Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/134/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200669 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200669.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, H., právne zast.: Ladislav Csákó, advokát, so sídlom U. č. X, S., proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl SR, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR čís. konania: KaGŠ-25-47/2019-PravO zo dňa 13.08.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-25-47/2019-PravO zo dňa 13.08.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím č. 3637 zo dňa 16.05.2019 s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z.z.“) ako vedúci služobného úradu rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe s poukazom na ust. § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. z dôvodu, že žalobca porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka a to tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu s tým, že služobný pomer žalobcu sa skončí dňom doručenia personálneho rozkazu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že dňa 01.04.2019 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. vzhľadom k tomu, že žalobca porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čím daným dňom (01.04.2019) podľa § 92 ods. 2 písm. d) zákona začalo konanie o prepustení menovaného zo služobného pomeru. Z vyšetrovacieho spisu Vojenskej polície Prešov ČVS: VP-1/OPV-PO-2018, ktorý bol veliteľovi doručený dňa 20.03.2019, ďalej zo zápisov o vykonaní dychových skúšok žalobcu dňa 20.05.2018 a výpisu z písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby zo 17.05.2018 dospel správny orgán k skutkovému zisteniu, že žalobca bol dňa 20.05.2018 v objekte práporu RCHBO Rožňava na stanovisku dozorného práporu RCHBO ako 1. pomocník dozorného pri vchode v čase 07:33 hod. príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave podrobený vykonaniu dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu, kde mu bola nameraná hodnota 0,49 miligramu na liter vydychovaného vzduchu a pri opakovanej dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu v čase o 07:50 hod. nameraná hodnota 0,47 miligramu na liter. Dychové skúšky, ktoré vykonali príslušníci OO PZ v Rožňave, boli realizované certifikovaným prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo: A-409112, pričom žalobca ich výsledky potvrdil podpisom. Pri príchode Vojenskej polície Rožňava bol žalobca opätovne podrobený vykonaniu dychovej skúšky a v čase o 08:33 hod. bola nameraná hodnota 0,49 miligramu na liter a v čase 09:10 nameraná hodnota 0,49 miligramu na liter vydychovaného vzduchu, v čase o 09:42 hod. nameraná hodnota 0,42 miligramu na liter vydychovaného vzduchu. Z Výpisu z písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby zo 17.05.2018 mal správny orgán preukázané, že žalobca bol na deň 20.05.2018 určený do zmeny vojenského útvaru ako 1. pomocník dozorného vchodu, kde služobný čas rannej zmeny bol stanovený v dobe od 06:00 - 20:00 hod.. Na základe daných skutkových zistení spracoval dňa 26.03.2019 veliteľ v súlade s § 93 ods. 1 písm. b) zákona návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona, pretože žalobca porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, v ktorom navrhuje žalobcu prepustiť zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona. Správny orgán mal preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobca nastúpil do štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čím svojim konaním naplnil skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) citovaného zákona v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím čís. konania: KaGŠ-25-47/2019-PravO zo dňa 13.08.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil poukazujúc na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v podrobnostiach v odôvodnení rozhodnutia žalovaný obsiahol. Na dôvažok vo vzťahu k vzneseným odvolacím námietkam žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k námietke žalobcu o porušení práva žalobcu na nahliadnutie do administratívneho spisu žalovaný udáva, že dňa 14.06.2019 začal konanie odvolací správny orgán a požiadal odvolateľa o prípadné vyjadrenie sa k stanovisku riaditeľa personálneho úradu, s ktorým sa odvolateľ pred začatím konania nemal možnosť oboznámiť. Odvolateľ na túto požiadavku odvolacieho orgánu reagoval vyjadrením obsahujúcim výlučne požiadavku nahliadnutia do administratívneho spisu. Odvolací orgán telefonicky komunikoval s odvolateľom za účelom dohody o čase nahliadnutia do spisu v sídle odvolacieho orgánu, avšak tento odvolaciemu orgánu dňa 31.07.2019 telefonicky oznámil, že sa nachádza na dovolenke mimo územia SR a možnosť nahliadnutia do administratívneho spisu nevyužije. K odvolacej námietke žalobcu o porušení 30-dňovej prekluzívnej zákonnej lehoty na podanie návrhu veliteľa útvaru v zmysle § 93 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, keď veliteľský orgán sa o skutku zakladajúcom prepustenie žalobcu zo služobného pomeru dozvedel už v deň, keď sa skutok stal, t. j. dňa 20.05.2018, avšak k podaniu návrhu došlo až dňa 01.04.2019, žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa spracoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru dňa 26.03.2019, t. j. až po doručení registratúrneho záznamu vojenskej polície „voj. 2. st. P. S. prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401 ods. 1 Trestného zákona - zaslanie spisového materiálu“ ČVS: VP-1/OPV-PO-2018 zo dňa 20.03.2019. Týmto dňom sa veliteľ útvaru dozvedel o vzniku dôvodu na prepustenie. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru teda veliteľ spracoval v zákonnej lehote 30 dní, odkedy zistil dôvod na prepustenie. Do 20.03.2016 veliteľ útvaru disponoval len informáciami o tom, že odvolateľ požil alkoholické nápoje, na výkon služby nastúpil pod vplyvom alkoholu a poznal výsledky dychových skúšok. Nemal však vedomosť o výsledku znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 289/2018 zo dňa 28.08.2018), ktorým súdny znalec vyvrátil tvrdenie žalobcu, že alkohol pred nástupom do služby nekonzumoval a k jeho zisteniu došlo po požití liekov. Teda až zo záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že pozitívne výsledky merania dychových skúšok u žalobcu boli spôsobené užitím alkoholu, teda že vznikol dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca po vykonaní dychových skúšok na zistenie požitia alkoholických nápojov v služobnom čase tvrdil, že nepožil alkohol v služobnom čase ale liek (Tinctura Amara). Potvrdenie alebo vyvrátenie tejto skutočnosti bolo predmetom vyšetrovania orgánmi vojenskej polície, teda vyšetrovania v období od mesiaca máj 2018 až do mesiaca marec 2019. Žalovaný zdôrazňuje, že veliteľ útvaru nemá konať (spracovať návrh na prepustenie) už na základe akéhokoľvek podozrenia, že došlo k naplneniu dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru, ale až vtedy, keď sú tieto dôvody riadne zistené a preukázané. Takáto argumentácia vychádza zo samotného charakteru tohto personálneho opatrenia, keď prepustenie zo služobného pomeru je takým vážnym zásahom do práv a oprávnených záujmov dotknutého profesionálneho vojaka, že zákonodarca nechcel vyvolať účinky konania iba na základe podozrenia. 3. V zákonnej lehote podal voči vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namieta porušenie procesných práv žalobcu majúcich za následok zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces garantovaný Ústavou SR. V prvej námietke žalobca predovšetkým namieta porušenie práva žalobcu na nazretie do administratívneho spisu daného ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca udáva, že na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že následne až v priebehu odvolacieho konania správny orgán sa snažil vytvoriť priestor na nazretie do administratívneho spisu, ale to už bolo po vydaní rozhodnutí, navyše v čase, keď právny zástupca žalobcu sa nachádzal z dôvodu čerpania dovolenky dlhodobo mimo územia Európy. V druhej námietke žalobca namieta, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje žalobcovi žiadnu zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo došlo k porušeniu tohto práva žalobcu. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní. V tretej žalobnej námietke žalobca namieta nedodržanie zákonnej lehoty, ktorú má na mysli citované ust. § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., t. j. návrh na prepustenie žalobcu zo štátnej služby nebol veliteľom spracovaný do 30 dní odo dňa, keď veliteľ zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 281/2015 Z.z. (teda vrátane aj písmena c), ktorého aplikácia v predmetnej veci prichádzala do úvahy). Žalobca sa mal dopustiť konania zakladajúceho dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru dňa 20.05.2018 a toho istého dňa sa už o tomto skutku dozvedel aj veliteľský orgán, avšak k podaniu návrhu došlo až dňa 01.04.2019, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalobca namieta záver žalovaného, že v danom prípade bolo potrebné čakať na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že pozitívny výsledok dychových skúšok na zistenie alkoholu v dychu žalobcu bol spôsobený užitím alkoholu (poznámka súdu: a teda nie požitím Tinctury Amara), a teda že tým vznikol dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Znalecký posudok zo dňa 28.08.2018 nebol vypracovaný na účely trestného konania, nebol v administratívnom konaní významný, nakoľko príslušný veliteľský orgán vedel o spáchaní skutku už dňa 20.05.2018, žalobca zdôrazňuje, že v správnom konaní nebolo nariadené žiadne znalecké dokazovanie. Naopak, v správnom konaní bolo správnym orgánom k dispozícii priznanie žalobcu (úradný záznam, ako aj zápisnica o výsluchu žalobcu v procesnom postavení podozrivého z 08.06.2018, ktorá tvorí súčasť trestného spisu), z ktorých písomností vyplýva, že sa priznal k tomu, že v predchádzajúci deň na rodinnej oslave konzumoval alkoholické nápoje v čase od cca 21:00 hod. do 23:30 hod.. Žalobca zdôrazňuje, že v tomto prípade mohli súbežne prebiehať dve konania, a to jednak trestné konanie ako aj správne konanie ohľadne prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Tieto neboli na sebe závislé a mohli prebiehať paralelne, nakoľko priebeh či spôsob ukončenia jedného z nich nemá, resp. nemusí mať zásadný vplyv na spôsob ukončenia druhého konania. V trestnom konaní sa skúmala trestná zodpovednosť žalobcu ohľadne toho, či naplnil skutkovú podstatu prečinu vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca v ďalších námietkach poukázal na skutočnosť, že predmetom trestného stíhania nebolo požitie alkoholu či nastúpenie do služby pod vplyvom alkoholu ale údajná snaha žalobcu vyhnúť sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby. Je teda zrejmé, že z trestného spisu veliteľ oprávnený spracovať návrh na prepustenie žalobcu nič nemohol zistiť, čo by mohlo viesť k spracovaniu takéhoto návrhu a informácie, na ktoré sa odvoláva, už zistil podstatne skôr, a to z iných zdrojov. Až do obdržania trestného spisu nemohol disponovať ani informáciami o užití, resp. neužití Tinctury Amara, pretože v administratívnom konaní žiadna takáto informácia neodznela. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v podrobnostiach poukazujúc na skutkové a právne dôvody, tak ako sú obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného (bod 2 tohto rozsudku). Na dôvažok žalovaný namieta, že je potrebné rozlišovať vznik dôvodu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru a zistenie tohto dôvodu orgánom, ktorý má zákonom zverenú právomoc spracovať návrh na prepustenie. Do 20. marca 2019 veliteľ útvaru nedisponoval všetkými potrebnými informáciami, z ktorých by vyplynul jednoznačný záver, že žalobca nastúpil na výkon služby pod vplyvom alkoholu. Ďalej žalovaný popiera porušenie práva žalobcu na nahliadnutie do administratívneho spisu. Predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalobca požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia s cieľom ustanoviť si právneho zástupcu. Žalovaný mu predĺžil lehotu na vyjadrenie do 15. mája 2019, pričom žalobca až listom podaným na pošte v posledný deň lehoty oznámil správnemu orgánu, že v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru splnomocnil na zastupovanie advokáta JUDr. Csákoa, ktorý požiadal o nahliadnutie do administratívneho spisu dňa 23. mája 2019. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uvedený advokát sa zúčastňoval zastupovania žalobcu už v trestnom konaní, a preto všetky informácie, ktoré boli podkladom na prepustenie žalobcu, boli obsahom vyšetrovacieho spisu, s ktorým bol jeho právny zástupca riadne oboznámený. 5. Žalobca v replike zo dňa 17.03.2020 opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v žalobe. Na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie, že sa o skutku správne orgány dozvedeli až zo znaleckého posudku, sa prvýkrát objavuje až v rozhodnutí žalovaného. Pokiaľ by sa toto tvrdenie zakladalo na pravde, nebol by žiaden dôvod túto skutočnosť neuviesť už v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. 6. V súdom stanovenej lehote žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24.11.2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s ust. § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. dňa 27.08.2019 (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z.z.“) služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily") pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie podľa § 71 ods. 5. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) citovaného zákona na účely tohto zákona vedúcim služobného úradu je vedúci organizačnej zložky ozbrojených síl v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. b). Podľa § 83 ods. 1 písm. c) citovaného zákona štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13. Podľa § 83 ods. 1 písm. e) citovaného zákona štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský,24) za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,25) alebo za zločin 26). 24) § 393 až 415 Trestného zákona. 25) § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. 26) § 11 Trestného zákona v znení zákona č. 650/2005 Z.z. Podľa § 92 ods. 1 citovaného zákona konanie o prepustení zo služobného pomeru (ďalej len "konanie o prepustení") sa začína na žiadosť profesionálneho vojaka, na návrh veliteľa alebo na podnet služobného úradu. Podľa § 92 ods. 3 citovaného zákona o začatí konania o prepustení služobný úrad oboznámi profesionálneho vojaka a veliteľa profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná. Podľa § 93 ods. 1 písm. b) citovaného zákona návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6. Podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.05.2018 profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. 9. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánu verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy a zasahuje do oblasti správneho trestania, bezprostredne sa dotýka ústavou garantovaného práva, a teda podlieha prieskumnej činnosti správneho súdnictva, musí čo do formálnych i obsahových náležitostí primerane napĺňať zákonné minimum požiadaviek na rozhodnutie správneho orgánu. Podľa štrasburskej judikatúry majú priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty. Správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (práva na spravodlivé súdne konanie), čl. 7 (zákaz trestu bez zákona) a čl. 13 (právo na účinné opravné prostriedky), ďalej aj ochrane zakotvenej v čl. 2 a 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie) a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát. Správnym trestaním je nutné rozumieť nielen rozhodovanie o priestupku, správnom delikte ale aj sankcie za iné protiprávne konanie. Pod správnym deliktom možno rozumieť nielen kárny ale aj disciplinárny alebo iný správny delikt. Zákonné minimum požiadaviek rozhodnutia správneho orgánu v oblasti správneho trestania (pokiaľ osobitný predpis neustanoví inak) je potrebné na základe analógie legis hľadať v citovaných ustanoveniach § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré definuje požiadavky pre rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní. 10. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú v intenciách vyššie uvedených úvah aj rozhodnutia o disciplinárnych previneniach, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností, ktoré sú nevyhnutné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom totožného páchateľa. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, sú rozhodné pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej pre určenie rozsahu dokazovania, pre vylúčenie prekážky litispendencie, atď.. Je pritom nepostačujúce, aby sa dané náležitosti uvádzali len v odôvodnení správneho rozhodnutia, nakoľko práve výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, keďže sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky plynúcom z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, a to garancie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem veci trestného charakteru. 11. Vychádzajúc z vyššie opísaných atribútov preskúmateľnosti rozhodnutí vo veciach správneho trestania dospel správny súd k záveru, že vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (pričom daný nedostatok správny orgán druhého stupňa neodstránil) nie je skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, identifikovaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným protiprávnym konaním. Absentuje vymedzenie skutku relevantným časovým obdobím, ktorému je potrebné dodať konkrétny obsah vo svetle skutkových okolností daného prípadu, umožňujúci odlíšiť skutok od prípadného iného obdobného protiprávneho konania žalobcu z daného miesta. Pokiaľ existuje vyššie uvedená vada správneho rozhodnutia, je potrebné na ňu prihliadať, aj keď nebola vznesená v žalobe, pretože súvisí so základnou zásadou správneho trestania - ne bis in idem - pričom je potrebné riadnym formulovaním výroku vylúčiť možnosť postihnutia obvineného zo správneho deliktu opakovane za taký správny delikt, za ktorý už bol právoplatne odsúdený. 12. Len na okraj správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné právne predpisy, vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou. 13. Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov bolo porušenie ust. § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku upravujúceho podporne konanie pred správnymi orgánmi. 14. V prejednávanej veci je nesporné, že správny orgán prvého stupňa skončil so žalobcom štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. vydaním personálneho rozkazu. 15. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13, Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz sa vydáva pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní. 16. Ako je zrejmé z citovaného ust. § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. zákonodarca uložil správnym orgánom v konaní o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením podľa § 83 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. primeranej aplikácie v citovanom ustanovení taxatívne vymedzených noriem Správneho poriadku. K týmto normám patria (okrem iných) aj ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 9 až 15, § 16, § 17, § 20 až 24, § 33 Správneho poriadku garantujúce aspoň základný rámec procesných práv účastníka administratívneho konania. 17. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a dôvodov rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia neumožnil žalobcovi realizáciu jeho základných procesných práv, a to práva plynúceho z citovaného ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku - právo účastníka na nazretie do administratívneho spisu a s uvedeným právom súvisiace právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia v zmysle citovaného ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 19. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 03.04.2019 oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa ku konaniu v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Na základe výzvy žalobcu zo dňa 11.04.2019 doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 15.04.2019 o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k obvineniu správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 03.05.2019 predĺžil žalobcovi lehotu na podanie vyjadrenia do 15.05.2019. Žalobca podaním zo dňa 14.05.2019 odovzdaného na poštovú prepravu dňa 15.05.2019, t. j. v posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia, oznámil správnemu orgánu udelenie plnej moci na zastupovanie žalobcu v konaní advokátovi JUDr. Ladislavo Csákoovi, ktorého plnú moc k podaniu pripojil a žiadal správny orgán, aby bolo uvedenému právnemu zástupcovi umožnené nahliadnutie do administratívneho spisu, ktoré nahliadnutie označil žalobca za predpoklad podania riadneho vyjadrenia k veci samej. Dňa 16.05.2019 správny orgán prvého stupňa vydal vo veci rozhodnutie bez toho, aby umožnil právnemu zástupcovi žalobcu nahliadnutie do administratívneho spisu. 20. Ako je zrejmé z vyššie označeného priebehu administratívneho konania, žalobca v lehote na podanie vyjadrenia zaslal na poštovú prepravu žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu ustanoveným právnym zástupcom. Správny orgán uvedenú žiadosť neakceptoval, ktorá skutočnosť plynie priamo z ním zvoleného postupu, kedy v deň doručenia žiadosti o nahliadnutie do administratívneho spisu, ktorá bola formulovaná súčasne aj ako predpoklad podania vyjadrenia vo veci samej, vydal bez toho, aby účastníkovi konania, resp. zvolenému právnemu zástupcovi vytvoril priestor pre nahliadnutie do administratívneho spisu, prvostupňové správne rozhodnutie. Postupom zvoleným správnym orgánom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemohol byť zhojený v konaní pred odvolacím správnym orgánom, nakoľko realizácia práva nahliadať do spisu v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa podmieňuje zachovanie ďalšieho procesného práva účastníka konania, ktorým je právo plynúce z citovaného ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zachovanie uvedených procesných práv práve v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa je imanentným predpokladom riadnej formulácie odvolacích námietok. Je neprípustné, aby sa podstata skutkovej a právnej argumentácie v konaní o uložení sankcie za disciplinárne previnenie presúvala až do odvolacieho štádia, nakoľko až v tomto konaní poskytol (ako to plynie z obsahu administratívneho spisu) správny orgán právnemu zástupcovi žalobcu príležitosť nahliadnuť do súdneho spisu. 21. Ďalej je potrebné poznamenať, že obrana žalovaného, v zmysle ktorej sa právny zástupca žalobcu mohol s podkladmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa oboznámiť už v trestnom konaní (resp. realizovať právo nahliadať do spisu), nie je dôvodná, nakoľko v oboch konaniach bol predmetom posúdenia odlišný delikt. Rozdielnej formulácii skutkových podstát jednotlivých deliktov musí zodpovedať aj špecifická obrana v závislosti od konkrétnych dotknutých hmotnoprávnych (Trestný zákon, Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov) a procesných predpisov (Trestný poriadok, Správny poriadok a Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov). 22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovaného s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP (pre absenciu nezameniteľnej identifikácie skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) a s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP (pre porušenie procesných práv žalobcu garantovaných v citovanom ust. § 23 os. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku) zrušil a vec vrátil žalovanému v zmysle žalobného návrhu s poukazom na citované ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu a odstráni vytýkané pochybenia. 23. Len pre úplnosť správny súd dodáva, že námietku žalobcu o zmeškaní lehoty, ktorú má na mysli citované ust. § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., vyhodnotil ako nedôvodnú. Lehota, ktorú má na mysli citované ust. § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., totiž podľa názoru správneho súdu dodržaná bola. Zákonná lehota totiž príslušnému orgánu (veliteľovi profesionálneho vojaka) začala plynúť až dňom postúpenia trestnej veci t. j. predložením trestného spisu, súčasťou ktorého bolo aj uznesenie CVS: VP-1/OPV-PO-2018 zo dňa 26.02.2019, ktorým poverený príslušník vojenskej polície postúpil veliteľovi Vojenského útvaru 7945 Rožňava vec žalobcu na disciplinárne konanie, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že sa nejedná o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Správny súd zdôrazňuje, že až týmto momentom totiž mohol veliteľ ustáliť, ktorý z dôvodov uvedených v citovanom ust. § 83 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. bude dôvodom pre začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi. Je neprípustné, aby sa až v začatom disciplinárnom konaní, t. j. v priebehu disciplinárneho konania, ustaľovalo konkrétne disciplinárne previnenie, ktoré je žalobcovi kladené za vinu. Obvinený z trestného deliktu má právo na spravodlivý proces. Súčasťou tohto práva je právo na obhajobu voči trestnému previneniu. Už od momentu začatia disciplinárneho konania musí byť obvinenému zrejmé, voči ktorému konkrétnemu previneniu, ktorých taxatívny výpočet je obsiahnutý v citovanom ust. § 83 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z., má obvinený formulovať svoju procesnú obranu (obhajobu). Práve uvedená okolnosť je relevantná pri odpovedi na otázku, kedy veliteľ profesionálneho vojaka zistil dôvod pre prepustenie profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) dotknutého zákona. Správny súd je toho názoru, že tomu tak nebolo dňa 20.05.2018, kedy boli žalobcovi vykonané na mieste dychové skúšky, o ktorej skutočnosti mal veliteľ vedomosť. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu totiž toho času prichádzali do úvahy dva dôvody pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, a to tak dôvod, ktorý má na mysli citované ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. (porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z.), ako aj dôvod, ktorý má na mysli citované ust. § 83 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. (právoplatné odsúdenie profesionálneho vojaka za trestný čin vojenský). Až do právoplatného skončenia trestného konania, v ktorom bolo žalobcovi kladené za vinu spáchanie trestného činu vojenského (podľa § 401 ods. 1 Trestného zákona - vyhýbanie sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby), teda nebol vylúčený dôvod na prepustenie, ktorý má na mysli citované ust. § 83 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z.. Až po postúpení veci bolo zrejmé, že dôvod podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. nebol daný a jediným do úvahy prichádzajúcim dôvodom pre prepustenie profesionálneho vojaka ostal dôvod v zmysle citovaného ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z.. Nakoľko návrh na prepustenie má byť viazaný na konkrétny dôvod uvedený v ust. § 83 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z., ktorý musí byť ustálený už na začiatku administratívneho konania (pre formulovanie procesnej obrany) mohol byť dôvod pre prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. c) daného zákona formulovaný až po vylúčení dôvodu na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z.. 24. Na záver správny súd pre úplnosť k námietke žalovaného, v ktorej poukazuje na nesprávnu formuláciu rozsudočného návrhu žalobcu v podanej žalobe, správny súd udáva, že z obsahu žaloby, predovšetkým z úvodného označenia žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorého spisovú značku a dátum vydania žalobca uviedol. Z uvedeného dôvodu absencia označenia spisovej značky a dátumu vydania rozhodnutia žalovaného v samotnom závere žaloby v rámci formulovaného rozsudočného návrhu nezakladá vadu nezrozumiteľnosti žaloby, keď z jej obsahu ako celku je nad všetku pochybnosť správnemu súdu zrejmé, čoho sa žalobca v správnom súdnom konaní domáha. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalobcom v žalobe označeného žalovaného. Je totiž právne irelevantné, či žalobca označí za žalovaného Generálny štáb ozbrojených síl SR alebo náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Pokiaľ žalobca označil orgán verejnej správy správne (ako tomu bolo v prejednávanej veci), potom pokiaľ samotné rozhodnutie vydala konkrétna osoba, ktorá je súčasťou tohto orgánu verejnej správy, môže správny súd sám upresniť osobu, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. 25. Vzhľadom na existenciu dôvodu pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle citovaných ust. § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP správny súd meritórne nevyhodnotil ďalšie žalobné námietky, ktoré v tomto štádiu konania je potrebné považovať za predčasné. 26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.