Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/117/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215195 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115215195.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: AGROMÄSO, družstvo, so sídlom 038 04 Bystrička 152, IČO: 36 408 140, právne zastúpeného: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, právne zastúpenému CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, v konaní o zaplatenie 18,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/257/2015-202 zo dňa 23. novembra 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/257/2015-202 zo dňa 23. novembra 2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 17.02.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie v zariadení FVZ Hotel Bystrička s celkovým inštalovaným výkonom 29,25 kW. V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore“) je teda výrobcom elektriny s právom na podporu. Výrobné zariadenie žalobcu je v zmysle Zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy zo dňa 26.02.2014 pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného. Rozhodnutím č. 2264/2014/E-OZ zo dňa 15.05.2014 schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) žalobcovi na obdobie od roku 2014 do 12.03.2029 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 98,94 eur/MWh. V zmysle rozhodnutia ÚRSO a v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore má teda žalobca ako výrobca elektriny s právom na podporu okrem iného právo na odber elektriny zo strany žalovaného a právo uplatniť si u žalovaného po dobu 15-tich rokov doplatok. Za týmto účelom mal žalobca na rok 2014 so žalovaným uzavretú Zmluvu o doplatku a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát, obe zo dňa 04.07.2014, obe uzavreté na dobu určitú do 31.12.2014. Výrobca elektriny s právom na podporu (žalobca) má nárok na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (žalovaným) a nárok na doplatok po splnení podmienok uvedených v § 4 ods. 2 Zákona o podpore. Žalobca si povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a c) Zákona o podpore voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy splnil, a to povinnosť podľa písm. a) prostredníctvom žiadosti o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku zo dňa 02.06.2014, doručenej žalovanému 23.06.2014, a povinnosť podľa písm. c) prostredníctvom podania Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltaické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže, ktoré žalovaný prevzal dňa 27.05.2014, čo preukazuje podacia pečiatka podateľne žalovaného na priloženom podaní. Toto podanie za žalobcu podala spoločnosť MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. ako správca fotovoltaického zariadenia žalobcu. Túto povinnosť si žalobca splnil aj voči ÚRSO. Napriek tomu, že žalobca si svoje povinnosti splnil, žalovaný odmietol so žalobcom uzatvoriť na rok 2015 Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvu o doplatku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť, nakoľko žalovaný vo svojej evidencii oznámenie žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore neeviduje. Keďže si žalobca všetky svoje povinnosti splnil a bez potreby uzatvorenia osobitných zmlúv má nárok na doplatok, vystavil žalovanému za mesiac január 2015 daňový doklad, ktorým žalovanému vyfakturoval zákonný nárok na doplatok vo výške 18,87 Eur. Žalovaný túto faktúru neuhradil a faktúru žalobcovi vrátil s odôvodnením, že nemal uzatvorené zmluvy na rok 2015. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní, v ktorom uviedol, že žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, a preto bol nútený postupovať podľa § 4 ods. 3 tohto zákona. K tvrdeniu žalobcu, že svoju povinnosť splnil prostredníctvom podania „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltaické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“, žalovaný uviedol, že takéto podanie vo svojich evidenčných systémoch neeviduje, čo preukazuje aj skutočnosť, že údajná pečiatka žalovaného na tomto podaní neobsahuje povinné číslo záznamu a jej rozmer sa nezhoduje s rozmerom pečiatky, ktorú používa. Keďže žalovaný žiadne podanie od žalobcu ani od spoločnosti MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. neeviduje, dospel k záveru, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil a žalovaný tak nebol oprávnený doručenú faktúru žalobcu uhradiť. 3. 4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky titulom nároku na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výrobcom elektriny s právom na podporu a že žalobcovi bola schválená rozhodnutím ÚRSO na obdobie rokov 2014 až 2029 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 98,94 Eur/MWh. Medzi stranami bolo sporné, či podanie, ktorým si žalobca podľa jeho názoru uplatnil právo na podporu, bolo žalovanému skutočne doručené. Žalovaný tiež spochybnil, či predmetné podanie je po obsahovej stránke riadnym uplatnením nároku na podporu, keď táto skutočnosť z jeho obsahu nevyplýva. Okresný súd primárne hodnotil, či toto podanie možno považovať za splnenie si povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Z uvedeného vyplýva, že výrobca elektriny je povinný splniť dve povinnosti, a to oznámiť, že si uplatňuje podporu a zároveň uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uvedené podanie je zároveň uplatnením si podpory, konštatuje okresný súd, že to z uvedeného podania nie je možné vyvodiť a prípadný takýto úmysel žalobcu nie je možné bez ďalšieho rozpoznať. Žalobca týmto podaním splnil iba povinnosť týkajúcu sa predpokladaného množstva dodanej elektriny a v obsahu tejto listiny nie je uplatnenie podpory inkorporované. Iné podanie, ktorým by preukázal, že si uplatnil podporu na rok 2015, žalobca nepredložil. Podľa okresného súdu si tak žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore v celom rozsahu, a teda mu v súlade s § 4 ods. 3 tohto zákona nevzniklo právo uplatniť si na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení na rok 2015 právo na doplatok. 5. K ďalšiemu podaniu, na ktoré poukazoval žalobca - Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2016 - fotovoltaické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže, doručené žalovanému dňa 16.01.2015, ktorým žalovanému oznámil predpokladané množstvo dodanej elektriny na rok 2016 a ktoré podľa tvrdenia žalobcu mal už žalovaný ako uplatnenie podpory akceptovať, okresný súd uviedol, že ide o podanie, ktoré nasledovalo až po spornom podaní z roku 2014, a teda úmysel žalobcu uplatniť si týmto podaním podporu mohol byť už z predchádzajúceho podania žalobcu žalovanému známy a žalovaný si mohol prejav vôle žalobcu vyložiť aj v tomto smere. Ak aj žalovaný toto podanie ako uplatnenie nároku v ďalšom roku akceptoval, čo žalovaný na pojednávaní po oboznámení sa s tvrdením žalobcu nerozporoval, nemôže žalobca z tejto skutočnosti vo vzťahu k predchádzajúcemu spornému podaniu vyvodzovať pre seba žiadne priaznivé závery. Žalobca tiež poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 2C/402/2015 v obdobnej veci, v ktorom súd žalobe vyhovel. Konajúci súd v ňom dospel k záveru, že zaslanie podania obsahujúceho iba predpokladané množstvo výroby elektrickej energie je pre účinné uplatnenie podpory postačujúce a požiadavka, aby v podaní bolo výslovne uvedené aj to, že si subjekt uplatňuje podporu, nie je opodstatnená. Okresný súd konajúci v tejto veci sa však s uvedeným názorom nestotožnil a uviedol, že primárnou povinnosťou výrobcu elektriny je uplatniť si podporu a až následne má výrobca povinnosť uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny. Samotné oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny právny úkon uplatnenia podpory nenahrádza ani neinkorporuje a úmysel uplatniť si podporu z neho nemožno bez ďalšieho vyvodiť. Zákon jednoznačne ukladá výrobcom povinnosť urobiť právny úkon, ktorým si podporu uplatnia a za uplatnenie podpory nemožno považovať akékoľvek podanie. Keďže okresný súd dospel k záveru, že sporné podanie žalobcu nie je po obsahovej stránke riadnym uplatnením si nároku na podporu, a teda, že žalobca svoju notifikačnú povinnosť nesplnil, bolo pre rozhodnutie vo veci irelevantné, či toto podanie bolo alebo nebolo riadne doručené do podateľne žalovaného. 6. Okresný súd sa oboznámil aj s rozhodnutím okresného súdu vo veci sp. zn. 19Cb/249/2015 a potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu a konštatoval, že závery uvedené v rozhodnutí krajského súdu sú plne aplikovateľné aj v tejto veci, nakoľko ide o skutkovo aj právne obdobnú vec. K dôkaznému návrhu žalobcu na pripojenie spisu sp. zn. 25C/279/2015 z dôvodu, že v ňom bol vykonaný výsluch osoby, ktorá žalovanému doručila dotknuté podanie, okresný súd uviedol, že otázka doručenia alebo nedoručenia tohto podania žalovanému nebola v spore podstatná, a preto tento návrh na dokazovanie zamietol. Rovnako okresný súd zamietol aj návrh na pripojenie spisov sp. zn. 2C/402/2015 a sp. zn. 19Cb/249/2015, nakoľko samotná skutočnosť, že ide o obdobné veci, nie je dôvodom na vykonanie dôkazu oboznamovaním sa s nimi. Žalobca neuviedol, že by sa v týchto spisoch nachádzali dôkazy, ktorými by chcel preukázať svoje skutkové tvrdenia. Okresný súd s poukazom na uvedené skutočnosti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Vo výroku o trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že si nesplnil notifikačnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Podľa žalobcu z tohto ustanovenia vyplýva, že výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory, ktoré musí obsahovať aj predpokladané množstvo dodanej elektriny. Podľa žalobcu bolo dokazovaním preukázané, že dňa 27.5.2014 bolo do podateľne žalovaného doručené podanie - predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 v správe skupiny MARTEL elektromontáže. Tento dokument obsahoval zoznam subjektov - výrobcov elektrickej energie s právom na podporu vrátane presnej špecifikácie predpokladaného množstva dodanej energie na rok 2015. Toto podanie je preto nutné považovať za uplatnenie podpory v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. V konaní pritom nebolo sporné, že notifikačnú povinnosť voči úradu pre reguláciu sieťových odvetví si žalobca splnil. Nemôže obstáť konštatovanie súdu, že tento dokument nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, pretože v ňom nie je výslovne napísané „uplatnenie podpory“. Toto konštatovanie nemôže obstáť o to viac, že pre tento úkon nie je predpísaná žiadna konkrétna forma. Posúdenie veci okresným súdom je preto podľa žalobcu nespravodlivé a formalistické a je v rozpore s účelom a zmyslom tohto zákonného ustanovenia. Z tohto podania jednoznačne vyplýva, ktoré subjekty (vrátane žalobcu) si nárok na podporu uplatňujú a predpokladané množstvo dodanej elektriny, ktorú tieto subjekty plánujú vyrobiť. Navyše bolo v konaní preukázané, že rovnaké podanie doručené žalovanému dňa 16.1.2015 akceptoval žalovaný ako uplatnenie podpory pre rok 2016. 8. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybil aj tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy. Za účelom preukázania tvrdení o splnení notifikačnej povinnosti navrhol žalobca pripojiť súdny spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C/279/2015, v ktorom konaní bolo vykonané dokazovanie preukazujúce nepravdivosť tvrdení žalovaného ohľadom splnenia notifikačnej povinnosti žalobcu, a to výsluchom p. Y. H. ktorý dňa 27.5.2014 osobne podal predmetné podanie v podateľni žalovaného. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalovaný cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je presvedčený a vyplýva to aj z výsledkov dokazovania, že žalobca v roku 2014 svoju oznamovaciu povinnosť pre podporu na kalendárny rok 2015 nesplnil. Žalobca bol preto nielen oprávnený, ale aj povinný uplatniť sankciu v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o podpore a žalobcovi podporu nepriznal. K zániku práva žalobcu na podporu došlo priamo zo zákona bez potreby osobitného rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že si oznamovaciu povinnosť splnil podaním, ktoré malo byť doručené žalovanému dňa 27.5.2014. Toto podanie žalovanému doručené nebolo, žalovaný v evidenčných systémoch toto podanie neeviduje a údajná pečiatka na tomto podaní sa nezhoduje s rozmerom pečiatky, ktorú žalovaný používa. Ak by aj žalovaný pripustil, že toto podanie mu bolo doručené, tak uvádza, že toto podanie neobsahovalo základné náležitosti, ktoré pre oznámenie podpory predpokladá zákon. V podaní totiž absentuje akýkoľvek prejav vôle o tom, že si žalobca uplatňuje podporu a ktorý druh podpory na kalendárny rok 2015. Označenie výrobcov a výrobných zariadení v tomto podaní je nedostatočné a nie je možné identifikovať, o aký subjekt ide. V podaní žalobcu sú uvedené aj výrobné zariadenia, ktoré vôbec nie sú pripojené do distribučnej sústavy žalovaného, ale sú pripojené do sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je uplatnenie podpory v obsahu tejto listiny inkorporované. 10. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný rovnaké podanie pre rok 2016 už akceptoval, poukázal žalovaný na závery, ktoré vo vzťahu k tejto skutočnosti vyslovil v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Bolo na dobrej vôli žalovaného, či obsahovo zhodné podanie v nasledujúcom roku akceptuje, aj keď vôľa žalobcu na uplatnenie konkrétneho druhu podpory z tohto podania žiadnym spôsobom objektívne nevyplývala. K návrhom žalobcu na dokazovanie pripojením spisového materiálu žalovaný uviedol, že tieto návrhy okresný súd vyhodnotil správne ako procesne nehospodárne a zamietol ich z dôvodu, že sporná otázka doručenia alebo nedoručenia podania žalovanému nebola v konaní podstatná. Ani prípadné predloženie spisov alebo výsluch svedka nie sú spôsobilé zmeniť obsah podania, o ktorom žalobca tvrdí, že malo byť žalovanému doručené a malo ním byť oznámené právo na podporu v roku 2015. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 11. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného cestou právneho zástupcu zopakoval argumentáciu z podaného odvolania. Ku tvrdeniu žalovaného, že na podaní žalobcu sa nachádza pečiatka, ktorá sa nezhoduje s pečiatkou, ktorú používa žalovaný, žalobca uviedol, že toto tvrdenie považuje za zavádzajúce a ničím nepodložené. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že pečiatka na podaní je identická s pečiatkou žalovaného na iných dokumentoch, keď ani pečiatka na faktúre č. 1/2015/FVZ, ktorá bola nepochybne žalovanému doručená, neobsahuje žiadne identifikačné číslo podania. Žalobca pritom navrhol vykonať dôkaz výsluchom pána H., ktorý toto podanie osobne zaniesol do podateľne žalovaného. Ak mal okresný súd pochybnosť, či tento dokument bol žalovanému doručený, mal vykonať výsluch tohto svedka. Podľa žalobcu žalovaný tvrdenie o nesplnení notifikačnej povinnosti účelovo použil aj voči mnohým ďalším výrobcom elektrickej energie. Podľa žalobcu boli splnené zákonné podmienky na vznik jeho nároku na doplatok, a preto žiadal jeho odvolaniu vyhovieť. 12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu poukázal na svoje interné predpisy, v zmysle ktorých sa pri doručenom dokumente listina opatrí pečiatkou s vyznačením čísla záznamu, ktorý pri preberaní pošty zamestnanec podateľne zaeviduje do elektronického systému pošty, tak aby ho bolo možné ihneď identifikovať. Predmetné podanie, ktoré malo byť žalovanému doručené dňa 27.5.2014, žalovaný v evidenčných systémoch neeviduje. Pečiatka na tomto podaní neobsahuje povinné číslo záznamu a podľa žalovaného tak nebola na tomto podaní opatrená zamestnancom podateľne, ale ju mohla vyraziť akákoľvek osoba. Bez ohľadu na uvedené platí, že toto podanie neobsahuje základné náležitosti, ktoré zákon pre oznámenie podpory predpokladá. V podaní absentuje prejav vôle žalobcu, že si uplatňuje podporu a ktorý druh podpory. Ani prípadný výsluch svedka by nebol spôsobilý zmeniť obsah podania, o ktorom žalobca tvrdí, že ním malo byť oznámené právo na podporu. K údajným účelovým tvrdeniam o nesplnení oznamovacej povinnosti vo vzťahu k mnohým ďalším výrobcom elektrickej energie žalovaný uviedol, že v súčasnosti čelí niekoľkým desiatkam sporových konaní, vedených zo strany výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to z dôvodu, že žalobcovia si nesplnili oznamovaciu povinnosť, a preto náklady na poskytnutie podpory neboli premietnuté do tarify za prevádzkovanie systému. V každom z týchto konaní sa dokazovaním preukazuje, či konkrétny výrobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť a či ju splnil včas. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, keďže je nutné, aby predložil taký dôkaz, z ktorého včasné uplatnenie podpory vyplýva. Z predmetného podania žalobcu oznámenie podpory objektívne nie je možné vyvodiť. Skutkový stav v každom spore je pritom unikátny, a preto návrhy žalobcu na predloženie spisov z iných sporových konaní považuje žalovaný za nadbytočné. Žalobca tak uplatnenie podpory na rok 2015 nepreukázal. 13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/117/2019-296 zo dňa 11.2.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 20. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu uvádza krajský súd, že za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle ďalších odvolacích dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v podanom odvolaní, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 21. Žalobca svoju odvolaciu argumentáciu sústredil predovšetkým na záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zo strany žalobcu nebola splnená jeho notifikačná povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako v podanom odvolaní tvrdil, že táto povinnosť mala byť splnená zaslaním dokumentu označeného ako Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltaické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže (ďalej aj len podanie, založené na č. l. 23-31 spisu). Žalobca argumentoval, že v tomto tlačive je obsiahnutý zoznam subjektov - výrobcov elektrickej energie s právom na podporu vrátane množstva energie, teda z neho vyplýva, ktoré subjekty si právo na podporu uplatňujú s predpokladaným množstvom dodanej energie. Zároveň žalobca považuje interpretáciu okresného súdu za nespravodlivú a príliš formalistickú. 22. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že žalobca ako výrobca elektriny bol povinný oznámiť nielen ÚRSO, ale aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, t.j. žalovanému, uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, t.j. vždy o rok dopredu. Žalobca tak v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) tohto zákona mal zákonnú povinnosť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy oznámiť tak uplatnenie podpory, ako aj predpokladané množstvo dodanej elektriny. Žalobca v konaní tvrdil, že si túto zákonnú povinnosť oznámiť uplatnenie podpory u žalovaného splnil uvedeným podaním. Krajský súd sa za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu s predmetnou listinou oboznámil a dospel k rovnakým záverom ako súd prvej inštancie, a síce, že z textu tejto listiny, okrem uvedenia množstva vyrobenej elektrickej energie pre rok 2015, nevyplýva oznámenie o uplatnení podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. pre rok 2015. Pri posudzovaní naplnenia povinnosti žalobcu je potrebné vychádzať výlučne z obsahu predmetnej listiny, t.j. či táto v zmysle argumentácie žalobcu obsahuje jednak oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny a či táto listina zároveň obsahuje uplatnenie podpory na daný kalendárny rok. Je možné súhlasiť so žalobcom, že zákonná úprava nedefinuje formu splnenia si týchto povinností výrobcom elektriny. Vyžaduje však, aby obidve tieto oznamovacie povinnosti boli splnené. Obdobne ako súd prvej inštancie konštatuje krajský súd, že z predmetného podania oznámenie žalobcu o uplatnení podpory nevyplýva. Samotné oznámenie množstva vyrobenej elektrickej energie pre rok 2015 v sebe bez ďalšieho nemôže zahŕňať aj oznámenie uplatnenia podpory, najmä v prípade, ak zákonná úprava výslovne vyžaduje splnenie obidvoch oznamovacích povinností, teda tak naplnenie povinnosti oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny, ako aj naplnenie povinnosti oznámiť uplatnenie podpory. Postup súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal naplnením zákonnej požiadavky splnenia si obidvoch notifikačných povinností, preto nemôže predstavovať formalistický prístup k zákonnej úprave tak, ako to žalobca namieta v podanom odvolaní. Ak z dokumentu označeného ako Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltaické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže vyplývajú výlučne skutočnosti týkajúce sa identifikácie tam uvedených zariadení na výrobu elektrickej energie a tabuľky, ktoré uvádzajú odhadované množstvo v nich vyrobenej elektrickej energie, tak nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že by súčasťou tejto listiny mal byť aj prejav uplatnenia podpory, keďže žiadny takýto prejav z obsahu listiny nevyplýva. Predmetnú listinu preto možno hodnotiť len ako listinu, ktorou došlo k oznámeniu odhadovaného množstva vyrobenej elektrickej energie pre kalendárny rok 2015. Z tejto listiny nie je možné dospieť k záveru o žalobcom tvrdenom uplatnení nároku na podporu. V podaní uvedené údaje sa týkajú výlučne otázky odhadovaného množstva vyrobenej elektrickej energie a nie uplatnenia podpory pre rok 2015. 23. V odvolaní žalobca argumentoval aj tvrdením, že rovnaké podanie, doručené žalovanému dňa 16.1.2015, akceptoval žalovaný ako riadne uplatnenie podpory pre rok 2016. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie nepovažuje uvedenú argumentáciu žalobcu za relevantnú, a to predovšetkým z dôvodu, že predmetom konania na základe žaloby podanej žalobcom je uplatnenie nároku na podporu za kalendárny rok 2015. Preto výlučne vo vzťahu k tomuto obdobiu vymedzenému týmto kalendárnym rokom je namieste posudzovať, či zo strany žalobcu boli naplnené všetky zákonom vyžadované predpoklady pre vznik jeho nároku na podporu. V zhode so súdom prvej inštancie uvádza odvolací súd, že ak žalovaný pre ďalšie obdobie kalendárneho roku 2016 obdobné podanie akceptoval ako podanie, ktorým bol riadne uplatnený nárok žalobcu na podporu, tak z tejto skutočnosti vo vzťahu k predchádzajúcemu spornému obdobiu kalendárneho roka 2015 nie je možné vyvodzovať žiadne závery, smerujúce ku vzniku nároku žalobcu na podporu za toto obdobie, za situácie, kedy samotný žalovaný vznik nároku na podporu žalobcu pre rok 2015 popiera. 24. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil tiež námietku, že okresný súd nevykonal dokazovanie, navrhnuté žalobcom, pripojením iného súdneho spisu vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 25C/279/2015, v ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom pána Tomáša Kočalku, ktorý dňa 27.5.2014 predmetné podanie podal do podateľne žalovaného. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru o vecnej správnosti tak skutkových, ako aj právnych záverov súdu prvej inštancie. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a krajský súd tak bol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže nebol zistený dôvod, pre ktorý by bolo potrebné dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakovať alebo ho doplniť. V tomto smere tak krajský súd nehodnotí ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Krajský súd vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov súdom prvej inštancie poukazuje na procesný postup, ktorým okresný súd na pojednávaní dňa 23.11.2018 (zápisnica založená na č.l. 185-188 spisu) vyhláseným uznesením návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov pripojením súdnych spisov zamietol. Okresný súd následne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku svoj procesný postup ohľadom zamietnutia dôkazných návrhov žalobcu odôvodnil. Možno preto konštatovať, že okresný súd sa s dôkaznými návrhmi žalobcu v rámci svojho procesného postupu vyporiadal a uviedol dôvody, pre ktoré tieto návrhy neakceptoval. Ako už bolo krajským súdom uvedené s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 350/08, patrí do právomoci všeobecného súdu rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, čo je prejavom zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania. Za situácie, kedy okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že sporné podanie žalobcu, ktorým mal byť uplatnený jeho nárok na priznanie podpory na kalendárny rok 2015, nie je po obsahovej stránke riadnym uplatnením si nároku na podporu, nebol daný žiadny dôvod, aby okresný súd vykonával dokazovanie za účelom skúmania otázky, či toto podanie bolo alebo nebolo žalovanému doručené. Ďalšie dokazovanie, smerujúce k ustáleniu tejto otázky, by bolo nehospodárne a nemohlo by nič zmeniť na závere o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku na podporu za rok 2015. Krajský súd považuje za potrebné v tomto smere poukázať na konštantnú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky k tejto otázke, a to rozhodnutie R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. 25. Vo väzbe k zhodnoteniam uvedeným krajským súdom sa poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.4.2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi okresného súdu, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“. 26. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu rozsudku vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol. Výrok tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalovanému voči žalobcovi priznané právo na náhradu 100 % trov konania, nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.