Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/20/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223709 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5111223709.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, F. X. H., zastúpeného Stehura a partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dolný val 574/7, Žilina, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94, Kysucké Nové Mesto, zastúpenému JUDr. Emíliou Muškovou, advokátkou so sídlom X. R. XX, F. X. H., ktorej výkon advokácie bol pozastavený, zastúpená JUDr. Milanom Chovancom, advokátom so sídlom Y. V. XX, B., o odstránenie stavieb z pozemku, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 8C/168/2011-207 zo dňa 16. 09. 2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 124 ods. 1, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 CSP zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal odstránenia stavby „šatne a sklady“ so súp. č. XXXX a stavbu „garáže a dielni so súp. č. XXXX, a to v časti, ktorou zasahujú do pozemkovej nehnuteľnosti parc. č. 5086/1 - orná pôda o výmere 660 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. F. X. H., zapísanej na LV č. XXXX podľa prílohy č. P4, diel č. 6 a 7 znaleckého posudku č. 5/2012 znalca Ing. Vladimíra Hrivíka z 08. 02. 2013 a súčasne určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal z toho, že v priebehu konania žalobca v podaní z 15. 10. 2014 okrem iného výslovne uviedol, že netrvá na odstránení týchto stavieb (súp. č. XXXX a súp. č. XXXX) z predmetného pozemku, keďže žalovaný uviedol, že tieto stavby využíva na verejnoprospešné účely. Žalobca zároveň navrhol zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8C/168/2011-161 zo 14. 04. 2016, právoplatným 12. 09. 2016 po potvrdení uznesením krajského súdu, zmenu žaloby podľa podania žalobcu (o určenie vlastníckeho práva) nepripustil. Predmetom konania v čase rozhodovania súdu o zastavení konania bolo jednoznačne a bez pochýb odstránenie stavieb žalovaného „šatne a sklady“ so súp. č. XXXX a „garáže a dielne“ so súp. č. XXXX z pozemkovej nehnuteľnosti žalobcu parc. č. 5086/1. Ďalej mal za to, že podanie je úkon určený súdu, ktorý je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho ako bol navonok prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Pre podanie strán totiž platí tzv. teória prejavu vôle, súd teda prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené. Nie je rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala niečo iné. 3. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že podanie žalobcu zo dňa 15. 10. 2014 podľa obsahu predstavuje procesný úkon späťvzatia žaloby v celom rozsahu (§ 124 CSP). Vzhľadom na predmet sporu a obsah tohto podania dospel k záveru, že žalobca týmto podaním zobral žalobu o odstránenie stavieb z pozemkovej nehnuteľnosti v celom rozsahu späť. Keďže dispozícia žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenie žalobcu, späťvzatím žaloby prejavil vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo, čoho dôsledkom je zastavenie konania. Žalovaný pritom na základe výzvy podaním z 22. 08. 2019 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, a preto súd prvej inštancie konanie zastavil (§ 145 ods. 1, § 146 CSP). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. 4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť. Poukázal na to, že žalobu nikdy nezobral späť a ani nikdy neprejavil vôľu zobrať predmetnú žalobu späť. Rozhodnutie je založené na tom, že sa mal vyjadriť, že netrvá na odstránení stavieb, čo je však vytrhnuté z kontextu, ktorý postup je neprípustný. Späťvzatie žaloby je jednostranný výslovný prejav žalobcu, že berie žalobu späť, pričom on takýto výslovný prejav neučinil a ani z jeho konania, ani z jeho vyjadrení takýto prejav nevyplýva. Uznesením č.k. 8C/168/2011-161 zo 14. 04. 2016 bolo jeho podanie z 15. 10. 2014 vyhodnotené ako návrh na zmenu žaloby, ktorú súd predmetným uznesením nepripustil a teraz je to isté podanie vyhodnotené ako späťvzatie žaloby. Ďalej je nepochopiteľné ako súd mohol dospieť k záveru, že uvedeným podaním prejavil vôľu zobrať späť žalobu v celom rozsahu, keď následne podaním z 29. 04. 2016 podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie a podaním zo dňa 04. 06. 2019 podal návrh na pokračovanie v konaní, čo by nečinil, pokiaľ by zamýšľal podaním z 15. 10. 2014 zobrať celú žalobu späť. Pritom žiadne zo svojich podaní neoznačil ako späťvzatie žaloby a taktiež je zrejmé, že so žiadnym zo svojich podaní ani neprejavil vôľu zobrať žalobu späť, a preto je predmetné rozhodnutie zmätočné a nepochopiteľné. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, d/ CSP zrušil. 8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší aj, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj v prípade, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Podľa ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 9. Krajský súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení konštatuje, že podanie je úkon určený súdu, ktoré je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Pre podanie strán totiž platí tzv. teória prejavu vôle, t. j. že súd prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené a nie je rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala niečo iné, t. j. náležitosti vôle v hmotnoprávnom zmysle sa neskúmajú. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu súd preto nemôže určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje súdu obsah úkonu výkladom dopĺňať, či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú. Rovnako súd nemôže výslovne uskutočnený úkon transformovať na iný úkon. 10. Z označenia podania žalobcu z 15. 10. 2014 a jeho obsahu jednoznačne (objektívne) vyplýva, že sa jedná o zmenu pôvodného žalobného návrhu odstránenia predmetných stavieb z častí parciel zameraných geometrickým plánom vo vlastníctve žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nim a nie o späťvzatie žaloby o odstránenie predmetných stavieb, keďže to nevyplýva ani z jeho výrazových prostriedkov, ani z celkového zmyslu. Žalobca totiž jednoznačne uvádza, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že predmetné stavby využíva na verejnoprávne účely, z ktorého dôvodu netrvá na ich odstránení, avšak spochybňuje jeho vlastnícke práva k predmetnej parcele (EKN, z ktorej boli CKN parcely vytvorené), preto chce mať vlastnícke právo definitívne vyriešené, lebo jeho právne postavenie je inak neisté a pozitívne rozhodnutie o ňom bude podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností, kde ako vlastník je evidovaný žalovaný. Na základe uvedeného navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu o odstránenie na určenie vlastníctva, t. j. podanie aj z objektívneho hľadiska, aj z hľadiska prejavenej vôle jednoznačne späťvzatím návrhu nie je, prihliadnuc aj k tomu, že raz nemôže byť to isté podanie súdom posúdené ako zmena žaloby a druhý raz ako späťvzatie, keďže sa nemôže jednať o jedno aj o druhé vzhľadom k tomu, že sa jedná o úplne odlišné procesné inštitúty. 11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali a svojím procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok vzhľadom na dvojinštančnosť súdneho konania nemožno napraviť pred odvolacím súdom. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).