Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/134/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809201130 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5809201130.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom W. II č. XXX, XXX XX Z., proti žalovanému: Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Trojičné námestie 185, 027 44 Tvrdošín, IČO: 17 057 302, právne zastúpený JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom V. B. XXX, XXX XX B., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6C/27/2009-949 zo dňa 13. apríla 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 6C/27/2009-949 zo dňa 13. apríla 2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške určenej v samostatnom uznesení po právoplatnosti vo veci samej (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2009, v znení uznesenia č.k. 6C/27/2009-270 zo dňa 10.04.2012, ktorým bola pripustená zmena žaloby, domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na LV XXXX k. ú. O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako C-KN parc. č. 85/27 trvalé trávne porasty o výmere 203 m2, C-KN parc. č. 85/28 trvalé trávne porasty o výmere 166 m2, C-KN parc. č. 85/33 trvalé trávne porasty o výmere 216 m2, C-KN parc. č. 85/34 trvalé trávne porasty o výmere 84 m2, C-KN parc. č. 85/35 trvalé trávne porasty o výmere 15 m2, C-KN parc. č. 85/36 trvalé trávne porasty o výmere 5 m2 a C-KN parc. č. 85/37 trvalé trávne porasty o výmere 78 m2. 3. Rozsudkom sp. zn. 6C/27/2009 zo dňa 10.07.2014 okresný súd žalobe vyhovel a určil, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu Námestovo zrušil uznesením sp. zn. 6Co/778/2014 zo dňa 30.04.2015 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V poradí druhým rozsudkom sp. zn. 6C/27/2009 zo dňa 01.12.2015 Okresný súd Námestovo žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline aj tento rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 6Co/118/2016 zo dňa 29.06.2016 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Súd prvej inštancie v konaní vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného, svedkov, oboznámil sa s rozsiahlymi listinnými dôkazmi, ako vyjadrením Správy katastra Tvrdošín zo dňa 8.11.2013, kópiou pkn. protokolu č.1, kópiou výmeru č. 193/1957 zo dňa 20. 2. 1957, kópiou listiny vydanej Ľudovým súdom v Žiline z 22. 3. 1957 č. N 9/57, Dr 252, rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Trstenej č. Pôd. 520/1958 z 10. 3. 1958, rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Trstenej č. 1319/1958 z 16.6.1958, rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 z 24. 1. 1995, kópiou hospodárskej zmluvy z 22.6.1971, stanoviskom Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru. 5. V zmysle intencii zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu súd prvej inštancie na základe námietky vznesenej žalovaným skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý odvodzoval nárok na vlastnícke právo k predmetu sporu svojim nástupníctvom po Jednotnom roľníckom družstve v Tvrdošíne. Za nespornú považoval súd skutočnosť, že Jednotné roľnícke družstvo v Tvrdošíne (ďalej aj „JRD v Tvrdošíne“) vzniklo dňa 15.02.1957, ktorú skutočnosť mal preukázanú zo Zápisu JRD v Tvrdošíne do podnikového registra zo dňa 22.03.1957 pod sp. zn. N 9/57, Dr 252, z ktorého vyplynulo, že JRD bolo založené na ustanovujúcom valnom zhromaždení konanom dňa 15.02.1957, pričom vychádzal aj zo Zápisnice z členskej schôdze JRD v Tvrdošíne konanej dňa 15.02.1957 spolu s prezenčnou listinou. Vzniku družstva nasvedčuje aj Výmer ONV poľnohospodárskeho odboru v Trstenej č. 193/1957 zo dňa 20.02.1957, ktorým bolo podľa § 5 ods. 2 Zák. č. 69/49 Zb. schválené ustanovenie JRD v Tvrdošíne. V predmetnom listinnom dôkaze - Výmere je uvedené, že odo dňa schválenia je družstvo právoplatne ustanovené a týmto dňom sa družstvo Spolok bývalých urbarialistov (vyjmúc lesov) so sídlom v Tvrdošíne pretvoruje podľa § 6 ods. 1 zák. č. 69/1949 Zb. v JRD v Tvrdošíne. K zmene názvu družstva JRD v Tvrdošíne na JRD Tvrdošín so sídlom Tvrdošín došlo na základe uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.05.1973 na podklade členskej schôdze konanej dňa 23.02.1973, na ktorej došlo aj k zlúčeniu JRD Medvedzie a JRD v Tvrdošíne a k zmene členov predstavenstva. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Dr 775-17 z 10.6.1952 bola povolená zmena v obchodnom registri v odd. Dr vo vložke č. XXX a okresný súd povolil zápis na základe uznesenia členskej schôdze z 14.12.1990, ktorá schválila rozdelenie družstva na PD so sídlom v Tvrdošíne /Dr 51/ a PD so sídlom v Krásnej Hôrke pod Skalkou /Dr 52/, ktoré sa stali nástupníkmi rozdeleného družstva. Zároveň bolo vymazané JRD Tvrdošín so sídlom Tvrdošín. K zániku JRD so sídlom Tvrdošín došlo ku dňu 31.12.1990. Z uznesenia nachádzajúceho v pripojenom spise Okresného súdu Žilina mal súd zistené právne skutočnosti uvádzané v uznesení Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.06.1952 a zároveň z neho vyplynulo, že členská schôdza konaná dňa 14.12.1990 schválila zásady pre rozdelenie spoločného nadobudnutého majetku súčasného družstva pre dve novovznikajúce poľnohospodárske družstvá - PD Pod Skalkou Krásna Hôrka a PD so sídlom v Tvrdošíne. PD so sídlom v Tvrdošíne vzniklo ako nástupca rozdeleného družstva JRD Tvrdošín so sídlom Tvrdošín, ktoré je právnym nástupcom po JRD v Tvrdošíne. Žalobca síce vznikol na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 14.12.1990, ustanovujúca členská schôdza sa uskutočnila z dôvodu, že JRD so sídlom v Tvrdošíne rozdelením zaniklo k 31.12.1990, a preto bola zvolaná nová ustanovujúca schôdza a družstvo prijalo a schválilo svoje vlastné stanovy. Následne uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Dr 51/ S zo dňa 19.03.1993 bol v obchodnom registri odd. Dr. vo vložke XX/S pri PD so sídlom v Tvrdošíne povolený zápis, ktorým bolo rozhodnuté o výmaze PD so sídlom v Tvrdošíne a bol vykonaný zápis Žiarec, poľnohospodárske družstvo. Týmto právnym aktom došlo v zmysle v tom čase platného § 765 zákona č. 513/1991 Zb., v súlade so zákonom č. 42/1992 Zb. k premene PD so sídlom v Tvrdošíne na Žiarec, poľnohospodárske družstvo. Súd tak mal preukázané, že JRD v Tvrdošíne je právnym predchodcom žalobcu. 6. Žalobca v prejednávanej právnej veci (aj napriek uvedenému) nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd pri uvedenom právnom závere vychádzal zo situácie, že žalobca aj napriek výzve súdu zo dňa 21.9.2016 nepreukázal, akým spôsobom došlo k deleniu majetku JRD Tvrdošín ku dňu 31.12.1990 medzi novovznikajúce poľnohospodárske družstvá - PD Pod Skalkou Krásna Hôrka a PD so sídlom v Tvrdošíne. Žalobca súdu nepredložil zásady pre rozdelenie spoločného nadobudnutého majetku, ktoré boli schválené členskou schôdzou konanou dňa 14.12.1990, ani iný súpis prevzatého majetku. Z uznesenia z ustanovujúcej členskej schôdze konanej dňa 14.12.1990 síce vyplynulo, že členská schôdza schvaľuje vznik nového družstva od 01.01.1991 pod názvom PD so sídlom v Tvrdošíne, ktoré bude hospodáriť na poľnohospodárskej pôde o výmere 2090,5 ha, z uvedených údajov však nemožno vychádzať pri určení konkrétnych nehnuteľností. 7. Okresný súd na doplnenie, s prihliadnutím na zistený skutkový stav a právnu argumentáciu sporových strán, poukázal na charakter predmetu sporu (určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP). Predmetom sporu sú v prejednávanej veci nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX k.ú. O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ako C-KN parc. č. 85/27 zastavaná plocha o výmere 203 m2, C-KN parc. č. 85/28 trvalé trávne porasty o výmere 166 m2, C-KN parc. č. 85/33 trvalé trávne porasty o výmere 216 m2, C-KN parc. č. 85/34 trvalé trávne porasty o výmere 84 m2, C-KN parc. č. 85/35 trvalé trávne porasty o výmere 15 m2, C-KN parc. č. 85/36 trvalé trávne porasty o výmere 5 m2 a C-KN parc. č. 85/37 trvalé trávne porasty o výmere 78 m2. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. v časti B je k predmetu sporu zapísaný v celosti žalovaný, a to na základe rozhodnutia č. Z 1939/95/R 194/2-2/1994/-48/95. Správa katastra Tvrdošín v oznámení zo dňa 8.11.2013 potvrdila, že žalované nehnuteľnosti C-KN parcely č. 85/27 zastavané plochy a nádvoria, č. 85/28 TTP boli vytvorené z pôvodnej pk parcely č. 737 zapísanej v pk. prot. č.1 k.ú. O. a C-KN parcely č. 1827/6 ostatné plochy a č. 1827/8 ostatné plochy boli vytvorené z pôvodnej pk parcely č. 624 zapísanej v pk. prot. č.1 k.ú. O. a sú vedené na LV XXXX. Z kópie pk. prot. č. 1 vyplynulo, že pod radovým č. 33 je vedená parcela č. 737-736 sklad dreva a kováčska dielňa V časti A sa pod č. I nachádza tiež zápis v maďarskom jazyku v preklade Spoločný majetok bývalých urbarialistov, preložené v časti A. Majetková podstata I. urbársky majetok (čl. 221). Z overenej kópie spisového materiálu Správy katastra Tvrdošín ohľadom zápisu vlastníckeho práva žalovaného na LV č. XXXX k.ú. O. bolo zistené, že zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol vykonaný záznamom č. Z 1939/95, ktorého podkladom bolo rozhodnutie Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. R 194/2-2/1994 z 2. 9.1994. Súčasťou predloženého spisu je zoznam osôb, ktorý je aj súčasťou rozhodnutia a GP č. 244-203-159-94 z 19. 4. 1994. JRD v Tvrdošíne bolo zapísané do podnikového registra, založené bolo na ustanovujúcom valnom zhromaždení dňa 15.02.1957, ktorý je zároveň dňom jeho vzniku. Podľa výmeru ONV, poľnohospodárskeho odboru v Trstenej č. 193/1957 zo dňa 20. 2. 1957, bolo podľa § 5 ods. 2 Zák. č. 69/49 Zb. schválené ustanovenie JRD v Tvrdošíne a vo výmere sa uvádza, že odo dňa schválenia je družstvo právoplatne ustanovené a týmto dňom sa družstvo Spolok bývalých urbarialistov (vyjmúc lesov) so sídlom v Tvrdošíne pretvoruje podľa § 6 ods. 1 zák. č. 69/1949 Zb. v JRD v Tvrdošíne. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Trstenej č. Pôd. 520/1958 z 10. 3. 1958 vyplynulo, že na základe utvorenia väčšinového jednotného roľníckeho družstva III. typu v Tvrdošíne, ktoré bolo založené 23. 2. 1958, v zmysle zák. č. 81/1949 Zb. prikazuje JRD v Tvrdošíne prevziať od spolku bývalých urbarialistov v Tvrdošíne, dňom jeho utvorenia, všetok spoločný majetok, lúky, pasienky, cesty, jarky - všetku poľnohospodársku pôdu, uvedenú v k.ú. O., nachádzajúcu sa v zápisnici č. 1, záp. č. 630, záp. č. 935. Zvlášť sa preberajú okrem tam uvedených nehnuteľností, parc. č. 736-737- kováčska dielňa,... Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Trstenej č. 1319/1958 z 16.6.1958 vyplynulo, že lesné spoločenstvo urbársky majetok urbárov v Tvrdošíne bolo podľa § 1 Zák č. 2/1958 Zb. zrušené. Toto lesné spoločenstvo sa spravovalo ustanoveniami II. dielu zák. č. XIX/1898. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 2/1958 Zb. nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územia vo vložke --- JRD prevzalo v zmysle zák. č. 81/1949 Zb. Na uvedené nadväzuje zápisnica z 20. 6. 1958 o odovzdaní spoločného lesa býv. urbarialistov v Tvrdošíne do obhospodarovania Krajskej správe lesov v Žiline. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 z 24. 1. 1995 vyplynulo, že podielnici Spoločnosti urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodným vlastníkom odňaté podľa zákona č. 81/1949 Zb. Z kópie hospodárskej zmluvy z 22.6.1971 vyplynulo, že bola uzatvorená medzi JRD v Tvrdošíne, ako odovzdávajúcou organizáciou a Československým štátom, zastúpeným MNV v Tvrdošíne ako preberajúcou organizáciou, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľností zapísanej v pkn. protokole č. 1, k.ú. O. pod A I, r.č. 33 parc. č. 737,736 ako kováčska dielňa v intraviláne, pod B zapísaná na meno býv. spolku urbarialistov v Tvrdošíne, ale dňom založenia JRD v Tvrdošíne patriaca odovzdávajúcej organizácii, a to len časť z pk parciel, ktoré sú v evidencii nehnuteľností písané pod parc. č. 85 vo výmere 9.371 m2, parcelným č. 86 vo výmere 36 m2, parc. č. 87 vo výmere 43 m2 a parc. č. 88 vo výmere 47 m2 za účelom výstavby Domu služieb v meste Tvrdošín. V súvislosti s uvedeným poukázal súd prvej inštancie na výklad vychádzajúci z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 zo dňa 06.10.2010 a sp. zn. III. ÚS 194/2012 zo dňa 02.07.2013, v zmysle ktorých urbárske spoločenstvá (lesné, pasienkové) vznikali v období platnosti uhorského práva združovaním vlastníkov niekdajších urbárskych pozemkov, pričom ich základnými znakmi bolo nedielne spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne spravovaného majetku, rozhodovanie v zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a to hlasovaním podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Pozemkové spoločenstvá (urbáre) spravujúce pasienkové pozemky podľa zákonného článku X/1913 boli zrušené zákonom Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom vlastnícke právo k týmto pozemkom prešlo ex lege z členov týchto pozemkových spoločenstiev na jednotné roľnícke družstvá, ktoré boli zriadené zákonom č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a členovia (spoluvlastníci) pasienkových urbárov sa tak stali iba členmi družstiev. Po zrušení zákona č. 69/1949 Zb., a to zákonom č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov (alebo ich právnych nástupcov) k pozemkom združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. Urbárske spoločenstvá spravujúce spoločné lesné pozemky boli zrušené zákonom č. 2/1958 Zb., pričom tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov, alebo ak ich výmera nepresahovala 50 ha, mohli byť odovzdané do obhospodarovania aj družstvám. V prípade, že súčasťou lesa boli aj pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstva, alebo ak toto nebolo v obci zriadené, tak boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných pasienkov (§ 3 ods. 1 zákona č. 2/1958 Zb.). Subjekt, ktorému bol takto do obhospodarovania odovzdaný les alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval pojmom „obhospodarovateľ“, nie vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovateľom obhospodarovaným pozemkom ostalo zachované individuálnym vlastníkom, t.j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Podľa § 9 zákona č. 2/1958 Zb. odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov. Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru podľa určených zásad. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom. Okresný súd tak dospel k záveru, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným, bolo by potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej sporovej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v sporovom konaní úspešný nebol. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Súd konajúci v prvej inštancii podľa názoru odvolateľa vyvodil z údajnej nejasnosti o delení majetku medzi PD Tvrdošín a PD pod Skalkou Krásna Hôrka zásadný právny záver pre zamietnutie žaloby, avšak v tomto kontexte nevyhodnotil všetky súvisiace dôkazy, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu. Ani samotný žalovaný nikdy nepoužil vo svojej procesnej obrane tvrdenie, že vlastnícke nároky k sporným nehnuteľnostiam by malo mať namiesto žalobcu družstvo PD pod Skalkou Krásna Hôrka. Súd nezval do úvahy všeobecne známe skutočnosti, ktoré sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazujú pričom vyššie uvedené skutočnosti protistrana výslovne nespochybňovala. Skutočnosť, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva z titulu nepochybného postavenia ako povinnej osoby v reštitučných konaniach podľa zák.č.229/1991 Zb. možno považovať za skutočnosť, ktorá musela byť súdu všeobecne známa z mnohých súdnych konaní prebiehajúcich na Okresnom súde Námestovo. Vo všetkých konaniach súvisiacich s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami je terajší žalobca v postavení povinnej osoby, nakoľko len voči nemu aj v zmysle § 5 zák.č.229/91 Zb. si oprávnené osoby uplatnili reštitučné nároky. V konaní sa súd prvej inštancie oboznamoval aj s transformačným projektom žalobcu, pričom bol oboznámený o tom, že dôkazom o pozícii žalobcu ako povinnej osoby a o prevzatí záväzkov z reštitučných nárokov oprávnených osôb je samotný obsah transformačného projektu žalobcu. Zásadný právny záver vyvodený z údajnej nejasnosti o delení majetku medzi PD Tvrdošín a PD pod Skalkou Krásna Hôrka nebol v konaní vyhodnotený v súvislosti s inými dôkazmi, vyplývajúcimi z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Tieto dôkazy neumožňujú uvažovať o tom, že k sporným pozemkom v k.ú. Tvrdošín by mohlo mať vlastnícke nároky iné družstvo ako žalobca. V konaní nebola doteraz nikým táto skutočnosť spochybnená a žiadny uplatnený reštitučný nárok oprávnených osôb od účinnosti reštitučných zákonov až doteraz nesmeroval voči družstvu pod Skalkou Krásna Hôrka. Napadnuté rozhodnutie je v časti odôvodnenia právneho záveru súdu, že žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie vlastníckej žaloby, neurčité a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Povinnosť žalovaného pri určovacej žalobe v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6M Cdo 17/2010 vedie k záveru, že žalovaný je zaťažený preukázaním dobromyseľnosti a oprávnenosti držby sporných pozemkov, ktorú žalobca vyvracia. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil listinné dôkazy tvoriace obsah spisu, pričom odvolateľ je presvedčený, že v postavení žalobcu doložil do spisu dôkazy o tom, že zápis žalovaného na LV č. XXXX k.ú. O. nevychádza zo žiadnej verejnej listiny a položky zápisov na LV č. XXXX k.ú. O. Z-1939/95 sa týkajú reštitučného rozhodnutia - vydania píly a pozemkov CKN parc.č.1488/3 a 1488/26 od povinnej osoby Drevoindustria a.s. Žilina. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na svoju predchádzajúcu právnu argumentáciu, v zmysle ktorej už samotný zápis žalovaného ako právnickej osoby bol k sporným pozemkom vylúčený úpravou v čase zápisu platného zákona č. 181/1995 Z.z. Za pochybenie v konaní považoval odvolateľ aj konanie súdu, ktorý nevyhodnotil vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu dosah žiadneho z reštitučných rozhodnutí, ktoré sa týka fyzických osôb žalovaného. Zo všetkých reštitučných rozhodnutí vyplýva, že jedinou povinnou osobou vo vzťahu k všetkým pozemkom bývalých urbarialistov Tvrdošín z prot. č. l k.ú. O. ako aj z prot. č. 287 k.ú. P. bol žalobca a záver súdu prvej inštancie považoval za prekvapivý, odporujúci zásade predvídateľnosti súdneho rozhodovania. V priebehu konania bolo súdu zo strany žalobcu predložené aj vyjadrenie z Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor zo dňa 20.06.2014, ktoré potvrdilo, že oprávnené osoby po bývalých tvrdošínskych urbarialistov, ktorým boli bývalým JRD Tvrdošín odňaté pozemky podľa zák.č.81/1949 Zb. si uplatnili v zákonnej lehote reštitučný nárok na ich vrátenie v zmysle platných právnych predpisov. Súčasťou žiadaných nehnuteľnosti bola aj PKN parc.č.737 z PKN prot. č. l k.ú. O.. Žalobca v konaní žiadal, aby boli vyžiadané všetky listiny z obchodného registra a bývalého podnikového registra týkajúce sa žalobcu, ktorých súčasťou museli byť o.i. uznesenie JRD z členskej schôdze zo dňa 14.12.1990 ako aj uznesenie z členskej schôdze zo dňa 14.12.1990, v opačnom prípade by registrové súdy nevykonali zápisy subjektov PD Tvrdošín a PD pod Skalkou Krásna Hôrka do podnikového registra. K použitiu nálezu ÚS II. 348/02-42 v odseku 18. napadnutého rozhodnutia odvolateľ uviedol, že súd vytrhol z kontextu niektoré jeho pasáže a nezaoberal sa celým jeho odôvodnením. Ústavný súd v označenom náleze len načrtol prehľad právnej úpravy a nezaoberal sa odlišnosťami pri jej uplatňovaní na konkrétny prípad a stanoviskom uvedeným v odseku 14 Nálezu vylúčil aplikovateľnosť svojich záverov na konanie všeobecných súdov o merite určovacej žaloby. V záverečnej časti poukázal odvolateľ na okolnosti súdeného prípadu, ktoré mal súd vyhodnotiť pred zamietnutím žaloby, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia zapísaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako vlastník pasienkových pozemkov bývalých urbarialistov Tvrdošín. 10. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého je potrebné odvolanie žalobcu odmietnuť ako oneskorene podané, alternatívne je z dôvodu jeho vecnej správnosti na mieste napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa názoru žalovaného je argumentácia žalobcu v podanom odvolaní v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6 Co 118/2016 zo dňa 29.6.2016. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal kedy, akým spôsobom a z akého právneho titulu sa mal stať vlastníkom žalovaných nehnuteľností. Žalobca bol povinný preukázať svoje vlastnícke právo, čo neurobil a namiesto toho počas konania sústredil svoju argumentáciu sa spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaných k sporným nehnuteľnostiam. Je zjavné, že žalobca sa v konaní snaží vo svoj prospech využiť skutočnosť, že v minulosti mu Správa katastra Tvrdošín a Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor na základe neprávoplatných rozhodnutí Okresného národného výboru Trstená z rokoch 1957-1958 neoprávnene zapísali vlastnícke právo k iným nehnuteľnostiam v k.ú. O.. Z týchto nezákonných rozhodnutí odvodzuje žalobca svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaného poľnohospodárske družstvá majú pozemky, ktoré užívajú zvyčajne v nájme a nie vo vlastníctve, a preto družstvám chýba dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva z titulu vydržania k prenajatým nehnuteľnostiam. Neexistuje žiadna všeobecne známa skutočnosť, od ktorej by žalobca v danom prípade mohol odvodzovať svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam. Tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní nie je možné pokladať ani za skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Zo žiadneho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Námestovo nevyplynul právoplatný právny záver že žalobca sa stal vlastníkom tých nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami odvolateľa o nespornosti jeho tvrdení - tvrdenia žalobcu v priebehu konania žalovaný nepotvrdil, naopak ich spochybnil. Reštitučné konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde nie je do dnešného dňa skončené, žalobca ako účastník konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29 Sp 22/2016-639 zo dňa 27.01.2017 o tejto skutočnosti má vedomosť a nemôže svoju aktívnu legitimáciu v tomto sporovom konaní a svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam odvodzovať od svojho postavenia povinnej osoby v reštitučnom konaní. Žalobca sa vo svojom odvolaní odvoláva na listinné doklady, ktoré bližšie nekonkretizuje resp. na listinné doklady, ktoré sa nenachádzajú v súdnom spise. V odvolacom konaní nemôže vznášať novoty v zmysle § 366 CSP, pričom mu v konaní nič nebránilo predložiť súdu prvej Inštancie listinné doklady preukazujúce rozdelenie majetku medzi Poľnohospodárske družstvo Tvrdošín a Poľnohospodárske družstvo Pod Skalkou Krásna Hôrka a listinné doklady preukazujúce vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. 11. Žalobca na vyjadrenie žalovaného, ktoré mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 15.06.2017, nijakým spôsobom nereagoval. 12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 15. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu nevyhovel, keď ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. 17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 18. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 19. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. 20. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri nesplnení dôkaznej povinnosti uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné. 21. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol v danom prípade správny, zohľadňujúc záväzný právny záver odvolacieho súdu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa v danom prípade uplatnenou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na LV XXXX k. ú. O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ako C-KN parc. č. 85/27 trvalé trávne porasty o výmere 203 m2, C-KN parc. č. 85/28 trvalé trávne porasty o výmere 166 m2, C-KN parc. č. XX/XX trvalé trávne porasty o výmere 216 m2, C-KN parc. č. 85/34 trvalé trávne porasty o výmere 84 m2, C-KN parc. č. 85/35 trvalé trávne porasty o výmere 15 m2, C-KN parc. č. 85/36 trvalé trávne porasty o výmere 5 m2 a C-KN parc. č. 85/37 trvalé trávne porasty o výmere 78 m2, pričom pred súdom prvej inštancie relevantným spôsobom nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (bližšie odsek 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Uvedený stav, s prihliadnutím na základné princípy, na ktorých je tvorený Civilný sporový poriadok, neumožňoval okresnému súdu rozhodnúť inak, než žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 22. Na uvedenom právnom závere nemohol nič zmeniť ani komplex odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa preukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Argumentácia týkajúca sa postavenia žalobcu ako povinného v reštitučných konaniach neobstojí, nakoľko sama o sebe nemôže zakladať preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu. Rovnako tak všeobecné tvrdenia o jednoznačných dôkazoch týkajúcich sa preukázania aktívnej vecnej legitimácie krajský súd nepovažoval za relevantné - odvolateľ neuviedol, aké konkrétne listiny preukazujú jeho právny záver o vecnej legitimácii v konaní, resp. odôvodnenosť žalobou uplatneného nároku práve žalobcom. 23. Za nedôvodné považoval krajský súd odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha žalobcu o nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia. 24. Ako už uviedol krajský súd vyššie, konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/ bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania v správnom súdnictve). 25. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). 26. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 27. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v poradí tretím rozsudkom v prejednávanej právnej veci dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, uviedol ktoré dôkazy boli vykonané a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej pri kreovaní právneho záveru o zamietnutí žaloby vychádzal, pričom rozhodol o celom uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku. V rámci konania a rozhodovania prvoinštančný súd zároveň konal v intenciách rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/778/2014 zo dňa 30.04.2015 a sp. zn. 6Co/118/2016 zo dňa 29.06.2016. V záverečných odsekoch odôvodnenia popísal svoj procesný postup pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku. 28. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a rovnako aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.). Okresný súd správnym postupom podľa § 262 ods. 1 CSP na základe úspechu strán v spore ustálil rozsah, v ktorom priznal úspešnej procesne strane nárok na náhradu trov konania, pričom s prihliadnutím na charakter civilného sporového konania vzniká protistrane povinnosť nahradiť úspešnej procesnej strane trovy konania vo výške uvedenej v samostatnom uznesení, vydanom súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).