Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/24/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200486 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200486.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, právne zast.: JUDr. Jozef Podoba, advokát, so sídlom O. nad I., G. č. XXX/XX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Žilina, Kuzmányho č. 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-18/2019 zo dňa 15. mája 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline rozhodnutím Č.p.: ORPZ-ZA-ODI2-528/2018-P, ID: 20190000148657 zo dňa 25.02.2019 ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) rozhodol tak, že „obvinený z priestupku: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, XXX XX, slobodný, bezdetný, VERTIV Nové mesto nad Váhom - kontrolór testovač, dňa 02.09.2018 v čase o 11:05hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev.č. NM305CY v obci Žilina po ul. Košická v smere jazdy od obce Martin smerom k ul. Predmestská kde pri vjazde do predmetnej križovatky neuposlúchol pokyn vyplývajúci zo svetleného signálu „S1a - Signál s plným červeným svetlom so znamením Stoj!" v kombinácii so svetleným signálom „S1b - Signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!", ktoré boli signalizované na dopravnom svetelnom signalizačnom zariadení a pokračoval v jazde cez križovatku ďalej, v dôsledku čoho došlo v predmetnej križovatke k zrážke prednej časti ním vedeného vozidla zn. Škoda Octavia a prednej časti prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Citroen DS3, ev.č.: ZA152EZ, ktoré po miestnej komunikácii vedúcej od HM Tesco smerom k ul. Košická do predmetnej križovatky viedla vodička Mgr. L. N., PhD., ktorá však pri vjazde do predmetnej križovatky neuposlúchla pokyn vyplývajúci zo svetleného signálu „S1b - Signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!", ktorý bol signalizovaný na dopravnom svetelnom signalizačnom zariadení. Po dopravnej nehode bola vodička Mgr. L. N., PhD. odvezená RzP Žilina ako doprovod so svojím maloletým synom V. N. do FNsP Žilina na preventívne vyšetrenie, ktorým nebolo maloletému zistené žiadne zranenie. Zranenie iných osôb zistené nebolo. Vykonanou dychovou skúškou nebolo u vodičov S. G. a Mgr. L. N., PhD. zistené požitie alkoholických nápojov. Vodič S. G. porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o premávke") a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sa obvinenému S. G. ukladá sankcia: 1/ pokuta vo výške 300,- €, slovom tristo eur, 2/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu štyroch /04/ mesiacov, - pričom zákaz činnosti začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia." Správny orgán prvého stupňa súčasne vo výroku rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- € do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa po citácii zákonných ustanovení § 2 písm. u), v), w), § 2 ods. 2 písm. x), § 3 ods. 2 písm. b), § 64 ods. 1, § 137 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 22 ods. 2 písm. c), g) zákona o priestupkoch a ozrejmil výsledky vykonaného dokazovania. Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 18.10.2018 - Mgr. L. N., PhD., Záznamu o podaní vysvetlenia Mgr. L. N., PhD. zo dňa 04.09.2018, Záznamu o podaní vysvetlenia G. X. zo dňa 26.09.2018, Záznamu o podaní vysvetlenia M. N. zo dňa 26.09.2018, Záznamu o podaní vysvetlenia A. K. zo dňa 26.09.2018, Záznamu o podaní vysvetlenia M. G. zo dňa 24.09.2018, Záznamu o podaní vysvetlenia M. N. zo dňa 16.10.2018, Zápisu o dychovej skúške vyvodil, že Mgr. L. N., PhD. je dôvodne podozrivá z porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke. Zo Záznamu dopravnej nehody zo dňa 02.09.2018, Zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.09.2018, fotodokumentácie z miesta DN, plániku a náčrtu z miesta dopravnej nehody, videozáznamu z vozidla Citroen DS3, ev.č. ZA152EZ zo dňa 02.09.2018, Úradného záznamu k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 05.11.2018 a videozáznamu k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 02.11.2018 správny orgán zistil, kedy a kde došlo k dopravnej nehode, t.j. dňa 02.09.2018 v čase o 11:05 hod. na križovatke miestnej komunikácie vedúcej od HM Tesco a ul. Košická. Z opisu udalosti vyplýva verzia vzniku dopravnej nehody tak, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zo Znaleckého posudku č. 01/2019 zo dňa 30.01.2019 znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. správny orgán zistil, že predmetnú dopravnú nehodu spolu zavinili Mgr. L. N., PhD. a S. G. svojimi nesprávnymi technikami jazdy a porušeniami dopravných predpisov, kde Mgr. L. N. preukázala nesprávnu techniku jazdy tým, že mala oneskorenú reakciu v dobe 0,1 - 0,2 s na skutočnosť, že pre jej smer jazdy sa zmenil zelený signál S1c na žltý plný signál S1b na svetelnom dopravnom zariadení a S. G. preukázal nesprávnu techniku jazdy tým, že mal taktiež oneskorenú reakciu na skutočnosť, že pre jeho smer jazdy svietil červený plný signál v celkovej dĺžke 3,9 s na svetelnom dopravnom zariadení, pričom na toto ani jeden z nich nereagoval spomalením a zastavením, ale obaja sa rozhodli pokračovať v jazde cez križovatku, aj keď im to svetelná signalizácia nedovoľovala. Zo znaleckého posudku správny orgán vyvodil záver, že u oboch vodičov bol nesprávny prvok v ich technike jazdy a to oneskorená reakcia, kde u vodiča S. G. v trvaní 3,9 s a u vodičky Mgr. L. N., PhD. v trvaní 0,1 až 0,2 s. Pri zohľadnení vyššie uvedeného (trvania oneskorených reakcií oboch vodičov) je možné matematicky vyvodiť mieru vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla zn. Škoda Octavia S. G. na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1 - 97,5 %) a pre vodičku vozidla zn. Citroen Mgr. L. N., PhD. mieru vplyvu jej nesprávnej techniky jazdy na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách v úrovni cca 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5%.), pričom pre oboch vodičov tieto percentá predstavujú technickú mieru zavinenia dopravnej nehody. Správny orgán ďalej poukázal na závery znalca, v zmysle ktorých z pohľadu zabránenia dopravnej nehody zo strany vodičky vozidla Citroen znalec konštatuje, že ak by vodička vozidla zn. Citroen reagovala práve v okamihu rozsvietenia žltého svetla svetelného signalizačného zariadenia určeného pre jej smer jazdy nenáhlym spomalením (cca 18m pred hranicou križovatky), dokázala by zastaviť svoje vozidlo plynulým spomalením (nenáhlym brzdením) tesne pred hranicou križovatky, pričom na túto reakciu mala 0,1 - 0,2 s. V kontexte uvedeného znalec vo svojom posudku ďalej uvádza, že už pri malom oneskorení vodičky (0,1 až 0,2 s) na zmenu svetelného signálu (so zeleného na žltý) by rozhodnutie vodičky pokračovať do križovatky bolo správne, nakoľko by už bezpečne nemohla zastaviť pred hranicou križovatky, čo znamená že sa jedná o veľmi malú hodnotu oneskorenia zo strany vodičky vozidla Citroen a preto aj znalec v percentách vyjadril mieru vplyvu na vznik dopravnej nehody zo strany vodičky vozidla Citroen v úrovni cca 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5 %). Z pohľadu zabránenia dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla Škoda Octavia znalec konštatuje, že vodič vozidla Škoda Octavia sa ku križovatke približoval v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil červený svetelný signál, ktorý sa v čase cca l,6 s pred okamihom zrážky, kedy sa predmetné vozidlo Škoda Octavia nachádzalo cca 6,8 m pred hranicou križovatky preplo na súčasne červeno - žltý svetelný signál, počas ktorého toto vozidlo aj vošlo do križovatky, pričom tento žlto - červený signál stále svietil aj v čase zrážky oboch vozidiel. Z predmetných dôkazov ďalej jednoznačne vyplýva, že vodič vozidla Škoda Octavia S. G. by zabránil dopravnej nehode, ak by reagoval na rozsvietený červený signál už vo vzdialenosti cca 25,4 m pred hranicou križovatky, čiže cca 2,95 s pred okamihom zrážky, kde v tomto okamihu svietil pre jeho smer jazdy červený signál, pričom vodič G. jazdil počas nehodového deja križovatkou v priamom smere jazdy rýchlosťou 50km/h. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že ak by vodič G. začal reagovať práve v okamihu rozsvietenia žlto - červeného svetelného signálu, tak už nemohol zastaviť pred hranicou križovatky a to ani v prípade intenzívneho brzdenia. Znalec v kontexte uvedeného ďalej uvádza, že správna technika jazdy vodiča G. by bola taká, že by na svietiace červené svetlo reagoval už vo vzdialenosti cca 37,6 m (3,89 s pred okamihom zrážky) pred hranicou križovatky a tým by nenáhlym (plynulým) spomalením zastavil pred hranicou križovatky. V spojitosti s uvedeným znalec uvádza, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia (oneskorená reakcia na červený signál v celkovej dĺžke 3,9 s) a preto znalec pri zohľadnení miery vplyvu nesprávnej techniky jazdy na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode stanovil v percentách v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1 % až 97,5 %). Správny orgán prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že miera vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodičky Mgr. L. N., PhD. na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách je na úrovni cca 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5 %.) a miera vplyvu nesprávnej techniky jazdy S. G. na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách je v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1 % až 97,5 %). Z uvedeného ďalej vyplýva, že obaja vodiči porušili ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Z predmetných dôkazov ďalej vyplýva, že vodička Mgr. L. N., PhD. s vozidlom jazdila do križovatky po miestnej komunikácii zo smeru od parkoviska HM Tesco v čase, keď jej svietil svetlený signál „S1b - Signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!" a vodič S. G. jazdil do predmetnej križovatky po ul. Košická v čase, keď mu svietil svetlený signál „S1a - Signál s plným červeným svetlom so znamením Stoj!" v kombinácii so svetleným signálom „S1b - Signál s plným žitým svetlom so znamením Pozor!" a preto obaja svojou nesprávnou technikou jazdy spolu zavinili predmetnú dopravnú nehodu, avšak rozdielnou mierou vplyvu zavinenia (nesprávnej techniky jazdy) vyjadrenú v percentách. Na záver správny orgán prvého stupňa poukázal na vyjadrenie S. G. do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.02.2019, kde uviedol, že nemá žiadne ďalšie pripomienky a návrhy na ďalšie dokazovanie k predmetnému skutku. Správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vykonané dôkazy si vzájomne neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a dostatočne vo všetkých súvislostiach preukazujú porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke žalobcom a porušení ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke aj Mgr. L. N., PhD.. Vo vzťahu k zdôvodneniu uloženej sankcie správny orgán uvádza, že uložená sankcia 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 4 mesiace pre S. G. bola uložená v zmysle ust. § 11 ods. 1, 2 s prihliadnutím na § 12 a § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch s tým, že takto uložená sankcia je adekvátna zavineniu S. G.. Odráža fakt, že účastník nehody mohol vedieť, že svojou nesprávnou technikou jazdy môže zaviniť dopravnú nehodu, lebo opomenutím takéhoto konania môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, k čomu aj došlo, t.j. ku škode na majetku. Správny orgán prihliadal na to, že S. G. porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko spolu zavinenie dopravnej nehody patrí v zmysle platnej legislatívy za porušenie zákona o premávke závažným spôsobom, avšak prihliadol pri posúdení osoby obvineného aj na skutočnosť, že je držiteľom vodičského preukazu od roku 2009 a nebol v posledných dvoch rokoch za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sankcionovaný, čo správny orgán vzal ako poľahčujúcu okolnosť a tak uložil žalobcovi pokutu na spodnej polovici maximálnej sadzby, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v spodnej hranici maximálnej sadzby. Prihliadol tiež na skutočnosť, že S. G. vodičský preukaz potrebuje na súkromné účely, občas aj na výkon práce, ako aj na mieru zavinenia a záujem chránený zákonom, ktorým je bezpečnosť a plynulosť premávky na pozemných komunikáciách. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-18/2019 zo dňa 15.05.2019, ktorým s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok po citácii ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 62 ods. 1 zákona o cestnej premávke a § 7 ods. 1,2 písm. a), § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch zdôraznil niektoré zásadné okolnosti vykonaného dokazovania. Predovšetkým poukazuje na to, že žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia z 24.09.2018 uviedol, že „...svietil na semafore signál s plným zeleným svetlom so znamením „Voľno", pričom v tom ako sa priblížil asi tak na dva metre od danej križovatky, prestal daný signál svietiť a zapol sa signál s plným žltým svetlom so znamením „Pozor", nakoľko išiel rýchlosťou asi 50km/h, vyhodnotil situáciu tak, že už nebude schopný zastaviť vozidlo pred križovatkou, preto pokračoval v jazde.... ." Žalovaný zdôrazňuje, že s obsahom v predmetnom zázname žalobca súhlasil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Vyššie uvedené skutočnosti uvádzal žalobca aj v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 25.02.2019. Ďalej žalovaný poukazuje, že v znaleckom posudku č. 1/2019 znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. na stranách 20 až 24 je podrobné grafické znázornenie priebehu nehodového deja, ktorý zobrazuje, že žalobca prechádzal cez riadenú križovatku v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení v jeho smere jazdy svietil signál so súčasne svietiacim červeným svetlom a žltým svetlom. Súčasťou znaleckého posudku je aj Signálny plán svetelnej signalizácie križovatky Tesco Hypermarket Žilina, ako aj vyjadrenie spoločnosti ALAM s.r.o., ktorá predmetnú svetelnú signalizáciu spravuje, v ktorom sa uvádza, že v čase dopravnej nehody dňa 02.09.2018 nebola evidovaná žiadna porucha signalizácie a že radič CDS nevykazoval poruchovosť a to ani pred ani po dátume 02.09.2018. Z videozáznamu vyhotoveného vo vozidle Citroen DS3 vyplýva, že toto vozidlo prechádzalo cez križovatku v čase, keď na svetelnej signalizácii pre jeho smer jazdy, svietil signál so žltým svetlom. Zo signálneho plánu vyplýva, že keď vozidlo Citroen DS3 malo signál so žltým svetlom (v signálnom pláne číslo 6) vozidlo Škoda Octavia, ktoré viedol žalobca, malo pre jeho smer jazdy signál so súčasne svietiacim červeným svetlom a žltým svetlom (v signálnom pláne číslo 2). Žalovaný zdôrazňuje, že z jednotlivých dôkazov získaných počas objasňovania priestupku jednoznačne vyplýva, že žalobca prechádzal cez svetelnú križovatku v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil signál so súčasne rozsvieteným červeným svetlom a žltým svetlom a tým porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, v dôsledku ktorého došlo k dopravnej nehode a naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný zastáva názor, že na dopravnej nehode má čiastočné zavinenie aj vodička vozidla Citroen DS3, ktorá taktiež nerešpektovala svetelné signalizačné zariadenie a do križovatky vošla v čase, keď pre jej smer jazdy svietil signál s oranžovým svetlom. Žalovaný k odvolacím námietkam účastníka ohľadom chýb v priebehu objasňovania priestupku, ktoré sa vyskytli v samotnom zázname o nehode, v záznamoch o podaní vysvetlenia spolujazdkýň a v žiadosti o vypočutie, uviedol, že sa jedná o administratívne chyby, ktoré však nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia o priestupku. Pokiaľ ide o námietku, že spolujazdkyne neboli prítomné pri obhliadke, ale z fotodokumentácie vyplýva, že namieste dopravnej nehody boli do ukončenia vyšetrovania, žalovaný uvádza, že ich prítomnosť na mieste dopravnej nehody nesúvisí s tým, či boli prítomné pri obhliadke miesta dopravnej nehody. K odvolacej námietke, že v znaleckom posudku je zle označená motorizácia jeho vozidla Škoda Octavia, odvolací orgán uvádza, že toto chybné označenie motorizácie nemá vplyv na správnosť znaleckého posudku. K námietke žalobcu ohľadne zisťovania jeho rýchlosti žalovaný uvádza, že pre rozhodnutie vo veci je nepodstatné, akou rýchlosťou sa žalobca pohyboval pred križovatkou riadenou svetelnými signálmi, nakoľko žalobca do križovatky vošiel v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil signál so súčasne rozsvieteným červeným svetlom a žltým svetlom. K odvolacej námietke, že Signálny plán zobrazuje iba teoretický cyklus jednotlivých svetiel a nie skutočný stav v čase dopravnej nehody žalovaný uvádza, že signálny plán zobrazuje skutočný stav jednotlivých cyklov svetelného signalizačného zariadenia a v čase dopravnej nehody dňa 02.09.2018, ako aj v čase pred a po tomto dátume nebola evidovaná žiadna porucha signalizácie ani radiča. K odvolacej námietke o chýbajúcich informáciách ako často dochádza k overovaniu svetelného signalizačného zariadenia a ako sa vykonáva žalovaný uvádza, že tieto informácie sú nepodstatné pre konanie o priestupku, ktorého sa dopustil žalobca, nakoľko toto svetelné signalizačné zariadenie bolo v čase dopravnej nehody plne funkčné. 3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného alebo aby správny súd s poukazom na ust. § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) využil sankčnú moderáciu a s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu a osobu žalobcu upustil od uloženia sankcie keďže účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. V odôvodnení žaloby poukazuje na obsah svojho odvolania, ktorého obsah v žalobe cituje. V citovanom odvolaní uvádza, že z videozáznamu z kamery umiestneného vo vozidle Citroen je zrejmé, že vodička vozidla Citroen vchádzal do križovatky tak, že už cca 4 sekundy svietil signál s plným žltým svetlom, teda mala povinnosť vozidlo zastaviť. Z kamerového systému je zrejmé, že vodička jazdila rýchlosťou, ktorá jej dovoľovala s vozidlom bezpečne zastaviť. Žalobca odmieta tvrdenie vodičky vozidla Citroen, že on musel jazdiť na červenú alebo žltú, nakoľko v jeho smere jazdy, ktorým jazdil, bolo poradie svetelného zariadenia opačné ako v smere jej jazdy, teda so žltej nasledovala zelená. Žalobca v odvolaní uvádza svoje pripomienky k priebehu vyšetrovania. Namieta nedostatky v zázname o nehode, kde je uvedené, že poškodené vozidlo Škoda bolo po nehode pojazdné, pričom počas vyšetrovania na mieste nehody však nebolo možné s vozidlom manipulovať a po ukončení vyšetrovania bolo zistené závažné poškodenie prednej nápravy. Ďalej namieta, že v zázname o nehode je uvedené privolanou policajnou hliadkou, že spolujazdkyne vodičky vozidla Citroen p. X., p. K. a p. N. neboli prítomné pri obhliadke. Fotodokumentácia z miesta nehody však potvrdzuje prítomnosť spolujazdkýň na mieste dopravnej nehody do ukončenia vyšetrovania. Ďalej namieta, že záznam o podaní vysvetlenia spolujazdkyne X. má uvedený nesprávny čas uskutočnenia telefonického hovoru 09:30 hod., pričom E. sa uskutočnil až 13:08 hod.. V zázname o podaní vysvetlenia spolujazdkyne p. K. je uvedený rovnako nesprávny čas uskutočnenia telefonického hovoru, ako aj v zázname o podaní vysvetlenia spolujazdkyne N.. Ďalej žalobca v odvolaní uvádza, že v žiadosti o vypočutie žalobcu je uvedené, že nebolo možné žalobcu vypočuť na mieste dopravnej nehody, pričom žalobca na niektoré otázky uvedené v tejto žiadosti odpovedal na mieste dopravnej nehody. Ďalej žalobca namieta, že v znaleckom posudku je uvedené nesprávne označenie namiesto Škoda Octavia 1,9 TDI GLX, malo byť označenie Škoda Octavia 2,0 i SLX. Ďalej poukazuje na tú časť odvolania, kde namieta, že v znaleckom posudku je poukázané na jeho vyjadrenie, že išiel rýchlosťou asi 50 km/h. Namieta, že táto skutočnosť nebola žiadnym iným spôsobom verifikovaná. Taktiež nebolo zistené, či sa vozidlo žalobcu približovalo ku križovatke konštantnou rýchlosťou, zrýchľovalo alebo spomaľovalo. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/14/2013 z 10.09.2013, so záverov ktorého cituje, že pohyb, rýchlosť, rôzne variácie pohybu až po zastavenie, t.j. stav nehybnosti sú technicky zaznamenateľné a merateľné veličiny (pričom rozdiel medzi nimi je často veľmi malý, niekedy sotva postrehnuteľný) a ich vnímanie ľudskými zmyslami a následné sprostredkovanie nepochybne podlieha subjektívnemu hodnoteniu. To, čo niekto považuje za rýchle, sa inému môže zdať pomalé, obdobne to môže byť pri vnímaní minimálneho pohybu a stavu nehybnosti. Preto sprostredkovanie takto vytvoreného hodnotiaceho úsudku samého o sebe nepredstavuje nespochybniteľný dôkaz o skutočnosti, najmä nie taký, ktorý by bolo možné spätne verifikovať. Žalobca ďalej poukazuje na tú časť odvolania, v ktorej namieta, že signálny plán zobrazuje iba teoretický cyklus jednotlivých svetiel v križovatke a nie skutočný stav v čase dopravnej nehody. Chýba tiež informácia ako často dochádza k overovaniu a či je pri takomto overovaní prítomná polícia, prípadne iný kompetentný orgán. Videozáznam z vozidla Citroen nezobrazuje, aký svetelný signál malo vozidlo žalobcu v smere jeho jazdy pred, počas a po vjazde do križovatky. Znalec uvádza, ak by žalobca začal reagovať v čase rozsvietenia žlto - červeného svetelného signálu, tak už nemohol zastaviť pred hranicou križovatky, a to ani v prípade intenzívneho brzdenia. Toto sa javí žalobcovi ako nezmysel, nakoľko z jeho smeru jazdy nebol dôvod brzdiť vozidlo, pretože po kombinácii žlto - červeného signálu nasleduje zelené svetlo, nie červené. Naproti tomu z videozáznamu vodičky vozidla Citroen jednoznačne vyplynulo porušenie dopravných predpisov z jej strany, keď jazdila na červenú. Žalobca poukazuje v odvolaní ďalej na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24.03.2015 sp.zn. 1Sžd/12/2014 a sp.zn. 3Sžo/133/2010 a závery, v zmysle ktorých pokiaľ proti sebe stoja dve rozdielne tvrdenia, tzn. tvrdenie páchateľa o tom, že mu pričítaný skutok nespáchal a tvrdenie orgánu objasňujúcich priestupok, že zisteným spôsobom konal, so sebou prináša správnemu orgánu povinnosť zistiť hodnoverne, že skutok sa stal a že ho zavinil páchateľ priestupku. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpoklad zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Po citácii obsahu odvolania v žalobe žalobca ďalej uvádza, že vo vozidle Citroen bola umiestnená videokamera, z ktorej časť videozáznamu je znalcom rozoberaná na stranách 15 a nasledujúce posudku č. 1/2019, pričom ale znalec nepoužil všetky dostupné videozáznamy z tejto kamery v širšom rozsahu cca 5 až 10 sekúnd pred zrážkou vozidiel až po moment stretu vozidiel v križovatke, čím by sa potvrdilo tvrdenie žalobcu, že z jeho smeru jazdy mal pri vjazde do križovatky na svetelnom signalizačnom zariadení svetelný signál s plným zeleným svetlom. Z videozáznamu z vozidla Citroen je jednoznačne zrejmé, že vodička vozidla Citroen vchádzala do križovatky atak, že už cca 4 sekundy svietil signál s plným žltým svetlom, teda mala povinnosť vozidlo zastaviť. Žalobca navrhol v žalobe vykonať dôkaz, a to podrobne znalcom vyhodnotiť celý videozáznam zabudovanej kamery z vozidla Citroen cca od doby 10 sekúnd pred kolíziou vozidiel až do momentu kolízie, ako aj vykonať vyšetrovaní pokus, resp. rekonštrukciu priebehu dopravnej nehody za účasti znalca so zapnutou videokamerou a fungujúcim svetelným signalizačným zariadením v predmetnej križovatke a vyhotovením dodatku k znaleckému posudku. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie bolo vydané na základe nejasne preukázaných a neodôvodnených skutočností, ktoré vyvolávajú pochybnosti. Zdôrazňuje, že v pochybnostiach je potrebné rozhodnúť v prospech žalobcu. V prípade rozporov tvrdených strán sa vykonáva vyšetrovací pokus. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.10.2019 poukazuje na dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa vyjadril k všetkým námietkam vysloveným v odvolaní, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami. 5. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 23. júna 2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. § 177 a nasl. SSP v spojení s ust. § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah: 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Podľa 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku, t.j. dňa 02.09.2018 (ďalej len zákon o cestnej premávke) účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 62 ods. 1 zákona o cestnej premávke cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom v čase spáchania priestupku, t.j. dňa 02.09.2018 (ďalej len vyhláška č. 9/2009 Z.z.) dopravné zariadenia sa používajú na usmerňovanie cestnej premávky a sú súčasťou vybavenia trvalej alebo dočasnej organizácie miestnej úpravy cestnej premávky. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri usmerňovaní cestnej premávky sa používajú najmä tieto dopravné zariadenia svetelné signalizačné zariadenia so svetelnými signálmi (č. S 1a až S 14g), Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky sa používajú signály uvedené a vyobrazené v prílohe č. 1 časti III bode 1. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky na križovatke sa používajú najmä svetelné signály trojfarebnej sústavy s plnými svetlami alebo so smerovými signálmi. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky na križovatke a) signál s červeným svetlom „Stoj!" znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, b) signál so súčasne svietiacim červeným svetlom „Stoj!" a žltým svetlom „Pozor!" znamená pre vodiča povinnosť pripraviť sa na jazdu, c) signál s plným zeleným svetlom „Voľno" znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde, a ak dodrží ustanovenia o odbočovaní a také odbočovanie nie je zakázané dopravnou značkou, možnosť odbočiť vpravo alebo vľavo a ak dodrží ustanovenia o otáčaní a otočenie dovoľuje dopravná značka, možnosť otočiť sa; vodič je pritom povinný dať prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; ak svieti signál pre opustenie križovatky (č. S 4) umiestnený v protiľahlom rohu križovatky, neplatí pre odbočovanie vľavo alebo vpravo § 19 ods. 4 zákona, d) signál s plným žltým svetlom „Pozor!" znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením; ak je však vozidlo pri rozsvietení tohto signálu už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, smie pokračovať v jazde; ak svetlo tohto signálu svieti prerušovane, nejde o križovatku s premávkou riadenou svetelnými signálmi, e) smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka alebo zelené šípky rôznych smerov) znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde len v smere, ktorým uvedená šípka alebo šípky ukazujú a ak smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka alebo zelené šípky rôznych smerov) nezobrazuje otáčanie na križovatke a také otáčanie dovoľuje dopravná značka, možnosť otočiť sa, ak dodrží ustanovenia o otáčaní; ak zelená šípka smeruje vľavo alebo vpravo, neplatí pre odbočovanie § 19 ods. 4 zákona, f) signál so žltým svetlom v tvare chodca (č. S 6a) alebo signál so žltým svetlom v tvare chodca a cyklistu (č. S 6b), ktorým je doplnený smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka smerujúca vpravo alebo vľavo), upozorňuje vodiča, že pri jazde smerom, ktorým táto šípka ukazuje, križuje smer chôdze chodcov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre chodcov, prípadne aj smer jazdy cyklistov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, ktorým je povinný dať prednosť, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na tento účel je povinný zastaviť vozidlo, g) doplnkový signál (rôznych smerov) so zeleným svetlom v tvare zelenej šípky (č. S 10), ktorým je doplnený signál s plným červeným svetlom "Stoj!", svietiaci súčasne s týmto signálom alebo súčasne so signálom s plným žltým svetlom "Pozor!", alebo súčasne so svietiacim signálom s plným červeným svetlom "Stoj!" a signálom s plným žltým svetlom "Pozor!", znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde len v smere, ktorým uvedená šípka alebo šípky ukazujú; pritom vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim vo voľnom smere, ako aj prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na tento účel je povinný zastaviť vozidlo. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. ku dňu 10.06.2019 (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 9. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konkrétnej veci posudzoval otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 10. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že dopravný priestupok kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného a že sa ho dopustil žalobca. Tento záver žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť ani dôvody uvádzané žalobcom v správnej žalobe, ktoré sú obsahovo zhodné s dôvodmi uvedenými v jeho odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu v skutkových zisteniach správneho orgánu nie je nemožné zistiť žiadne známky nevierohodnosti či nelogickosti. Všetky podklady, ktoré mal správny orgán pre svoje rozhodnutie k dispozícii vytvárajú ucelený dôkazný reťazec. Správny súd pritom poukazuje na priestupkový spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina, Okresného dopravného inšpektorátu č.p.: ORPZ-ZA-ODI2-528/2018-P (S. G.), z neho najmä na správu o výsledku objasňovania priestupku, záznam dopravnej nehody z 02.09.2018, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.09.2018, fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, plánik a náčrt z miesta dopravnej nehody, videozáznam z vozidla Citroen DS3 ev.č. ZA152EZ z 02.09.2018, úradný záznam k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 05.11.2018, videozáznam k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 02.11.2018 a znalecký posudok č. 01/2019 zo dňa 30.01.2019 vyhotovený znalcom z odboru doprava cestná doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD.. 11. Námietku žalobcu, ktorý spochybňuje svoje zavinenie na vzniku dopravnej nehody (dôvodiac, že neporušil žiadnu zákonom stanovenú povinnosť), poukazujúc predovšetkým na videozáznam z kamery umiestnenej vo vozidle Citroen, z ktorého dovodzuje, že vodička vozidla Citroen mala povinnosť zastaviť vozidlo na signál s plným žltým svetlom „Pozor!", ktorý svietil už cca 4 sekundy, majúc tak možnosť s ohľadom na jej rýchlosť bezpečne zastaviť pred križovatkou, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 12. Predovšetkým považuje správny súd za nevyhnutné zdôrazniť, že len odborným znaleckým posudkom, ktorým vykonal dokazovanie priestupkový orgán mohli byť objektívne posúdené príčiny vzniku dopravnej nehody. Na úvod je potrebné poznamenať, vo vzťahu k námietke žalobcu, že znalec jednoznačne konštatoval u vodičky vozidla Citroen nesprávnu techniku jazdy tým, že mala oneskorenú reakciu (v dobe 0,1 - 0,2 s) na skutočnosť, že pre jej smer jazdy sa zmenil zelený signál S1c na žltý plný signál S1b. Znalec sa zaoberal dôsledne aj otázkou, či vodička mohla bezpečne zastaviť pred križovatkou, keď skonštatoval, že z pohľadu zabránenia dopravnej nehody, ak by vodička vozidla Citroen zareagovala presne v okamihu rozsvietenia žltého svetla na svetelnom signalizačnom zariadení (určeného pre jej smer jazdy) nenáhlym spomalením (cca 18 metrov pred hranicou križovatky), dokázala by zastaviť svoje vozidlo plynulým spomalením (nenáhlym brzdením) tesne pred hranicou križovatky, hoc na takúto reakciu mala len 0,1 - 0,2 s. Znalec konštatoval, že sa jednalo o veľmi malú hodnotu oneskorenia reakcie vodičky vozidla Citroen, čo znalec primerane zohľadnil práve pri určení miery zavinenia vodičky na vzniku dopravnej nehody. Z uvedených záverov znaleckého posudku teda plynie nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu, nakoľko samotný znalec v znaleckom posudku konštatoval, že vodička vozidla Citroen sa dopustila nesprávnej techniky jazdy s tým, že ak by vodička vozidla Citroen reagovala práve v okamihu rozsvietenia žltého svetla svetelného signalizačného zariadenia určeného pre jej smer jazdy nenáhlym spomalením (cca 18 metrov pred hranicou križovatky), dokázala by zastaviť svoje vozidlo plynulým spomalením (nenáhlym brzdením) tesne pred hranicou križovatky, pričom na túto reakciu mala 0,1 - 0,2 s. Nesprávnu techniku jazdy žalobca preukázal tým, že mal tiež oneskorenú reakciu na skutočnosť, že pre jeho smer jazdy svietil červený plný signál v celkovej dĺžke 3,9 s na svetelnom dopravnom zariadení. Aj žalobca, aj vodička vozidla Citroen sa rozhodli pokračovať v jazde cez križovatku, aj keď im to svetelná signalizácia nedovoľovala. V prejednávanej veci znalec správne ustálil mieru zavinenia predmetnej dopravnej nehody u Mgr. L. N. a žalobcu vychádzajúc z „trvania oneskorených reakcií oboch vodičov", kedy mieru vplyvu nesprávnej techniky jazdy žalobcu na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode, vyjadril v percentách v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1 až 97,5 %) a pre vodičku vozidla značky Citroen Mgr. L. N., PhD. v úrovni 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5 %), kde práve uvedené percentá predstavujú technickú mieru zavinenia dopravnej nehody. Vo vzťahu k žalobcovi zo záverov znaleckého posudku plynie, že žalobca by zabránil dopravnej nehode, ak by reagoval na rozsvietený červený signál už vo vzdialenosti cca 25,4 m pred hranicou križovatky, čiže cca 2,95 sekúnd pred okamihom zrážky, kde v tomto okamihu svietil pre jeho smer jazdy červený signál. Správna technika jazdy žalobcu by bola taká, že by na svietiace červené svetlo reagoval už vo vzdialenosti cca 37,6 m (3,89 sekúnd pred okamihom zrážky) pred hranicou križovatky a tým by nenáhlym (plynulým) spomalením zastavil pred hranicou križovatky. V nadväznosti na vyššie uvedené závery znalec ustálil, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia (oneskorená reakcia na červený signál v celkovej dĺžke až 3,9 sekúnd), a preto znalec pri zohľadnení miery vplyvu nesprávnej techniky jazdy na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode, stanovil mieru zavinenia žalobcovi práve na úrovni 96,3 %. 13. Pokiaľ ide o obranu žalobcu, že cez križovatku prechádzal na zelený plný signál, táto sa ukázala ako nepravdivá. So záverov znaleckého posudku, a to z výpočtov znalca jednoznačne vyplynulo, že ak by vodička vozidla Citroen jazdila pôvodnou technikou jazdy, teda že by uskutočnila svoj prejazd cez križovatku na rozsvietený žltý svetelný signál (ako bolo preukázané z palubnej kamery) a súčasne by vozidlo prichádzajúce z ľava (vozidlo žalobcu) jazdilo takou technikou jazdy, pri ktorej by uskutočnilo prejazd cez hranicu križovatky práve v čase, kedy na svetelnom signalizačnom zariadení došlo k rozsvieteniu zeleného svetla, došlo by k minutiu vozidiel, teda dopravná nehoda by nevznikla. Žalobca prechádzal križovatkou, kde bola dopravná situácia riadená svetelným signalizačným zariadením. Svetelná signalizácia je riadená signálnym plánom tak, že logicky vylučuje vznik kolíznej situácie medzi vozidlami, ktoré sa pohybujú v jazdných pruhoch určených pre smer jazdy vozidiel v danom prípade žalobcu a vozidla Citroen, a to za predpokladu, že všetci rešpektujú svetelné signály a vjazd do križovatky uskutočnia v čase, keď pre ich smer pohybu svieti zelený signál. Z analýzy videozáznamu priemyselnej kamery vyplynulo, že k rozsvieteniu žltého svetla na svetelnom signalizačnom zariadení určeného pre smer, ktorým sa pohybovalo vozidlo Citroen, došlo v čase 1:35,700 minúty. K zrážke vozidiel došlo v čase 1:39,300 minúty, teda 3,6 s po tom ako vozidlo Citroen zasvietil žltý signál. Podľa signálneho plánu dôjde k rozsvieteniu žltého signálu pre smer jazdy vozidla Citroen v čase 22 s trvania signálneho cyklu a jeho svietenie trvá 3 s. Po uplynutí doby 3 s dôjde k rozsvieteniu červeného svetla. V okamihu, kedy dochádza k rozsvieteniu žltého svetla pre smer jazdy vozidla Citroen svieti na svetelnom signalizačnom zariadení určenom pre smer jazdy žalobcu červené svetlo po doby 58 s. K rozsvieteniu žlto-červeného signálu pre žalobcu došlo 2 s po tom ako vozidlo Citroen zasvietilo žlté svetlo a trvanie žlto-červeného signálu bolo 2 s. Z uvedených skutkových zistení celkom jednoznačne vyplynulo, že vozidlo žalobcu sa ku križovatke približovalo už na rozsvietený červený signál. V okamihu cca 1,6 s pred okamihom zrážky, kedy sa vozidlo žalobcu nachádzalo cca 6,8 m pred hranicou križovatky, došlo k rozsvieteniu žlto-červeného svetelného signálu pre smer jazdy vozidla žalobcu. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené nepochybné závery plynúce z vykonaného dokazovania obranu žalobcu, že neporušil žiadne zákonom ustanovenú povinnosť, keď pri vchádzaní do križovatky z jeho smeru jazdy svietila na svetelnom dopravnom zariadení zelená, ostalo v rovine ničím nepodložených tvrdení. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca po vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2019 bol na ústnom pojednávaní dňa 25.02.2019 riadne poučený podľa § 17 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 a iných zákona č. 71/1992 Zb. najmä o tom, že má právo zvoliť si advokáta alebo iného zástupcu, navrhovať dôkazy aj ich doplnenie, ako aj právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca na predmetnom ústnom pojednávaní výslovne vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že si nežiada žiadnu ďalšiu lehotu na naštudovanie spisového materiálu, zástupcu si nezvolí a bol dostatočne oboznámený o práve pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu zistenia a vzniesť návrh na jeho doplnenie. Na otázku správneho orgánu, či má nejaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že nešiel do križovatky na svetelný signál „S1a - signál s plným červeným svetlom so znamením Stoj!" v kombinácii so svetelným signálom „S1b - signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!", ktoré boli signalizované na dopravnom svetelnom zariadení pre jeho smer jazdy, žalobca žiaden dôkaz nenavrhol, ani neoznačil a uviedol: „Ja mám svoje tvrdenie." Na výslovnú otázku správneho orgánu, či si žalobca preštudoval znalecký posudok č. 1/2019 a či má nejaké pripomienky, resp. ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vo veci, žalobca vyhlásil: „Nemám žiadne pripomienky k podkladom a taktiež nemám žiadne ďalšie návrhy na ďalšie dokazovanie." 15. Ďalej správny súd poznamenáva, že na nariadenom pojednávaní zamietol v podanej žalobe vznesené návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania Ad 1 „Podrobne znalcom vyhodnotiť celý videozáznam zabudovanej kamery z vozidla zn. Citroen DS3 ev.č.: ZA 152EZ cca od doby 10 sekúnd pred kolíziou vozidiel až do momentu kolízie vozidle v predmetnej križovatke", Ad 2 „Vykonať vyšetrovací pokus, resp. rekonštrukciu priebehu dopravnej nehody za účasti znalca so zapnutou videokamerou a fungujúcim svetelným signalizačným zariadením v predmetnej križovatke s vyhotovením dodatku znaleckého posudku" V nadväznosti na vznesené dôkazné návrhy považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy". Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť" ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým", ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu, resp. rozhodnutia orgánu verejnej správy. Istú výnimku z tejto zásady tvorí citované ust. § 197 SSP, v zmysle ktorého správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Správny súd v prejednávanej veci s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť dokazovanie v intenciách naznačených žalobcom, a preto jeho návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel. Na úvod je potrebné poznamenať, že žiadna relevantná okolnosť nebránila žalobcovi vzniesť takéto návrhy na doplnenie dokazovania už v administratívnom konaní. Ani žalobca sám v žalobe žiadnu okolnosť, ktorá by žalobcovi bránila vzniesť návrhy na doplnenie dokazovania v administratívnom konaní neuviedol. Podstatné v danej veci však je najmä to, že doplnenie dokazovania považoval správny súd za nadbytočné, majúc za to, že sa znalec dostatočne jasným a určitým spôsobom vysporiadal v znaleckom posudku so skutočnosťami, z ktorých vyvodil jednak záver o tom, aké svetlo bolo rozsvietené na svetelnom signalizačnom zariadení určenom tak pre smer jazdy vozidla Citroen ako aj pre smer jazdy vozidla žalobcu (červená v kombinácii so žltým svetlom) v čase vjazdu vozidiel do križovatky. Závery znalca sú ucelené, koherentné a bez vzájomných logických rozporov. Správny súd je toho názoru, že posúdenie právne relevantných skutočností, a to či účastníci dopravnej nehody (vodička vozidla Citroen a žalobca) porušili zákonom stanovenú povinnosť - povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou - záviselo od ustálenia otázky, aké svetlo svietilo na svetelnom signalizačnom zariadení v časovom úseku pred vjazdom vozidiel do križovatky, ktorý je ešte relevantný z hľadiska posúdenia včasnosti reakcie účastníkov na daný svetelný signál. Žalobca navrhol, aby znalec vyhodnotil celý videozáznam cca od 5 do 10 sekúnd pred kolíziou. Žalobca chce týmto preukázať svoje tvrdenie, že z jeho smeru jazdy mal pri vjazde do križovatky svetelný signál s plným zeleným svetlom. Túto svoju úvahu nijak bližšie neodôvodňuje. Správny súd podotýka, že videozáznam zahŕňa výhľad z vozidla Citroen a jednoznačne objektívne osvetľuje fakt, že v čase vjazdu vodičky vozidla Citroen v jej smere jazdy svietilo žlté svetlo. Toto svetlo začalo svietiť 3,6 s pred zrážkou vozidiel. Znalec na strane 21 znaleckého posudku graficky zobrazuje na obrázku č. 18 úseky jazdy vozidla Citroen (od úseku, v ktorom sa pre smer jazdy vozidla Citroen rozsvietilo žlté svetlo až po zrážku vozidiel). Zelenou farbou je označené miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Citroen v okamihu, kedy svietil zelený svetelný signál pre jeho smer jazdy, žltou farbou je označené miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Citroen v okamihu, kedy svietil žltý svetelný signál pre jeho smer jazdy. Analogicky znalec vychádzajúc z obsahu videozáznamu v nadväznosti na signálny plán elektrického signalizačného zariadenia križovatky (z ktorého sú zrejmé časové intervaly cyklov pre jednotlivé posudzované smery) presne vypočítal a zadefinoval, kde sa nachádzala predná časť vozidla Škoda v okamihu, kedy svietil červený svetelný signál pre jeho smer jazdy a žlto-červenou farbou je označené miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Škoda už v okamihu, kedy svietil žlto-červený svetelný signál pre jeho smer jazdy. Z obrázku č. 18 je zrejmé, v akom časovom úseku pred zrážkou došlo k zmene signálu zo zelenej na žltú (pokiaľ ide o smer jazdy vozidla Citroen) - 3,6 s (po ktorý čas prešlo vozidlo Citroen 29,31 metra). Tento istý okamih bol dôležitý a určujúci aj pre posúdenie, aký svetelný signál svietil (podľa signálneho plánu) v danom čase zo strany jazdy vozidla žalobcu. Už v tomto časovom okamihu žalobcovi svietil v jeho smere jazdy červený signál. Správny súd s ohľadom na uvedené zdôrazňuje, že väčší časový okamih pred vjazdom do križovatky vozidla Citroen (pokiaľ ide o žalobcom žiadané vykonanie znaleckého posúdenia videozáznamu v trvaní 5 - 10 sekúnd pred zrážkou) by na posúdení tejto právne významnej okolnosti nič nezmenilo. Je irelevantné, aké svetlo svietilo zo strany smeru jazdy vozidla Citroen 5 - 10 sekúnd pred vznikom dopravnej nehody. Z hľadiska porušenia zákonnej povinnosti vodičky vozidla Citroen, s ktorou súvisí vyhodnotenie včasnosti jej reakcie na zmenu signálu, je relevantné, kedy pred vjazdom vodičky vozidla Citroen do križovatky došlo k rozsvieteniu žltého svetla. Rovnako je tento okamih ako overiteľný fakt (prostredníctvom signálneho plánu) určujúci aj pre ustálenie, aké svetlo svietilo v daný časový okamih na svetelnom signalizačnom zariadení v smere jazdy vozidla žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobcu na znalecké vyhodnotenie videozáznamu zabudovanej kamery vozidla Citroen od doby 10 sekúnd pred kolíziou až do momentu kolízie považoval správny súd za nadbytočný. Aj s ohľadom na skutočnosť, že samotný žalobca presvedčivo nezdôvodnil, prečo by posudzovanie záznamu kamery vozidla Citroen cca 10 sekúnd pred vznikom dopravnej nehody malo priniesť ohľadne zisteného skutkového stavu (najmä čo do zadefinovania - v spojení so signálnym plánom - svetla, ktoré svietilo v smere jazdy žalobcu) iné závery, než priniesli tie, ktoré znalec vyvodil z posudzovania videozáznamu zabudovanej kamery vozidla Citroen s kratším časovým intervalom do vzniku dopravnej nehody. Rovnako súd nepovažoval za potrebné doplnenie dokazovania vyšetrovacím pokusom, resp. rekonštrukciou priebehu dopravnej nehody za účasti znalca. V danom prípade neexistovali vzájomné rozpory plynúce z vykonaného dokazovania (napr. dva rozdielne závery znaleckých posudkov, resp. rozdielne svedecké výpovede, na ktorých by znalec založil svoje znalecké závery), teda neexistovali dve rozdielne (protichodné) skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania, v ktorej situácii by bolo nevyhnutné (účelné) vykonať na dôvažok pre úplné zistenie skutkového stavu aj vyšetrovací pokus, resp. rekonštrukciu priebehu dopravnej nehody. Závery znalca sú logické, bez vzájomných rozporov, vychádzajúce z objektívnych vstupných výpočtových údajov (ktoré poskytol videozáznam, fotodokumentácia, signálny plán) a postačujúce na účely ustálenia skutkového stavu relevantného z hľadiska aplikácie súvisiacich právnych predpisov. 16. Správny súd ďalej námietky žalobcu ohľadne chýb v priebehu objasňovania priestupku, ktoré sa vyskytli v zázname o nehode, v záznamoch o podaní vysvetlenia spolujazdkýň a v žiadosti o vypočutie, vyhodnotil ako irelevantné. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že na mieste nehody nebolo možné s vozidlom manipulovať, spolujazdkyne boli na mieste dopravnej nehody prítomné do ukončenia vyšetrovania, správny čas uskutočnenia telefonického hovoru spolujazdkyne p. X. mal byť 13:08 hod., p. K. 13:03 hod. a p. N. cca 12:30 hod. a žalobca zodpovedal niektoré otázky (spolu 10 otázok) na mieste dopravnej nehody, nemali by tieto nedostatky žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a neboli by teda spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v znaleckom posudku je zle označená motorizácia jeho vozidla Škoda Octavia, správny súd považuje túto námietku rovnako za irelevantnú, nakoľko toto chybné označenie motorizácie vozidla žalobcu v znaleckom posudku nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť znaleckého posudku, ako ani na rozhodnutie žalovaného. 17. Žaloba ďalej namieta, že v znaleckom posudku č. 1/2019 na strane 6 v časti 2.1.3.2 záznamu o podaní vysvetlenia z 24.09.2018 je ním uvedené, že išiel rýchlosťou asi 50 km/h s tým, že táto skutočnosť nebola žiadnym iným spôsobom verifikovaná a nebolo verifikované a dokázané, či sa vozidlo žalobcu približovalo ku križovatke konštantnou rýchlosťou, zrýchľovalo alebo spomaľovalo. K tejto námietke správny súd v prvom rade udáva, že znalec v znaleckom posudku vychádzal zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 24.09.2018, kde samotný žalobca vyhlásil, že išiel rýchlosťou asi 50 km/h. Žalobca v administratívnom konaní nenamietal závery znalca, ktorý svoje závery koncipoval vychádzajúc aj z údaju poskytnutého v administratívnom konaní samotným žalobcom. Z vykonaného dokazovania správnemu orgánu nevyplynula pochybnosť ohľadom žalobcom udávanej rýchlosti. Podstatným v prejednávanej veci nie je však fakt akou rýchlosťou sa žalobca pohyboval pred križovatkou riadenou svetelnými signálmi, keďže bolo nepochybne vykonaným dokazovaním preukázané, že do križovatky vošiel v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil signál so súčasne rozsvieteným červeným svetlom a žltým svetlom. 18. Správny súd rovnako námietku žalobcu, že signálny plán zobrazuje iba teoretický cyklus jednotlivých svetiel, nie však skutočný stav v čase dopravnej nehody vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že signálny plán zobrazuje skutočný stav jednotlivých cyklov svetelného signalizačného zariadenia a v čase dopravnej nehody dňa 02.09.2018, ako aj v čase pred a po tomto dátume (ako vyplynulo z vykonaného dokazovania - komunikácia so spoločnosťou ALAM, s.r.o., úradný záznam k prevereniu svetelných signálov križovatky ulíc Košická a výjazdu z parkoviska HM Tesco v Žiline zo dňa 05.11.2018) nebola evidovaná žiadna porucha signalizácie ani radiča. 19. Pokiaľ ide o uloženú pokutu za priestupok, správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ukladanie sankcii má význam tak represívny ako aj preventívny. Preventívny význam postihu nespočíva iba v účinkoch vo vzťahu k žalobcovi. Postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vec správne vyvodený. Postih nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Čo sa týka uloženej sankcie, žalovaný postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, keď pri určovaní druhu sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsobilosť spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní a vzhľadom na tieto skutočnosti uložil žalobcovi pokutu, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v spodnej polovici maximálnej sadzby. Správny súd nezistil, že by uložený druh sankcie, resp. jeho výška vybočili z rozsahu správneho uváženia správnych orgánov. V rámci správneho uváženia správny orgán náležite zhodnotil, že žalobca svojou nesprávnou technikou jazdy mohol vedieť, že zaviní dopravnú nehodu, lebo opomenutím takéhoto konania môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, k čomu aj došlo, ku škode na majetku. Správny orgán prihliadol na to, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko spolu zavinenie dopravnej nehody je porušením zákona o premávke závažným spôsobom. Prihliadol však tiež na skutočnosť vo vzťahu k osobe žalobcu, že je držiteľom vodičského preukazu od roku 2009, pričom v posledných dvoch rokoch za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebol stíhaný, čo správny orgán bral ako poľahčujúcu okolnosť. Tiež prihliadol na skutočnosť, že vodičský preukaz potrebuje žalobca na súkromné účely a občas aj na výkon povolania. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská správny súd neakceptoval návrh žalobcu, aby súd upustil od uloženej sankcie, pretože má za to, že vzhľadom na spôsob spáchania činu, zavinenie s prihliadnutím na osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy dospel k záveru, že uložená sankcia, čo do druhu a výšky nie je neprimeraná povahe skutku, nemala by pre žalobcu likvidačný charakter, pričom účel správneho trestania by nebolo možné dosiahnuť len samotným prejednaním veci. 20. Záverom správny súd konštatuje, že v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov správnymi orgánmi súd nezistil také právne pochybenia, ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 21. Keďže sa správny súd s rozhodnutím správnych orgánov stotožnil a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, žalobu s poukazom na citované ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.