehnuteľnosti ako pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - daňovníka Zvolenská investičná spol. s r.o., IČO: 36 634 832. Žalovaný ako správca úpadcu Zvolenská investičná, s.r.o., IČO: 36 634 832 v konkurznom konaní sp. zn. 1K 3/2017, podaním zo dňa 29.06.2018 - doručené elektronicky dňa 03.07.2018 zaslal správcovi dane - žalobcovi podanie označené ako Uznanie uplatnenej pohľadávky proti podstate, v ktorom uviedol ...„V súlade s Vašou žiadosťou zo dňa 26.06.2018 Vám správca v zmysle § 87 ods. 7 ZKR oznamuje, že právny dôvod, výšku a poradie Vašej pohľadávky uznáva a pohľadávka bola zapísaná do evidencie pohľadávok proti podstate“. S poukazom na vyššie uvedené tak žalovaný v rozpore s doterajšími tvrdeniami uvádzanými v tomto súdnom konaní uznal právny dôvod, výšku a poradie pohľadávky žalobcu vo výške 17.336,55 Eur a túto zapísal do evidencie pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní sp. zn. 1K/3/2017, pričom výpočet výšky dane z nehnuteľnosti na rok 2018 vychádzal z tých istých skutočností, z tej istej výmery 4.345m2, ktorú uviedol daňovník ako zastavanú plochu nehnuteľnosti súp. č. XXX - stavba - Dom kultúry, ako výpočet dane z nehnuteľností v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach daňovníka - úpadcu Zvolenská investičná, s.r.o., IČO: 36 634 832, ktoré žalovaný poprel. Žalovaný, ktorý v zmysle ust. § 159 Daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu koná za daňový subjekt, nepodal voči rozhodnutiu o vyrubení dane za rok 2018 na úpadcu odvolanie, a preto rozhodnutie č. 245942/2018 zo dňa 25.06.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2018 a vykonateľnosť dňa 15.08.2018. Záverom žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sú rozporné a účelové, nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Tým, že žalovaný nerozporoval výmeru zdaňovanej nehnuteľnosti úpadcu uvedenú v rozhodnutí správcu dane č. 245942/2018 zo dňa 25.06.2018, naopak výmeru zastavanej plochy zdaňovanej nehnuteľnosti úpadcu akceptoval, uznal aj predchádzajúce rozhodnutia žalobcu ako správcu dane vyrubené na daň z nehnuteľnosti súp. č. XXX - stavba - Dom kultúry, čo do dôvodu, výšky a poradia jednotlivých pohľadávok uplatnených žalobcom v konkurznom konaní sp. zn. 1K/3/2017, ktorých spornosť je predmetom súdneho konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 43Cbi/6/2017. Z uvedených skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 45. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods.2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním zo dňa v pomere hlasov 3:0. 46. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/48/2018-244 zo dňa 07.05.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 21.05.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 47. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní a pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 153, § 154 CSP, ktorá bola súčasťou uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/6/2017-134 zo dňa 26.03.2018 doručeného žalovanému. Krajský súd pri vychádzaní z riadne zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie, že je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom popretých pohľadávok zapísaných pod poradovým číslom 13, 14, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 podrobne špecifikovaných v odseku I. až XIV. výroku rozsudku. Krajský súd nezistil, že v danej veci by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku strana sporu má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplývala z ust. § 185 ods. 1 CSP. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave. 48. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových, ako i právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj obrane žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že nebol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré podľa názoru žalovaného neboli ani správnym právnym spôsobom vyhodnotené. Okresný súd sa vyjadroval k uplatnenému nároku žalobcu, k obrane, námietkam žalovaného a tieto aj vyhodnotil ako nedôvodné. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005). Krajský súd konštatuje v súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej právnej veci, pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského súdu konštatované riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajským súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 78/05 zo dňa 16. marca 2005 ...„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. 49. Rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného bol posudzovaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podaní zo dňa 21.6.2018 za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP. 50. K jednotlivým odvolacím dôvodom vyjadreným žalovaným v podanom odvolaní zo dňa 21.6.2018 krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie okresného súdu je preskúmateľné, keďže v jeho odôvodnení sú dané zrozumiteľné skutkové a právne závery k posudzovanej sporovej veci. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie rozsudku okresného súdu má náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a naviac rozhodnutie okresného súdu v druhu incidenčnej žaloby rešpektuje aj závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, keď nosným v rámci podanej žaloby je zodpovedanie, či popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Okresný súd dôsledne postupoval, ak vyhodnocoval popierací prejav žalovaného obsiahnutý v Oznámení zo dňa 16.06.2017. Správne v odseku 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku obsah tohto popieracieho prejavu správcu rozdelil do troch okruhov, a to 1/ vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 13, 14, 17, 18, 19, 20, 21 a 22 popretie pohľadávok s poukazom na nesprávny výpočet dane z nehnuteľností - domu kultúry v Banskej Bystrici, tvrdený v nadväznosti na námietku úpadcu, podľa obsahu ktorej z Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry, vypracovanej v marci 2013, bola zistená iná výmera podlahovej plochy domu kultúry, aká bola použitá pri výrube dane z nehnuteľností a podanie dodatočného daňového priznania úpadcom, 2/ popretie pohľadávok s poukazom na vedenie súdnych sporov vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 23, 24 a 25, 3/ vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 26, 27 a 28 popretie pohľadávok z dôvodu spornosti exekučne vymáhaného nároku, vo väzbe na nesprávny výpočet dane z nehnuteľností, nakoľko z Analýzy využiteľnosti a návrhu modernizácie dispozično-prevádzkového riešenia domu kultúry, vypracovanej v marci 2013, bola zistená iná výmera podlahovej plochy domu kultúry, aká bola použitá pri výrube dane z nehnuteľností, v nadväznosti na ktoré zistenie bolo úpadcom podané dodatočné daňové priznanie. 51. Odvolací súd zvýrazňuje, že žalovaný v podanom odvolaní len zopakoval tvrdenia uvádzané v rámci prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa okresný súd dostatočne zaoberal a tieto dôsledne v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil. 52. Žalovaný poukazoval na odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/22/2017 zo dňa 25. apríla 2018). Krajský súd konštatuje, že ani k jednej z uvedených situácií v danej sporovej právnej veci nedošlo, pretože okresný súd z prijatých skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery, keďže aplikoval správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. 53. Bolo nepochybné, že v danej veci išlo o incidenčné konanie, účelom ktorého je len posúdiť popierací prejav správcu, resp. konkurzného veriteľa, ktorý uskutočnil popretie. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úlohou správcu. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014). Nedostatok popretia má za následok uznanie prihlásených pohľadávok, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, ako tých, ktoré správca (veriteľ) uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. 54. Okresný súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne vyhodnotil, že žalovaný tvrdenie uvedené v popieracom prejave o nesprávnosti výpočtu dane z nehnuteľnosti vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 13, 14, 17, 18, 19, 20, 21 a 22 relevantne nepreukázal, čo jasne vysvetlil v odseku 54. a 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré závery odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Vo vzťahu k popretiu pohľadávok čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia ako aj pohľadávok prihlásených ako zabezpečených pohľadávok titulom daňového nedoplatku na úroku z omeškania, poukazuje odvolací súd na ust. § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že ten, kto popiera pohľadávku, musí jej popretie odôvodniť. V popieracom prejave musia byť preto uvedené všetky právne a relevantné skutočnosti, pre ktoré nemá byť riadne prihlásená pohľadávka uspokojená v rámci konkurzu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 70/2016 zo dňa 30. januára 2017). Okresný súd správne vyhodnotil, že popierací prejav žalovaného v tejto časti nebol odôvodnený, keď z popieracieho prejavu nevyplynula jeho určitosť v konkrétnom tvrdení. V zhode s okresným súdom všeobecne v popieracom prejave správcu vyjadrenú spornosť vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 23, 24 a 25 na základe skutočnosti, že o existencii, právnom dôvode a výške pohľadávok sa vedú súdne konania a vo vzťahu k pohľadávkam pod por. č. 26, 27 a 28 s tvrdením spornosti na základe skutočnosti, že vznikli pri exekučnom vymáhaní nárokov z pohľadávok vedených v zozname pohľadávok pod por. č. 13, 14, 17 a 18 odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilý, a tým neúčinný prejav, ktorý ani nemôže podliehať vyhodnocovaniu v rámci incidenčného konania, ak aj podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 sa vyhodnocuje len popierací prejav, teda dôvody obsiahnuté v popieracom prejave, a ak tieto tu nie sú, t.j. že popierací prejav nie je zdôvodnený, resp. je všeobecný, neurčitý, tak potom ani nemohol byť opodstatnený odvolací dôvod, že by argumentácia okresného súd nebola správna. 55. Okresný súd preto vyvodil správny právny záver, ak pri nepreukázanom a nezdôvodnenom popretí žalovaným, žalobe žalobcu vyhovel a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia s vymedzením ich vymáhateľnosti, výšky, právneho dôvodu, poradia a zabezpečenia. 56. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny. 57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojim odvolaním úspešný, preto žalobcovi ako úspešnej strane odvolacieho konania bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.