Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201719 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5719201719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.: E., nar. XX.X.XXXX, a N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matka G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. XXXX/X; a otec A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. S., Z. XXX/XX, o zvýšenie výživného a spätné určenie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9P/97/2019-54 o dňa 24. júna 2019 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného m e n í tak, že s účinnosťou od 7.5.2019 je otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným v sume 120 eur mesačne a na výživu maloletej N., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným v sume 100 eur mesačne, vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a . Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu matky na určenie spätného výživného z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 6P/53/2017-137 zo dňa 25.7.2018 v časti o výživnom na maloleté deti K. E. a N.. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky, podaný na tamojší súd dňa 7.5.2019, na zvýšenie výživného na obe maloleté deti a na určenie spätného výživného. Vychádzal zo záveru, že od „posledného rozhodovania“ o výživnom na maloleté deti (rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 6P/53/2017-137 zo dňa 25.7.2018, právoplatný dňa 13.8.2018) nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. 2. V tejto spojitosti okresný súd konštatoval, že otec pracuje u rovnakého zamestnávateľa a jeho čistý mesačný príjem sa (ako sám uviedol) zvýšil o 50 až 100 eur a aktuálne predstavuje 406 eur. Príjem matky, ktorá v predošlom období nepracovala, v súčasnosti činní 286 eur mesačne; potenciálne 400 eur. Maloletá E. v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom navštevovala X. ročník ZŠ, aktuálne navštevuje X. ročník; mladšia dcéra N. navštevovala a aj aktuálne navštevuje MŠ, pričom jej zdravotné problémy pominuli. Okresný súd nadväzne uzavrel, že maloleté síce narástli, resp. vznikli niektoré platby ohľadom krúžkov detí, ale na strane druhej výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletej N. zanikli. 3. Zároveň zamietol návrh matky aj v časti o určenie spätného výživného. Okresný súd zdôraznil, že matka jednak nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie takéhoto nároku, a jednak už v minulosti prebehlo konanie o úprave rodičovských práv a povinností aj na čas do rozvodu manželstva, kedy sa mala možnosť predmetného nároku domáhať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho „kladného vybavenia“. Namietala, že v zápisnici o pojednávaní z 24.6.2019. nie sú obsiahnuté všetky ňou uvedené skutočnosti. Tvrdila, že zákonný sudca bol voči nej zaujatý a pojednávanie neviedol objektívne. O tom svedčia napríklad jeho výroky, že či si (matka) myslí, že bude celý rok riešiť iba dcéry K.; že mala vedieť pred rozvodom, že bude sama s deťmi a bude potrebovať peniaze; že nie je jediná matka s dvoma deťmi. Zároveň zákonný sudca uviedol, že matkou navrhované zvýšenie výživného (o 60 eur) je vysoké; reálne by videl zvýšenie výživného o 20 eur. Hoci matka s takouto alternatívou súhlasila, okresný súd zamietol „celý návrh“ na zvýšenie výživného. 5. V súvislosti so spätným určením výživného uviedla, že by prijala „akékoľvek vyrovnanie aj od termínu rozvodu do zrušenia striedavej starostlivosti“. Mala za to, že dotknutý nárok nie je premlčaný, lebo ide o výživné a od začiatku decembra 2016 premlčacia doba ešte neuplynula. Matka tiež navrhla, aby vec bola rozhodnutá sudkyňou Okresného súdu Prievidza JUDr. Kohútovou, ktorá detailne pozná situáciu; navyše, otec má trvalý pobytu v danom okrese. Doplnila, že pojednávania sa nezúčastnila pracovníčka kolízneho opatrovníka, potrebu vyjadrenia ktorej v prospech maloletých detí pochopila až v priebehu pojednávania. 6. Otec i kolízny opatrovník zostali v odvolacom konaní nečinní. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok okresného súdu v časti o návrhu matky na zvýšenie výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku a v časti o spätné určenie výživného rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s §§ 161 ods. 2, 230 a 391 ods. 1 CSP. 8. Podstatou záveru okresného súdu o tom, že od predošlej úpravy výživného nedošlo k relevantnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je konštatovanie, že vyššie výdavky spojené s pribúdajúcim vekom a rastom maloletých detí (vrátane výdavkov na krúžky) sú „kompenzované“ zánikom výdavkov, ktoré mala matka v predchádzajúcom období v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom maloletej N.. Takéto nazeranie na porovnanie pomerov v období predchádzajúceho konania o výživnom a v rozhodnej (aktuálnej) dobe nie je dostatočne komplexné. Okresný súd fakticky ponechal nepovšimnutou zmenu bydliska matky a maloletých detí, ktoré sa presťahovali do mesta Z.. 9. V danej spojitosti nejde iba o zvýšené výdavky spojené s bývaním v prenajatom byte (krajský súd v tejto otázke poukazuje na určitú neprimeranosť dotknutého bytu - 3-izbový byt - bezprostredne k majetkovej a sociálnej situácii matky), ale o celkovú zásadnejšiu zmenu „životného štýlu“. Život vo väčšom meste (na pomery Slovenskej republiky možno povedať až vo veľkom meste; Mesto Z. je najväčším slovenským mimokrajským mestom) prináša väčšie nároky na zabezpečenie bežných presunov - dochádzky do školského a predškolského zariadenia, na lekárske ošetrenie, na krúžky, atď. Zároveň je nutné vnímať nespochybniteľnú odlišnosť života vo väčšom/veľkom meste a na vidieku, keď pobyt v meste - osobitne u dievčat pohybujúcich sa v školskom, resp. predškolskom kolektíve - prináša zvýšený tlak na ošatenie, resp. rôzne doplnky ošatenia. Svojou povahou síce ide o drobnosti, ale ich kumulácia sa v konečnom dôsledku prejavuje pomerne relevantnou výdavkovou položkou. 10. Krajský súd v rozoberaných konkrétnostiach poukazuje na to, že tak z prednesov matky, ako aj z pripojených pokladničných blokov, je zrejmé, že vo vzťahu k predmetným výdavkom sa nejedná o neúčelné, či zbytočne predražené nákupy. Skôr naopak, vzhľadom na dotknuté cenové relácie ide o veci zakupované v kvalite nižšieho štandardu. Súčasne vzhľadom na širšie súvislosti osobnej starostlivosti o maloleté deti (zrejmé z pripojených spisov tak konajúceho okresného súdu, ako i Okresného súdu Prievidza) v období rozvratu manželského a partnerského vzťahu rodičov, presťahovanie matky nie je možné kvalifikovať ako neprimeraný krok. 11. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo i k nárastu príjmu otca. Ako sám uviedol o cca 50 až 100 eur mesačne; čo v jeho zárobkových podmienkach predstavuje dosť výrazný (takmer štvrtinový) nárast príjmu. V danej spojitosti je nutné taktiež prihliadnuť na to, že otec nemá žiadne zdravotné obmedzenia a osobne sa nestará ani o maloleté dieťa, či inú osobu, ktorá starostlivosť by obmedzovala jeho pracovnú mobilitu a je v „najlepšom“ produktívnom veku. Zároveň otcove pracovné zručnosti sú v plnej miere využiteľné napr. v automobilovom priemysle, v ktorom sa zárobky pohybujú na výrazne vyššej úrovni ako otcovi jeho zamestnávateľom vyplácaná minimálna mzda. Dotknutú potencialitu príjmu otca bude potrebné vnímať aj v budúcnosti pri posudzovaní jeho príjmových/sociálnych pomerov. 12. Z rozoberaných dôvodov krajský súd považoval za dôvodné zvýšenie výživného otca na každé z maloletých detí o sumu 10 eur mesačne, t. j. na maloletú E. na sumu 120 eur mesačne a na maloletú N. na sumu 100 eur mesačne. Keďže matkou neboli ani len tvrdené (nieto ešte preukázané) konkrétne okolnosti, pre ktoré by malo byť zvýšenie výživného vykonané spätne (aj za obdobie pred podaním návrhu), krajský súd zvýšil výživné od uvedeného dňa, t. j. od 7.5.2019. Vo zvyšnej časti (do sumy 160 eur mesačne na E. a 110 eur na N.) návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 13. Samostatným výrokom odvolací súd konštatoval, že týmto rozhodnutím sa mení predchádzajúce rozhodnutie o výživnom - rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 6P/53/2017-137 z 25.7.2018 (práve) v časti o výživnom na maloleté deti. 14. Matka sa svojím návrhom domáhala aj spätného určenia výživného („finančného vyrovnania“) za minulé obdobie - za 10 mesiacov roku 2017 (od marca do decembra) a 7 mesiacov roku 2018 (od januára do júla). Predchádzajúce konanie (aj) o výživnom bolo vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6P/53/2017 od 30.11.2017 do 13.8.2018, kedy nadobudol právoplatnosť vyššie spomínaný rozsudok. Zároveň na tamojšom súde pod sp. zn. 9P/7/2017 prebiehalo ďalšie konanie (aj) o určenie výživného od 9.2.2017 do 4.9.2017. 15. To znamená, že je absolútne nepochybné, že o výživnom na maloleté deti E. a N. v období od 9.2.2017 do 4.9.2017 a následne od 30.11.2017 do 13.8.2018 už bolo právoplatne rozhodnuté. Predmetom posúdenia v konaní Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6P/53/2017 bola - vzhľadom na osobitný charakter veci starostlivosti súdu o maloleté deti - aj okolnosť eventuality spätného určenia výživného, t. j. v období od 5.9.2017 do 30.11.2017; hoci výslovne meritórne rozhodnutie (aj preto, že vo veci bola schválená rodičovská dohoda) dotknuté konštatovanie neobsahuje. 16. Je potrebné dodať, že ak „poručenský“ súd dospeje k záveru, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné určenie výživného, nie je štandardom/súdnou praxou, aby súd výslovne uvádzal nepriznanie/neurčenie výživného spätne. Právna úprava týkajúca sa rozhodovania o výživnom taktiež nepožaduje takéto výslovné vyjadrenie. 17. Z konštatovaných dôvodov možno uzavrieť, že o výživnom v období od marca 2017 do júla 2018 už bolo v predchádzajúcich konaniach právoplatne rozhodnuté, z ktorého dôvodu v zmysle § 230 CSP nie je možné v danej veci/záležitosti opätovne konať. Popri zrušení zamietajúceho výroku o určenie spätného výživného tak muselo byť v tejto časti konanie zastavené (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP). 18. V zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP krajský súd rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na úpravu definovanú v § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané podmienky (zákonné alebo konkrétne skutkové) na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. 19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.