Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/149/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200432 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5018200432.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Marek Kubica, 013 61 Kotešová 474, IČO: 43 756 093, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2018/5219, O-435/2018 zo dňa 23.08.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný Národný inšpektorát práce Košice podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 191/2018-IZA-1.2/pok/R, IPZA/KHIP/ROZ/2018/894 zo dňa 27.06.2018 potvrdil. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) uložená pokuta vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.) za to, že: - fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, Marek Kubica, 013 61 Kotešová 474, IČO: 43 756 093, pri výkone inšpekcie práce dňa 07.06.2017 o 12:30 hod. na kontrolovanom pracovisku na stavbe „rodinného domu na parcele č. 1920/5, Z.“ využívala závislú prácu fyzických osôb V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. - K. XXX, ktorý vykonával pomocné murárske práce, W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. - K. XXX, ktorý vykonával murárske práce, L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. - K. XXX, ktorý vykonával pomocné a murárske práce a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nelegálne zamestnávanie. 2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Namietal, že oznámením, ktoré mu bolo doručené dňa 28.06.2018, bola opravená iná zrejmá nesprávnosť uvedená v Protokole z výkonu inšpekcie práce č. IZA-170-41-2.4/P-E28-17 z 25.09.2017 tak, že v bode 1. tohto protokolu sa mení číslo parcely z č. 1920/105 na č. 1920/5, čo nemožno považovať za opravu chýb v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce, a preto žiada, aby takýto postup súd vyhodnotil ako postup v rozpore so zákonom. Predmetná oprava bola doručená súčasne s rozhodnutím o uložení pokuty, preto sa nemohol oboznámiť s opraveným protokolom, a takto opravený protokol nebol s ním prerokovaný. Opravu protokolu nie je možné vykonať po tak dlhom čase z dôvodu, že samotný protokol môže byť preskúmaný na základe návrhu podaného v lehote dvoch mesiacov od konečného rozhodnutia. Podnet na začatie konania označený ako „začatie konania o uložení pokuty“ nebol opravený ani zmenený, a to podľa žalobcu znamená, že nie je možné rozhodovať o inom obsahu, ako je uvedený v tomto podnete. Namietal tiež hodnovernosť zápisov, na ktoré sa odvoláva inšpektorát práce, pretože tieto boli vyhotovené v neprítomnosti menovaných svedkov a ako sám Z. B. uviedol, pri vykonaní kontroly prítomný nebol, čoho dôkazom má byť e-mail zaslaný dňa 29.06.2018 Z. B. zamestnankyni inšpektorátu Ing. S. V.. Z konania menovaných osôb je zrejmé, že títo práce mienili vykonávať ako živnostníci, dôkazom čoho je i skutočnosť, že hneď na druhý deň po údajnej kontrole si podali žiadosť na živnostenskom úrade. Keďže Z. B. jednoznačne uvádza, že W. N. nevykonával murárske práce, tieto vykonávala iná firma, je preto logické, že ani pracovníci J. K., M. V. a R. K. nemohli práce, aj nejaké vykonávali, vykonávať pre W. N., a tým nemohlo dôjsť zo strany W. N. k nelegálnemu zamestnávaniu. Žalobca má za to, že v danom prípade povaha veci si vyžadovala, aby správny orgán nariadil ústne pojednávanie a vypočul jednotlivých svedkov, prípadne vykonal konfrontáciu. Inšpektorát práce Žilina ani žalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov sa vôbec nezaoberali tým, že W. N. nebol vypočutý a uspokojili sa s tým, že konštatovali jeho vyjadrenie na Protokole zo dňa 25.09.2017, že s týmto protokolom nesúhlasí. Toto nie je možné považovať za jeho vyjadrenie. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania podľa ním uvedenej špecifikácie. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.05.2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Okrem iného uviedol, že inšpektorát práce dňoch 07.06.2017 a 25.09.2017 (prerokovanie protokolu) vykonal inšpekciu práce na kontrolovanej stavbe: stavba rodinného domu na parcele č. 1920/5, Z., pričom inšpektorom práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu postupoval ďalej v súlade s ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., keď vyhotovil Protokol č. 170-41-1.2/P-E 28-17 zo dňa 25.09.2017, ktorý so žalobcom ako kontrolovaným subjektom prerokoval. V predmetnom protokole bolo uvedené, že inšpekcia práce bola vykonaná na parcele č. 1920/105 Z.. Tento údaj uviedol počas výsluchu p. Boris Plačko, konateľ spoločnosti BPP Development s.r.o., Bytča. Keďže miesto výkonu kontroly nebolo označené súpisným, popisným číslom (jednalo sa o rozostavanú stavbu, neskolaudovanú), inšpektor práce vychádzal z určenia miesta výkonu inšpekcie práce z tohto vyjadrenia. Následne počas správneho konania vyšlo najavo, že v označení miesta výkonu kontroly došlo k nesprávnemu uvedeniu číslice. Žalovaný je toho názoru, že túto nesprávnosť vzhľadom na to, že všetkým kontrolovaným fyzickým osobám, ako aj žalobcovi samotnému nie je miesto výkonu kontroly sporné, možno považovať za zrejmú chybu v písaní. Predmetnou opravou došlo len k oprave číselného označenia parcely na základe upozornenia žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že oprava protokolu s ním mala byť prerokovaná, nakoľko v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa o oprave kontrolovaný subjekt len upovedomí. Ak po začatí konania o uložení pokuty na základe vyjadrenia účastníka konania (to znamená z podnetu účastníka konania) vyjde najavo skutočnosť, o ktorej správny orgán pred začatím konania nemal vedomosť, nie je nevyhnutné vyhotovovať aj opravu oznámenia o začatí konania, ale je potrebné sa touto skutočnosťou zaoberať v samotnom rozhodnutí o uložení pokuty, čo sa aj stalo. Tak inšpektorát práce, ako aj žalovaný vychádzali vo svojich rozhodnutiach z parcelného č. 1920/5. Spôsob výkonu inšpekcie práce upravuje osobitný predpis - zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a keďže skutočnosť o nesprávnom označení parcelného čísla vyšla najavo až v správnom konaní, bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj do samotného protokolu z výkonu inšpekcie práce, preto bola vykonaná oprava protokolu zo dňa 25.06.2018, čo bolo oznámené aj účastníkovi konania. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že k oprave protokolu môže dôjsť len do dvoch mesiacov od prerokovania protokolu, pretože opravou protokolu sa nemenia skutkové zistenia, ale opravujú sa len zrejmé chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v spise sa nenachádzajú žiadne relevantné a objektívne dôkazy o tom, že by žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Zápisnice spísané v deň zahájenia inšpekcie práce - 07.06.2017 o 12:30 hod., bližšie konkretizované v rozhodnutí, jednoznačne svedčia o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Ani jedna z vypočúvaných osôb sa nezmienila o tom, že je samostatne zárobkovo činnou osobou (uvedené potvrdzujú aj výpisy z registra Sociálnej poisťovne ako aj výpisy zo živnostenského registra) alebo si zakladá živnosť, ako žalobca vytýka v žalobe. Práca, ktorú kontrolované fyzické osoby vykonávali, bola prácou závislou, pričom všetky tieto osoby zhodne označili za zamestnávateľa žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu sú výpisy zo živnostenského registra na internete všetkých troch fyzických osôb, z ktorých vyplýva, že týmto osobám živnostenské oprávnenie vzniklo až dňa 08.06.2017, teda po výkone inšpekcie práce. Uvedené však nič nemení na tom, že v čase zahájenia inšpekcie práce prácu vykonávali bez akéhokoľvek uzatvoreného pracovného vzťahu, resp. bez podnikateľského oprávnenia. Námietky žalobcu hodnotí žalovaný ako účelové a vznesené v snahe vyhnúť sa postihu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný súčasne odmieta obvinenia žalobcu, že by inšpektori práce, ktorí sú pri výkone inšpekcie práce povinní dodržiavať presné procesné postupy, dodržiavať a rešpektovať zákon, vopred pripravovali alebo ovplyvňovali odpovede kontrolovaných osôb, opätovne poukazujúc na to, že zápisnice boli vlastnoručne vypísané kontrolovanými osobami, alebo že by vypočúvaným osobám odpovede diktovali. Rovnako odmieta, že by žalobcovi nebol poskytnutý dostatočný priestor pri prerokovaní protokolu, nakoľko prerokovanie protokolu prebieha tak, že kontrolovaný subjekt je oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré sa mu v protokole kladú za vinu, pričom mu je umožnené vyjadriť sa k týmto skutočnostiam. Práve pri prerokovaní protokolu bol žalobcovi poskytnutý dostatočný priestor pre vyjadrenie sa k skutkovým zisteniam konštatovaným v protokole, a teda nebolo nevyhnutné vyhotovovať aj so žalobcom zápisnicu o podaní informácie. Žalovaný má za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v priebehu celého konania v súlade so Správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci a navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. 4. Žalobca v replike zo dňa 17.06.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.05.2019 uviedol, že dodnes nie je jednoznačné, na ktorej parcele bola kontrola vykonaná a jedna listina - protokol z vykonanej kontroly si odporuje s listinou druhou - rozhodnutím inšpektorátu o uložení pokuty. Podnet na začatie konania označený ako „Začatie konania o uložení pokuty“ nebol opravený dodnes, čo znamená, že inšpektorát práce prekročil svoje oprávnenie, keď rozhodoval o inom obsahu ako je uvedený v podnete. Žalobca tvrdí, že písomné záznamy, ktoré boli dané inšpektorátom svedkom B. K., V. a K. podpísať bez toho, aby im bola daná možnosť si ich prečítať, nemôžu byť tieto dôkazy vyhodnotené inšpektorátom ako pravdivé. Opätovne tu bol dôvod na vytýčenie ústneho pojednávania a odstránenie týchto nedostatkov. V danom prípade nebolo dodnes preukázané, či kontrola bola vykonaná tak ako sa uvádza a už vôbec nebol preukázaný začiatok práce menovaných. Podľa protokolu kontrola práce bola vykonaná do dvoch hodín od začatia výkonu prác. Je preukázané, že menovaní pracovníci nemali s nikým uzatvorený pracovný pomer a ako sami uviedli na pracovisku čakali stavbyvedúceho, či by nemal pre nich robotu. Z toho možno usudzovať, že k začatiu prác ani nedošlo. Je minimálne podozrivé, že sa vykonáva výkon práce na takomto pracovisku - stavba rodinného domu, kde nepracovali žiadni iní pracovníci, nebol tu prítomný žiadny zamestnávateľ, resp. osoba, ktorú by za zamestnávateľa bolo možné označiť. Podľa žalobcu v danom prípade je potrebné rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobca žiadal zároveň priznať úplnú náhradu trov konania. 5. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica. 7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 194 a nasl. SSP, a to v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom nezistil vady uvedené v § 195 SSP, na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci (v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu) inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 9. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. V konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho ustanovenia Správneho poriadku, ani iného právneho predpisu, ktoré by viedlo k ich zrušeniu. Orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách príslušných právnych noriem, ktoré citovali, predovšetkým v súlade so zákonom č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, Zákonníkom práce, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých dostatočne zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil. 10. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. 11. Ako vyplýva z obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina č. 191/2018-IZA-1.2/pok/R, IPZA/KHIP/ROZ/2018/894 zo dňa 27.06.2018, vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti u žalobcu a uloženie pokuty vo výške 5 000 € odôvodnil Inšpektorát práce Žilina naplnením zákonných ustanovení obsiahnutých v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., a to v súvislosti s porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 07.06.2017 o 12:30 hod. na kontrolovanom pracovisku na stavbe „rodinného domu na parcele č. 1920/5, Z.“ využíval závislú prácu fyzických osôb V. K., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom XXX XX. M. - K. XXX, ktorý vykonával pomocné murárske práce, W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. - K. XXX, ktorý vykonával murárske práce a L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. - K. XXX, ktorý vykonával pomocné a murárske práce a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v znení neskorších predpisov). 12. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (v znení účinnom od 31.12.2017) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.). Rovnako je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b), c) uvedeného zákona) v znení účinnom do 31.12.2017. 13. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že orgány inšpekcie práce právne kategorizovali porušenie právnych povinností na strane žalobcu ustanovením § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., teda tým, že žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, využívala závislú prácu fyzických osôb a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Predmetná právna kvalifikácia administratívneho deliktu v právnom prepojení na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva z dôkazných zistení obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie jednak fyzickými osobami V. K., W. V. a L. K., ako aj konateľom firmy BPP DEVELOPMENT Borisom Plačkom. Z uvedených zápisníc o podaní informácie spísaných podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z., aj podľa názoru správneho súdu nepochybne vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie inšpektormi prvostupňového správneho orgánu žalobca nemal s fyzickými osobami V. K., W. V. a L. K. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, čím došlo k porušeniu právnych predpisov o nelegálnom zamestnávaní označených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina. 14. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým z námietok žalobcu uvádzaných v priebehu administratívneho konania, poukazuje na jednoznačné znenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu, resp. zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením zákona č. 82/2005 Z.z. tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu (07.06.2017), ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že novelizácia zákona č. 82/2005 Z.z. (zákon č. 294/2017 Z.z. účinný od 01.01.2018) sa pri definícii nelegálneho zamestnávania dotkla iba znenia § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, a to v súvislosti s neprihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote. Súd dáva do pozornosti odlišnosť v právnej definícii nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. na jednej strane a podľa § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona na strane druhej. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, aj podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie Inšpektorátu práce Žilina, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie dňa 07.06.2017 o 12:30 hod. žalobca ako fyzická osoba, podnikateľ, nemal s fyzickými osobami V. K., W. V. a L. K. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, hoci využíval ich závislú prácu. Uvedené osoby pritom v čase vykonania inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z.. Napriek námietkam žalobcu produkovaným v priebehu administratívneho konania a uvedeným aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný. 15. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Žiline dňa 22.10.2018, správny súd k nim uvádza nasledovné: Obsah čestného prehlásenia zo dňa 11.10.2018 podpísaného V. K., W. V. a L. K. je v rozpore s tým, čo tieto osoby uviedli po poučení okrem iného aj o následkoch za nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie pred orgánom štátnej správy z hľadiska priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch do zápisníc o podaní informácie dňa 07.06.2017 o 12:30 hod. a potvrdili svojim podpisom. Žalobca žiaden dôkaz o tvrdení, že texty mali byť napísané dodatočne inšpektorátom, nepredložil a neobsahuje ho ani administratívny spis. Tiež nie je zrejmé a nevyplýva to ani z e-mailovej komunikácie zo dňa 19.06.2018, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní zo dňa 03.07.2018, prečo by konateľ firmy BPP DEVELOPMENT Boris Plačko uvádzal do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 07.06.2017, keď bol riadne poučený o následkoch za uvedenie nepravdivých alebo neúplných informácií, ktoré konkrétne osoby vykonávajú výstavbu rodinného domu v Z. a že prácu a čas určuje W. N., keď by ich nepoznal a nemal vedomosť o prácach, ktoré v ten deň vykonávali. Ani Z. B. a ani žalobca dostatočne nevysvetlili dôvod na zmenu výpovedí a žiadne dôkazy o protiprávnom konaní a nezákonnom postupe inšpektorov práce pri kontrole nepredložili. Snahu žalobcu spochybniť vierohodnosť obsahu zápisníc aj prostredníctvom dodatočného čestného prehlásenia zo dňa 11.10.2018 správny súd vyhodnotil ako účelovú a majúcu za cieľ vyhnúť sa následkom zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Svedčí o tom aj skutočnosť, že k zmene pôvodne uvádzaných skutočností, o ktorých Z. B. a kontrolované osoby dňa 07.06.2017 vypovedali, došlo až potom, ako bolo dňa 05.06.2018 žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania o uložení pokuty a so značným časovým odstupom viac ako jeden rok od vykonanej kontroly. Nielen Z. B. ale aj kontrolované osoby pritom zhodne tvrdili, že im „text“, resp. „listiny“ nadiktovali inšpektori práce, o čom však žiadne dôkazy nepredložili, naviac takéto tvrdenie nezodpovedá ani obsahu administratívneho spisu. Ďalej správny súd poukazuje na skutočnosť, že z e-mailovej komunikácie Z. B. zo dňa 19.06.2018 vyplýva, že ho inšpektori práce na stavbu volali. Skutočnosť, že v čase, keď boli inšpektormi práce kontrolované fyzické osoby V. K., W. V. a L. K., sa Z. B. ešte na stavbe nenachádzal, je irelevantná. Pokiaľ sa Z. B. snažil predtým podané informácie, ktoré potvrdil svojim podpisom v Zápisnici zo dňa 07.06.2017, kedy bol aj riadne poučený, dodatočne prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 19.06.2018 meniť, je nepochybné, že tak urobil až so značným časovým odstupom, mal možnosť sa na tom dohodnúť so žalobcom a jeho tvrdenie, že „text, ktorý som písal, mi nadiktovali vaši inšpektori od mien aj parciel aj pracovnú dobu“, správny súd vyhodnotil ako nevierohodné, pretože Z. B. preň neposkytol žiadne dôkazy ani rozumne nevysvetlil, prečo by mal 07.06.2017 záujem poškodiť žalobcu svojim nepravdivým tvrdením o nelegálnom zamestnávaní. Naopak, z podaných zápisníc je zrejmé, že to bol práve Z. B., ktorý inšpektorom práce poskytol údaj o čísle parcely, na ktorej sa rodinný dom realizoval a že tieto údaje, keďže novostavba v tom čase ešte nebola označená popisným a orientačným číslom, neuvádzali ani kontrolované osoby, ktoré murárske a pomocné práce na stavbe vykonávali. Pokiaľ by na stavbe dňa 07.06.2017 pracovali iné než kontrolované osoby, nebol dôvod, aby ich inšpektori práce tak isto neskontrolovali a nezisťovali okolnosti, za akých by akékoľvek práce na stavbe vykonávali. 16. Pokiaľ žalobca namietal, že žalobca nebol vypočutý, správny súd uvádza, že zákonnou povinnosťou správneho orgánu bolo oboznámiť ho s Protokolom o výsledku inšpekcie práce č. IZA-170-41-1.2/P- E 28-17, č. ú.: 17 118 zo dňa 25.09.2017, čo bolo splnené dňa 25.09.2017, preto postup Inšpektorátu práce Žilina bol v súlade s ust. § 13 ods. 2 a § 14 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci. Uvedený zákon nezakotvuje povinnosť vypočuť účastníka konania ako napríklad pri priestupku, uvedené záleží od správnej úvahy a zistenia skutkového stavu a v danom prípade vykonané dokazovanie preukazovalo porušenie povinností na strane účastníka, preto jeho vypočutie nebolo potrebné. Správny súd poukazuje tiež na vyjadrenie žalobcu ku zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v Protokole zo dňa 25.09.2017, kde žalobca len stručne uviedol, že s týmto protokolom nesúhlasí, nekonkretizoval pritom z akého dôvodu, ani s ktorými konkrétnymi zisteniami a skutočnosťami nesúhlasí a viac sa nevyjadril. 17. Žalobca tiež namietal, že v danom prípade povaha veci si vyžadovala, aby správny orgán nariadil ústne pojednávanie a vypočul jednotlivých svedkov, prípadne vykonal konfrontáciu. K otázke vykonania ústneho pojednávania v konaní o iných správnych deliktoch správny súd uvádza, že v jednotlivých prípadoch je potrebné posúdiť, či bolo potrebné v správnom konaní nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie správneho deliktu, prípadne či jeho nenariadenie mohlo mať za následok nezákonnosť administratívneho rozhodnutia. Z právnych predpisov nevyplýva, že by orgán verejnej správy mal v každom jednotlivom konaní o správnom delikte povinnosť vykonať ústne pojednávanie, preto nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že to, že správny orgán v tomto prípade nevykonal ústne pojednávanie, znamenalo porušenie žalobcovho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 zo dňa 05.02.2014, v ktorom Ústavný súd skonštatoval, že správny orgán nespĺňal atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom. Právo prerokovať vec verejne nezávislým a nestranným súdom s neobmedzenou právomocou na jej preskúmanie z právnej ako aj skutkovej stránky, t. j. s plnou jurisdikciou, je naplnené v konaní pred správnym súdom. Správny orgán nie je povinný s odkazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku nariaďovať ústne pojednávanie v konaní o inom správnom delikte, je však povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR aj vo veciach vedených pod sp. zn. 7Sžo/1/2013 zo dňa 24.09.2014 a 8Sžo/66/2013 zo dňa 20.11.2014. Zákon č. 372/1990 Zb. nebolo možné na prejednávaný prípad aplikovať, keďže išlo o iný správny delikt a nie priestupok. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Dané konanie nebolo označené ako priestupok, a teda bolo potrebné subsidiárne postupovať podľa Správneho poriadku (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.). Tiež správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/387/2015 z 23.02.2017, v ktorom Najvyšší súd SR v právnej veci týkajúcej sa administratívneho trestania nesúhlasil so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci ústne pojednávanie, došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 18. Je potrebné uviesť, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu nebolo zistené (§ 134 ods. 2 SSP). Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v protokole, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva. Tiež je nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oboznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto ustanovení je explicitne upravená výnimka z povinnosti oznamovať prítomnosť inšpektora práce na pracovisku a v priestoroch kontrolovaného subjektu pred začatím výkonu inšpekčných úkonov, a to v prípade, ak tým môže byť negatívne ovplyvnený výkon inšpekcie práce. Z uvedeného vyplýva, že za účelom dosiahnutia hlavného cieľa inšpekcie práce nie je inšpektor práce povinný pri každej inšpekcii práce oznamovať svoju prítomnosť na pracovisku pred jej začatím. Je iba na posúdení inšpektora práce, či účel inšpekcie práce (napr. kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u kontrolovaného subjektu) si vyžaduje oznámenie jeho prítomnosti, alebo je účelnejšie „prekvapiť“ dozorovaný subjekt. Nakoľko z obsahu protokolu vyplýva, že účelom bola kontrola nelegálneho zamestnávania, mal tento postup správneho orgánu oporu v zákone. Nedôvodná je potom v plnom rozsahu námietka žalobcu, že pri vykonávaní kontroly nebol Boris Plačko prítomný. 19. Čo sa týka namietaných nedostatkov protokolu, súd dáva do pozornosti, že zákonodarca v ust. § 14 zákona o inšpekcii práce zakotvil formálne a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitostí, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na zlepšenie ochrany práce), ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia a pracovných podmienok zamestnancov. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne, určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. 20. Hoci protokol o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, je nevyhnutné, vzhľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu, považovať ho za tzv. fiktívne rozhodnutie, avšak len v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti kontrolovanému subjektu. Protokol je potom potrebné bez ohľadu na jeho formu považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsahom je autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Za uvedených okolností teda v tejto časti protokol podlieha súdnemu prieskumu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk 12/2016). Z uvedeného vyplýva, že správny súd nemá kompetenciu preskúmať protokol, okrem vyporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti kontrolovanému subjektu, čo je časť protokolu nazvaná ako Opatrenia. V iných častiach nie je možné protokol vôbec preskúmať. Žalobca však Protokol Inšpektorátu Žilina č. IZA-170-41-1.2/P-E 28-17, č. ú.: 17 118 zo dňa 25.09.2017 súdom preskúmať nežiadal a ani takú správnu žalobu nepodal. Pokiaľ teraz namieta, že ako účastník konania sa nemohol oboznámiť s opraveným protokolom, a takto opravený protokol nebol s ním prerokovaný, čo malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z Oznámenia o oprave protokolu zo dňa 25.06.2018 jasne vyplýva, že oprava sa týkala len dodatočného zistenia správneho čísla parcely, na ktorej bola realizovaná stavba, v dôsledku čoho v bode 1. Protokolu č. IZA-170-41-2.4/P-E 28-17 zo dňa 25.09.2017 sa zmenilo len číslo parcely, a to z čísla 1920/105 na číslo 1920/5. Keďže nebol vydaný žiadny nový ďalší opravený protokol, žalobca ani nemohol byť s ním oboznámený a jeho tvrdenie, že opravený protokol s ním nebol prerokovaný, nemá oporu v administratívnom spise. Žalobca totiž nenamieta, že by mu Oznámenie o oprave protokolu zo dňa 25.06.2018 nebolo doručené. Pokiaľ ust. § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. umožňuje inšpektorovi práce aj bez návrhu opraviť v protokole nielen chyby v písaní, počítaní ale aj iné zrejmé nesprávnosti a inšpektor práce taký postup využije, nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca v žalobe nekonkretizuje, prečo takýto postup inšpektora práce je v rozpore s procesnými predpismi, ide len o jeho konštatovanie. Podľa správneho súdu ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. taxatívne nevymenúva, aké chyby sa môžu takýmto spôsobom opraviť, len demonštratívne uvádza, že ide o chyby v písaní, v počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Vykonaná oprava inšpektorom práce zo dňa 25.06.2018 nemala vplyv na obsahové náležitosti protokolu, nemenila jeho podstatu, nedošlo pri nej ani k žiadnej zmene v rozsahu zistených nedostatkov, pričom z Oznámenia o oprave protokolu zo dňa 25.06.2018 je nepochybne zrejmý aj dôvod, ako ku chybe došlo, čo ju spôsobilo a prečo sa opravuje. Oprava protokolu bola vykonaná v časti B Novozistené nedostatky, a keďže protokol v tejto časti súdnemu prieskumu nepodlieha, nie je potom dôvodná námietka žalobcu, ktorý tvrdí, že opravu protokolu nie je možné vykonať po tak dlhom čase, a to z toho dôvodu, že samotný protokol môže byť preskúmaný na základe návrhu podaného v lehote dvoch mesiacov od konečného rozhodnutia. 21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, vyhodnotiac námietky žalobcu z časti za irelevantné a z časti za neopodstatnené, žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol. 22. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.