Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200005 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200005.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: A/ F. Q., bytom W. XXXX/X, XXX XX C. L., B/ Ing. T. T., bytom F. XXXX/XX, XXX XX C. L., obaja právne zast. JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom M. P. V. XX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade v rade 1/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX C. L., v rade 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XXXX, XXX XX C. L. v rade 3/ Ing. U. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX P., 4/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 29154/2018/SV/84401 zo dňa 08.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/005567-023/DAA zo dňa 29.06.2018 v konaní o návrhu vyvlastniteľa - Železnice Slovenskej republiky, v zastúpení spoločnosťou REMING CONSULT a.s. na vyvlastnenie nehnuteľností - pozemkov, resp. častí parciel v katastrálnom území C. L., bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia podľa podmienok Geometrických plánov č. 204-5/2013 zo dňa 07.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 22.02.2013 pod č. 128/2013, GP č. 204-9/2013 zo dňa 26.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 12.03.2013 pod č. 215/2013, GP č. 204-73/2012 zo dňa 28.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 06.03.2013 pod č. 198/2013, GP č. 204-74/2012 zo dňa 26.03.2013, úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.04.2013 pod č. 289/2013, GP č. 204-75/2012 zo dňa 30.04.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.05.2013 pod č. 371/2013, GP č. 204-76/2012 zo dňa 24.05.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 11.06.2013 pod č. 445/2013 vyhotoveného spoločnosťou GEODÉZIA Žilina na oddelenie a určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam - parcelám pre účely realizácie stavby vo verejnom záujme „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo) na základe výsledku vyvlastňovacieho konania podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o vyvlastňovaní) rozhodol vo veci vyvlastnenia tak, že vyvlastnil vlastnícke právo žalobcov ako podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam, tak ako sú podrobne špecifikované na strane 2, 3 - Q. F.; 6 - 8 - T. T.) podľa ust. § 1 zákona o vyvlastňovaní v spojení s ust. § 11 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o dráhach) vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova č. 8 pre účely realizácie stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v katastrálnom území C. L. a zároveň rozhodol o rozšírení vyvlastnenia o nevyužiteľné pozemky špecifikované na strane 10 uvedeného rozhodnutia podľa § 13 ods. 2 písm. d) a ust. § 2, ods. 4, 5 zákona o vyvlastňovaní v prospech vyvlastniteľa. Za vyvlastnenie pozemkov priznal žalobcom A/, B/ jednorazovú náhradu s poukazom na ust. § 4 ods. 1 a 3 a § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a to podľa všeobecnej hodnoty pozemkov určenej znaleckým posudkom č. 42/2017 zo dňa 14.03.2017 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu náhrady pre žalobcov A/, B/ (okrem iných účastníkov), tak ako je špecifikovaná v tabuľke na strane 11 rozhodnutia správneho orgánu. S poukazom na ust. § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní správny orgán žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal na súd. Stavba „Modernizácie železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ a jej verejný záujem bol vyjadrený účelom vyvlastnenia podľa § 11 zákona o dráhach, keďže sa jedná o stavbu železnice vo verejnom záujme, ktorú takto určuje zákon o dráhach a ďalšie súvisiace zákony. Požiadavka modernizácie vybraných železničných tratí ŽSR vychádza z koncepcie európskych dopravných koridorov definovaných na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy, konanej na Kréte v roku 1994. Nadväzovala na snahy Európskej únie o rozvoj novej železničnej politiky, ktorá by vyjadrovala integračné snahy o zjednotenie celého železničného systému, harmonizáciu kvalitatívnych ukazovateľov, zákonodarných opatrení a zvyšovania výkonnosti železníc vo všetkých európskych štátoch aj mimo EÚ. Menovanou konferenciou boli definované dopravné koridory aj v strednej a východnej Európe, z ktorých siete ŽSR sa týka koridor: č. IV. v úseku št. hranica s ČR - Kúty - Bratislava - Štúrovo - št. hranica s MR, č. V. v úseku vetvy A Bratislava - Žilina - Čierna nad Tisou, č. VI. v úseku Žilina - Čadca - Skalité - št. hranica s PR. Na tieto základné koncepčné súvislosti nadväzuje rozhodujúci rozvojový dokument pre Slovenskú republiku: „Dlhodobý program rozvoja železničných ciest“ schválený Uznesením vlády SR č. 166/1993 a aktualizovaný uznesením vlády č. 686/1997, v ktorom boli definované základné smery rozvoja železničnej dopravy na Slovensku pre dosiahnutie európskych parametrov podľa medzinárodných dohôd a jej modernizácia technickej infraštruktúry železničného koridoru č. V. Bratislava - Žilina - Čierna nad Tisou, ktorého súčasťou je aj predmetná stavba, pre účely, ktorej sa vyvlastňuje. Pozemky tvoriace predmet vyvlastnenia sú súčasťou stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo) jej 5. etapy a to úsek výhybňa Paludza (Liptovský Mikuláš) - Liptovský Hrádok, ktorá je súčasťou koridoru č. V. Začiatok 5. etapy je určený v km 240,100, koniec etapy je v km 258,650. Modernizácia vybraných tratí železničnej siete ŽSR tak pozostáva z prestavby jestvujúcej železničnej dopravnej cesty za účelom zvýšenia jej technickej vybavenosti a použiteľnosti zabudovaním najmodernejších ma najprogresívnejších prvkov a tým skvalitnením a zlepšením jej technických parametrov a ukazovateľov ako celku. Požiadavka rozvoja infraštruktúry je vo verejnom záujme a bude slúžiť širokej verejnosti, pokiaľ ide o námietky konkrétnych vlastníkov pozemkov spojené s týmto rozvojom, ide o ich individuálne záujmy a tie nemôžu byť povýšené nad verejný záujem. Vybudovaním modernej železničnej trate sa zvýši komfort a plynulosť jazdy a tým sa v konečnom dôsledku znížia negatívne účinky dopravy na okolité prostredie, ktoré budú eliminované aj ďalšími technickými opatreniami. 2. O odvolaní žalobcov A/, B/ a ďalších účastníkov v rade 1/, 2/, 3/, rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 29154/2018/SV/84401 zo dňa 08.11.2018, ktorým odvolanie žalobcov A/, B/ a ďalších účastníkov 1/, 2/, 3/ zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi správneho orgánu prvého stupňa. K odvolacej námietke nedostatku verejného záujmu na vyvlastnení žalovaný poukázal na skutočnosť, že ako podklad v danom prípade zohľadnil, že na predmetnú stavbu bolo vydané Mestom Liptovský Mikuláš územné rozhodnutie pod č. ÚRaSP 2008/05770 - TA1 zo dňa 31.12.2008, v zmysle ktorého uskutočnenie predmetnej stavby je vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa poukazuje na vymedzenie a špecifikáciu hlavných kritérií modernizácie daného traťového úseku obsiahnuté v označenom územnom rozhodnutí pre dosiahnutie daného účelu stavby. Konštatuje, že v danom prípade je realizácia stavby v zmysle ust. § 15 ods. 4 zákona o dráhach vyvolanou investíciou. V zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie musí byť s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa dokazujú územným rozhodnutím, podľa ktorého sú vyvlastňované pozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú obmedzené vlastnícke práva k nim vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané dané územné rozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania. Pri posúdení rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov ako podklad použil správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia citované geometrické plány vyhotovené spoločnosťou GEODÉZIA Žilina a. s.. Žalovaný sa stotožnil aj s názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, ktorým je vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v zmysle napadnutého rozhodnutia potrebné pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie dohody v zmysle ust. § 10a zákona o dráhach považovať doručenie výziev na uzatvorenie kúpnych zmlúv zo dňa 26.03.2018 spolu s návrhmi kúpnych zmlúv, ktoré v odôvodnení rozhodnutia bližšie špecifikuje, opatrené právoplatnými podpismi vyvlastniteľa, čím spĺňajú podmienku určitosti a vážnosti prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Nakoľko odvolatelia na predmetné výzvy v zákonnej 15-dňovej lehote nereagovali (prevzatie doručeniek odvolateľmi tvorí súčasť administratívneho spisu), k dohode v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovanými nedošlo, a preto vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke ohľadne určenia výšky náhrady správny orgán prvého stupňa nepochybil, keď ako podklad pre posúdenie o určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedených znaleckých posudkov, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Správny orgán prvého stupňa odkázal odvolateľov s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, keďže odvolatelia nesúhlasili so stanovenou výškou náhrady. Pokiaľ išlo o námietku, v zmysle ktorej by v prípade nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva viacerých vlastníkov mal návrh na vyvlastnenie mal smerovať proti všetkým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a že je potrebné konať s nimi v jednom administratívnom konaní, žalovaný uviedol, že predmetným návrhom na obmedzenie vlastníckeho práva sú okrem iného aj nehnuteľnosti evidované v predmetnom katastrálnom území na vyše 500 spoluvlastníkov. V danom prípade mal žalovaný z predloženého administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa preukázané, že vyvlastniteľ sa vysporiadal s majetkovými právami ostatných spoluvlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností na základe preukázane predloženého prehľadu vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov priloženého k zápisnici č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/0005567-022/DAA zo dňa 21.06.2018 a doplnenia návrhu na vyvlastnenie zo dňa 25.04.2018. Žalovaný cituje ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní a konštatuje, že vyvlastniteľ za účelom vysporiadania práv k nehnuteľnostiam dotknutých vyvlastnením s ostatnými spoluvlastníkmi oslovil všetkých spoluvlastníkov týchto nehnuteľností zaslaním návrhov na uzatvorenie kúpnych zmlúv, pričom časť spoluvlastníkov zmluvy podpísala. V časti prípadov, v ktorých spoluvlastníci zmluvy nepodpísali, vyvlastniteľ pristúpil k usporiadaniu majetkových práv formou vyvlastnenia, ktoré skutočnosti plynú zo samotného prehľadu vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov zo dňa 21.06.2018. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku ohľadne výšky priznanej náhrady, žalovaný poukázal na závery správneho orgánu prvého stupňa. Správny orgán určil v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní výšky náhrady podľa označených znaleckých posudkov. Pokiaľ odvolatelia s uvedenou náhradou nesúhlasili, boli správne odkázaní v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní na súd bez prerušenia konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný ani nie je oprávnený rozhodovať o námietke odvolateľov týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. 3. V zákonom stanovenej lehote podali voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobcovia A/, B/, ktorí sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie alternatívne zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti výroku podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o určení výšky náhrady za vyvlastnenie a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovia poukazujú na to, že pozemky netvoria spoločnú nehnuteľnosť a napriek tomu postupoval správny orgán pri posudzovaní splnenia zákonnej podmienky v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní nesprávne, pretože zo skutočnosti, že tieto pozemky sú v ideálnom vlastníctve viacerých fyzických osôb, je zrejmé, že na to, aby takáto dohoda v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní bola platná, sa vyžaduje, aby ju s poukazom na § 137 - 140 Občianskeho zákonníka uzatvorila nadpolovičná väčšina týchto podielových spoluvlastníkov. Žalobcovia s poukazom na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, dôvodia, že každý jednotlivý spoluvlastník podielu preto nemôže sám s navrhovateľom uzatvoriť dohodu, nakoľko táto by nerešpektovala spôsob nakladania so spoločnou vecou. Čiastková dohoda so spoluvlastníkom, ktorý nevlastní väčšinový podiel, je tak konaním v rozpore s ust. § 137 - 139 Občianskeho zákonníka a Čl. 20 Ústavy SR. Ďalej žalobcovia A/, B/ namietajú, že správny orgán bez opory v zákone a vykonanom dokazovaní ustanovil obmedzený okruh účastníkov (žalobcovia A/, B/ a ďalší účastníci v rade 1/, 2/, 3/), hoci z priložených LV je zrejmé, že účastníkmi konania majú byť všetci spoluvlastníci zapísaní na dotknutých LV, a nie len niekoľko ľubovoľne zvolených fyzických osôb. Uvedené osoby tvoria ako vlastníci na týchto listoch vlastníctva nerozlučné procesné spoločenstvo. Nie je totiž mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z vlastníkov boli jeho práva odňaté a vo vzťahu k druhému spoluvlastníkovi tej istej časti pozemku neexistovali rovnaké podmienky vyplývajúce z návrhu konania. Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, aké ustanovenie právneho predpisu dovoľuje správnemu orgánu svojvoľne si určiť zmenšený okruh účastníkov konania. Žalobcovia teda namietajú neúplný okruh účastníkov konania, kde k úplnosti okruhu účastníkov konania chýbajú jednak všetky fyzické osoby zapísané na listoch vlastníctva ako vlastníci dotknutých nehnuteľností ako aj Urbár Vrbica, pozemkové spoločenstvo ako osoba, ktorej práva môžu byť týmto konaním priamo dotknuté v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. d). Ďalej žalobcovia vznášajú námietku, v zmysle ktorej sa správne orgány nezaoberali posúdením nevyhnutnosti miery obmedzenia vlastníckych práv, najmä, ak zo samotné znenia (účelu vyvlastnenia) je zrejmé, že nevyhnutná miera je zachovaná aj nemodernizovanou, ale funkčnou traťou. Ďalším faktom je, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím stavby na poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel. Správny orgán svoje rozhodnutie opiera len o znalecké posudky a rozhodnutia o umiestnení stavby. Nevysporiadal sa s námietkami nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia. V súvislosti s danou námietkou žalobcovia uvádzajú, že v administratívnom konaní nebol riadne preukázaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Tento nemožno odôvodniť len poukazom na existujúce územné rozhodnutie a súlad s územným rozhodnutím. Žalobcovia namietajú nezákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu a výške náhrady za vyvlastnenie. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že zo strany účastníkov konania a Urbárskeho pozemkového spoločenstva Vrbica bol v konaní predložený znalecký posudok č. 114/2016 Ing. Milan Vyparinu. Správny orgán mal k dispozícii znalecký posudok č. 42/2017 zo dňa 14.03.2017 vyhotovený Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline predložený vyvlastniteľom. Z dôkazu predloženého zo strany účastníkov konania Urbárskeho pozemkového spoločenstva Vrbica vyplýva, že výška ceny dokazovaná zo strany vyvlastniteľa sa nerovná výške primeranej ceny za uvedené pozemky, resp. že toto tvrdenie vyvlastniteľa je zo strany účastníkov konania aspoň spochybnené a sporné. Z označených dvoch dôkazov je prinajmenšom zrejmá spornosť primeranej ceny. Správny orgán pochybil, pokiaľ sa jednostranne, bez opory v zákone priklonil k cene predloženej vyvlastniteľom. Z ust. § 13 ods. 3 písm. a) vyvlastňovacieho zákona je nad všetku pochybnosť zrejmé, že vyvlastňovací orgán je povinný určiť náhradu v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku, ktorú ale nemôže určiť vlastným odhadom, ale znaleckým dokazovaním, pričom z daného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že správny orgán má povinnosť nekriticky prevziať do svojho rozhodnutia výšku náhrady určenú znaleckým posudkom vyvlastniteľa. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.06.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obdobne ako v napadnutom rozhodnutí (tak ako je v podrobnostiach uvedené v bode 2 tohto rozsudku). 5. Ďalší účastník v rade 4/ vo vyjadrení zo dňa 22.07.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného poukazuje na zjavnú nesprávnosť argumentácie žalobcu, z ktorej vyvodzuje záver, že bol nesprávne vymedzený okruh účastníkov. Pokiaľ žalobca opiera svoju argumentáciu o ust. § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, je potrebné dodať, že predmetné ustanovenie rieši prípady, kedy je vlastníctvo pozemku sporné. Ďalší účastník v rade 4/ poukazuje na skutočnosť, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bol Urbár Vrbica účastníkom administratívneho konania. Ďalší účastník v rade 4/ zdôrazňuje, že modernizácia trate je v súlade s dokumentmi dopravnej politiky SR a EÚ, ktoré sú obsiahnuté aj v administratívnych rozhodnutiach. Už samotný súlad modernizácie trate s dopravno- politickými dokumentmi svedčí podľa názoru ďalšieho účastníka o tom, že modernizácia trate je vo verejnom záujme. Ďalší účastník namieta, že nemôže byť predmetom tohto súdneho konania skúmanie priznanej výšky náhrady za vyvlastnenie. Ďalej uvádza, že nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve sú jednotliví podieloví spoluvlastníci. Preto je podľa názoru ďalšieho účastníka správne bežne používaný postup, v ktorom sa zasiela návrh na uzatvorenie dohody podľa § 3 zákona o vyvlastňovaní jednotlivým podielovým spoluvlastníkom, pričom predmetom dohody je prevod spoluvlastníckeho podielu každého jednotlivého spoluvlastníka. Podľa platných právnych predpisov je aj spoluvlastnícky podiel spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Ďalší účastníci v rade 1/-3/ vyjadrenie k žalobe v súdom stanovenej lehote nepodali. 6. Žalobca v replike zo dňa 15.07.2019 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol v žalobe (podrobne tak, ako sú obsiahnuté v bode 3 tohto rozsudku) nadôvažok podotýka, že dôvodom neplatnosti predloženého návrhu dohody je napokon aj to, že táto pre naplnenie jej účelu vyžaduje vykonanie ďalších úkonov - pretože ide len o zmluvu o zmluve budúcej a nie o konečnú zmluvu, ktorou by sa vec mohla považovať za vyriešenú. V prípade, ak následnú zmluvu niektorý z účastníkov nepodpíše, musel by sa žalovaný domáhať nahradenia prejavu jeho vôle na súde a z uvedeného dôvodu nemožno túto zmluvu o zmluve budúcej považovať za splnenie podmienky riadnej a platnej dohody v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní. 7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 01.08.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne ako v bode 2 tohto rozsudku). Nadôvažok poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa na stranách 24 a 25 vysporiadal s otázkou danosti verejného záujmu na vyvlastnení, s ktorým sa žalovaný stotožnil. 8. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 4/ zo dňa 09.01.2020 poukazuje na stav, kedy správny orgán bez opory v zákone a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR svojvoľne vyberie z 558 spoluvlastníkov na liste vlastníctva náhodne okruh 4-5 osôb, s ktorými vedie konanie o obmedzení ich vlastníckeho práva za absolútne arbitrárny a nezákonný. Poukazuje v tejto súvislosti na absurdnú situáciu, kedy by správny orgán konal s každým spoluvlastníkom zvlášť v samostatnom konaní, potom by v zmysle argumentácie žalovaného bolo povinnosťou každého spoluvlastníka podať správnu žalobu v 557 konaniach, v ktorých bol tento spoluvlastník ako účastník konania opomenutý. Žalobca ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný v otázke skúmania verejného záujmu dopĺňa v písomnom vyjadrení pred správnym súdom nové skutkové tvrdenia, hoci správne konanie bolo dávno skončené. Hoci modernizácia železničnej trate nepochybne môže prispieť k zlepšeniu cestovateľského pohodlia a inovácii infraštruktúry, majú žalobcovia za to, že nie je na mieste, aby sa v prípade takejto investície potláčalo jeho vlastnícke právo, resp. stavalo na úroveň núteného obmedzenia v zmysle Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Nepreukázanie verejného záujmu predsa neznamená, že by železnice nemohli v budúcnosti modernizáciu realizovať, ale pokiaľ záujem na modernizácii nespočíva vo verejnom záujme, ale len v záujme investora, je jeho povinnosťou pozemky pod stavbou vysporiadať klasickými kúpnymi alebo zámennými zmluvami, kde vlastníci nehnuteľností nie sú obmedzovaní všeobecnou trhovou cenou týchto nehnuteľností. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že nežiadajú správny súd o preskúmanie výšky priznanej náhrady za vyvlastnenie, ale spôsobu, akým k nej správny orgán pri vydaní rozhodnutia dospel. Vzhľadom k spornosti výšky primeranej ceny sa preto nemohol správny orgán prikloniť k posudku vyvlastniteľa a žalovaného odkázať na súd, pretože tak by mohol učiniť v prípade, ak by zistená primeraná výška náhrady bola nesporná a žalobcovia by napriek tomu žiadali určiť vyššiu sumu. 9. Ďalší účastník v rade 4/ v duplike k replike žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 4/ zo dňa 03.02.2020 zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach dopĺňajúc, že na preskúmavanie výrokov podľa § 13 ods. 3, t.j. výrokov o náhrade za vyvlastnenie podľa zákona o vyvlastňovaní je príslušný všeobecný súd. 10. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24. novembra 2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na citované ust. § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. dňa 07.12.2018 (ďalej len zákon o vyvlastňovaní), vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. 1) § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2) 2) § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. § 10a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podľa § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, ak je k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo viacerých vlastníkov, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo k takejto stavbe vyplýva zo zápisu v liste vlastníctva alebo na základe listín predložených katastru nehnuteľností, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 513/2009 o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o dráhach) Na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno. Podľa § 11 ods. 2 zákona o dráhach Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.5) 5) Zákon č. 282/2015 Z.z. Podľa § 10a zákona o dráhach písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý. 4a) § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 15 ods. 4 zákona o dráhach stavebník, ktorý vykonáva modernizáciu alebo významnú obnovu dráhy, pri ktorej je potrebná preložka dráhy alebo preložka vedenia križujúceho dráhu alebo súbežne smerovaného s dráhou v obvode dráhy, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť nové umiestnenie dráhy alebo vedenia ako vyvolanú investíciu a po skončení prác dráhu alebo vedenie odovzdať vlastníkovi, ten je povinný dokončenú stavbu prevziať. 12. Správny súd k jednotlivým námietkam žalobcov uvádza nasledovné: K námietke absencie bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva dohodou. Podstata argumentácie žalobcov spočíva v tom, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky v zmysle citovaného ust. § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, nakoľko sa pokúsil uzatvoriť dohody zvlášť na jednotlivé spoluvlastnícke podiely s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a nepreukázal, že by väčšina podielových spoluvlastníkov uzatvorenie dohody odmietla. Naviac minoritný spoluvlastník nemôže bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov uzatvoriť platnú dohodu, ktorou nakladá so spoločnou vecou bez rešpektovania spoločnej vôle väčšiny ostatných spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 13. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poznamenať, že v prejednávanej veci došlo k vyvlastneniu vo výroku rozhodnutia špecifikovaných spoluvlastníckych podielov žalobcov v rade A/, B/ (ako aj ďalších účastníkov v rade 1/, 2/, 3/) k pozemkom zapísaným na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v katastrálnom území C. L. (ktorých podrobná špecifikácia je označená na strane 2 - 3, 6 - 8 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozsah vyvlastnenia plynie z geometrických plánov č. 204-5/2013 zo dňa 07.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 22.02.2013 pod č. 128/2013, GP č. 204-9/2013 zo dňa 26.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 12.03.2013 pod č. 215/2013, GP č. 204-73/2012 zo dňa 28.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 06.03.2013 pod č. 198/2013, GP č. 204-74/2012 zo dňa 26.03.2013, úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.04.2013 pod č. 289/2013, GP č. 204-75/2012 zo dňa 30.04.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.05.2013 pod č. 371/2013, GP č. 204-76/2012 zo dňa 24.05.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 11.06.2013 pod č. 445/2013 vyhotoveného spoločnosťou GEODÉZIA Žilina Z obsahu administratívneho spisu - listín s označením: „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ - zaslanie návrhov Kúpnych zmlúv č. 3021-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 3021-1-V-608- KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 4022-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 5020-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 6020-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 a Kúpnej zmluvy č. 7022-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 podpísanej navrhovateľom vyvlastnenia dňa 08.03.2018 a doručenky osvedčujúcej doručenie označených listín žalobcovi v rade A/ dňa 05.04.2018 a ďalej, pokiaľ ide o žalobcu v rade B/ z návrhov Kúpnych zmlúv č. 3323-V-608- KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, č. 3323-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 4208-1- V-608/KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, č. 5186-1-V-608/KZ2018 zo dňa 08.03.2018, č. 6187-1-V-608/ KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 a č. 7249-1-V-608/KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 podpísaných navrhovateľom vyvlastnenia dňa 08.03.2018 a doručenky osvedčujúcej doručenie označených listín žalobcovi v rade B/ dňa 04.04.2018 mal správny súd preukázané, že navrhovateľ vyvlastnenia Železnice Slovenskej republiky (v zastúpení spoločnosti REMING CONSULT a.s.) splnil zákonnú podmienku v zmysle § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, t.j. preukázal podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní predložením doručenky a doručovaných listín bezvýslednosť pokusu o uzatvorenie dohody o prevode vlastníckeho práva vzťahujúcim sa k spoluvlastníckym podielom žalobcov v rade A/, B/ na označených nehnuteľnostiach. Nebolo sporu o tom, že žalobcovia v rade A/, B/ po doručení návrhu v stanovenej lehote na návrh navrhovateľa vyvlastnenia nereagovali. 14. Správny súd poznamenáva, že obdobným spôsobom navrhovateľ postupoval aj vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom, t.j. zasielaním návrhov na uzatvorenie kúpnych zmlúv k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam v rozsahu stanovenom v geometrických plánoch, a to vždy jednotlivo vo vzťahu ku konkrétnym spoluvlastníckym podielom toho ktorého podielového spoluvlastníka, ako je zrejmé z predloženého prehľadu vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov priloženého k zápisnici správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/0005567-022/DAA zo dňa 21.06.2018 a doplnenie návrhu na vyvlastnenie zo dňa 25.04.2018 tvoriacej súčasť administratívneho spisu. Uvedené však správny súd poznamenáva len na okraj, nakoľko správnemu súdu v tomto konaní neprináleží skúmať, či si navrhovateľ vyvlastnenia splnil v súlade so zákonom ponukovú povinnosť vo vzťahu k iným podielovým spoluvlastníkom. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je len prieskum v bode 2 tohto rozsudku špecifikovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré sa vzťahovalo len k vyvlastneniu práv k pozemkom podielových spoluvlastníkov - žalobcov v rade A/, B/ (ako aj ďalších účastníkov v rade 1/, 2/, 3/, 4/). 15. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcov o tom, že k splneniu zákonnej podmienky bolo potrebné, aby dohoda o prevode vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bola adresovaná väčšine podielových spoluvlastníkov, keďže k jej platnosti s poukazom na ust. § 139 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje podľa názoru žalobcov súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov, pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Správny súd na tomto mieste uvádza, že prevod vlastníckeho práva nemožno subsumovať pod ust. § 139 Občianskeho zákonníka, nakoľko pojmovo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno subsumovať pod legálny pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“. Pod hospodárenie so spoločnou vecou možno v tom najširšom ponímaní podradiť tie úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci za predpokladu, že k ich výkonu nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov (ako je tomu v prejednávanej veci). Súčasne tu nemožno z pohľadu ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahrnúť ani tie úkony, ktoré je oprávnený vykonať každý podielový spoluvlastník vo vzťahu ku svojmu spoluvlastníckemu podielu (prevod spoluvlastníckeho podielu). 16. Nadôvažok je potrebné dodať, že právna úprava Občianskeho zákonníka upravuje vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi popri prevode spoluvlastníckeho podielu (§ 140 Občianskeho zákonníka) už len úpravu hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Tento nedostatok je spojený so všeobecne v doktríne traktovanou skutočnosťou, že niektoré záležitosti v režime ust. § 139 riešiť nemožno, pričom vo všeobecnej rovine sa jedná o záležitosti, u ktorých ide o celkovú zmenu spoluvlastníckeho vzťahu v niektorej z jeho podstatných zložiek (predmet, osoba, kvalitatívna stránka, atď.). Tento záver je vykladaný ako odraz skutočnosti, že zmyslom samotného ust. § 139 je umožniť potrebné riešenia v rámci existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, nie však umožniť jeho zmenu, resp. zrušenie proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov. Občiansky zákonník rámec pre vymedzenie úkonov vyžadujúcich jednomyseľný súhlas spoluvlastníkov neponúka. V praxi sa teda jedná o kauzistický výklad toho, čo možno podradiť pod úpravu hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka s tým, že zásadné úkony nepodraditeľné pod uvedené ustanovenia považuje správny súd, napr. prevod celej veci, zaťaženie vecným bremenom, zničenie, resp. odstránenie veci, zaťaženie veci záložným právom a pod.. 17. Prevod spoluvlastníckeho podielu teda nespadá pojmovo pod hospodárenie so spoločnou vecou. V danom prípade ide o právo vecného charakteru. K platnému uzatvoreniu zmluvy je potrebný súhlas nie väčšiny ako tvrdia žalobcovia, ale všetkých podielových spoluvlastníkov. Ak čo i len jeden z podielových spoluvlastníkov s prevodom nesúhlasí, k uzatvoreniu zmluvy nedôjde. 18. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov, v zmysle ktorej je rozhodnutie nezákonné, nakoľko správny orgán nekonal so všetkými podielovými spoluvlastníkmi (cca 500), ale konal len s obmedzeným okruhom účastníkov. V prvom rade správny súd uvádza, že označenú námietku je legitimovaný vznášať v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP len konkrétny opomenutý účastník vyvlastňovacieho konania (resp. viacerí opomenutí účastníci vyvlastňovacieho konania). Žalobcovia A/, B/ do okruhu opomenutých účastníkov konania nepatria, správny orgán so žalobcami konal a preto im takáto námietka procesnej vady nepatrí, keďže nekonaním s niektorým z podielových spoluvlastníkov by nijako neboli dotknuté subjektívne práva samotných žalobcov v rade A/, B/ v zmysle § 177 ods. 1 SSP. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa v správnom súdnom konaní prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby môže domáhať len prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť (§ 177 ods. 2 SSP). 19. K uvedenému len na okraj správny súd dodáva, že uvádzané ust. § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní sa na daný prípad nevzťahuje. Uvedené ustanovenie sa aplikuje na prípad, kedy vlastníctvo (spoluvlastníctvo) vyvlastňovanej nehnuteľnosti je sporné z dôvodu duplicitného zápisu v KN, čo možno vyvodiť zo zákonodarcom v ustanovení § 8 ods. 5 použitého slovného spojenia „....a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom.“ 20. Žalobcovia ďalej namietajú, že zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku SR nevyplýva právo správneho orgánu zvoliť si obmedzený okruh účastníkov konania. 21. Podľa § 9 ods. 4 zákon o vyvlastňovaní z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného, môže vyvlastniteľ podať spoločný návrh na spoločné ústne prejednanie veci. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Ak vyvlastňovací orgán spojí vec v spoločnom rozhodnutí o vyvlastnení, sú právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o vyvlastnení posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných. 22. Správny súd uvádza, že vyvlastňovacie konanie začína na návrh vyvlastniteľa (§ 9 ods. 1), ktorému dáva zákon o vyvlastňovaní právo (nie však povinnosť) podať tzv. „spoločný návrh“ na spoločné prejednanie veci z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 4 a contrario teda možno dospieť k záveru, že vyvlastniteľ, pokiaľ je daná súvislosť v predmete vyvlastnenia (ako tomu bolo v prejednávanej veci) môže podať aj viacero návrhov na vyvlastnenie. V takom prípade o každom takom jednotlivom návrhu vedie správny orgán samostatné administratívne konanie. Uvedeným spôsobom postupoval aj vyvlastniteľ v prejednávanej veci. Pokiaľ správny orgán začal jednotlivé administratívne konania na podklade jednotlivých návrhov vyvlastniteľa, konal v súlade so zákonom, rešpektujúc ust. § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní a dispozičné oprávnenie vyvlastniteľa v zmysle § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní a contrario. 23. K uvedenej námietke možno pre zhrnutie uviesť, že je v právomoci správneho orgánu v rámci vedenia správneho konania rozhodnúť, či vyvlastňovacie konanie uskutoční so všetkými podielovými spoluvlastníkmi naraz alebo bude konať jednotlivo s každým z podielových spoluvlastníkov (ako tomu bolo v prejednávanej veci). Pokiaľ žalobcovia namietajú, že je vo všeobecnosti nemysliteľné, aby boli práva spoluvlastníka obmedzené vecným bremenom a vo vzťahu k druhému účastníkovi vo vzťahu k tomu istému pozemku práva obmedzené neboli, správny súd opakovane uvádza, že takáto situácia nastať nemôže a to s ohľadom na to, že dohodu prevode vlastníckeho práva k veci musia uzavrieť všetci spoluvlastníci. Rovnako k vzniku vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti titulom rozhodnutia dôjde v prípade vydania rozhodnutia (rozhodnutí) o vyvlastnení, ktoré sa budú vzťahovať na každého spoluvlastníka. V prípade kombinácie nadobúdacích dôvodov (titulov), t.j. pokiaľ časť podielových spoluvlastníkov súhlasila s uzatvorením Dohody o prevode vlastníckeho práva k svojmu spoluvlastníckemu podielu (ako tomu bolo v prejednávanej veci) a vo vzťahu k zvyšnej časti nesúhlasiacich podielových spoluvlastníkov došlo k vyvlastneniu rozhodnutím, vyvlastniteľ nadobudne vlastnícke právo k celej veci zápisom dohôd a rozhodnutí do katastra nehnuteľností. Je potrebné dodať, že pokiaľ by bol prijatý záver, že musí administratívny orgán vždy konať v jedinom konaní so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, bolo by popreté právo vyvlastniteľa dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou resp. iným spôsobom, nakoľko účastníkmi konania by museli byť aj subjekty, ktoré súhlasili s uzavretím dohody. 24. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že sa v uvedenom prípade malo konať so všetkými podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti v jedinom administratívnom konaní, nakoľko ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov, k uvedenému správny súd udáva že v danom prípade sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo pre ktoré je charakteristické, že o právach resp. povinnostiach účastníkov musí byť rozhodnuté v jedinom rozhodnutí, resp. podanie odvolania ktorýmkoľvek účastníkom by sa vzťahovalo aj na ostatných účastníkov, teda aj tých účastníkov, ktorí s podaním odvolania nesúhlasili. Uvedenému záveru súdu korešponduje posledná veta cit. ust. § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca, nepochybne práve v snahe dosiahnuť bezprieťahovosť vyvlastňovacieho konania, výslovne upravil pre prípad že bude v jedinom rozhodnutí rozhodnuté vo vzťahu k viacerým vyvlastňovaným, že právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o vyvlastnení budú posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných. 25. K tretej žalobnej námietke, t.j. námietke nedostatočne odôvodneného verejného záujmu na vyvlastnení a absencie posúdenia nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva, správny súd uvádza, že existencia verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre potreby modernizácie železničnej trate ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov zhromaždených vyvlastňovacím správnym orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom pomenovaný a zdôvodnený a prekrýva sa s cieľmi a zámermi územného plánovania, t.j. modernizácie trate. Správny súd je toho názoru, že obmedzenie vlastníckych práv žalobcov nepochybne bolo v súlade s verejným záujmom. Správny orgán prvého stupňa sa otázkou danosti verejného záujmu na vyvlastnení zaoberá na stranách 24 - 25 rozhodnutia, na ktoré poukazuje aj žalovaný v dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia. Nadôvažok správny súd k otázke modernizácie trate uvádza, že modernizácia trate so sebou prináša vytvorenie železničnej trate rešpektujúcej nové poznatky vedy a techniky, a ako každá modernizácia infraštuktúry je v prospech prevažujúcej časti verejnosti, nakoľko so sebou prináša aj zvýšenie kvality prepravy (vrátane skrátenia času prepravy zvýšením traťovej rýchlosti) a bezpečnosti prepravy cestujúcich a tovarov (vybudovaním nových zabezpečovacích zariadení) ale aj bezpečnosti cestnej prepravy (vylúčením úrovňových priecestí - krížení s cestnými komunikáciami vybudovaním nových mostov so súvisiacimi cestnými komunikáciami). S tvrdením žalobcov A/, B/, že nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckych práv je zachovaná nemodernizovanou, ale funkčnou traťou sa správny súd nestotožnil. Takýto výklad zákona by poprel akúkoľvek možnosť aplikovať inštitút vyvlastnenia pre potrebu akejkoľvek modernizácie infraštruktúry. Naopak, v záujme prevažnej väčšiny spoločnosti je, aby poznatky, ktoré prináša výskum a veda a ktoré vo svojom dôsledku napomáhajú spoločnosti napredovať, zlepšujú kvalitu života (ktorú nepochybne determinuje aj čas prepravy hromadným dopravným prostriedkom, bezpečnosť prepravy resp. znížené nároky na spotrebu energie dané skrátením času prepravy atď.) boli zavedené do života spoločnosti. 26. Pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery o tom, či realizácia modernizácie železničnej trate je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku. Súd je toho názoru, že o existencii verejného záujmu na vyvlastnení práv žalobcov v rade A/, B/ k nehnuteľnosti niet žiadnych relevantných pochybností. 27. Ďalej žalobcovia namietajú, že povinnosťou správnych orgánov bolo, aby predmetom preskúmania skutkového stavu bolo aj to, či stavbu možné realizovať popri verejných komunikáciách, čo síce predĺži elektrické rozvody o niekoľko metrov, ale nezasiahne do súkromných pozemkov a neznehodnotí ich. K tejto námietke opätovne správny súd podotýka, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení, resp. nevyhnutnosť zásahu do vlastníckych práv žalobcov A/, B/ vo väzbe na možné alternatívy trasovania sietí elektrických rozvodov. Trasovanie elektrických rozvodov je odbornou otázkou a súdu neprináleží v nadväznosti na skúmanie verejného záujmu viesť polemiku o tom, ktorá z možných variant trasovania elektrických rozvodov sa mala alebo mohla realizovať, prípadne, aké by boli dopady ostatných variant trasovania. Správny súd k uvedenému dodáva, že trasovanie inžinierskych sietí nie je možné vždy prispôsobiť hlavným stavebným objektom, pričom nepochybne odbornou prioritou pri vedení je dĺžka a minimálny počet lomov, resp. smerových oblúkov na ich trase a v takom prípade môžu byť vedené zdanlivo ďalej od stavebných objektov, (napr. cestných komunikácií). Správny súd dopĺňa, že je tiež nepochybné, že minimalizovanie dĺžky inžinierskych sietí v sebe súčasne zahŕňa aj minimalizovanie rozsahu inžinierskymi sieťami „zaťažených“ nehnuteľností, pričom v danom prípade nemožno posudzovať len minimalizáciu zásahu do nehnuteľností žalobcov, ale všetkých nehnuteľností, ktorými bude prekládka sietí zaťažená. 28. Žalobcovia ďalej namietajú, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol sťažiť využívanie zvyšných parciel. Správne orgány však v tejto súvislosti nevyhnutnosť rozsahu vlastníckeho práva nevyhodnotili. Správny súd v prvom rade k uvedenej námietke podotýka, že táto námietka, vzhľadom na rozsah, v akom sa bude stavba realizovať, má všeobecný charakter. O prechode vlastníckeho práva žalobcov (a iných podielových spoluvlastníkov) vo vzťahu k dotknutým spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam došlo za účelom realizácie stavby: „Modernizácie železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v katastrálnom území C. L. (SO 409-32-01 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, železničný zvršok, SO 409-32-02 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, železničný spodok, SO 409-33-18 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, most cez Váh na prístupovej komunikácii do Podturne, SO 409-38-06 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, súbežná komunikácia s traťou nžkm 247,200-251,900, SO 409-38-07 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, obslužná komunikácia žst. Liptovský Mikuláš - priemyselná zóna, SO 410-32-01 Žst. Liptovský Mikuláš, železničný zvršok, SO 410-32-01 Žst. Liptovský Mikuláš, železničný spodok, SO 410-33-01 Žst. Liptovský Mikuláš, železničný most nad miestnou komunikáciou a potokom Plošinka v nžkm 252,170, SO 410-38-01 Žst. Liptovský Mikuláš, účelové komunikácie, SO 410-38-02 Žst. Liptovský Mikuláš, úprava cesty III/018130, SO 410-38-03 Žst. Liptovský Mikuláš, prístupové komunikácie a spevnené plochy, SO 410-38-04 Žst. Liptovský Mikuláš, okružná križovatka v predstaničnom priestore, SO 410-38-05 Žst. Liptovský Mikuláš, prístupová komunikácia z ulice Belopotockého, SO 411-32-01 Liptovský Mikuláš - Paludza, železničný zvršok, SO 411-32-02 Liptovský Mikuláš - Paludza, železničný spodok, SO 411-38-01 Liptovský Mikuláš - Paludza, obslužná komunikácia ku žst. Liptovský Mikuláš, SO 411-38-03 Liptovský Mikuláš - Paludza, napojenie areálu pri obslužnej komunikácii k žst. Liptovský Mikuláš. S ohľadom na špecifikáciu stavebných objektov tak nie je správnemu súdu zrejmé, ktorých stavebných objektov sa námietka týka. Vzhľadom na všeobecný charakter námietky správny súd tiež len vo všeobecnosti podotýka, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení vo väzbe na možné alternatívy umiestnenia stavebných objektov, resp. prekládky sietí. Trasovanie komunikácií, resp. objektov je odborná otázka. Súdu neprináleží v súvislosti so skúmaním verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkov viesť polemiku o tom, ktorá z možných variant umiestnenia sietí, resp. objektov mala, resp. sa mohla realizovať, prípadne ak by boli dopady ostatných variant umiestnenia, napr. železničných zvrškov, mostov, súbežných komunikácii s traťou, obslužných komunikácií, prístupových komunikácií a spevnených plôch, resp. železničného spodku, atď.. Vzhľadom na všeobecný charakter takto vznesenej žalobnej námietky považuje správny súd za dostatočné odôvodnenie žalovaného v časti, v ktorej reaguje na otázku umiestnenia stavieb s poukazom na vypracované geometrické plány. 29. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ohľadne určenej primeranej náhrady za prechod vlastníckeho práva. Správny súd tu poukazuje na dôvodovú správu k § 13 zákona o vyvlastňovaní: „Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)] a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd - ide o analógiu s Trestným poriadkom. Tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnenému poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu.“ 30. Predmetom odvolacieho správneho konania tak môžu byť len výroky o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2, nie výrok o určení primeranej náhrady podľa § 13 ods. 3 cit. zákona, nakoľko v zmysle § 14 ods. 2 veta druhá cit. zákona je na preskúmavanie výrokov podľa § 13 ods. 3 zákona príslušný civilný súd a to na základe žaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§ 14 ods. 2 veta tretia). Práve o námietkach takéhoto charakteru sa musí konať na základe samostatnej žaloby, na podanie ktorej boli žalobcovia v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a) cit. zákona odkázaná v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov ani žalovaný ako odvolací orgán, už nemohol prihliadať na námietky týkajúce sa vyššej náhrady než priznanej na podklade znaleckého posudku v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nakoľko k prieskumu námietok ohľadne vyššej náhrady - a to ani procesného charakteru - nie je legitimovaný žalovaný, nemôžu potom tvoriť ani predmet súdneho správneho prieskumu. 31. Správny súd tak nemohol posúdiť dôvodnosť žalobných námietok týkajúcich sa výroku o určení náhrady, a to ani pokiaľ išlo o námietky spornosti primeranej náhrady plynúcej zo znaleckých posudkov (posudku vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a posudkom znalca Ing. Milana Vyparinu). Ani s námietkou, že správny orgán pochybil, pokiaľ nevykonal ďalšie dokazovanie v otázke primeranej náhrady, ale bez opory v zákone sa jednostranne priklonil k cene predloženej vyvlastniteľom, sa správnemu súdu neprináležalo vyporiadať, keďže sa týkala procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu výroku napadnutého rozhodnutia o priznanej náhrade, ktorý nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Namietané pochybenie nie je procesnou vadou, ktorá by mala vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý súd preskúmava z hľadiska zákonnosti v tomto súdnom konaní, t.j. na výrok o vyvlastnení. Žalovaný má podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní právomoc len na meritórne preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 daného zákona, na meritórne preskúmavanie výrokov podľa § 13 ods. 3 nemá právomoc a v tomto rozsahu potom nemá ani správny súd v správnom súdnom konaní právomoc posudzovať zákonnosť výroku správneho orgánu prvého stupňa o priznanej náhrade za vyvlastnenie. 32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcom, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 4/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.