Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/122/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115211488 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115211488.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcov: 1/ U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, 2/ T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX a 3/ Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, všetci právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom T. XXX, proti žalovaným: 1/ Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša, so sídlom Nesluša 171 IČO: 420 68 649, 2/ T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, obaja žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení Advokátska kancelária Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, 3/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, V. W. Y., právne zastúpený Mgr. Alena Gregorová, advokátka so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 42 186 307, 4/ Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti intervenienta na strane žalovaného v r. 1/: 1/ L. V., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, 2/ Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX, 3/ Bc. T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, 4/ L. J., nar. X.X.XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, V. W. Y., 5/ R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, 6/ T. F., bytom H. XXX, V. W. Y., 7/ S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, 8/ Mgr. Y.E., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, 9/ R. Y., MSc., nar. XX.X.XXXX., bytom A. XX, F., 10/ N.E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcov v 1/ - 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/203/2015-428 zo dňa 12. decembra 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním II., III. p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý . Žalovaným v 1/ - 3/ p r i z n á v a nárok proti žalobcom v 1/ - 3/ rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Intervenientom v 1/ - 10/ rade na strane žalovaného v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v spore o neplatnosť právneho úkonu rozhodol nasledovne: I. Súd konanie v časti, ktorou sa žalobcovia v r. 1/ až 3/ domáhali určenia, že zmluva užívaní poľovného revíru zo dňa 24.10.2013 proti žalovanému v r. 4/ zastavuje. II. Súd žalobu o určenie, že zmluva o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ uzatvorená dňa 24.10.2013 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Poľany Nesluša zastúpenými T. Z. a T. C. a žalovaným v r. 1/ Poľovníckou spoločnosťou Žiar Nesluša, ktorá bola zaevidovaná Okresným úradom Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Žilina, dňa 30.10.2013 pod č. OÚ-ZA-PLO-2013/00299-L je neplatná v celom rozsahu, zamieta. III. Žalovaní v r. 1/ až 3/ majú právo proti žalobcom v r. 1/ až 3/ na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania. IV. Žalovanému v r. 4/ proti žalobcom v r. 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. V. Intervenientom v r. 1/ až 10/ na strane žalovaného v r. 1/ proti žalobcom v r. 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. VI. Návrh žalovaných v r. 1/ až 3/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 8Sžk/26/2018 a 10Sžk/11/2018 zamieta. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 5, § 11 - § 16 Zákona o poľovníctve a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Notárskou zápisnicou N 229/2013, Nz 25283/2013, NCRIs 25793/2013 zo dňa 26.7.2013 bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „POĽANY NESLUŠA“ konaného dňa 26.7.2013 v Tepličke nad Váhom a podľa schváleného programu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bod 3/ a uznesenia č. 3/ zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje postúpenie užívania poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“, ktorý poľovný revír je uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č.j. 960/96-Chk zo dňa 30.12.1993 v prospech Poľovníckeho združenia „POĽANY NESLUŠA“, so sídlom Nesluša, IČO: 37 798 294. Uznesením č. 4 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo voľbu splnomocnencov T. Z., nar. X.X.XXXX a E. Q., nar. XX.X.XXXX,. ktorí zastupujú vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru podľa § 5, 11 a 13 zák. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú oprávnení konať spoločne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, predmetom ktorej bude postúpenie užívania poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“, ktorý poľovný revír je uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j. 960/96-Chk zo dňa 30.12.1993 v prospech poľovníckeho združenia „POĽANY NESLUŠA“, so sídlom Nesluša, IČO: 37 798 294, spojená s evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru (č.l. 14). Notárskou zápisnicou N 313/2013, Nz 37765/2013, NCRIs 38458/2013 zo dňa 24.10.2013 bolo vydané osvedčenie o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre „POĽANY NESLUŠA“ konaného dňa 24.10.2013 na notárskom úrade v N. a podľa schváleného programu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bod 3/ a uznesenie č. 2/ zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo postúpenie užívania poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“, ktorý poľovný revír je uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č.j. 960/96-Chk zo dňa 30.12.1993 v prospech Poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša, so sídlom Nesluša, IČO: 42 068 649, v zmysle čoho užívanie poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ bude postúpené písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru poľovníckej organizácii Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša, so sídlom Nesluša 171, IČO: 42 068 649. Uznesením č. 3 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo voľbu dvoch splnomocnencov T. Z., nar. X.X.XXXX a T. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorí zastupujú vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru a sú oprávnení konať spoločne zo všetkých právnych úkonov spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, predmetom ktorej bude postúpenie užívania poľovného revíru v prospech poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša a zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udeľuje uvedeným splnomocnencom splnomocnenie na podpísanie žiadosti uzavretie a podpísanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru, prípadne, jej dodatkov (č.l. 30). Rozhodnutím o uznaní poľovného revíru Lesný úrad Čadca č. LÚ-960/93-32-Chk dňa 30.12.1993 uznal Spoločný poľovný revír „NESLUŠA“ s platnosťou od 1.1.1994 s celkovou výmerou 2.087 ha poľovných pozemkov s uvedením popisu hraníc poľovného revíru. Na základe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Spoločnom poľovnom revíri „POĽANY NESLUŠA“, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.7.2013 v obecnom dome v Tepličke nad Váhom za účelom rozhodnutia o ďalšom využití Spoločného poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“, o priebehu ktorého bola spísaná notárom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom v N., notárska zápisnica č. N 229/2013, Nz 25283/2013, NCRIs 25793/2013 a následného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „POĽANY NESLUŠA“ dňa 24.10.2013 na notárskom úrade JUDr. Mariána Jurinu v N., ktorého priebeh bol osvedčený vo forme notárskej zápisnice č. N 313/2013, Nz 37765/2013, NCRIs 38458/2013 vyhotovenej 24.10.2013, prijatým uznesením č. 2 schválilo postúpenie Poľovného revíru Nesluša v prospech Poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša, so sídlom Nesluša 171, IČO: 4268649, uznesením č. 3 schválilo splnomocnencov T. Z. a T. C., za ktorého hlasovali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci 54,21 % výmery Spoločného poľovného revíru „NESLUŠA“ bola uzavretá Zmluva o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013, ktorú podľa znenia uzavreli vlastníci Spoločného poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ v zastúpení na základe splnomocnenia uvedeného v notárskej zápisnici NZ25283/2013 zo dňa 26.7.2013 a to T. Z. a T. C. a užívateľ poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša, IČO 42 068 649 a vlastníci Poľovného revíru zastúpení splnomocnencami a užívateľ poľovného revíru na základe uznesenia č. 3 zhromaždenia poľovných pozemkov, konaného dňa 24.10.2013 na Notárskom úrade JUDr. Mariána Jurinu so sídlom v N. dohodli na uzatvorení tejto nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je úprava práv a povinností zmluvných strán pri užívaní poľovného revíru (uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. J960/96-Ch zo dňa 30.12.1993) a vlastníci spoločného revíru dávajú touto zmluvou užívateľovi poľovného revíru do užívania poľovný revír za účelom výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíry v zmysle zákona o poľovníctve a užívateľ poľovného revíru je oprávnený vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíry „POĽANY NESLUŠA“ o celkovej výmere 2087 ha. Zmluva o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013 bola zaevidovaná na Okresnom úrade Žilina, pozemkový a lesný odbor dňa 30.10.2013 pod č. OU- ZA-PLO-2013/00299-L a súčasťou je notárska zápisnica N313/2013, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíry „POĽANY NESLUŠA“ konaného dňa 24.10.2013. K zmluve bol prijatý Dodatok č. 1 Úplné znenie Zmluvy o užívaní poľovného revíru Nesluša zo dňa 22.4.2014. V zmluve podľa § 13 a nasl. zák. č 274/2009 Z. z. o poľovníctve medzi vlastníkmi Spoločného poľovného revíru „Nesluša“, ktorý poľovný revír je uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j. LÚ-960/96-Chk zo dňa 30.12.1993 sú zastúpení na základe splnomocnenia uvedeného v notárskej zápisnici č. Nz 37765/2013 zo dňa 24.10.2013 a to T. Z., nar. X.X.XXXX a T. C. nar. XX.XX.XXXX ako splnomocnenci, zvolení v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve ako zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru a užívateľ poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša, IČO 42 068 649 uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je úprava práv a povinností zmluvných strán pri užívaní poľovného revíru „Nesluša“ (uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j. LÚ-960/96-Chk zo dňa 30.12.1993) a vlastníci spoločného revíru dávajú touto zmluvou užívateľovi poľovného revíru do užívania Poľovný revír za účelom výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri v zmysle zákona o poľovníctve a užívateľ poľovného revíru je oprávnený vykonávať právo poľovníctva v Poľovnom revíri „Nesluša“ nachádzajúcom sa v katastrálnych územiach W., C. o celkovej výmere 2087 ha. Dodatok č. 1 Úplné znenie Zmluvy zo dňa 22.4.2014 bol zaevidovaný na Okresnom úrade Žilina, pozemkový a lesný odbor dňa 29.4.2014 pod č. OU-ZA-PLO-2004/012081 (č.l. 152 a nasl.) V priebehu ďalšieho konania nie je sporné, že Krajský súd v Žiline rozhodnutím č. k. 30S/66/2016-89 zo dňa 10.10.2017 a rozhodnutím č. k. 20S/89/2016-128 zo dňa 10.10.2017 vo veci žalobcov v r. 1/ a 3/ proti žalovanému v r. 4/ za účasti ďalších účastníkov ( v tomto konaní žalovaní v r. 2/ a 3/ zrušil opatrenie Okresného úradu Žilina odbor pozemkový a lesný č. OU-ZA-PLO-2014/012081 zo dňa 29.4.2014 a opatrenie žalovaného č. OU-ZA-PLO-2013/00299-L z 30.10.2013 a vec vrátil žalovanému vr. 4/ na ďalšie konanie. Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 14S/1/2016-154 zo dňa 3.10.2017 v spore o určenie neplatnosti uznesení Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov Spoločného poľovného revíru Nesluša medzi stranami sporu žalobcovia v r. 1/ až 3/ ( v tomto konaní žalobcovia totožní) a žalovaný v r. 1 a 2 (v tomto konaní žalovaní v r. 2/ a 3/) súd žalobu zamietol. Z odôvodnia rozhodnutia je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíry „Poľany Nesluša" konaného dňa 24.10.2013 na Notárskom úrade JUDr. Mariána Jurinu, priebeh ktorého bol osvedčený formou notárskej zápisnice č. N 313/2013, ktorá neplatnosť mala spôsobiť neúčinné zastúpenie niektorých vlastníkov v spojení s nesprávnym postupom pri zvolaní a rokovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.10.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.12.2017. V priebehu ďalšieho konania žalobcovia v r. 1/ až 3/ žalobou sa domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013, ktorá bola zaevidovaná na Okresnom úrade Žilina, pozemkový a lesný odbor, dňa 30.10.2013, pod č. OÚ-ZA-PLO-2013/00299- L ( opatrenia správneho orgánu zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/66/2016-89 zo dňa 10.10.2017 a č. k. 20S/89/2016-128 zo dňa 10.10.2017) a namietajú platnosť zmluvy jednak neexistenciou poľovného revíru pod názvom „Poľany Nesluša“, zmluva nebola podpísaná tými osobami, ktoré boli splnomocnené Zhromaždením vlastníkov zo dňa 26.7.2013, výmera vlastníkov prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Nesluša dňa 24.10.2013 nedosiahla zákonom požadovanú nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Nesluša a nie je v súlade so zákonom o poľovníctve. V danom prípade žalobcovia ako minoritní podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. W. zaradené do spoločného poľovného revíru „Nesluša“ tvrdia, že boli vyššie popísaným nesprávnym postupom pri zvolaní a rokovaní Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.10.2013 ukrátení na svojich vlastníckych právach a v dôsledku neplatných rozhodnutí bola uzatvorená zmluva zo dňa 24.10.2013, domáhajú určenia (deklarovania) neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013. Žalovaní v r. 2/ a 3/ predložili zoznam vybraných vlastníkov nachádzajúcom sa v katastrálnych územiach W., C. a evidovaný na katastrálnom úrade spolu s výmerou jednotlivých podielov k evidovaným vlastníkom (č.l. 110). V danom prípade si vlastníci poľovných pozemkov zvolili tretí spôsob využitia poľovného revíru a teda užívanie poľovného revíru postúpili Zmluvou o užívaní poľovného revíru na tretiu osobu poľovnícku organizáciu a to Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša. Zákonodarca zároveň v právnej norme § 14 zákona o poľovníctve ustanovil obsah a podmienky takejto zmluvy. Predovšetkým príslušnú zmluvu je povinný uzatvoriť budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru (§ 14 ods. 1 zákona o poľovníctve) a náležitosti zmluvy sú stanovené v § 14 ods. 3 písm. a) - g) zákona o poľovníctve. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru sa uzatvára medzi budúcim užívateľom poľovného revíru (ktorý bol určený za budúceho užívateľa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) a samotnými vlastníkmi poľovných pozemkov, pričom za vlastníkov pozemkov príslušnú zmluvu uzatvárajú splnomocnenci zvolení počas zhromaždenia vlastníkov postupom podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve. Zmluvnou stranou však v zmysle § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zostávajú samotní vlastníci poľovných pozemkov. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívna vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Je potrebné vysvetliť, že ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov, ide vždy o nerozlučné spoločenstvo. Preto nútené spoločenstvo upravené v ustanovení § 78 CSP bolo počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, teda Občianskeho súdneho poriadku, judikatúrou nazývané tiež ako nútené nerozlučné spoločenstvo, pričom sa spravovalo tou istou právnou úpravou v § 91 ods. 2 OSP ako nerozlučné spoločenstvo. Nová právna úprava však právnu úpravu núteného spoločenstva vyčlenila do osobitného § 78 CSP, preto sa už § 77 CSP na také procesné spoločenstvo, pri ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, nebude aplikovať (výnimkou by mohla byť snáď len aplikácia § 77 ods. 2 a 3 CSP s poukazom na čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP). Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002 zo dňa 1.5.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004: V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (príp. ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci; ale aj uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 158/2010 zo dňa 17.2.2011 a sp. zn. 5Cdo 211/2013 zo dňa 13.5.2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov. Zo skutkového odôvodnenia je nepochybné, že Žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013 z dôvodu nesprávneho postupom pri zvolávaní a rokovaní Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.10.2013. Keďže zmluvnou stranou v zmysle § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zostávajú samotní vlastníci poľovných pozemkov, ako i charakteru spoločných práv a povinností súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore, pretože v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa týkal predmet konania. Z hľadiska predmetu konania (určenie neplatnosti Zmluvy zo dňa 23.10.2013) pasívna vecná legitimácia nesvedčí len stranám, ktoré žalobcovia v r. 1/ až 3/ označili na strane žalovaných; podľa názoru súdu stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne museli byť všetci vlastníci spoločného poľovného revíru „Nesluša“ (uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j. LÚ-960/96-Ch zo dňa 30.12.1993). Uvedený záver súdu vyplýva z príslušných ustanovení zákona o poľovníctve (č. 274/2009 Z. z.) upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíre rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (t.j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) s tým, že v prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného revíru inej osobe sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou (§ 13 ods. 1 zákona o poľovníctve), ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkmi spoločného poľovného revíru (§ 14 ods. 1 zákona o poľovníctve). Keďže zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru uzatvárajú všetci vlastníci poľovných pozemkov, stranami sporu o určenie jej neplatnosti musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s právnickou osobou, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené (skutočnosť, že za vlastníkov podpisujú zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná). V danom prípade o určenie neplatnosti Zmluvy ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu a nemožno pripustiť, aby sporná zmluva bola záväzná len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie (t.j. pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom by došlo k určeniu ich neplatnosti nakoľko výrok rozsudku je v zmysle ustanovení § 228 ods. 1CSP záväzný len pre tie strany resp. ich právnych nástupcov). S poukazom na vyslovený právny záver súdu o nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh strán sporu) súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy zo dňa 23.10.2013 zamietol. Vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva, preto súd nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadom správneho okruhu strán v spore (sporová strana je právne zastúpená), ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktorí mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu a z predloženej listiny žalovanými (č.l. 110) vyplýva, že účastníkmi konania o neplatnosť zmluvy nie sú tí, ktorí podľa zákona majú byť t.j. vlastníci poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru „Nesluša“. Možno naviac uviesť, že účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy okresným úradom v zmysle § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve. Účinnosťou zmluvy je stav, keď nastávajú jej právne účinky. Cieľom akejkoľvek zmluvy je vyvolanie určitých vecno-právnych následkov a v prípade zmluvy o užívaní poľovného revíru táto musí obsahovať odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom a teda až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. V prípade zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru je podmienkou toho, aby k vecno-právnym následkom došlo, právoplatné rozhodnutie okresného úradu o zaevidovaní zmluvy. V priebehu ďalšieho konania zo skutkových zistení vyplynulo, že opatrenie príslušného úradu pod č. OU-ZA-PLO-2013/00299-L zo dňa 30.10.2013, ktorým bola evidovaná sporná Zmluva o užívaní poľovného revíru bolo zrušené a podľa názoru súd nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení jej neplatnosti, keď prebieha nové konanie pre jej evidenciu. Súd konanie voči žalovanému v r. 4/ zastavil vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov v r. 1/ až 3/ na pojednávaní dňa 12.12.2018 a so súhlasom žalovaného pri aplikácii zákonných ustanovení § 144 a § 145 ods. 2 CSP (Žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej). Žalovaní 1/ až 3/ podaním doručeným súdu dňa 11.12.2018 predložili návrh na prerušenie konania s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a), súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Svoj návrh odôvodňovali tým, že v konaniach sa pred NS SR rieši ako prejudiciálna otázka aj otázka platnosti či neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „POĽANY NESLUŠA“ konaného dňa 24.10.2013 na Notárskom úrade Mariána Jurinu, priebeh ktorého bol osvedčený formou notárskej zápisnice č. N313/2013, a teda aj samotnej zmluvy o užívaní poľovného revíru „POĽANA NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013; pokiaľ NS SR dospeje k záveru, že tieto úkony sú neplatné, tak opatrenia Okresného úradu Žilina ZA PLO-2013/00299-L zo dňa 30.10.2013 a ZA PLO-2014/012081-L zo dňa 29.4.2014 zruší a predmet tohto konania odpadne. Ak aj NS SR kasačným sťažnostiam vyhovie, predmet tohto konania rovnako odpadne a vzhľadom na uvedené žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konaní vedených pred NS SR sp. zn. 8Sžk 26/2018 a 10 Sžk/11/2018. Súd poznamenáva, že citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, a to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. V daných konaniach ide o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného v r. 4/, ktoré krajský súd zrušil a vec vrátil žalovanému v r. 4/ na ďalšie konanie. Vzhľadom na charakter veci (o určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru) je zrejmé, že nejde o totožný predmet sporu ani o identické žaloby, nakoľko v danej veci sa posudzuje postup žalovaného v r. 4/ okresného úradu pri evidencii zmluvy a súd prvej inštancie v tomto konaní pre nesprávny okruh žalobu zamietol a riešil otázku pasívnej vecnej legitimácie a táto skutočnosť bola rozhodujúcim dôvod pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, keďže samotní žalovaní vzniesli námietku nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh). Preto bolo vecou súdu prvej inštancie rozhodujúceho o predmete konania (o určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru) posúdiť, či pre jeho rozhodnutie je dôležité vyčkať na rozhodnutie v inej veci, resp. na zmeny, ktoré by mohli nastať v súvislosti s iným konaním. V danej veci s poukazom na vyššie uvedené súd nevidel dôvod na prerušenie tohto konania a preto tento návrh žalovaných v r. 1/ až 3/ zamietol. O trovách konania vo vzťahu žalobcov v r. 1/ až 3/ voči žalovaným v r. 1/ až 3/ súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd s poukazom na plný úspech žalovaných v r. 1/ až 3/ vo veci priznal žalovaným proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania vo vzťahu žalobcov v r. 1/ až 3/ voči žalovanému v r. 4/ súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. K zastaveniu konania voči žalovanému 2/ došlo v dôsledku späťvzatia žaloby a žalobcovia v r. 1/ až 3/ zobrali späť bez udania dôvodu a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému v r. 4/, preto znášajú trovy žalovaného v r. 4/ žalobcovia. Žalovanému v r. 4/, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom v r. 1/ až 3/, pričom vznik trov konania na jeho strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018). Preto súd žalovanému v r. 4/ proti žalobcom v r. 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Intervenientom v r. 1/ až 10/ na strane žalovaného v r. 1/ proti žalobcom v r. 1/ až 3/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom vznik trov konania na ich strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti V. tohto rozhodnutia. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku II. a III. podali odvolanie žalobcovia v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že žalobe vyhovie a určí, že zmluva o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ uzatvorenú dňa 24.10.2013 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zastúpenými T. Z. a T. C. a žalovaný v 1/ rade Poľovníckou spoločnosťou ŽIAR Nesluša je neplatná. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania pred súdmi oboch inštancií v rozsahu 100 %. Odvolanie podávali na základe odvolacích dôvodov v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Poukázali na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v poradí druhým, keď prvý bol zrušený rozhodnutím krajského súdu a napriek názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie, ktorý je právnym názorom súdu vyššieho stupňa viazaný, sa v napadnutom rozhodnutí odklonil od tejto viazanosti a rozhodol nesprávne. Zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 24.10.2013, ktorá je predmetom žalobného návrhu, bola pôvodne evidované na Okresnom úrade Žilina, pozemkový a lesný odbor dňa 30.10.2013 pod č. k. OÚ-ZA-PLO-2013/00299-I. Jej zaevidovanie bolo zrušené rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S 89/2016 zo dňa 10.10.2016 a 30S 66/2016 zo dňa 10.10.2016. Nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku pod č. 37 poslednou vetou. Uviedli, že zmluva, ktorá je predmetom žaloby je absolútne neplatným právnym úkonom a teda súd je povinný skúmať neplatnosť právneho úkonu zo zákona. Stotožnili sa len s citáciou ustanovení Zákona o poľovníctve, a to v tom, že podľa § 14 ods. 1 cit. zákona zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru, ktorí v zmluve musia byť identifikovaní, čo je pre platnosť zmluvy nevyhnutnou podmienkou. Identifikácia vlastníkov poľovného revíru v zmluve je teda zákonnou podmienkou jej platnosti. Nie je sporným a za sporné to nepovažoval ani súd prvej inštancie, že v zmluve o užívaní poľovného revíru „POĽANA NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013 na strane vlastníkov poľovných pozemkov ako vlastníci poľovných pozemkov bolo uvedené označenie len vlastníci spoločného poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zastúpení splnomocnencami T. Z. a T. C.. Je zrejmé, že takto označených a neidentifikovateľných vlastníkov poľovných pozemkov nemožno považovať za takých, ktorí sú „identifikovaní“ v zmysle § 14 ods. 1 cit. zákona. O tejto problematike bolo rozhodnuté aj na NS SR rozsudkom sp. zn. 7Sžo 78/2014. Je zrejmé, že jednotliví vlastníci poľovných pozemkov mali vystupovať v predmetnej zmluve v hmotno-právnej pozícii „prenajímateľov“ a teda mali byť v zmluve jasne špecifikovaní. V rozpore s doterajšou súdnou praxou sa súd prvej inštancie priklonil k názoru žalovaných v tom, že na strane žalovaných mali vystupovať všetky subjekty - spoluvlastníci poľovných pozemkov, lebo aj podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002 zo dňa 01.05.2003 musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí právny úkon uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolení splnomocnenci len na podpísanie zmluvy. Splnomocnenci však nie sú zmluvnou stranou, a preto na strane prenajímateľov mali byť uvedení všetci spoluvlastníci v mene ktorých mohli splnomocnenci zmluvu podpísať, čo sa nestalo, a tak ide o absolútne neplatný právny úkon. Súd postupoval nesprávne, ak vyslovil záver o nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh strán sporu) lebo na strane prenajímateľov vystupovali v skutočnosti len splnomocnené osoby T. Z. a T. C.. V listine nazvanej Zmluva o užívaní poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ zo dňa 24.10.2013 neboli identifikovaní vlastníci poľovných pozemkov, ale len splnomocnenci. Teda nebol v súlade so Zákonom o poľovníctve ustálený okruh účastníkov tohto súdneho konania, a preto nie je možné súhlasiť s názorom žalovaných, že v žalobnom návrhu nie sú označení všetci účastníci zmluvy z dôvodu, že neexistujú a teda nemôžu byť označení na strane žalovaných. Splnomocnení zástupcovia pre podpísanie zmluvy o užívanie poľovného revíru porušili ust. § 3 OZ. Zvolení splnomocnenci nie sú zmluvnou stranou, ich úloha spočívala v zastupovaní vlastníkov veci, využívaní poľovných pozemkov podľa § 12 a § 13 Zákona o poľovníctve. Nestačí potom v zmluve o užívaní poľovného revíru uvádzať len vlastníci spoločného poľovného revíru „POĽANY NESLUŠA“ tak ako je to uvedené v predmetnom prípade. Podľa slovenského právneho poriadku, ktorý rešpektuje zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, uvedený postup znamená, že právo na užívanie poľovného revíru môžu postúpiť iba osoby, ktorým v tom čase svedčilo vlastnícke právo k poľovným pozemkom v spoločnom poľovnom revíry „POĽANY NESLUŠA“. Súd prvej inštancie je pri rozhodovaní predmetnej veci povinný rešpektovať zásadu vyslovenú v ust. § 4 OZ a nemôže priznať ochranu žalovaným v 1/ - 3/ rade, keď z pripojených dôkazov je dostatočným spôsobom preukázané zneužitie práva a nesprávny postup pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej dodatku č. 1, ktorá je od začiatku neplatná. Len žalovaní v 1/- 3/ rade porušili ich vlastnícke práva takže nápravy sa môžu domáhať len voči nim. 3. K odvolaniu žalobcov v 1/ - 3/ rade proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Odvolateľ vo veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav ako aj následne prijaté právne závery. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenia prijaté zhromaždením a vznikom poľovných pozemkov v poľovnom revíri Nesluša sú záväzné pre všetkých vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a PR Nesluša a skutočnosť, že účastníkmi zhromaždenia boli zástupcovia fyzických a právnických osôb, čo jednoznačne vyplýva z údajov podľa listiny prítomných vymedzuje, že účastníkmi tohto súdneho konania musia byť minimálne všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorí boli prítomní, či už osobne alebo v zastúpení na zhromaždení. Vychádzajúc zo Zákona o poľovníctve a Občianskeho zákonníka sú presvedčení, že nakoľko je poľovný revír spoločnou vecou, účastníkmi konania musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať a rovnako tí, ktorí môžu byť uvedeným rozhodnutím dotknutí. Súd v rámci skúmania procesných podmienok skúmal otázku spôsobilosti označených subjektov byť účastníkom konania, tzv. procesnú subjektivitu a otázku procesnej spôsobilosti v konaní a dospel ku správnemu záveru o nedostatku okruhu účastníkov. Navyše žalovaný v 4/ rade nebol účastníkom žiadneho zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pretože vzhľadom na znenie zák. č. 274/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov sa na takomto môžu zúčastniť iba vlastníci poľovných pozemkov. Nevyhnutnou náležitosťou určovacej žaloby je, že v danej veci existuje, resp. je daný naliehavý právny záujem, nakoľko určovacia žaloba je žalobou preventívnou, ktorú je možné aplikovať len v prípade, ak sa na jej základe relevantným spôsobom zmení postavenie žalobcov. V tomto prípade je však zrejmé, že aj keby súd v celom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu žalobcov, žalobcovia nebudú mať žiadnu istotu, že dosiahnu iný výsledok rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ich právne postavenie sa nijako nezmení. Majú za to, že v tejto veci naliehavý právny záujem nie je daný, a to i z dôvodu, že žalobcovia sú minoritnými vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri Nesluša a váha ich hlasov nemohla a ani nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie prijaté zákonnou väčšinou. 4. K odvolaniu žalobcov v 1/ - 3/ rade proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 3/ rada prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie nespĺňa základné formálne náležitosti podľa CSP, a to konkrétne označenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, keďže žalobcovia v odvolaní uvádzajú len odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 17C/203/2015. Má za to, že takéto označenie je neurčité, keďže v tomto konaní boli vydané dva rozsudku Okresného súdu v Žiline. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobcovia doposiaľ nepodali úplné podanie, ktoré by malo byť odvolaním voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/203/2015-428 zo dňa 12.12.2018 a teda podanie žalobcov zo dňa 05.03.2019 žiada odmietnuť. V prípade, ak vzhľadom na posledné rozhodnutie konajúceho súdu bude posudzovať podanie žalobcov 1/ -3/ ako odvolanie voči rozsudku okresného súdu zo dňa 12.12.2018 uviedol, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/203/2015-428 zo dňa 12.12.2018 považuje za správny v súlade s právnymi predpismi a dostatočne odôvodnený. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prezentovaným v rozhodnutí, ktorý vychádza zo znenia § 137 CSP a k nemu prislúchajúcej dôvodovej správy. Naďalej zotrval na doposiaľ prezentovaných dôvodov na zamietnutie žaloby. Pasívna vecná legitimácia - vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkom v poľovnom revíri Nesluša sú záväzné pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v PR Nesluša a skutočnosť, že účastníkmi zhromaždenia boli zástupcovia fyzických a právnických osôb, čo jednoznačne vyplýva z údajov podľa listiny prítomných, vymedzuje, že sporovými stranami tohto súdneho konania musia byť minimálne všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorí boli prítomní, či už osobne alebo v zastúpení na zhromaždení. Vychádzajúc však z ustanovení Zákona o poľovníctve, OZ a CSP je nepochybné, že nakoľko poľovný revír je spoločnou vecou, sporovými stranami v takomto spore musia byť všetci, o ktorých právach sa má rozhodovať alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t.j. všetci účastníci napádanej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 78 ods. 1, 2 CSP. Naliehavý právny záujem - nevyhnutnou náležitosťou určovacej žaloby je, že v danej veci existuje, resp. je daný naliehavý právny záujem, nakoľko určovacia žaloba je žalobou preventívnou, ktorú je možné aplikovať len v prípade, ak sa na jej základe relevantným spôsobom zmení postavenie žalobcov. V tomto prípade je však zjavné, že aj keby súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, žalobcovia nebudú mať žiadnu istotu, že dosiahnu iný výsledok rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ich právne postavenie sa nijako nezmení. Má za to, že v tejto veci naliehavý právny záujem nie je daný, a to i z dôvodu, že žalobcovia sú minoritnými vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri Nesluša a váha ich hlasov nemohla a ani nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie prijaté zákonnou väčšinou. Žalobcovia dotknutí na svojich právach môžu podať riadne a včas správnu žalobu podľa SSP a teda zmenu právneho stavu je možné dosiahnuť aj inak. 5. K odvolaniu žalobcov v 1/ - 3/ rade proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie intervenient na strane žalovaného v 1/ rade L. V., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že sa dňa 26.7.2013 osobne zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Tepličke nad Váhom. S určitosťou vie uviesť, že na tomto zhromaždení bol určený na podpísanie zmluvy predseda PZ Nesluša, T. C. a za vlastníkov poľovných pozemkov bol určený E. Q.. Myslí si, že predseda PZ nemohol podpisovať aj zmluvu aj zastúpenie vlastníkov poľovných pozemkov naraz. V Tepličke nad Váhom dňa 26.7.2013 medzi PZ „POĽANY NESLUŠA“ a Ing. T. Z. a R. A. nedošlo k dohode a ani sa nijaká zmluva nepodpisovala. Domnieva sa, že valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 24.10.2013 v Lučenci pokladá za neplatné, lebo sa v skutočnosti ani neuskutočnilo. Je presvedčený o tom, že zmluva o užívaní poľovného spoločného revíru Nesluša, ktorá bola zaevidovaná dňa 30.10.2013 je absolútne neplatná, preto lebo na strane vlastníkov nevystupovali skutoční vlastníci, ale len splnomocnenci. Poukázal na skutočnosť, že Krajským súdom v Žiline v konaniach pod č. 20S 80/2016, 30S 66/2016 bolo vyhovené žalobcom o návrhoch na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a zaevidovanie zmluvy a jej dodatku č. 1 boli zrušené. Dozvedel sa ja to, že kasačné sťažnosti, ktoré proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline boli podané vedľajšími účastníkmi, boli Najvyšším súdom SR zamietnuté, čo svedčí o tom, že žalobcovia v žalobe oprávnene poukazujú na absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme poľovného revíru a jej doplnku. 6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 11. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 13. Podstatnými odvolacími argumentmi žalobcov v 1/ - 3/ rade boli argumenty týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). 14. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak ho spisových skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 7/2010 zo dňa 27. júla 2011). 15. Zo spisového materiálu a z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. 16. Správne okresný súd vychádzal z ust. § 14 Zákona o poľovníctve, ktorý stanovuje obsah a podmienky zmluvy s tým, že zmluvu je povinný uzatvoriť budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Náležitosti zmluvy sú upravené v ust. § 14 ods. 3 písm. a/ - g/ Zákona o poľovníctve. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru musí byť uzatvorená medzi budúcim užívateľom poľovného revíru (ktorý bol určený za budúceho užívateľa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) a vlastníkmi poľovných pozemkov, pričom za vlastníkov pozemkov príslušnú zmluvu uzatvárajú splnomocnenci zvolení počas zhromaždenia vlastníkov postupom podľa § 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve. Zmluvnou stranou však v zmysle citovaného zákona zostávajú všetci vlastníci poľovných pozemkov (nielen splnomocnenec). Z uvedeného teda vyplýva, že stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli, a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní. Nepostačí, aby účastníkmi spornej zmluvy ako aj stranami sporu boli výlučne splnomocnenci. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaných s tým, že v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práva a povinností sa týka predmet sporu. 17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. 18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v 1/ - 3/ rade voči žalobcom v 1/ - 3/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Intervenientom v 1/ - 10/ rade na strane žalovaného v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s tým, že im trovy odvolacieho konania nevznikli. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)