Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/65/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200221 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200221.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Igor Vaško, PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. č. XXXX/XX, S., IČO: 40 437 710, právne zastúpený Mgr. Annou Vojtikevičovou, advokátkou so sídlom J. M. W. č. XX, S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100527899/2019 zo dňa 27.02.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 Daňový úrad Žilina vyrubil od daňového subjektu Ing. Igor Vaško rozdiel dane v sume 3.096,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie november 2013 daňové priznanie, v ktorom vykázal daňovú povinnosť 76,18 €. Po preverení uplatneného odpočítania dane bolo zistené, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z nasledujúcich došlých faktúr: faktúra zo dňa 08.11.2013 od dodávateľa Orange Slovensko, a. s., zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti SK Žilina s.r.o. (ďalej SK Žilina) opracovanie dodaných polotovarov vo výške 3.216,35 €, zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti SK Žilina na opracovanie dodaných polotovarov vo výške 3.897,56 €, zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti SK Žilina na opracovanie dodaných polotovarov vo výške 2.152,80 €, zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti SK Žilina na opracovanie dodaných polotovarov v celkovej výške 4.075,20 €, zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti SK Žilina za diagnostiku strojov v celkovej výške 3.702,- € a zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti SK Žilina za opracovanie dodaných polotovarov v celkovej výške 1.056,- €. Vykonaným preverením uplatneného odpočítania dane z došlej faktúry od Orange Slovensko bolo zistené porušenie § 49 ods. 2 Zákona o DPH tým, že daňový subjekt nepoužil predmet tejto faktúry pre dodanie tovarov a služieb ako platiteľ. Vo vzťahu k došlým faktúram od dodávateľa SK Žilina, boli zistené porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH tým, že nebolo preukázané priznanie dane dodávateľom ani reálne dodanie predmetu fakturácie. Bolo zistené, že daňový subjekt nemá tieto došlé faktúry jednotlivo uvedené v evidencii DPH. V evidencii DPH sú uvedené jediným zápisom a pod jednou sumou so základom dane 15.083,33 €. Keďže účtovné zápisy musia byť vykonané na základe dokladov, ktoré preukazujú ich vierohodnosť, by pri zachovaní takéhoto postupu boli faktúry účtované jednotlivo zodpovedajúcimi účtovnými zápismi, týmto bolo spochybnené riadne a včasné vystavenie faktúr daňovým subjektom SK Žilina a ich odovzdanie odberateľovi. Zároveň bola spochybnená vierohodnosť daňovej evidencie daňového subjektu. Dodávateľ SK Žilina napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil účtovné a daňové evidencie preukazujúce riadne zaúčtovanie a zaevidovanie týchto faktúr. Faktúry nemohli byť riadne zaúčtované a zaevidované, a teda ani daň z nich riadne priznaná a odvedená. Predmet faktúr mal byť vykonaný prostredníctvom subdodávateľa. Dodávateľ, t. j. daňový subjekt SK Žilina, ale nepreukázal takéto deklarované zdaniteľné obchody a nadobudnutie predmetu fakturácie od subdodávateľov. Dodávateľ mal majetok tvorený iba z krátkodobých pohľadávok finančného majetku a tovaru zaradeného v zásobách. Nedisponoval žiadnym dlhodobým hmotným majetkom na vykonanie fakturovaných nástrojárskych prác alebo opracovanie polotovarov. Daňový subjekt nepreukázal dodanie tohto tovaru od tohto svojho dodávateľa, hoci dodávateľ musel dokladmi preukazujúcimi riadne zaúčtovanie a zaevidovanie vystavených faktúr disponovať, keďže dva dni po vykonaní miestneho zisťovania, t. j. 24.07.2015 odovzdal celé účtovníctvo Pavlovi Sedlákovi. V protokole o odovzdaní účtovníctva sa v čl. III píše, že odovzdané účtovníctvo z roku 2013 obsahuje všetky aktíva, pasíva, pohľadávky, záväzky, celú účtovnú agendu vrátane evidencie DPH, obchodnú operatívnu dokumentáciu a všetky doklady súvisiace s činnosťou spoločnosti za obdobie roku 2015 (správne malo byť uvedené 2013). Odovzdaním celého účtovníctva dva dni po vykonaní miestneho zisťovania bez predloženia vyžiadaných dokladov (pričom povinnosť bola uložená 22.07.2015), sledoval dodávateľ SK Žilina a najmä osoba jeho konateľa Róbert Mydlo, špekulatívnym spôsobom sťažiť preverovanie týchto zdaniteľných obchodov, ako aj zbaviť sa zodpovednosti za splnenie a preukázanie týchto skutočností. Pavol Sedlák ako nový konateľ dodávateľa je osoba, ktorá preberá značné množstvo firiem v rámci SR, ktoré sú problémové. Je konateľom veľkého množstva slovenských a českých spoločností, z ktorých mnohé sú zadĺžené, pričom na viaceré z nich boli vydané platobné rozkazy. Spoločnosti pod jeho vedením nie sú ekonomicky aktívne. Pri hodnotení správca dane vychádzal aj z príjmových pokladničných dokladov (bez čísla, všetky zo dňa 20.12.2013) k týmto faktúram, ktoré všetky ako platiteľa uvádzajú spoločnosť IGV. Počas neskoršieho výsluchu 29.11.2016 Róbert Mydlo označil predmetných subdodávateľov, avšak vykonaným preverovaním na základe žiadosti o MVI bolo zistené, že tieto svedkom označené daňové subjekty predmet faktúr daňovému subjektu SK Žilina nedodali. Dodávateľom predložené obsahovo zhodné faktúry vystavené pre daňový subjekt IGV namiesto faktúr vystavených pre daňový subjekt Ing. Igor Vaško v nadväznosti na predchádzajúce vyhodnotenie dôkazu o platbe a nepotvrdenie dodania označenými subdodávateľmi spochybňuje reálnosť fakturácie a jej obsahov. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. 100527899/2019 zo dňa 27.02.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Čo sa týka neuznania odpočítania DPH od dodávateľa SK Žilina, s. r. o., stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania zo dňa 22.07.2015 Róbert Mydlo ako vtedajší konateľ dodávateľa predložil faktúry, ktoré si uplatnil daňový subjekt na odpočítanie, ktoré však boli vystavené na iného odberateľa, a to na spoločnosť IGV technológie, s. r. o., A. Rudnaya 2305/45, Žilina, IČO: 46 218 335. Faktúry boli vytlačené z účtovného systému spoločnosti, neboli predložené originály týchto faktúr ani evidencia DPH za rok 2013. Bolo dohodnuté, že Róbert Mydlo predloží tieto dokumenty, správcovi dane do 15 dní. Róbert Mydlo doručil správcovi dane až 17.09.2015 predmetné faktúry, na ktorých bol ako odberateľ uvedený už odvolávajúci, avšak nedoručil účtovné evidencie ani evidencie DPH. Namiesto nich zaslal správcovi dane protokol zo dňa 24.07.2015 o odovzdaní účtovníctva spoločnosti. Správca dane v rámci miestneho zisťovania zo dňa 31.08.2015 zistil, že odvolávajúci v roku 2013 nezamestnával žiadnych zamestnancov a so spoločnosťou Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. (od 15.02.2014 SK Žilina) nemá žiadne písomné zmluvy, práce boli vykonané na základe ústnych objednávok. Odvolávajúci v rámci ústneho pojednávania zo dňa 23.09.2015 uviedol, že polotovar zabezpečil on, kto realizoval samotné opracovanie, nevedel uviesť, dodávateľ zabezpečil prepravu, k odovzdaniu a prevzatiu polotovarov došlo vo výrobných priestoroch odvolávajúceho. V prípade faktúry o diagnostike stroje, na ktorých bola vykonaná diagnostika, sa nachádzajú vo firme MAR SK, s. r. o., pracovníkov zabezpečil dodávateľ a meranie sa uskutočnilo za prítomnosti odvolávajúceho, dokumenty o meraní sa nachádzajú v spoločnosti MAR SK, s. r. o. Na antikorovú vaňu polotovar zabezpečil odvolávajúci, kto vykonal práce, nevedel uviesť, dodávateľ zabezpečil prepravu, k odovzdaniu a prevzatiu polotovarov došlo v prenajatých priestoroch odvolávajúceho. Róbert Mydlo na otázku, kto vozil tovar a kto si ho chodil vyzdvihnúť, uviedol, že tovar uvedený na faktúrach bol dodávaný prevažne osobnými automobilmi a bolo to vždy na dohode s odvolávajúcim, kto prevzal alebo dodal tovar. Nový konateľ dodávateľa Pavol Sedlák na pojednávaní 15.06.2016 uviedol na otázku správcu dane, prečo spoločnosť nepredložila správcovi dane doklady, na predloženie ktorých bola vyzývaná dňa 15.12.2015, uviedol, že ročne preberá značné množstvo firiem v rámci SR a došlo k opomenutiu tejto povinnosti. V dodatočnej lehote uvedená spoločnosť nepredložila žiadne doklady a evidencie. Na ďalšom pojednávaní 23.09.2016 Róbert Mydlo uviedol, že sa mu podarilo dohľadať dodávateľa opracovania polotovarov, a to F.U.H. Piatex, Bialsko Biala, Základ handlowy export import Bialsko Biala. Správcu dane prostredníctvom MVI požiadal poľskú stranu o preverenie predmetných fakturovaných obchodov s vyššie uvedenými poľskými daňovými subjektmi. V prípade daňovníka F.U.H. Piatex, Bialsko Biala bolo v odpovedi uvedené, že daňovník ukončil vykonávanie obchodnej činnosti ku dňu 31.12.2012. V prípade daňovníka Zaklad handlowy export import, Bialsko Biala bolo uvedené, že daňovník nepozná Igora Vašku ani Stavebné konštrukcie Žilina, s.r. o. a nikdy s nimi nevykonával transakcie. Daňovník sa zaoberá veľkoobchodom so strojmi a zariadeniami pre gastronómiu. V jeho rozsahu činnosti nie je spracovanie polodokončených výrobkov z kovu a práce spojené s výrobou nástrojov. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že mu neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr. Odvolávajúci ako dôkaz na preukázanie uskutočnenia fakturovaných plnení od dodávateľa SK Žilina predložil samotné faktúry a doklady o hotovostnej úhrade. Nepredložil žiadny zmluvy ani objednávky. Nepreukázaná zostala doprava polotovarov, ku ktorým sa viazali fakturované plnenia, ktoré sa mali prepraviť od odvolávajúceho do spoločnosti SK Žilina a následne k poľským daňovým subjektom a späť k odvolávajúcemu. Róbert Mydlo ako konateľ dodávateľa predložil počas miestneho zisťovania vo forme tlačového výstupu predmetné faktúry, ktoré boli vystavené pre iného odberateľa. Rovnako aj v prípade príjmových pokladničných dokladov boli tieto doklady vystavené na inú spoločnosť, pričom na týchto dokladoch absentovali poradové čísla. Odvolávajúci nemal došlé faktúry jednotlivo uvedené v evidencii DPH, ale len v súhrne pod jednou sumou a jedným zápisom. Samotný dodávateľ nedisponoval žiadnym dlhodobým hmotným majetkom na realizáciu fakturovaných nástrojárskych prác alebo opracovania polotovarov. Odvolávajúci mal teda zadávať zákazky spoločnosti, ktorá na to nemala potrebné výrobné kapacity. Konateľom dodávateľa je od 26.08.2014 Pavel Sedlák, ktorý preberá problémové spoločnosti a ktoré pod jeho vedením nie sú ekonomicky aktívne. Na výzvu správcu dane žiadne účtovné doklady dodávateľa nepredložil. Nebolo preukázané, že by dodávateľ nadobudol predmet fakturácie od svojich dodávateľov a ani riadne zaúčtovanie a zaevidovanie DPH z došlých faktúr od svojich dodávateľov. Na základe MVI bolo zistené, že svedkom označené poľské daňové subjekty deklarované plnenia pre dodávateľa nedodali. Odvolávajúci nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetných fakturovaných plnení, preto nevznikla ani daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na sporných faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Predložené doklady vzhľadom k zistených pochybnostiam správcu dane nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu plnení, ktoré sú uvedené na predmetných faktúrach, v skutočnosti aj došlo. Čo sa týka odvolacej námietky k potrebe opätovného vypočutia svedka Róberta Mydla uviedol, že tento svedok bol vypočutý dvakrát, odvolávajúci nevzniesol požiadavku na jeho opätovné vypočutie ani v rámci vyrubovacieho konania, ktoré nasledovalo po odvolacom konaní. Pokiaľ daňový subjekt žiadal opätovne vypočuť Ing. Mydla preto, lebo tento uviedol, že s označenými poľskými spoločnosťami spolupracoval cez viaceré spoločnosti, ktorých bol konateľom alebo majiteľom, žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že tieto spoločnosti nemohli dodať na plnenie dodávateľovi, a to, či už priamo alebo cez ďalšie spoločnosti, v ktorých bol Róbert Mydlo konateľom alebo spoločníkom. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V žalobe žiadal zrušiť okrem napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutie žalovaného č. 100528055/2019 zo dňa 27.02.2019, ako aj rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 101192862/2018 zo dňa 19.06.2018, č. 101192972/2018 zo dňa 19.06.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102612381/2017 zo dňa 19.12.2017, č. 102612562/2017 zo dňa 19.12.2017, č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 a č. 101963161/2018 zo dňa 20.09.2018. 4. Uznesením správneho súdu č. k. 30S/65/2019 zo dňa 4. júla 2019 súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101192862/2018 zo dňa 19.06.2018 a č. 101192972/2018 zo dňa 19.06.2018 odmietol, keďže obe rozhodnutia boli procesného charakteru, ktorými Finančné riaditeľstvo zrušilo pôvodne vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie. Správny súd týmto uznesením tiež zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Daňového úradu Žilina č. 102612381/2017 zo dňa 19.12.2017 a č. 102612562/2017 zo dňa 19.12.2017, pretože práve tieto rozhodnutia boli zrušené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR zo dňa 19.06.2018, a teda v čase podania žaloby vôbec neexistovali. Predmetom konania pred správnym súdom na základe tejto správnej žaloby tak zostali rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100527899/2019 zo dňa 27.02.2019 a k tomu prislúchajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100528055/2019 zo dňa 27.02.2019 a k tomu prislúchajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101963161/2018 zo dňa 20.09.2018. 5. Uznesením č. k. 30S/65/2019 zo dňa 14.06.2015 správny súd vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100528055/2019 zo dňa 27.02.2019 na samostatné konanie. V tomto konaní bude preskúmané aj k nemu prislúchajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina. 6. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol nasledovné: Daňová kontrola nebola ukončená v 1-ročnej zákonnej lehote z dôvodu, že v tejto lehote nebol žalobcovi doručený platný protokol obsahujúci obligatórne náležitosti v zmysle § 47 Daňového poriadku. Označenie protokolu týkajúceho sa januára - decembra 2013 na stranách 2 - 19 má označenie také ako protokol z apríla 2013, a preto toto iné označenie spôsobuje, že tieto strany nemožno považovať za jeho súčasť, keďže pod týmto číslom bol vydaný iný protokol a nemôžu existovať 2 protokoly s rovnakým označením. Okrem toho, oba protokoly nie sú podpísané oboma zamestnancami správcu dane, ktorí ich vyhotovili, ale len jedným z nich. Z toho, že na poslednej strane protokolov je uvedené za správcu dane: Ing. T. L., Ing. A. Q., jasne vyplýva, že daňovú kontrolu vykonali a aj protokol vyhotovili tí istí dvaja zamestnanci správcu dane. Preto nie je možné interpretovať uvedenie mien zamestnancov správcu dane v záverečnej časti protokolov v tom zmysle, že títo zamestnanci daňovú kontrolu len vykonali, ale protokol vyhotovil už len jeden z nich, a preto postačuje podpis iba jedného z nich. Vydaniu rozhodnutí žalovaného predchádzal nezákonný postup prvostupňového orgánu, ktorý postúpil odvolania žalobcu žalovanému ako odvolaciemu orgánu, no neupovedomil o tom žalobcu. Žalovaný následne o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam zo dňa 19.12.2017 nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30, resp. 60 dní. Žalovaný ani o odvolaniach žalobcu voči následne vydaným prvostupňovým rozhodnutiam zo dňa 20.09.2018 a 03.10.2018 opätovne nerozhodol o zákonom stanovenej lehote. Žalobcu o tom neupovedomil. Žalovaný o odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 mal rozhodnúť najneskôr do 04.02.2019, a tým, že túto lehotu nedodržal a rozhodol až 27.02.2019, porušil § 65 ods. 1 Daňového poriadku a § 65 ods. 6 Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože nebolo vydané v zákonnej lehote. Ďalej namietal porušenie jeho procesných práv na výsluchu svedka Róberta Mydla 14.12.2017. Právna zástupkyňa žalobcu telefonicky informovala prvostupňový orgán o tom, že sa nemôže zúčastniť výsluchu svedka, ospravedlnila svoju neúčasť a oznámila prvostupňovému orgánu, že trvá na vypočutí svedka Róberta Mydla, ktorý sa v tento deň rovnako nedostavil a zástupkyni žalobcu sa s ním nepodarilo 14.12.2017 telefonicky skontaktovať. Rozhodnutie tak bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ žalovaný vychádzal z úradného záznamu, z ktorého obsahu vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa súhlasila s ukončením vyrubovacieho konania, tak žalovaný jednostranne a účelovo vyhodnotil tento dôkaz, ktorý sám vyprodukoval, čím konal v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane nemôže bez zákonného oprávnenia odmietnuť vykonať dôkazy, ktoré nemôže vykonať žalobca ako daňový subjekt. Ďalej namietala nedostatok dôvodov rozhodnutí žalovaného, ktorými rozhodoval o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu zo dňa 19.12.2017, teda v rozhodnutiach, ktorými zrušil tieto prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k týmto rozhodnutiam tiež namietal, že žalovaný v nich konštatoval existenciu viacerých chýb v rozhodnutí prvostupňového orgánu a za účelom ich odstránenia tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, no bez určenia akejkoľvek lehoty, čím porušil § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Ďalej namietal nesprávne doručovanie písomností, keď žalovaný aj správca dane doručovali písomnosti právnej zástupkyni žalobcu na dve rôzne adresy. Prvostupňový orgán jej niektoré písomnosti doručoval na adresu jej trvalého pobytu J. B. XX/XX, S.. Rovnako žalovaný jej upovedomenie zo dňa 05.02.2019 doručil na túto adresu. Na obálke sú uvedení dvaja rôzni odosielatelia, a to Daňový úrad Žilina aj Finančné riaditeľstvo SR. K dôvodom neuznania oprávnenosti odpočtu DPH uvedeným v rozhodnutí žalovaného č. 100527899/2019 uviedol tieto žalobné body. Žalovaný si vyvodil vlastný záver o skutočnosti, že svedkom Mydlom boli predložené faktúry, kde bol mylne uvedený odberateľ na týchto faktúrach spoločnosť IGV technológie, s. r. o. Pritom tento svedok potvrdil dodatočné nahratie faktúr do nového fakturačného systému spoločnosti z pôvodných dokumentov v programe Word a žalobca a aj spoločnosť IGV technológie, s. r. o. dlhodobo spolupracovali so Stavebnými konštrukciami Žilina, s. r. o., pričom oba subjekty zastupoval Ing. Vaško, preto došlo pravdepodobne k mylnému označeniu odberateľa na predmetných faktúrach. Ďalej namietal záver žalovaného, že požiadavka žalobcu na opätovné vypočutie svedka Mydla z dôvodu, že zistenia na základe MVI neboli dostatočné, pretože svedok Mydlo spolupracoval s ním označenými poľskými spoločnosťami cez viaceré spoločnosti, no spoluprácou ktorými sa však správca dane v žiadostiach o MVI nedotazoval, je neopodstatnená, pretože jedna z označených spoločností ukončila svoju obchodnú činnosť k 31.12.2012 a druhá sa zaoberá veľkoobchodom so strojmi a zariadeniami pre gastronómiu a predajom cez internet. Žalobca mal za to, že zistenia uvádzané žalovaným sami o sebe nie sú dôkazom o tom, že by tieto spoločnosti nemohli vykonať označené služby, a teda neoprávňujú žalovaného urobiť si záver o tom, či dané spoločnosti mohli vykonať vo faktúrach označené služby bez toho, aby mal na túto otázku odpoveď priamo od nich, zvlášť, ak z iného vykonaného dôkazu, a to výpovede svedka Mydla vyplýva opak, čo zakladá rozpor medzi dôkazmi. V odpovedi na MVI sa neuvádza, že by spoločnosť Základ handlowy export import uviedla, že nepozná Ing. Róberta Mydla, takže nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že s ním nespolupracovala. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 a k tomu prislúchajúcu judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-277/2014 a C-80/11 a C-142/11). Mal za to, že splnil svoje dôkazné bremeno, keď predložil všetky dôkazy, ktoré ustanovuje zákon a ktoré bol schopný a oprávnený vykonať. Tvrdenie žalovaného, že nebola preukázaná preprava fakturovaného plnenia od subdodávateľa k dodávateľovi, je jednostranným tvrdením, ktoré odporuje výpovedi svedka Mydla, ktorý potvrdil vykonanie prepravy tovaru a výpoveď samotného žalobcu, ktorý potvrdil samotné prevzatie tovaru. K faktúre s fakturovaným plnením diagnostika strojov žalovaný nepreveril, či došlo k poskytnutiu tejto služby v priestoroch spoločnosti MAR SK, s. r. o. tak, ako vypovedal žalobca. Poukázal na rozsudok C-277/14, podľa ktorého, pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane, je povinný preukázať, že existuje objektívne preukázaná skutočnosť, že žalobca spáchal daňový podvod, alebo vedel, alebo mal vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Opätovne poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora EÚ týkajúcu sa podvodných konaní vo vzťahu k DPH. Ďalej uviedol, že tá skutočnosť, že dodávateľ k 31.12.2013 nedisponoval žiadnym dlhodobým hmotným majetkom, nemá vplyv na to, aby dodávateľ vykonal poskytnutie služieb cez subdodávateľov. Namietal, že zo strany žalovaného, resp. prvostupňového orgánu, mu bolo odobraté právo odstránenia vzniknutých pochybností tým, že prvostupňový orgán nevykonal navrhnutý dôkaz potom, čo sa tieto pochybnosti za základe zistení MVI objavili. Poukázal na to, že výklad žalovaného o rozdelení dôkazného bremena je účelový, pričom žalobca použil argumentáciu z odlišného stanoviska sudcu v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018. Nesúčinnosť dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly v tom zmysle, že nie je schopný predložiť požadované doklady s väčším časovým odstupom od vykonania preverovaných transakcií a po zmene vlastníctva spoločnosti, alebo že sa nedostavil na výsluch, sama o sebe nie je dôkazom na nepriznanie práva na odpočítanie dane zvlášť, ak z iných vykonaných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť. Na záver žalobca zrekapituloval ním tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.10.2019. Uviedol, že čo sa týka iného označenia protokolu, jedná sa o formálne chyby, ktoré nemajú za následok jeho neplatnosť. Neexistujú dva protokoly s úplne rovnakým číselným označením. Medzi jednotlivými stranami protokolu č. 20917532/2015 existuje vzostupná číselná postupnosť, ako aj obsahové prepojenie medzi stranami protokolu, preto nie je dôvodné tvrdenie, že strany č. 2 - 19 nepatria do uvedeného protokolu. Námietka o nedodržaní ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je preto neopodstatnená. Čo sa týka podpisu protokolu, je uvedený na ňom len podpis toho zamestnanca, ktorý protokol vyhotovil, preto bolo naplnené ustanovenie § 47 písm. k) Daňového poriadku. K námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, uviedol, že odvolanie mu bolo predložené 05.12.2018. Požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku. Predĺžená lehota uplynula dňa 05.03.2019. Zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu 04.03.2019, t. j. v 90-dňovej lehote. Žalovaný teda rozhodol v zákonnej lehote. Skutočnosť, že žalovaný neuviedol do upovedomenia zo dňa 05.02.2019 aj rozhodnutie správcu dane č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018, t. j. neupovedomil žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie, však nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inak sa v plnom rozsahu stotožnil so svojimi dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť. 8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 14.11.2019. Zotrval na všetkých svojich žalobných námietkach. Nad rámec žalobných námietok uviedol, že v úradnom zázname zo dňa 02.10.2018 sú hrubo nepravdivé a absurdné tvrdenia nekorešpondujúce so skutočnosťou - ide o tvrdenie o ústnom upovedomení žalobcu. 9. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP"), a to v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP). Zistil pritom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a žalobným bodom nie je možné priznať úspech, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že predmetom neuznania odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 boli faktúry od dodávateľa Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. (ďalej „SK Žilina") za opracovanie dodaných polotovarov a za diagnostiku strojov na tom skutkovom základe, že žalobca k daňovej kontrole predložil len vyššie uvedené faktúry a príjmové pokladničné doklady, ktoré neboli číselne označené a ktoré boli vystavené na hotovosť. Podľa vyjadrenia žalobcu, medzi dodávateľom a odberateľom neboli uzavreté žiadne písomné zmluvy ani žiadne písomné objednávky či dodacie listy. Polotovar , ktorý bol dodávateľom opracovávaný, mal zabezpečiť žalobca, prepravu polotovarov zas dodávateľ. Ohľadne diagnostiky stroja, dokumenty o meraní a samotný stroj sa mal nachádzať vo firme MAR SK s.r.o. Ďalej bolo preukázané, že v rozhodnom zdaňovacom období dodávateľ nedisponoval žiadnym hmotným majetkom ani žiadnymi zamestnancami, ktorí by mu umožnili dodať fakturované služby. Dodávateľ v zastúpení vtedajšieho konateľa Róberta Mydla predložil správcovi dane odberateľské faktúry, avšak v týchto faktúrach je uvedený iný odberateľ, a to IGV technológie, s. r. o. s tým istým sídlom ako žalobca. Až následne Róbert Mydlo predložil faktúry, na ktorých už bol ako odberateľ uvedený žalobca. Dodávateľ taktiež nepredložil správcovi dane účtovné evidencie ani evidencie DPH. Tieto evidencie nepredložil ani nový konateľ dodávateľa Pavel Sedlák, ktorý mal prevziať účtovníctvo dodávateľa dňa 24.07.2015. Tento ani na dodatočnú výzvu správcu dane žiadne doklady a evidencie nepredložil. Bývalý konateľ dodávateľa Róbert Mydlo na pojednávaní dňa 29.11.2016 uviedol, že sa mu podarilo dohľadať dodávateľa opracovania polotovarov, a to poľské firmy F.U.H. Piatex, Bialsko Biala a Zaklad handlowy export import Bialsko Biala. Na základe medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že prvá uvedená poľská firma ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 31.12.2012 a druhá poľská firma žalobcu nepozná, a rovnako nepozná ani jeho dodávateľa Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. a nikdy s nimi neboli vykonávané žiadne transakcie. Daňovník sa zaoberá veľkoobchodom so strojmi a zariadeniami pre gastronómiu, predajom cez internet a v rozsahu vykonávania jeho činností nie je spracovávanie polodokončených výrobkov z kovu a práce spojené s výrobou nástrojov. Tiež bolo zistené, že dodávateľské faktúry, ktoré sú sporné v danom prípade, boli v evidencii DPH žalobcu uvedené jedným zápisom a pod jednou sumou so základom dane v sume 15.083,33 €. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 23.03.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim Podľa § 47 písm. e) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, Podľa § 47 písm. k) citovaného zákona, protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej „zákon o DPH") v znení účinnom do 30.11.2013, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 13. Podľa názoru žalovaného vznikli oprávnené pochybnosti o tom, že dodávateľ uvedený na sporných faktúrach služby na nich uvedené skutočne aj dodal, keď správca dane preukázateľne spochybnil ich dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach - spoločnosťou Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. Na druhej strane, žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že tieto služby tieto dodávateľ dodal, respektíve, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a že nezistil dostatočný skutkový stav veci. 14. Námietky žalobcu je možné rozdeliť do dvoch základných skupín, a to námietky procesného charakteru a hmotnoprávneho charakteru. Čo sa týka námietok procesného charakteru, súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné z týchto dôvodov: 15. Čo sa týka tvrdenej nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly za november 2013 č. 20917532/2015, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Z prvej strany protokolu tohto čísla z 01.10.2015 vyplýva, že predmetom daňovej kontroly bolo zdaňovacie obdobie január až december 2013 a z jeho obsahu vyplýva, že sa týkal všetkých mesiacov roku 2013 okrem apríla. Na stranách 2 až 19 sú rozoberané zdaňovacie obdobia január až december 2013 okrem apríla, pričom obsah protokolu je konzistentný, na seba nadväzujúci a logický. Jediné pochybenie nastalo v tom, že na stranách 2 až 19 protokolu v hornej pravej časti (záhlavie) je uvedené číslo protokolu s nesprávnou poslednou číslicou, keď namiesto číslice 2 je uvedená číslica 4. Pritom z prvej strany protokolu s číslom 20917534/2015 z 01.10.2015 je zrejmé, že tento protokol sa týkal len zdaňovacieho obdobia apríl 2013. Preto pokiaľ bola v označení uvedeného protokolu na stranách 2 - 19 v jeho záhlaví uvedená len zrejmá nesprávnosť, uvedené nemá žiaden vplyv na zákonnosť uvedeného protokolu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že nie každé porušenie ustanovení o konaní môže mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale musí ísť o podstatné porušenie ustanovení procesného charakteru. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf 17/2014 zo dňa 19. novembra 2015, podľa ktorého rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok, ktorý by vyplynul z tvrdení predložených žalobcom. 16. Ďalšou procesnou námietkou bolo, že protokol č. 20917532/2015 nie je podpísaný oboma zamestnancami správcu dane, ktorí ho vyhotovili. Pokiaľ žalobca v žalobe namietol takúto vadu aj u protokolu zo zdaňovacieho obdobia apríl 2013 č. 20917534/2015, táto námietka sa netýka napadnutého rozhodnutia, preto je právne irelevantná. Čo sa týka protokolu, ktorý sa týkal zdaňovacieho obdobia november 2013, t. j. protokolu č. 20917532/2015, z jeho obsahu vyplýva, že daňovú kontrolu vykonal Ing. T. L. a Ing. A. Q. (§ 47 písm. e) Daňového poriadku). Protokol na poslednej strane za správcu dane podpísal Ing. T. L. - zamestnanec správcu dane. Je teda nepochybné, že protokol má náležitosť v zmysle § 47 písm. k) Daňového poriadku. Pokiaľ aj protokol obsahuje iniciály Ing. A. Q. - zamestnanca správcu dane, pričom pri jeho mene nie je jeho podpis, uvedené neznamená, že protokol nemá náležitosť v zmysle tohto ustanovenia. Pokiaľ protokol vyhotovil zamestnanec správcu dane a tento zamestnanec protokol aj podpísal, táto náležitosť je splnená. Okrem toho, z protokolu ani nie je zrejmé, či skutočne vyhotovili protokol obaja títo zamestnanci správcu dane. Ak teda protokol podpísal hoci i len jeden zamestnanec správcu dane, ktorý protokol vyhotovil, protokol spĺňa zákonné náležitosti. 17. Žalobca ďalej namietal procesné pochybenia, ktoré vznikli v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí, ktoré nie sú predmetom tohto súdneho konania. Konkrétne žalobca namietal, že ho prvostupňový správny orgán neupovedomil o tom, že postúpil jeho odvolania žalovanému na vydanie odvolacích rozhodnutí, avšak táto vada mala nastať v konaní, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutí žalovaného zo dňa 19.06.2018, ktorými žalovaný zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutia správcu dane zo dňa 19.12.2017 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Rovnako tak namietal, že žalovaný pri vydávaní týchto rozhodnutí, t. j. rozhodnutí, ktorými zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie, nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Správny súd konštatuje, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.02.2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.10.2018. Správny súd môže preskúmavať len tie namietané procesné vady, ktoré priamo súvisia s procesným postupom pri vydávaní týchto rozhodnutí. Takouto vadou však nemôže byť vada, ktorá sa týkala procesného postupu pri vydaní predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, ktoré zrušilo pôvodné rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátilo na nové konanie. 18. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nerozhodol o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote a žalobcu o tom neupovedomil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že administratívny spis na rozhodnutie o odvolaní bol žalovanému zo strany Daňového úradu Žilina predložený 05.12.2018 (č. l. 55). Lehota na vydanie rozhodnutia uplynula v zmysle § 65 ods. 1 do 05.02.2019. Ministerstvom financií SR bola táto lehota predĺžená o 30 dní (odpoveď MF SR zo dňa 31.01.2019, č. l. 62 spisu). Pokiaľ teda bolo napadnuté rozhodnutie dané na doručovanie 04.03.2019 (č. l. 64 spisu), rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote. Čo sa týka námietky, že o predĺžení lehoty nebola právna zástupkyňa žalobcu upovedomená, súd konštatuje, že toto upovedomenie nie je podmienkou na to, aby bola lehota v zmysle § 65 ods. 2 Daňového poriadku predĺžená. Okrem toho, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru správnych súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej nedodržanie procesných lehôt na vydanie správneho rozhodnutia nezakladá samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to aj, ak ide o rozhodnutie v daňovom konaní. K tejto problematike sa vyjadroval aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením II. ÚS 247/2018 zo dňa 10. mája 2018, podľa ktorého aj s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty, avšak ich porušenie samo o sebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní, avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého. 19. Ďalším žalobným bodom bolo, že nebol opätovne vypočutý Róbert Mydlo, hoci právna zástupkyňa žalobcu dala takýto návrh, čím došlo k vydaniu rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. S týmto sa správny súd taktiež nestotožnil. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že Róbert Mydlo bol vypočutý dvakrát, a to prvýkrát dňa 13.04.2016 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a dňa 29.11.2016 taktiež za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Svedok Mydlo na pojednávaní dňa 29.11.2016 sa vyjadril v celom rozsahu k ním tvrdeným skutočnostiam ohľadne jeho subdodávateľov v Poľskej republike. Svedok vypovedal priamo na otázky položené právnou zástupkyňou svedkovi. Presne a úplne špecifikoval ním tvrdených subdodávateľov jeho spoločnosti ako dodávateľa žalobcu. Uviedol taktiež, ako dlho tieto spoločnosti so svedkom spolupracovali, ako aj to, že obchody prebiehali aj cez dcérske spoločnosti, v ktorých bol svedok konateľom alebo majiteľom, ktoré nešpecifikoval. Nevedel uviesť ani konkrétne mená osôb, ktoré mali zastupovať tieto poľské firmy, poukázal iba na doklady, ktoré mal odovzdať novému konateľovi Pavlovi Sedlákovi. Z dôvodu preukázania týchto tvrdení, ktoré boli v prospech daňového subjektu, bola vykonaná medzinárodná výmena informácií, z ktorej však vyplynuli skutočnosti, ktoré tieto tvrdenia svedka nepotvrdili. Naopak, bolo zistené, že ani jedna z týchto spoločností nevykonávala obchodnú činnosť s firmou svedka Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. Prvý označený subdodávateľ nemohol obchodovať s dodávateľom v novembri 2013, pretože ukončil podnikateľskú činnosť k 31.12.2012. Druhý označený subdodávateľ uviedol, že nepozná ani žalobcu, ani jeho dodávateľa a nevykonáva činnosť podľa predmetu fakturácie na dodávateľských faktúrach. Na pojednávaní dňa 22.11.2017 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o opätovný výsluch Róberta Mydla, pričom potrebu tohto výsluchu odôvodnila len tým, že „sa snažili skontaktovať s p. Mydlom vo veci objasnenia spolupráce jeho bývalých spoločností s ním uvedenými poľskými spoločnosťami". Správny súd konštatuje, že ak by aj svedok konkretizoval ďalšie firmy, ktoré mali v novembri 2013 obchodovať s označenými subdodávateľmi (v ktorých by bol spoločníkom alebo konateľom), vzhľadom na zistený skutkový stav medzinárodnou výmenou informácií nemohlo byť jeho tvrdenie o dodaní služieb týmito firmami preukázané - prvá poľská spoločnosť v novembri 2013 nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť ani s inými firmami, nielen s dodávateľom a druhá spoločnosť, keďže vôbec nemala v predmete podnikania služby uvedené na dodávateľských faktúrach, nemohla ich poskytnúť nikomu, teda nielen dodávateľovi, ale ani iným firmám. Okrem toho služby musel žalobcovi dodať práve dodávateľ SK Žilina, a nie tretie osoby, ktorým by podľa žalobcu teoreticky tieto mohli byť dodané poľskou stranou. Opätovný výsluch svedka Mydla za týchto skutkových okolností teda nebol potrebný. Okrem toho svedok bol už predtým dvakrát vypočutý za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade by bol opätovný výsluch svedka nehospodárny a neúčelný, nakoľko už z predchádzajúcich výsluchov v spojení s výsledkami z MVI je zrejmé, že jeho ďalší výsluch by neprispel k zisteniu žiadnych nových relevantných skutočností. Róbert Mydlo vypovedal na základe otázok právnej zástupkyne žalobcu, pričom na poslednom pojednávaní uvádzal konkrétne skutkové okolnosti, ktoré sa mali týkať jeho dodávateľov z Poľskej republiky, ktoré tvrdenia však obaja jeho dodávatelia popreli. Tým bol riadne zistený skutkový stav tejto časti dokazovania a nebolo potrebné ho ďalej dopĺňať. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku má dôkaznú povinnosť daňový subjekt, avšak v zmysle § 24 ods. 2 dokazovanie vedie správca dane, ktorý rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný návrhmi daňových subjektov. V danom prípade správca dane správne usúdil, že ďalšie vykonávanie dokazovania v tomto smere už nie je potrebné. Preto je možné vyhodnotiť procesný postup správcu dane, ktorý ukončil vyrubovacie konanie a tretíkrát nevypočul Róberta Mydla ako účelný a v súlade so zákonom. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, ak by aj právna zástupkyňa žalobcu - v rozpore s úradným záznamom zo dňa 14.12.2017 - nesúhlasila s ukončením vyrubovacieho konania, pretože ukončenie vyrubovacieho konania nie je podmienené jej súhlasom. 20. Ďalšou procesnou námietkou bolo, že žalovaný sa nezaoberal vecnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach voči rozhodnutiam prvostupňového orgánu zo dňa 19.12.2017. Ani tieto námietky sa netýkajú napadnutého rozhodnutia. Žalobca v nich namieta odôvodnenia rozhodnutí, ktorými žalovaný pôvodné prvostupňové rozhodnutia zo dňa 19.12.2017 zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Rovnako takýmto typom žalobnej námietky je aj ďalšia námietka, a to, že žalovaný v rozhodnutiach, ktorými zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutia správcu dane, neurčil lehoty, v ktorých sa majú vytýkané chyby odstrániť. Takéto žalobné námietky sú právne irelevantné. 21. Ďalšia procesná námietka sa týkala doručovania listín právnej zástupkyni žalobcu. Aj táto námietka je plne nedôvodná. Nevyplývajú z nej žiadne konkrétne porušenia jej procesných práv v administratívnom konaní. Poukazuje len na to, že jej niektoré písomnosti boli doručované na adresu jej trvalého pobytu. Neuvádza však, že by na tejto adrese uvedené zásielky neprevzala, práve naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že písomnosť, ktorú jej žalovaný doručil na adresu jej trvalého pobytu, riadne prevzala (č. l. 62 administratívneho spisu). Pokiaľ teda žalovaný, resp. správca dane pochybili a doručovali právnej zástupkyni na inú adresu, ako udala na doručovanie, avšak všetky písomnosti jej boli doručené do jej dispozičnej sféry, týmto spôsobom jej neboli odňaté žiadne procesné práva. 22. Ďalšie námietky sú hmotnoprávneho charakteru. Žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z pôvodne predložených faktúr, kde bol ako odberateľ uvedený nie žalobca, ale firma IGV technológie, s. r. o. Pritom svedok Mydlo vysvetlil, že došlo pravdepodobne k mylnému označeniu odberateľa na predmetných faktúrach a správne faktúry boli svedkom Mydlom správcovi dane predložené. Podľa názoru správneho súdu, správca dane a žalovaný správne vyhodnotili všetky dôkazy vykonané v danom prípade vo svojej vzájomnej súvislosti. Dôkazom, pre ktorý nebolo uznané odpočítanie dane z predložených faktúr, nebola len tá skutočnosť, že najskôr boli predložené faktúry, kde ako odberateľ nebol uvedený žalobca, ale aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli následne v administratívnom spise preukázané. Avšak aj tá skutočnosť (v spojení s ostatnými zistenými skutočnosťami), že svedok Mydlo predložil pri miestnom zisťovaní dňa 22.07.2015 faktúry, ktoré boli vystavené na iného odberateľa (IGV technológie s.r.o.), avšak inak mali všetky náležitosti ako sporné faktúry predložené žalobcom, teda aj dátum vystavenia, dátum dodania či splatnosti, svedčí o tom, že bolo manipulované s obsahom týchto faktúr a že faktúry odovzdané pri miestnom zisťovaní boli fiktívne. O fiktívnosti týchto faktúr svedčí aj fakt, že v týchto faktúrach z novembra 2013 ako dodávateľ už bol uvedený SK Žilina, s. r. o., pričom však dodávateľ Stavebné konštrukcie zmenil obchodné meno na SK Žilina až dňa 15.02.2014 - teda v novembri 2013 sa dodávateľ sám nemohol označiť obchodným menom, ktoré začalo platiť až o niekoľko mesiacov. Tieto faktúry podľa ich obsahu mal vystaviť Róbert Mydlo. Tým sa výrazne znižuje hodnovernosť výpovedí tohto svedka, napríklad o jeho poľských dodávateľoch, ako aj dôkazov ním predložených, teda aj faktúr, ktoré následne svedok Mydlo predložil už ako riadne dodávateľské faktúry. Je teda potrebné konštatovať, že správca dane a žalovaný správne vychádzali aj týchto predložených dôkazov, teda fiktívnych faktúr na odberateľa IGV technológie, s. r. o. Samotné vysvetlenie svedka Mydla, že došlo pravdepodobne k mylnému označeniu odberateľa z dôvodu technického, nevylučuje ich fiktívnosť, pretože sám svedok Mydlo sa nevedel vyjadriť (vyjadroval sa len hypoteticky) resp. sa nevyjadril (z akéhokoľvek dôvodu) k skutkovým okolnostiam, za ktorých boli faktúry ním vystavené. 23. Ďalšia námietka sa opätovne viazala k nevypočutiu svedka Mydla tretíkrát na požiadavku právnej zástupkyne žalobcu. S touto námietkou sa správny súd vysporiadal už vyššie v odôvodnení a v plnom rozsahu poukazuje na bod 19. tohto odôvodnenia. Pokiaľ v tejto časti žaloby žalobca namieta, že samotné závery MVI nie sú dôkazom o tom, že by uvedené spoločnosti nemohli vykonať označené služby, podľa názoru správneho súdu je tento záver žalobcu v rozpore s obsahom odpovede na MVI, ktorá je uvedená v administratívnom spise. Naopak, z týchto zistení vyplýva nad všetku pochybnosť, že spoločnosť F.U.H. Piatex, Bialsko Biala v novembri 2013 nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a túto prestala vykonávať už rok predtým. V prípade označeného dodávateľa Základ handlowy export import Bialsko Biala, podľa jeho zástupcu tento výslovne uviedol, že nepozná ani žalobcu ani dodávateľa Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. a nikdy s nimi nevykonával žiadne transakcie a tiež bolo preukázané, že táto spoločnosť vôbec nepodnikala v službách uvedených na dodávateľských faktúrach, preto ich nemohla poskytnúť nikomu, teda nielen dodávateľovi, ale ani iným firmám. Je tiež plne nedôvodná aj námietka žalobcu, že pokiaľ neuviedol, že nepozná Róberta Mydla, nemožno uzavrieť, že s ním nespolupracoval. Pokiaľ totiž poľský subjekt uviedol, že nepozná Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o., je zrejmé, že nemohol jednať ani s Róbertom Mydlom, ktoré v období zdaňovacieho obdobia november 2013 bol jediným konateľom Stavebných konštrukcií Žilina, s. r. o. Róbert Mydlo sa ani nevyjadril, že by niekoho splnomocnil na zastupovanie tejto spoločnosti. Potrebu opätovného výsluchu svedka Mydla nie je možné obhájiť ani tým, že záver o tom, či poľské spoločnosti mohli vykonať označené služby, musí byť urobený len vtedy, ak by odpoveď na túto otázku bola priamo od týchto spoločností. Potom aj, ak by sa uskutočnil opätovný výsluch tohto svedka, podľa tohto prezentovaného názoru žalobcu ani výsluch tohto svedka by nebolo možné vyhodnotiť ako dostatočný, pretože potvrdiť spoluprácu by mohli samotné poľské firmy. Vo vzťahu k poľským dodávateľom však dokazovanie bolo vykonané dostatočne a ich jednoznačné negatívne stanovisko k spolupráci s dodávateľom žalobcu nie je možné zhojiť ani tým, že by bol k tejto spolupráci opätovne vypočutý bývalý konateľ dodávateľa Róbert Mydlo. 24. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Tento rozsudok podľa názoru správneho súdu nie je možné použiť k danej veci. Uvedený rozsudok sa zaoberá rozložením dôkazného bremena v reťazci dodávateľov vo vzťahu k ich odberateľovi, ktorému nebolo uznané odpočítanie DPH. Základnou a zásadnou otázkou vo veci 3Sžf/1/2011 bolo, že v reťazci dodávateľov daňového subjektu nastala porucha, avšak nie na bezprostredne predchádzajúcom stupni dodania tovaru alebo služby pre daňový subjekt, t. j. žalobcu, ale na stupňoch, ktoré bezprostredne dodaniu nepredchádzajú. Za týchto skutkových okolností daňový subjekt nemá dosah na subdodávateľov svojho dodávateľa a uvedené má potom aj vplyv na jeho dôkazné bremeno. V danom prípade sa však nejedná o takýto prípad. Dokazovaním bolo totiž preukázateľne spochybnené dodanie tovaru na bezprostredne predchádzajúcom stupni dodania služieb žalobcovi, t.j. od spoločnosti Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o. k dodávateľovi. Už na stupni dodania medzi dodávateľom a žalobcom nebolo preukázané, že by tieto dodania, teda služby podľa jednotlivých faktúr, boli dodané. Aplikácia žalobcom citovaného rozhodnutia vo veci 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry, avšak od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. 25. Správne orgány založili svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu DPH na tom, že žalobca okrem dodávateľských faktúr a príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli okrem toho neoznačené a znejúce na hotovostnú platbu, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje v ním predložených dokladoch. 26. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca k žiadosti o odpočítanie DPH okrem dodávateľských faktúr a príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli neúplné, nepredložil žiadne ďalšie doklady s tým, že podľa jeho tvrdení všetky zmluvy mali byť ústne a dodacie listy a objednávky neboli vypracovávané. Pritom podľa jednotlivých faktúr na základe popisu služby k tejto faktúre boli fakturované opracovania na základe dodaných polotovarov. Podľa tvrdenia žalobcu polotovary mal nakupovať sám. Žalobca však ani len nepreukázal to, že by nakúpil konkrétne polotovary, resp. že by konkrétne polotovary dodal dodávateľovi na ich opracovanie. Pritom v každej faktúre sa uvádza, že opracovanie malo byť z dodaných polotovarov. Nestačí jeho tvrdenie ako účastníka konania (teda nie v pozícii svedka), že polotovar zabezpečoval on. K tomuto tvrdeniu mal predložil aj relevantné doklady. Toto jeho tvrdenie sa potom javí ako účelové k ďalším jeho tvrdeniam, keď nevedel, kto realizoval samotné opracovanie polotovarov, keď uvádzal, že dodávateľ zabezpečil prepravu, avšak o preprave žiadne doklady neboli predložené, atď. Vo vzťahu k faktúre o diagnostike žalobca nekonkretizoval, o aké stroje, na ktorých bola vykonaná diagnostika, sa jednalo, kto je vlastníkom týchto strojov, nepredložil ani výstupy z tejto diagnostiky, iba uviedol, že vykonaná diagnostika bola vykonaná vo firme MAR SK, s. r. o. a dokumenty o meraní sa nachádzajú v tejto spoločnosti. Je značne neštandardné správanie sa takého odberateľa, ktorý by zaplatil za diagnostiku strojov, vo vzťahu ku ktorým by nevedel preukázať svoje vlastníctvo a nemal byť ani výstupy z tejto diagnostiky, ktoré by mohol predložiť ako dôkaz. 27. Tiež je neštandardný postup žalobcu v pozícii odberateľa, ktorý jednotlivé faktúry uhrádzal hotovostne výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom však na každej dodávateľskej faktúre je ako forma úhrady uvedený prevodný príkaz aj s peňažným ústavom a číslom účtu, na ktorý mala byť suma zložená. Za takýchto skutkových okolností potom správny súd v súlade s názorom žalovaného má za to, že došlo k oprávnenému spochybneniu žalobcom predložených dôkazov k daňovej kontrole, čím dôkazné bremeno zo strany správcu dane prešlo opäť na žalobcu, ktorý následne predloženými dôkazmi mal svoje pôvodné tvrdenia o oprávnenosti na odpočítanie DPH preukázať - rovnako uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/2009, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. 28. K námietke vo vzťahu k faktúre diagnostika strojov, že žalovaný nijako nepreveril, či došlo k poskytnutiu tejto služby v priestoroch spoločnosti MAR SK, s. r. o. a ani si nevyžiadal dokumenty z vykonaného merania, správny súd konštatuje, že na tieto skutkové okolnosti mal dôkazné bremeno práve žalobca, ktorý tieto služby podľa jeho tvrdenia od dodávateľa prevzal, a teda mal poskytnúť dôkazy o skutočnej realizácii týchto služieb pre neho. Okrem toho, túto námietku žalobca nevzniesol v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu, a preto sa žalovaný touto námietkou nemohol v rámci odvolacieho konania zaoberať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda v odvolacom konaní nebola táto námietka vznesená a žalovaný sa preto ňou nemohol zaoberať, správny súd túto námietku vznesenú až v správnej žalobe vyhodnocuje ako účelovú. Pokiaľ žalobca ako žiadateľ o odpočítanie DPH vedel, že existuje možný dôkaz na preukázanie plnení a kde sa tento dôkaz nachádza, pričom netvrdil, že by nebolo v jeho dispozičnej možnosti tento dôkaz predložiť, potom na jeho predloženie práve jeho ťažilo dôkazné bremeno, ktoré však neuniesol. Je povinnosťou daňového subjektu ako žiadateľa o odpočítanie DPH, preukázať ním tvrdené skutočnosti, a teda v danom prípade aj tú, že došlo k poskytnutiu služby, pričom dôkazom o skutočnom poskytnutí služby mohli byť práve výstupy z diagnostikovania. Len tá skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca v žalobe, a to, že žalobca na pojednávaní dňa 23.09.2015 uviedol, že stroje sa nachádzajú vo firme MAR SK, s. r. o. a dokumenty o meraní sa nachádzajú v spoločnosti MAR SK, s. r. o., neznamená, že žalobca žiadal vyžiadať si dokumenty od tejto spoločnosti, resp. vykonať ďalšie dokazovanie u tejto spoločnosti. Len samotné poukázanie žalobcu na to, kde sa tieto výstupy nachádzajú, ešte neznamená, že tým pádom mal povinnosť na získanie tohto dôkazu správca dane, najmä keď v ďalšom administratívnom konaní v rámci odvolacieho konania žalobca absolútne nenamietal, že by k tomuto dôkazu nemal prístup, a preto by ho nebolo možné zabezpečiť z jeho strany. 29. Ďalej žalobca poukazoval na závery rozsudkov SD EÚ C-277/14, resp. C-80/2011 a C-142/11. Ide o judikatúru Súdneho dvora EÚ pri podvodnom konaní, kde sa vyžaduje preukázaný úmysel daňového subjektu byť súčasťou podvodu. K tomuto správny súd uvádza, že prípad žalobcu nebol správcom dane ani žalovaným posudzovaný z hľadiska zaťaženia obchodných transakcií daňovým podvodom, ale z hľadiska neunesenia dôkazného bremena na preukázanie, že posudzované obchodné prípady sa uskutočnili tak, ako bolo žalobcom faktúrami deklarované. Preto táto judikatúra v danej veci nie je použiteľná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veciach vedených pod sp. zn. C-80/11 a C-142/11 vyplývalo, že prejudiciálne otázky sa zakladali na predpoklade, podľa ktorého po prvé, uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z príslušnej faktúry a po druhé, táto faktúra obsahovala všetky údaje požadované smernicou 2006/112, takže podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dané boli splnené. V prípade žalobcu sa nepreukázalo splnenie vecných podmienok vzniku nároku na odpočet dane u pridanej hodnoty. Preto ani predmetný rozsudok nie je aplikovateľný na prípad žalobcu 30. Ďalšia námietka tkvie v tom, že zo strany žalovaného mu bolo odobraté právo odstrániť vzniknuté povinnosti tým, že prvostupňový orgán nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz potom, čo sa tieto pochybnosti na základe zistení MVI objavili. Hoci v tejto námietke nie je konkrétne uvedené, ktorý dôkaz prvostupňový orgán nevykonal (je povinnosťou právneho zástupcu žalobcu riadne konkretizovať žalobné body), vzhľadom na poukázanie na MVI je možné domnievať sa že sa jedná o nevykonanie opätovného výsluchu svedka Mydla. S touto opakovanou žalobnou námietkou sa už správny súd zaoberal vyššie v odôvodnení, a preto poukazuje na body 19 a 23 tohto odôvodnenia. 31. Na záver žalobca uvádza, že nesúčinnosť dodávateľa počas daňovej kontroly v tom zmysle, že nie je schopný predložiť požadované doklady a po zmene vlastníctva spoločnosti, alebo že sa nedostaví na výsluch, sama o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane. Zvlášť, ak z iných vykonaných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania vykonával ekonomickú činnosť. Toto konštatovanie žalobcu je len vo všeobecnej rovine. Vo vzťahu k prípadu žalobcu je skutková situácia rozdielna. V danom prípade existujú odôvodnené pochybnosti o tom, že dodania na základe sporných faktúr neboli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, o čom svedčia viaceré dôkazy, a to najmä - nepredloženie žiadnych listinných dôkazov preukazujúcich tieto dodania okrem faktúry a príjmových pokladničných dokladov, - dodávateľ nedisponoval žiadnym dlhodobým hmotným majetkom na realizáciu fakturovaných nástrojárskych prác alebo opracovania tovarov či ich diagnostikovania - dodávateľ nemal na vykonané služby potrebné výrobné kapacity a podľa jeho vlastného tvrdenia ich mal vykonať len subdodávateľsky - dodávateľom označení subdodávatelia - poľské firmy nemohli tieto práce pre dodávateľa vykonať z objektívnych dôvodov (prvá firma v konkrétnom zdaňovacom období už nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a druhá firma úplne poprela akúkoľvek obchodnú spoluprácu s dodávateľom a dodaním služieb podľa sporných faktúr sa nezaoberala). - žalobca nepredložil objednávky na služby, dodacie listy, ani žiadne zmluvy, nepredložil ani dôkazy, že nakupoval polotovar, ktorý mal byť dodávateľom podľa faktúr opracovaný. - napriek tomu, že na faktúrach boli uvedené fakturačné údaje pre platbu bankovým prevodom, táto platba bola uskutočnená hotovostne. - boli predložené dva typy faktúr, inak s rovnakým obsahom, avšak s rozdielnymi odberateľmi a inak označeným odberateľom (prvý typ faktúr pre odberateľa IVG technológie, s. r. o. predložil na miestnom zisťovaní 22.07.2015 Róbert Mydlo s v čase vystavenia faktúr neexistujúcim subjektom SK Žilina s.r.o.) - žalobca nepredložil výstup z diagnostiky ani ďalšie dôkazy o tom, aké stroje boli diagnostikované a v koho vlastníctve. - v danom prípade bol bývalý konateľ dodávateľa Róbert Mydlo so správcom dane, naopak, súčinný. Dostavil sa na dve ústne pojednávania za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a bol tiež aj pri miestnom zisťovaní. - nebolo preukázané zaevidovanie jednotlivých dodávateľských faktúr do účtovníctva dodávateľa a ani vyplatenie DPH z týchto faktúr. Dňa 22.07.2015 totiž na miestnom zisťovaní bol konateľ Mydlo vyzvaný správcom dane, aby predložil evidenciu DPH za november 2013, tento ju však nepredložil. Hoci bol správcom dane vyzvaný, aby evidenciu DPH predložil do 15 dní, Róbert Mydlo, nerešpektujúc túto povinnosť, naopak už dva dni potom, teda 24.07.2015 odovzdal účtovníctvo Pavlovi Sedlákovi, ktorý ho správcovi dane taktiež nepredložil. Pritom Róbert Mydlo bol konateľom až do 08.09.2015. Nič mu teda nebránilo, aby celé účtovníctvo spolu s evidenciou DPH predložil správcovi dane. Toto jeho úmyselné konanie malo za následok, že nebolo možné skontrolovať, či faktúry boli zaúčtované v účtovníctve dodávateľa. Je potrebné sa stotožniť s názorom správcu dane, že konateľ dodávateľa špekulatívnym spôsobom sťažil preverovanie týchto zdaniteľných obchodov. Potom je potrebné skonštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď pri takomto zistenom skutkovom stave ďalšie dôkazy správcovi dane nepredložil. 32. Vzhľadom na to, že všetky žalobné body, na ktoré správny súd mohol prihliadnuť, t. j. vznesené v 2-mesačnej lehote na podanie správnej žaloby, boli vyhodnotené ako nedôvodné, súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Pokiaľ žalobca vo svojej replike zo dňa 14.11.2019 rozšíril svoju žalobu o namietanie úradného záznamu zo dňa 02.10.2018, ktorý sa týkal ústneho upovedomenia o postúpení odvolania proti rozhodnutiu správcu dane počas odvolacieho konania, keďže táto námietka bola podaná po lehote, súd na ňu neprihliadol. Okrem toho, táto námietka súvisí s inou nedôvodnou námietkou, týkajúcou sa neupovedomenia o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu proti prvostupňovým rozhodnutiam zo dňa 19.12.2017. Ako bolo vyššie uvedené, predmetom prieskumu tohto správneho súdneho konania je prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.10.2018. Procesný postup, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zrušilo skôr vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.12.2017, nie je predmetom tohto konania na súde. Úradný záznam sa nemôže ani teoreticky týkať napadnutého alebo prvostupňového rozhodnutia, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až po jeho spísaní. 33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.